Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. február 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/140/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201947
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8814201947.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Zmrzlina

III s.r.o., so sídlom Herľanská 547, Vranov nad Topľou, IČO: 46 713 883, právne zast. JUDr. Monikou
Ilčišinovou, advokátkou, Advokátska kancelária Vranov nad Topľou, Herľanská 547 proti žalovaným: 1.
IMPULS - LEASING Slovakia s.r.o., so sídlom Štetinova 4, Bratislava, IČO: 36 745 804, 2. MIONEX,
s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 11, Banská Bystrica, IČO: 36 637 726, 3. EMO - CAR, s.r.o. so sídlom
Horná 12, Banská Bystrica, IČO: 36 638 340, všetci žalovaní právne zast. URBÁNI & Partners
s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 o určenie
neplatnosti dražby t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému v 1., 2. a 3. rade p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že dražba vykonaná dňa 24.2.2014 v priestoroch
reštaurácie v salóniku, na prízemí hotela M., na adrese I. P.. Č.. XX/A, M. žalovaným v 2. rade ako
dražobníkom na návrh žalovaného v 1. rade ako záložnýho veriteľa, na ktorej žalovaný v 3. rade
vydražil nehnuteľnosti - radové garáže, postavené na parcele J. Č.. XXXX/XX, v podiele 1/1 a pozemok:

parcela J. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 563 m2, v podiele 1/1 zapísané
na LV č. XXXX, k. ú. Č., obec A. C. D., okres A. C. D. (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), je
neplatná a taktiež žiadal priznať náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1.
rade uzatvoril dňa 12.10.2010 zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV. č. XXXX s vtedajším vlastníkom nehnuteľností spoločnosťou ILaS REAL s.r.o., pričom predmetom
zmluvy bolo zabezpečenie pohľadávok žalovaného v 1. rade voči dlžníkovi, spoločnosti SEXTETO,
s.r.o., ktoré vznikli z leasingovej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a dlžníkom. V ďalšom

uviedol, že v súčasnosti (v čase podania žaloby) je vlastníkom predmetných nehnuteľností žalobca
a to titulom kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2013, uzatvorenej s predávajúcim ILaS, a.s.. Okresný úrad
Vranov nad Topľou, katastrálny odbor povolil vklad do katastra nehnuteľnosti dňa 23.12.2013 pod č. A.
XXXX/XXXX. Žalovaný v 2. rade ako dražobník zaslal oznámenie o dražbe nehnuteľnosti spoločnosti
ILaS, a.s., ktorá bola vlastníkom nehnuteľností do 23.12.2013, pričom predmetom dražby boli podľa
oznámenia predmetné nehnuteľnosti. Žalovaný v 2. rade ako dražobník vykonal dňa 24.02.2014 dražbu
predmetných nehnuteľností na návrh žalovaného v 1. rade a vydražiteľom predmetu dražby sa stal

žalovaný v 3. rade. Žalobca sa o vykonaní dražby dozvedel od dlžníka žalovaného v 2. rade. Podľa
názoru žalobcu dražba uskutočnená žalovaným v 2. rade je neplatná, pretože boli porušené viaceré
ustanovenia zákona NR SR č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“ ) a to jednak ustanovenie § 12, keďže žalovaný v 2. radenezaslal žalobcovi znalecký posudok, ustanovenie § 17, keďže žalobcovi ako vlastníkovi predmetu
dražby nebolo zaslané oznámenie o dražbe a dražobník, žalovaný v 2. rade aj v oznámení o dražbe
zverejnenom v obchodnom vestníku uvádza, že predmetné nehnuteľnosti užíva vlastník spoločnosť

ILaS, a.s., pričom žalovanému v 2. rade muselo byť známe, že údaj o vlastníkovi predmetu dražby je
nepravdivý, keď si to jednoducho mohol zistiť cez katastrálny portál a teda, že vlastníkom predmetu
dražby je žalobca a nie spoločnosť ILaS, a.s. Podľa názoru žalobcu žalovaný v 2. rade zámerne takto
postupoval a poškodil tým práva žalobcu chránené zákonom. Žalovaný mal dostatok času zistiť, kto je
aktuálnym vlastníkom predmetu dražby, keďže spoločnosť ILaS, a.s. ním prestala byť ešte 23.12.2013 a

