Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/100/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118222429
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6118222429.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: SETCAR, s.r.o., so
sídlom 735 32 Rychvald 816, Česká republika, IČ: 27 850 994, v mene ktorej koná na území Slovenskej
republiky spoločnosť SETCAR, s.r.o. - organizačná zložka podniku, so sídlom Černík 386/4, 038 53
Turany, IČO: 47 790 857, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom C. X, XXX XX

M., proti žalovanej: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava,
IČO: 36 062 235, zastúpenej JUDr. Ladislavom Udvarosom, advokátom, so sídlom R. XX, XXX XX K.
- A. M., o zaplatenie sumy 74,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 17C/33/2018-82 zo dňa 10. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 17C/33/2018-82 zo dňa 10. decembra 2018 tak, že
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 74,62 Eur, s úrokmi z omeškania zo
sumy 74,62 Eur vo výške 5 % ročne od 30.08.2016 do zaplatenia do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 74,62 Eur vo výške 9
% ročne za obdobie od 28.06.2016 do 29.08.2016 a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy
74,62 Eur vo výške 4 % ročne za obdobie od 30.08.2016 do zaplatenia žalobu z a m i e t a .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,14 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa § 427 ods. 1 a 3 (správne má byť uvedené „ods.
1 a 2“ - poznámka odvolacieho súdu), § 428, § 442 ods. 1 a 3, § 443, § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj zákon o PZP, alebo zákon č. 381/2001 Z.z.) zamietol žalobu žalobcu o
zaplatenie sumy 74,62 Eur s príslušenstvom (výrok I.). Zároveň priznal žalovanému proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 13.04.2018 sa
žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 74,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 74,62 Eur od 28.06.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca si
voči žalovanému uplatnil nárok podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. vyplývajúci z práva
poškodeného (spoločnosti ALLTACK, s.r.o.) na náhradu škody vzniknutej mu v príčinnej súvislosti
s prevádzkou motorového vozidla priamo proti poisťovateľovi. Tento nárok mal na žalobcu prejsť z

poškodeného na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2017, predmetom ktorej bol
nárok na náhradu škody vyplývajúci z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom
náhradného vozidla vo výške 74,62 Eur spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými.3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie mal preukázané, že dňa 18.07.2016
došlo ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému ALLTACK, s.r.o. na vozidle Volkswagen Passat,
ev. č. CA 106CC, prevádzkou motorového vozidla poisteného v zahraničnej poisťovni, ktorú šetril

likvidačný zástupca AVUS International, spol. s.r.o. (poistná udalosť č. SKB-00263). Škodová udalosť
bola evidovaná u žalovaného pod č. 89368. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený nútený užívať
na zabezpečenie svojich potrieb náhradné vozidlo. Dňa 18.07.2016 preto poškodený ako nájomca
uzatvoril so žalobcom ako prenajímateľom zmluvu o nájme č. 341. Predmetom tejto zmluvy bol
nájom osobného motorového vozidla Chevrolet Captiva, na dobu od 18.07.2016 do 29.07.2016 s

dohodnutým denným nájomným vo výške 85,20 Eur. Súčasťou zmluvy bol aj Dodatok č. 1 zo dňa
15.05.2017 za účelom odstránenia prípadných výkladových nejasností alebo iného spochybňovania
vôle zmluvných strán spojených s nepresným označením prenajímateľa v zmluve. Faktúrou č. 2016352
zo dňa 28.07.2016 vyúčtoval žalobca (prenajímateľ) poškodenému za prenájom náhradného vozidla
nájomné v sume 792,00 Eur. Likvidačný zástupca spoločnosti AVUS International, spol. s r.o. oznámil
poškodenému (ALLTACK, s.r.o.), že odškodnenie za prenajaté motorové vozidlo počas opravy vyčíslil

ako náklady za prenájom bez DPH 660,00 Eur a ušetrené náklady za prevádzku vlastného motorového
vozidla v sume 74,62 Eur, t.j. priznal mu náhradu škody v sume 585,38 Eur. Dňa
15.05.2017 uzavreli žalobca ako postupník a poškodený (ALLTACK, s.r.o.) ako postupca zmluvu o
postúpení pohľadávky, v ktorej postupca má peňažnú pohľadávku voči žalovanému ako likvidačnému
zástupcovi registrácie škody č. 89368 vo výške 74,62 Eur z titulu jeho nároku voči poisťovni ako nároku

