Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. august 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5T/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118010777
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118010777.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica rozhodujúc samosudcom JUDr. Romanom Reištetterom v trestnej veci
obžalovaného RNDr. PhDr. Richarda Senčeka, PhD., nar. 09.06.1973 v Banskej Bystrici, trvale bytom
29. augusta 1606/6, Banská Bystrica, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 16.08.2019 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por., § 10 ods. 2 Tr. zák. sa vec S.. H.. S. J., H.., F.. XX. XX. XXXX R. T. T., Q. T.
XX. I. XXXX/X, T. T., stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že čase okolo 17.15 hod. dňa
3.1.2018 v Banskej Bystrici, na ul. 29.augusta č. 6, po tom ako otvoril dvere svojho bytu nachádzajúcom
sa na 3. poschodí, na ktoré predtým zazvonili zamestnanci spol. Slovák Telekom, a.s., a to C.R. T., F..
XX.X.XXXX, I. E. M., F.. X.X.XXXX, , ktorí sa mu následne predstavili a uviedli dôvod ich návštevy, chytil

C. T. rukou za šnúrku, ktorú mal na krku a na ktorej mal preukaz, pritiahol si ho k sebe a zpoza opasku
vytiahol plynový revolver zn. ASG a priložil mu ho ku spánku na hlave a spýtal sa ho „A ty vieš čo je toto“,
načo C. T. ako aj jeho kolega E. M. začali cúvať, pričom ako od neho C. T. cúval, tak mu strhol preukaz z
krku a keď zišli na medziposchodie kde zastali, tak mieril na nich plynovým revolverom a kričal po nich,
že sú zlodeji a okrádajú ľudí, pričom na tieto slová slovne zareagoval E. M., ktorý sa ho spýtal, že či

to myslí vážne, načo následne pribehol k nim a chytil C. T. rukou za ľavý bok a plynovým revolverom
ho udrel do ľavej ruky tesne nad lakeť, po čom spolu s kolegom z miesta ušli, čím takto u C. T., a E.
M. vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie a C. T. spôsobil pomliaždenie v oblasti vonkajšej strany
ľavého lakťa, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu PN a liečenia do 7 dní, p o s t u p u j e na prejednanie
a rozhodnutie Okresnému úradu Banská Bystrica, pretože bolo zistené, že obžalovaný skutok nie je
trestným činom, ale mohol by byť priestupkom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici dňa 13.09.2018 podala na tunajší súd
obžalobu 2 Pv 62/18/6601-17 na obžalovaného S.. H.. S. J., H.., F.. XX.XX.XXXX pre trestný čin podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného poriadku, na
tom skutkovom základe, že v čase okolo 17.15 hod. dňa 3.1.2018 v Banskej Bystrici, na ul. 29.augusta
č. 6, po tom ako otvoril dvere svojho bytu nachádzajúcom sa na 3. poschodí, na ktoré predtým zazvonili
zamestnanci spol. Slovák Telekom, a.s., a to C. T., F.. XX.X.XXXX, I. E. M., F.. X.X.XXXX, ktorí sa mu

následne predstavili a uviedli dôvod ich návštevy, chytil C. T. rukou za šnúrku, ktorú mal na krku a na
ktorej mal preukaz, pritiahol si ho k sebe a z poza opasku vytiahol plynový revolver zn. ASG a priložil
mu ho ku spánku na hlave a spýtal sa ho „A ty vieš čo je toto“, načo C. T. ako aj jeho kolega E. M. začali
cúvať, pričom ako od neho C. T. cúval, tak mu strhol preukaz z krku a keď zišli na medziposchodie kde
zastali, tak mieril na nich plynovým revolverom a kričal po nich, že sú zlodeji a okrádajú ľudí,
pričom na tieto slová slovne zareagoval E. M., ktorý sa ho spýtal, že či to myslí vážne, načo následne

pribehol k nim a chytil C. T. rukou za ľavý bok a plynovým revolverom ho udrel do ľavej ruky
tesne nad lakeť, po čom spolu s kolegom z miesta ušli, čím takto u C. T., I. E. M. vzbudil dôvodnúobavu o ich život a zdravie a C. T. spôsobil pomliaždenie v oblasti vonkajšej strany
ľavého lakťa, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu PN a liečenia do 7 dní.

