Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 3T/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614010073
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Rusnák

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7614010073.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 12. júna 2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
ml. U. U., G.. D., B.. XX.X.XXXX P. Č., okres Čadca, trvale bytom
U. XXX, okres Čadca, t. č. bytom T., D.. G. X,
okres Martin,

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

v písomnom podnete z mesiaca marec 2011 v obci U., okres Levoča, adresovanom Ministerstvu
školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, oznámila skutočnosti zakladajúce podozrenie
zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, keď uviedla, že dňa 28.2.2011
v objekte Reedukačného centra U., okres Levoča, ju vtedajší riaditeľ PaedDr. P. K. so zamestnancom
centra, fyzicky napadli a spôsobili jej zranenie oka, závraty a otras mozgu, čo si malo vyžiadať jej
liečenie,spojenéshospitalizáciou,vdôsledkučohobolouznesenímpoverenéhopríslušníkaObvodného

oddelenia PZ v Spišskom Podhradí, sp. zn. ORP-764/SH-PP-2011 zo dňa 13.5.2011 podľa § 199
ods. 1 Tr. poriadku začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zákona a oznamované skutočnosti potvrdila aj po zákonnom poučení vo svojej svedeckej výpovedi
pred povereným príslušníkom PZ zo dňa 17.5.2011, pričom jej tvrdenia o úmyselnom poškodení zdravia
inými osobami, ku ktorému malo dôjsť 28.2.2011, boli nepravdivé a vylúčené výsledkami vykonaného
dokazovania,

t e d a

iného lživo obvinila z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie,

č í m s p á c h a l a

prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona.

Podľa§345ods.1Tr.zákonaspoužitímčlánku6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladných
slobôd sa obžalovanej trest neukladá.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala na tunajší súd obžalobu na obvinenú U.
D., t. č. U., pre skutok a trestný čin popísaný vo výroku tohto rozsudku.Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní súd zistil nasledovný skutkový stav: Podnet na
trestné stíhanie v tejto trestnej veci bolo trestné oznámenie PaedDr. P. K. zo dňa 13.5.2011, ktoré

podal na OR PZ Poprad, Odbor kriminálnej polície v Levoči v nadväznosti na trestné oznámenie zo
dňa 15.3.2011 adresované na OO PZ v Levoči vo veci trestného činu krivého obvinenia, ktorého sa
dopustila podľa listu poškodeného okrem iného aj U. D., čo vyplynulo zo zápisníc o trestnom oznámení
vrátane listov poškodeného, v ktorých popisoval okolnosti, ktoré sa odohrali dňa 28. 11. 2011 v objekte
Reedukačného centra U. V. s tým, že bol krivo obvinený zo spáchania trestnej činnosti, súčasťou bolo

aj písomné vyjadrenie V. Š. - vychovávateľky, že z dôvodu agresívneho a vulgárneho správania sa
obvinenej rozhodla o umiestnení do ochrannej miestnosti po tom, čo rozbila okno, a do ochrannej
miestnosti ju umiestnila po príchode riaditeľa a rozhovore s psychológom.

Podaniu trestného oznámenia predchádzali nasledovné udalosti, ktoré boli dokumentované v tomto
konaní najmä listinnými dôkazmi.

List podpísaný U. D. doručený Ministerstvu školstva SR dňa 9. 3. 2011 označený ako sťažnosť podaná
na riaditeľa RC P. K. a jeho nevhodné správanie sa k deťom, ktorého obsahom bolo opísanie incidentu,
ktorý sa mal odohrať v objekte výchovného zariadenia tak, že dňa 28. 2. 2011 pisateľka nechtiac rozbila
okno, po príchode riaditeľa ju ťahal z poschodovej postele dole za vlasy a keď zišla dole, vykrútil jej

údržbár L. ruku, začal ju biť po hlave a chrbte, zobral ju preč z izby a na chodbe ju riaditeľ vyzval, aby
sa vrátila a ukázala mu okno, ktoré rozbila, keď sa otáčala, údržbár L. ju sotil na zem a postavil sa na
ňu, riaditeľ do nej kopal a kričal, že nech sa postaví a hoci mu povedala, že nemá ako, keďže L. na nej
stál, a keď sa postavila, prišla do izby, kde riaditeľ jej povedal, že by jej najradšej otrieskal hlavu o okno,
po ceste na izbu ju ešte hádzali o stenu a skrinky a na ochrannej miestnosti ju riaditeľ pritlačil k stene a

povedal, nech dá ruky vedľa seba, keď tak urobila, začal ju biť po tvári, v izbe bola strašná zima a dali
jej iba deky, dostala epileptický záchvat a skoro sa zadusila. Ako svedkov označila L. U., O., L., W. H.
P.. V liste je uvedené, že celé oko má podliate krvou a strašne ju bolí.

Uvedený list bol za účelom priameho vybavenia postúpený listom Ministerstva školstva, vedy, výskumu

a športu SR dňa 15.3.2011 Krajskému školskému úradu v Prešove. Listom Krajského školského úradu
v Prešove zo dňa 21.3.2011 č. RD 2011/00521-2-4 adresovaným U. D. do Reedukačného centra U.
V. vyplynulo, že v uvedenom podaní označenom ako sťažnosť poukazuje na podozrenie zo spáchanie
trestného činu riaditeľom Reedukačného centra v U. V. a zamestnancom L., a z toho dôvodu bolo
podanie dané na vedomie Okresnej prokuratúre v Spišskej Novej Vsi.

Podozrenie zo spáchania trestného činu bolo vyšetrované povereným príslušníkom OO PZ Spišské
Podhradie, kde z vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS: ORP-764/SH-PP-2011 vyplynulo, že uznesením
povereného príslušníka OO PZ Spišské Podhradie sp. zn. ORP-764/SH-PP-2011 zo dňa 13.5.2011 bolo
začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom

základe, že doposiaľ nestotožnené osoby dňa 28.2.2011 okolo 14.30 hod. v objekte Reedukačného
centra v U. V. v izbe č. 8 na prízemí fyzicky napadli poškodenú U. D. a to tak, že počas toho, ako bola
umiestnená v uvedenom ústave, po tom, čo rozbila okno a odmietla ísť na izbu č. 24, tzv. samotku, chytili
ju za vlasy a ťahali z postele, vykrútili jej ruku a bili po hlave, chrbte niekoľkokrát a tlačili ju pred sebou
do miestnosti č. 24, potom ju nestotožnená osoba potkla a sotila na zem, následne sa na poškodenú

postavila jednou nohou, kopla ju do brucha a 2 krát do nohy, následkom čoho poškodená mala utrpieť
zranenia, a to zakrvácanie oka vpravo, pričom začala mať závrate, začala odpadávať a dňa 12.3.2011
po tom, čo odpadla v kúpeľni, bola prevezená na lekárske ošetrenie NsP Levoča, pričom jej po ošetrení
ošetrujúcim lekárom bola stanovená diagnóza, a to otras mozgu, bližšie neurčená anémia z nedostatku
železa s dobou liečenia predbežne najmenej 7 dní.

V zápisnici o výsluchu svedkyne U. D. zo dňa 17. 5. 2011, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu,
svedkyňa v podstate uviedla, že po tom, čo nechtiac rozbila okno sa zmienila, že najradšej by vzala
kľúče a niekam odišla, z čoho si vychovávateľka V. Š. domyslela, že chce ujsť, vyzvala ju na odchod do
ochrannej miestnosti, čo odmietla. Potom privolala riaditeľa, ktorý prišiel spolu s pánmi L. H. W., boli tam

aj vychovávateľka R. a chovankyňa L. U.. Riaditeľ ju chytil za vlasy a ťahal z postele dolu, na čo sa mu
vytrhla a zišla z postele sama, L. jej vykrútil ruku a asi 4-5 krát ju udrel po hlave a chrbte, k čomu sa pridal
aj riaditeľ. Potom vyšli na chodbu, L. jej držal za chrbtom vykrútenú ruku a tlačil ju pred sebou, riaditeľ
sa rozhodol, že chce vidieť rozbité okno, L. ju potkol a sotil na zem, postavil sa jednou nohou na ňu ariaditeľ kričal, aby sa postavila, potom ju kopol do brucha a dvakrát do nohy. Keď prišli na izbu riaditeľ
jej chytil tvár a povedal, že najradšej by jej otrieskal hlavu o rozbité okno, následne sa presunuli do
ochrannej miestnosti, kde jej riaditeľ dal zaucho za prítomnosti W., R., Š., L. H. L. U.. Na druhý deň okolo

15 hod. ju pustili z miestnosti, kde si všimla, že má podliate oko, zle videla a pýtala sa zdravotnej sestre
na vyšetrenie, ktorá jej povedala, že to riaditeľ zakázal. Po incidente začala odpadávať, mala závrate,
hoci predtým ich nemala, asi po 4 dňoch odpadla v kúpeľni, bola v nemocnici, vystavili jej prepúšťaciu
správu. Neskôr ju premiestnili do iného ústavu. Počas incidentu vychovávateľke vulgárne nevynadala,
ani nikoho fyzicky nenapadla, nebola nijako agresívna, bránila sa iba vtedy, keď ju riaditeľ ťahal za vlasy

a to tak, že kopla do poličky.

