Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/6/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108223746
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7108223746.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: Z. D., bytom D. Ko, M. Č.. XX, zastúpenej N.. I. D.Ľ.,
advokátom so sídlom D. Ko, I. Č.. X, proti žalovaným: 1. I.. S. R., bytom D. Ko, M. Č.. X, zastúpenej N..
S. M., advokátom so sídlom D. Pre, I. Č.. X, 2. I.. I. H., bytom D. Ko, M. Č.. X, 3. I.. K. H., bytom D. Ko,
M. Č.. X, obaja zastúpení N.. N. W., advokátom so sídlom D. KoV., Ž. Č.. XX, 4. N. W., bytom D. Ko,
M. Č.. X, 5. S. Y., bytom D. Ko, M. Č.. X, 6. I.. I. Š., bytom D. Ko, M. Č.. X, 7. I.. F. Š., bytom D. Ko, M.

Č.. X, obaja právne zastúpení N.. U. K., advokátom so sídlom D. Ko, Ž. Č.. X, 8. Y..C..Y. G..M..B.., so
sídlom v Y., C. Č.. XX, 9. I. C.Č., bytom D. Ko, U. Č.. XX, 10. I. C., bytom D. Ko, Y. Č.. XX, žalovaní v
8. až 10.rade zastúpení N.. I. D., advokátom so sídlom D. Ko, Š.B. Č.. X, 11. I. Y. G. G. D. Ko, U. G. Č..
XX, 12. G. G..M..B.., so sídlom D. Ko, C. Č.. X, zastúpeného N.. S. G., advokátkou so sídlom D. Ko, Y.
Č.. XX, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne a žalovanej v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 9.9.2010 č.k. 36C 160/2008-294 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výrokoch o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d m i e t a odvolanie žalobkyne proti výroku, ktorým súd vylúčil konanie vo vzťahu k žalovanému
v 12. rade na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobcu voči žalovaným v 1. - 11. rade, žalovanej
v 1. rade a žalovanému v 4. rade trovy konania nepriznal a žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému v
2. a 3. rade trovy konania v sume 924,58 euro, žalovaným v 6. a 7. rade trovy konania v sume 1.914,01
euro a žalovaným v 8. - 10. rade trovy konania v sume 2.361,62 euro, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a nárok žalobkyne vo vzťahu k žalovanému v 12. rade vylúčil na samostatné konanie.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobkyne titulom náhrady škody v
sume 9.083,77 euro vo vzťahu k žalovaným, ktorá jej mala vzniknúť dňa 18.5.2007 v dôsledku zatečenia
dažďovej vody do interiéru jej bytu v časti poškodenia strechy - strešného svetlíka.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č.
X, nachádzajúcom sa na X. C. bytového domu s. č. XXX na M. O.. Č.. X D. Ko a je zároveň podielovou

spoluvlastníčkou spoločných častí a zariadení bytového domu v podiele XXXX/XXXXX-V.. Žalovaní
v 1. - 11. rade sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na O.. M. Č.. X D. Ko a
súčasne sú podielovými spoluvlastníkmi priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
tohto bytového domu. Dňa XX.X.XXXX v dôsledku vzniku atmosferických zrážok - dažďovej vody došlo
k zatečeniu vody do interiéru bytu žalobkyne následkom poškodenia strechy v časti strešného svetlíka,
čím malo dôjsť k poškodeniu stavebných konštrukcií vplyvom vlhkosti, pričom celkové náklady potrebné

na opravu vyčíslila žalobkyňa na základe odborného posudku vypracovaného znalcom V.. M. Y., C.. v
sume 9.083,77 euro. Ďalej súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa svoj návrh vo vzťahuk žalovaným v 1. - 11. rade uplatnila z dôvodu, že žalovaní zodpovedajú za takto vzniknutú škodu ako
podielovíspoluvlastnícispoločnýchčastíazariadeníbytovéhodomu,medziktorépatríajsvetlík,nakoľko
mala za to, že prienikom dažďovej vody vplyvom poškodenia strechy v časti strešného svetlíka, išlo o

zatečenie zo spoločnej časti bytového domu, resp. spoločného zariadenia bytového domu. Mala teda
za to, že žalovaní v 1. -11. rade majú primárnu zodpovednosť a sú zodpovední za údržbu celkového
bytového domu.