Na základe obžaloby súd vydal vo veci trestný rozkaz, proti ktorému podala odpor prokurátorka Okresnej
prokuratúry a obhajca obžalovaného. Na základe uvedeného súd vytýčil termín hlavného pojednávania,
v rámci ktorého vydal dňa 14.12.2018 uznesenie o postúpení vecí na priestupok, pretože skutok, pre
ktorý sa viedlo toto trestné konanie nie je trestným činom, ale mohol by byť priestupkom. Proti uzneseniu
podala okresná prokurátorka sťažnosť. Dňa 23.04.2019 Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil uznesenie

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 14.12.2018 s tým, aby vo veci znovu
konal a rozhodol. Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom zrušujúcom uznesení sp. zn. XTo/XX/
XXXX zo dňa 23.04.2019 uviedol, že relevantné následky zranenia poškodeného C. T. bolo potrebné
zisťovať doplnením dokazovania (najmä dopočutím menovaného, zadovážením lekárskych správ a
vypracovaním nového odborného vyjadrenia, resp. znaleckého posudku). Taktiež bolo potrebné podľa
názoru Krajského súdu doplniť dokazovanie zadovážením doličného predmetu - zbrane (revolver zn.

Dan Wesson, ASG 177, cal. 4,5mm, výr. č. 13m67951). Na základe uvedeného súd vykonal nasledovné
doplnené dokazovanie.

Hlavné pojednávanie sa konalo za prítomnosti obžalovaného RNDr. PhDr. S. J., H.., ktorý v konaní pred
súdom vyhlásil, že sa cíti byť skôr poškodený v tejto veci, necíti žiadnu vinu na tom, čo sa stalo. Skoro

ho prepadli, tým, že mu do bytu vbehli dvaja chlapi, resp. jeden z nich a to C. T. a to asi pol krokom
bol v jeho byte od prahu dverí. Vzhľadom na to, že mal už v minulosti zlé skúsenosti, s takýmto akože
podpisovaním zmluvy, tak sa bál o svoj život a majetok, mal strach. Ako uviedol, už sa mu v minulosti
niečo podobné stalo, že sa mali podpisovať zmluvy, nakoniec sa zistilo, že sú falošné. Za asi 10 rokov
dvakrát volal políciu v takýchto prípadoch, lebo mal za to, že sa podpisujú falošné zmluvy, celkovo takéto

osoby navštívili jeho bytovku možno aj 100x. Búchali na dvere, väčšinou, keď ich poslal preč, tak odišli,
raz sa ale stalo, že mu tiež vošli do bytu, keď im otvoril dvere a poslal ich preč. Ide o byt situovaný
pri železničnej stanici, kde chodí naozaj množstvo ľudí, či už ponúkať rôzne veci na predaj, ako kedysi
„šmejdi“ alebo podpisovať rôzne zmluvy, teraz sa to už v poslednej dobe ukľudnilo, ale predtým to bolo
tak. V daný deň u neho niekto zazvonil na zvonček, boli tam dvaja ľudia, s tým, že zastupujú Telekom

a O2 a že idú kontrolovať nejaké veci, povedal im, že s týmito firmami nič nemá a zložil. Počul, ako
jeden z tých pánov povedal, že čo za chuja natrafili zase, teraz už vie, že to bol H. T.. Potom počul, ako
chodia po bytovke, búchajú, zvonia, klopú, tak sa zľakol, čo to má byť. Následne zazvonili aj búchali
u neho, keďže sa bál, tak si pripravil svoju vzduchovú pištoľ Dan Wesson, s tým, že im otvoril dvere
tak, že sa o tieto oprel plecom a zároveň mal v ruke pripravenú pištoľ. Najprv sa ho pán E.. M. opýtal,

