Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/938/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712201202
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3712201202.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ C. M., zomr. dňa XX.XX.XXXX a 2/ R. U., bytom U.
XXX/X-XX, P. Bystrica, právne zastúpenej JUDr. Dušanom Divkom, advokátom spol. s r.o., so sídlom
Šoltésovej346/1,PovažskáBystrica,vkonaníozaplatenie22.416,38eurspríslušenstvom,naodvolania
žalobcu a žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 31. augusta 2015, č.k.
3C/212/2012-436, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a II. z r u š u j e a
konanie o žalobe žalobcu proti žalovanému 1/ z a s t a v u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. p o t v r d z u j e .

III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV. z r u š u j e a v

r a c i a vec súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

IV. Žalobca m á právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej 2/ v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh proti žalovanej 1/ zamietol; výrokom
II. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov konania a právneho zastúpenia, do
rúk právneho zástupcu žalovanej 1/ Mgr. Patrika Lehockého vo výške 3.318,64 eur, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku; výrokom III. žalovanej 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 22.416,38 eur s
9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.718,34 eur od 16. 10. 2009 do zaplatenia, do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku; a výrokom IV. žalovanej 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania, do rúk právneho zástupcu žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava vo výške 1.344,5 eur, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že z úverovej zmluvy zo dňa 20.12.2005, ktorú podpísal C. M. a z dokladov,
ktoré sú súčasťou zmluvy mal súd za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava poskytla C.
M. splátkový úver vo výške 300.000,- Sk a dohodla s ním spôsob splácania. Na základe tejto zmluvy

vznikol medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a C. M. právny vzťah zo zmluvy o úvere, uzatvorenej podľa
ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Právne vzťahy výslovne v zmluve neupravené
sa majú riadiť ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok, Obchodným zákonníkom a inými
právnymi predpismi. Zmluvu o úvere súd preskúmal aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskýchúveroch, ktorý sa na ňu vzťahuje, pretože právny predchodca žalobcu poskytol úver v rámci predmetu
jehopodnikaniastým,žeC.M.bolposkytnutýspotrebiteľskýúvernainýúčelakonavýkonzamestnania,
povolania alebo podnikania. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky náležitosti v zmysle §

4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov /
RPMN/. V prípade zmluvy o úvere ide nepochybne o tzv. formulárový typ zmluvy, keďže Ivan Kurus
ustanovenia zmluvy, ani úverové podmienky, všeobecné obchodné podmienky, pred podpisom zmluvy
podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť a súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že právny
predchodca navrhovateľa vzorový text zmluvy a úverových podmienok používa vo viacerých prípadoch

pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom, predmetná zmluva o úvere teda spĺňa kritéria spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 23a ods. 1 a 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého sa za
spotrebiteľské zmluvy považujú aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka, a teda aj predmetná
zmluva o úvere. V zmysle § 52 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo prihliadnuté na charakter
účastníkov pri uzavieraní zmluvy. Právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa,
ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov. C. M. bol v zmluve označený ako

fyzická osoba - nepodnikateľ s rodným číslom, adresou bydliska a číslom občianskeho preukazu. Úver
si vzal na osobnú potrebu. Je potom zrejmé, že vystupoval v pozícii spotrebiteľa. Súd poukázal na to,
že s účinnosťou od 01.01.2008 bolo ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmenené zákonom č.
568/2007 Z.z. tak, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom v prechodnom ustanovení § 879j bolo určené, že

ustanoveniamitohtozákonasaspravujúajprávnevzťahyvzniknutépred01.01.2008.Ajkeďprivýsluchu
na polícii dňa 27. 04. 2011 C. M. uviedol, že zmluvu neuzatvoril a ani nič v Bratislave nepodpisoval, hoci
podpis vyzerá ako jeho a R. U. pozná cez jej otca, s ktorým v minulosti robil, ale sa s ňou nenavštevuje,
v odpore proti platobnému rozkazu dňa 19. 06. 2012 uviedol, že si od žiadneho veriteľa nepožičal sumy
uvedené v žalobe, ktoré má podľa platobného rozkazu vrátiť. Priznal, že sa s R. U. moc nepoznal, táto

ho mohla osloviť v roku 2005 a niečo spolu mohli o peniazoch riešiť, ale čo to bolo nevie, lebo vtedy
holdoval alkoholu a zdravotne bol na tom hrozne, možno ona by to vedela povedať lepšie. Doklady,
ktoré boli C. M., ktorý sa osobne zúčastnil vybavovania spotrebného úveru predložené v sporiteľni,
neboli pravé, pretože v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nebol C. M. zamestnaný a
nemal žiaden príjem. Dohoda o ručení uzavretá dňa 20. 12. 2005 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s.

Bratislava a žalovanou 2/ je pravou dohodou. Tvrdenie žalovanej 2/, že podpis na dohode nie je jej,
nie je pravdivé preto, lebo znalec Vladimír Rusnák vo svojom znaleckom posudku zdôraznil, že mal
k dispozícii dostatočné množstvo porovnávacieho materiálu a s určitosťou môže tvrdiť, že podpis na
dohodejepravýmpodpisomžalovanej2/.Listiny,ktorézažalovanú2/bolipriuzatváraníúverovejzmluvy
predložené, boli falšované, pretože žalovaná 2/ v čase uzavretia dohody o ručení zamestnaná zrejme

nebola. Pri uzatváraní dohody bol predložený občiansky preukaz žalovanej 2/ a z jeho kópie je zrejmé,
že fotografia na občianskom preukaze patrí žalovanej 2/. Tvrdenie žalovanej 2/, že sa s Ivanom Kurusom
nepoznala vyvrátil sám Ivan Kurus, ktorý vo výpovedi na polícii, ale aj v odpore proti platobnému rozkazu
uviedol, že so žalovanou 2/ sa pozná.

3. Zo všetkých vykonaných dôkazov mal potom súd za preukázané, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere
uzatvorili 20.12.2005 Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava s C. M. a dohodu o ručení v ten istý deň
Slovenskásporiteľňa,a.s.Bratislavasožalovanou2/.Zmluvouopostúpenípohľadávokuzavretoumedzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava a žalobcom dňa 15.10.2009, došlo okrem iného aj k postúpeniu
pohľadávky proti žalovanému nebohému Ivanovi Kurusovi a žalovanej 2/. Slovenská sporiteľňa, a.s.

