Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/269/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212201270
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:1212201270.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň:

JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: X. S., nar. XX.X.XXXX,
adresa: B. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Roman Jurík, so sídlom Nové Zámky, Jazerná 19, proti
žalovanému: PROFI CREDIT SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752,
zastúpenému advokátom: JUDr. Ján Havlát, so sídlom Bratislava, Rudnayovo námestie 1, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku a iné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k.
10C/46/2012-390, ako i na odvolanie žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Galanta
č.k. 10C/46/2012-468 zo dňa 21.8.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete, m e n í tak, že žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku z a m i e t a .

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok v druhej výrokovej vete m e n í tak, že žalobu o určenie zmluvy
o revolvingovom úvere za neplatnú z a m i e t a .

III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku obsiahnutom v dopĺňacom rozsudku o určení

predmetnej rozhodcovskej doložky za neplatnú p o t v r d z u j e .

IV. Odvolací súd napadnutý rozsudok v tretej výrokovej vete m e n í tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 346,56 Eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia z a m i e t a .

V. Odvolací súd napadnutý rozsudok v štvrtej výrokovej vete o finančnom zadosťučinení m e n í tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100,- Eur do troch

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Odvolací súd odvolanie žalovaného v časti proti výroku o súdnom poplatku o d m i e t a .

VII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu 18,72% trov celého konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku rozhodol nasledovne:
Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu sp.zn. 71/03/11-nR vydaný dňa

25.10.2011 rozhodcom JUDr. Františkom Svatuškom.
Určuje sa, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8100009160 zo dňa 9.5.2008 uzatvorená medzi
účastníkmi konania je neplatná.Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodného obohatenie 416,56 euro do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie 500 euro do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
Titulom súdneho poplatku je žalovaný povinný zaplatiť na účet súdu 99,50 euro do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Napadnutým dopĺňacím rozsudkom prvoinštančný súd určil, že rozhodcovská doložka týkajúca sa
zmluvy o revolvingovom úvere č. zmluvy 8100009160 zo dňa 9.5.2008 uzatvorená medzi sporovými
stranami je neplatná.

3. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu ako ho zistil z vykonaného
dokazovania, že na predtlačenom formulári, ktorý vyhotovil žalovaný je zmluva č. 8100009160 označená

ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, zmluva o revolvingovom úvere“. V tejto listine sa
uvádza, že dlžník, ktorým je žalobkyňa žiada spoločnosť PROFI CREDIT SLOVAKIA spol. s r.o. o
poskytnutie úveru 60.000,- Sk, ktorú sumu bude splácať mesačne v sume 3.509,- Sk a to v 30
splátkach do 28-dňa v mesiaci. Zmluvná odmena mala činiť 45.270,- Sk. Nominálna hodnota úveru
činila 105.271,- Sk. Predpokladaná RPMN za úver bola 61,83%. Ročná úroková sadzba úveru bola

61,83%. Úverový limit bol 126.324,- Sk. Zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu činila 34.739,- Sk.
Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola 54,46%. Ročná úroková sadzba revolvingu
64,11%. Žalobkyňa žiadosť podpísala dňa 9.5.2008. Na listine sa nachádzajú údaje o schválenom
revolvingovom úvere. Uvádza sa tu, že bola poskytnutá čiastka úveru 60.000,- Sk, že počet splátok
úveru je 30 a že každá splátka bude splatná do 28. dňa v mesiaci, že mesačná splátka je 3.509,- Sk a

že zmluvná odmena je 4.527,- Sk. Nominálna hodnota úveru je 105.270,- Sk; RPMN za úver je 58,94%,
ročná úroková sadzba úveru je 61,83%, úverový limit 126.324,- Sk, zmluvná odmena za poskytnutie
revolvingu 34.739,- Sk, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 54,46%, ročná úroková
sadzba revolvingu 64,11%. Žalovaný zmluvu podpísal dňa 14.5.2008.

4. Dňa 14.5.2008 žalovaný oznámil žalobkyni schválenie úveru za podmienok uvedených v
predchádzajúcom odseku. V oznámení sa konštatuje, že zmluva nadobudla platnosť a účinnosť
14.5.2008. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru ako aj údaje o schválenom revolvingovom úvere
sú na prednej strane kde pod podpismi je uvedené, že zmluvu s neúplnými alebo nečitateľnými údajmi
nebude možné akceptovať. Aj keď predná časť zmluvy je písaná malými písmenami pri vynaložení úsilia

je možné text prečítať a pri úsilí o prečítanie je možné sústrediť sa aj na obsah textu. Čo sa týka zadnej
strany zmluvy čitateľným písmom je uvedené: „Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti PROFI CREDIT SLOVAKIA s.r.o.“. Na ľavej strane zadnej strany zmluvy je ešte čitateľne
napísané: „PROFI CREDIT Profireal Group“. Ostatný text na zadnej strane nie je čitateľný z dôvodu, že
sa jedná o veľmi malé písmo. Aj pri všetkej snahe nebolo možné zo strany súdu prečítať a naštudovať

si text: „Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere“. Nebolo to možné prečítať ani po tom, čo
bol zabezpečený originál zmluvy.

5. Následne súd prvej inštancie poukázal na ust. § 2 písm. u) a § 7 ods. 1, 2 písm. m) zák. č. 250/2007
Z.z., § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. - ďalej len OZ). Ustálil, že odborná

starostlivosť poskytovateľa služby k spotrebiteľovi má spočívať aj v tom, že zmluva bude zrozumiteľná,
keď bude písaná takým písmom, aby sa dala prečítať. Nečitateľnosť robí právny úkon nezrozumiteľným,
pričom sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V tejto súvislosti súd odkázal na rozsudok NS
SR sp. zn. 1Cdo/320/2013, z ktorého citoval, že zmluvné podmienky uvedené v úverových podmienkach
tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy sú neprijateľné ako celok už zo samotného dôvodu, že z hľadiska

veľkosti písma voľným okom sú prakticky nečitateľné.

6. Následne súd prvej inštancie poukázal na to, že plná odmena podľa zmluvy je vo výške 45.270,-
Sk, čo je 75,45% poskytnutého úveru, pričom zákonom prípustná výška odmeny bola 37,20%, z čoho
vyplýva, že žalovaný o 100% percent prekročil zákonom stanovené percento prípustnej hodnoty. Aj v

tomto ohľade je zmluva absolútne neplatná. Dojednanie úrokov v neprimeranej výške je v rozpore s
dobrými mravmi. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/57/2005, NS ČR sp.
zn. 21Cdo/1484/2004, NS ČR 33Odo/236/2005. Následne súd citoval rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Cdo
201/2014, ÚS SR III.ÚS 300/06, IV.ÚS 49/2006, I.ÚS 335/2006, NS SR 2Cdo/241/2009, rozhodnutieESĽP v rozsudku Beian proti Rumunsku pojednávajúce o princípe právnej istoty a potrebe prihliadať
na konštantnú rozhodovaciu prax súdov. Po vete, že napr. pri druhom štvrťroku 2008 podľa uvedeného
ustanovenia (?) pri úveroch od 50.000,- Sk do 200.000,- Sk na obdobie od 1 do 5 rokov nesmie byť viac

ako 44,42%, uviedol, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v zmluve je vyššia percentuálna sadzba,
ako to pripúšťa Nariadenie vlády SR (necitované). Následne súd skonštatoval, že predmetná zmluva
uzavretá medzi účastníkmi konania je absolútne neplatným právnym úkonom.