na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti
so škodou zo dňa 18.07.2016 na vozidle ev. č. CA 106CC. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že
postúpenie takto špecifikovanej pohľadávky je odplatné, pričom odplata za jej postúpenie je vo výške
74,62 Eur, ktorá zodpovedá neuhradenej časti faktúry č. 2016352 vystavenej prenajímateľom postupcovi
ako nájomcovi náhradného motorového vozidla. Zmluvné strany sa tiež v označenej zmluve dohodli, že

ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a úhradu nájomného za náhradné
vozidlo sa započítavajú a žalobca bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
Poškodený oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému listom zo dňa 15.05.2017 a súčasne žiadal, aby
táto pohľadávka bola plnená uvedenej spoločnosti. Žalobca listom zo dňa 28.11.2017 vyzval žalovaného
na doplatok poistného plnenia za prenájom náhradného vozidla spojené s poistnou udalosťou zo dňa

18.07.2016 v sume 74,62 Eur, ktorá bola odpočítaná od poistného plnenia.
4. Následne sa okresný súd vo svojom rozhodnutí zaoberal zákonnými podmienkami pre
postúpenie pohľadávky a v danom prípade existenciou či neexistenciou pohľadávky postupcu
(poškodeného), ktorá bola predmetom postúpenia ako nevyhnutného predpokladu postúpenia
pohľadávky. Poukázal pritom na definíciu skutočnej škody. Konštatoval, že poškodený doposiaľ

nevynaložil náklady za užívanie náhradného osobného motorového vozidla, keďže neplnil svoj peňažný
záväzok voči žalobcovi podľa zmluvy o nájme, t.j. nájomné vyúčtované faktúrou č. 2016352 zo dňa
28.07.2016. V danej súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
3Cdo/467/2013 zo dňa 01.04.2016. Keďže konajúci súd nemal v konaní preukázané, že poškodenému
škoda skutočne vznikla, nedošlo tak k účinkom postúpenia žalovanej pohľadávky na náhradu škody,

žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Zároveň súd dodal, že na tomto jeho závere nemôže nič
meniť ani skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k čiastočnému plneniu v rozsahu sumy 585,38 Eur
a žalobca sa žalobou domáha už len zaplatenia zvyšku ním tvrdenej pohľadávky v sume 74,62 Eur.
5. V závere svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že posúdením otázky skutočnej škody sa vo svojom
rozhodnutí zaoberal Najvyšší súd SR sp.zn. 3MCdo/3/2015 zo dňa 28.06.2016. V zmysle právnych

záverov prezentovaných v označenom rozhodnutí preto argumentáciu žalovaného čo do jej základu
(úhradu skutočnej škody, t.j. účelne vynaložené náklady na zabezpečenie náhradného vozidla po
odpočítanínákladov,ktorébypodobuužívanianáhradnéhovozidla,nebyťškodovejudalosti,poškodený
vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla), konajúci súd považoval za dôvodnú, keď jeho
tvrdenia preukázané predloženým odborným vyjadrením č. 300/2016.

6. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP s
konštatovaním, že priznal žalovanému nárok na ich náhradu proti žalobcovi, ktorý v spore úspech nemal,
a to v rozsahu 100 %. Ich výška bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku v uznesení vydanom vyšším
súdnym úradníkom prvoinštančného súdu.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak,
že odvolací súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie; alternatívne žiadal, aby ho odvolací súd zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.8. Uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, nakoľko prvoinštančný súd v ňom síce
vyslovil právne závery, no nevysporiadal sa už so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné
pre zistenie skutkového stavu a právne posúdenie veci. Napadnuté rozhodnutie je preto nedostatočne

odôvodnené. Záver súd prvej inštancie o neexistencii predmetnej pohľadávky, resp. vzniku škody
považovalodvolateľzanesprávny.Vtomtosmerepoukázalnaustálenúrozhodovaciupraxvšeobecných
súdov. Zdôraznil, že v zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného
dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom vozidla (nájomné), čím došlo ku vzniku
škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, v