Bratislava zaslala dňa 28.10.2009 C. M. a R. U. oznámenie o postúpení pohľadávok s tým, že C. M.
si oznámenie prevzal 30.11.2009 a oznámenie doručované Andree Macúchovej sa vrátilo Slovenskej
sporiteľni, a.s. Bratislava späť s odôvodnením, že adresát je neznámy. Dňa 21.12.2011 zaslal žalobca
Ivanovi Kurusovi oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zmluvy č. 179761968, pretože úver
nebol splácaný riadne a včas a vyhlásená mimoriadna splatnosť bola ku dňu 21.12.2011. Rovnaké

oznámenie bolo dňa 21.12.2011 zaslané aj Andree Macúchovej. Obaja boli vyzvaní, aby uhradili istinu
vo výške 12.718,34 eur a úrok z omeškania 9.612,19 eur. Ani jeden z nich uvedenú sumu nesplatil.

4. Pretože v priebehu konania C. M. dňa 24.12.2012 zomrel a jedinou do úvahy pripadajúcou dedičkou
po ňom bola jeho sestra W. N., súd podľa § 107 ods. 3 O.s.p. konal ďalej s ňou ako žalovanou 1/,

namiesto C. M.. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy,
ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Keďže žalovaná
1/ po Ivanovi Kurusovi nezdedila nič, nakoľko dedičské konanie bolo zastavené pre jeho nemajetnosť,
nezodpovedá tak za žiadne jeho dlhy, preto súd návrh proti žalovanej 1/ ako nedôvodný zamietol.5. Z listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil, súd zistil, že dlh C. M. na spotrebiteľskom úvere a R. U.
ako ručiteľky predstavuje k 15.10.2009 sumu 22.416,38 eur pozostávajúcu z istiny vo výške 12.718,34

eur, vyčíslených riadnych úrokov 85,85 eur a z vyčíslených úrokov z omeškania ku dňu postúpenia
vo výške 9.612,19 eur. Preto súd žalovanú 2/ zaviazal na zaplatenie dlhu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, spolu s dôvodne uplatneným príslušenstvom pohľadávky, úrokom z omeškania 9 % ročne zo
sumy istiny 12.718,34 eur, odo dňa nasledujúceho po vyčíslení úroku ku dňu postúpenia pohľadávky,
t.j. odo dňa 16.10.2009 do zaplatenia, v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a

§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

6. Pokiaľ ide o premlčanie nároku žalobcu, ktoré namietol právny zástupca žalovanej 2/, súd uviedol,
že návrh premlčaný nie je, nakoľko žalobca uplatnil právo na súde v 3-ročnej premlčacej dobe podľa
Občianskeho zákonníka, ktorého ustanovenia sa vzhľadom k § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
použijú prednostne na spotrebiteľský vzťah. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu došlo žalobcom

ku dňu 21.12.2011, pričom od nasledujúceho dňa mohol žalobca uplatniť svoje právo na súde a toto
uplatnil v 3-ročnej premlčacej dobe už dňa 30.01.2012 doručením návrhu na súd.

7. Ďalej právny zástupca žalovanej 2/ žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že zánikom dlžníka zaniká aj
ručiteľský záväzok ručiteľa. Súd sa s uvedeným názorom nestotožnil a uviedol, že podľa ustanovenia §

546 Občianskeho zákonníka berie na seba ručiteľ voči veriteľovi povinnosť, že uspokojí pohľadávku ak ju
neuspokojí dlžník. Pritom ale nezáleží na tom, prečo dlžník nemôže či nechce plniť, nakoľko podmienkou
povinnosti ručiteľa splniť dlh je len to, že ho dlžník nesplnil, napriek tomu, že bol na to veriteľom písomne
vyzvaný § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je teda rozhodujúci dôvod, pre ktorý dlžník dlh
nesplnil. Rozsah zodpovednosti ručiteľa nemôže byť ovplyvnený tým, že dlžník nemôže plniť, pretože

zomrel, nakoľko Občiansky zákonník nepripúšťa zánik ručiteľského záväzku spolu so zánikom dlžníka.

8. Návrhu na doplnenie dokazovania nariadením kontrolného znaleckého dokazovania súd nevyhovel
z dôvodu jeho nadbytočnosti. Na pojednávaní znalec Vladimír Rusnák vylúčil akúkoľvek odchýlku
od svojho znaleckého posudku. Uviedol, že mal dostatočné množstvo porovnávacích materiálov, na

základe ktorých mohol s istotou tvrdiť, že podpis žalovanej 2/ na dohode o ručení je jej vlastnoručným
podpisom.Pokiaľideomožnosťsfalšovaniapodpisu,uviedol,žepridruhuaspôsobe,akýmsapodpisuje
žalovaná 2/ by prípadné sfalšovanie a napodobenie podpisu zistil. Dôvodom pre nariadenie kontrolného
znaleckého dokazovania pritom nemôže byť len subjektívne tvrdenie účastníka o nesprávnosti výsledku
znaleckého dokazovania v jeho neprospech, bez uvedenia právne významných dôvodov tvrdenej

nesprávnosti. Žalovaná 2/ pritom nespochybnila odbornosť, logickú stavbu alebo prípadnú vnútornú
rozpornosť znaleckého posudku, ale len trvala na tom, že zmluvu nepodpísala. Súd ďalej uviedol, že
znalecký posudok je len jeden z dôkazných prostriedkov, ktoré súd hodnotí podľa § 132 O.s.p. a pri
jeho hodnotení berie do úvahy jeho logickú stavbu a presvedčivosť, pričom, ak dospeje k záveru, že
nie je dostatočne presvedčivý, môže ho dať preskúmať inému znalcovi, avšak záverečné posúdenie, či

znalecký posudok je alebo nie je dostatočne presvedčivý prináleží výlučne súdu.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej 1/ z dôvodu
jej plného úspechu v konaní proti žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo
súdneho poplatku za odpor vo výške 1.344,5 eur a z trov právneho zastúpenia jej právneho zástupcu,

ktorý v konaní vykonal 5 účelných úkonov právnej služby, za ktoré mu podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb patrí odmena 5x
386,74 eur za úkony prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky) a 4x účasť na
pojednávaní dňa 03.06.2013, 14.08.2014, 06.07.2015 a 31.08.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhlášky).
Podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky prináleží právnemu zástupcovi aj režijný paušál za rok 2013 vo výške

2x 7,81 eur, za rok 2014 - 1x 8,04 eur a za rok 2015 - 2x 8,39 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia
predstavujú 1.974,14 eur.