oznámenie o dražbe v Obchodnom vestníku bolo zverejnené až dňa 15.01.2014. Vzhľadom na uvedené,
žalovaný v 2. rade porušil aj ustanovenie § 19 Zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého mal
upustiť od dražby, ak neboli splnené podmienky uvedené v § 13 a § 17. Žalovaný vedel alebo mal
vedieť, že bolo porušené ustanovenie § 17, keďže nezaslal oznámenie o dražbe vlastníkovi predmetu
dražby a naopak dražbu uskutočnil. Žalobca poukazuje aj na porušenie ustanovenie § 24 Zákona o
dobrovoľných dražbách, keďže žalovaný v 2. rade nezaslal dlžníkovi notársku zápisnicu osvedčujúcu

priebeh dražby, ale zaslal dlžníkovi len oznámenie o vykonaní dražby, pričom aj v tomto oznámení
sa uvádza, že predmet dražby užíva vlastník ILaS, a.s., hoci už dva mesiace predtým sa vlastníkom
predmetu dražby stal žalobca.

2. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k žalobe podanom prostredníctvom právneho

zástupcu žiadali žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení v žalobe
uviedli, že žalovaný v 1. rade začal výkon záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného
práva, ktorú uzatvorila spoločnosť ILaS, a.s., ako vtedajší vlastník nehnuteľnosti (záložca), pričom
predmetom zmluvy bolo zabezpečenie pohľadávok žalovaného v 1. rade voči spoločnosti SEXTETO,
s.r.o.. Okresný úrad Vranov nad Topľou, katastrálny odbor povolil vklad záložného práva pod č. A..

XXXX/XXXX a v nadväznosti na to boli zaslané oznámenia o začatí výkonu záložného práva a to
spoločnosti ILaS, a.s. ako vlastníkovi a spoločnosti SEXTETO, s.r.o. ako dlžníkovi a Okresnému úradu
Vranov nad Topľou, kde správa katastra vyznačila bezodkladne poznámku - oznámenie o začatí výkonu
záložného práva. V tejto súvislosti poukázali na ustanovenie § 151l ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Keď žalobca v návrhu uvádza, že je aktuálnym vlastníkom predmetných nehnuteľností, ku ktorým

nadobudol vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2013, poukazujú na to, že na strane
žalobcu ako nadobúdateľa zálohu nebola splnená podmienka dobromyseľnosti, keď ako nadobúdateľ
zálohu vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva. V
ďalšom poukázali na to, že zo strany správy katastra Vranov nad Topľou došlo k porušeniu ustanovenia
§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, poukázali aj na ustanovenie § 38 Katastrálneho zákona s tým

záverom, že v zmysle týchto ustanovení sa nejednalo o možný vklad do katastra nehnuteľností, keďže
príslušný okresný úrad nepreskúmal kúpnu zmluvu a najmä skutočnosť, či je oprávnený prevodca
nakladať s nehnuteľnosťou, pričom nemal povoliť vklad vlastníckeho práva bez súhlasu záložného
veriteľa. Teda neboli kumulatívne splnené až dve podmienky pre vklad vlastníckeho práva, a ak by
správa katastra preskúmala kúpnu zmluvu v zmysle uvedených ustanovení Katastrálneho zákona,

nepovolila by vklad vlastníckeho práva. Žalovaný v 1. rade nebol účastníkom správneho konania o
povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu, teda nemal možnosť domáhať sa preskúmania
rozhodnutia správneho orgánu súdom, ktoré oprávnenie patrí len účastníkovi správneho konania. Na
základe týchto skutočností, majú potom za to, že skutkový stav v čase prevodu vlastníckeho práva ako
aj v čase povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu, v žiadnom prípade nezodpovedal

stavu právnemu, k zavkladovaniu kúpnej zmluvy nemalo vôbec dôjsť. V ďalšom poukázali na to, že
pre úspešnosť žaloby je potrebná aj vecná legitimácia, ktorá je vo svojej podstate hmotnoprávny stav,
ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku ako aj existencia naliehavého právneho záujmu. Na
základe uvedených skutočností poukazujú aj na ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka s tým, že
úkon ktorým bolo prevedené vlastnícke právo počas výkonu založeného práva považujú za absolútne

neplatný, z ktorého dôvodu namietajú aj aktívnu legitimáciu žalobcu a žalobu považujú za účelovú,
nedôvodnú a neopodstatnenú.