dôsledku čoho došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Keďže žalovaný neuhradil vzniknutú škodu
v uplatnenom rozsahu, žalobca si namiesto poškodeného v tomto konaní uplatnil preplatenie zvyšnej
časti nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla. Predmetnou zmluvou došlo k
postúpeniu pohľadávky a súčasne k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom vozidla
a žalobcom ako prenajímateľom. Poškodený riadne uzavrel so žalobcom zmluvu o nájme, na základe
ktorej bola po ukončení nájmu vystavená faktúra, teda je zrejmé, že medzi nimi vznikol zmluvný vzťah.

Následne na základe týchto skutočností uzatvoril poškodený so žalobcom zmluvu
o postúpení pohľadávky, ktorú vlastnoručne podpísal. Právne úkony je nutné vykladať podľa obsahu a
účelu, za ktorým boli tieto uzatvárané. Samotná skutočnosť, že poškodený za prenájom
vozidla fyzicky neplatil, (rovnako ako fyzicky neplatil ani za opravu svojho vozidla, kedy na základe
platných právnych úkonov a skutočného právneho nároku poškodeného na náhradu škody, uhrádza

tieto nároky priamo zhotoviteľovi, resp. prenajímateľovi poisťovňa vinníka, t.j. žalovaný), nemožno
vyhodnocovať spôsobom, ako to učinil súd prvej inštancie, ktorý uzavrel, že v danom prípade škoda
nevznikla. Uvedené potvrdzuje aj samotné oznámenie o poistnom plnení, v zmysle ktorého žalovaný
poskytol poškodenému čiastočné plnenie. Práve započítaním dvoch pohľadávok na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky, t.j. nároku žalobcu na úhradu faktúry a nároku poškodeného na refundáciu

nájmu ako náhrady nákladov spôsobených škodovou udalosťou, došlo k tomu, že žalobca vstúpil do
postavenia poškodeného. V danom prípade nedošlo aj k vysporiadaniu nárokov medzi žalobcom ako
právnym nástupcom poškodeného a žalovaným, ktorý neoprávnene odmietol refundovať poškodenému
vzniknutú škodu v uplatnenom rozsahu. Zároveň žalobca namietal, že ani žalovaný nevzniesol v konaní
námietkunedostatkuaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu.Jetedazrejmé, žesúdprvejinštancienad

rámecsvojejpovinnostiskúmalskutočnosti,ktorénebolimedzistranamisporusporné.Náhradnévozidlo
bolo zapožičiavané na dni nezávisle od počtu najazdených kilometrov, preto krátenie plnenia o odpočet
nákladov, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho vozidla, ak by k poškodeniu nedošlo,
odvolateľ považoval za neopodstatnené, a to aj s prihliadnutím na to, že prevádzkové
náklady (pohonné hmoty) neboli súčasťou nájomného a tieto poškodený musel vynaložiť rovnako aj

počas doby prenájmu náhradného vozidla. V tomto smere žalobca poukázal na všeobecné obchodné
podmienky žalobcu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o nájme. Otázku skutočnej škody správne
posúdil aj Okresný súd Martin v rozsudku sp.zn. 17Cb/35/2018 zo dňa 15.10.2018. Na
skutočnosť vzniku škody nemožno prihliadať formalisticky, t.j. tak, že poškodený neuhradil predmetnú
faktúru, ktorým nedošlo k faktickému prevodu finančných prostriedkov žalobcovi, t.j. prenajímateľovi,

nakoľko k úhrade už došlo započítaním, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností
poškodeného. Žalobca ďalej namietal, že zároveň bolo konajúcim súdom porušené jeho základné právo
na spravodlivé súdne konanie, keďže žiadal, aby súd vydal rozsudok pre zmeškanie, no napriek tomu,
že boli splnené podmienky na jeho vydanie, v zmysle § 274 CSP ho súd nevydal a toto svoje
rozhodnutie nijako nezdôvodnil.