10. Žalobca bol vo vzťahu k žalovanej 2/ plne úspešný, preto je žalovaná 2/ povinná nahradiť mu podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. trovy konania za zaplatený súdny poplatok 1.344,5 eur a trovy právneho zastúpenia.

V zmysle § 151 ods. 1, 2 O.s.p., účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy
konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia. Pretože právny zástupcažalobcu nevyčíslil trovy konania a právneho zastúpenia v zákonnej 3-dňovej lehote, súd mu priznal iba
náhradu trov vyplývajúcich zo spisu a to náhradu za zaplatený súdny poplatok z návrhu.

11. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca a žalovaná 2/.
12. Žalobca podal odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu v časti výroku vo vzťahu k žalovanému 1/ a
rovnako v časti trov konania žalovaného 1/ (I. a II. výrok rozsudku) a v časti trov konania žalovanej 2/.
Odvolaniepodalzdôvodunesprávnehoprávnehoposúdeniavecianedostatočnéhozisteniaskutkového
stavu. Uviedol, že žalobným návrhom zo dňa 13.01.2012 sa domáhal svojho nároku voči pôvodne

žalovanému 1/ C. M.. C. M. však dňa 24.12.2012 zomrel. Uznesením Okresného súdu v Považskej
Bystrici zo dňa 19.02.2013, 14D/l00/2013, Dnot 32/2013 bolo dedičské konanie po poručiteľovi C. M.
zastavené pre nemajetnosť. S poukazom na ustanovenie § 107 O.s.p. nevidí dôvod, prečo súd ďalej
v konaní pokračoval s W. N., ktorá nebola dedičkou po pôvodne žalovanom C. M., keďže dedičské
konanie bolo zastavené pre nemajetnosť, tzn. neexistovali dedičia účastníka konania. Rovnako W.
N. neprevzala ani žiadne právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní išlo. Vzhľadom na uvedené nebol

dôvod v konaní voči žalovanému 1/ pokračovať a súd mal konanie voči žalovanému 1/ C. M. po jeho
smrti prerušiť až do právoplatného skončenia dedičského konania a v danom prípade vzhľadom na
výsledok dedičského konania mal následne súd konanie voči žalovanému 1/ zastaviť. Vzhľadom na
uvedené je preto nesprávny výrok súdu vo vzťahu k žalovanému 1/, v zmysle ktorého voči žalovanému
1/ žalobný návrh zamietol, nakoľko v danom prípade nebol dôvod, aby súd po pôvodne žalovanom 1/

Ivanovi Kurusovi vo veci vo vzťahu k žalovanému 1/ konal. Má za to, že v danom prípade prichádza do
úvahy aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., keďže v danom prípade došlo k vzniku trov právneho
zastúpenia z dôvodu procesného pochybenia na strane súdu, kedy súd síce konal ako so žalovaným
1/ s W. N., avšak na uvedený postup nebol žiaden dôvod, keďže tá nebola účastníkom konania,
rovnako neexistoval právny titul, na základe ktorého sa účastníčkou konania mohla stať. W. N. nebola

v konaní pasívne vecne legitimovaná, pričom uvedenú skutočnosť nezavinil on, keďže jej vstup do
konania nenavrhol. Vzhľadom na uvedené zastáva názor, že žalovanému 1/ boli priznané trovy konania
a právneho zastúpenia neúčelne, resp. ide o trovy konania a právneho zastúpenia, ktoré nezavinil
žalobca a teda nemôžu byť pričítané na ťarchu žalobcu. Ďalej nesúhlasí s rozhodnutím súdu v časti trov
konania vo vzťahu k žalovanej 2/, voči ktorej súd priznal len náhradu trov konania a nie náhradu trov

právneho zastúpenia, a to z dôvodu, že podľa názoru súdu neboli trovy právneho zastúpenia vyčíslené
v zákonnej trojdňovej lehote, preto súd prizná len náhradu trov konania vyplývajúcu zo spisu, a to
náhradu za zaplatený súdny poplatok. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu v časti trov konania, nakoľko trovy
právneho zastúpenia a trovy konania boli vyčíslené v súlade s Vyhláškou Ministerstva Spravodlivosti SR
č. 655/2004 Z. z. v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku. Poukázal na skutočnosť, že trojdňová lehota

stanovenáustanovením§15lods.lO.s.p.jeprocesnoulehotou.Vyčíslenietrovkonaniabolovyhotovené
eštevdeňpojednávania(31.08.2015)arovnakoboloajnapoštovúprepravuodovzdanédňa31.08.2015
(v prílohe zasiela podací lístok ako dôkaz o zaslaní predmetného vyčíslenia dňa 31.08.2015). Keďže
rozsudok bol vyhlásený dňa 31.08.2015, má za to, že v danom prípade lehota zostala zachovaná a
vzniklo mu právo na náhradu trov konania v zmysle zaslaného vyčíslenia, v ktorom si uplatnil trovy

konania za úkony nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci. Uplatnil si trovy konania,
ktoré musel vynaložiť, aby sa domohol svojho práva, nároku na zaplatenie dlžnej sumy voči žalovaným.
Žalovaný si bol vedomý existencie svojej pohľadávky, na čo bol upozornený viacerými výzvami, rovnako
na riešenie veci súdnou cestou v prípade, ak pohľadávka nebude v stanovenej lehote uhradená, ako
aj na zvýšenie dlžnej sumy o trovy konania a právneho zastúpenia. Taktiež uviedol, že s rozhodnutím

