Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/183/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714211419
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7714211419.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, JUDr. Tatiana Sabadošová v právnej veci žalobkyne M. E., nar. XX.X.XXXX,

bytom A. O., I. XX/XX zastúpenej Q. C., nar. XX.X.XXXX, bytom A. O., I. XXX/XX proti žalovanému P.
E., nar. XX.X.XXXX, bytom C.Q. XX zastúpenému advokátom JUDr. Michaelom Medviďom so sídlom
Wurmova 1131/4, 040 23 Košice, IČO: 42 245 672, o zaplatenie 435,82 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 435,82 € do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Priznáva úspešnej žalobkyni náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v pomere 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou došlou na tunajší súd dňa 9.7.2014 (pôvodne zapísanej v reg. Ro sp. zn. 7Ro
229/2014) domáhala proti žalovanému, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by mu uložil povinnosť

zaplatiť jej sumu 435,82 € z titulu nákladov, ktoré vynaložila na opravu osobného motorového vozidla
a uhradil jej trovy konania a to za súdny poplatok, ktorý zaplatila za podaný návrh. Žalobu odôvodnila
tým, že dňa 25.4.2014 uzavrela podľa Občianskeho zákonníka kúpnu zmluvu so žalovaným, predmetom
ktorej bola kúpa osobného motorového vozidla zn. Renault R. čiernej farby, VIN: K., rok výroby XXXX,
číslo technického preukazu: Q. XXXXX, ev. č. A. XXX Q. za kúpnu cenu 1.900,- €, ktorú sumu vyplatila
v hotovosti. Ďalej uviedla, že už v deň keď došlo k prepisu motorového vozidla cestou domov s týmto
motorovým vozidlom toto nefungovalo, nebolo pojazdné a musela ho dať odtiahnuť do servisu, v ktorom

po vykonaní jeho prehliadky skonštatovali, že je nutné vymeniť turbo, ináč auto nebude pojazdné a
cena za opravu tohto vozidla bola vyčíslená na sumu 435,82 €. Na základe toho okamžite kontaktovala
telefonicky žalovaného a žiadala, aby jej sumu za opravu vozidla preplatil. Žalovanému poskytla na
rozmyslenie primeraný čas, o ktorú ju požiadal, keďže sa chcel poradiť s právnikom. Neskôr však
žalovaný už odmietal osobný kontakt a nebral jej telefón a preto ho vyzvala listom na úhradu účelne
vynaložených prostriedkov na opravu a spojazdnenie tohto vozidla vo výške 435,82 € s odvolaním sa na
ust. §§ 499, 597, 598 a 600 Občianskeho zákonníka, ktoré v tomto liste žalovanému podrobne rozpísala.

Následnejejodpovedallistomžalovaný,vktoromlistejejoznámil,žeodmietajejuhradiťnákladyspojené
s touto opravou odvolávajúc sa na ust. § 590 Občianskeho zákonníka, ktoré sa týka náhodnej skazy
a zhoršenia predmetu kúpy. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný si však podľa jej názoru toto
ustanovenie zle vysvetlil a prispôsobil si ho. Takisto si vysvetlil zle aj ust. § 499, na ktoré sa odvolával,
pretože aj keď bolo auto používané tak podľa jej názoru malo plniť účel, na aký bolo zakúpené. Uviedla,
že predmetné motorové vozidlo použila na prepravu domov potom čo bola uzavretá kúpna zmluva a
na cestu za účelom prepisu vozidla, pričom keď už so zakúpeným a prepísaným motorovým vozidlom

chcela absolvovať cestu domov tak ho musela dať odtiahnuť. Ďalej poukázala na to, že žalovaný sa
odvolával aj na ust. § 501, podľa ktorého nezodpovedá za vady, ak vec sa prenecháva tak „ako stojí a
leží“, čo však v kúpnej zmluve nebolo dohodnuté čo je aj vzhľadom na to, že išlo o kúpu konkrétnej veci
vylúčené. Prenechanie veci „ako stojí a leží“ sa vždy vzťahuje len na veci určené súhrne. Vec určenásúhrne,jevecbezkonkrétnehourčeniajejkvalityakvantity(počtu,váhy,akostiapodobne),idenapríklad
o obsah nejakého skladu alebo podniku. Keďže žalovaný odmietol prevziať zodpovednosť za vadu auta,
ktorá mu priamo vyplýva zo zákona, tak bola nútená obrátiť sa na súd a navrhla, aby súd vyhovel jej

návrhu a vydal platobný rozkaz. K žalobe pripojila listinné dôkazy a to predmetnú kúpnu zmluvu, ktorú
uzavreli strany sporu, predmetom ktorej bol predaj sporného osobného motorového vozidla zn. Renault
R. čiernej farby s údajmi ako uviedla v žalobe (č. l. 3-5 spisu), fotokópie faktúr týkajúce sa vyúčtovania
nákladov vynaložených na opravu predmetného motorového vozidla a za dodávku náhradného dielu
použitého na opravu vozidla (č. l. 6-7 spisu), list, v ktorom sa domáhala voči žalovanému úhrady tejto

sumy a odpoveď žalovaného na jej list (č.l. 10 spisu), list žalobkyne označený ako „Reklamácia auta“
zo dňa 4.6.2014 (č.l. 11-12 spisu).

2. Súd vychádzajúc z obsahu listinných dôkazov predložených žalobkyňou vydal vo veci platobný rozkaz
dňa 29.7.2014 pod č. k. 7Ro 229/2014-15, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor (č.l. 19
spisu), ktorý odôvodnil tým, že tvrdil, že pri kúpe motorového vozidla sa kupujúci, teda žalobkyňa riadne

oboznámila so stavom vozidla a to vykonaním skúšobnej jazdy, dokonca s ňou bol aj automechanik,
ktorý si vozidlo vyskúšal a s jeho súhlasom aj napojil vozidlo na diagnostiku, pri ktorej sa síce objavili
chyby vozidla ale tie následne sa aj zapísali do kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu.
Tvrdil, že pokiaľ ako tvrdí žalobkyňa bolo turbo vozidla zlé už pri predaji vozidla, tak mechanik by si to
všimol počas jazdy, ktorú absolvovali týmto vozidlom, alebo by pri diagnostike táto chyba bola zistená.

Ďalej uviedol, že po podpise zmluvy bolo vozidlo riadne odhlásené 28.4.2014 a papiere týkajúce sa
tohto vozidla zaslal žalobkyni. Tvrdil, že asi po uplynutí 12 dní od dňa uzavretia kúpnej zmluvy sa mu
ozvala žalobkyňa s tým, že tvrdila, že sa jej auto pokazilo a od začiatku mu tvrdila, že najazdila s autom
niečo cez 400 km a až následne došlo k jeho poruche, pričom uvádza v žalobe, že k poruche došlo pri
odchode z miesta prihlásenia vozidla a preto sa žalovaný domnieva, že ho uvádza do omylu, pretože

sa mu prvýkrát ozvala až po 12 dňoch. Ďalej poukázal na ďalšie tvrdenia žalobkyne v žalobe, že údajne
žalobkyňa použila vozidlo na cestu domov od miesta, kde sa uskutočnila kúpa a na cestu na miesto,
kde bol vykonaný prepis vozidla, pričom už pokiaľ ide o cestu, ktorú chcela absolvovať domov s týmto
vozidlom, tak už bola nútená dať auto odtiahnuť čo je v rozpore s tým čo mu oznámila telefonicky. Tvrdil,
že žalobkyňa pri telefonickom rozhovore s ním mu navrhla, aby jej zaplatil 200,- €, pričom on ju požiadal,

aby ho kontaktovala písomne v prípade, že sa chce dohodnúť na zľave z kúpnej ceny vozidla alebo
na vrátení vozidla s tým, že o niekoľko dní na to mu bol doručený list, v ktorom ho žiadala kupujúca -
žalobkyňa aby jej uhradil sumu 435,82 € za opravu vozidla, pričom o ňou predtým navrhovanej sume
200,- € sa už nezmienila a preto nesúhlasil s touto sumou a následne jej aj odpovedal. Ďalej popieral
tvrdenia žalobkyne, že údajne s ňou odmietal osobný kontakt a že nereagoval na telefonáty. Uviedol, že

si nie je vedomý, že by urobil chybu, pretože nevie ako bolo nakladané s vozidlom po tom, čo došlo k
jeho predaju, t.j. ako s ním kupujúci jazdil a ani od uzavretia kúpnej zmluvy toto vozidlo nevidel.