Na základe uvedených zistení súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vychádzajúc z ust. § 415 a

§ 420 ods. 1 Obč. zákonníka dospel k záveru, že v súvislosti so škodou vzniknutou žalobkyni v jej byte,
žalovaní v 1. - 11. rade neporušili žiadnu zo svojich právnych povinnosti a teda sa nedopustili žiadneho
protiprávneho konania a ani neopomenuli to, čo malo byť v súlade s právom z ich strany vykonané, čo
znamená, že samotný fakt, že neporušili žiadnu zo svojich právnych povinností, automaticky vylučuje
možnosť naplnenia akéhokoľvek ďalšieho základného predpokladu vzniku ich zodpovednosti za škodu
vzniknutú žalobkyni. Súd prvého stupňa teda dospel k záveru, že žalovaní v 1.-11. rade nie sú pasívne

legitimovaní v tomto konaní, nakoľko z ich strany absentuje prvý predpoklad zodpovednosti za škodu
a to, že by z ich strany malo dôjsť k porušeniu právnej povinnosti, resp. protiprávnemu úkonu, ktorý by
bol v rozpore s právom. Z uvedeného dôvodu vo vzťahu k ním teda žalobu zamietol. Nárok vo vzťahu
k žalovanému v 12. rade vylúčil súd na samostatné konanie majúc za to, že o nároku žalobkyne je
potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.

Výrok o trovách konania vo vzťahu k žalovaným v 1.-11. rade odôvodnil s poukazom na ust. § 142
ods. 1 O.s.p. majúc za to, že žalovaní mali v konaní plný úspech. Trovy konania žalovanej v 1. rade
a žalovanému v 4. rade však nepriznal a to z toho dôvodu, že žalovaná v 1. rade si trovy konania
nevyčíslila v súlade s § 151 ods. 2 O.s.p. a žalovanému v 4. rade z dôvodu, že mu žiadne trovy konania

nevznikli. Žalovaným v 2.,3., 6. až 10. rade priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho
zastúpenia. Vzhľadom na to, že žalovaní v 5. a 11. rade si právo na náhradu trov konania neuplatnili,
súd o ich trovách konania nerozhodol.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa a proti výroku o trovách konania aj žalovaná

v 1. rade.

Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, resp. aby ho zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní vyjadrila nesúhlas s názorom súdu
prvého stupňa ohľadom aplikácie ust. § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka. Poukázala na ust. §

415 Občianskeho zákonníka, ktoré podľa jej názoru zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť pre
každéhoúčastníkaobčianskoprávnychvzťahov,počínaťsitak,abysanikomuneškodiloatodoslovnena
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že každý je povinný
počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Ak si tak niekto nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v § 415 a z porušenia tejto povinnosti mu

vznikne zodpovednosť za škodu. Porušenie preventívnej povinnosti uvedenej v § 415 sa stáva dôvodom
vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého
konkrétneho ustanovenia či už Občianskeho zákonníka, alebo iného zákona. Porušením preventívnej
povinnosti vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Obč. zákonníka. S uvedenou
skutočnosťou sa súd prvého stupňa podľa jej názoru vôbec nevyporiadal a v rozsudku na str. 11

uvádza, že na preukázanie predpokladov zodpovednosti teraz už len voči žalovanému v 12. rade, je
potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie a tým, že žalobu vylúčil na samostatné konanie znemožnil jej v
prípadnom dokazovaní existencie jednotlivých predpokladov zodpovednosti za škodu u žalovaného v 1.
až 11. rade preukázanie tejto zodpovednosti. Nesúhlasí tiež s názorom súdu prvého stupňa, že žalovaní
v 1. až 11. rade nie sú pasívne legitimovaní, nakoľko z ich strany nedošlo k porušeniu právnej povinnosti.