či používa mobilné dáta a potom mu pán C.. T. začal ukazovať nejaké káble na druhej strany chodby,
pričom obžalovaný mu povedal, že tie káble sú tam už zo 5 rokov, načo sa začal uškŕňať. Obžalovaný
videl, že má na krku nejakú visačku, ale bola otočená z druhej strany, tak ho vyzval nech sa preukáže a
to viackrát, na čo nereagoval. Toto ho zrejme nasrdilo, tak rýchlo vstúpil do jeho bytu, bál sa, že ho ide
udrieť papiermi, čo mal v ruke, čo sa mu už podobné raz stalo, tak najprv cúval, potom ho chcel vytlačiť

z bytu obidvoma rukami, s tým, že v jednej ruke mal tú zbraň v ruke, a ako ho chcel vytlačiť z bytu, tak sa
ho tou zbraňou dotkol najprv ramena a potom aj líca. Na čo začal aj sám ustupovať, pričom mu zrejme
rukoväťou zbrane strhol visačku, lebo cítil, že niečo odpadlo, aj keď si myslel, že sa mu rozpadla zbraň.
Potom ustúpili na medziposchodie, obžalovaný išiel za nimi tak na druhý schodík, pričom sa hádali a
nadávali si, pretože oni namiesto toho, aby odišli, tak tam zastali a pán M. mu začal oponovať, možno

tušil, že má len atrapu, pán T. sa snažil presvedčiť pána Firdu, aby odišli, ale sa mu to nedarilo, keďže
obžalovaný mal za to, že M. chce na neho zaútočiť, tak zbehol ku nim a udrel jedného z nich rukou a
to päsťou v ktorej držal tú zbraň, pričom túto držal zhruba za stred, stým, že hlaveň mu trčala z ľavej
strany pravej ruky pri palci (obžalovaný ukázal perom, ako držal zbraň), pričom udrel namiesto M. pána
T., a to najprv do ramena a potom cítil, že mu zasiahol aj ušný lalok alebo líce. Zranenie, ktoré však

popisuje poškodená T. mu obžalovaný nespôsobil. Potom obidvaja ušli, počul, ako sa zatvorili vchodové
dvere, na chodbe bola tma, potom išiel do bytu, pričom našiel danú visačku, ktorá sa skladala z dvoch
častí, myslel si, že je to falzifikát, napísané tam bolo Telekom Adeko, tak volal na Telekom, chcel si to
overiť, ale daná pani mu to nevedela povedať, potom ho napadlo, že si ich odfotí, išiel na balkón a videl
odchádzajúce auto, tak to auto odfotil, tých dvoch už nevidel, potom sa vrátil volal ešte na ďalší servis,

s tým, že políciu ešte volať nestihol, avšak títo prišli za chvíľu policajti so samopalmi a zadržali ho. Na
otázky samosudcu obžalovaný uviedol, že zbraň nepoužil ako hrozbu, ak by mal v ruke niečo iné, napr.
bagetu, tak by s ňou urobil to isté, žije sám, tak preto takúto zbraň vlastní, s tým, že teraz ju prvý krát
ukázal. Ďalej uviedol, že asi hodinu a pol pred skutkom si dal tri 10-ky piva Urpín, potom, ako mu zvonili,si nevšímal čo robili, až kým nepočul buchot na svoje dvere. Vzhľadom na to, že mu v minulosti vbehol
pán do bytu, tak bol obozretný. Policajtov hneď nevolal preto, lebo si najprv overoval údaje z tej visačky,
a keďže už predtým policajtom viackrát volal kvôli takýmto „podomovým podvodníkom“, tak mu policajti

vraveli, že kvôli hocičomu tam chodiť nebudú, pokiaľ to nebude vážne, takže sa k tomu ešte nedostal.
To, čo je uvedené v obžalobe neurobil, teda nemieril na nich zbraňou, ani sa im nevyhrážal, ani nikomu
nepriložil zbraň k hlave, iba udrel pána T. rukou, v ktorej mal zbraň. Vie, že sa ešte stal incident po tomto
skutku, kedy tiež išlo o podomových obchodníkov, ktorí boli u susedy, pričom následne si na základe jej
iniciatívy dalo vyrobiť také poučenie na A4 pre obyvateľov bytovky, kedy a ako majú otvárať dvere, a

že ako majú púšťať ľudí do bytovky. Stalo sa ešte že boli u nich falošní plynári, kvôli čomu volal políciu,
títo aj prišli, ale plynári tam už neboli. Mal to overené z plynární, že nikoho neposlali, spísal záznam na
polícii. Toto sa stalo po tomto skutku. Poškodení sa mu menom ani priezviskom nepredstavili. Keď zvonili
zo spodu, tak sa mu nepredstavili, potom keď s nimi komunikoval osobne, tak pán T. niečo povedal, ale
nevie čo. Po vykonaní druhého hlavného pojednávania po vrátení veci Krajským súdom obžalovaný
jedine uviedol, že súdu dokladá do spisu 3 fotografie, z ktorých vyplývalo, že vedľa seba majú byty J. I.