3. Žalovaný v 2. rade rovnako navrhoval žalobu zamietnuť, keď uviedol, že so žalovaným v 1. rade
uzatvoril zmluvu o vykonaní dražby, nakoľko tento mal postavenie navrhovateľa dražby a to ako

prednostný záložný veriteľ. Dražba ako aj samotný výkon záložného práva prebehli v súlade s platnými
právnymi predpismi. V ďalšom uviedol, že zo žaloby sa dozvedel, že bývalý vlastník predmetu dražby
ILaS, a.s., sa počas konania dražby respektíve samotného výkonu záložného práva zmenil na základe
kúpnej zmluvy na žalobcu, na základe ktorej skutočnosti žalobca napáda vykonanú dražbu. Poukázalna to, že v zmysle § 7 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách mu bol predložený od navrhovateľa
dražby - žalovaný v 1. rade list vlastníctva č. XXXX zo dňa 19.12.2013, ktorý jasne deklaroval, že
výlučným vlastníkom predmetu dražby je spoločnosť ILaS, a.s. a preto zasielal všetky listiny ako aj

znalecký posudok v zákonných lehotách práve tejto spoločnosti ako vlastníkovi predmetu dražby. To,
že sa zmenil vlastník predmetu dražby počas výkonu záložného práva, považuje za hrubé porušenie
zákona, či už zo strany spoločnosti ILaS, a.s alebo správy katastra nehnuteľností ale aj žalobcu. A
to preto, že dňa 03.12.2013 bolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo strany
navrhovateľa dražby - žalovaný v 1. rade na Správu katastra vo Vranove nad Topľou v zmysle § 151l

ods. 4 Občianskeho zákonníka a táto do 24 hodín vyznačila toto oznámenie do poznámky na LV č.
XXXX. Tiež dňa 29.11.2013 bolo zaslané oznámenie o začatí výkonu záložného práva aj dlžníkovi a
záložcovi. Dlžník prevzal toto oznámenie dňa 03.12.2013 a od záložcu sa zásielka vrátila z dôvodu jej
neprevzatia v odbernej lehote. V ďalšom uviedol, že v zmysle § 151l ods. 2 Občianskeho zákonníka po
doručení oznámenia o začatí výkonu záložného práva, nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa
záloh previesť. Žalobca ako nadobúdateľ predmetu dražby o tejto skutočnosti, že začal výkon záložného

práva, mal možnosť vedieť, nakoľko toto bolo vyznačené v uvedenej poznámke. Došlo teda k porušeniu
zákona zo strany žalobcu, bývalého vlastníka predmetu dražby, ale aj Správy katastra vo Vranove nad
Topľou, keď povolila takýto prevod, nakoľko záložca žiadny súhlas zo strany záložného veriteľa nedostal.
Išlo teda o neplatný právny úkon a z toho vyplýva, že žalobca nemá ani aktívnu legitimáciu na podanie
takejto žaloby, nakoľko sa stal vlastníkom na základe neplatného právneho úkonu.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, vyjadreniami
stránsporu,oboznámenímsasvyjadreniastránsporuapredloženýmilistinamiakoajspisomOkresného
úradu, katastrálny odbor A. XXXX/XXXX, spismi tunajšieho súdu sp. zn. 11Cb/53/2013 a 11Cb/61/2013
a zistil tento skutkový stav.

Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 12.10.2010 súd zistil, že túto uzatvorili
podľa § 151a Občianskeho zákonníka žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ a ILaS REAL, s.r.o. ako
záložca. Podľa článku 1 zmluvy, predmetom zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti
záložcušpecifikovanejvčlánkuIIvprospechzáložnéhoveriteľanazabezpečeniepohľadávokzáložného

veriteľa voči dlžníkovi ILaS COMPANY, s.r.o. Podľa článku II. predmetom záložného práva a zálohom
podľa tejto zmluvy boli špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu - predmetné nehnuteľnosti.
Podľa článku V. záložný veriteľ bol oprávnený vykonať záložné právo a teda aj predať záloh vhodným
spôsobom dohodnutým v zmluve a to buď predajom alebo predajom na dražbe v zmysle platných
právnych predpisov - zákon o dobrovoľných dražbách.