7. Potom súd poukázal na zahraničnú judikatúru ohľadne primeranej sadzby úrokov. Nato v bode 59

odôvodnenia skonštatoval, že zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok vzhľadom na to, že zmluva o
revolvingovom úvere je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na základe tohto neplatného
právneho úkonu bola žalobkyňa zaviazaná na plnenie.

8. Následne súd poukázal na ust. § 451 ods. 1 a 2, § 457 OZ a uviedol, že vzhľadom na to, že zmluva
je absolútne neplatná, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 416,56 Eur, čo je rozdiel medzi

sumou, ktorú žalovaný poskytol žalobkyni a tým čo žalobkyňa zaplatila žalovanému.

9. V zmysle § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa súd priznal žalobkyni primerané finančné
zadosťučinenie 500,- Eur s odôvodnením, že žalobkyňa znášala stav právnej neistoty, obávala sa o
výšku dlhu a jeho neustále narastanie. Trpela stresom, keď si žalovaný proti nej aj exekučne uplatňoval

nároky vyplývajúce zo zmluvy, ktorá je absolútne neplatná, čo umožňoval aj rozhodcovský rozsudok.

10. V bode 65 odôvodnenia rozsudku súd skonštatoval, že žalobu zamietol v časti o určenie, že
rozhodcovská doložka ako súčasť revolvingovej zmluvy je neprijateľná z dôvodu, že všetky zmluvné
dojednania boli nečitateľné, čo činilo právny úkon absolútne neplatným a z toho dôvodu súd žalobu aj

v tejto časti zamietol.

11. O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 a 2 CSP s tým,
že žalobkyňa mala vo veci plný úspech, tak má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo
výške 100%.

12. Dopĺňací rozsudok, ktorým súd určil, že predmetná rozhodcovská doložka je neplatná, súd prvej
inštancieodôvodniltým,žepodľarozhodcovskejdoložkyuvedenejvčl.18všetkysporymedzisporovými
stranamisabudúriešiťprostredníctvomrozhodcovskéhosúdu.Poukázalnaust.§53ods.1,ods.4písm.
r), ods. 5, § 54 ods. 1, 2 OZ, Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 2, príloha bod 1 písm. e), čl. 6, príloha ods. 1 písm. q), s tým,
že citovanú Smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho
poriadku upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv. Poukázal tiež na rozsudky Súdneho dvora ES vo
veciach C-240/98, C-168/2005, C-243/2008.

13. Skonštatoval, že podľa vnútroštátneho práva, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle g 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech
spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú
obsahovať podľa 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie §

53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.3.2010
výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo
samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy

nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory S dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou
podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádza z teologického výkladu, a teda
vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom
úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom

štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

14.Protipredmetnémurozsudkupodalprostredníctvomsvojhoprávnehozastúpeniaodvolaniežalovaný
v celom jeho rozsahu proti všetkým jeho výrokom z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h)CSP, pričom sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu (v celom rozsahu)
zamietne.

15. K nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku poukázal na východiská - judikatúru R 50/1997,
rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/147/01, 5Cdo/88/99, ÚS SR sp. zn. I.ÚS 26/94, II.ÚS 71/97, III.ÚS
64/2000, IV.ÚS 77/02, II.249/04, III.ÚS 119/03, IV.ÚS 115/03, ako aj rozsudky ESĽP vo veci H. proti
Belgicku z roku 1987, Van de Hurk proti Holandsku z roku 1994, alebo Ruiz Toria proti Španielsku z roku
1994, aj rozsudky NS SR sp. zn. 4Cdo 171/2005, 6Sžo-KS/100/2006. Argumentoval tým, že súd prvej

inštancie neodôvodnil podstatné tvrdenia, na ktorých založil svoj rozsudok a súčasne sa nevysporiadal
s argumentmi žalovaného, ktoré boli relevantné, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť. Hoci súd dovodil
absolútnu neplatnosť zmluvy, z odôvodnenia rozsudku je neidentifikovateľné aký právny záver ho k
tomu viedol. Súd síce uvádza konštatovanie, že nečitateľnosť robí právny úkon nezrozumiteľný, v
odôvodnení sa nikde neuvádza, či práve pre tento dôvod súd dospel k právnemu záveru o neplatnosti
zmluvy. Podľa odvolateľa zmluva je čitateľná, právny zástupca žalovaného na pojednávaní plynule

sudcom označený text prečítal a aj žalobca v žalobe presne citoval ním napádané ustanovenia zmluvy.
Skutočnosť, že text zmluvy možno nebol schopný prečítať sudca, ešte a priori neznamená, že text bol
nezrozumiteľným, resp. nečitateľným pre účastníkov. Pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia sa
súd nevysporiadal s námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovaného. Vychádzajúc výlučne z
dôkazov produkovaných v prvoinštančnom konaní žalobcom je možné dovodiť, že žalovaný poskytol

úver vo výške 1.991,64 Eur a žalobca postupne k 2.3.2011 uhradil sumu 2.318,18 Eur. Úver bol pritom
poskytnutý 14.5.2008 a splácaný počnúc dňom 28.6.2008. Aj, ale nielen, v dôsledku absencie náležitého
odôvodnenia žalovaný nie je schopný ani len identifikovať na podklade čoho dospel súd k záveru,
že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný. Ak bola žaloba podaná na súde
16.11.2011, je nepochybné, že všetky nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré by aj vznikli

s plnením prijatým žalovaným pred 16.11.2009 sú premlčané. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa
námietka premlčania uplatnená žalobcom ani len nespomína. Rozdiel medzi sumou žalobcom prijatou
a sumou žalobcom zaplatenou je 326,54 Eur. Z dôvodu arbitrárnosti rozsudku žalovaný nie je schopný
identifikovať, na podklade akých dôkazov dospel súd k záveru, že suma priznaného bezdôvodného
obohatenia je 416,56 Eur. V ďalšom odvolateľ poukázal na to, že na strane 9 odôvodnenia súd uvádza,

že žalobu zamietol v časti, v ktorej žalobca žiadal, aby súd určil, že rozhodcovská doložka je neplatná,
avšakvovýrokovejčastisažiadnytakývýroknenachádza.Obdobnerozhodnutieopriznaníprimeraného
finančného zadosťučinenia v odôvodnení nespĺňa kritéria odôvodnenia v zmysle CSP.

16. K bezdôvodnému obohateniu žalovaný namietal, že rozdiel medzi sumou žalobcom prijatou a sumou

žalobcom zaplatenou je 326,54 Eur vychádzajúc z dôkazov produkovaných žalobcom a nie súdom prvej
inštancie stanovenou sumou 416,56 Eur.