J., takže mal za to, že poškodený C. T. klame, že vynechávali byty, ktoré sa začínali na S.

Hlavného pojednávania sa zúčastnil aj svedok - poškodený C. T., ktorý vypovedal, že v daný deň mali
obyčajný pracovný deň s kolegom E.. M., s tým, že mali prezentovať novú optickú sieť Slovak Telekomu
a v prípade možnosti aj podpísať zmluvu. Každý mali rozdelené po dva vchody, s tým, že kolega M. už

stiholvybaviťvšetko,takišielsomnoudoposlednéhovchodu,tamC.T.zazvonilnazvončekspísmenom
S, tento pán bol od začiatku agresívny, povedal, že nemá záujem a zložil. Potom im otvorili iní ľudia,
pričom poškodení začali ísť po jednotlivých poschodiach odspodu, na druhom poschodí vynechali byt,
kde bolo nejaké priezvisko na S, keďže si myslel, že je to ten pán, s ktorým hovoril, až sa dostali na tretie
poschodie k neoznačeným dverám, kde zaklopali, pán obžalovaný im otvoril, a hneď na nich vybehol,

že kto sú čo sú, tak sa predstavil „Dobrý T. Slovak Telekom“ a začal mu vysvetľovať, kvôli čomu tam
sú, pričom ho hneď odbil, že toto je tu už dlho, vyzval ho nech mu ukáže visačku, tak ku nemu pristúpil,
ukázal mu ju, pričom ju chytil, ani sa na ňu nepozrel, chytil ju a pritiahol ho za ňu k sebe a pravou rukou
oprel zbraň o jeho hlavu na jeho ľavý spánok, ruku mal predtým za chrbtom. Na to poškodený C.. T.
začal cúvať, načo mu odtrhol visačku. Toto všetko sa udialo meter pred dverami, tak že obžalovaný

vystúpil pred byt. Uviedol, že do bytu vôbec nevstúpili. C.. T. mu najprv rukami ukazoval káble, ktoré
boli asi 3-4 metre od bytu obžalovaného a odtiaľ D. T. pristúpil k nemu. Potom, keď mu priložil zbraň k
hlave, tak E.. M. bol meter za ním, potom ušli na medziposchodie, ale E.. M. sa zastavil, a zamyslel sa,
či to myslí vážne, načo sa obžalovaný ešte viac rozzúril, začal im nadávať, a oni ako odchádzali, tak
zbehol za nimi, pričom C.. T. chytil za bok, ako sa k nemu C.. T. otáčal a udrel ho asi hlavňou pištole nad

lakeť. Poškodení odtiaľ ušli, keď boli ešte pred bytovkou, tak videli, že na nich z balkóna obžalovaný
niečím miery, tak odišli za bytovku, a zavolali políciu. Potom prišla polícia, tak im objasnili situáciu a
išli za ním, s tým, že vedel, že on vravel na nich, že ho išli vykradnúť alebo napadnúť, čo im vraveli
policajti. C.. T. sa zdalo, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, keď sa na to pýtal policajta, tak mu
povedal, že bol pod nejakou hranicou. Ďalej uviedol, že jeho kolega E.. M. bol celý čas s ním pri tomto

incidente, keď sa vybavoval s obžalovaným, tak stál asi meter za ním. Štandardne sa predstavili kto sú
a čo tam robia, s tým, že mali za to, že ľudia o nich vedia, keďže týždeň alebo dva predtým sa montovali
optické káble. Mali na vstup povolenie, keďže predtým už majitelia bytov dávali súhlas aj na montáž
optických sietí, pričom boli aj oboznámení, že následne prídu prezentovať optiku a podpisovať zmluvy.
Ak by predtým nesúhlasilo viac ako 50 % obyvateľov bytovky, tak by sa tam optika nemontovala. Súhlas