3. Žalovaný následne ešte písomným podaním zo dňa 30.12.2014 doručeným súdu 5.1.2015 (č.l. 25 a
nasl.)savyjadrilkžalobeatotak,ženeuznávanárokyžalobkynevcelomrozsahu.Potvrdil,žežalobkyňa

mu listom označeným ako „Reklamácia zo dňa 4.6.2014“ oznámila poruchu turba na predmetnom
vozidle, pričom sa odvolávala na ustanovenia §§ 499, 597, 598, 600 Občianskeho zákonníka a v
závere vzhľadom na právne dôvody bola presvedčená o tom, že ide o zodpovednosť žalovaného
za vady a za škodu, ktorá jej vznikla a žiadala navrhnúť spôsob odškodnenia. Takisto aj navrhla
spôsob odškodnenia - plnú výmenu turba, presne podľa faktúr, ktoré uhradila. Uviedol, že považuje

jej reklamáciu za nedôvodnú v celom rozsahu. Po preskúmaní obsahu reklamácie je možné dôjsť k
záveru, že žalobkyňa si voči nemu uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 435,92 € a vzhľadom
na túto skutočnosť nie je možné na základe uplatňovaného právneho titulu takto žalobe vyhovieť a
zastáva právny názor, že náhrada škody je niečo iné. Nespochybňuje, že na základe predmetnej kúpnej
zmluvy došlo k predaju osobného motorového vozidla s tým, že žalobkyňa zmluvu uzavrela potom čo

sa poradila s automechanikom, ktorého si priviedla za účelom obhliadky vozidla a tento tiež vozidlo
napojil na počítač za účelom diagnostiky vád a ten ju o stave informoval a vady vozidla boli spísané do
zmluvy. Z uvedeného je teda možné vyvodiť, že obidve zmluvné strany postupovali pri uzatváraní kúpnej
zmluvy s odbornou starostlivosťou. Následne pri podpise kúpnej Zmluvy v článku IV. Zmluvy prehlásila
žalobkyňa, že so stavom predmetného motorového vozidla sa riadne oboznámila jeho obhliadkou a

skúšobnou jazdou a kupuje ho v stave, v akom sa nachádza ku dňu podpisu tejto Zmluvy. Poukázal
na ust. § 501 Občianskeho zákonníka s tým, že vyhlásenie žalobkyne v Zmluve si je potrebné preložiť
z ľudovej reči do právnej tak, že to znamená, že vozidlo kúpila v stave, v akom stojí a leží a z tohto
dôvodu nenesie žalovaný zodpovednosť za vyskytnutú vadu veci a je potrebné žalobu z tohto dôvodu ajzamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne k jeho tvrdeniu odvolávajúc sa na ust. § 501 Občianskeho
zákonníka, že podľa jej názoru prenechať vec ako stojí a leží je možné len pri druhovo určených veciach,
nie u jednotlivo určených. Pokiaľ ide vadu veci uviedol, že vada veci sa vyskytla po predaji vozidla a

podľa názoru alebo vyjadrenia autorizovaného servisu WINKLER SPOL. s.r.o. Lastomírska 161, 071 01
Michalovce, ktoré súdu ako listinný dôkaz pripojil (č.l. 33 spisu), ktoré si žalovaný vyjadrenie vyžiadal, z
ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o to aká je životnosť turba na vozidlách tohto druhu, tak údajne výrobca
nikde neuvádza životnosť turba a neuvádza ani orientačné kilometre, koľko by malo turbo v Renaulte
R., rok výroby 2002 vydržať. Je veľa situácií a udalostí, ktoré sa môžu podpísať pod životnosť tejto

súčiastky od použitého prevádzkového motorového oleja, okolitej teploty, prostredia, v ktorom sa vozidlo
prevádzkuje až po samotný štýl jazdy, ktorý môže najviac ovplyvniť jeho životnosť. Podľa ich názoru
pri počte km a to 218.000 km môže turbo vo vyššie uvedenom vozidle vypovedať funkčnosť, pričom
prejdenávzdialenosť218000kmzodpovedápriemernejživotnostitakejtosúčiastky.Akodôkazžalovaný
predložil súdu jeho žiadosť o informáciu o poskytnutie informácií adresovanú označeným autorizovaným
servisom a výpis z web stránky servisu. Uviedol, že vozidlo je veľmi zložitý stroj, ktorý si vyžaduje

pravidelné obmieňanie súčiastok. Niektoré vozidla pri najazdení 200 000 km už idú do vyradenia a
niektorí ľudia si ich kupujú na dojazdenie z čoho je možné vyvodiť záver, že žalobkyňa vzhľadom na
svoje ekonomické správanie, zistené informácie o vozidle a následne rozhodnutie musela rátať s tým, že
súčiastky vozidla sú pri takom počte najazdených km prirodzene opotrebované a na hranici životnosti,
čomu zodpovedala aj cena vozidla pri predaji. Keďže si žalobkyňa kúpila vozidlo na dojazdenie, ak

by teda teraz začala za každým pýtať náhradu škody za každú súčiastku, ktorá sa na vozidle pokazí,
cenu za novej súčiastky, tak do dvoch rokov jej možno bude musieť vrátiť žalovaný celú kúpnu cenu
vozidla. Uviedol, že prenechal jej vozidlo pri predaji v stave v akom sa nachádzalo ku dňu podpisu kúpnej
zmluvy, t.j. v stave v akom stojí a leží. V tom čase vozidlo bolo funkčné, vady, ktoré malo boli zapísané
do kúpnej zmluvy a preto považuje žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu a samotné podanie žaloby

vo vzťahu k nemu za zderstvo a vydridušstvo. Pokiaľ ide o uplatňované nároky žalobkyne podľa ust.
§ 598 Občianskeho zákonníka tak uviedol, že žalobkyňa neuviedla v reklamácii z čoho tieto nároky v
súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady pozostávajú a vôbec ich nešpecifikovala. V tejto
súvislosti poukázal na ust. § 599 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že kupujúci si môže uplatniť právo na
náhradu nevyhnutných nákladov na súde len, ak náklady predávajúcemu oznámil v lehote uvedenej v

odseku 1. Z tohto dôvodu tiež navrhol žalobu zamietnuť a navrhol aby jej súd uložil povinnosť uhradiť
mu trovy konania.

4. Súd na pojednávaní konanom dňa 13.1.2015 vypočul strany sporu, kde žalobkyňa vo svojej výpovedi
pred súdom nerozporovala tvrdenia žalovaného, že pri obhliadke bol prítomný aj automechanik. Uviedla,

že išlo o jej priateľa M. C., ktorý je vyučeným automechanikom a okrem neho pri ohliadke vozidla pred
kúpou bol prítomný aj jej manžel. Spoločne si toto vozidlo prezreli a keďže sa týmto veciam nerozumela,
tak si auto pozrel jej manžel aj s týmto automechanikom. Potvrdila aj to tvrdenie žalovaného, že vozidlo
bolo diagnostikované týmto mechanikom, kde boli zistené vady vozidla a to, že je vadný ventil a vstreky.
Následne bola absolvovaná s vozidlom skúšobná jazda pričom ona sa osobne nezúčastnila skúšobnej

jazdy a ani vozidlo neriadila, lebo nie je držiteľkou vodičského oprávnenia a zúčastnil sa jej manžel a
označený mechanik. Po uskutočnení tejto jazdy bola dohodnutá medzi stranami kúpna cena na sumu
1.900,- € a následne u priateľky žalovaného podpísali kúpnu zmluvu a vyplatila žalovanému kúpnu
cenu za vozidlo. Po vyplatení kúpnej ceny a podpísaní zmluvy išli k žalovanému domov, kde si prefotili
veľký technický preukaz, ktorý si však vôbec neprezreli len si vyhotovili jeho kópiu. Zhruba po týždni od

uzavretia kúpnej zmluvy išli na dopravný inšpektorát vykonať prepis auta na žalobkyňu zo žalovaného.
V tom čase, ako už uviedla, už mala vozidlo u seba a s týmto vozidlom medzitým jazdil jej manžel,
avšak tvrdila, že do dňa prepisu vozidla absolvoval s ním len dve cesty a to do Sečovskej Polianky a
do Trebišova a tretia cesta už bola cestou na miesto, kde došlo k prepisu auta, t.j. na políciu. Už však
pri obhliadke vozidla pred jeho prepisom policajtkou už videli pod vozidlom, že bol vytečený olej ale

nevedeli o aký problém ide. Po vykonaní prepisu vozidla s ním chceli odísť domov, avšak vozidlo sa
už nedalo naštartovať a vôbec nereagovalo a bolo nepojazdné. Následne teda privolali z autoservisu
M. I. zo A. O. vozidlo, ktorým predmetné vozidlo bolo odtiahnuté do servisu. Následne v tomto servise
oznámili jej manželovi, ktorý tieto záležitosti vybavoval, že pravdepodobne je pokazené turbo na tomto
vozidle. Hneď na to jej manžel telefonoval žalovanému a oznámil mu čo sa stalo a že nech sa príde na