Z rozhodnutia Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor číslo vkladu A. XXXX/XX vyplýva,
že týmto rozhodnutím tento ako orgán príslušný podľa zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov
(katastrálny zákon) na návrh navrhovateľa - ILaS, a.s. a žalobcu doručeného dňa 19.12.2013 vydal

rozhodnutie, ktorým podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona povolil vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností v prospech žalobcu mimo iných aj predmetných nehnuteľností a to na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 18.12.2013, ktorú uzavreli ILaS, a.s. ako predávajúci a žalobca ako kupujúci. Vklad bol
povolený dňa 23.12.2013 a týmto dňom nastali aj práve účinky vkladu. Rozhodnutie bolo doručované
spoločnosti ILaS, a.s. a žalobcovi.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 04.02.2014 vlastníkom predmetných nehnuteľností bol
žalobca a ako titul nadobudnutia bola uvedená kúpna zmluva zo dňa 18.12.2013.

Z oznámenia v Obchodnom vestníku X/XXXX s dňom vydania 15.01.2014 o dobrovoľnej dražbe

dražobníka - žalovaného v 2. rade a navrhovateľa - žalovaného v 1. rade vyplýva, že predmetom dražby
bolipredmetnénehnuteľnostistým,ževďalšombolouvedené,ževsúčasnejdobepredmetdražbyužíva
vlastník spoločnosť ILaS, a.s.. Podľa oznámenia o dražbe zo dňa 19.01.2014, vydaného dražobníkom -
žalovaný v 2. rade č. k. XX/XXXX súd zistil, že navrhovateľom dražby bol žalovaný v 1. rade ako záložný
veriteľ v prospech ktorého je na predmete dražby zriadené záložné právo. Z onačenia a opisu dražby

vyplýva, že týmto boli predmetné nehnuteľnosti.Z oznámenia o vykonaní dražby zo dňa 24.02.2014 vydaného dražobníkom - žalovaný v 2. rade vyplýva,
že dražba predmetných nehnuteľností mala byť vykonaná na mieste a v dátume ako je uvedený v
oznámení.

Z listín predložených žalovaným v 2. rade ako dražobníkom súd zistil, že podľa výpisu z listu vlastníctva
č. XXXX zo dňa 19.12.2013 vlastníkom predmetných nehnuteľností bola spoločnosť ILaS, a.s.

Taktiež predložili súdu oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 29.11.2013, ktorým

spoločnosť URBÁNI & partners, s.r.o. ako právny zástupca záložného veriteľa - žalovaného v 1. Rade,
ktoré bolo adresované spoločnosti SEXTETO, s.r.o. a na vedomie doručované Okresnému úradu Vranov
nad Topľou, katastrálny odbor a spoločnosti ILaS, a.s., dávala na vedomie, že záložný veriteľ v zmysle
§ 151l Občianskeho zákonníka začína výkon záložného práva na predmetné nehnuteľnosti. Taktiež
bolo oznámenie o začatí výkonu záložného práva adresované aj Okresnému úradu Vranov nad Topľou,
katastrálny odbor, ktorému bolo doručené 03.12.2013. Spoločnosti ILaS, a.s., bolo doručované s tým,

že zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.

Dňa 09.01.2014 vydal žalovaný v 2. rade ako dražobník oznámenie o dražbe, ktoré bolo doručované
spoločnosti ILaS, a.s. ako aj predsedovi predstavenstva W.. Y., pričom obe zásielky sa vrátili ako
neprevzaté v odbernej lehote a taktiež bolo oznámenie doručované žalovanému v 1. rade, spoločnosti

SEXTETO, s.r.o., Okresnému úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, Daňovému úradu Vranov
nad Topľou a Michalovce a Mestskému úradu Vranov nad Topľou.

Oznámenie o vykonaní dražby zo dňa 24.02.2014 bolo doručované žalovanému v 1. rade, spoločnosti
SEXTETO, s.r.o., Okresnému úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, Daňovému úradu Vranov

nad Topľou a Michalovce a Mestskému úradu Vranov nad Topľou. Od spoločnosti ILaS, a.s., sa zásielka
vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.

Notárskou zápisnicou C. XXX/XXXX, C. XXXX/XXXX, C. XXXX/XXXX spísanou notárkou W.. Q. A. táto
osvedčila priebeh dražby zo dňa 24.02.2014.

Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX znalec Y.. Š.D. M. stanovil všeobecnú hodnotu predmetných
nehnuteľností.

5. Podľa § 21 ods. 2 zákona NR SR č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách v prípade ak boli porušené

ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu.

Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník,

vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

6. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

7. So zreteľom na žalovanými vznesenú námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ale aj vzhľadom
na v ďalšom uvedené súd skúmal, či žalobca je skutočne legitimovaný na podanie žaloby podľa ust.
§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod
vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby. V prípade, ak by boli porušené ustanovenia
zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,

požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby,pričomneplatnosťdražbymôžesúdlenvsamostatnomkonaní
o určenie jej neplatnosti.