správcu bytového domu sa nežiada ani to nie je potrebné podľa C.. T.. Už technici, ktorí kopú káble
už informujú ľudí o podmienkach a podobne, potom nastupujú oni, ako obchodní zástupcovia. Pokiaľ
uvádzal v prípravnom konaní, že pán obžalovaný mal sklenené oči a že bol pod vplyvom, tak to tak bolo,
ako uviedol. Aj keď už od pána obžalovaného ustupovali, od daného bytu, tak na nich mieril zbraňou.
Keď išli von, tak videli v okne pani na druhom poschodí, pýtala sa, že čo sa deje, tak jej povedali, že ich

napadol so zbraňou a ona povedal niečo v tom zmysle, že má vypité. Na konci januára dal poškodený
C. T. výpoveď, keďže si už nevedel predstaviť, že by mal v tejto práci pokračovať, keďže mal obavu, že
sa môže niečo podobné zopakovať. Potom tri mesiace nepracoval, až od mája začal znova pracovať
a znova v Telekome, zase robí tú istú prácu, ale už nie v B. Bystrici. Na otázku obhajoby uviedol, že
mal za úlohu prezentovať služby Telekomu v danej bytovke, načo má podpísanú mandátnu zmluvu s

Adekom, pričom predmetom zmluvy bolo najprv prezentovanie a následné sprostredkovanie služieb pre
Telekom a to oddelenie Telekom Doma. Poškodený a vykonával v danom dome prezentáciu optickej
siete, kde ľuďom vysvetľoval čo je to vlastne optická sieť a podobne. Nevedel, či bol poučený Adekom
alebo Telekomom o zákone spotrebiteľa č. 108, ale bol školený Telekomom o tom, ako má postupovaťpri svojej činnosti, najprv sa prestavujú, tak ako to už popísal, s tým, že keď niekto nemá záujem, tak
idú do ďalšieho bytu. Predtým navštívil asi dva byty v bytovke, kde prezentoval optické siete, ale zmluvy
neuzavrel, zrejme nebol záujem. V bytovke, v ktorej bol predtým oslovil viaceré byty, možno 5-10 bytov,

kde robil prezentácie a kde aj uzavrel dve zmluvy. Ďalej uviedol, že si robili aj záznam o návštevách, čo
zhrubaprezentoval,čiajnechalnejaképropagačnémateriály,prípadne,čijetamnejakýzáujemoslužby,
rozpíše im aj do poznámok ako to funguje, čo to stojí a nejaké informácie čo im tam nechá. Ak osoba
nemá záujem, tak si to tiež zapíše. Išli byt po byte odspodku zaradom, až na ten byt, ktorý vynechali na
druhom poschodí, ak ľudia nie sú doma, tak im nechávajú vo dverách papiere s informáciami, ale to až

keď prejdú celú bytovku, čo tu ale nestihli. Keď mu ukazoval a vysvetľoval čo sa týkalo kábla, ktorý bol
pod lištou na chodbe, tak sa ho spýtal obžalovaný, či sa mu vie preukázať, tak mu naznačoval visačku,
na čo C.. T. k nemu pristúpil a rukou mu ukázal visačku, kde má meno, firmu, kontakty, na čo potom
nasledovalo to, čo uviedol, že si ho za tú visačku pritiahol. Nepreukazoval sa občianskym preukazom,
keďže tento odo neho ani nežiadal, ale mal ho pri sebe, prípadne je možné si potvrdiť, čo sú kto sú,
resp. koho zastupujú aj na infolinke, alebo aj na webovej stránke, kde je jeho meno aj fotka. Svedok

- poškodený uviedol, že vedel by predložiť mandátnu zmluvu aj s prílohami, ale nemal dokumentáciu
k povoleniam a podobne, čo sa týkalo montovania optických sietí, to mal Telekom. Po oboznámení s
výpoveďou obžalovaného poškodený uviedol, že trval na tom, čo uviedol, obžalovaný ešte aj klamal
policajtom o tom, že ho mali oni napadnúť. Na druhom hlavnom pojednávaní po vrátení veci Krajským
súdom svedok - poškodený uviedol, že obžalovaný ho udrel s tou zbraňou do ľavého lakťa, kde mu

spôsobil pomliaždeniny, modrinu, nemohol veľmi hýbať s rukou, iba trochu, nemohol robiť bežné veci,
lebo ho to bolelo. Bolelo to asi týždeň. Udrel ho tesne nad lakeť, v časti toho lakťa. Hneď po napadnutí
bol na urgentne a potom bol na kontrole už o svojho lekára, liečil si to len masťami. Prvý deň si dával
aj nejaké lieky od bolesti, ale nepamätal sa aké. U lekára bol dvakrát, najprv bol na urgentne, potom
bol na kontrole svojho lekára. Pravdou bolo, že išiel na urgent až v Nitre a nie v Banskej Bystrici, kde