17. K primeranému finančnému zadosťučineniu žalovaný s odkazom na znenie ust. § 3 ods. 1,
ods. 3, ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa... uviedol, že ide o zadosťučinenie,

ktorého účelom je reparovať ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do ochrany práva na ochranu
spotrebiteľa spôsobená. Vzniknutá ujma musí byť v konaní preukázaná, nielen deklarovaná. Musí byť
preukázané, že došlo k úspešnému uplatneniu práva na strane spotrebiteľa, že spotrebiteľ bol v konaní
predchádzajúcom rozhodnutiu o finančnom zadosťučinení úspešný. Primerané finančné zadosťučinenie
má voči vydaniu bezdôvodného obohatenia iba subsidiárnu funkciu. Výška primeraného finančného

zadosťučinenia musí byť založená na preskúmateľných hľadiskách a relevantných dôkazoch. Pokiaľ
ide o vyjadrenie intenzity a rozsahu ujmy, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú porušenie práva
alebo povinnosti vyvolalo, čo treba zisťovať dokazovaním. Je pritom na žalobcovi, aby uniesol dôkazné
bremeno ohľadom preukázania závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva
došlo. Nie je úlohou súdu, aby ex offo nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu ohľadne jeho dôkazného

bremena a vykonával za neho dôkazy. Žalobca musí tiež preukázať príčinnú súvislosť medzi porušením
a ujmou. Výška náhrady nemajetkovej ujmy musí byť tiež primeraná. Podľa názoru žalovaného žalobca
nepreukázal skutočnosti odôvodňujúce priznanie finančného zadosťučinenia, hoci znášal dôkazné
bremeno. Jednak nepreukázal vznik, rozsah a intenzitu ujmy a ani žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré
by nasvedčovali tomu, že priznanie zadosťučinenia je opodstatnené. Samotná výzva na splnenie

dlhu a uplatňovanie nárokov s upozornením na legitímne, možné a predpokladané právne následky
nesplnenia dlhu nemôže byť vnímaná ako akýkoľvek zásah do práv jednotlivca. Súd prvej inštancie
nielenže oprel svoje tvrdenia o údaj, ktorý žiadnym spôsobom neoveril a nekvantifikoval, ale aj o
taký, ktorý je úplne irelevantný. Žiadne konkrétne tvrdenie, z ktorého by bolo možné identifikovať, včom vidí svoju nemajetkovú ujmu žalobca, okrem uvedeného všeobecného tvrdenia, neprezentoval.
Skutkový záver prvoinštančného súdu o „exekučnom uplatňovaní“ je nepravdivý, keďže žalovaný nikdy
neinicioval exekučné konanie voči žalobkyni. V ďalšom odvolateľ vyslovil názor, že priznaná výška

zadosťučinenia predstavuje a je porovnateľná s výškou odškodnenia osoby, ktorej bola spôsobená
ujma na zdraví s poukazom na zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Ak by sa vychádzalo z údajov z roku 2012, tak výška náhrady za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod predstavovala 15,72 Eur. V zmysle citovaného
zákona je napríklad náhrada za bolesť v prípade šoku stredne ťažkého stupňa (30 bodov) vo výške

približne 600,- Eur. Intenzita zásahu do sféry osobnosti žalobkyne ako spotrebiteľa, principiálne nemôže
byť porovnateľná s intenzitou zásahu spôsobeného napríklad trestným činom, už vôbec nie v danom
prípade, ak žalobca vznik závažnej ujmy ani netvrdil a ani nepreukazoval. V tejto súvislosti odkázal aj
na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 171/2005.

18. K neplatnosti zmluvy ako celku odvolateľ uviedol, že takýto záver súdu je v rozpore

s eurokonformným výkladom relevantných ustanovení právnych noriem upravujúcich ochranu
spotrebiteľa. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok vo veci Súdneho dvora Jana V., B. V. proti SOS
finances.r.o.podznačkouC-453/10,zktoréhocitoval,žecieľomsledovanýmnormotvorcomúnievrámci
Smernice93/13jenastoliťrovnováhuzmluvnýchstrán,pričomsamávzásadezachovaťplatnosťzmluvy
ako celku a nie vyhlásiť za neplatné všetky zmluvy, ktoré obsahujú nekalé podmienky. Prvoinštančný

súd ale postupoval opačne a v dôsledku jeho rozhodnutia nastolil de facto nespravodlivý stav, kedy
žalovaný napriek tomu, že poskytol riadne a včas peňažné prostriedky žalobcovi, tieto prostriedky by
podľa logiky súdu mal poskytnúť bezodplatne. Ak by aj súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje niektoré
neprijateľné podmienky, tento záver sám o sebe nestačí na to, aby súd vyslovil absolútnu neplatnosť
zmluvy ako celku. Ak by súd dospel k záveru, že výška odplaty bola neprimeraná, mohol a mal vysloviť

neprijateľnosť zmluvnej podmienky definujúcej takúto neprimeranú odplatu.

19. Žalobkyňa odvolanie nepodala. K doručenému odvolaniu žalovaného predložila prostredníctvom
svojho právneho zástupcu písomné vyjadrenie, ktorým navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Na rozdiel od žalovaného považuje rozsudok za vecne správny. Poukázala na nález ÚS SR sp. zn.
II.ÚS 410/06, ako aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/136/2010k, z ktorých zdôraznila, že judikatúra
ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, iba
na argument rozhodujúci. Podľa žalobkyne odôvodnenie napadnutého rozsudku nijako nevybočuje z
imperatívu odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP, resp. judikatúry, odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1

písm. b) (CSP) teda nie je daný. Žalobkyňa poukázala na to, že súd v odôvodnení rozsudku na viacerých
miestach konštatuje nečitateľnosť zmluvy a cituje rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/320/2013. K námietke
premlčaniažalobkyňauviedla,ženaňunebolomožnéprihliadať,pretožezožiadnehodôkazunevyplýva,
že by bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo skôr ako tri roky pred podaním žaloby,
navyše žalovaný sa obohatil úmyselne a v takom prípade platí desaťročná premlčacia lehota na vydanie

bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 2 OZ.

20. K argumentácii žalovaného k priznanému finančnému zadosťučineniu žalobkyňa uviedla, že je omyl
domnievať sa, že primeranosť finančného zadosťučinenia je potrebné hodnotiť analogicky podľa zák. č.
437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Najvyšší súd sa kritériami pre

priznanie finančného zadosťučinenia zaoberal aj v uznesení 6Odo/302/2006, v tejto súvislosti odkázal
aj na rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo/4431/2007, Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/20/2013, ako
aj na Smernicu EP a Rady 2005/29/ES s tým, že sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.
Osobitne poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Galanta v rozsudku sp. zn. 15C/457/2015, v ktorom
súd vyslovil názor na základe § 3 ods. 5 zák. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, dospel k názoru, že

úspešnosť spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, ktoré vyplýva z právnych noriem upravujúcich ochranu
spotrebiteľa spôsobuje automatický vznik práva spotrebiteľa na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia od subjektu, ktorý za porušenie zodpovedá. Ako dôkazy okrem uvedeného pripojila
tiež rozsudok OS Michalovce sp. zn. 16C/290/2012, Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/400/2013 a
uznesenieNSSRsp.zn.2Cdo/793/2015.Vzáverežalobkyňapoukázalanato,žehocižalovanýnapadol

rozsudok v celom rozsahu, neuviedol žiadne dôvody k odvolaniu vo vzťahu k prvému výroku o zrušení
rozhodcovského rozsudku a k V. výroku o náhrade trov konania. V závere uviedla, že v zmysle § 390
CSP už odvolací súd musí o odvolaní rozhodnúť sám, nemôže napadnutý rozsudok zrušiť.21. Žalovaný podal odvolanie aj proti dopĺňaciemu rozsudku s použitím odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalobu žalobcu zamietne.