to pozrieť a žalovaný mu to aj sľúbil, že hneď, t.j. ešte v ten istý deň mu zavolá, avšak nezavolal. Ďalšie
nasledujúce dni s ním manžel žalobkyne komunikoval niekoľkokrát telefonicky a posielal mu aj SMS-ky,
z ktorých výpisy aj súdu predložila, a ktoré má ešte má v mobile. So žalovaným komunikoval výlučne
len jej manžel, ona nie. Uviedla, že v tom čase ešte nevedeli koľko bude stáť oprava vozidla, ale navrhližalovanému riešenie a to aby jej uhradil sumu 200,- €. Žalovaný im oznámil SMS-kou, že sa v piatok
alebo v sobotu za nimi zastaví so svojim otcom, pričom oni na to reagovali tak, že v tom čase majú
plánovanú dovolenku v Tatrách a teda v navrhovanom čase sa žalovaný neprišiel pozrieť na vozidlo

a nebol si ani auto pozrieť, pričom bolo odstavené na ich dvore. Neskôr však žalovaný súhlasil, že im
uhradí sumu 200,- €, ale pod podmienkou, že spíšu dohodu, že už ho viacej nebudú otravovať. Nakoniec
však žalovaný už s nim nekomunikoval a ani sa nezastavil obzrieť vozidlo a nebral jej ani telefón,
pretože už poznal jej číslo. Potom však s ním rozprávala jej právna zástupkyňa JUDr. Karbuniková o čom
ako dôkaz predložila jej čestné vyhlásenie. Následne už túto záležitosť riešili písomne a to písomnou

reklamáciou,t.j.listomzodňa4.6.2014,ktorýzaslalažalovanémudoporučenestým,žepotomčozaslala
túto reklamáciu podala žalobu na súd, pretože s ňou žalovaný nekomunikoval. Tvrdila, že si uplatňuje
v tomto spore nárok na náhradu nákladov, ktoré vynaložila na opravu predmetného vozidla, pretože po
jeho oprave je auto pojazdné a toto si chce nechať. Nepopierala tvrdenia žalovaného, že pri podpise
kúpnej zmluvubola oboznámenáajsčlánkomIV.Zmluvy,vktoromjeuvedené,žesaoboznámilariadne
pri ohliadke a skúšobnej jazde so stavom vozidla a kupuje ho teda v stave v akom sa nachádza ku dňu

podpisu tejto zmluvy a že chyby, ktoré boli zistené pri jeho obhliadke boli zapísané do kúpnej zmluvy.
Tvrdila, že ak by v tom čase vedela, že na aute je pokazené turbodúchadlo tak by ho pre túto vadu
nekúpila, pričom v čase kúpy vozidla toto turbodúchadlo pokazené nebolo. Poukázala na skutočnosť,
že táto vada vozidla sa dala odstrániť len tak, že bolo potrebné vymeniť toto pokazené turbo dúchadlo,
pretože táto súčiastka bola vadná, čo jej povedali aj v servise, v ktorom vozidlo opravovali, avšak v

Košiciach bol servis, v ktorom dokázali vykonať opravu tejto vadnej súčiastky, kde ho odniesli opraviť a
následne bola táto opravená súčiastka teda turbodúchadlo namontované späť do predmetného vozidla.
O týchto skutočnostiach ako dôkaz súdu predložila listinný dôkaz (č.l. 8).

5. Žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom tvrdil, že bol v už v poradí tretím majiteľom predmetného

motorového vozidla predtým ako ho predal žalobkyni a štyri roky ho riadne užíval, jazdil s ním a bolo
v poriadku. Potvrdil a nerozporoval tvrdenia týkajúce sa okolností, ktoré predchádzali predaju vozidla
a to, že bola vykonaná jeho obhliadka za prítomnosti žalobkyne, jej manžela a označeného známeho
žalobkyneajejmanžela,ktorýbolúdajneautomechanikomažebolavykonanáskúšobnájazda,priktorej
sedel aj on v predmetnom vozidle, že bola vykonaná aj diagnostika vozidla pred predajom, ktorú vykonal

označený spoločný známy automechanik žalobkyne a jej manžela, pri ktorom bola zistená chyba, že
vo vozidle svieti airbag, o ktorej technickej chybe mal vedomosti a chyba vstreku, a takisto aj problém
s ERG ventilom. Poukázal na to, že v prípade, že by išlo o nejaké výrazné chyby tak by bolo auto
nepojazdné. Obe strany sa dohodli, že tieto chyby alebo vady uvedú do kúpnej zmluvy a dohodli sa
následne na kúpnej cene. Potvrdil aj tvrdenia žalobkyne, že zmluvu uzavreli v dome u jeho priateľky

doma, ktorú zmluvu sám pripravil, stiahol ju z internetu, prečítali si ju obaja so žalobkyňou a podpísali
ju u neho doma a potom im odovzdal kópiu technického preukazu, originál si kvôli odhláseniu vozidla
na polícií nechal žalovaný. Následne vozidlo si žalobkyňa aj s manželom zobrali a on ho odhlásil, čo aj
oznámil žalobkyni. Tvrdil, že asi zhruba po dvanástich dňoch od uzavretia kúpnej zmluvy sa mu však
ozval manžel žalobkyne s tým, že je pokazené „turbo“ na vozidle a že či je ochotný uhradiť sumu 200,- €

za jeho opravu. On však uviedol, že si to musí rozmyslieť a poradiť sa doma a s právnikmi, ktorí mu však
povedali to, že došlo k poruche vozidla, tak že za to žalovaný nezodpovedá. Tvrdil, že v čase keď vozidlo
užíval on bolo riadne servisované a ktoré súčiastky boli vadné na vozidle, tak ich vymenil. Potvrdil aj
tvrdenia žalobkyne, že komunikovali SMS-kami, ktoré predložila žalobkyňa a ktoré aj písal. Tvrdil, že
túto situáciu mal záujem riešiť, chcel sa s nimi stretnúť, ale kvôli pracovnej zaneprázdnenosti, keďže

pracoval v Košiciach sa nakoniec s nimi nestretol. Naposledy keď telefonicky komunikoval s manželom
žalobkyne, tak mu navrhol, že pokiaľ je to takýto problém, tak aby mu vozidlo vrátili a on im vráti plnú
sumu kúpnej ceny s čím však nesúhlasil. Potvrdil aj to, že mu bola doručená reklamácia žalobkyne, na
ktorú reagoval tiež písomne a písomnú odpoveď na reklamáciu zaslal žalobkyni ešte skôr ako mu bol
doručený platobný rozkaz. Išlo o list nachádzajúci sa na č.l. 10 spisu (nie je dátovaný), ktorý ako uviedol

zasielal žalobkyni nie doporučene. Tvrdil, že nemôže súhlasiť so žalobou z dôvodu, že nebol pri tom keď
došlo k poruche vozidla a teda čo zapríčinilo poruchu vozidla v dôsledku ktorej muselo dôjsť k výmene
turbodúchadla vo vozidle. Uviedol, že podľa neho mohla len prasknúť nejaká hadička a keďže videli
koľko má vozidlo najazdených kilometrov tak sa rozhodli, že toto turbodúchadlo vymenia. Uviedol, že
nemohol predsa vedieť, že v čase predaja vozidla bola táto vada na vozidle. Poukázal na to, že už v čase

keď ho predával išlo o 12-ročné ojazdené vozidlo a nemohol predsa vedieť a nebolo ani isté, ktorá zo
súčiastok je vadná. Znova poukázal na to, že pred uzavretím kúpnej zmluvy bolo auto diagnostikované
a v tom čase nevykazovalo túto vadu a bolo v poriadku. Ďalej poukázal aj na to, že sa manžel žalobkyne
sa vyjadril, že predtým ako došlo k poruche vozidla už on na ňom najazdil 400 km, pričom žalobkyňatvrdila, že jej manžel vykonal s týmto vozidlom do zistenia tejto poruchy len dve jazdy a to od miesta
predaja do miesta trvalého bydliska žalobkyne a potom do Trebišova.