9. Žalobca svoje odvolanie doplnil podaním doručeným okresnému súdu dňa 22.02.2019 (po uplynutí
odvolacej lehoty; poznámka odvolacieho súdu), ktorým doplnil právnu argumentáciu a zároveň poukázal
na rozsudok Krajského súd v Bratislava sp.zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť

a žalobcovi uložiť povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania.
11. V súvislosti so žalobcom namietaným procesným posúdením (nevydaním rozsudku pre
zmeškanie) žalovaný poukázal na znenie ust. § 274 ods. 1 CSP. Nakoľko súd prvej inštancie žalobu v
celom rozsahu zamietol, aplikácia označeného ustanovenia zákona neprichádzala do úvahy.
Táto námietka odvolateľa je preto irelevantná. Skutočnosť, že poškodenému bolo titulom škodovej

udalosti niečo plnené a podľa jeho predstáv mu prináležalo viac (pretože poškodený mal za nájom
vozidla zaplatiť na základe dvojstranného právneho úkonu viac), ešte bez ďalšieho neznamená, že
išlo o existujúcu pohľadávku. Uvedenú skutočnosť riešil súd prvej inštancie ako predbežnú otázku v
rámci vykonaného dokazovania. Žalovaný tiež poukázal aj na záver okresnéhosúdu ohľadom skutočnej škody (§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V dôsledku toho považoval za
dôvodnúajnímprezentovanúargumentáciukotázkeskutočnejškodypreukázanúodbornýmvyjadrením
č. 300/2016. Počet najazdených kilometrov je dôležitý práve k stanoveniu skutočnej škody, pretože

vlastník motorového vozidla by prešiel danú vzdialenosť vlastným (nepoškodeným) vozidlom a na tento
účel by musel vynaložiť nejaké prostriedky na prevádzku ním vlastného vozidla a používal by vlastný
majetok, ktorý podlieha amortizácii. Tento rozdiel bolo potrebné zohľadniť v náhrade škody tak, že v
tejto výške nárok žalobcu uplatnený žalobou nevznikol. Aj za situácie, že by ostatné námietky žalobcu
obstáli, je možné konštatovať, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade so zisteným skutkovým stavom

a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil.

12. K vyjadreniu žalovaného sa odvolateľ už nevyjadril (§ 374 ods. 2 CSP). Ďalšie podania strán v
priebehu odvolacieho konania neboli súdom doručené.

13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP
a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil spôsobom vyjadreným vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

14. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, z ktorého vychádzal aj odvolací súd
pri svojom rozhodovaní. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym záverom okresného súdu
o neexistencii pohľadávky, ktorá bola predmetom zmluvy postúpení pohľadávky uzavretej medzi
spoločnosťou ALLTACK, s.r.o. ako postupcom a žalobcom dňa 15.05.2017 ako postupníkom. Z obsahu
predmetnej zmluvy totiž jednoznačne vyplýva, že sa jednalo o kombinovaný právny úkon, predmetom

ktorého bolo jednak 1/ postúpenie pohľadávky, jednak 2/ vysporiadanie záväzkov medzi poškodeným
ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade
samotnépostúpeniepohľadávky.Zároveňjenesporné,žepredmetnápohľadávkamohlabyťpredmetom
postúpenia. Predmetom postúpenia bol totiž nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako
následok dopravnej nehody.

15. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že otázka dôvodnosti nájmu náhradného motorového vozidla
(ako škody vzniknutej v súvislosti so škodovou udalosťou - dopravnou nehodou zo dňa 18.07.2016)
nebola medzi stranami sporu sporná. Jedná sa o takú zložku náhrady škody, ktorá bola poškodenej
strane žalovaným aj sčasti uhradená. Spornou medzi nimi zostala otázka, čo je potrebné chápať pod

pojmom „skutočná škoda.“ Podľa názoru žalovaného, v danom prípade bolo potrebné pri
vyčíslení skutočnej škody časť nákladov spojených s prenájmom motorového vozidla znížiť o náklady
uplatnené žalobcom v aktuálnom konaní, t.j. o sumu 74,62 Eur. Toto svoje stanovisko podporil žalovaný
odborným vyjadrením znalca Ing. Milana Mičiaka č. 300/2016 zo dňa 11.08.2016, ktorý od nákladov
spojených s prenájmom motorového vozidla fakturovaných žalovaným poškodenému odpočítal celkové

náklady, ktoré by poškodenému (t.j. právnemu predchodcovi žalobcu) vznikli bez škodovej udalosti
používaním vlastného motorového vozidla. S takýmto názorom však žalobca nesúhlasil. Predmetom
tohto sporu bola teda otázka (ne)oprávneného krátenia poistného plnenia žalovaným o sumu 74,62 Eur.

16. Odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu

voči žalovanému nevznikla, a to najmä s prihliadnutím na obsah zmluvy postúpení pohľadávky uzavretej
medzi spoločnosťou ALLTACK, s.r.o. a žalobcom zo dňa 15.05.2017.

17. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Postúpenie, resp. cesia pohľadávky spočíva v tom,

že do existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom vstúpi nový veriteľ, ktorý
súčasnepreberiepohľadávkupôvodnéhoveriteľa.Idetedaojeden zospôsobovzmenyzáväzkuna
strane veriteľa, pričom k obligatórnym obsahovým náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky okrem
označeniaúčastníkovpatríidentifikáciapostupovanejpohľadávky,t.j.popispohľadávky,čodojejvýškya
skutočností, na ktorých sa zakladá. Postupovaná pohľadávka musí byť dostatočne určitá tak, aby nebola

zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu voči tomu istému dlžníkovi, a aby medzi zmluvnými stranami
nevznikli pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Podmienkou platnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky je, aby okrem iného išlo o existujúcu pohľadávku. Okrem toho musí ísť o
pohľadávku, ktorá môže byť predmetom postúpenia (§ 525 Občianskeho zákonníka).18. Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu peňažnej pohľadávky poškodeného
(spoločnosti ALLTACK, s.r.o.) voči žalovanému v celkovej výške 74,62 Eur z titulu zvyšnej časti jeho

nároku vyplývajúceho z ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. Zmluvné strany sa dohodli, že
postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom výška odplaty predstavuje sumu 74,62 Eur, ktoré zodpovedá
zostatku neuhradenej faktúry č. 2016352 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom poškodenému ako
nájomcovi náhradného motorového vozidla. Zároveň sa zmluvné strany v označenej zmluve dohodli,
že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného (jeho

časti) za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítavajú a žalobca bude vymáhať pohľadávku vo
vlastnom mene a na vlastný účet. Postupcovi ako poškodenému z dopravnej nehody vznikla povinnosť
zaplatiť v rámci vyfakturovanej sumy za prenájom náhradného motorového vozidla aj sumu 74,62 Eur.
Skutočnosť, že túto časť dlhu poškodený priamo nezaplatil žalobcovi nemožno chápať tak, že mu škoda
nevznikla. Je teda zrejmé, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.05.2017 tvorí jeden
celok upravujúci navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti jej strán/subjektov. Nespochybnenou

vôľou poškodeného (spoločnosti ALLTACK, s.r.o.) a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti
upraviť v rámci jednej zmluvy, čo vôbec nie je v rozpore s tým, že bolo možné na ich usporiadanie použiť/
uzavrieť viacero relatívne samostatných právnych úkonov.

19. V rámci predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo tak k odplatnému postúpeniu pohľadávky

so súčasným započítaním fakturovaného nájomného (jeho časti) za užívanie náhradného vozidla s
odplatou za postúpenie pohľadávky. Pri striktnom (až puristickom) prístupe k výkladu práva by bolo
možné trvať na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten mu
ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté bankovky a
mince) vrátil. Inými slovami, poškodený by položil na stôl sumu 74,62 Eur a posunul ju k žalobcovi, ktorý

by ju vzápätí posunul späť k poškodenému. Takýto postup v kontraktačných procesoch odporuje bežnej
realite každodenného života, pri ktorej tak fyzické, ako aj právnické osoby takmer permanentne
vstupujú do desiatok rôznych právnych vzťahov. Určite sa pritom nejedná o obchádzanie zákona, keďže
právny úkon poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým
počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré

by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou.