22. K nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku opätovne poukázal na teoretické východiská i
judikatúru, ako v odvolaní voči rozsudku samému. K rozhodcovskej doložke uviedol, že o prípad
predpokladaný v ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ v tomto prípade nejde, nakoľko žalobkyňa mala priamo
na základe rozhodcovskej zmluvy/doložky možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom.

Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky v rozhodcovskom konaní, avšak svoje práva voči dodávateľovi môže spotrebiteľ uplatňovať
v občiansko-súdnom konaní. Predmetná rozhodcovská doložka nespôsobila žiadnu nerovnováhu v
právach a povinnostiach. Odvolateľ má za to, že žalobkyňa doposiaľ neuviedla žiadne argumenty
a skutočnosti preukazujúce že jej neboli v rozhodcovských konaní zaručené rozhodcovské práva
spotrebiteľa plne porovnateľné s konaním, ktoré by bolo na mieste, keby spotrebiteľ rozhodcovskú

zmluvu/doložku neuzavrel a ktoré by zakladali akékoľvek prekážky k uplatneniu práv spotrebiteľa.

23. Proti dopĺňaciemu rozsudku žalobkyňa odvolanie nepodala a k doručenému odvolaniu žalovaného
sa písomne nevyjadrila.

24. Ďalšie podania strán v odvolacom konaní do spisu doručené neboli.

25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP, po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým

stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5
dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné v dôsledku čoho

je nevyhnutné napadnutý rozsudok v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom čiastočne zmeniť a čiastočne
potvrdiť (§ 387 a § 388 CSP).

26. Predmetom prvoinštančného konania na základe žaloby bolo posúdiť splnenie podmienok pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku, pre určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná,

že rozhodcovská doložka je neprijateľná, resp. neplatná, pre uloženie povinnosti žalovanému vydať
žalobkyni bezdôvodné obohatenie a zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie.

27. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vychádzajúc z odvolacej argumentácie uplatnenej
žalobcom a odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych

úsudkov súdu prvej inštancie vedúcich k záveru o potrebe vyhovieť žalobe v celom rozsahu (odvolacie
dôvodyvzmysle§365ods.1písm.f)ah)CSP),azároveňposúdiť,činesprávnymprocesnýmpostupom
súdu prvej inštancie bolo znemožnené žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a zároveň,
či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1

písm. d) CSP).

28. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie podľa obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozsudku na
vec neaplikoval niektoré na vec sa vzťahujúce a relevantné zákonné ustanovenia, odvolací súd prípisom
zo dňa 31.10.2019 s odkazom na ust. § 382 CSP vyzval právneho zástupcu žalobkyne aj žalovaného

na písomné vyjadrenie sa k možnému použitiu na vec ust. § 40 až § 43 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní (k zrušeniu rozhodcovského rozsudku), k § 4 ods. 2 písm. k) v spojení s § 3 zák.
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (k náležitosti zmluvy), § 451, § 456, § 458 zák. č. 40/1964Zb. Občianskeho zákonníka (k bezdôvodnému obohateniu) a § 100 a § 107 Občianskeho zákonníka (k
premlčaniu). Na doručenú výzvu zareagoval písomným podaním výlučne právny zástupca žalovaného.

29. Právny zástupca žalovaného na výzvu k RPMN uviedol, že exaktná výška RPMN je súčasťou
zmluvných dojednaní a je presne špecifikovaná v bode 6. zmluvy, pričom je definovaná aj v oznámení
veriteľa o schválení úveru, ktoré je v zmysle čl. 7.1 písm. g) zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Ak
sa úver na základe zmluvy poskytuje vo výške nižšej ako je uvedená v žiadosti, potom je logické, že v
dôsledku zníženia výšky úveru dôjde aj k zníženiu celkových nákladov, ktorých je RPMN percentuálnym

vyjadrením. Dlžník je s týmto ukazovateľom oboznámený a v prípade zmeny má stále možnosť od
zmluvy odstúpiť, s poukazom na čl. 19.9 zmluvy. RPMN je v zmluve presne a exaktne ako obligatórna
náležitosť zmluvy podľa § 2 písm. d) ZoSÚ špecifikovaná, preto sú tvrdenia žalobcu nepravdivé. K
premlčaniu uviedol, že ak bola žaloba na súde podaná dňa 16.11.2011 je nepochybné, že všetky nároky
na vydanie bezdôvodného obohatenia pred 16.11.2009 sú premlčané. Pre počiatok behu premlčacej
lehoty je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade preukázateľne dozvedel o tom, že

na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. K bezdôvodnému obohateniu uviedol,
že je otázne na podklade čoho súd dospel k záveru, že výška bezdôvodného obohatenia by mala
predstavovať 416,56 Eur, keď čisto rozdiel medzi sumou žalobcom prijatou a zaplatenou je 326,54 Eur,
akcentujúc výlučne dôkazy produkované žalobcom. K zrušeniu rozhodcovského rozsudku uviedol, že
sa pridržiava doteraz prezentovaných vyjadrení. Čo sa týka ne/platnosti revolvingovej zmluvy ako celku,

nadväzuje na dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku Okresným súdom Galanta. Rovnako má za to,
že rozhodcovská doložka neobsahovala neprijateľné dojednania.

A. Zrušenie rozhodcovského rozsudku

30. Výrokom I. preskúmavaného rozsudku súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok
Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 71/03/11-nR vydaný dňa 25.10.2011 rozhodcom JUDr.
Františkom Svatuškom. Rozhodnutie v tejto časti odôvodnil v ods. 59. odôvodnenia výlučne tým, že
právny úkon - zmluva o revolvingovom úvere je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na
základe tohto neplatného právneho úkonu bola žalobkyňa zaviazaná na plnenie.

31. Pretože súd prvej inštancie na zrušenie rozhodcovského rozsudku neaplikoval priamo žiadne
hmotnoprávne ustanovenie, odvolací súd v zmysle § 382 CSP vyzval strany, aby sa vyjadrili k možnému
použitiu ust. § 40 až § 43 zák. č. 244/2002 Z.z., reakcie sú uvedené vyššie v ods. 28.

32. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou
prvoinštančnému súdu dňa 16.11.2011 domáhala zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku z
dôvodu, že rozsudok je ničotným právnym úkonom rozhodcu, keďže bol vydaný na základe nemorálnej
- neprijateľnej rozhodcovskej doložky.

33. Predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný aj žaloba na súd s návrhom na jeho zrušenie podaná
za účinnosti Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z., teda predtým ako nadobudol účinnosť
zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ku dňu 1.1.2015. Návrh na zrušenie
rozhodcovského rozsudku je preto potrebné posudzovať v zmysle citovaných ustanovení Zákona o
rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z.

34. V zmysle tretej hlavy zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní - Zrušenie rozhodcovského
rozsudku, § 40 - Dôvody na podanie žaloby, ods. 1, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený
príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému
účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že: 1. nemal

spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym
poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť,
alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne
upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa
zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola

uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že
rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť
časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí
rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len vdotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom
dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto

zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že
sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez
návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona. Podľa ods. 2, súd v konaní o žalobe na zrušenie
rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
odseku 1 písm. b). Podľa ods. 3, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde,

napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh
účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Podľa ods. 4 na dôvody zrušenia
rozhodcovskéhorozsudkupodľaodseku1písm.a)súdneprihliadne,akichúčastníknenamietalvkonaní
pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

35. Podľa § 41 cit. zák. - Lehota na podanie žaloby, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku

možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského
konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

36. Podľa § 42 cit. zák. - Vylúčenie podania žaloby, ustanovenia týkajúce sa zrušenia rozhodcovského
rozsudku nemôžu účastníci rozhodcovského konania vylúčiť.