Uznesením povereného príslušníka OO PZ Spišské Podhradie sp. zn. ORP-764/SH-PP-2011 zo dňa 7.
8. 2011 bolo rozhodnuté, že trestná vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na
zdravípodľa§156ods.1Tr.zákona„ktoréhosadopustiliP.K.H.H.L.tým,žeP.K.juchytilzavlasy,ťahal
ju dole z postele za vlasy, následne keď zišla z postele, H. L. ju chrbtom tlačil pred sebou do ochrannej

miestnosti, pričom na príkaz P. K. sa vrátili do izby č. 8, a následne H. L. ju potkol a sotil na zem, a keď
menovaná ležala na zemi, tak sa na ňu jednou nohou postavil, P. K. ju kopol raz do brucha a raz do nohy
a po príchode do ochrannej miestnosti ju P. K. vyzval, aby sa postavila k stene a dala ruky popri sebe,
pričom jej dal za ucho, následne bola umiestnená v ochrannej miestnosti, kde po incidente mala mať
závrate, dňa 12.3.2011 odpadla v kúpeľni a bola prevezená na lekárske vyšetrenie, pričom neutrpela

zranenia, ktoré by si vyžiadali práceneschopnosť“ bola postúpená Krajskému školskému úradu Prešov
na disciplinárne konanie, pretože výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin,
ale o skutok, ktorý by mohol príslušný orgán osobného úradu prejednať ako disciplinárne previnenie.
Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6. 10. 2011.

Na podklade záveru vyšetrovania bol pracovný pomer s poškodeným ukončený, zo spisu Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7Cpr 1/2011, z rozsudku zo dňa 6.5.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9CoPr 3/2016 zo dňa 18. 5. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
30.6.2017, bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu PaedDr. P. K. u žalovaného
Reedukačné centrum U.U. V. vykonané oznámením o skončení pracovného pomeru dňa 24.10.2011 z

dôvodu, že sa dopustil hrubého porušenia pracovnej disciplíny tým, že žiačku U. D. chytil a ťahal za
vlasy a v ochrannej miestnosti jej dal zaucho, následkom čoho začala mať závraty, začala odpadávať a
dňa 12.3.2011 odpadla v kúpeľni a bola odvezená na lekárske ošetrenie bez nutnosti hospitalizácie, je
neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá.

Obžalovaná ml. U. U. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná, následne využila svoje právo
a pred súdom vypovedala.

Uviedla, že dňa 28.2.2011 v objekte Reedukačného centra U. V. (ďalej RC) rozbila neúmyselne rukou
alebo lakťom okno, keďže okno bolo otvorené a vychádzala na poschodovú posteľ. Za to mala ísť na

izbu z príkazu vychovávateľky Š. do záchytnej miestnosti, ktorú volali basa, čo odmietla. Vychovávateľka
vtedy zavolala vtedajšieho riaditeľa P. K., ktorý prišiel aj so zamestnancom H. L., a keď ležala na hornom
poschodí poschodovej postele, vtedy ju riaditeľ chytil za vlasy a stiahol ju z postele dole, H. L. jej
vykrútil ruku, riaditeľ ju udrel päsťou na oblasť spánku, potom ju vyvliekli na chodbu, kde ju riaditeľ
zhodil na zem, H. L. jej držal ruku tak, že ju mala vykrútenú dozadu, a keď ležala na boku, tak ju

riaditeľ kopal do rebier, nôh a brucha. Nevie, koľko kopancov dostala, pretože bola skrčená na zemi,
následne potom odišla do záchytnej miestnosti, kde ju H. L. s riaditeľom fackovali tak, že doslova z nej
urobili „fackovacieho panáka“. Na izbe sa jej ešte zastala L. U., ktorá ju potom v záchytnej miestnosti
aj ukľudňovala, keďže niečo mala s hrtanom a dusila sa. Po 24 hodinách, na druhý deň ju pustili. Po
prepustení išla za zdravotnou sestrou, ktorá jej dala mastičku na oko, dožadovala sa, aby ju zobrali na

pohotovosť, vtedy jej zdravotníčka povedala, že to majú zakázané. Následne však odpadla na skupine,
po privolaní pohotovosti bola prevezená do nemocnice, kde bola 2-3 dni, potom po ňu prišla zdravotná
sestra s tým, že na príkaz riaditeľa sa má vrátiť do RC. Následkom tejto bitky mala zdravotné problémy,
monokel, oko podliate krvou, problémy s dýchaním, bolesť v hrudníku, odpadávala a klepali sa jej ruky.
Podliatina oka jej mohla vzniknúť buď ťahaním, úderom alebo iným spôsobom, problémy s dýchaním

mala v súvislosti s tým, že H. L., ktorý mal asi 80 kg, sa na ňu postavil, hoci to mohlo vzniknúť i kopaním,
klepanie rúk mala v dôsledku šoku. Keď bola ako obvinená vypočúvaná, so všetkým súhlasila, pretože
jej policajt povedal, aby to nechala tak.Ďalej uviedla, že na bývalého riaditeľa podala trestné oznámenie priamo z ústavu, v ten deň bola rodina
bývalého riaditeľa, ktorá bola zamestnaná v RC, zastrašovať chovankyne s tým, že keď niečo povedia,
tak sa im môže niečo stať. Ju samotnú zastrašoval P. K. ml., že „či jej nestačilo, že má svojich ľudí a

čo tým chce dosiahnuť“. V súvislosti s touto vecou bola na psychiatrickom vyšetrení v dobe, keď sa vec
riešila s bývalým riaditeľom.

Ďalej uviedla, že napísala jeden list buď na ministerstvo alebo prokuratúru, adresu jej dal pán D., ktorý list
aj podal na pošte, obálku vypisovala sama, na napísanie listu ju nikto nenahováral. V liste popisovala, čo

sa stalo, čiže toto napadnutie a ako bývalý riaditeľ s nimi zaobchádzal. Nepamätala si, či napísala aj iný
list.Týmtolistomchceladosiahnuť,abybolosnimi(chovankyňami)zaobchádzané„akosľuďmianieako
so zverou“. Chcela, aby bývalý riaditeľ za to niesol následky, čo spravil, aby ho zbavili funkcie. Na otázku,
či si myslela, že za to môže byť riaditeľ stíhaný, uviedla, že chcela, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s
ľuďmi. Uviedla, že nemá vedomosť, ako skončilo vyšetrovanie voči bývalému riaditeľovi. Po predložení
predmetného listu súdom obžalovaná potvrdila, že ide o list, ktorý napísala.

VýpoveďobžalovanejčiastočnepodporilasvedkyňaL.U.,t.č.Ž.,ktorásiužvzhľadomnaodstupčasuna
udalosti nepamätala presne alebo detailne, pred súdom vypovedala rozdielne o niektorých okolnostiach
skutku (súd rozdiely zvýraznil podčiarknutím).