20. Na tomto základe považoval odvolací súd pohľadávku žalobcu uplatnenú v tomto konaní za
existujúcu a platne postúpenú v zmysle ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súčasne ide o
odplatnýprevodpráva,zčohojezrejmé,žeouplatnenúsumusamajetokpoškodenéhozmenšil.Žalobca

tak nadobudol existujúcu pohľadávku, ktorá zakladá v tomto spore jeho aktívnu vecnú legitimáciu.

21. Z ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je pritom zrejmý rozsah poistenia. Vyplýva z neho, že z
poisteniasapoškodenému(o.i.)uhrádzajúajuplatnenéapreukázanénároky nanáhraduškody

vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné vziať
do úvahy aj ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda
spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť
vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na
použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty,

ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne, aby
boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť
hneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. V konaní
bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná udalosť skutočne spôsobila
škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia

majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody.
Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v
konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť
využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného motorového vozidla a cenu za nájom
požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla vyplatil. Právny nástupca poškodeného (žalobca)

potom na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky uplatňoval v konaní žalovaným (poisťovňou)
nevyplatenú sumu, ktorá zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi
žalobcu vznikli, ktoré by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. Stav, do ktorého
sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu) mu bol vnútený, a to škodovou udalosťou, ktorúzavinil klient žalovaného. Práve preto nemožno nepriaznivosť tohto stavu umocňovať u poškodeného
jeho neprimeraným zaťažovaním (napr. ďalšími požiadavkami na rýchlosť opravy, hľadania
iných alternatív dopravy, krátením nájomného za prenajaté vo náhradné vozidlo a pod.).

Je potrebné totiž prihliadnuť na to, že už samotné poškodenie motorového vozidla dopravnou nehodou
ako poistnou udalosťou je pre poškodeného záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom. Poškodený
je nemožnosťou používania svojho motorového vozidla paralyzovaný. Nebolo by preto spravodlivé, aby
pri uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny
za nájom zapožičaného motorového vozidla bolo plnenie poisťovne poškodenému/resp. jeho právnemu

nástupcovi bolo podmieňované splnením ďalších podmienok, nevyplývajúcich zo zákona.

22. Odvolací súd sa nestotožnil s dôvodom krátenia poistného plnenia poisťovňou o náklady, ktoré by
poškodenému vznikli pri prevádzke jeho motorového vozidla inak, ak by poistnej udalosti nedošlo, (t.j. o
amortizáciujehovozidlasprihliadnutímnapočetnajazdenýchkilometrovzadobunájmu),ktoréžalovaný
vyčíslil na sumu 74,62 Eur. Už samotná škodová udalosť automaticky znamená vznik škody na majetku

poškodeného v oveľa väčšom rozsahu, ktorý je úplne zanedbateľný oproti čiastke, predstavujúcej
akúsi „úsporu na majetku poškodeného“, vyčíslenej žalovaným. Je nepochybné, že poškodený musel
vynaložiť náklady za prenájom motorového vozidla tak, ako mu boli žalobcom vyfakturované. O túto
hodnotu sa majetok poškodeného reálne znížil, čo predstavuje škodu, ktorú je povinný hradiť v celom
rozsahu žalovaný. Pokiaľ ide o prevádzkové náklady, ktoré mal poškodený ušetriť tým, že nepoužíval

vlastné motorové vozidlo, tak takéto odpočítanie nákladov podvažuje odvolací súd za
neoprávnené aj z toho dôvodu, že je nepochybné, že cena motorového vozidla, ktoré bolo pri
dopravnej nehodne poškodené sa na trhu reálne znížila. Ak by sa teda mala znížiť hodnota poistného
plnenia o to, čo poškodený ušetril na prevádzkových nákladoch, tak potom by bolo potrebné pri výpočte
skutočnej škody poisťovňou zohľadniť aj tú skutočnosť, že samotná hodnota motorového vozidla sa v

súvislosti so škodovou udalosťou znížila a to nepochybne o sumu väčšiu, než je suma, ktorá spočíva v
nákladoch, ktoré by vznikli používaním vlastného motorového vozidla, vyčíslená žalovaným, na základe
odbornéhovyjadreniaznalcač.300/2016Ing.MilanaMidžiakaz11.08.2016.Natomtozákladenemožno
tvrdiť, že poškodený (t.j. právny predchodca žalobcu) by bol zvýhodnený tým, že ušetril prevádzkové
náklady, resp. amortizáciu svojho motorového vozidla za obdobie jeho nepoužiteľnosti spôsobenej