37. Podľa § 43 cit. zák. - Postup po zrušení rozhodcovského rozsudku, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v

rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu
uvedenom vo vzájomnej žalobe (ods. 1). Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je
uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom
rozhodcovskomrozsudkusúznovéhoprerokovaniaarozhodnutiavecivylúčení.Aksaúčastnícikonania
nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8 (ods. 2).

38. Z pripojeného rozhodcovského spisu vyplýva, že žalobkyňa v priebehu rozhodcovského konania
nenamietala rozpor uzavretej rozhodcovskej zmluvy s právnym poriadkom. Vo svojom písomnom
vyjadrení zo dňa 27.4.2011 obsiahnutom v rozhodcovskom spise túto skutočnosť nijako nenamieta.
Uplatnenie námietky neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní je pritom zákonnou

podmienkou úspešného uplatnenia tejto námietky v súdnom konaní a to bez ohľadu na to, že v
danom prípade by išlo o absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky. Keďže potom žalobkyňa v rámci
rozhodcovského konania nenamietala skutočnosť, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá podľa
právneho poriadku Slovenskej republiky (v súlade s ním), v tomto konaní už súd nemohol na tento dôvod
zrušenia rozhodcovského rozsudku prihliadať a preto žalobe v tomto rozsahu nemohlo byť vyhovené.

39. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku I., ktorým súd zrušil rozhodcovský rozsudok, s použitím ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu
v tomto rozsahu zamietol.

B. Ne/platnosť zmluvy o revolvingovom úvere

40. Výrokom II. súd vyhovel žalobe a určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8100009160 zo dňa
9.5.2008 uzatvorená medzi účastníkmi je neplatná. Rozhodnutie v tejto časti s použitím ust. § 7 ods.
1 a 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka

(zák. č. 40/1964 Zb. - ďalej len OZ) s odkazom na rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 320/2013 odôvodnil v
podstate tým, že zadná strana zmluvy nie je čitateľná z dôvodu, že sa jedná o veľmi malé písmo, pričom
nečitateľnosť robí právny úkon nezrozumiteľným, čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho
úkonu. Dodal tiež, že maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa Nariadenia
vlády SR (bližšie neoznačeného) je pri úveroch od 50.000,- Sk do 200.000,- Sk pri dobe splácania od

jedného do päť rokov 37,20%. Zo zmluvy vyplýva, že RPMN je 61,83%, ročná úroková sadzba 61,83%
a zmluvná odmena vo výške 45.270,- Sk, čo je 75,45% z poskytnutého úveru. Žalovaný teda o 100%
prekročil zákonom stanovené percento príslušnej hodnoty odmeny vo výške 37,20%. Aj v tomto ohľade
súd označil zmluvu za absolútne neplatnú. Dodal, že od výšky odmeny sa odvíja aj úroková sadzba vzmluve na 61,83%, pričom pri úveroch od 50.000,- Sk do 200.000,- Sk na obdobie 1 až 5 rokov podľa v
prvom štvrťroku 2008 nesmie byť viac ako 44,42%. V zmluve je teda vyššia percentuálna sadzba, ako to
pripúšťa Nariadenie vlády SR. Dojednanie úrokov v neprimeranej výške je v rozpore s dobrými mravmi.

41. Odvolací súd sa oboznámil s predmetnou zmluvou o revolvingovom úvere č. 8100009160 uzavretou
stranami dňa 14.5.2008. Prvá strana zmluvy je predtlačená písmom o veľkosti asi 2 mm. Údaje
identifikujúce dlžníka a predmet úveru sú vypisované ručne dostatočne veľkým písmom. Na druhej
strane zmluvy sa nachádzajú zmluvné dojednania, ktoré sú písané veľmi malým písmom o veľkosti

cca 1 mm. I keď zmluvné dojednania predmetnej zmluvy sú písané husto veľmi malým písmom, je
nutné konštatovať, že pre osoby s neoslabeným nepoškodeným zrakom sú čitateľné, čo vyplýva aj zo
skutočnosti, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní prvoinštančného súdu text plynule prečítal,
pre osoby s oslabeným zrakom sú tiež čitateľné avšak za použitia primeraných optických pomôcok.

42. Pokiaľ ide o rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 320/2013, na ktorý odkázal prvoinštančný súd, je

potrebné uviesť, že v predmetnom rozsudku sa opakovane uvádza, že neprimerane drobné písmo
bolo použité nielen v úverových zmluvných podmienkach, ale aj v samotnom texte úverovej zmluvy.
Podľa predmetného rozsudku daný text bol voľným okom nečitateľný. Tieto podmienky ale v danom
prípade splnené neboli, keďže drobným písmom je písaná iba druhá strana zmluvy, obsahujúca zmluvné
dojednania, pričom prvá strana zmluvy s podstatnými náležitosťami zmluvy obsahuje primeranú veľkosť

písma a naviac aj zmluvné dojednania preskúmavanej zmluvy sú pre neoslabený zrak plynule čitateľné,
ako bolo preukázané pred prvoinštančným súdom.

43. S poukazom na vyššie uvedené nebolo potom dôvodným, aby súd prvej inštancie druhou
výrokovou vetou preskúmavaného rozsudku vyhovel žalobe v časti o určenie, že predmetná zmluva o

revolvingovom úvere je pre nečitateľnosť v dôsledku malého písma neplatná. Pokiaľ súd prvej inštancie
v tejto súvislosti odkazuje aj na to, že zmluvná odmena presahuje Nariadením vlády SR stanovenú
maximálnuvýškuodplatyrovnakoakoúrokovásadzba,začímustaľujeabsolútnuneplatnosťpredmetnej
zmluvy o úvere, bude potrebné uviesť, že tieto nedostatky by nemali za následok v zmysle § 4 ods.
2 a 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej

zmluvy za následok neplatnosť zmluvy, následkom by mohlo byť, že poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

44. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v druhej výrokovej vete, ktorou súd určil, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere je neplatná s

použitím ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v tomto rozsahu zamietol.

C. Ne/platnosť rozhodcovskej doložky

45. V dopĺňacom rozsudku súd prvej inštancie vyhovel žalobe aj v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala

určenia, že rozhodcovská doložka týkajúca sa zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100009160 zo dňa
9.5.2008 uzatvorená medzi sporovými stranami je neplatná.