súdu v časti trov právneho zastúpenia žalobcu voči žalovanej 2/ nemožno súhlasiť ani v prípade, ak by
teoreticky trovy právneho zastúpenia súdu zaslané neboli. Na to, aby sa priznala náhrada trov konania,
treba navrhnúť spravidla pred rozhodnutím vo veci samej, aj výrok o náhrade trov konania a predložiť
vyčíslenie tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia nemožno takúto náhradu priznať. Už v žalobnom návrhu
navrhol a zároveň vyčíslil trovy právneho zastúpenia v súlade s vyššie uvedeným, preto má za to, že aj

v prípade, ak by vyčíslenie trov právneho zastúpenia súdu v zákonnej trojdňovej lehote nezaslal, mal by
nárok na priznanie trov právneho zastúpenia na základe vyčíslenia uvedeného v žalobnom návrhu (teda
nielen na náhradu súdneho poplatku). V danom prípade však na základe vyššie uvedeného je zrejmé,
že zaslal súdu písomné vyčíslenie trov konania a trov právneho zastúpenia, a to v zákonnej lehote,
preto nemožno súhlasiť s rozhodnutím súdu v časti výroku IV. rozsudku. Na základe vyššie uvedeného

navrhoval, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220
O.s.p. ho zmenil tak, že vyhovie odvolaniu (zastaví konanie voči žalovanému 1/ a neprizná mu náhradu
trov konania a trov právneho zastúpenia a žalobcovi prizná voči žalovanej 2/ náhradu trov právnehozastúpenia), resp. v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči žalovanej 2/ trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
13. Žalovaná 2/ podala odvolanie proti výrokom III. a IV. a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

podľa § 220 O.s.p. zmenil a žalobný návrh v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov
konania, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie
a rozhodnutie. Je toho názoru, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.,
keď jej ako účastníčke konania bola odopretá možnosť vykonať kontrolný znalecký posudok tak, ako
to navrhovala vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.08.2014, keď tento dôkaz bol odmietnutý s

tým, keď na otázku súdu odpovedala, že nemá prostriedky na zaplatenie zálohy na kontrolné znalecké
dokazovanie. Takto súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal tento navrhnutý dôkaz, aby
kontrolné znalecké dokazovanie vykonal Kriminalisticko-expertízny ústav Bratislava, pretože objektívne
vie, že zmluvu o ručení vlastnoručne nepodpisovala a ide o jej simulovaný podpis. Taktiež rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nevzal do úvahy jej právne námietky
ohľadne premlčania. Ďalej namieta, že ručenie bolo podpísané v zmysle Obchodného zákonníka a

preto aj premlčanie malo byť posudzované podľa Obchodného zákonníka, keďže sa nerealizovali žiadne
splátky od roku 2005, keďže žalobný návrh bol podaný až v roku 2012 je tu objektívna 4-ročná lehota v
zmysle zákona č. 513/1991 Zb., ktorá začala plynúť hneď po podpísaní úverovej zmluvy a nesplácaní
dohodnutých splátok. Ďalej poukázala na § 549 OZ, pričom ona síce nemohla mať platný ručiteľský
záväzok,avšakajvtomtosmerepoukázalanazavinenieveriteľapriuplatňovaníavymáhanípohľadávky

voči dlžníkovi, pretože veriteľ takto bezdôvodne odkladal vymáhanie splatnej pohľadávky a dlžník mohol
dlh plniť riadne a včas, alebo že mu takto veriteľ zbytočne poskytol dlhší čas na odloženie plnenia. Preto
aj táto námietka by mala byť braná do úvahy, keď súd posudzuje tento vzťah ako občianskoprávny
v zmysle zákona na ochranu spotrebiteľa. Taktiež poukázala, že podľa § 311 ods. 1 Obchodného
zákonníka, ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje. V prípade, ak je dlžníkom FO

a nastane jej smrť, ručiteľský záväzok zásadne nezaniká, ale prechádza na dedičov a to dňom smrti
poručiteľa v zmysle § 460 a § 470 ods. 1 OZ, ktorí dedičia zodpovedajú za tento dlh len do výšky
prevzatého dedičstva. Ak dedičia nič neprevezmú plnenie zo strany dlžníka sa stane nemožné a jeho
povinnosť plniť zaniká v zmysle § 575 ods. 1 OZ. Záväzok teda takto zaniká len čo sa plnenie stane
nemožným. Teda plnenie zo strany dlžníka bolo nemožné od samého počiatku vzniku fiktívnej zmluvy,

pretože aj dlžník tvrdil, že túto zmluvu nepodpisoval. Podľa § 579 ods. 1 OZ smrťou dlžníka povinnosť
nezanikne, ale prechádza na jeho dedičov, ktorí zodpovedajú len do výšky nadobudnutého majetku.
Ak poručiteľ majetok nemal, nezodpovedajú za žiaden dlh a od dlžníka, resp. jeho dediča nemôže
byť vymáhaní, pretože neexistuje strana dlžníka. Potom nemôže existovať platne ani ručenie, keď dlh
a jeho vymožiteľnosť voči dlžníkovi zanikol. V našom prípade tento záväzok na dedičov neprešiel,

keďže dlžník zomrel ako nemajetný a preto správne súd návrh proti žalovanej 1/, ako sestre poručiteľa
zamietol. Preto, keďže OBZ v § 311 ods. 1 uvádza, že ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie
zabezpečuje, súd na tento prípad mal aplikovať túto právnu normu, aj keď v skutočnosti nie je ručiteľkou,
lebo ručiteľskú zmluvu nepodpísala. Toto možno aplikovať aj v zmysle OZ a to napr. pri nahradení
doterajšieho záväzku novým záväzkom § 572 ods. 1 a pri prevzatí záväzku § 532. Tu je potrebné

analogicky použiť toto ustanovenia aj na právnu skutočnosť smrť dlžníka, nakoľko jeho smrťou dochádza
k zmene osoby dlžníka s poukazom na § 853 ods. 1 OZ, pričom dedič zodpovedá za dlh len do výšky
ceny nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou v zmysle
§ 470 ods. 1 OZ.. Ďalej namieta znalecký posudok znalca Vladimíra Rusnáka z odboru písmoznalectvo
č. 6/2014, ktorý uvedený znalecký posudok neuznáva a nepovažuje ho za správny a má za to, že znalec

sa vo svojich záveroch mýlil, keď konštatoval, že podpis Andrei Macúchovej na ,,Dohode o ručení zo
dňa 20.12. 2005" je vyhotovený vlastnoručne žalovanou 2/. V tejto súvislosti poukázala predovšetkým
na podané trestné oznámenie zo dňa 07.03.2011 a rovnako na to, že do úvahy súd nezobral výpoveď
účastníka úverového vzťahu, neb. Ivana Kurusa, ktorý v tejto veci nesporne uviedol, že si žiadny úver
v Slovenskej sporiteľni nevyberal. Ona sa nikdy nedostavila do Bratislavy, na ul. Krížna 23, kde mala

