Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/163/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116207293
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116207293.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: T. V.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Y. 37XX/X, XXX XX Y., t.č. Ústav na výkon väzby a ústav na výkon
trestu odňatia slobody, so sídlom Dukelská štvrť 941/10, priečinok 21, XXX XX H. nad U., štátny občan
SR, právne zastúpený Advokátkou kanceláriou JUDr. Chlapík, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010

01 Žilina, IČO: 47 232 075, proti žalovaným: 1/ Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX A.,
štátny občan SR, 2/ U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX A., štátna občianka SR, obidvaja
právne zastúpení Advokátkou kanceláriou Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28,
010 01 Žilina, v konaní o zaplatenie 60.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina zo dňa 14.12.2017 č.k. 42C/115/2016-133 a o odvolaní žalovaných proti časti
uvedeného uznesenia o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o zastavení konania p o t v r d z u j e .

Uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku, v ktorej rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania, z r u š u j e a v tejto časti vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie uznesením zastavil konanie o žalobe žalobcu, ktorou

sa domáhal voči žalovaným v rade 1/, 2/ zaplatenia sumy 60.000,- eur istiny s príslušenstvom, keď
konštatoval, že na pojednávaní dňa 5.5.2017 konanie prerušil, nakoľko to strany sporu navrhli. Následne
citoval ust. § 163 ods. 1,2 CSP, ako i § 256 ods. 1,2 v spojitosti s § 262 ods. 1,2 CSP a uviedol, že
nakoľko sporové strany do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania nepodali návrh
na pokračovanie v konaní, súd konanie v zmysle § 163 ods. 2 CSP zastavil. Pokiaľ ide o náhradu trov
konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď uviedol, že obe strany zavinili zastavenie konania, keďže

nepodali návrh na pokračovanie v konaní, a tak súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov
konania.

2. Proti celému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Okrem iného v odvolaní uviedol, že skutkový stav zostal nezmenený oproti času
rozhodnutia súdu o prerušení konania, žalobca je naďalej vo výkone trestu, a preto došlo k opomenutiu

upozorniť súd na túto skutočnosť a žiadať o pokračovanie v konaní. Navrhoval napadnuté uznesenie
preto zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Proti časti uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania podali odvolanie aj žalovaní v rade
1/, 2/, ktorí sa nestotožnili s právnym záverom súdu prvej inštancie v tejto časti a uviedli, že prerušenie
konania bolo vykonané na návrh žalobcu, hoci so súhlasom žalovaných a je nepochybné, že aj procesné

právastránsporusavždyrealizujúvsúladesichoprávnenýmipotrebamiazáujmami.Bolopretovprvom
rade v záujme žalobcu navrhnúť pokračovanie v konaní po tom, čo sám prerušenie konania navrhol.Žalovaní teda procesne nezavinili zastavenie konania, keďže im nemožno predsa klásť za povinnosť
strážiť spor pred prehrou za žalobcu. Procesné zavinenie zastavenia konania vidia žalovaní výlučne
na strane žalobcu, a teda navrhli odvolaciemu súdu, aby žalovaným priznal náhradu trov konania voči

žalobcovi v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)

rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci v rámci odvolania
žalovaného vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého

stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP v spojení
s § 234 ods. 2 CSP. Pokiaľ žalobca opomenul (ako uvádza v odvolaní) požiadať súd prvej inštancie o
pokračovanie v konaní po prerušení konania, nemá odvolací súd zákonnú možnosť zohľadniť takéto
tvrdenie žalobcu, keďže okresný súd ako súd prvej inštancie rozhodol v súlade so zákonom o zastavení

konania.

8. Pokiaľ ide o časť výroku súdu prvej inštancie, keď v uznesení žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok
na náhradu trov konania, v tejto časti musel odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť podľa ust.
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP, pretože súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia

v tejto časti, a teda nesprávnym procesným postupom, porušil práva strán sporu na spravodlivý proces.
Odvolací súd preto vrátil vec v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
pričompodľa§396ods.3CSPajonáhradetrovtohtoodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštancie.
Odvolací súd musí dať za pravdu tvrdeniu žalovaných v rade 1/, 2/ v ich odvolaní voči časti uznesenia
okresného súdu o nepriznaní nároku na náhradu trov konania v tom, že žalovaní v rade 1/, 2/ nemali

dôvod a záujem, prečo by mali navrhnúť pokračovanie v konaní po jeho prerušení, ktoré navrhol žalobca,
a teda prečo by mali mať záujem a dôvod pokračovať v konaní, v ktorom žaloba smeruje proti ním.
Týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal.

9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.