8. Medzi stranami sporu nebolo sporné a z vykonaného dokazovania mal súd aj za preukázané, že
žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ zo zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej so záložcom -

spoločnosťou ILaS REAL s.r.o., predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa
voči dlžníkovi SEXTETO s.r.o.. Taktiež nebolo sporné a vyplýva to aj z listu vlastníctva č. XXXX,
že vlastníkom predmetných nehnuteľností bola do dňa 23.12.2013 spoločnosť ILaS, a.s., so sídlom
Tajovského 5, Michalovce, IČO: 36174785, tak ako to vyplýva z predmetného listu vlastníctva zodňa 19.12.2013 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor
číslo A. XXXX/XX zo dňa 23.12.2013, ktorým dňom správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu. V súvislosti s týmto právnym úkonom - kúpnou zmluvou

uzavretou medzi spoločnosťou ILaS, a.s. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim a na základe
nej a rozhodnutia o povolení vkladu žalobca ako vlastník nehnuteľnosti namieta porušenie konkrétnych
ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré porušenia zákona sa bezprostredne týkajú žalobcu
ako vlastníkmi predmetných nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby na návrh žalovaného v 1.
rade ako záložného veriteľa a vykonanej žalovaným v 2. rade ako dražobníkom skutočnosťou a

ktoré porušenia práv žalobcu ako vlastníka predmetných nehnuteľností v čase vykonania dražby majú
zakladať dôvody pre vyslovenie neplatnosti dražby.

9. Ako už súd uviedol vyššie, neplatnosti dražby sa môže osoba tak ako ju predpokladá ust. § 21 ods.
2 zákona o dobrovoľných dražbách domáhať len v osobitnom konaní o určenie neplatnosti dražby v
zmysle uvedeného ustanovenia, teda takáto osoba musí byť aktívne vecne legitimovaná na podanie

takejto žaloby.

10. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo ( nárok ), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej ( existencia tvrdeného

práva na strane žalobcu ) alebo pasívnej ( existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného ) je
imanentnou súčasťou súdneho rozhodnutia.

11. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí s ohľadom na to, že je stanovená zároveň vo verejnom
záujme, priamo zo zákona ( ex lege ) a to od počiatku ( ex tunc ), ako aj bez ohľadu na to, či sa

tejto neplatnosti niekto dovolal. Preto právne účinky, t.j. subjektívne občianske práva a povinnosti, z
takto absolútne neplatného právneho úkonu vôbec nevzniknú. Vzhľadom na to, že absolútna neplatnosť
právneho úkonu vzniká priamo zo zákona a nie zo správania účastníkov občianskoprávnych vzťahov,
nemôže byť tento dôsledok, t.j. absolútna neplatnosť, odvrátená ani za použitia dobrých mravov. Súd
prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu s ohľadom na spomenutý verejný záujem aj bez

návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. Absolútnu neplatnosť nie je možné podľa platného právneho stavu
spätne zhojiť ani dodatočným schválením ( tzv. ratihabíciou ) ani odpadnutím vady prejavu vôle ( tzv.
konvalidáciou ). Podľa názoru súdu neexistuje žiaden právny dôvod, ktorý by umožňoval stanoviť
výnimku zo základných princípov týkajúcich sa absolútnej neplatnosti.

12. Je nepochybné a ani tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné, že k prevodu vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam na žalobcu došlo kúpnou zmluvou zo dňa 18.12.2013, účinky
ktorej mali v zmysle rozhodnutia o povolení vkladu nastať dňom 23.12.2013. Na strane druhej
je však rovnako nepochybné a z predmetných listín ako aj zápisov na liste vlastníctva žiadnym
spôsobom nespochybniteľné, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá v čase, kedy na predmetných

nehnuteľnostiach bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa.

13. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas zaplatená.

V zmysle ustanovení § 151j a nasl. Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným
právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. Začatie výkonu
záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie
je totožná s osobou záložcu. Po oznámení začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu

záložného veriteľa záloh previesť ( § 151l ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 151l ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností,
záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať
príslušnému okresnému úradu, ktorý začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.