údajne pred Ing. Y. T. a L. T. podpísať, či už vlastnoručne alebo iným spôsobom ,,Dohodu o ručení zo
dňa 20.12. 2005", nakoľko nikdy ani v Bratislave nebola. Rovnako poukázala, že v spornom období
bola vedená ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVR Považská Bystrica, a je preto nemysliteľné,
aby mohla byť bankou ustanovená za ručiteľa bez preukázania potvrdenia o príjme, ktorým v tomto
období nedisponovala. Rovnako nezamestnaný bol i údajný ,,dlžník" Zmluvy o splátkovom úvere č.

0179761968 zo dňa 20.12.2005, ktorý údajne v tomto období na základe výpovede Evy Cisíkovej zo
dňa 14.08.2014, jeho sestry, nepoberal nijaký príjem. Preto v tejto súvislosti navrhuje procesnému súdu,
aby vykonal dokazovanie dopytom na spoločnosť Blue Lane s.r.o., v súvislosti s Pracovnou zmluvou zo
dňa 28.11.2002, uzavretou medzi touto spoločnosťou a Ivanom Kurusom, aby sa vyjadrila, či s týmtozamestnancom mala skutočne uzavretý pracovný pomer a v akom období a rovnako v tejto súvislosti
navrhuje súdu, aby vyžiadal od sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, či uvedená spoločnosť
uhrádzalazamenovanéhoneb.IvanaKurusaplatbydouvedenýchinštitúcii.Rovnakodaladopozornosti

súdu i pracovnú zmluvu uzavretú medzi ňou a CSETECH s. r. o., so súčasným obchodným menom
FORTINI s. r. o., a navrhuje súdu v tejto súvislosti vykonať dokazovanie dopytom na vyššie uvedenú
spoločnosť - na podmienky uzavretia predmetnej pracovnej zmluvy zo dňa 28.08. 2003 ako i Dodatku č.
1 k pracovnej zmluve uzatvorenej dňa 28.08. 2003, či skutočne bola ich zamestnankyňou a počas akého
obdobia a aby sa uvedená spoločnosť vyjadrila aj k spôsobu uhrádzania platieb do sociálnej poisťovne

a zdravotnej poisťovne za túto zamestnankyňu, nakoľko má vedomosť, že počas tohto obdobia bola
vedená na ÚPSVR Považská Bystrica. Uvedené v predchádzajúcich odsekoch žiada vykonať s ohľadom
na ustanovenie § 6 O.s.p. ako i Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Zákon rovnako ustanovuje súdu zistiť skutočný stav veci, pričom jej nemajetnosť a zlá finančná situácia
jej nemôže byť na ujmu, najmä s ohľadom, keď súd berie do úvahy a vychádza v značnej miere zo
znaleckéhoposudkuč.6/2014vyhotovenýmVladimíromRusnákom,ktorýnamieta,aktorýsúdpovažuje

za jeden z najdôležitejších, ak nie najdôležitejší dôkaz v tomto spornom konaní, a preto uvedené nemôže
byť dôvodom odopretia vykonania kontrolného znaleckého dokazovania, od ktorého závisí rozhodnutie
v tejto spornej právnej veci.
14. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná 2/, v ktorom uviedla, že s
právnym názorom žalobcu nemožno súhlasiť, pretože v danej veci išlo o procesné nástupníctvo a

poukázala a citovala § 92 ods. 2, 3 O.s.p.. Teda bolo na žalobcovi, aby v rámci svojej dispozície
zobral návrh voči dedičke žalovanej 1/ späť, aby bolo konanie zastavené, pretože právne účinky
spojené s podaním návrhu na začatie konania zostali zachované. S právnym nástupcom súd musí
pokračovať v konaní bez ohľadu na to či bol podaný návrh na zmenu alebo účastník konania bol
v tomto smere nečinný. Inak by súd musel konanie zastaviť podľa § 107 O.s.p. a to by bolo v

rozpore s účelom O.s.p.. Preto v tomto smere súd postupoval v súlade s O.s.p. a uvedené dôvody
žalobcu nemožno považovať za správne. Pokiaľ ide o námietku trov právneho zastupovania trvá na
dôvodoch svojho odvolania, žiada napadnutý rozsudok zrušiť, vykonať kontrolné znalecké dokazovania,
pretože vie, že ručiteľský záväzok nepodpisovala, jej podpis niekto simuloval, spáchal podvod, pretože
nebola zamestnankyňou CSETECH, s.r.o. Šamorín s terajším obchodným názvom Fortini, s.r.o.. Bola

evidovaná ako nezamestnaná, na úrade práce. Opätovne poukázala na tú skutočnosť, že bez ohľadu na
to, že ručiteľskú listinu nepodpisovala, že ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorým ručenie zabezpečuje.
Ak teda zanikol záväzok dlžníka a aj jeho dediča, musí zaniknúť aj záväzok z ručenia. Ručenie by
nezaniklo iba vtedy, ak by úverový záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka. V našom prípade
dlžníkom bola FO pán M., ktorý však tvrdil, že ani on nepodpísal úver, tento však zomrel a jeho

záväzok neprešiel na dedičov, pretože títo zodpovedajú len do výšky prevzatého dedičstva za dlhy. Preto
povinnosť dedičov tu nevznikla. Tým došlo k plnému zániku záväzku dlžníka z úverovej zmluvy. Teda jej
ručenie zabezpečovalo úverový záväzok vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a preto tiež zaniklo. Ide
o konanie proti jej osobe, ktoré nezavinila, nepodpísala ručiteľskú zmluvu, nemala vedomosť o úvere
a preto chce, aby bol spravodlivý proces a ochránené jej práva. Preto žalobca nemôže mať voči nej