Skutok popísala v podstate tak, že obžalovaná nechtiac rozbila okno, vychovávateľka zavolala riaditeľa,
keďže obžalovaná odmietala ísť na ochrannú miestnosť. Obžalovaná ležala na posteli, bývalý riaditeľ
ju ťahal za vlasy dole, na zemi ju potom pri stolíku bil, čím jej poškodil oko, následne prišiel údržbár,
kde ju niesli do ochrannej miestnosti. Ona sama išla do ochrannej miestnosti dobrovoľne, kde po celý
čas bola s obžalovanou. Skutok popísala aj tak, že riaditeľ ju ťahal dole z postele, nejako potom zišla

sama na zem, kde ju potom ešte bil, obžalovaná si udrela oko do stolíka (čo vie), ktorý bol pri posteli,
čo však nevidela, iba videla, že začala plakať, držala si oko, že ju to bolí. Údržbár ju pravdepodobne
nebil, iba ju držal, keďže ju chcel nasilu odniesť do ochrannej miestnosti. Videla, že bývalý riaditeľ jej
dal facku, keďže obžalovaná sa držala druhej postele a odmietala ísť do ochrannej miestnosti, ďalej
si už nepamätá, pretože ju odvádzal H. L. do ochrannej miestnosti. V dobe, kedy chceli U. odviesť

do ochrannej miestnosti, správala sa agresívne a slovne to prejavovala. Pokiaľ ide o kopnutie do
obžalovanej, toto nevidela, Do ochrannej miestnosti išli spolu, hoci ona išla najprv sama a ju nikto do
ochrannej miestnosti neodvádzal. Nepamätala sa, či bola obžalovaná počas predvádzania do ochrannej
miestnosti fyzicky napadnutá. V ochrannej miestnosti obžalovaná plakala, obidve chceli, aby ju zobrali
odtiaľ preč, lebo až tak plakala, že sa nevedela nadýchnuť, vtedy prišiel riaditeľ a ešte sa tam „vyškieral“.

Nevidela, že by ešte v ochrannej miestnosti bol bývalý riaditeľ obžalovanú udrel a nevedela, či to urobil
H. L.. Sťažovala sa, že ju bolí oko a hlava, keďže ju riaditeľ ťahal za vlasy. Po incidente obžalovanej
bývalo zle tak, že sa jej zakrútila hlava, museli si sadnúť, keďže si mysleli, že odpadne, čo sa však
nestalo, avšak zdá sa jej, že raz obžalovaná aj odpadla v umyvárke pri sprchovaní.

Pokiaľ ide o list, tento napísali spoločne a dali ho vychovávateľom, aby ho poslali, a to z dôvodu, že
pokiaľ by ho posielali cez riaditeľa, tak by nebol odoslaný. Spísala ho teda ona so U. D., nepamätala sa,
či ho dávali podpisovať aj ďalším dievčatám. Písali ho hneď na to, ako vyšli z ochrannej miestnosti. V
liste písali to, čo sa U. stalo, nikto im list nediktoval.

Svedkyni bola predložená výpoveď z vyšetrovacieho spisu OO PZ Spišské Podhradie ČVS: ORP-764/
SH-PP-2011, v ktorej uviedla, že za prítomnosti vychovávateľa W. U. D. odmietla ísť do ochrannej
miestnosti, riaditeľ ju začal ťahať za vlasy a hovoril, aby zišla dole z postele. Vtedy sa mu vytrhla, v
zlosti sa postavila na posteľ a nohou kopla do poličky, následne zoskočila sama z postele na nohy, kde
pán L. ju chytil za pravú ruku, ktorú jej vykrútil za chrbát a riaditeľ sa jej pýtal, prečo nechce ísť na

ochrannú miestnosť, pričom mu povedala, že je to kvôli tomu, lebo okno nerozbila naschvál. Počas toho
ju pán L. udieral druhou rukou po chrbte, vtedy U. si udrela hlavu o stolík v miestnosti, vtedy nevidela,
že by sa zranila. Následne ju pán L. pustil, U. plakala a nadávala, následne jej riaditeľ dal facku po tvári.
Potom ona sama išla dobrovoľne do ochrannej miestnosti a U. z miestnosti vyviedol pán L., kde ju držal
rukou, keďže nechcela ísť a nadávala. Následne sa vrátili do izby, kde sa jej riaditeľ pýtal, prečo rozbila

okno, a že pokiaľ ešte to urobí, otrieska jej hlavu o okno. Na ochrannej miestnosti U. nadávala bývalému
riaditeľovi, že je špina, kde vtedy jej kázal dať ruky dole, čo urobila, potom ju udrel dlaňou po tvári.
Na druhý deň ich z ochrannej miestnosti pustili, vtedy videla, že má oko zaliate krvou v oblasti bielka,
modriny jej nevidela, sťažovala sa, že ju bolí hlava. Následne aj trikrát odpadla, taktiež aj v kúpeľni, kdevšak ona pri tom nebola. K predloženej výpovedi svedkyňa uviedla, že je pravdivá a pred súdom si už
na všetko nespomína.

Porovnaním výpovedí svedkyne pred súdom a pri policajnom vyšetrovaní oznámenia na vtedajšieho
riaditeľa súd vzhliadol kvalitatívny rozdiel tvrdených okolností, za ktorých mal byť skutok spáchaný, a
to pokiaľ išlo o stiahnutie obžalovanej z postele, jej bitie pri posteli riaditeľom, ktoré svedkyňa pred
súdom ani nekonkretizovala, udretie do nočného stolíka, ktoré malo nastať po bití riaditeľom, hoci pri
vyšetrovaní tvrdila, že to spôsobil H. L., úder rukou riaditeľom v ochrannej miestnosti, pričom však bitie

nepotvrdila priamo pred súdom, rozdielne sa vyjadrovala k okolnostiam vzniku zranení obžalovanej.
Súd mal pochybnosti o objektívnosti jej tvrdení aj na OO PZ Spišské Podhradie, keďže vypovedala o
okolnostiach, ktoré nemohla sledovať. Svedkyňa bola totiž predvádzaná do ochrannej miestnosti pred
obžalovanou, hoci vo výpovedi na polícii sa zmieňovala aj o tom, čo sa stalo na izbe po opätovnom
návrate obžalovanej, riaditeľa a zamestnanca z chodby. Odhliadnuc od toho, pokiaľ však svedkyňa za
pravdivú označila práve výpoveď vykonanú na OO PZ Spišské Podhradie, v nej potvrdila iba to, že

riaditeľ mal obžalovanú ťahať za vlasy, aby išla dolu z postele a dať jej nanajvýš dve facky (jednu na
izbe a jednu v ochrannej miestnosti), zatiaľ čo H. L. jej mal držať ruku za chrbtom a udierať do chrbta.

Výpoveď obžalovanej o priebehu incidentu a jej napadnutia boli vyvrátené výpoveďami svedkov, ktorých
tvrdenia si navzájom neodporovali. Zároveň nepotvrdili, že by došlo k fyzickému napadnutiu obžalovanej

vtedajším riaditeľom a ďalšou osobou ako to popisovala obžalovaná.

PaedDr. P. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že až potom, čo obžalovaná sa vrátila z nemocnice
sa mal od p. W. dozvedieť, že túto chovankyňu mal zbiť, dokopať. Dozvedel sa o liste, ktorý napísala
a hneď na to podal sám trestné oznámenie. Následne na svoju funkciu abdikoval z dôvodu, že podal

trestné oznámenie najprv na obžalovanú a potom na p. D. a p. Z. v súvislosti s tým, aby neovplyvňoval z
pozície riaditeľa RC priebeh vyšetrovania vo veci. Ku dňu 28.2.2011 uviedol, že bol zavolaný telefonicky
ohľadne problému v internátnej časti, preto zavolal aj kolegovi L., aby išiel s ním. Keď prišli na oddelenie
tak zistil, že s danou situáciou si nevedela poradiť vychovávateľka Š. ale ani vychovávateľka R., bol tam
pravdepodobne aj W.. Bolo rozhodnuté, že obžalovaná vzhľadom na to, že rozbila okno a v minulosti

sa afektívne správala pôjde do ochrannej miestnosti, čo odmietala. Pritom vyvádzala, bola hysterická.
Obžalovaná ležala na poschodovej posteli, kopala nohami, on sa postavil na spodnú posteľ, chytil sa
rukou vrchnej postele, pričom obžalovaná bola „zababušená“ dekou, a preto chytil túto deku s tým, že
jej pravdepodobne povedal, že jej nič nepomôže a že do ochrannej miestnosti musí ísť. Chytil ju buď
za rameno alebo za deku čo sa stalo iba v sekunde, kde túto deku stiahol, kde vtedy ona sa otočila

smerom k stene, aby ju nedočiahol. Následne však zoskočila z postele, kde šofér L. ju zobral pred seba,
išiel s ňou do ochrannej miestnosti, ona išla pred ním, keďže kvôli úzkej chodbe by sa dvaja vedľa seba
nezmestili. On sám išiel za nimi k ochrannej miestnosti, kde už bola p. R., ktorá tam priniesla L. U.. Keď
prišli s L. do predsiene ochrannej miestnosti, obžalovanú už prevzali ženy ktoré tam boli, vtedy tam ostal
aj p. W. pre prípad, že by sa ešte niečo stalo. V dobe kedy prišiel k posteli, oproti dverám sedela na

posteli L. U., bola tam ešte vychovávateľka Š., vychovávateľ W. H. L.. R.. V samotnej miestnosti iné
osoby už neboli. Na chodbe pritom boli dievčatá zo skupiny asi v počte 5, ale mená povedať nevedel.