V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 424 Obč. zákonníka, podľa ktorého za škodu zodpovedá aj ten, kto
ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Má za to, že konanie žalovaných v 1.-11. rade
je taktiež v rozpore s dobrými mravmi. Poukazuje tiež na ust. § 127 Obč. zákonníka a má za to, že toto
ustanovenie predstavuje zákonné obmedzenie vlastníckeho práva alebo práv, ktoré sa priamo odvíjajú
od vlastníctva. Konaním resp. nekonaním žalovaného v 1.-11. rade bolo jej úplne znemožnené predmet

vlastníctva - byt užívať a nakladať s ním, nakoľko v dôsledku rozsiahleho zatečenia do jej bytu cez
spoločnú časť domu, cez strechu - zdevastovaný svetlík, nemohla predmetný byt sama užívať, resp. ho
prenajať, predať, nehovoriac o tom, že uvedený stav trvá naďalej, nakoľko vlastníci bytov a nebytových
priestorov aj naďalej odmietajú poskytnúť správcovi bytového domu súhlas na jeho opravu. Žalovanípred zatečením ani po zatečení nepristúpili k oprave a údržbe časti strechy, svetlíka, naopak výslovne
odmietli predmetnú opravu a údržbu vykonať, naposledy na schôdzi vlastníkov bytov dňa 25.6.2008 keď
odmietli hlasovať o oprave svetlíka, pričom žiaden z vlastníkov túto skutočnosť nepoprel. Má preto za to,

že konaním žalovaných v 1.-11. rade došlo aj k porušeniu ich povinností zúčastňovať sa na správe domu
podľa § 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z.. Poukazuje aj na odborný posudok V.. M. Y. a vyjadrenie správcu
predmetného bytového domu, z ktorých jednoznačne vyplýva, že dôvodom zatečenia do jej bytu bola
strecha. Podľa názoru žalobkyne žalovaní v 1.-11. rade porušili svoje povinnosti v súvislosti s ust. § 11
ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. podľa ktorého vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný

odstrániťzávadyapoškodeniaktoréspôsobilsámaleboosoby,ktorébytalebonebytovýpriestoružívajú.
Z uvedeného vyvodzuje, že vlastníci bytov sú povinní odstrániť akékoľvek poškodenia a závady, ktoré
spôsobili na spoločných častiach a zariadeniach domu vrátane škôd ktoré vznikli nevykonaním resp.
odmietnutímvykonaniapotrebyudržiavacíchprácaúdržbyspoločnýchčastídomu.Taktiežpoukazujena
skutočnosť, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, lebo neobsahuje náležitosti uvedené
v ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

Žalovaná v 1. rade žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania
tak, že jej prisúdi náhradu trov prvostupňového konania v uplatnenej výške 1.304,90 euro podľa
vyúčtovania zo dňa 20.9.2010 a náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní uvádza, že pojednávania
dňa 9.9.2010 sa nezúčastnila, avšak svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnila. Náhradu trov uplatnila

niekoľkokrát. Meritórne rozhodnutie bolo vyhlásené v jej neprítomnosti na pojednávaní dňa 9.9.2010 a
teda podľa jej názoru účinky vyhlásenia rozhodnutia (skutočná znalosť toho ako vo veci konajúci súd
rozhodol) nastali voči nej až dňom doručenia rozsudku jej právnemu zástupcovi dňa 25.10.2010 z čoho
vyplýva, že lehota na vyčíslenie jej ku dnešnému dňu ani neuplynula, pričom vyčíslenie trov konania
už bolo realizované. Podľa jej názoru vo vzťahu k nej došlo k vyčísleniu trov ešte pred vyhlásením

