Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/102/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618202346
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5618202346.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a

členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, konajúci
na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky,
so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava - Staré mesto, IČO: 47 258 713, zastúpený spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava,
IČO: 47 234 547, proti žalovanému: Z. F., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX. O. E., v spore o zaplatenie
676 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.

22Csp/49/2018 zo dňa 17.01.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vo výroku II. a III. p o t v r
d z u j e.

V ostatnej časti ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý.

Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 526,61 eur,

s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 240 eur od 03.12.2015 do zaplatenia a s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 286,61 eur od 17.12.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Ďalej rozhodol, že žalobca má voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15,56 %.
Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 24.08.2018 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy 676 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 325,87 eur
od 17.12.2015 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 264 eur od

03.12.2015 do zaplatenia a zo sumy 385,40 eur od 17.12.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania. Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. a dlžník Z. F. uzavreli dňa 13.11.2014 Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a
rámcovúzmluvuoposkytovaníplatobnýchslužieb.Vzmysleprvejčastizmluvybolopredmetomúverovej
zmluvy poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru veriteľom dlžníkovi vo výške a za podmienok
dohodnutých v zmluve. Klient bol povinný poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a
plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. V zmysle ustanovení kontraktu bola cena tovaru a služby

360 eur, výška mesačnej splátky bola dojednaná na 24 eur, počet mesačných splátok 15, splatnosť
mesačnej splátky 15. deň v mesiaci, splatnosť prvej mesačnej splátky bola určená na 15.12.2014 a
konečná splatnosť úveru na 15.02.2016. Výška úrokovej sadzby predstavovala 0 %, ročná percentuálna
miera nákladov 0 %, priemerná RPMN 44,06 %, celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť, dosiahla360 eur, pričom nebolo dojednané poistenie. V zmysle druhej časti zmluvy (Zmluva o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb)
sa strany dohodli na poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru dlžníkovi do výšky schváleného

úverového rámca a za podmienok dohodnutých v zmluve. Klient bol povinný poskytnutý revolvingový
úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Výška
úverového rámca bola stanovená na 5.000 eur, aktuálna výška úverového rámca dosiahla 600 eur,
výška mesačnej splátky bola minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300
eur, splatnosť mesačnej splátky bola určená na 10. deň v mesiaci, poplatok za správu revolvingového

úverusaspravovalsadzobníkompoplatkov,výškaúrokovejsadzbypredstavovala28,68%,RPMN46,36
%, splatnosť prvej mesačnej splátky bola určená na 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v
ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru s tým, že strany sa dohodli na základnom
súbore poistenia vo výške 3,33 %. Je nepochybné, že právny vzťah sporových strán má spotrebiteľský
charakter. Rovnako okresný súd konštatoval, že Zmluva zo dňa 13.11.2014 založila medzi sporovými
stranami vzťah zo spotrebiteľského úveru v zmysle definície formulovanej v § 1 ods. 2 zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení
účinnom k 13.11.2014. V konaní bolo nesporné, že žalovaný čerpal na základe zmluvného vzťahu so
žalobcom (časť I. zmluvy zo dňa 13.11.2014) finančné prostriedky vo výške 360 eur, z čoho splatil 120
eur, ako to vyplýva z listinných dôkazov predložených žalobcom. Súd na tomto mieste podotkol, že v
posudzovanej veci sa jedná síce o spotrebiteľský právny vzťah, avšak z dôvodu, že predmetný úver

bol bezúročný, súd nevidel dôvod sa zaoberať bližšie jednotlivými zmluvnými podmienkami kontraktu.
Dospel tak k presvedčeniu, že žalobcovi patrí na základe uvádzanej prvej časti zmluvy 240 eur (360
eur mínus 120 eur). Pokiaľ žalobca v žalobe k prvej časti zmluvy poukazoval na dlh v sume 264 eur,
táto nezodpovedá skutkovým tvrdeniam a predloženým dôkazom. Je totiž zrejmé, že žalovaný získal od
žalobcu 360 eur a splatil 120 eur, pričom rozdiel medzi uvedenými sumami nemôže byť 264 eur, najmä

ak úver bol bezúročný, čo vyplýva z obsahu zmluvy. Pokiaľ ide o časť II. zmluvy zo dňa 13.11.2014
(revolvingový úver), bolo nesporné, že žalovaný čerpal financie v sume 288,90 eur a splatil 2,29 eur,
z čoho vyplýva dlh žalovaného v sume 286,61 eur. Vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil v spore
aj úroky z omeškania, súd postupoval v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a priznal žalobcovi nárok príslušenstvo spôsobom vyjadreným vo