Ďalej uviedol, že počas predvádzania jej p. L. vykrútil ruku, aby ju držal, tlačil pred sebou, keďže
obžalovaná sa trhala, búchala, sácala. Na otázku či udrel priamym úderom obžalovanú, kopol ju alebo

použil nejaký intenzívnejší prejav v súvislosti s prekonaním jej odporu uviedol, že by si to nikdy nedovolil.
Ďalej uviedol, že podľa záznamov bola obžalovaná v ochrannej miestnosti 24 hodín, t.j. od 15.00
hod. do 15.00 hod. nasledujúceho dňa. Pred nástupom do ochrannej miestnosti obžalovaná nemala
žiadne zdravotné problémy, pričom zo záznamov ohľadom doby po prepustení z ochrannej miestnosti
sa nenachádzali záznamy alebo požiadavka na nejaké riešenie jej zdravotného stavu. Bol tam však

záznam, že má nejaký problém s okom, ktorý bol vyhodnotený zdravotnou sestrou aj vedúcou výchovy,
že si šúcha oko, že chce ísť do nemocnice aby sa dostala k cigaretám, ktoré prípadne z nemocnice
donesiedoRC.Otom,ženanehonapísalalistsadozvedelokolo15.3.,keďže12.3.odpadlavumývarke,
následne bola RZP prevezená do nemocnice a teda po jej návrate. V tom čase to s obžalovanou
neriešil, nepovažoval to ani za normálnu vec, keďže išlo o klamstvá. Následne však bol s ním rozviazaný

pracovný pomer. Po opätovnom nástupe do práce však dostal opakovanú výpoveď, následkom čoho
je nezamestnaný.Ďalej svedok uviedol, že voči obžalovanej nepoužil žiadnu fyzickú silu, akurát, že jej stiahol deku a pritom
ju chytil za rameno. Rozpor oproti trestnému oznámeniu, kde uviedol, že na posteli sa ho obžalovaná
snažila kopnúť a z toho dôvodu sa presunul k tej časti postele kde mala hlavu, rukou ju chytil za odev a

vlasy so slovami, že pôjde dole uviedol, že išlo o to, že išlo o jeden úchop v krátkom čase, kde pravou
rukou išiel stiahnuť deku, aby išla dole, ona nemala dlhé vlasy a preto ju chytil iba vtedy, keď sťahoval
deku. Šoféra L. tam zavolal kvôli tomu, že obžalovaná bola agresívna.

Ďalej uviedol, že asi 13 dní po 28. 2. došlo k bitke, kde po údajnom incidente obžalovaná odpadla

na umyvárke, avšak bližšie k tomu sa vyjadriť nevedel s tým, že vtedy ju odviezli do nemocnice a
následne už ju dali späť. V tom čase on bol na maródke, o incidente sa dozvedel až potom čo prišiel do
práce. Svedok súčasne poprel že by dal príkaz na návrat obžalovanej z nemocnice do RC. List, ktorý
obžalovaná napísala chápe tak, že mu jednoznačne chcela ublížiť. Svedok sa vyjadril aj k tvrdeniam
obžalovanej o celom incidente tak, že nič z toho, čo popisovala sa nestalo, išlo o klamstvo. Pred týmto
incidentom ani nemal konflikt s obžalovanou, hoci pred jej príchodom do RC vedel o akú osobu ide.

Svedok H. L. uviedol, že si pamätá, že v roku 2011 pracoval ako vodič -údržbár. Pamätal si, že na konci
pracovnej doby ho zavolal riaditeľ, aby išiel s ním, že nejaká chovankyňa rozbíja okná. On tam išiel
kvôli rozbitému oknu, nakoľko vždy v takýchto prípadoch volali údržbára. Keď prišli do spálne, na posteli
boli dve chovankyne a riaditeľ ich vyzval, aby zišli z postele. Jedna z nich hneď aj odišla, druhá robila

veľký krik a nechcela ísť. V dobe, kedy sa pozeral na okno tak riaditeľ komunikoval s chovankyňou,
vtedy tá chovankyňa urobila niečo také, že asi skopla poličku, pretože táto letela okolo neho. Hneď
na to sa k nej otočil, ona už ležala na zemi, mlátila a kopala okolo seba a preto ju zobral za ruku a
spacifikoval ju tak, aby neublížila ani sebe. Vtedy bývalý riaditeľ povedal, že pôjde na samotku, preto
ju postavil, a s vytočenou rukou ju pred sebou tlačil až na samotku. Vtedy ešte vyčíňala ale postupne

sa ukľudnila. Na samotke už bola tá chovankyňa, ktorá predtým bola s ňou na izbe. Po príchode na
samotku, kde sa dievčatá prezliekali už s riaditeľom odišli preč. Počas predvádzania určite nedošlo k
poškodeniu zdravia u chovankyne, avšak mohla si ublížiť vtedy, kde v priestore úzkej chodby narážala
do steny a do skríň, chovala sa ako nepríčetná a preto mohla mať nejaké modriny na tele. Na hlave
však nemala žiadne zranenia. Túto chovankyňu ani nekopal a ani inak nezbil, nevidel, že by ju bol bil

bývalý riaditeľ, keďže po príchode na samotku ju hneď na to predvádzal do ochrannej miestnosti. Ďalej
uviedol, že keďže chovankyňa hulákala a odmietla poslúchať, bývalý riaditeľ k nej pristúpil a stiahol z
nej deku alebo paplón, avšak nevidel, že by použil voči nej nejaké fyzické násilie.

Svedkyňa V. Š. - vychovávateľka uviedla, že v uvedený deň, keď prišla na skupinu, obžalovaná sedela

na zemi a v jej okolí sa nachádzalo rozbité sklo, ktoré pravdepodobne v afekte držala v ruke. Jedna z
prítomných žiačok ju upozornila, že ju môže napadnúť, ukradnúť jej kľúče a ujsť. Snažila sa upratať toto
sklo, išla pre pomoc a pravdepodobne vtedy išla za psychológom. Po príchode psychológa sa rozhodlo,
že bude umiestnená do ochrannej miestnosti vzhľadom aj na jej zlý psychický stav, pričom sa vyskytlo aj
ďalší problém s ďalšou žiačkou. Spolu s kolegyňou ich chceli umiestniť do ochrannej miestnosti, avšak

žiačky sa bránili, odmietali odísť a nerešpektovali ich, ostali ležať v posteli. Vtedy zavolali pomoc, a preto
tam došiel vtedajší riaditeľ, ďalej p. L. a W.. Po príchode týchto osôb na slovné výzvy, obidve žiačky
odišli do ochrannej miestnosti, kde ona spolu s kolegyňou R. už boli prítomné, kedy sa prezliekli do iného
odevu, ktorý bol určený na umiestnenie v ochrannej miestnosti a vtom čase už v ochrannej miestnosti iné
osoby neboli. Ďalej uviedla, že si už nepamätá, či došlo k nejakému fyzickému spôsobu predvádzania

alebo prekonanie odporu chovankýň v súvislosti s predvedením do ochrannej miestnosti, uviedla iba
to, že z postele bol stiahnutý paplón. Vyjadrila sa tak, že nevie, aký zlom nastal, že žiačky následne
uposlúchli a išli do ochrannej miestnosti. Tvrdila, že nevidela žiadne fyzické napadnutie, údery alebo
kopance zo strany zamestnancov voči obžalovanej a na druhý deň po 24 hodinách nevidela žiadne
zranenia, obdobne ako predtým u obžalovanej, hoci v súvislosti s prezliekaním do iných vecí obžalovanú

videla, táto sa nesťažovala na žiaden zdravotný problém. Následne už v ďalších dňoch s obžalovanou
do kontaktu neprišla, počula iba, že mala nejaké problémy s odpadávaním. Uviedla, že sa nevie vyjadriť
ani k listu, ktorý mala obžalovaná napísať a v ňom sa sťažovať. Aj samotné prevádzanie po chodbe
do ochrannej miestnosti prebiehalo bez problémov, vrátane samotného umiestnenia obžalovanej do
ochrannej miestnosti.