46. V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku pritom súd prvej inštancie v ods. 6 konštatoval, že podľa
rozhodcovskej doložky v čl. 18 zmluvných dojednaní všetky spory sa budú riešiť prostredníctvom

rozhodcovského súdu. Tento záver súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a
v obsahu súdneho spisu, keďže v zmluvných dojednaniach predmetnej zmluvy pod bodom 18 je
obsiahnutý nasledovný text:
Riešenie sporov - rozhodcovská doložka
18.1 Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúcimi z

ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy sa budú riešiť
cestou príslušného súdu v súdnom konaní, alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa
rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 18.2. Výber jednej z alternatív spočíva na žalobcovi. Pod
bodom 18.2 - Rozhodcovská doložka je uvedené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky
medzi zmluvnými stranami... budú s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom

konaní pred jedným z troch vymenovaných rozhodcov, pričom výber rozhodcu, ktorý bude oprávnený
vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Z citovaného
textu vyplýva, že obsahom zmluvných dojednaní bola rozhodcovská doložka, v ktorej je zakotvenéalternatívne riešenie sporov a to buď pred štátnym súdom alebo pred rozhodcovským súdom podľa
výberu žalobcu.

47. Z predmetnej zmluvy o úvere obsahujúcej citovanú rozhodcovskú doložku je zrejmé, že sa jedná
o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal veriteľ už pripravenú a dopisoval do nej
iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, pričom žalobkyňa obsah tejto zmluvy v časti zmluvných
dojednaní žiadnym spôsobom nemohla ovplyvniť a ani neovplyvnila. Rozhodcovská zmluva teda
nesporne nebola individuálne dojednaná, pričom žalovaný opak nepreukázal.

48. Dňa 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý má v §
3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1
spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

49. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa („ďalej len neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia za individuálne dojednané zmluvné podmienky sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. V ods. 4 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ustanovenia v spotrebiteľskej

zmluve, ktoré sú neprijateľnými podmienkami. Výpočet táto novelizácia doplnila o písm. r) v zmysle
ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu cieľom úpravy je

umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatní svoje právo.

50. Z cit. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy vyplýva, že
nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán zo
spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľná. Neprijateľnou sa stáva vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

51. Podľa § 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy vyplýva, že zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (ods. 1). V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ods. 2).

52. Článok 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách,ktorápredstavujeinterpretačnépravidlo,zaneprijateľnúzmluvnúpodmienku

odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva
podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby
riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup
k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“. Smernica ako právny akt orgánov Európskej únie

na rozdiel od Nariadenia pritom nemá priamu právnu záväznosť, ale všeobecne sa vyžaduje, aby výklad
vnútroštátneho práva bol eurokonformný, teda aby vykladal vnútroštátne normy vo svetle európskych
smerníc, a to i v tom období, keď ich zásady neboli ešte do vnútroštátnych noriem inkorporované.

53. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán

rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. V skúmanom
prípade nemožno uvažovať nad tým, že by rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednanou.
Rozhodcovská zmluva má charakter formulárového tlačiva, ktoré bolo dodávateľom pripravené vopred
a do ktorého sa dopĺňali iba údaje identifikujúce spotrebiteľa. Zo spôsobu uzatvorenia rozhodcovskejzmluvy, nie je možné odvodiť, že oprávneným bol návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy ponúknutý
dlžníkovi (povinný) a tento mal možnosť jeho návrh buď prijať alebo odmietnuť. Vzhľadom na
skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená vo forme vopred pripravenej formulárovej zmluvy,

v ktorej boli dodávateľom vopred zvolené konkrétne rozhodcovské súdy, je zrejmé, že dlžník nemal
možnosť uzatvorenie rozhodcovskej doložky ovplyvniť. Len v prípade, ak by rozhodcovská doložka
bola dohodnutá individuálne, bolo by zrejmé, že spotrebiteľ bol riadne oboznámený s rozhodcovskou
doložkou a pristúpil na ňu. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V zmysle
uvedeného ustanovenia teda dôkazné bremeno o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky/
zmluvy so spotrebiteľom spočíva na dodávateľovi. Tento však v tomto smere nepredložil žiadne
dôkazy, ani netvrdil rozhodujúce skutočnosti, ktorými by preukazoval individuálnu dohodu so žalobkyňou
na riešení sporov medzi nimi v rozhodcovskom konaní. Zmluvná možnosť spotrebiteľa od tejto

rozhodcovskej doložky odstúpiť, sama osebe nijako neznamená individuálne dojednanie rozhodcovskej
doložky. Prvoinštančný súd preto posúdil predložené listinné doklady správne a rozhodcovskú doložku
oprávnene považoval za individuálne nedojednanú.

54. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je pritom význam rozhodcovskej doložky osobitný,

pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.
Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného
textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi
podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné

predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Predmetná rozhodcovská zmluva, ktorá má založiť
legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom, ak dodávateľ ešte predtým podal žalobu na zvolenom rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ, vzhľadom na jej charakter formulárovej zmluvy, osobitne nevyjednal a ani nemal

navýber,mohollendohoduouznanízáväzkuaoúhradepohľadávkyvsplátkach vrátanerozhodcovskej
zmluvy ako celok buď prijať a podpísať, alebo odmietnuť. Rozhodcovská doložka/zmluva dojednaná
za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu
spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch
zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je

rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne.

55. Odvolací súd nespochybňuje právne stanovisko, že zákon nevylučuje, aby aj v spotrebiteľskej
zmluve bola platne so spotrebiteľom dojednaná rozhodcovská doložka. Podstatnou z hľadiska
vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so

spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej
formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť.

56. Cit. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať tak, že rozhodcovskú doložku
nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi štátnym a
súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa
podrobiť sa arbitráži.

57. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide teda

aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ ide o
tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer
s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, a to na vybraný rozhodcovský súd.

58. V obdobnej veci Ústavný súd SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že
pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskomsúde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle
ust. § 52 a nasl. OZ za použitia ich výkladu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery

súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu
základných práv sťažovateľa nedošlo.

59.Vdanomprípaderozhodcovskádoložkanebola,napriekjejformulácii,skutočnealternatívnou.Veriteľ
podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v dojednanej zmluve. Po

tomto výbere už spotrebiteľ nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred
všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý
proces pred nezávislým a nestranným súdom.

60. Vo svetle vyššie uvedenej argumentácie, odvolací súd stotožniac sa so záverom súdu prvej
inštancie je toho názoru, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná, v podobe

rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej prípadné budúce spory prejedná buď štátny alebo rozhodcovský
súd, pričom výber je na žalobcovi, čím v prípade podania žaloby dodávateľom núti spotrebiteľa podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu pred rozhodcom/súdom fakticky vybraným dodávateľom a zbavuje ho
možnosti riešiť spor pred štátnym súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí

súd v ktoromkoľvek štádiu konania, z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť,
aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný.

61. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku obsiahnutom v doplňujúcom rozsudku, ktorým súd určil, že predmetná rozhodcovská doložka je

neplatná, ako vo výroku vecne správny, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

62. Tejto súvislosti sa žiada dodať, že keďže predmetná rozhodcovská doložka, s poukazom na vyššie
uvedenú argumentáciu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 je neplatná a keďže potom medzi zmluvnými stranami nebola

platneuzavretározhodcovskázmluvavzmysle§73ods.3ZoSRKa§3anasledujúcichzák.č.244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a
rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu je preto právne neúčinný nulitný, neschopný vyvolať právne
následky a materiálne nevykonateľný. Nemôže preto tvoriť prekážku res iudicatae, i keď s poukazom na
vyššie uvedené (a aj preto že je nulitný) nemohol byť súdom zrušený.