žiadne práva, ktoré nevznikli v dôsledku jej právnych úkonov, ide o simulované právne úkony a preto
chce, aby bolo jej odvolaniu vyhovené, aby žalobcovi neboli priznané voči nej žiadne trovy, pretože je
nemajetná a má vyživovaciu povinnosť k jednému dieťaťu.
15. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila W. N., v ktorom žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvejinštancievovzťahuknejakovecneapoprávnejstránkesprávnypotvrdilažalobcuzaviazalzaplatiť

jej všetky trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania. Ona v žiadnom prípade nemohla ovplyvniť
svoje postavenie ako žalovaného v predmetnom konaní, avšak argumenty žalobcu v jeho odvolaní
nemôžu byť na jej ujmu, a keďže súd vyhovel jej obrane a voči nej návrh ako nedôvodný zamietol,
nemožno v konaní rozhodnúť inak ako jej priznať náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia
ako úspešnému účastníkovi konania. Žalobca v každom prípade mal dispozíciu na základe jej právnej

argumentácie návrh voči nej vziať späť. Napriek tomu tak neučinil a preto musí niesť zodpovednosť za
výsledok konania. Ustanovenie § 150 ods. l O.s.p. nie je možné v tomto konaní aplikovať. Pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým,
sociálnym,osobnýmaďalšímpomeromvšetkýchúčastníkovkonaniaajepotrebnévziaťdoúvahynielen
pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia

najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú
tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a
pod. Preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo vzťahu k nej ako vecne správny potvrdil
a rozhodol o náhrade jej trov odvolacieho konania, titulom trov právneho zastúpenia.16. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) v spojení s § 470 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti

vo výrokoch I. a II. podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť, vo výroku III. ako vecne správny potvrdiť
podľa § 387 ods. 1 CSP a vo výroku IV. je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389
ods. 1 písm. b) zrušiť a podľa ust. § 391 ods. 1 vec v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

17. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
o zamietnutí žaloby voči W. N. ako žalovanej 1/ nesprávne a teda z toho dôvodu aj o náhrade
trov konania W. N. ako žalovanej 1/. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobným návrhom
zo dňa 13.01.2012 domáhal svojho nároku voči pôvodne žalovanému 1/ C. M., ktorý však dňa
24.12.2012zomrelauznesenímOkresnéhosúduvPovažskejBystricizodňa19.02.2013,14D/l00/2013,
Dnot 32/2013 bolo dedičské konanie po poručiteľovi C. M. zastavené pre nemajetnosť. Odvolací

súd mal ďalej z obsahu spisu za preukázané, že predmetná skutočnosť bola súdu prvej inštancie
oznámená notárom, ktorý prejednával dedičstvo po nebohom dňa 12.03.2013 a predmetné uznesenie
s vyznačenou právoplatnosťou si súd pripojil do spisu pred pojednávaním konanom dňa 04.04.2013, na
ktoré predvolával W. N. už ako žalovanú 1/. V danom prípade teda žalovaný 1/ zomrel dňa 24.12.2012,
teda po podaní žaloby, avšak dedičské konanie bolo zastavené, teda nedošlo k dedeniu, a preto ani

neprešla na dedičov žalovaného 1/ zodpovednosť za jeho dlhy do výšky zdedeného majetku. Znamená
to teda, že neboli splnené podmienky na to, aby súd s dedičmi žalovaného 1/ pokračoval v konaní.
Keďže smrťou žalovaného 1/ zanikla jeho hmotnoprávna ako aj procesnoprávna spôsobilosť na práva
a povinnosti a vzhľadom na nemožnosť pokračovať v konaní proti dedičom žalovaného 1/ ( nedošlo k
dedeniu ), mal súd prvej inštancie konštatovať, že na strane žalovaného 1/ je daný nedostatok pasívnej

legitimácie, ktorý nie je možné odstrániť, preto súd prvej inštancie mal podľa ust. § 104 ods. 1 veta prvá
v spojitosti s ust. § 107 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 konanie proti žalovanému 1/ zastaviť.

18. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že skutočnosť, že k úmrtiu žalovaného 1/ došlo po začatí
konania je podstatná, pretože spravidla by v tejto situácii skutočne prichádzalo do úvahy pokračovanie

v konaní s dedičmi žalovaného 1/ ako s jeho právnymi nástupcami. Právnymi nástupcami fyzickej osoby
sa po jej smrti stávajú osoby, ktoré titulom dedenia alebo odúmrte vstupujú do jej práv (§ 461 a §
462 Občianskeho zákonníka). Tieto osoby potom vstupujú aj do povinností poručiteľa, a to najviac do
výšky hodnoty nadobudnutých práv (§ 470 OZ). Pre vznik právneho nástupníctva je však nevyhnutná
existencia práv poručiteľa, ktoré prechádzajú titulom dedenia či odúmrte na dedičov, či štát. Pokiaľ

takýchto práv na strane poručiteľa ku dňu smrti poručiteľa niet, je právne nástupníctvo po ňom vylúčené.
To je aj situácia, kedy poručiteľ nezanechá žiadny majetok ( § 175 h O.s.p.). Ani v tomto prípade
nedochádza k právnemu nástupníctvu po poručiteľovi.