V súvislosti s výpoveďou svedkyne jej bola predložená výpoveď z 20.5.2011 sp. zn. ČVS: ORP-764/
SH-PP-2011 Obvodného oddelenia PZ Spišské Podhradie, ktorej uviedla, že ku skutku, že po porade
s bývalým riaditeľom sa spolu s kolegyňou R. rozhodli umiestniť obžalovanú a L. U. do ochrannejmiestnosti, čo žiačky odmietli, a preto kolegyňa R. volala vtedajšiemu riaditeľovi, že si s nimi nevedia
poradiť a že odmietajú ísť do ochrannej miestnosti. Vtedajší riaditeľ vtedy povedal, že príde za chvíľku,
kde prišiel aj s p. L. H. L.. W., vyzval obžalovanú, aby zišla z postele a išla do ochrannej miestnosti,

čo odmietla, bola drzá a vulgárna, preto prišiel k posteli, kde obžalovanú chytil za plecia, za vlasy, kde
však sa mu vytrhla, sama zoskočila z postele na podlahu, bola stále agresívna a vulgárne nadávala, a
preto ju p. L. chytil za ruku, ktorú jej vykrútil za chrbát, ona sa predvedeniu bránila tak, že sa hádzala.
S vychovávateľkou R. H. W. do ochrannej miestnosti L. U. odišla v kľude. Následne obžalovanú p. L.
vyviedol z izby, avšak vtedajší riaditeľ povedal, aby mu išla ukázať rozbité okno, a preto sa k oknu vrátili,

kde obžalovaná tvrdila, že ho rozbila nechtiac lakťom. Následne ju opäť vyvádzal o ochrannej miestnosti
p. L., obžalovaná sa na chodbe trhala, mykala a sama sa hádzala o stenu, keďže chodba bola úzka.
Následne pred ochrannou miestnosťou riaditeľ ako aj p. L. H. W. ostali pred ochrannou miestnosťou
a to pred predsieňou, keďže nemali vstup do predsiene z dôvodu, že sa tam dievčatá prezliekajú. Na
ochrannej miestnosti ostala iba ona s kolegyňou R. a každá z nich si svoju žiačku umiestnila. Svedkyňa
v tejto výpovedi tvrdila, že nevidela, aby obžalovaná bola fyzicky napadnutá bitím alebo kopaním, počas

služby obžalovanú pravidelne kontrolovala o čom svedčia záznamy a nevidela, aby mala zranenia alebo
začervenané oko, nijak sa nesťažovala a to ani na bolesti hlavy alebo závrate. Na druhý deň v čase o
15,00 hod. ju z ochrannej miestnosti vyberala, kde obžalovaná bola kľudná a nevšimla si, že by mala
nejaké modriny, zranenia alebo začervenané oko.

K uvedenej výpovedi svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že v tom čase vypovedala pravdu a že
sa to stalo tak, ako to popisovala pred policajtmi, lepšie si v tom čase aj pamätala ako pred súdom.

Svedkyňa T. R. uviedla, že si už nepamätá, čo sa presne stalo, avšak si pamätá, že na miesto bol
privolaný vtedajší riaditeľ, aby obžalovanú usmernil, vtedy ju stiahol z postele dole, bola tam ešte jedna

žiačka, ktorú sama dávala do ochrannej miestnosti a vzápätí vtedajší riaditeľ dával obžalovanú do tejto
miestnosti, avšak nevie ako sa to udialo, keďže si na podrobnosti nepamätala. V každom prípade však
obžalovanej nič nebolo, nemala žiadne zranenia, nebola fyzicky napadnutá. Potvrdila, že teda ona sama
predvádzala ešte pred predvedením obžalovanej do ochrannej miestnosti inú žiačku. Tvrdila, že sa v
podstate nevie vyjadriť, ako prebiehalo predvedenie obžalovanej do ochrannej miestnosti. Uviedla, že

ešte na izbe vtedajší riaditeľ ju stiahol z postele, keďže nadávala, odmietala ísť a potiahol ju preto za
ruku. Nesťažovala sa na žiadne zranenia a ani žiadne zranenia počas toho, čo vykonávala v ochrannej
miestnosti kontrolu obžalovaná nemala, nedožadovala sa lekárskeho ošetrenia.

Svedkyni bola predložená zápisnica o výsluchu z 20.5.2011 sp. zn. ČVS: ORP-764/SH-PP-2011

Obvodného oddelenia PZ Spišské Podhradie, kde uviedla, že o umiestnení obžalovanej a L. U.
do ochrannej miestnosti rozhodol vtedajší riaditeľ, keďže obidve žiačky odmietali ísť do ochrannej
miestnosti, boli vulgárne, a predtým obžalovaná rozbila okno. Keďže s kolegyňou Š. si nevedeli dať
rady, zavolali vtedajšieho riaditeľa, ktorý keď prišiel s p. L. na izbu slovne vyzval obžalovanú, aby
zišla z postele, kde ona sa vulgárne vyjadrovala, nereagovala na príkaz, a preto riaditeľ vyskočil na

spodnú posteľ, rukou chytil obžalovanú za plece a vlasy, nakoľko táto ležala na poschodovej posteli
a vyzval ju, aby zišla dole. Svedkyňa následne odvádzala do ochrannej miestnosti, aj L. U., ktorá išla
dobrovoľne, a preto už nevidela, čo sa odohralo v samotnej izbe. Následne do ochrannej miestnosti
prišla aj obžalovaná s riaditeľom a p. L., v tom čase tam bol prítomný aj vychovávateľ W.. Počula, že
obžalovaná na chodbe do ochrannej miestnosti sa vulgárne vyjadrovala na osobu riaditeľa, na čo ju aj

sama svedkyňa upozorňovala, aby sa ukľudnila, pretože ešte pred hodinou bolo založené nové sklo a
ona ho znovu rozbila. Ďalej uviedla, že chlapi v ochrannej miestnosti neboli, nakoľko v predsieni sa obe
dievčatá prezliekali. Počas služby obžalovanú pravidelne kontrolovala, táto sa jej na nič nesťažovala,
nemalaporanenéoko,nesťažovalasanazranenia,bolestihlavyalebozávrate.Nahlavnompojednávaní
uviedla, že na polícii vypovedala pravdu.

Svedok Ing. L. W. uviedol, že on incident nevidel, keďže v podstate celý čas sa zdržiaval na chodbe a
odvádzal jednu zo žiačok do ochrannej miestnosti. Ako vychovávateľ bol požiadaný bývalým riaditeľom,
aby išiel dole na prízemie a keď sa blížil k oddeleniu, tak už len videl jednu zo žiačok vychádzať von zo
skupiny, takže v podstate bol na chodbe s ňou a išiel s ňou k ochrannej miestnosti. Nevedel uviesť, prečo

boli dievčatá odvádzané do ochrannej miestnosti, avšak v tej dobe si nevšimol ani U. D. a jej odvádzanie
do ochrannej miestnosti. Počas tej doby, keď on tam bol, nedošlo ani k násilnému predvádzaniu týchto
žiačok. Keďže priamo v izbe nebol, nevedel, čo sa tam stalo, nevedel sa vyjadriť o liste, čo bol napísaný
obžalovanou.Svedkovi bola predložená jeho výpoveď z vyšetrovacieho spisu OO PZ Spišské Podhradie ORP-764/
SH-PP-2011, kde uviedol, že po príchode bývalého riaditeľa na izbu, tento vyzval L. U., aby išla do

ochrannej miestnosti, čo aj urobila a spolu s ním išla k pani R., následne čakal pri vchodových dverách.
Počas toho, čo bol na izbe, k žiadnemu incidentu medzi U. D., bývalým riaditeľom a pánom L. nedošlo,
čo sa dialo počas umiestňovania, uviesť nevedel, keďže umiestňoval inú osobu. Svedok potvrdil, že
vypovedal pravdivo a v súčasnosti si na to už nepamätal.