výroku rozsudku. Úroky z omeškania patria žalobcovi odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti dlžných súm. V súvislosti s uplatneným nárokom požadoval žalobca aj úhradu nákladov
spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 30,70 eur a v sume 19,90 eur, k čomu však neboli
formulované žiadne skutkové tvrdenia; v tomto smere teda žalobca neuniesol bremeno tvrdenia (§
150 ods. 1 CSP). Rovnako žalobca poukazoval na poplatky v sume 38,21 eur, ktoré boli účtované

žalovanému, avšak bez tvrdenia o dôvode a právnom základe takejto požiadavky. Bez potrebného
vysvetlenia ostala aj suma 15,75 eur (dlžné poistné), ktoré žalobca označil len sumou bez formulovania
spôsobu jeho výpočtu (pozn. poistenie bolo v zmluve dojednané len percentuálnym spôsobom). Bolo na
žalobcovi, aby súdu uviedol dostatočný rozsah argumentov v nadväznosti na predložené listiny, ktoré
by umožňovali riadne preskúmať uplatnenú žalovanú sumu v uvádzanej časti. Súd nemal povinnosť

hľadať v jednotlivých predložených listinách potrebné skutočnosti na posúdenie uplatňovanej sumy (§
132 ods. 2 CSP) a keďže samotná žaloba nedostatočným spôsobom vysvetlila žalovaný nárok, bol
súd nútený žalobu v tomto rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Pokiaľ ide o žalobný návrh v časti o
zaplatenie úrokov po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, tento okresný súd tiež zamietol. O nároku
na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, pričom vychádzal

z čiastočného úspechu žalobcu v spore. Žalobca dosiahol úspech v rozsahu 57,78% (požadovaná istina
spolu s úrokmi a úrokmi s omeškania vyčíslenými ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovala 1.054,59
eur a priznaná istina s úrokmi s omeškania vyčíslenými ku dňu vyhlásenia rozsudku dosiahla sumu
609,26eur),žalovanáúspechvrozsahu42,22%,zčohovyplývačistýúspechžalobcuvrozsahu15,56%.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie v rozsahu, v ktorom bola žaloba zamietnutá okrem uplatneného úroku
z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % % ročne od 17.12.2015 do zaplatenia. Žalobca má za to,
že súd prvej inštancie v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dlh žalovaného voči žalobcovi predstavoval ku dňu zúčtovania
do právneho vymáhania, sumu v celkovej výške 270,00 Eur, ktorá pozostávala zo sumy 264,00 Eur
z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny a zo sumy 30,70 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky. Žalobcom uvádzaná výška dlžnej sumy plne korešponduje so zostatkom na úverovomúčte žalovaného podľa predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného. Okrem toho sa žalobca
domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 264,00 Eur od 03.12.2015 do
zaplatenia. V časti II. žalobného návrhu sa žalobca domáhal uplatneného nároku titulom neuhradených

záväzkovžalovanéhozuzavretejZmluvyorevolvingovomspotrebiteľskomúvereavydaníkreditnejkarty
(ďalej len úverová zmluva II) zo dňa 13.11.2014. Na základe tejto zmluvy Cetelem poskytol žalovanému
revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,00 Eur. Žalovaný takto po dobu trvania
úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške
327,11 Eur. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam predstavoval dlh žalovaného voči žalobcovi ku

dňu zúčtovania do právneho vymáhania, v celkovej výške 405,30 Eur, ktorá pozostávala zo sumy 325,87
Eurztituluzvyškudlžnejúverovejistiny,zosumy43,78Eurztituludlžnýchúrokovzúveru,zosumy15,75
Eur z titulu dlžného poistného z úveru a zo sumy 19,90 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky. Žalobcom uvádzaná výška dlžnej sumy plne korešponduje so zostatkom na úverovom účte
žalovaného podľa predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného. Okrem toho sa žalobca domáhal
zaplatenia úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 325,87 Eur od 17.12.2015

do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 385,40 Eur od 17.12.2015
do zaplatenia. Žalobca má za to, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, keďže z odôvodnenia
rozhodnutia nie je zrejmé, ktorá konkrétna podmienka uvedená v Zákone o spotrebiteľských úveroch
absentovala v úverových zmluvách a čo viedlo súd k priznaniu nároku z týchto zmlúv len vo výške
rozdielu medzi odfinancovanými a vrátenými peňažnými prostriedkami. Žalobca je toho názoru, že