škodovou udalosťou. Vychádzajúc z následku škodovej udalosti v majetkovej sfére poškodeného,
je argumentácia žalovaného v hrubom rozpore s následkom škodovej udalosti, a preto je pre súd
neprijateľná. Aj v tomto smere platí, že stav (nájom náhradného vozidla za dobu opravy
poškodeného vozidla) bol poškodenému vnútený poistnou udalosťou a poškodený, resp. aktuálne jeho
právnynástupcamáprávo,abymuvplnejmierebolakompenzovanámajetkováujmazanímvynaložené

prostriedky na obnovu stavu pred poistnou udalosťou. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno v
spore, keď nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia o náklady, ktoré by poškodenému, (t.j.
právnemu predchodcovi žalobcu) vznikli pri prevádzke jeho motorového vozidla, nebyť poistnej udalosti
(amortizácia vozidla s prihliadnutím na počet najazdených kilometrov za dobu nájmu).

23. Vzhľadom na vyššie uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu odvolací súd priznal žalobcovi
žalobou uplatnenú pohľadávku.

24. Zároveň z dokazovania vykonaného prvoinštančným súdom jednoznačne vyplýva, že
žalovaný oznámil žalobcovi, že šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 12.08.2016. Od

nasledujúceho dňa, t.j. od 13.08.2016, začala žalovanému plynúť pätnásťdňová lehota na
plnenie v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorá s poukazom na ust. § 122 ods. 3
Občianskeho zákonníka uplynula dňa 29.08.2016 (pondelok).

25. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ukončenie prešetrovania žalovaného, vykonané v

lehote stanovenej v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., ho nezbavuje zodpovednosti na
za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je stanovená v § 11 ods. 7 citovaného zákona po
uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi. V danom prípade si žalobca ako právny nástupca poškodeného priamo uplatnil právo na

náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. proti poisťovni.

26. Zároveň sa nemožno stotožniť ani s takým výkladom ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z., že
oznámením o poistnom plnení, v rámci ktorého poisťovňa krátila plnenie uplatnené právnym nástupcompoškodeného,žalovanýsplnilpodmienkyvzmysle§11ods.6písm.a/predmetnéhozákonaavzmysle§
11 ods. 7 označeného zákona mu vzniká omeškanie s plnením priznaným v rozsahu skráteného plnenia
až doručením právoplatného rozhodnutia súdu. Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v § 11

ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne
poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo
znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení
požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie § 11 ods. 8 citovaného zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa

odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak
nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7
zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by
nebolomožnézostranypoškodeného,resp.jehoprávnehonástupcu,vprípadeuplatneniasiskráteného
poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal
zmysluaúčeluzákonnýchustanovenízákonač.381/2001Z.z.Zmyslompovinnéhozmluvnéhopoistenia

je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase.
Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne
posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala
na poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho
posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom

neúplného) poistného plnenia dostane do omeškania. Opačný výklad by totiž chránil poisťovňu i v
prípadoch, keď sa v súdnom konaní preukáže, že nedôvodne odmietla (celkom alebo sčasti) poskytnúť
poškodenému poistné plnenie. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí odklonil
od právneho názoru Najvyššieho súdu SR prezentovaného v rozsudku sp. zn 3Cdo/145/2017 zo dňa
22.11.2018).