Svedkyňa C. L. - zdravotníčka uviedla, že obžalovaná všetko simulovala, pretože sa chcela dostať zo
zariadenia vonku, aby sa mohla dostať k cigaretám, kde by si ich mohla kúpiť a následne priniesť do RC.
Uviedla, že sa nevie vyjadriť k tomu, že by sa malo stať, že by mal riaditeľ chovankyňu napadnúť, čo by
vedela, pretože sa o dievčatá starala. Pamätala si na to, že ju volali vychovávatelia, keďže obžalovaná
odpadla, avšak keď prišla, už bola na nohách a smiala sa a odmietala aj to, aby išla s ňou do ambulancie,
aby jej odmerala tlak. Často klamala a robila si autoritu. Skoro každý deň bola u nej na ambulancii a vždy

si niečo vymyslela, že ju niečo bolí, keďže chcela, aby mohla odísť na ošetrenie zo zariadenia. Uviedla,
že si pamätá, že sa sťažovala, v súvislosti s prejednávanou udalosťou, avšak nevedela na čo konkrétne.
To bolo po nejakom týždni od tej udalosti, kedy ju zavolali, že odpadla, avšak keď tam prišla, ako uviedla,
už bola obžalovaná v poriadku, mala trochu červené oko, na čo jej dala očnú masť, nezavolali ju však
v súvislosti s udalosťou, kedy bola hospitalizovaná po tom, čo ju do nemocnice previezla RZP. Asi po 3

dňoch ju pustili z nemocnice domov, kde sa vrátila z cigaretami, ktoré prepašovala do zariadenia, oko
už mala lepšie, avšak behom 3 dní keď jej povedala, že už ho má celkom zhojené, tak obžalovaná na
druhý deň si sama poškodila oko, takže ho mala opätovne červené. Svedkyňa ďalej uviedla, že nikto
z vedenia RC jej neprikázal, aby obžalovaná nemohla byť ošetrená lekármi alebo hospitalizovaná, v
tomto smere nedostala žiaden pokyn, iba výlučne v jej kompetencii bolo posúdenie, či má absolvovať

odborné ošetrenie.

Tvrdenia obžalovanej nepodporili ani ďalšie bývalé chovankyne. Z výpovede svedkyne X.Q. O.
prostredníctvom dožiadaného súdu vyplynulo, že na priebeh skutku si nepamätá, akurát videla, že U. D.
spadla z poschodovej postele. Nevedela sa ani vyjadriť k napísaným listom. Uviedla, že nemala žiaden

konflikt alebo bitku s obžalovanou a v dobe incidentu bola na chodbe, keďže dvere boli otvorené, videla
iba, že spadla z postele, preto obsahom listov bolo aj to, že nebolo pravdou, že by ju bývalý riaditeľ zbil.
Ďalej svedkyňa uviedla, že nechce nikoho krivo obviniť, avšak videla skutočne iba to, že obžalovaná
spadla z postele.

Svedkyňa I. Y. zasa uviedla, že si už nepamätá vzhľadom na odstup času, čo sa stalo a ku skutku
nevie uviesť nič. Pokiaľ písali nejaké listy, bolo to z dôvodu, že nechceli, aby bývalý riaditeľ odišiel kvôli
napadnutiu U. D., keďže ju asi mal napadnúť. Zo skupiny každá žiačka písala list za seba, ju nikto k
tomu nenútil. O nejakom bití sa dozvedela iba z počutia a nevedela, či jej o tom hovorila priamo U. D..
Preto sa nevedela vyjadriť, či je to klamstvo alebo pravda.

Výpovedeďalšíchsvedkovneprispelikobjasneniuskutkovéhostavu,keďženeboliprítomnýpriincidente
28. 2. 2011 alebo neboli objektívne (G.Á. X.).

Svedok Mgr. L. D. - vychovávateľ uviedol, že o údajnom napadnutí bývalého riaditeľa žiačkou sa

dozvedel na druhý deň, keď prišiel do služby, a to od kolegov a od žiačok. Od U. D. sa priamo dozvedel,
že bola fyzicky napadnutá bývalým riaditeľom vtedy, keď schádzala z postele, s tým, že odmietla na
výzvu vychovávateľky. Z postele ju stiahol bývalý riaditeľ, udrel ju niekoľkokrát, kde ju vzal na ochrannú
miestnosťatamfyzickýútokpokračoval.Poprepustenítelefonovalasvojmuotcovi,pretožechcelapodať
na bývalého riaditeľa nejaké sťažnosti. Svedok ju ešte sám upokojoval, že to bude dobré, a že všetko

sa na dobré obráti. Svedka sa pýtala, že kde sa môže sťažovať, zisťovala u koho s tým, že chce písať
sťažnosti. Vtedy aj tú sťažnosť napísala, svedok jej v tom nepomáhal a ani neriadil, dala mu ju však
prečítať s tým, že jej poradil aby ju podpísala, keďže sťažnosť nebola podpísaná. Následne, bez toho aby
ju ovplyvňoval na napísanie, túto sťažnosť čítal a aj odoslal. Správny postup bol síce taký, že sťažnosť
mal postúpiť vedeniu na odoslanie zriaďovateľovi, avšak vedel, že tak ako mnoho iných sťažností by sa

tým nič nevyriešilo, a preto ju sám poslal. Taktiež ona išla potom za ďalšími žiačkami, keď sa jej pýtal, či
to nejaké videli, kde jej v podstate povedal, že bolo by dobré, aby boli podpísané ako svedkovia, niektoré
sa potom podpísali a on tú sťažnosť odoslal. Potom ohľadne toho mal veľa telefonátov z neziskových
organizácii, od osôb, ktoré sa predstavovali ako ochrancovia detí a tiež z ministerstva školstva. Oniekoľkodní,keďmalslužbu,samužiačkasťažovalanabolestihlavy,žejejejnevoľnoačastoodpadáva.
Odpadla pritom na umývarke, kde keďže vedel o jej zdravotných ťažkostiach tak sa snažil, aby vždy
pri nej niekto bol. Vtedy keď odpadla, tak pribehla nejaká žiačka s tým, že U. si udrela hlavu, že to

zadunelo. Keďže podľa svedka bola v bezvedomí, privolal záchranku, ktorá ju odviezla do nemocnice.
Ohľadne zranení ešte uviedol, že keď bola prepustená z ochrannej miestnosti mala úplne krvou zaliate
oko. Na druhý deň, na zamestnaneckej komunite, čo sú porady, musel riaditeľovi zdôvodňovať, prečo
volal záchranku. Ďalej uviedol, že asi 4 dievčatá na neho tlačili, že s týmito prípadmi nič nerobia a on im
odporučil, aby popísali ako sa to stalo, dali to písomne, pravdepodobne išlo o P., L., W. H. O., a tiež aj

prípadne ďalšie, na mená ktorých si nespomína. Uviedol, že okrem poranenia oka vtedy nevidel žiadne
iné zranenia na žiačke, to že má zranenie oznámil aj zdravotnej sestre, ktorá ju však, podľa vtedajšieho
tvrdenia žiačky nikde nezobrala. Následne prostredníctvom vtedajšej štátnej tajomníčky Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny z dôvodu, aby nedošlo k opakovanému napadnutiu žiačky a tiež z dôvody
jej ochrany jej vybavil, že bola preradená do Detského domova v Necpaloch. Ďalej uviedol, že keď
sa sťažovala na bolesť hlavy a závraty, konkrétne hovorila, že to bolo od tej bitky. Tento prípad sa

riešil aj na zamestnaneckej komunite, avšak keď sa na to pýtal, čo sa stalo, nedostal žiadnu odpoveď.
Vtedajšieho riaditeľa sa priamo na to však nepýtal. V súvislosti s jeho výpoveďou z prípravného konania,
kde sa vyjadril, že mala sklony k demonštratívnemu poškodzovaniu s cieľom upozorniť na seba a svoje
problémy uviedol, že asi to tak aj bolo, hoci bližšie si už na to nespomenul. Uviedol, že obžalovaná
už párkrát predtým odpadla, čo sama tvrdila. Ďalej uviedol, že bývalý riaditeľ po každej kritike dával

patrične najavo rôznymi opatreniami, vyhrážkami a nedalo sa s ním komunikovať, a to bol dôvod, prečo
netrval na žiadnych opatreniach v súvislosti s týmto prípadom. Pokiaľ teda žiačke pomáhal, bolo to z
toho dôvodu, že bývalý riaditeľ dával patrične najavo, že na priateľské vzťahy s nadriadeným orgánom,
bola tam atmosféra strachu, kedy sa bál každý.