14. Oznámenie o začatí výkonu záložného žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom na predmetné
nehnuteľnosti zo dňa 29.11.2013 bolo Okresnému úradu, katastrálnemu úradu doručené dňa 3.12.2013,
ktorá toto oznámenie na liste vlastníctva vo forme poznámky aj vyznačila.15. Ak teda žalobca uzavrel dňa 18.12.2013 kúpnu zmluvu, titulom ktorej mal nadobudnúť vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam a žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ nedal súhlas na prevod, nemohlo dôjsť

v účinnému prevodu vlastníckeho práva na žalobcu, záložca nesmel bez súhlasu záložného veriteľa
záloh - predmetné nehnuteľnosti previesť a ak sa tak stalo, je takýto úkon pre rozpor so zákonom
absolútneneplatný.Ustanovenieosúhlasezáložnéhoveriteľaneobsahujeanipredmetnákúpnazmluva,
pričomvčl.IIIbod3.žalobcaakokupujúcivyhlásil,žesaoboznámilspredmetomkúpynamiestesamom
obhliadkou, ako aj stavom zapísaným v príslušnej evidencii nehnuteľností vedenej katastrálnym úradom.

Takýto súhlas nebol ani osobitne udelený a prípadné udelenie, resp. neudelenie súhlasu neskúmal
ani katastrálny odbor, danú skutočnosť neuvádza vo svojom rozhodnutí zo dňa 23.12.2013 a takáto
skutočnosť nevyplýva ani z jeho spisu, v ktorom konaní sa rozhodovalo o návrhu na vklad z predmetnej
kúpnej zmluvy.

16. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

17. Keďže žalobca v predmetnej zmluve prehlásil ako súd uviedol vyššie, že sa oboznámil aj so stavom
predmetom kúpy zapísaným v príslušnej evidencii nehnuteľnosti vedenej katastrálnym úradom, musel
sa bezpodmienečne oboznámiť s tým, že na predmet kúpy - predmetné nehnuteľnosti je zriadené

záložné právo ako aj so zapísanou poznámkou o začatí výkonu záložného práva. V zmysle uvedeného
potom vyznievajú aj prehlásenia zmluvných strán predmetnej kúpnej zmluvy o oprávnenosti nakladať
s predmetom kúpy a o neobmedzení zmluvnej voľnosti skôr ako fráza, prehlásenie nezodpovedajúce
skutočnosti.

18. Teda súd uzatvára, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou ILaS,
a.s. Tajovského 5, Michalovce je teda právnym úkonom, ktorý svojím obsahom odporuje zákonu a preto
je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. A nakoľko absolútne neplatný právny úkon nepôsobí
právne následky, žalobca nemá v tomto konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

19.Akjeurčitýprávnyúkonneplatný,nastávajehoneplatnosťpriamozozákonaužvčasejehourobenia.
Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinnosti nemá súd
možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná“ resp. zohľadní alebo
nezohľadní. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd prihliadať a to aj bez
návrhu ( z úradnej povinnosti - ex offo ).

Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, že katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva v
prospech žalobcu na základe predmetnej kúpnej zmluvy, pričom je zrejmé, že nepostupoval v zmysle
citovaného ust. § 31 katastrálneho zákona, no prípadné nároky žalobcu z takého nesprávneho postupu
nie sú predmetom tohto konania a zakladajú len vzťah medzi žalobcom a úradom. A rovnako ani

ustanovenie § 29 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa
vykonáva katastrálny zákon, na ktoré poukazoval žalobca, ktoré v ods. 1 pojednáva o poznámke, ktorá
obmedzuje vlastníka pri nakladaní s nehnuteľnosťou a v ods. 2 o poznámke, ktorá informuje a to v
spojení s ust. § 38 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré
obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o

práve k nehnuteľnosti. Súd konštatoval vyššie neplatnosť právneho úkonu - predmetnej kúpnej zmluvy
pre jej rozpor so zákonom a to ust. § 151l Občianskeho zákonníka a nie je pre rozpor s katastrálnym
zákonom.

20. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho

práva, teda žalobca sa nemohol stať vlastníkom predmetných nehnuteľností a titulom tohto právneho
stavu ako vlastník uplatňovať svoje práva pri dražbe predmetných nehnuteľností a keďže je nepochybné,
že o záložnom práve a začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom vedomosť mal, nemoholbyť ani dobromyseľným pri nadobudnutí vlastníckeho práva, teda žalobca nie je ani aktívne vecne
legitimovaný na podanie žaloby o neplatnosť dražby, preto súd žalobu zamietol.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí ( § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku ).
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a túto
priznal žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.