27. Nakoľko lehota na plnenie v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. žalovanému uplynula dňa
29.08.2016, počiatok jeho omeškania so zaplatením žalovanej istiny nastal od 30.08.2016, od
ktorého dátumu žalobcovi vznikol zákonný nárok na úroky z omeškania. Žalobca však v súdenej veci
požadoval od žalovaného úroky z omeškania už od 28.06.2016 a preto za obdobie od 28.06.2016 do

29.08.2016, bol jeho nárok nedôvodný. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchali
žalobcovi úroky zákonné, v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to úroky z omeškania o 5 percentuálnych bodov
vyššie ako základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania. Žalobca si však uplatnil úroky z
omeškania vo výške 9 %, napriek tomu, že v danom prípade mal v zmysle uvedených zákonných

ustanovení ku dňu začatia omeškania nárok na úroky z omeškania len vo výške 5 %, a preto mu ich
krajský súd, po modifikácii právneho záveru okresného súdu, priznal tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia a vo zvyšnej časti jeho žalobu o zaplatenie príslušenstva žalovanej istiny ako
nedôvodnú zamietol.

28. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie prejednávanú vec nesprávne právne posúdil,
keď žalobu žalobcu zamietol pri nezmenenom skutkovom stave odvolací súd jeho rozhodnutie zmenil
(§ 388 CSP) spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

29. Len pre úplnosť k ďalším odvolacím námietkam žalobcu krajský súd uvádza:

30.Jesícepravdou,žesúdprvejinštanciepochybil,aksvojprocesnýpostup(spočívajúcivnerozhodnutí
sporu kontumačným rozsudkom) v napadnutom rozsudku neodôvodnil, no napriek tomu toto jeho

pochybenie nemalo vplyv na konštatovanie záveru odvolacieho súdu o nedostatočnom odôvodnení
rozhodnutia s následkom porušenia práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Žalobca ďalej namietal
nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý napriek návrhu žalobcu na pojednávaní
dňa 10.12.2018 a splneniu podmienok uvedených v § 274 CSP nerozhodol vo veci samej rozsudkom
pre zmeškanie, ale vykonal vo veci dokazovanie a následne žalobu v celom rozsahu zamietol. Odvolací

súd zdôrazňuje, že k predpokladom na vydanie rozsudku pre zmeškanie patrí
aj posúdenie opodstatnenosti žalobcovho nároku z hľadiska hmotného práva, pričom súd vychádza z
dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise. Z toho vyplýva, že len samotné zmeškanie žalovaného nemôže
vyústiť do jeho procesného neúspechu v konaní vo veci samej (pozri napr. rozhodnutie Vrchnéhosúdu v Prahe sp. zn. 4Cmo 421/94). Ak súd dospeje k názoru, že žalobcom tvrdený skutkový stav nie
je nesporný, napriek tomu, že by boli splnené všetky podmienky na vydanie kontumačného rozsudku,
takýto rozsudok nevydá. Navyše kontumačný rozsudok je sankciou za pasivitu žalovaného. Žalovaný

však v tomto spore od počiatku (už v podanom odpore proti platobnému rozkazu) namietal nárok žalobcu
uplatnený žalobou a preto žiadal jeho žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
31. Zároveň je potrebné dodať, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia
tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného)jeimanentnousúčasťousúdnehokonania(porovnajrozsudokNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010). Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka
konania (teraz strany sporu) v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom
vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania,
ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na
začiatkukonaniatvrdí.Súdžalobevyhovielenvtedy, akžalobcažalujeosobu,ktorájenositeľom
hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku

pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej
legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Cdo 214/2011 zo dňa 18.01.2012).Neobstojí preto námietka žalobcu, že v danom prípade
konajúci súd konal nad rámec svojej povinnosti skutočnosti, ktoré v tomto konaní neboli sporné.

32. Pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca nebol úspešný v časti uplatneného príslušenstva pohľadávky, t.j.
úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 74,62 Eur od 28.06.2016 do 29.08.2016 v
sume 1,15 Eur a úrokov z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 74,62 Eur od 30.08.2016 do
30.10.2019 (do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu) v sume 9,46 Eur, čo celkom činí sumu 10,61 Eur.

Pri celkovej uplatnenej sume 97,06 Eur (istina 74,62 Eur + príslušenstvo 22,44 Eur = 100 %) úspech
žalobcu predstavuje výšku 89,07 % a úspech žalovaného, ktorý je neúspechom žalobcu, predstavuje
výšku10,93%.Čistýúspechžalobcuvkonanípotompredstavuje78,14%avtakomtorozsahužalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho).
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).