6. Súd na návrh žalobkyne vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedkov M. I. - majiteľa servisu,
ktorý vykonal opravu predmetného vozidla a M. C., spoločného známeho žalobkyne a jej manžela,
ktorý bol osobne prítomný pri ohliadke vozidla pred jeho predajom. Svedok M. I.Č. pred súdom potvrdil
tvrdenia žalobkyne, že predmetné vozidlo bolo dovezené do jeho servisu odťahovou službou s tým,
že dôvodom prečo ho doviezla odťahová služba bolo to, že žalobkyňa tvrdila, že z auta vytiekol olej

a auto dymilo, takže s ním nechceli absolvovať cestu. Potom čo vykonal jeho ohliadku zistil, že na
aute je vadné turbodúchadlo s tým, že bez tejto súčiastky auto nie schopné jazdy, takže odporúčal
žalobkyni riešenia a to, že buď súčiastku vymenenia za novú alebo repasujú toto pôvodne turbodúchadlo
a odporúčal im špecializovanú firmu so sídlom v Košiciach, ktorá tieto opravy vykonáva. Svedok ako
uviedol vymontoval z vozidla túto súčiastku a manžel žalobkyne ju odniesol do opravy do Košíc a po tom
čo ju manžel žalobkyne doniesol opravenú, tak ju do auta späť namontoval. Potvrdil, že turbodúchadlo

bolo opotrebované a pokiaľ ide o príčinu jej opotrebovania tak uviedol, že jednoznačne sa k tomu vyjadriť
nevie, ale môže k tomuto prispieť spôsob jazdy alebo, že sa olej nemenil tak často ako sa mal. Pokiaľ
ide o skutočnosť, či išlo o pôvodnú súčiastku, ktorá bola ešte namontovaná v čase keď bolo vyrobené
auto alebo už išlo o ďalšiu vymenenú súčiastku, uviedol svedok, že túto skutočnosť nezisťoval a takisto,
že nemá vedomosti o tom, koľko stojí presne nová súčiastka a koľko oprava, ale uviedol, že určite je

drahšia nová súčiastka ako jej oprava a namontovanie opravenej súčiastky vozidla. Pokiaľ ide o to ako
sa správa vozidlo v prípade, že takáto súčiastka je pokazená a či je to možné zistiť hneď uviedol svedok,
že takáto vada sa nemusí prejaviť hneď ale postupne a to tak, že je napríklad potrebné do auta dolievať
viac oleja a že nemá také jazdné schopnosti, ako by malo mať napríklad, že ma menší ťah a až potom sa
táto vada prejaví náhle tak, že vytečie olej a že vozidlo už nemá také jazdné schopnosti, ako by malo mať

a dymí sa z neho. Uviedol, že táto vada sa nedá zistiť diagnostikou, pretože diagnostikou sa zisťujú len
vady elektrickej časti vozidla ale nie motorovej časti vozidla. Svedok ešte uviedol, že typickým znakom,
že vo vozidle nie je v poriadku turbodúchadlo je aj zvuk vozidla a vozidlo píska. Svedok vylúčil, že k
poruche tejto súčiastky mohlo dôjsť následkom jednej nesprávnej jazdy, ale že muselo ísť o dlhodobú
záležitosť. Čo sa týka životnosti tejto súčiastky, t.j. po akom počte najazdených kilometrov, je potrebné

ju vymeniť uviedol, že podľa toho čo počul, tak by to malo byť menej ako 12 rokov a o polovicu menej,
kedy by mohlo dôjsť k poruche tejto súčiastky.

7. Svedok M. C., ktorý bol prítomný pri ohliadke vozidla pred jeho kúpou uviedol, že je vyučeným
automechanikom, že vykonal diagnostiku vozidla, že osobne aj šoféroval auto pri skúšobnej jazde, ale

všímal si podvozok, čapy vozidla, ale v tom čase nič podozrivé nezistil, nevšimol si. Uviedol však, že bol
pri tom, keď sa auto pokazilo kde bol privolaný. Potvrdil, že videl, že pod vozidlom bola mláka vytečeného
oleja o priemere asi 80 cm a keď si kľakol a pozrel sa zospodu na vozidlo, tak kvapkal z motorovej časti
olej a tak povedal manželovi žalobkyne, že s týmto vozidlo, už nie je možné jazdiť. Keďže je pracovníkom
servisu, ktorý potom vykonal opravu vozidla tak požiadal pána I., či môže vozidlo odtiahnuť vozidlom,

ktorépatrítomutoservisuačizistí,čojepríčinouporuchyvozidlasčímsúhlasilpánI.apojehoodtiahnutí
do servisu potvrdil, že bolo zistené v servise, že na aute je pokazené turbodúchadlo, ktoré on aj osobne
z auta vymontoval. Potom on poradil manželovi žalobkyne, aby túto súčiastku dal opraviť do Košíc a
spoločne s ním aj túto súčiastku do opravy v Košiciach odniesli. Aj tento svedok uviedol, že čo sa týka
toho, ako sa prejavuje takáto porucha vozidla, že auto mierne stráca olej a postupne klesá jeho výkon,

ale pokiaľ ide o čas, za ktorý sa táto porucha prejaví tak uviedol, že tu sa nedá časovo ohraničiť a že to
záleží napríklad od spôsobu jazdy týmto vozidlom. Znamená, že je častejšie potrebné meniť olej, pretože
tento olej sa stráca v motorovej časti následkom tejto vady do hadičiek a následne to má za následok
to, že auto stráca výkon alebo klesá jeho výkon, čo sú príznaky tejto poruchy. K tvrdeniu, že auto má
charakteristický zvuk pri jazde uviedol, že podľa jeho názoru to tak nemusí byť. Uviedol, že on pokiaľ

diagnostikoval auto, tak na to nemal profesionálnu diagnostiku, ale len takú „čínsku“ a táto konkrétna
porucha sa diagnostikou zistiť nedá. Uviedol, že potom čo súčiastka bola vymontovaná z vozidla a keď
ju očistil a opláchol od oleja zistil, že vo vnútri turbodúchadla bola hriadeľka uvoľnená, čo spôsobilo, že
všetok olej sa z tohto uvoľnil.

8. Súd potom odročil pojednávanie a vydal uznesenie dňa 15.6.2015 č. k. 11C 183/2014-58, ktorým
nariadil vo veci znalecké dokazovanie za účelom, aby znalec zistil, či skutočne došlo k poškodeniu
predmetného vozidla v rozsahu ako to tvrdí žalobkyňa a že bolo potrebné vykonať jeho opravu, zistiť
príčinu, rozsah poškodenia vozidla a určiť výšku skutočných nákladov na opravu osobného motorovéhovozidla. Následne však navrhla žalobkyňa, aby súd prerušil konanie do právoplatného skončenia
konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 7C 329/2015, ktorého predmetom bolo riešenie otázky
platného odstúpenia žalobkyňou od kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol predaj a kúpa predmetného

vozidla. Súd po tom, čo si pripojil predmetný spis a po oboznámení sa s jeho obsahom rozhodol
uznesením č. k. 11C 183/2014-71 zo dňa 13.10.2015 tak, že vyhovel návrhu žalobkyne a konanie vo
veci prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 7C 329/2015,
ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť 6.11.2015. Konanie prerušil podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c)
O.s.p. z dôvodu, že v označenom konaní, kde účastníkmi sú ako žalobkyňa je žalobkyňa a žalovaným

je žalovaný P. E. sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v tejto veci, keďže súd sa
v označenom konaní zaoberá platnosťou alebo neplatnosťou kúpnej zmluvy, ktorého predmetom bol
predajvozidla.Zároveňsúdzrušilvyššieoznačenéuznesenie,ktorýmsúdnariadilznaleckédokazovanie
a to uznesením zo dňa 13.11.2015 č. k. 11C 183/2014-74, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť
24.11.2015.

9. Súd v konaní vedenom pod sp.zn. 7C 329/2015 rozhodol rozsudkom č.k. 7C 329/2015 zo dňa
16.11.2016 tak, že vyhovel žalobe podanej žalobkyňou voči žalovanému, predmetom ktorej bol jej nárok
o zaplatenie sumy 1 900,- EUR s príslušenstvom oproti vráteniu motorového vozidla a to tak, že uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 900,- EUR, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 1 900,- EUR za obdobie od 7. 7. 2015 do 15. 7. 2015 v sume 2,37 EUR oproti povinnosti

žalobkyne vrátiť žalovanému motorové vozidlo zn. Renault R., ev. č. Z. XXX K. /predtým A. XXX Q./,
VIN: Z., rok výroby 2002 a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti žaloby, ktorou si uplatňoval
tento nárok voči žalovanému ako žalobca v 2. rade O. E. - manžel žalobkyne súd žalobu zamietol.
Priznal žalobkyni v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v 2. rade. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 13.1.2017 a

vykonateľnosť 17.1.2017. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva (odsek 1.), že žalobkyňa v žalobe tvrdila,
že písomným odstúpením zo dňa 2.7.2015, ktoré doručila žalovanému odstúpila od predmetnej kúpnej
zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 25.4.2014 z dôvodu, že zistila, že došlo ešte pred predajom
vozidla k pretočeniu tachometra tohto vozidla, čo malo za následok, že aj keď pri predaji bolo uvedené v
kúpnej zmluve a deklaroval to v zmluve žalovaný, že auto má najazdených 218 410 km tak v skutočnosti

malo auto najazdených o 100 000 km. Toto bolo zistené potom čo dňa 18.5.2015 pri jazde s autom
na trase z Košíc sa začalo z auta dymiť a nedalo sa vypnúť. Potom na internete podľa čísla VIN auta
zistila, že má auto najazdených oveľa viac ako to deklaroval pri predaji žalovaný. Žalovaný keď bol
prvýkrát s autom na STK 12.5.2010 tak vozidlo malo najazdených 205 293 km a 18.5.2012 pri STK
bolo zistené pri kontrole STK, že auto ma najazdených 252 103 km, pričom žalovaný ho používal denne

dva roky ako tvrdil, pričom v kúpnej zmluve uviedol , že má auto najazdených 218 410 km takže došlo
k pretočeniu tachometra na vozidle čím žalovaný deklaroval, že predmetné vozidlo je v lepšom stave
než v skutočnosti bolo čo sa odrazilo aj na kúpnej cene vozidla. V dôsledku toho žalobkyňa odstúpila
od kúpnej zmluvy písomným odstúpením zo dňa 2.7.2015 a domáhala sa voči žalovanému vrátenia
kúpnej ceny 1.900,- € oproti jej povinnosti vrátiť motorové vozidlo žalovanému. Žalovaný sa bránil tým,