Zmluva o spotrebiteľskom úvere ako aj Zmluva revolvingovom úvere, od ktorých žalobca odvodzuje svoj
nárok, spĺňajú všetky náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
účinným v čase ich uzatvorenia. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa žalobca nemôže stotožniť s
rozhodnutím súdu, ktorým žalobe v zamietnutej časti nevyhovel a je toho názoru, že súd mal správne
priznať žalobcovi uplatnený nárok v celom rozsahu okrem uplatneného úroku z dlžnej úverovej istiny

vo výške 27,48 % ročne od 17.12.2015 do zaplatenia. Žalobca si uplatňuje trovy odvolacieho konania
pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia v
odvolacom konaní vo výške 31,68 Eur. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žalobca žiada, aby
Krajský súd v Žiline zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie
konanie.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu v stanovenej lehote písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP v
odvolaním napadnutej časti potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti
zostal rozsudok nedotknutý.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,

ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštanciezodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci

samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné,
neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto
napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

11. Žalobca požadoval aj úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 30,70 eur a v
sume 19,90 eur, pričom okresný súd uviedol, že k týmto sumám neboli formulované žiadne skutkové

tvrdenia; v tomto smere teda žalobca neuniesol bremeno tvrdenia (§ 150 ods. 1 CSP). Rovnako žalobca
poukazoval na poplatky v sume 38,21 eur, ktoré boli účtované žalovanému, avšak bez tvrdenia o dôvode
a právnom základe takejto požiadavky. Bez potrebného vysvetlenia ostala aj suma 15,75 eur (dlžné
poistné), ktoré žalobca označil len sumou bez formulovania spôsobu jeho výpočtu. Okresný súd uviedol,
že samotná žaloba nedostatočným spôsobom vysvetlila žalovaný nárok, a preto bol okresný súd nútený

žalobu v tomto rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

12. Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že dlh žalovaného voči žalobcovi ku dňu zúčtovania do právneho
vymáhania bol v celkovej výške 405,30 eur, ktorá pozostávala zo sumy 325,87 eur z titulu zvyšku dlžnej
úverovej istiny, zo sumy 43,78 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, zo sumy 15,75 Eur z titulu dlžného

poistného z úveru a zo sumy 19,90 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobcom
uvádzaná výška dlžnej sumy plne korešponduje so zostatkom na úverovom účte žalovaného podľa
predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného.

13.Odvolacísúddávadopozornosti,žepodľaustanovenia§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúd

uvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnostitvrdil,akédôkazyoznačil,aképrostriedkyprocesného
útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na

ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne
určuje § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok

dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že
základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.

15. V súlade s § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a
zákonnosti výroku rozsudku. Rozhodnutie súdu môže byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd v

odôvodnení rozhodnutia vymedzí po skutkovej stránke predmet konania a následne podá zrozumiteľný
a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal. Musí byť jasne a
zrozumiteľne vysvetlený myšlienkový postup súdu. Závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta
prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. Ak rozhodnutie súdu nemá
uvedené náležitosti, je nepreskúmateľné.

16. Odvolací súd je názoru, že napadnutý rozsudok okresného súdu spĺňa podmienky uvedené v § 220
ods. 2 CSP, a preto ho odvolací súd považuje za preskúmateľný. Ani odvolací súd nevidí dôvod vyhovieť
žalobevzamietnutejčasti,nakoľkosúdunebolapreukázanádôvodnosťpriznaniažalobcomuplatnenýchsúm. Žalobca si v tomto smere nesplnil dôkazné bremeno, t.j. nepreukázal dôvodnosť jeho nároku
relevantnými dôkazmi. Na druhej strane treba mať na zreteli, že v danom prípade ide o spotrebiteľský
spor, ktorý je v rámci CSP zaradený do sporov s ochranou slabšej strany, ktorým zákon priznáva vyššiu

ochranu a tiež povinnosť súdu ex offo skúmať, či zmluvný vzťah neobsahuje nekalé obchodné praktiky,
neprijateľné zmluvné podmienky a pod. V pochybnostiach sa má rozhodnúť v prospech spotrebiteľa.

17. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom okresného súdu, ktorý pokiaľ ide o žalobný návrh v časti
o zaplatenie úrokov po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, tento súd zamietol. Odvolací súd tiež

dáva do pozornosti, že dlžník sa dostane do omeškania so splatením dlhu, ten sa stane splatným a
následne nastupuje právo veriteľa požadovať úrok z omeškania a prípadne aj zmluvnú pokutu. Základná
myšlienka pri aplikácii § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vychádza z kogentnosti tohto ustanovenia.
Pri omeškaní dlžníka so splácaním pohľadávky veriteľa tento má nárok iba na plnenia, ktoré mu § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka priznáva. Má teda nárok požadovať vrátenie úveru alebo jeho časti,
ktorú ešte dlžník nesplatil a zároveň môže požadovať od dlžníka úroky z omeškania. Už Najvyšší

súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí (sp. zn.: 4 Obo 143/1998) jasne definuje, že úroky z
poskytnutých finančných prostriedkov (zmluvné úroky) patria veriteľovi iba do splatnosti dlhu, prípadne
splatnosti jeho jednotlivých splátok. Tieto úroky z poskytnutého úveru predstavujú odmenu pre veriteľa
za to, že umožnil dlžníkovi užívať istinu, teda užívať požičané finančné prostriedky (tento názor vyslovil
napr. NS ČR 33 Odo 657/2005).

18. Samotné užívanie finančných prostriedkov veriteľa však môže byť odmeňované iba počas platnosti
doby úveru, teda počas doby, ktorá je zmluvnými stranami dohodnutá ako doba, v ktorej sa dlžník
zaväzuje samotný dlh splatiť (zvyčajne v pravidelných splátkach). Týmto spôsobom sú aj koncipované
úverové zmluvy, kedy na začiatku celého zmluvného vzťahu sa práve určuje obdobie a k nemu sa

viažuca úverová sadzba, ktorá sa uplatňuje počas tohto obdobia.

19. Vyhlásením predčasnej splatnosti zmluva zaniká práve týmto okamihom a práve týmto okamihom
nastupuje nová povinnosť spotrebiteľa (dlžníka), práve k tomu okamihu sa zastavuje (zmluvne
dohodnutá) povinnosť spotrebiteľa platiť (riadne, zmluvne dohodnuté) úroky a spotrebiteľ je povinný

vrátiť veriteľovi popri nesplatenej istine len tie (riadne, v zaniknutej zmluve dohodnuté) úroky, ktoré boli
splatné k predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

20. V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru zo strany veriteľa zmluva o
spotrebiteľskom úvere zaniká. Zánikom zmluvy zanikajú práva a povinnosti zmluvných strán v nej

uvedené. Spotrebiteľovi vzniká povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné úroky, ktorých výška sa
ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. V prípade omeškania
spotrebiteľasvrátenímtýchtoprostriedkovjespotrebiteľpovinnýplatiťvýlučneúrokyzomeškania,avšak
nie riadne úroky.

21. Na základe uvedeného sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu.
Zmluvné úroky prislúchali žalobcovi len do doby splatnosti dlhu. V prípade vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru nastáva stav, kedy dlžník nemá taký právny titul mať peňažné prostriedky u seba
a tieto užívať. Teda nie je dôvod na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili iba za
stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Požadované úroky z omeškania, ako príslušenstvo

pohľadávky, neprislúchajú zo zmluvných úrokov do zosplatnenia pohľadávky. Nemožno sa domáhať
zaplatenia príslušenstva z príslušenstva. Prijatím opačného záveru by mohol veriteľ „donekonečna“
inkasovať príslušenstvo z príslušenstva (úroky z úrokov), čo by viedlo k tomu, že priznané príslušenstvo
z istiny by už nebolo posudzované ako príslušenstvo pohľadávky, ale ako novovzniknutá samostatná
pohľadávka. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj

akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí
úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením
vlastného dlhu (istiny).

22. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, ktorý žalobu v tejto časti zamietol. V

zmysle vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387
ods. 1 a 2 CSP v odvolaním napadnutej časti potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním
nenapadnutej časti ponechal rozsudok nedotknutý.23. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolateľ (žalobca) v odvolacom konaní úspešný nebol, žalovanej

strane však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva
z výrokovej časti tohto rozsudku.

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)