19. V predmetnej veci potom ak z obsahu dedičského rozhodnutia po žalovanom 1/, ktoré si zaobstaral

súd prvej inštancie pred vydaním napadnutého rozhodnutia vyplývalo, že v danom prípade nastala
práve situácia úmrtia žalovaného 1/ bez zanechania majetku a pre ktorú skutočnosť bolo dedičské
konanie podľa § 175h ods. 1 O.s.p. zastavené bolo možno uzavrieť, že na strane poručiteľa neboli
v čase jeho smrti práva, ktoré by mohli byť predmetom dedenia, nebolo teda do akých práv po
poručiteľovi titulom dedenia vstúpiť, a preto poručiteľ zomrel bez právneho nástupcu. Za tejto situácie

odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že smrťou žalovaného 1/ došlo k
strate spôsobilosti byť účastníkom konania na jeho strane a súčasne tu niet subjektu, s ktorým by bolo
možné po smrti žalovaného 1/ konať ako s jeho právnym nástupcom. Pričom túto otázku bolo namieste
vyriešiť v priebehu konania a nebol dôvod konať až do rozhodnutia vo veci samej s osobou (do úvahy
prichádzajúcou dedičkou), o ktorej už v štádiu pred rozhodnutím súdu prvej inštancie bolo zrejmé, že

nie je právnou nástupkyňou žalovaného 1/. Vo vzťahu k žalovanému 1/ tak boli naplnené predpoklady
ustanovenia § 107 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 ( § 63 CSP ), preto odvolací súd podľa § 389
ods. 1 písm. a) CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým konanie voči W. N. ako
žalovanej 1/ zamietol, a konanie o žalobe žalobcu proti žalovanému 1/ ( C. M. ) zastavil, nakoľko povaha
veci si vyžaduje zastavenie konania voči nemu. Zároveň odvolací súd zrušil i závislý výrok II. o trovách

konania W. N., nakoľko na strane žalovaného 1/ niet subjektu spôsobilého k právam a povinnostiam,
teda ani k právu či povinnosti k náhrade trov konania.20. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým žalovanej 2/ uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 22.416,38 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.718,34 eur od
16.10.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, odvolací súd po preskúmaní veci dospel

k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne a v súlade zo zistením skutkovým stavom. Odvolací
súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovanou 2/ vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie
námietky žalovanej 2/ sú totožné s námietkami, ktoré uplatnila pred súdom prvej inštancie, súd prvej
inštancie sa s týmito v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vyporiadal a tieto preto nemohli privodiť

zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli tvrdené také skutočnosti, ktoré by
mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Nakoľko odvolací súd sa s odôvodnením rozsudku
v napadnutej časti stotožňuje, v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie napadnutého
rozsudku odkazuje a v súvislosti s odvolacím námietkami žalovanej 2/ dopĺňa.

21.Vprvomradejepotrebnéuviesť,žesúdprvejinštanciemalsprávnevprejednávanejvecizovšetkých

vykonaných dôkazov za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava s Ivanom Kurusom
uzatvorila 20.12.2005 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a rovnako bolo preukázané, že Slovenská
sporiteľňa, a.s. Bratislava uzatvorila v ten istý deň dohodu o ručení so žalovanou 2/. Rovnako správne
súd prvej inštancie posúdil úverovú zmluvu zo dňa 20.12.2005, ktorú uzatvoril C. M. so Slovenskou
sporiteľňou, a.s. Bratislava ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, teda je nepochybné, že v danej veci ide

o spotrebiteľskú zmluvu, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ďalej bolo preukázané, že Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou
medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava a žalobcom dňa 15.10.2009, došlo okrem iného aj k
postúpeniu pohľadávky proti žalovanému nebohému C. M. a žalovanej 2/. Slovenská sporiteľňa, a.s.
Bratislava zaslala dňa 28.10.2009 C. M. a R. U. oznámenie o postúpení pohľadávok s tým, že C. M.

si oznámenie prevzal 30.11.2009 a oznámenie doručované R. U. sa vrátilo Slovenskej sporiteľni, a.s.
Bratislava späť s odôvodnením, že adresát je neznámy. Dňa 21.12.2011 zaslal žalobca C. M. oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zmluvy č. 179761968, pretože úver nebol splácaný riadne a včas
a vyhlásená mimoriadna splatnosť bola ku dňu 21.12.2011. Rovnaké oznámenie bolo dňa 21.12.2011
zaslané aj R. U.. Obaja boli vyzvaní, aby uhradili istinu vo výške 12.718,34 eur a úrok z omeškania

9.612,19 eur. Ani jeden z nich uvedenú sumu nesplatil. Z listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil bolo
ďalej preukázané, že dlh C. M. na spotrebiteľskom úvere a R. U. ako ručiteľky predstavuje k 15.10.2009
sumu 22.416,38 eur pozostávajúcu z istiny vo výške 12.718,34 eur, vyčíslených riadnych úrokov 85,85
eur a z vyčíslených úrokov z omeškania ku dňu postúpenia vo výške 9.612,19 eur. Preto súd prvej
inštancie správne žalovanú 2/ zaviazal na zaplatenie dlhu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, spolu

s dôvodne uplatneným príslušenstvom pohľadávky, úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy istiny
12.718,34 eur, odo dňa nasledujúceho po vyčíslení úroku ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. odo dňa
16.10.2009 do zaplatenia, v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

22. Čo sa týka námietky žalovanej 2/ uvádzanej v odvolaní, že ručiteľskú zmluvu nepodpísala, odvolací
súd mal zhodne so súdom prvej inštancie z vykonaného dokazovania za preukázané, že Dohoda o
ručení uzavretá dňa 20.12.2005 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava a žalovanou 2/ je pravou
dohodou. Tvrdenie žalovanej 2/, že podpis na dohode nie je jej, považoval aj odvolací súd za nepravdivé,
nakoľko znalec Vladimír Rusnák vo svojom znaleckom posudku zdôraznil, že mal k dispozícii dostatočné

množstvo porovnávacieho materiálu a s určitosťou môže tvrdiť, že podpis na dohode je pravým
podpisom žalovanej 2/. Rovnako pri výsluchu na pojednávaní pred súdom prvej inštancie znalec
vylúčil akúkoľvek odchýlku od svojho znaleckého posudku, mal dostatočné množstvo porovnávacích
materiálov, na základe ktorých mohol s istotou tvrdiť, že podpis žalovanej 2/ na dohode o ručení je jej
vlastnoručným podpisom. Pokiaľ ide o možnosť sfalšovania podpisu, uviedol, že pri druhu a spôsobe,

akým sa podpisuje žalovaná 2/ by prípadné sfalšovanie a napodobenie podpisu zistil. Rovnako správne
súd prvej inštancie nevyhovel návrhu na doplnenie dokazovania nariadením kontrolného znaleckého
dokazovania z dôvodu jeho nadbytočnosti. Správne v tejto súvislosti konštatoval, že dôvodom pre
nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania nemôže byť len subjektívne tvrdenie účastníka o
nesprávnosti výsledku znaleckého dokazovania v jeho neprospech, bez uvedenia právne významných