Svedok Y. Z. uviedol, že bol priamym svedkom toho, ako riaditeľ dal príkaz zdravotnej sestre k
odmietnutiu zdravotnej starostlivosti v dobe, kedy mal rannú službu a prišla za ním U. D. s tým, že ju
strašnebolíhlava,mázávrateahlavasajejtočí.OzákazesadozvedelodU.D.B.,neskôrmutopotvrdila
aj zdravotníčka p. Š., kde keď sa na miesto dostavil aj vtedajší riaditeľ s tým, že mu bolo oznámené, že
U. D. bolí hlava, a že chce ísť na ošetrenie, tak sa vyjadril, že on jej vyslovene povedal (zdravotníčke),

že na žiadne ošetrenie nepôjde. Toto odmietnutie bolo asi tri alebo päť dní po tom, čo bola v ochrannej
miestnosti. Ohľadne incidentu ešte vedel to, že žiačku videl počas rannej služby, mala červené oko,
krvou podliate a vyzerala veľmi zle. Na otázku, prečo v civilnom súdnom konaní (sp. zn. 7Cpr 1/2001)
neuviedol, že bol priamo prítomný, keď bývalý riaditeľ zakázal privolať zdravotnú pomoc, resp. odoslať
na ošetrenie chovankyňu uviedol, že mu to asi vtedy uniklo.

Svedkyňa G. X., t. č. J. uviedla, že stála na chodbe a cez okno videla, ako sa na skupine bila D. U.
O., následne D. prišlo zle a chceli ju zobrať na samotku. Prišiel po ňu bývalý riaditeľ s L. a brali ju cez
chodbu tak, že ju držali za ruku, nič viac sa nestalo. Počas toho sa ona hádzala, krútila, nevidela, že by
ju boli udreli alebo bili, ohľadne listu, ktorý mal byť napísaný, nevedela nič uviesť. Ešte na samotke D.

prišlo zle, takže ju zobrali do nemocnice. Svedkyňa ďalej uviedla, že videla v podstate to, že D. robila
na izbe krik, keďže ju chceli zobrať na ochrannú miestnosť, nadávala, a preto ju chytili za ruky a takto
ju viedli. Nevidela, ako sa dostala U. D. z postele dole, počula iba z miestnosti krik. Potvrdila pravdivosť
jej predchádzajúceho výsluchu, že X. O. mala doslova zbiť U. D., avšak si nepamätala, kde to bolo, bila
ju s päsťami a kopala do tváre a do brucha. Toto videla z chodby cez okno. Nepamätala sa však, či po

týchto udalostiach D. odpadla.

Z chronologického popisu udalostí bolo zrejmé, že svedkyňa nebola časovo orientovaná a pospájala
viacero udalostí do jedného celku, a preto súd nemohol jej výpoveď považovať za hodnovernú.

Dôležitou bola výpoveď svedka MUDr. G. U., ktorý v trestnej veci OO PZ Spišské Podhradie sp.
zn. ORP-764/SH-PP-2011 podal znalecký posudok na zranenia U. D.. Znalec uviedol, že U. D. bola
12.3.2011 privezená na RZP na chirurgickú ambulanciu VNsP Levoča o 20.08 hod. Pri prvotnom
ošetrení uvádzala, že spadla v kúpeľni, a to 12.3.2011, a teda uviedla bezprostrednú príčinu vzniku
úrazu. Pri vyšetrení neudávala žiadne bezvedomie, na všetky udalosti úrazu si pamätala s tým, že

si udrela hlavu o podlahu, keďže udávala bolesti hlavy, ošetrujúci lekár ju odoslal na neurologické
vyšetrenie pre podozrenie na otras mozgu, následne bolo vykonané CT vyšetrenie mozgu s negatívnym
výsledkom. Pri prijatí mala v oblasti pravého oka drobné minimálne zakrvácanie staršieho dáta, ktoré
nesúviselo s úrazom zo dňa 12.3.2011. Kvôli podozreniu na otras mozgu bola prijatá na pozorovaniena chirurgické oddelenie, a vzhľadom na to v znaleckom posudku uviedol diagnózu podozrenia na
otras mozgu a diagnózu pomliaždenia hlavy v spánkovej oblasti vľavo. Diagnózu otrasu mozgu vylúčil,
keďže poškodená ani nezvracala, mala iba pocity na zvracanie, nemala amnéziu a neboli zistené ďalšie

príznaky otrasu mozgu. Pomliaždenie hlavy v spánkovej oblasti boli diagnostikované iba na základe jej
subjektívnych pocitov, neboli zistené vonkajšie znaky poranenia, hematómy, porušenia kože alebo iné
odreniny alebo nálezy v tejto oblasti. Klinický nález preto nesvedčil ani pre túto diagnózu. Pacientka
bola hospitalizovaná od 12.3.2011 do 15.3.2011 v podstate iba z dôvodu pozorovania pre podozrenie
na otras mozgu. Jej liečba si nevyžadovala žiadnu práceneschopnosť a zakrvácanie oka by si vyžiadalo

maximálne 2 dni liečenia. Toto zakrvácanie však nevzniklo pôsobením väčšieho násilia - tupého násilia,
úderom alebo iným mechanizmom, skôr mohlo vzniknúť opakovaným šúchaním, trením do oblasti
pravého oka. Ak by došlo k použitiu väčšieho násilia, napr. úderom, rozsah zakrvácania by bol väčší,
boli by postihnuté aj mäkké štruktúry oka. Preto zranenie oka nemohlo vzniknúť priamym úderom alebo
kopnutím. Pokiaľ v prepúšťacej lekárskej správe bola uvedená diagnóza otrasu mozgu a anémia v
dôsledku nedostatku železa, znamená to, že anémia nesúvisela s úrazovým dejom a pokiaľ ide o otras

mozgu, bola stanovená diagnóza vzhľadom na popis pre poisťovňu, keďže v prepúšťacej správe je
popísaný ústup ťažkostí, stabilizácia zdravotného stavu a prepustenie do ambulantnej starostlivosti,
čiže v danom prípade nedošlo ani k tomu, že obžalovaná opustila nemocnicu sama. Pokiaľ išlo o
začervenanie oka, toto by sa mohlo vstrebať v priebehu jedného až dvoch dní od spôsobenia a
nevyžadovalo si žiadnu liečbu.

Výpoveď svedka MUDr. G.X. U. vylúčila, že by zranenia poškodenej boli spôsobené pri incidente 28. 2.
2011 (začervenané oko bolo zranenie staré nanajvýš 2-3 dni, otras mozgu vylúčený).

Z ďalších listinných dôkazov vyplynul osobnostný profil obžalovanej počas pobytu v reedukačných

centrách. Zo záverečného komplexného hodnotenia dieťaťa spracovaného vychovávateľkou
Reedukačného centra v Košiciach - Bankov, hodnotenia a plánu sociálnej práce s dieťaťom a jeho
rodinou vyplynulo, že do RC bola prijatá dňa 25.8.2009, záťažové situácie zvláda podľa momentálnej
nálady, keďže je náladová, v hneve je často vulgárna a afektívna, prevýchovný proces nebol úspešný
kvôli jej agresívnemu správaniu voči pedagogickým pracovníkom. Súčasťou hodnotenia je aj register

priestupkov vypracovaný dňa 15.3.2011 vychovávateľkou Ľ. W., z ktorého vyplynulo spáchanie 26
priestupkov vo výchove mimo vyučovania, vrátane nerešpektovania nepedagogických pracovníkov,
pokynov, poškodzovania majetku a podozrenia z prepadu nočnej služby za účelom odcudzenia kľúčov
a plánovaného úteku dňa 2.3.2011, taktiež sebapoškodzovanie.