konečného rozhodnutia, teda lehota bola dodržaná a súd prvého stupňa jej mal priznať náhradu trov
konania voči neúspešnej žalobkyni. Postup podľa § 151 ods. 2 O.s.p. nebol namieste. Keďže Občiansky
súdny poriadok nerieši v ust. § 151 ods. 1 situáciu, ktorá nastala v danom prípade, teda vyhlásenie
konečného rozhodnutia v neprítomnosti riadne ospravedlneného účastníka konania, analogicky je preto
podľa jej názoru žiadúce aplikovať na takúto situáciu § 151 ods. 4, ako by išlo o rozhodnutie, ktoré sa

nevyhlasuje a je povinnosťou konajúceho súdu vyzvať účastníka neprítomného na vyhlásení konečného
rozhodnutia na vyčíslenie náhrady trov konania. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla,
že odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné a navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. V plnej miere sa stotožňuje s odôvodnením
odvolaním napadnutého rozsudku, pretože súd prvého stupňa sa v dostatočnej miere vysporiadal s

argumentáciou a námietkami žalobkyne a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Žiadala priznať náhradu
trov odvolacieho konania.

Žalovaný v 5. rade vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje
so závermi a zisteniami prvostupňového súdu. Dôvody, ktoré žalobkyňa uvádza vo svojom odvolaní

považujezaúčelové,špekulatívneazavádzajúce,pretonavrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvého
stupňa ako vecne správny potvrdil.

Žalovaní v 6. a 7. rade vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že v plnom rozsahu trvajú
na svojich predchádzajúcich vyjadreniach adresovaných prvostupňovému súdu a v tomto prípade sa

stotožňujúsjehoodôvodnením,ženeporušiližiadnuzosvojichprávnychpovinnostíatedasanedopustili
žiadneho protiprávneho konania a ani neopomenuli to, čo malo byť v súlade správne z ich strany
vykonané. Rozsudok súdu považujú za správny, vychádzajúci zo spoľahlivého zisteného skutkového
stavu a žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho
konania v sume 310,77 euro.

Žalovaní v 8.-10. rade k podanému odvolaniu uviedli, že pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazuje na
porušenie § 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. tak ide o nesprávny výklad právnej normy, pretože ak
účasť na správe domu je právom i povinnosťou, tak žalobkyňa si z toho nemôže vybrať iba druhú časť
normy a robiť záver o jej porušení. Poukazujú na skutočnosť, že do doručenia žaloby na vyjadrenie

nemali žiadnu vedomosť, že niekomu zatiekla voda do bytu a v čase podávania tohto vyjadrenia ani
nevedia o ktorý svetlík sa jedná. Žiadny právny predpis im neukladá mať absolútnu znalosť všetkých
častí bytového domu. Ohľadom tvrdenej zodpovednosti za škodu podľa § 424 Obč. zákonníka, že ich
konanie je v rozpore s dobrými mravmi, žalobkyňa vyvodzuje z § 127 Obč. zákonníka podľa ich názoruide o celkom nezmyselnú konštrukciu, a o to viac, že žalobkyňa pri tejto zodpovednosti sa vracia k
svojej prvotnej argumentácii, a teda že škoda dňa XX.X.XXXX jej bola spôsobená našou neúčasťou
na schôdzi vlastníkov konanej dňa XX.X.XXXX. Navrhli preto napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania v sume 402,54 euro.

Žalovaný v 11. rade vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu sa v plnej miere stotožnil s právnym
názorom prvostupňového súdu poukazujúc na jeho dôvody na str. 9 a 10. Podľa jeho názoru nemožno
súhlasiť s tvrdeniami žalobkyne v odvolaní, že konanie žalovaných v 1. -11. rade bolo v rozpore s

dobrými mravmi. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne zamietol a rozsudok prvostupňového
súdu potvrdil v celom rozsahu.

Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že záver súdu prvého stupňa o tom, že žalovaní v 1.
-11. rade neporušili žiadnu zo svojich právnych povinností a teda sa nedopustili žiadneho protiprávneho
konania je predčasný a teda aj nesprávny, lebo súd prvého stupňa nesprávnym procesným postupom
zaťažil konanie a následne aj rozhodnutie vadou spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia, čo

má vždy za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Inou vadou konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ju odvolateľ nenamieta (v tomto
konaní ju namietal), je procesná vada, ktorá na rozdiel od taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm.
a/-g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Iná vada, preto bude významná iba za predpokladu, že jej dôsledkom bolo nesprávne rozhodnutie vo
veci. Za takúto inú vadu konania sa v súdnej praxi považuje aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia, lebo takáto vada bráni odvolaciemu súdu zhodnotiť jeho správnosť.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

správne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť odôvodnený dostatočným vysvetlením, nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania

a zistenia rozhodujúcich skutočností, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom
odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v
odvolacom konaní. Ak rozsudok súdu prvého stupňa neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2
O.s.p. je nepreskúmateľný.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická

odpoveď práve na tento argument.

Rovnako sa aj Ústavný súd SR opakovane vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie (viď. napr. nález III. ÚS 119/03-30). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkové relevantné otázky, súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nezodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa v konaní vo vzťahu k žalovaným v 1.- 11.
rade uplatňuje nárok na náhradu škody z dôvodu porušenia ich prevenčnej povinnosti ako vlastníkov
bytového domu následkom čoho malo dôjsť k zatečeniu interiéru jej bytu v dôsledku atmosferických
zrážok - dažďovej vody, vplyvom poškodenia strechy v časti strešného svetlíka. V konaní predložila
odborný posudok vypracovaný V.. M. Y., C.., ktorý ako príčinu zatečenia vody do interiéru bytu určil

vniknutie atmosferických zrážok (dažďovej vody) vplyvom poškodenia strechy víchricou (silný nárazový
vietor spojený s dažďom) v časti strešného svetlíka. Zároveň stanovil predpokladané náklady na opravu
v sume 273.657,56 Sk, preto bolo potrebné zo strany súdu prvého stupňa zamerať dokazovanie na
žalobcom tvrdené porušenie prevenčnej povinnosti žalovanými v 1.-11. rade.

Z napadnutého rozsudku síce vyplýva, že súd vykonal dokazovanie ohľadom tvrdení žalobkyne, jednak

jej samotným výsluchom ako aj výsluchom žalovaných a odborným posudkom vypracovaným V.. M.Ó.
Y., C.., z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako jednotlivé dôkazy hodnotil, akými úvahami sa
pri ich hodnotení riadil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Z odôvodnenia rozsudku totiž
nevyplýva, aby súd jednotlivé vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov uvedenou v ust. § 132 O.s.p. t.j. tak, aby hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo
uviedli účastníci. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol iba opis vykonaných dôkazov tak, že „... žalovaná
v prvom rade uviedla ..., ... žalovaný v 4. rade uviedol ..., ... žalovaní v 6. a 7. rade uviedli...,..., žalovaní v
8.-10. rade uviedli ..., z odborného posudku doloženého žalobkyňou súd zistil ..., ... žalobkyňa vo svojom
výsluchu uviedla ...“ a následne na takto „zistený skutkový stav veci“ bez ďalšieho aplikoval právnu

normu ust. § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka, bez toho, aby z odôvodnenia rozsudku bolo zrejmé,
čo bolo jednotlivými dôkazmi preukázané a čo nie, teda aké skutkové zistenia z nich vyvodil.

V dôvodoch chýba stanovisko, prečo (nie) je na daný hmotnoprávny vzťah možná aplikácia ust. §§ 415
a 420 Obč. zákonníka, prípadne za použitia akých pravidiel. Rozhodnutie neobsahuje ani konkrétne

dôvody, ktoré súd k prípadnej aplikácii viedli, ani úvahy, akými sa pritom riadil. Súd prvého stupňa
teda jasne a zrozumiteľne nevysvetlil svoj myšlienkový postup, na základe ktorého dospel k záveru,
že žalovaní v 1. až 11. rade neporušili žiadnu zo svojich právnych povinnosti a teda sa nedopustili
žiadneho protiprávneho konania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa preto treba považovať ohľadom tohto
skutkového zistenia, ako aj právneho posúdenia za nepreskúmateľné.