že žalobkyňa odstúpila od zmluvy až po dvoch rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy, keď už malo vozidlo
najazdených 15.000 km a preto nie je zodpovedný za stav motorového vozidla. Popieral, že by uviedol
iný počet najazdených kilometrov v zmluve a v skutočnosti to bolo viac a tvrdil, že muselo dôjsť k chybe a
popieral, že by mu odstúpenie od zmluvy bolo doručené. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru
posudzujúc v prvom rade predbežnú otázku, či odstúpenie od zmluvy zo strany žalobkyne je platné

poukazujúc na ust. § 48 ods. 1 v spojení s § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že toto je platné,
nakoľko v konaní mal za preukázané z vyjadrenia a z listinného dôkazu, ktoré bolo predložené v spise,
že v čase predaja, t.j. 25.4.2014 toto vozidlo nemohlo mať najazdených len 218 410 km, keďže podľa
zo správy spoločnosti TESTEK, a.s. Bratislava, ktoré vykonávalo kontrolu pre účely STK už ešte dňa
18.5.2012 to je pred uzavretím zmluvy malo najazdené 252 103 km to znamená, že v čase predaja

nemalo vlastnosti vymienené kupujúcim t.z., že jeho technický stav nezodpovedal počtu najazdených
218 410 km. Na základe toho dospel k záveru, že platne odstúpila žalobkyňa od zmluvy uzavretej
so žalovaným a následne podľa § 457 Občianskeho zákonníka vznikla povinnosť vrátiť si vzájomne
všetko, čo podľa kúpnej zmluvy, ktorá sa zrušila od začiatku, keďže bola neplatná odstúpením od zmluvy
dostali. Preto aj priznal žalobkyni nárok na vrátenie celej kúpnej ceny oproti jej povinnosti vrátiť toto

vozidlo žalovanému aj vrátane príslušenstva t.j. úrokov z omeškania, ktoré priznal súd žalobkyni voči
žalovanému. Žalovaný sa voči rozsudku neodvolal a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.1.2017
(č.l. 84-86 spisu pripojený rozsudok).10. Následne žalovaný podaním zo dňa 11.2.2017 doručeným súdu 16.2.2017 uplatnil v tomto konaní
voči žalobkyni prostriedok procesnej obrany - započítanie svojej pohľadávky výške 2.592,- € voči
pohľadávke žalobkyne, ktorú si uplatňuje žalobkyňa vo výške 435,82 € s príslušenstvom voči nemu,

ktorá podľa jeho názoru vznikla takto:

11. Poukázal na to, že medzi stranami bola uzavretá 25.4.2014 predmetná kúpna zmluva, ktorej
predmetom bolo vozidlo Renault R.. Vyššie označeným rozsudkom mu bola uložená povinnosť zaplatiť
žalobkyni 1.900,- € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu zrušenej

kúpnej zmluvy jednostranným právnym úkonom zo strany žalovanej a to odstúpením od zmluvy oproti
povinnostižalobkynivrátiťžalovanémuvozidlo.Žalovanýjejtútosumuuhradilažalobkyňamuodovzdala
predmetné vozidlo. Po jeho prevzatí však údajne žalovaný zistil, že bolo na vozidle najazdených 232 576
km čo je rozdiel najazdených km v čase medzi predajom a vrátením vozidla 14 166 km. Používaním jeho
vozidla žalobkyňou vzniklo na strane žalobkyne bezdôvodné obohatenie, ktoré aj listom zo dňa 6.2.2017
adresované žalobkyni žiadal vydať, pričom za 1 km si uplatňuje náhradu 0,183 €, čo predstavuje

cestovnú náhradu pri použití vlastného vozidla za 1 km jazdy od 1.1.2009 pre osobné cestné motorové
vozidla, čo predstavuje sumu 2.592,- €. Zároveň súdu predložil listinný dôkaz - výzvu na vydanie
bezdôvodného obohatenia a podací lístok, na preukázanie doručenie tejto výzvy žalobkyni (č.l. 90-91
spisu).

12. Žalobkyňa súdu oznámila listom zo dňa 16.2.2017, že trvá na podanej žalobe a navrhla, aby si
súd pripojil rozsudok, ktorý bol vydaný vo veci sp. zn. 7C 329/2015. Následne sa vyjadrila k procesnej
obrane žalovaného a to tak, že si uplatňuje sumu 435,82 € s prísl. z titulu vydania náhrady nákladov,
ktoré boli účelne vynaložené na opravu turba po dobu oprávnenej držby a to v rozsahu zodpovedajúcom
zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného a to započítanie nákladov

spojených s používaním predmetného osobného vozidla žalobkyňou, ktoré nadobudla kúpnou zmluvou,
považuje ich za neopodstatnené, čo mu oznámila aj vo svojej odpovedi na jeho výzvu, na ktorú sa
žalovaný odvoláva. Uviedla, že v čase používania tohto vozidla bola jeho vlastníčkou na základe
kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela s ním dňa 25.4.2014 a používala ho v rozsahu svojich vlastníckych
práv až pokiaľ nezistila, že došlo k manipulácii s počítadlom kilometra, t.j. odometrom a následne po

odstúpení od kúpnej zmluvy podala voči žalovanému žalobu na vrátenie kúpnej ceny oproti povinnosti
vrátiť motorové vozidlo. Odvolávala sa na ust. § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že s predmetom
bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal nekonal
dobromyseľne. Vzhľadom na to uviedla, že z tohto vyplýva, že podľa § 130 Občianskeho zákonníka
sa stala dobromyseľnou držiteľkou predmetného vozidla a v dôsledku toho má oprávnený držiteľ voči

vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby a to v
rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou
a prevádzkou sa však nenahrádzajú. Uviedla, že ustanovenia § 126 ods. 2 v spojení s § 130 ods. 2
Občianskeho zákonníka poskytujú oprávnenému držiteľovi rovnaké práva ako vlastníkovi okrem toho,
ak zákon neustanovuje inak a rozdielnosť oprávnenej a neoprávnenej držby vyplýva aj z ust. § 130 ods.

2, 3 Občianskeho zákonníka a § 131 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Oprávnený držiteľ má právo
vec užívať v rovnakom rozsahu ako vlastník a z toho užívania mu vo vzťahu k vlastníkovi nevznikajú
žiadne povinnosti. Jedinou jeho povinnosťou, ktorú má voči vlastníkovi je povinnosť vydať mu vec t.z.,
že oprávnený držiteľ nie je povinný vydať vlastníkovi to o čo sa bezplatným užívaním jeho veci obohatil.
Preto navrhla, aby súd vyhovel jej žalobe a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 435,82 € a trovy

konania a pokiaľ ide o uplatňovanú pohľadávku žalovaného z titulu vydania bezdôvodného obohatenia,
aby ju súd zamietol v celom rozsahu.

13. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa prevzala motorové vozidlo na základe
uzavretej kúpnej zmluvy dňa 25.4.2014 a listom zo dňa 2.7.2015 od tejto kúpnej zmluvy odstúpila.