D. Vydanie bezdôvodného obohatenia

63. Túto časť rozhodnutia, ktorou súd žalobe vyhovel i v časti povinnosti žalovaného vydať žalobkyni

bezdôvodné obohatenie v sume 416,56 Eur, súd prvej inštancie odôvodnil v podstate tým, že vzhľadom
na to, že zmluva je absolútne neplatná, zaviazal žalovaného vydať žalobkyni rozdiel medzi sumou, ktorú
žalovaný poskytol žalobkyni a tým, čo žalobkyňa zaplatila žalovanému.

64. Žalovaný v podanom odvolaní vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu namietal, že súd sa

nevysporiadal s ním vznesenou námietkou premlčania, keď všetky nároky, ktoré by aj vznikli z plnení
prijatých žalovaným pred 16.11.2009 sú premlčané. Okrem toho za otázne považoval na podklade čoho
dospel súd k záveru, že výška bezdôvodného obohatenia by mala predstavovať 416,56 Eur, keď čisto
rozdiel medzi sumou žalobcom prijatou a sumou žalobcom zaplatenou je 326,54 Eur.

65. V zmysle § 4 ods. 2 písm. k) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch... v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy k 14.5.2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej
len RPMN) na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zverejnenú podľa § 7a ods. 2. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je

zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a
l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

66. Z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100009160 uzavretej dňa 14.5.2008 vyplýva, že v
zmluve nie je uvedená priemerná hodnota RPMN v zmysle cit. ust § 4 ods. 2 písm. k) zák. č. 258/2001
Z.z., keď táto kolónka tak v rámci bodu 5 - Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v Sk, ako aj v
bode 6 - Údaje o schválenom revolvingovom úvere v Sk, zostala nevyplnená - prázdna.

67. Keďže potom predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonnú náležitosť v zmysle §
4ods.2písm.k)zák.č.258/2001Z.z.podľacitovanéhoods.3poskytnutýúversapovažujezabezúročný
a bez poplatkov. Žalovanému tak potom vznikol nárok od žalobkyne iba na vrátenie poskytnutej istiny.

68. V zmysle § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

69. Podľa § 456 OZ bezdôvodné obohatenie sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

70. V zmysle § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

71. Keďže v danom prípade podľa výsledkov dokazovania pred prvoinštančným súdom žalobkyňa
plnila žalovanému nad rámec poskytnutej istiny, v rozsahu tohto plnenia vzniklo na strane žalovaného
bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu, ktoré je potom žalovaný povinný vydať

žalobkyni.

72. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, z predmetnej zmluvy o úvere vyplýva, že žalobkyni
bol poskytnutý úver vo výške 60.000,- Sk, t.j. 1.991,64 Eur. V žalobe žalobkyňa tvrdí, že žalovanému
uhradila sumu 2.408,20 Eur. Rozdiel medzi týmito sumami potom predstavuje sumu 416,56 Eur, ktorú

si žalobkyňa uplatňuje z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. K takémuto záveru dospel aj súd
prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku, aj keď jeho záver nie je bližšie zdôvodnený. Hoci žalovaná
v podanom odvolaní tvrdí, že výška bezdôvodného obohatenia má predstavovať sumu 326,54 Eur
„akcentujúc výlučne dôkazy produkované žalobcom“, bližšie tento svoj záver nezdôvodňuje.

73. Z obsahu spisu, z výpisov z účtu založených na č.l. 96 až 109, (ktoré boli spolu so žalobou doručené
žalovanému, pričom ich nespochybnil - § 204 CSP), vyplýva, že žalobkyňa z titulu predmetného úveru
žalovanému uhradila v období od 24.5.2008 do 11.7.2011 celkom sumu 2.338,20 Eur, teda sumu
rozdielnu od tej, ktorú tvrdí žalobkyňa (2.408,20 Eur), aj od tej, ktorú tvrdí žalovaný (2.318,18 Eur).
Nad rámec istiny potom zaplatila sumu 346,56 Eur. K uhradeniu istiny pritom došlo v splátke ku dňu

30.9.2010 a časťou tejto splátky už nad rámec istiny začalo na strane žalovaného vznikať aj bezdôvodné
obohatenie. Keďže žaloba na súd bola podaná dňa 16.11.2011, žalobkyňou uplatnený nárok z titulu
bezdôvodného obohatenia na základe nižšie uvedeného premlčaný nebol.

74. V zmysle § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

75. V zmysle § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenia za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

76. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že nedošlo k premlčaniu nároku žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ani v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Námietka premlčania

vznesená žalovaným bola preto nedôvodná.

77. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu pod týmto bodom potom odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v tretej výrokovej vete o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohateniezmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia sumu
346,56 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu v časti o vydanie bezdôvodného
obohatenia zamietol.

E. Finančné zadosťučinenie

78. Žalobkyňa sa podanou žalobou okrem predchádzajúcich nárokov domáhala od žalovaného
zaplatenia tiež primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- Eur, čomu súd prvej inštancie

v štvrtej výrokovej vete rozsudku v plnom rozsahu aj vyhovel. Rozhodnutie v tejto časti odôvodnil tým,
že žalobkyňa znášala stav právnej neistoty, obávala sa o výšku dlhu a jeho neustále narastanie, trpela
stresom, keď si žalovaný proti nej aj exekučne uplatňoval nároky vyplývajúce zo zmluvy, ktorá bola od
počiatku neplatná, čo umožňoval aj rozhodcovský rozsudok. Žalovaný v podanom odvolaní namietal v
podstate, že žalobkyňa nepreukázala skutočnosti odôvodňujúce priznanie finančného zadosťučinenia,
hoci znášala dôkazné bremeno. Jednak nepreukázala vznik, rozsah a intenzitu ujmy a ani ďalšie

skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že priznanie zadosťučinenia je opodstatnené. Okrem toho
skutkový záver prvoinštančného súdu o exekučnom uplatňovaní je nepravdivý, keďže žalovaný nikdy
neinicioval exekučné konanie voči žalobkyni. Okrem toho namietal, že v zmysle zák. č. 437/2004 Z.z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia napríklad náhrada za bolesť
v prípade šoku stredne ťažkého stupňa (30 bodov) je vo výške približne 600,- Eur, pričom intenzita

zásahu do sféry osobnosti žalobkyne ako spotrebiteľa (i keby bola preukázaná), principiálne nemôže
byť porovnateľná s intenzitou zásahu spôsobenou napríklad trestným činom.

79. V zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa... proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom, s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde

domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania, a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práva, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinností
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

80. Citované ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané

finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva a to od
toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Predpokladom pre
uplatnenieprávanaprimeranéfinančnézadosťučineniejeporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi

bola privodená ujma, postačuje úspešné súdne uplatnenie porušenia zákonného práva alebo povinnosti
zo spotrebiteľského vzťahu.