Možno preto konštatovať, že rozsudok súdu prvého stupňa nerešpektuje zásady uvedené v § 157 ods. 2
a § 132 O.s.p., a v dôsledku toho je nepreskúmateľný. V takom prípade nie sú splnené predpoklady pre
opakovanie dokazovania alebo jeho doplnenie odvolacím súdom, neostáva, než také rozhodnutie zrušiť.

Napriek tomu, že už táto vada je dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd sa
zaoberal vecou aj z pohľadu žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu škody.

Podľa § 415 Obč. zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Citované zákonné ustanovenie § 415 vyjadruje všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorá sa vzťahuje

na všetkých účastníkov občiansko-právnych vzťahov. Ide o záväznú právnu povinnosť každého
dodržiavať nielen povinnosti uložené právnymi predpismi a povinnosti prevzaté zmluvami, ale - i bez
konkrétne určeného pravidla chovania - počínať si natoľko obozretne, aby konaním či opomenutím
nevznikla škoda iným, ani jemu samému. Povinnosť vyslovená týmto ustanovením je pre každého z
účastníkov občianskoprávnych vzťahov záväznou právnou povinnosťou určitým spôsobom sa chovať

a jej nedodržanie predstavuje protiprávne konanie. Aplikácia § 415 prichádza do úvahy len vtedy,
ak nie je konkrétna právna úprava, vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje.
Porušenie prevenčnej povinnosti, znamená zároveň aj porušenie právnej povinnosti v zmysle § 420
Občianskeho zákonníka, je teda jedným zo základných predpokladov všeobecnej zodpovednosti zaškodu. Je tomu tak preto, že ust. § 415 nezakladá samostatnú skutkovú podstatu zodpovednosti za
škodu, lebo porušenie prevenčnej povinnosti, ktoré nie je súčasne porušením konkrétnej zákonnej či
zmluvnej povinnosti, je protiprávnym konaním, ktoré môže mať (ak je príčinou škody) za následok vznik

opodstatnenosti za škodu iba podľa ust. § 420 Obč. zákonníka.

Keďže záver súdu prvého stupňa o tom, že žalovaní v 1. - 11. rade sa nedopustili žiadneho protiprávneho
konania a ani neopomenuli to, čo malo byť v súlade s právom z ich strany vykonané, nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní a teda je nepreskúmateľný, bude potrebné v ďalšom konaní jednoznačne určiť

príčinu zatečenia interiéru bytu žalobkyne - teda skutok na základe ktorého došlo k vzniku škody.

Na preukázanie skutku na základe ktorého došlo k vzniku škody žalobkyňa predložila listinný dôkaz
- odborný posudok vypracovaný V.. M.Ó. Y., C.., ktorý stanovil príčinu zatečenia vody do interiéru
ako vniknutie atmosferických zrážok (dažďovej vody) vplyvom poškodenia strechy víchricou (silný
nárazový vietor spojený s dažďom) v časti strešného svetlíka. Taktiež predložila aj listinný dôkaz -

list Allianz - Slovenskej poisťovne a.s. zo dňa XX.X.XXXX (č.l. 187) z ktorého vyplýva, že poisťovňa
ako príčinu zatečenia s vysokou mierou pravdepodobnosti určila unikajúcu vodu z vodovodného
zariadenia v dôsledku netesnosti na potrubí. Podľa jej názoru príčinu vzniku škody v dôsledku prenikania
atmosferických zrážok cez strešný svetlík do vnútorných priestorov stavby považuje za technicky
neprijateľnú a nepravdepodobnú príčinu. Hodnotenie týchto dôkazov však v odôvodnení rozsudku chýba

a rovnako sa súd nevyporiadal ani s tvrdením žalovaných v 1. - 4. rade, ktorí ako príčinu zatečenia
interiéru bytu žalobkyne označili ňou vykonávané stavebné úprav na spoločných zariadeniach domu - v
časti strešného svetlíka. V ďalšom konaní preto bude nevyhnutné jednoznačne určiť príčinu zatečenia
interiéru bytu žalobkyne, teda skutok na základe ktorého došlo k vzniku škody.