Predmetné motorové vozidlo potom vrátila žalobkyňa žalovanému až dňa 12.1.2017 s tým, že pri jeho
odovzdaní v čase jeho kúpy malo vozidlo najazdených 218 410 km a v čase jeho vrátenia žalovanému
malo najazdených 232 576 km. Tvrdil, že odstúpením od kúpnej zmluvy bola kúpna zmluva zrušená a
týmto okamihom žalobkyňa prestala byť na všetky okolnosti dobromyseľnou, že jej vozidlo patrí a môže
toto vozidlo riadne používať a že je jeho oprávneným držiteľom, ak má vedomosť, že má povinnosť ho

vrátiť žalovanému. Tvrdil, že aj napriek tejto skutočnosti, však žalobkyňa vozidlo používala a najazdila na
ňom takmer 15 000 km z toho najmenej 8 000 km nedobromyseľne, t.j. po odstúpení od zmluvy a preto
tu nevidí dôvod aby toto nedobromyseľné jazdenie zostalo vo vzťahu k žalovanému bez náhrady a aby
žalovaný žalobkyni zaplatil za jazdenie na tomto vozidle vrátane výmeny oleja za celý servisný interval.Tvrdil, že mu tak vznikol nárok voči žalobkyni na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré aj listom
zo dňa 6.2.2017 adresované žalobkyni žiadal vydať, pričom za 1 km si uplatňuje náhradu 0,183 €, čo
predstavuje cestovnú náhradu pri použití vlastného vozidla za 1 km jazdy od 1.1.2009 pre osobné cestné

motorové vozidla, čo predstavuje sumu 2.592,- €. Tvrdil, že žalobkyňa mohla predmetnú súčiastku, t.j.
turbodúchadlo pred vrátením vozidla z neho oddeliť (vymontovať) a toto speňažiť, pretože je povinná
robiťtakéopatreniaabypredchádzalavznikuškody,akjejvsúvislostistýmmohlavzniknúťškoda.Tvrdil,
že po vrátení vozidla žalobkyňou žalovanému bolo predmetné vozidlo nepojazdné a šlo rovno do šrotu,
o ktorej skutočnosti súdu predložil listinný dôkaz „Protokol o prevzatí starého vozidla na spracovanie“

vyhotovený dňa 25.8.2017 Kovostavbami s.r.o., prevádzka KOVOŠROT so sídlom Stakčín (č.l. 144) a
predložil aj potvrdenie o vyradení predmetného vozidla z národnej evidencie vozidiel z dňa 25.8.2017
(č.l. 119). Znova zotrval na svojich tvrdeniach, že vozidlo v čase jeho predaja nebolo nové, bolo v stave
opotrebovanom a primeranom jeho veku. Preto si uplatňuje voči nej žalovaný škodu z titulu najazdených
kilometrov týmto vozidlom s tým, že bezpochyby používaním vozidla žalobkyňou vzniklo na jej strane
bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný stavia v procesnej obrane a teda navrhuje len voči nemu žalobu

zamietnuť a vydanie bezdôvodného obohatenia nežiada nad rámec uplatňovanej sumy žalobkyňou.
Neskôr v priebehu sporu tvrdil, žalovaný, že má pochybnosti, či v skutočnosti toto turbodúchadlo bolo
opravené, o ktorej skutočnosti svedčí to, že po vrátení vozidla žalobkyňou vozidlo nebolo schopné jazdy
a teda žalobkyňa túto skutočnosť v spore nepreukázala. Zároveň poukázal na rozsudok

14. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

15. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

16. Podľa § 499 Občianskeho zákonníka, kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec
v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a
účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.

17. Podľa § 501 Občianskeho zákonníka, ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ
za jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ
výslovne vymienil.

18. Podľa § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec

užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy.
Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia
toho, čo chýba.

19. Podľa § 509 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený má právo na náhradu potrebných nákladov,

ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Toto právo treba uplatniť
u povinného najneskôr do jedného mesiaca po uplynutí doby, v ktorej treba vytknúť vady; inak právo
zanikne.

20. Podľa § 509 ods. 2 Občianskeho zákonníka, oprávnený má právo na primerané finančné

zadosťučinenie, ak svoje práva, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za
vady, úspešne uplatní na súde.

21. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.

22. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný
kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

23. Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci
kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu
povahearozsahuvady;akideovadu,ktorárobívecneupotrebiteľnou,mátiežprávoodzmluvyodstúpiť.24. Podľa § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak
ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že
nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.

25. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

26. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

28. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

29. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

30. Podľa § 501 Občianskeho zákonníka, ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ
za jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ
výslovne vymienil.

31. Podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez
zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady
vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.

32. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

33. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený

mať vec u seba.

34. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

35. Podľa § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý
alebo opätovný výkon.

36. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

37. Podľa § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec
vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si
odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.

38. Podľa § 131 ods. 2 Občianskeho zákonníka, neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju
na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci.

39. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu bola uzavretá dňa 25.4.2014 kúpno-predajná

zmluva,predmetomktorejbolpredajosobnéhomotorovéhovozidlazn.RenultR.,čiernejfarby(viďúdaje
o vozidle uvedené vyššie). Ďalej nebolo sporné, že došlo po uzavretí tejto kúpnej zmluvy k prevzatiu
tohto vozidla žalobkyňou od žalovaného. Sporné medzi stranami bolo, že závada, ktorá po kúpe a
jeho odovzdaní žalobkyni vznikla na vozidle spočívajúca v poruche turbodúchadla spôsobil žalovaný,resp., že za ňu zodpovedá, tvrdiac, že ak niekto kúpi ojazdené vozidlo v stave a akom stojí a leží
tak nezodpovedá za jeho vady a poukázal na závery rozsudky Okresného súdu Nitra sp. zn. 27Cb
66/2016 a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo 2066/2007 (č.l. 118 a nasl.). Spochybňoval ďalej, či bolo

vôbec potrebné odstrániť poruchu tak, že musela byť táto súčiastka - turbodúchadlo opravené a či táto
porucha vôbec spôsobila, že vozidlo bolo nepojazdné. V priebehu sporu dokonca žalovaný tvrdil, že má
pochybnosti o tom, či vôbec táto opravená súčiastka turbodúchadla bola namontovaná do predmetného
vozidla.

40. Sporné však bolo aj to, že žalovaný tvrdil, že v čase keď došlo k predaju vozidla, táto vada
nebola zistená, že ňou trpí toto vozidlo a teda za ňu nemôže zodpovedať. Odvolával sa na ust. § 590
Občianskeho zákonníka a to, že nebolo dohodnuté v zmluve inak a preto prechádza na žalobkyňu ako
kupujúcu nebezpečenstvo náhodnej skazy a zhoršenia predmetu kúpy včítanie úžitkov a súčasne aj s
nadobudnutím vlastníctva a že porucha turbodúchadla je týmto nebezpečenstvom skazy, ktoré v danom
čase patrilo kupujúcemu. Ďalej poukázal na ust. § 501 Občianskeho zákonníka, že nezodpovedá za

vady veci, pretože že nedošlo medzi nimi k dohode. Následne bolo medzi stranami sporné potom čo
bolo právoplatne rozhodnuté vo veci v inom súdnom konaní že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy
a právoplatne súd rozhodol, že má vrátiť žalovaný žalobkyni kúpnu cenu predmetného vozidla oproti
povinnosti žalobkyne vrátiť vozidlo žalovanému. Následne si uplatnil žalovaný len ako procesnú obranu
voči žalobkyni z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalobkyne tak, že došlo

opotrebovaniu vozidla v dôsledku toho, že žalobkyňa údajne najazdila týmto vozidlom 15 000 km za
obdobie od kedy bolo auto odovzdané žalobkyni po uzavretí kúpnej zmluvy až do dňa keď vozidlo bolo
žalovanému vrátené v dôsledku odstúpenia od zmluvy aj napriek tomu, že už v tom čase žalobkyňa
nemohla byť dobromyseľná pri držbe tohto vozidla, lebo už vedela, že nie je jeho vlastníčkou.

41. Súd po vykonaní dokazovania výsluchmi strán sporu, svedkov, listinných dôkazov predložených
stranami sporu zistil tento skutkový stav:

42. Medzi stranami bola dňa 25.4.2014 uzavretá vyššie označená kúpno-predajná zmluva, na základe
ktorej sa žalobkyňa ako kupujúca po zaplatení dohodnutej kúpnej ceny 1.900,- € stala vlastníčkou

osobného motorového vozidla zn. Renault R. (vyššie špecifikované). Listom zo dňa 4.6.2014 (č.l. 12)
označenom ako „Reklamácia auta“ žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby jej nahradil náklady spojené s
výmenou turba vo vozidle, ktoré jej vznikli s tým, že po prevzatí predmetu kúpy - predmetného vozidla
od žalovaného sa auto pokazilo, v dôsledku toho, že sa pokazilo turbodúchadlo v dôsledku čoho auto
bolo nepojazdné a preto vynaložila na jeho opravu celkovo sumu 435,82 € o čom svedčia faktúry, ktoré

uhradila. Odvolávajúc sa na ust. §§ 499, 597, 598, 600 Obč. zákonníka tvrdila, že aj keď bolo v čase
jeho kúpy ojazdené tak bežné opotrebovanie by nemalo brániť v jeho používaní na to za akým účelom
bolo kúpené čo v tomto prípade je splnené, pretože zostalo nepojazdné a bola nutná výmena súčiastky
na to, aby sa znova mohlo riadne užívať. Tvrdila, že je presvedčená o tom, že je zodpovedný za vady
tohto auta a škodu, ktorá jej vznikla a preto h požiadala, aby sa v lehote do 10 dní vyjadril a navrhol

spôsob odškodnenia a ak jeho návrhy budú neprijateľné tak bude nútená sa obrátiť na súd. Ona navrhla
aby jej uhradil v plnej výške tieto náklady. Ako dôkaz o doručení tejto reklamácie žalovanému predložila
súdu podací lístok zo dňa 4.6.2014 (č.l. 9). Na preukázanie výšky uplatňovanej sumy vynaloženej
žalobkyňou na opravu predmetného vozidla predložila: faktúru č. XXX XXXX vyhotovenú dňa 28.5.2014
dodávateľom U. Č., G. I. XXXX, XXX XX Z. G. E. odberateľovi - žalobkyni splatnou 28.5.2014 na sumu

