Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. október 2010

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14Er/1013/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610216028
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2010:6610216028.1

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865
141 proti povinnej T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX Y. vymoženie 159,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn.
EX 13256/10 dňa 27.09.2010 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Podaním zo dňa 27.09.2010 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý súdu žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie o vymoženie 159,- eur s príslušenstvom, prílohou ktorej žiadosti je návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie spísaný do zápisnice u súdneho exekútora dňa 11.08.2010
a exekučný titul - Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 05313/10 vydaný dňa 29.06.2010 Stálym
rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské

rameno 8.

Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnému za účelom
vymoženia pohľadávky vo výške 159,- eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy
159,- eur od 29.01.2010 do zaplatenia a so zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 159,- eur od
14.04.2010 do zaplatenia, trov konania vo výške 112,49 eura a trov exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP"), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Vyššie citované zák. ust. § 44 ods. 2 EP upravuje postup súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V tomto ustanovení je upravený aj postup súdu
v prípade, ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, spočívajúci v

zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žiadosť o udelenie poverenia, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul je potrebné posudzovať komplexne ako celok, a ak čo i len jeden
z týchto dokumentov vykazuje nesúlad so zákonom, hoci aj čiastočný, exekučný súd žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.

Predpokladom pre vedenie exekúcie voči dlžníkovi (povinnému) je exekučný titul. Exekučným titulom

môže byť podľa Exekučného poriadku rozhodnutie súdu (§ 41 ods. 1 EP) alebo rozhodnutie iných
orgánov alebo iná verejná listina (§ 41 ods. 2 EP).Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Exekučným titulom v danej veci je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 05313/10 zo dňa 29.06.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 19.07.2010 a vykonateľnosť dňa 22.07.2010. Uvedeným rozhodcovským rozsudkom uložil
rozhodcovský súd povinnému zaplatiť oprávnenému sumu 159,- eur spolu so zmenkovým úrokom vo

výške 0,25 % denne zo sumy 159,- eur od 29.01.2010 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške 6
% ročne zo sumy 159,- eur od 14.04.2009 do zaplatenia a nahradiť oprávnenému trovy rozhodcovského
konania vo výške 112,49 eura. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že povinný bol
zaviazaný na uvedené plnenie z titulu nesplateného úveru poskytnutého mu na základe zmluvy o úvere
č. 6463371, splnenie ktorého dlhu bolo zabezpečené neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou
dňa 01.06.2009, kde povinný je vystaviteľom a oprávnený remitentom. Z odôvodnenia rozhodcovského

rozsudku tiež vyplýva, že vymáhaná zmenková suma 159,- eur, na zaplatenie ktorej bol povinný
zaviazaný exekučným titulom, pozostáva z istiny v sume 147,- eur a poplatku za upomienky vo výške
12,- eur.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. V

zmysle tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Špeciálna úprava spotrebiteľských zmlúv je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Tento právny predpis v § 2 definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru
alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1 uvedeného
zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

V zmluve o úvere č. 6463371 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 01.06.2009 si účastníci
dojednali, že oprávnený ako veriteľ poskytne povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 200,- eur a povinný
sa zaviazal vrátiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 143,- eur, t.j. celkovo

zaplatiť 343,- eur v 7 mesačných splátkach po 49,- eur, počnúc dňom 24.06.2009.

Na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľskú zmluvu, nie je rozhodujúce, aká je právna
forma zmluvy, predpokladom však je, že ju uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ. Ide o druh zmluvy, pre
ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú,

aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na
ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude
vždy osoba, ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri
uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 379/2008 Z.z. účinná od
1.11.2008 výslovne do § 52 ods. 4 zakotvila, že spotrebiteľom môže byť iba fyzická osoba.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka

konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) aleboc) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Keď môže exekučný súd aj bez návrhu zastaviť exekúciu, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje

účastníkovrozhodcovskéhokonanianaplnenieprávomnedovolenéavrozporesdobrýmimravmi,môže
exekučný súd posúdiť už pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia podľa §
44 ods. 2 EP, či exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) odsudzuje dlžníka len na také plnenie, ktoré je
zákonom dovolené a v súlade s dobrými mravmi. Je to aj v záujme plynulosti a hospodárnosti konania.
V konečnom dôsledku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia zamietla, právoplatné,
súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.

Zobsahuúverovejzmluvypredloženejoprávnenýmmalsúdzapreukázané,žesajednáospotrebiteľskú
zmluvu, nakoľko sa jedná o zmluvu uzatvorenú medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zo zmluvy o úvere
č. 6463371 uzatvorenej dňa 01.06.2009 je zrejmé, že dodávateľ pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá

pri uzavieraní tejto zmluvy nekonala ako podnikateľ. Súd po preskúmaní obsahu úverovej zmluvy
musel konštatovať, že na uvedený zmluvný vzťah nedopadá špeciálna úprava spotrebiteľských zmlúv
obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Jedná sa síce o poskytnutie
peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu, na základe zmluvy, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom, avšak z obsahu úverovej zmluvy je
zrejmé, že úver bol poskytnutý na výkon povolania. Spotrebiteľom v zmysle § 3 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Preto musel súd konštatovať, že
sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch. Jednoznačne však ide o spotrebiteľskú zmluvu tak, ako je táto vymedzená v ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a pre ktorú Občiansky zákonník ustanovuje osobitné podmienky a určuje, aké
náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky).

V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z

článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva,
ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6

ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky
uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre
spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných
strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami

a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.
Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi

nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť
spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mupovinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane".

V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) "povaha a význam verejného
záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to,
že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém
ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo

dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, Zb. s. I 4941). Ochrana, ktorú smernica
priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo
dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto

podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania
z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C 473/00, Zb. s. I
10875)".

Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je priamo vykonateľným prameňom

komunitárneho práva aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície do právneho poriadku
Slovenskejrepubliky(viďustanoveniaObčianskehozákonníkav§52anasl.včaseuzatvoreniaúverovej
zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD).
Exekučný súd je preto povinný aplikovať jej ustanovenia na prebiehajúce exekučné konanie ex offo
zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku,

resp. zákone o spotrebiteľských úveroch.

Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že "podmienka,
ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde
má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne

jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť
obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s
obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu.
Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo
zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku Smernici.

Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí
mu to menej obtiažnym.

Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. odvodil svoju právomoc
od bodu 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v ktorom je obsiahnutá Rozhodcovská doložka,

podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporov o ich
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej
úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.

Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia
do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej (typovej, adhéznej) zmluvy o
úvere. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, formálne napĺňa podmienku uvedenú
v citovanom písm. q) bodu 1 Prílohy ku smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo

dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc však z povahy samotnej
zmluvy o úvere (viď aj ustanovenie § 53 ods. 9 OZ v súčasnom znení) je však zrejmé, že subjektom,
ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude
takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností
dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na

podanie žaloby zo strany dlžníka. Veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej
doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza
v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv
spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu reálnedochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to samozrejme v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania
ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemá právo relevantne sa proti návrhu zo strany

veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania. V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu
rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že
spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom
súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej vzdialenosti od bydliska odporcu), domáhať sa možnosti
uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska, ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na
účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v
demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožnila voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v prípade, že dodávateľ podal ešte pred spotrebiteľom

žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, táto splynula
s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo
sa podrobiť všetkým Všeobecným podmienkam poskytnutia úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu,
ak ho vyvolal dodávateľ (oprávnený) ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť

rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv
a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Z toho dôvodu a tiež vzhľadom na ďalšie už
vyššie uvedené právne významné skutočnosti, súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia v celosti
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.