dôvodov tvrdenej nesprávnosti. Žalovaná 2/ pritom ako pred súdom prvej inštancie ani v podanom
odvolaní nespochybnila odbornosť, logickú stavbu alebo prípadnú vnútornú rozpornosť znaleckého
posudku, ale len trvala na tom, že zmluvu nepodpísala. Rovnako ak aj listiny, ktoré za žalovanú 2/ boli pri
uzatváraní úverovej zmluvy predložené, boli falšované, pretože žalovaná 2/ v čase uzavretia dohody oručenízamestnanázrejmenebolaanebolaanivčasepodpisovaniadohodyoručeníevidovanánaúrade
práce ( ako vyplýva z potvrdenia ÚPSVaR), nemajú vplyv na tú skutočnosť, že žalovaná 2/ dohodu o
ručení podpísala a podpis na dohode jej vlastnoručným podpisom. Pri uzatváraní dohody bol predložený

občiansky preukaz žalovanej 2/ a z jeho kópie je zrejmé, že fotografia na občianskom preukaze patrí
žalovanej 2/, pričom strata toho občianskeho preukazu v čase podpisovania dohody, nahlásená nebola.
Rovnako tvrdenie žalovanej 2/, že sa s Ivanom Kurusom nepoznala vyvrátil sám Ivan Kurus, ktorý vo
výpovedi na polícii, ale aj v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že so žalovanou 2/ sa pozná.

23. Pokiaľ ide o premlčanie nároku žalobcu, ktoré namietol právny zástupca žalovanej 2/, súd prvej
inštancie správne uviedol, že návrh premlčaný nie je, nakoľko žalobca uplatnil právo na súde v 3-
ročnej premlčacej dobe podľa Občianskeho zákonníka, ktorého ustanovenia sa vzhľadom k § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka použijú prednostne na spotrebiteľský vzťah. Teda súd prvej inštancie na
otázku premlčania uplatneného práva žalobcu správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
o premlčaní. Je nepochybné, že v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, za ktorú sa považuje každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na plynutie času, ani
jeho dôsledky, vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci, nemôže dopadať právna úprava
obchodného práva. V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa použije občianskoprávna úprava.
Iná vec by bola, ak by išlo o úver medzi dvoma nepodnikateľmi, alebo dvoma podnikateľmi, alebo o
inú než spotrebiteľskú zmluvu. Aj v danom prípade ide o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované

zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Je teda nepochybné, že aj táto úverová
zmluva, hoci uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, má charakter zmluvy spotrebiteľskej. K
vyhláseniumimoriadnejsplatnostidlhudošložalobcomkudňu21.12.2011,pričomodnasledujúcehodňa
mohol žalobca uplatniť svoje právo na súde a toto uplatnil v 3-ročnej premlčacej dobe už dňa 30.01.2012
doručením návrhu na súd.

24. K ďalšej námietke žalovanej 2/ uvádzanej v odvolaní, že ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorým
ručenie zabezpečuje, ak teda zanikol záväzok dlžníka a aj jeho dediča, musí zaniknúť aj záväzok z
ručenia, odvolací súd uvádza, že samotný fakt, že dlžník zomrel a jeho dedič za jeho dlhy nezodpovedá
prenemajetnosťporučiteľasanedáoznačiťzazánikdlhuazánikplatnéhoručiteľskéhozáväzkuručiteľa.
Dôsledky vyplývajúce z ustanovenia § 470 ods. 1 OZ nič nemenia na existencii záväzku ručiteľa po

smrti dlžníka, lebo uvedené ustanovenie upravuje iba zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa a nie
prechod dlhov poručiteľa na dedičov. V danom spore nebolo sporné, že ručiteľský záväzok žalovanej
2/ ako ručiteľky sa na záväzok dlžníka vzťahoval, a preto aj keď tento záväzok smrťou žalovaného 1/
neprešiel na jeho právneho nástupcu, nemožno vyvodiť obmedzenie zodpovednosti ručiteľa za dlh.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie v predmetnej veci teda dostatočne zistil skutkový

stav a správne vec právne posúdil, dostatočne sa vysporiadal i s námietkami uvádzanými žalovanou 2/
v odvolaní, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie vykonaním kontrolného
znaleckého posudku a vyžiadaním si správ od spoločností, ktoré mali údajne zamestnávať žalovaných a
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, a to vo výroku III., ktorým žalovanej 2/ uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 22.416,38 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.718,34 eur od 16. 10.

2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako vecne správny potvrdil.

26. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku IV., ktorým žalovanej 2/ uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1.344,5 eur za zaplatený súdny poplatok z návrhu
a nepriznal mu náhradu trov právneho zastúpenia, pretože právny zástupca žalobcu nevyčíslil trovy

konania a právneho zastúpenia v zákonnej 3-dňovej lehote, a teda mu priznal iba náhradu trov
vyplývajúcich zo spisu a to náhradu za zaplatený súdny poplatok z návrhu, v tejto časti rozhodnutia
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pochybil, keď žalobcovi priznal len náhradu trov
konania za zaplatený súdny poplatok a nie aj za trovy právneho zastúpenia. Z obsahu spisu vyplýva,
že rozhodnutím vo veci samej mal žalobca v prejednávanej veci voči žalovanej 2/ plný úspech, pričom

trovy si vyčíslil v podanom návrhu, teda v zákonnej lehote, a ak aj už trovy konania nevyčíslil najneskôr
do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie (trovy konania do 3 dní od
vyhlásenia rozsudku vyčíslil substituent, ktorý mal splnomocnenie len na zastupovanie na pojednávanie
dňa 31.08.2015), mal súd prvej inštancie preskúmať dôvodnosť trov uplatnených a vyčíslených v návrhu
a zároveň vyzvať substituenta, ktorý trovy konania a právneho zastúpenia v zákonnej 3-dňovej lehote

vyčíslil, na preukázanie plnej moci na tento úkon a až následne mal o trovách konaniach rozhodnúť.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. podľa ust. § 389
ods. 1 písm. b) zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu
trov odvolacieho konania voči žalovanej 2/ v plnom rozsahu.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).