65,67 € za dodávku náhradných dielov na mot. vozidlo Renault R. (č.l. 6), faktúru č. XXFVXXXXX
vyhotovenúdňa28.5.2014dodávateľomM.I.,I.XXX/XX,XXXXXA.O.odberateľovi-žalobkynisplatnou
11.6.2014 na sumu 95,15 € fakturovanú za „dohodnuté služby na vozidle Renault R. (ŠPZ Z. XXXBX
VIN: Z.) prijaté do servisu 20.5.2014“ (č.l. 7) a Potvrdenie z pokladne (pokladničný lístok) vyhotovený
TURBO Servis Slovakia s.r.o. Vihorlatská 48, Košice, IČO 36 185 922 o zaplatení sumy 275,- € za

opravu 1 ks turbodúchadla (č.l. 8). Žalovaný zaslal žalobkyni odpoveď na jej reklamáciu bez dátumu
vyhotovenia (č.l. 10), v ktorom žalobkyni oznámil, že nie je oprávnený jej vyplatiť škodu, ktorá bola
spôsobená na jej aute, pretože podľa § 590 OZ: Ak nie je dohodnuté inak, prechádza na kupujúceho
nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhoršenia predmetu kúpy, včítane úžitkov, súčasne s
nadobudnutím vlastníctva. Žalovaný považuje poruchu turba za nebezpečenstvo skazy, ktoré v danom

čase patrilo vlastníkovi, t.j. kupujúcemu. Ďalej citoval ust. §§ 499 a 501 OZ. Ďalej uviedol, že žalobkyňa
si auto riadne prezrela, vykonala aj diagnostiku so svojim mechanikom, ktorý pri jeho prehliadke našiel
iba vady, ktoré uviedli do zmluvy a keby bolo turbo auta pokazené ešte pri prehliadke tak mechanik by
chybu objavil alebo by mu ju vypísala diagnostika. V zmluve negarantoval bezchybný stav vozidla, cenabola primeraná stavu a roku (veku) vozidla a nie je ochotný jej škodu nahradiť, ktorá sa objavila až pri
užívaní vozidla žalobkyňou, nakoľko nevie ako s vozidlom zaobchádzala.

43. Súd z výsluchov svedkov M. I. - majiteľa servisu, ktorý vykonal opravu predmetného vozidla
a M. C., zamestnanca servisu, ktorého je majiteľom M. I. mal za preukázané tvrdenia žalobkyne,
že predmetné vozidlo v čase keď bola už jeho vlastníčkou žalobkyňa bolo odtiahnuté do servisu a
to dňa 20.5.2014 (uvedený deň vo faktúre č. XXFVXXXXX (č.l. 7) z dôvodu, že nebolo pojazdné
nakoľko sa pokazilo turbodúchadlo. Následne po zistení tejto poruchy v servise svedkom M. I., ktorú

skutočnosť potvrdil svedok M. C. bolo turbodúchadlo z auta vymontované a manžel žalobkyne spoločne
so svedkov Kozákom ho odviezli do Košíc kde ho opravili v TURBO SERVISE o čom svedčí aj vyššie
označený pokladničný lístok zo dňa 25.5.2014 (č.l. 8) a ktorú skutočnosť svedok potvrdil. Opravené
turbodúchadlo bola znova vmontované do predmetného vozidla v servise svedka M. I. a vozidlo po
ďalších úkonoch bolo spojazdnené o čom svedčí aj vyššie označená faktúra vyhotovená M. I.Č. (č.l. 7),
ktorú skutočnosť potvrdil svedok M. I.. Tieto zistené skutočnosti teda potvrdzujú a preukazujú tvrdenia

žalobkyne, že potom čo sa stalo vlastníčkou predmetného vozidla (vec prevzala), ktoré nadobudla kúpou
od žalovaného sa auto pokazilo a na jeho opravu vynaložila celkovo sumu 435,82 € (65,67 € + 95,15
€ + 275,- €). Spornou je otázka, či za to že došlo k poruche vozidla na odstránenie, ktorej vynaložila
žalobkyňa sumu 435,82 € zodpovedá žalovaný, ktorý žalobkyni auto predal, keďže preukázateľne k
poruche vozidla došlo až potom čo sa žalobkyňa stala jeho vlastníčkou a aj ho užívala (jazdil s ním jej

manžel čo nebolo sporné) a vznikla mu teda povinnosť sumu, ktorej zaplatenie si žalobkyňa v tomto
spore voči žalovanému nárokuje.

44. „Kupujúcim uplatnené právo zo zodpovednosti za vady veci predanej predávajúcimi možno
považovať za dôvodné za predpokladu, že reklamovaná (ratifikovaná) vady, ktorá bola dôvodom na

uplatnenie tohto práva: 1. je skutočne vadou, 2. vyskytuje sa na predanej veci v čase uplatnenia
práva zo zodpovednosti za vady, 3. má takú povahu, aká je pre uplatnenie kupujúcim zvoleného práva
vyžadovaná. (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co 450/2011 z 27. februára 2013).“

45.„Kupujúcimuplatnenéprávozozodpovednostizavadyjedôvodnélenprisplnení trochnasledujúcich

predpokladov, a to že reklamovaná vady je skutočne vadou, vyskytuje sa u predanej veci v čase
uplatnenia práva zo zodpovednosti za vadu a má takú povahu, ktorá je pre uplatnenie kupujúcim
zvoleného práva vyžadovaná, pričom o vadu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka nejde, ak
ide o poškodenia, ku ktorému došlo v dôsledku nesprávneho používania veci, najmä pri jej používaní
v rozpore s informáciou o spôsobe používania a údržby veci, ktoré vyplýva z jej nesprávneho použitia

alebo údržby. (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 7/2012 z 23. októbra 2012).“

46. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa si uplatnila voči žalovanému právo zo
zodpovednosti za vady a to jednostranným právnym úkonom - písomnou reklamáciou - Listom zo
dňa 4.6.2014, a v to v lehote (§ 599 OZ), z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa požadovala

od žalovaného úhradu nákladov, ktoré vynaložila na opravu vytýkanej vady predmetného motorového
vozidla(pokazenéturbodúchadlo),ktorávadajevadouodstrániteľnoučojezrejméztoho,žeodstránená
bola a aj keď to žalobkyňa výslovne v reklamácii neuviedla tak súd považuje požadovanú úhradu
týchto nákladov žalobkyňou za zľavu z dojednanej kúpnej ceny (§ 35 ods. 2 OZ). Žalobkyňa si teda
uplatnila voči žalovanému právo na primeranú zľavu z dojednanej kúpnej ceny tak ako jej to umožňuje

vyššie cit. ust. § § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade, ak dodatočne vyjde najavo vada,
na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil. Ust. § 597 ods. 1 Obč. zákonníka upravuje objektívnu
zodpovednosť predávajúceho za skryté alebo zjavné vady existujúce v čase uzavretia kúpnej zmluvy,
na ktoré predávajúci kupujúceho neupozornil. Súd mal za preukázané tvrdenie žalobkyne, že v tomto
prípade zistila vadu predmetného vozidla až následne po uzavretí kúpnej zmluvy so žalovaným a z

výpovede svedka M. I. (ktorý nepochybne je odborne spôsobilý sa vyjadrovať k týmto otázkam) mal
za preukázané, že takáto vada sa nedá zistiť diagnostikou, pretože diagnostikou sa zisťujú len vady
elektrickej časti vozidla ale nie motorovej časti vozidla a vylúčil tú možnosť, že túto vadu môže spôsobiť
jedna nesprávna jazda a že muselo ísť o dlhodobú záležitosť. Toto tvrdenie svedka vyvracia tvrdenie
žalovaného, že táto vada bola spôsobená výlučne až potom čo vozidlo prevzala žalobkyňa, t.j. po jeho

predaji a neexistovala v čase jeho predaja a žalovaný poukazoval na to, že manžel žalobkyne po kúpe
vozidla s ním jazdil a až potom došlo k jeho poruche (vada vozidla). Žalovaný však na preukázanie týchto
tvrdení nepredložil žiadne relevantné dôkazy a súd má za preukázané, že ide o vadu, ktorá vyšla najavo
dodatočne sa to až po uzavretí kúpnej zmluvy čo je ďalším predpokladom tejto zodpovednosti za vadyveci. K obrane žalovaného, že za vadu nezodpovedá, pretože o nej v čase uzavretia zmluvy nevedel
a preto na ňu nemohol upozorniť súd udáva, že zodpovednosť vyplývajúca z citovaného ustanovenia
§ 597 ods. 1 OZ je objektívna (zodpovednosť za výsledok), ktorej sa predávajúci, pokiaľ na vady

existujúce v čase uzavretia zmluvy neupozornil, nemôže zbaviť, pričom nie je rozhodujúce, či o vadách
vedel alebo nevedel. Súd teda dospel k záveru, že boli splnené podmienky na použitie ust. § 597
ods. 1 Obč. zákonníka a žalobkyni (kupujúcej) vzniklo právo voči žalovanému na zľavu z kúpnej ceny
zodpovedajúcej povahe a rozsahu vady, za ktorú považuje žalobkyňou uplatňovanú sumu 435,82 €,
ktorá suma pozostáva zo sumy 275,- € za opravu turbodúchadla, sumy 95,15 € za vykonané práce

spojené s opravou vozidla - súvisiace s odstránením tejto vady a sumy 65,67 € za materiál (oleje, filtre
a prípravok na umytie katal. DPF), ktorý bol použitý pri tejto oprave.