81. Ako to vyplýva z textu citovaného ustanovenia podmienkou pre uplatnenie práva na primerané
porušeniu práv a povinností ustanovených spotrebiteľom je, aby na súde úspešne uplatnil porušenie

spotrebiteľského práva alebo povinnosti. O úspešnom uplatnení práva na súde je možné hovoriť vtedy,
ak žalobe spotrebiteľa súd vyhovel. Ak sa zároveň s uplatnením porušenia práva alebo povinnosti,
jednou žalobou uplatňuje i nárok na primerané finančné zadosťučinenie, podľa názoru odvolacieho
súdu je možné o týchto nárokoch rozhodnúť súčasne, bez toho, aby výrok o porušení práva predtým
nadobudol právoplatnosť. Podmienka existencie už právoplatného súdneho rozhodnutia vyhovujúceho

spotrebiteľovi, totiž priamo z textu cit. ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa...
nevyplýva, zákonodarca nehovorí o právoplatnom uplatnení, ale iba o úspešnom uplatnení. Zužujúci
výklad cit. ust. by bol aj v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania zakotvenou v čl. 17
základných princípov CSP. Ak totiž súd v konaní posudzuje porušenie práv a povinností zakotvených
v normách na ochranu spotrebiteľa, získa zároveň i podklady pre rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia. Trvať na ďalšom osobitnom súdnom konaní až po správoplatnení rozsudku
o porušení práv a povinností ustanovených normami na ochranu spotrebiteľa, by viedlo k zbytočnému
navyšovaniu súdnych sporov, zaťažovaniu strán, zvyšovaniu trov. Vychádzajúc z vyššie uvedeného,keďže žalobkyňa si v tomto konaní úspešne uplatnila porušenie spotrebiteľského práva alebo povinnosti,
základný predpoklad pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia teda splnený bol.

82. Na priznanie tohto peňažného zadosťučinenia nie sú zákonom stanovené žiadne špeciálne
podmienky, avšak takto priznaná náhrada musí byť odôvodnená čo do základu a výšky a voľná úvaha
súdu musí byť preskúmateľná. Primerané zadosťučinenie môže pozostávať z náhrady morálnej ujmy
ako satisfakcie za stav, kedy spotrebiteľ musel trpieť, keďže nie vždy vrátením neoprávnene zaplatených
finančných prostriedkov sa všetko zhojilo.

83. V danom prípade žalovaný porušil svoje povinnosti dodávateľa v zmysle § 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch tým, že zmluva ním pripravená neobsahovala zákonom stanovené náležitosti.
Žalovaný vo vzťahu k žalobkyni postupoval v rozpore so zákonom, používal nekalé obchodné
praktiky a neplatné zmluvné podmienky, pričom na základe neplatnej rozhodcovskej doložky podal
na rozhodcovský súd žalobu, ktorej bolo vyhovené a žalobkyňa nedôvodne zaviazaná na zaplatenie

ďalších 2.417,96 Eur s príslušenstvom. Žalovaný na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy zobral
nedôvodne od žalovanej nemalú sumu 346,56 Eur nad rámec jej zákonnej povinnosti, ktorej sa domohla
v cca 8 rokov trvajúcom súdnom konaní. Na druhej strane bolo potrebné zohľadniť, že v danom prípade
nedošlo k zrážkam zo mzdy žalobkyne, ani k exekučnému vymáhaniu pohľadávky.

84. Na posúdenie výšky finančného zadosťučinenia mal vplyv rozsah zásahu do práv žalobkyne,
keď na jej strane v súvislosti s konaním žalovaného vznikli nepriaznivé ekonomické dôsledky, keď
bezdôvodné obohatenie malo negatívny dopad na jej ekonomickú situáciu a zabezpečovanie potrieb
rodiny, nepochybne vyvolalo u nej stresovú situáciu, psychické vypätie, stav neistoty a obavy z
budúcnosti.

85. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným tak dospel k záveru, že porušenie práv a povinností
žalovaným ustanovených osobitnými predpismi na ochranu spotrebiteľa bolo spôsobilé privodiť ujmu
žalobkyni obmedzením jej komfortu vo všetkých oblastiach života, najmä však vo finančnom obmedzení,
ktoréžalobkynineoprávnenýmiplatbamivprospechžalovanéhovznikli.Priposudzovanísamotnejvýšky

primeraného finančného zadosťučinenia bolo nevyhnutné zohľadniť aj to, že žalovaný síce porušil svoje
povinnosti dodávateľa, avšak sankcionovaný je už tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, má teda nárok iba na vrátenie sumy vo výške poskytnutého úveru a žalobkyňa tým
získala predmetný úver bezplatne. Na druhej strane je však potrebné zohľadniť vyššie popísanú ujmu na
strane žalobkyne, ktorá musela pristúpiť k niekoľkoročnému súdnemu vymáhaniu svojej pohľadávky a

čeliť aj rozhodcovskému konaniu, čím utrpela psychické napätie a stres, malo to nepriaznivý dopad na jej
finančnú situáciu a obstarávanie potrieb jej rodiny, ktorú skutočnosť ani nie je potrebné iným spôsobom
dokazovať. Po zhodnotení všetkých popísaných okolností dospel odvolací súd k záveru, že primeraným
finančným zadosťučinením pre žalobkyňu je suma 100,- Eur. Súdom prvej inštancie priznané finančné
zadosťučinenie vo výške 500,- Eur sa odvolaciemu súdu vzhľadom na popísané okolnosti daného

prípadu, keď priznané zadosťučinenie dokonca prekračuje výšku bezdôvodného obohatenia získaného
žalovaným, javí ako neprimerane vysoké.

86. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia s použitím ust. § 388 CSP zmenil tak,

že žalovanému uložil povinnosť poskytnúť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100,-
Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

F. Súdny poplatok

87. Žalovaný odvolaním napadol rozsudok v celom rozsahu, výrok o súdnom poplatku (majúci charakter
uznesenia i keď je obsiahnutý v rozsudku) nevynímajúc.

88. V zmysle § 357 CSP ale odvolanie voči uzneseniu o súdom poplatku nie je prípustné.

89. V zmysle § 14 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v akt. znení, v konaní podľa tohto
zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca vkonaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti
vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.

90. S poukazom na uvedené, odvolanie žalovaného v časti proti výroku o súdnom poplatku, bolo potom
nevyhnutné s použitím § 386 písm. c/ CSP odmietnuť ako neprípustné.

91. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,

III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú

ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

G. Trovy konania

92. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

93. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

94. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

95. Keďže v tomto prípade došlo rozhodnutím odvolacieho súdu k čiastočnej zmene rozhodnutia

prvoinštančného súdu, v zmysle cit. § 396 ods. 2 CSP bolo povinnosťou odvolacieho súdu rozhodnúť o
náhrade trov konania na súde prvej aj druhej inštancie. Podľa výsledku odvolacieho konania žalobkyňa
mala napokon v konaní (prvoinštančnom i odvolacom) úspech len čiastočný. Z celkom päť uplatnených
nárokov mala žalobkyňa plný úspech v jednom o neplatnosť rozhodcovskej doložky t.j. 20 % z celku,
čiastočný v bezdôvodnom obohatení v rozsahu 16,64 % ( 83,20 % z 20 %), vo finančnom zadosťučinení

v 4 % z celku (20 % z 20 %), a neúspech v dvoch nárokoch: o neplatnosť rozhodcovského rozsudku 20
% a o neplatnosť zmluvy o úvere 20 %, jej celkový úspech bol v rozsahu 40,64 % a neúspech 59,36 %; u
žalovaného potom opačne. Pomerný úspech úspešnejšieho žalovaného tak predstavuje 18,72 % (59,36
- 40,64). Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca
výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní

nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil, pričom bolo potrebné zohľadniť aj to, že žalobkyňa bola
v priebehu celého konania zastúpená advokátom. Odvolací súd preto vyslovil, že žalovaný má voči
žalobkyni nárok na náhradu 18,72 % trov celého konania.

96. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).