Zo správy Detského domova v Necpaloch, okres Martin vyplynulo, že maloletá bola v zariadení
umiestnená od 18.3.2011 na základe Uznesenia Okresného súdu Čadca sp. zn. 5Ppom 3/2011 z
18.3.2011, dňa 7.4.2011 okolo 19,00 hod. fyzicky zaútočila na maloletú osobu, keďže ju držala pod
krkom, kopla ju kolenom do oblasti rebier, hodila o nábytok, ťahala za vlasy a kopala. Uvedený prípad
bol nahlásený za účelom ďalšieho vyšetrovania na polícii.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrne podľa
§ 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom zistil, že skutok sa stal ako je popísaný vo výroku rozsudku a jeho
páchateľkou bola obžalovaná.

V konaní bolo nesporne dokázané, a to aj priznaním obžalovanej a výpoveďou svedkyne L. U., t. č.
Ž., že list adresovaný Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, písala práve
obžalovaná, ktorá ho odoslala prostredníctvom vychovávateľa Mgr. L. D.. Nebolo pochybností z obsahu
listu, že v ňom oznámila skutočnosti zakladajúce podozrenie zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, keďže uviedla, že dňa 28.2.2011 v objekte Reedukačného centra Spišský

Hrhov ju vtedajší riaditeľ PaedDr. P. K. so zamestnancom centra, fyzicky napadli a spôsobili jej zranenie
oka, závraty a otras mozgu, čo si malo vyžiadať jej liečenie, spojené s hospitalizáciou. V dôsledku tohto
oznámenia bolo uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ v Spišskom Podhradí, sp.
zn. ORP-764/SH-PP-2011 zo dňa 13.5.2011 podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku začaté trestné stíhanie pre
prečinublíženianazdravípodľa§156ods.1Tr.zákona,vecbolauznesenímpoverenéhopríslušníkaOO

PZ Spišské Podhradie sp. zn. ORP-764/SH-PP-2011 zo dňa 7. 8. 2011 postúpená Krajskému školskému
úradu Prešov na disciplinárne konanie. Oznamované skutočnosti obžalovaná potvrdila aj po zákonnom
poučení vo svojej svedeckej výpovedi pred povereným príslušníkom PZ zo dňa 17.5.2011, o čom svedčí
príslušná zápisnica, ktorej obsah súd rozobral vyššie.Okrem už popísaného hodnotenia dôkazov súd dodáva, že v konaní bolo dokázané, že tvrdenia
obžalovanej o úmyselnom poškodení zdravia inými osobami boli nepravdivé a vylúčené výsledkami

vykonaného dokazovania. Súd sa však už v konaní nezaoberal otázkou podozrenia zo spáchania
trestnej činnosti PaedDr. P. K., keďže uvedené bolo predmetom samostatného vyšetrovania vo veci
OO PZ Spišské Podhradie sp. zn. ORP-764/SH-PP-2011, a preto súd vykonal iba dôkazy v rozsahu
nevyhnutnom pre rozhodnutie veci, čo sa týkalo aj vypočúvaných osôb. V tomto smere súd musel
rešpektovať aj výsledky rozhodnutia vo veci samej. V tejto súvislosti je nutné chápať aj predmet tohto

konania, ktorým bolo posúdenie, či obžalovaná napísala predmetný list - oznámenie, a či v ňom uviedla
pravdivé skutočnosti, resp. okolnosti týkajúce sa poškodenia jej zdravia, a tiež čo napísaním oznámenia
sledovala. Nepochybne to vyplynulo aj z jej výpovede, keďže potvrdila, že chcela, aby poškodený bol
zbavenýfunkcie,listomvšakprivodilaajjehoprepusteniezpracovnéhopomeru.Nemožnonespomenúť,
že obžalovaná v liste značne zveličila celý incident. Pokiaľ by došlo k takému rozsahu a intenzite bitia
ako udávala aj vo výpovedi (údery, kopance), muselo by to mať zanechať stopy na jej tele (napr. modriny,

opuchy), ktoré neboli pozorované pri neskoršej hospitalizácii, nehovoriac o iných príznakoch, ktoré by
mohli zanechať. Začerveňanie oka (bielka) nemohlo ani vzniknúť po údere, pretože by bolo spojené s
opuchom, oderkom, nehovoriac o tomto „častom zranení“ u obžalovanej (výpoveď J. L.) odpadávanie
obžalovanej zjavne nemuselo súvisieť s incidentom (keďže bol vylúčený otras mozgu). V tomto smere
sa súd skôr priklonil k silnej motivácii obžalovanej dokázať, že bývalý riaditeľ jej ublížil na zdraví pri

uvedenom incidente. Svedčí o tom aj skutočnosť, že obžalovaná po prepustení z ochrannej miestnosti
sa zapojila do ústavného života, bola spôsobilá napísať list, čo viedlo k vyhroteniu situácie v ústave
aj medzi zamestnancami a chovancami. K predloženým listom chovankýň RC poškodeným v priebehu
vyšetrovania, ktoré popierali zbitie obžalovanej bývalým riaditeľom, súd dodáva, že tieto nemali dôkaznú
hodnotu pre objasnenie tejto veci.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol o vine obžalovanej, keďže bola nepochybne a jednoznačne
dokázaná.

Po subjektívnej a objektívnej stránke obžalovaná naplnila skutkovú podstatu prečinu krivé obvinenie

podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona, pretože iného lživo obvinila z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné
stíhanie. Tohto trestného činu sa dopustila tým, že v liste, ktorý adresovala príslušnému ministerstvu
oznámila skutočnosti, ktoré založili podozrenie, že vtedajší riaditeľ spáchal voči nej trestný čin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v objekte Reedukačného centra a to tým, že ju fyzicky spolu s
ďalším zamestnancom napadol a spôsobil jej zranenia oka, závraty a otras mozgu, čo si malo vyžiadať

jej liečenie spojené s hospitalizáciou, pričom konala vo vedomí, že po tomto oznámení dôjde aj k
následku trestného stíhania vtedajšieho riaditeľa, pričom uvedené skutočnosti neboli pravdivé. Konala
tak v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, keďže chcela ohroziť záujem chránený trestným
zákonom, spočívajúci v ochrane poškodených osôb v súvislosti s následkami nepravdivých oznámení
zo strany iných osôb orgánom verejnej moci.

Obžalovaná ml. U. je t.č. na materskej dovolenke, podľa hodnotenia z Reedukačného centra nemala
správanie na požadovanej úrovni, z registra priestupku sú evidované iba pokuty na úseku dopravy,
naposledy z roku 2018. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že doposiaľ nebola odsúdená.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 34 Tr. zákona a § 97 ods. 1, 3 Tr. zákona, teda

z podmienok ukladania trestu a jeho účelu.
Podľa § 97 ods. 1 Tr. zákona účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho
občana, trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj
spoločnosť, má viesť súčasne k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého
do rodinného a sociálneho prostredia. Podľa § 97 ods. 3 Tr. zákona pri ukladaní trestu je treba prihliadať

na osobnosť mladistvého, jeho rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, osobné, sociálne a
rodinné pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k
začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu obžalovaných, ich pomery a možnosti ich nápravy.

Súdvšakaplikovalčl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdatrestjejneuložil.
Vychádzal pritom z toho, že skutok sa stal v roku 2011 a od uvedenej doby, vzhľadom na dlhší čas,by bolo uloženie trestu pre obžalovanú už neúčelné a nie nevyhnutné, keďže doposiaľ viedla riadny
život od doby prepustenia z reedukačného centra a nedopustila sa žiadnej trestnej činnosti, spáchala
iba málo nebezpečné priestupky na úseku dopravy. Súd mal preto za to, že pre obžalovanú postačuje

skutočnosť, že bola uznaná za vinnú týmto rozsudkom s prihliadnutím aj na uvedený dohovor, ktorý má
prednosť pred použitím Trestného zákona v prípade spravodlivo vedeného súdneho procesu a trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho
oznámenia na tunajší súd.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,

ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do

doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Poškodený môže podať odvolanie iba do výroku o škode.