47. V priebehu sporu však došlo k právne významnej skutočnosti a to, že žalobkyňa platne odstúpila
od kúpnej zmluvy (z iných dôvodov), predmetom ktorej bol predaj a kúpa predmetného vozidla, o
ktorej skutočnosti právoplatne rozhodol tunajší súd vo vyššie označenom spore a následne na základe

právoplatného a vykonateľného rozsudku žalovaný vrátil žalobkyni kúpnu cenu 1.900,- € a žalobkyňa
žalovanému vrátila predmetné vozidlo, ktoré následne žalovaný dal zošrotovať, čo aj súdu žalovaný
preukázal vyššie označenými listinnými dôkazmi tvrdiac, že to bolo preto, že auto potom čo mu ho
žalobkyňa vrátila nebolo pojazdné. Za takéhoto stavu keď došlo k platnému odstúpeniu od kúpno-
predajnej zmluvy tak sa zmluva od začiatku zrušuje (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a teda aj

právo zo zodpovednosti za vady zaniklo. Súd preto už nemôže priznať žalobkyni nárok uplatňovaný
žalobkyňou v tomto spore podľa ust. § 597 ods. 1 Obč. zákonníka z titulu práva zodpovednosti za vady
veci, ktoré si uplatňovala žalobkyňa z tejto neplatnej kúpnej zmluvy ako nárok voči žalovanému na zľavu
z kúpnej ceny ale je potrebné tento nárok posúdiť ako bezdôvodné obohatenie.

48. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V tomto prípade sa
jedná o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže pred odstúpením od kúpnej zmluvy existoval
právny dôvod na plnenie žalovaného z titulu uplatneného práva žalobkyňou zo zodpovednosti za vady,

avšak v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti - platným odstúpením od kúpnej zmluvy žalobkyňou stratil
svoje právne účinky (odpadol). Okamihom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva
bezdôvodným obohatením. Žalobkyňa vynaložila náklady spojené s opravou predmetného vozidla,
pretože ho dala opraviť a išlo o vadu vozidla, ktorá mala za následok to, že vozidlo bolo nepojazdné
čo v konaní bolo preukázané a preto žalovaná suma 435,82 €, ktorú vynaložila žalobkyňa na opravu

vozidlapredstavujebezdôvodnéobohatenie,ktorézískalžalovanýnaúkoržalobkyne.Vozidložalobkyňa
na základe rozhodnutia súdu žalovanému vrátila, ktorá skutočnosť sporná medzi stranami nebola aj s
opravenou súčiastkou a hodnotou investovanou v súvislosti s jeho opravou a preto súd žalobe vyhovel a
uložil žalovanému povinnosť žalovanú sumu zaplatiť - vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Obrana
žalovaného spočívajúca v tom, že vozidlo mu vrátila žalobkyňa nepojazdné a preto ho dal zošrotovať a

za takéhoto stavu preto nie je povinný jej bezdôvodné obohatenie vydať neobstojí. Žalovaný tvrdenie,
že údajne vozidlo žalobkyňa vrátila nepojazdné súdu nepreukázal. Skutočnosť, že ho dal zošrotovať
nie je významná, pretože žalovaný ako vlastník predmetného vozidla s ním mohol nakladať po jeho
vrátení žalobkyňou ako chcel a tvrdenie, že žalobkyňa si mohla vymontovať opravovanú súčiastku
- turbodúchadlo a túto speňažiť a dať predísť škode tiež neobstojí nakoľko, ak by to urobila tak by

nesplnila svoju povinnosť vrátiť predmetné auto v stave v akom jej bolo odovzdané po uzavretí kúpnej
zmluvy, pretože preukázateľne žalobkyňa do auta nezadovážila novú súčiastku - turbodúchadlo ale len
ju dala opraviť (repasovať) a bola späť vmontovaná do auta, čo bolo žalobkyňou preukázané listinnými
dôkazmi ako aj výsluchom svedka M. I.. Tvrdenie žalovaného, že údajne toto turbodúchadlo v aute
namontované nebolo tiež žalovaný žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal. Keďže podľa § 458

ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením a v
tomtoobohateniespočívalovovýkonoch,takžesamusísaposkytnúťpeňažnánáhradasúdpretožalobe
vyhovel v celom rozsahu z vyššie uvedených dôvodov a uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie v sume 435,82 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

49. Súd sa ešte zaoberal posúdením prostriedku procesnej obrany, ktorý si žalovaný v priebehu sporu
voči žalovanej a to započítanie svojej pohľadávky výške 2.592,- € voči pohľadávke žalobkyne, ktorú si
uplatňuje žalobkyňa vo výške 435,82 € (§ 147 CSP). Tvrdil, že potom čo mu žalobkyňa vrátila predmetné
vozidlo tak zistil, že za obdobie od odstúpenia od zmluvy žalobkyňou do doby vrátenia vozidla, v ktoromobdobí už žalobkyňa nebola oprávnenou držiteľkou vozidla, pretože od zmluvy odstúpila a na strane
žalobkyne vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 2.592,- € za používanie tohto vozidla za obdobie
od 1.1.2009 do dňa odovzdania vozidla , s ktorým v tomto období najazdila 14 166 km (náhrada za 1

km 0,183 € podľa zák. o cestovných náhradách). Zároveň ju aj listom zo dňa 6.2.2017 vyzval na vydanie
bezdôvodného obohatenia v tejto sume (č.l. 90-91 spisu).

50. Zákon nevymedzuje priamo pojem oprávnenej držby ale predovšetkým ide držbu vlastníka veci. Za
oprávneného držiteľa sa považuje aj ten kto nie je vlastníkom veci vtedy, ak sa jeho držba opiera o nejaký

právnytitul(inýakovlastnícky)aprípadneajvtedy,akvdobrejviereopierasvojudržbuodomnelýprávny
titul. V tomto prípade takýmto právnym titulom je kúpna zmluva, na základe ktorej nadobudla žalobkyňa
predmetné ,motorové vozidlo do výlučného vlastníctva. Kritériom pre rozlíšenie, či v tomto prípade je
žalobca oprávneným alebo neoprávneným držiteľom je dobrá viera držiteľa v tom, či mu vec patrí,
resp. jej absencia. Dobrá viera oprávneného držiteľa - nevlastníka spočíva v existencii právneho stavu,
ktorý v skutočnosti neexistuje. Žalobkyňa bola tiež v dobrej viere, pretože síce nadobudla predmetné

motorové vozidlo na základe právneho úkonu - kúpnej zmluvy, avšak keďže od zmluvy platne odstúpila
tak zmluva sa od začiatku zrušila. O platnosti odstúpenia od zmluvy však rozhodol súd a preto so
zreteľom na všetky okolnosti sa žalobkyňa aj keď ona odstúpila od zmluvy domnievala, že je platný -
platná. To znamená, že v období odkedy nadobudla na základe kúpnej zmluvy predmetné motorové
vozidlodovýlučnéhovlastníctvaaždoobdobia,keďbolourčenésúdom,žeodstúpenieodkúpnejzmluvy

žalobkyňou je platné a strany si mali navzájom vrátiť plnenia zo zmluvy a že teda vlastníkom vozidla je
žalovanýbolaoprávnenýmdržiteľompredmetnéhomotorovéhovozidlažalobkyňa. Ztohovyplýva,žeak
vracia kupujúci predávajúcemu vec, pretože kúpna zmluva bola účinne zrušená alebo je neplatná, nemá
predávajúci právo na náhradu za zníženie hodnoty veci, ktorá je dôsledkom jej bežného (obvyklého)
užívania a s tým súvisiaceho opotrebenia do okamžiku zrušenia zmluvy, prípadne do právoplatnosti

rozsudku, ktorým súd určí, že vlastníkom veci je predávajúci z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy, ak
kupujúci do tej doby vec užíval v dobrej viere, že kúpna zmluva je platná. Súd preto procesnú obranu
žalovaného neuznal.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov
konania voči neúspešnému žalovanému v pomere 100%, keďže žalobkyňa mala v konaní plný úspech.
Po právoplatnosti tohto rozsudku o ich výške súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 256 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči

žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok (§ 220 ods. 1 CSP).