Ak súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospeje k jednoznačnému určeniu vzniku príčiny
zatečenia, následne posúdi, či vo vzťahu k takto určenej príčine porušili žalovaní prevenčnú alebo inú
právnu povinnosť. Záver o tom, že bola porušená prevenčná povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho
zákonníka nemožno urobiť bez zistenia, v akom konaní žalovaných, ktoré škodu vyvolalo, toto porušenie
spočíva. Ak nebude splnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu t.j. ak nebude

preukázaný skutok, ktorý je príčinou vzniku škody a ktorého sa dopustili žalovaní, nebude daný ani nárok
na náhradu škody.

Ak dospeje súd k záveru, že vo vzťahu k príčine zatečenia žalovaní porušili prevenčnú alebo inú právnu
povinnosť, následne posúdi, či porušenie prevenčnej alebo právnej povinnosti je v príčinnej súvislosti

so vznikom škody. V tejto súvislosti však bude treba posúdiť, či škodlivý výsledok by nebol nastal i
bez porušenia prípadnej prevenčenej povinnosti žalovaných, teda, či konanie v súlade s prevenčnou
povinnosťou bolo spôsobilé škode, ktorá vznikla, zabrániť.

Ak by sa však po vykonanom dokazovaní žiadne konkrétne konanie, či opomenutie žalovaných,

ktoré by spôsobilo zatečenie interiéru bytu v konaní nepreukázalo, nemožno zo samej okolnosti, že k
zatečeniu interiéru bytu došlo vyvodiť, že žalovaní spôsobili škodu, či zanedbali povinnú starostlivosť.
V opačnom prípade by bola daná zodpovednosť žalovaných za škodu. Ohľadom rozsahu škody je
potrebné uviesť, že ak Občiansky zákonník určuje ohľadom spôsobu a rozsahu škody v ust. § 442
ods. 1, že sa hradí skutočná škoda a ušlý zisk, nie je pochýb o tom, že takto určené pravidlo platí v

prípade, keď škoda vznikla v dôsledku porušenia prevenčnej povinnosti podľa ust. § 415 Občianskeho
zákonníka. Pri ustanovení prípadnej výšky škody bude potrebné zohľadniť aj poistné plnenie poskytnuté
žalobkyni poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. na základe výpočtu poistného plnenia zo dňa
XX.XX.XXXX (č.l.192).

Porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 sa vzťahuje aj na žalobkyňu, preto môže zakladať jej
spoluzavinenie na vzniku škody. Pokiaľ by však bolo v možnostiach a schopnostiach žalobkyne škodu
odvrátiť, ale neurobila to, smerovalo by toto zistenie k záveru, o porušení preventívnej povinnosti zo
strany žalobkyne.

Vzhľadom na to, že odvolanie žalobkyne vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvého stupňa vylúčil na
samostatné konanie jej nárok vo vzťahu k žalovanému v 12. rade smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.) odvolací súd odvolanie žalobkyne v
tejto časti postupom podľa § 218 ods. 1 písm. c/ odmietol. V ďalšom konaní však bude vhodné, aby súdprvého stupňa spojil na spoločné konanie nárok žalobkyne vo vzťahu k žalovaným v 1. až 11. rade a vo
vzťahu k žalovanému v 12. rade, lebo tieto nároky skutkovo spolu súvisia (§ 112 O.s.p.).

Z dôvodu nepreskúmateľnosti odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1,2 O.s.p. zrušil napadnutý
rozsudok v zamietavom výroku a v nadväzujúcich výrokoch o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. To bol aj dôvod, prečo odvolací súd sa osobitne nezaoberal
odvolacími námietkami žalovanej v prvom rade proti výroku o trovách konania.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu a
postupovať v hore naznačenom smere.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.