sa mu to stalo, ale sa ponáhľali domov. Aj kolega E. M. niečo mal, tak išli domov. Takže na urgentne
bol až v Nitre okolo polnoci. Na kontrole bol tak do týždňa, presne nevedel. Ten týždeň ho to intenzívne
bolelo, mal problém obliecť sa, alebo to, čo človek robí s obidvoma rukami. Niečo chytil aj do tej zranenej
ruky, ale nemohol s ňou riadne hýbať ten týždeň. Potom to už bolo lepšie. Mal sťažené šoférovanie.
Ako uviedol, tak práve on odšoféroval domov po zranení jednou rukou, lebo kolega nemal vodičský

preukaz, ale potom už nešoféroval. Ten týždeň používal hlavne ľavú ruku, ale je pravák. V konaní pred
súdom uviedol, že keď vedeli, že pán, ktorý ich odmietol vpustiť do bytového domu sa volal na S, tak
neklopali na najbližší byt, ktorý sa začínal na S s tým, že ak by tam boli ďalšie byty na S, tak by ich
zrejme nevynechali, lebo tam boli kvôli osloveniu zákazníkov. Určite vynechali prvý byt na S, či tam boli
potom ešte aj nejaké ďalšie na S , sa už nepamätal. Ak by ich tam bolo viacej na S, tak by sme ich určite

všetky nevynechali, lebo je to naša práca. Svedok si všimol len jeden. Do Nitry šoféroval len pravou
rukou, prevodovku mali manuálnu, takže keď radil rýchlosti pravou rukou, tak si pridržiaval volant nohou,
ale nevylučoval aj to, že si pomohol tou ľavou zranenou rukou. Na rýchlosť akou išli sa už nepamätal.

Vypovedal i svedok - poškodený E. M.. V deň spáchania skutku vykonávali s kolegom C. T. prezentáciu

optických sietí v daných bytovkách, E.. M. skončil skôr, tak sa stretli pred bytovkou, kde mal ešte robiť C.
T., tak zazvonili na zvonček, pričom im zodvihol pán obžalovaný, ktorému sa C. T. predstavil, že odkiaľ
sú a čo tam idú robiť, teda, že tam sú ohľadne optických sietí, na čo im pán obžalovaný povedal, že nech
za ním nejdú. E.. M. J. H. C. T., na ktorý zvonček zvonil povedal, že presne nevie a zbadali J., tak tento
byt vynechali, išli po bytoch, pričom vyšli na posledné poschodie k bytu, menovka tam nebola, zaklopali,

otvoril pán, ktorému sa kolega predstavil a to C.. T. Telekom, na čo povedal aký T. aký Telekom. Následne
C. T. začal vysvetľovať na čo tam prišli, a ukázal buď na kábel, ktorý bol namontovaný pod lištou alebo
na skrinku, to si už nepamätá, lebo skrinka bola na každom druhom poschodí, na čo on povedal, že je to
tam už 5 rokov, čo ale nebola pravda, lebo len deň predtým sa systém spúšťal. Na to povedal, že nech
ukáže preukaz, na čo mu ukázal preukaz, ktorý mal na krku, E.. M. stál za ním, opieral sa o zábradlie,

pričom stál na poslednom schode schodišťa. Pán stál vo vnútri bytu blízko zárubne I. C. T. mohol byť
tak meter alebo viac od bytu, pričom rukou ukazoval na ten kábel alebo skrinku, ktorá mohla byť tak
dva metre od bytu, presne nevie. Keď teda požiadal obžalovaný o preukaz, rukou mu ukázal preukaz,
ktorý mal na krku, tak obžalovaný chytil tento preukaz a pritiahol si C. T. k sebe, bez toho, aby si ho
pozrel, a pravou rukou vytiahol spoza seba zbraň, ktorú oprel C. T. o spánok a povedal, či vie, čo je toto.

Následne sa C. T. vytrhol a utekali preč, pričom E.. M. následne zastavil, lebo si premyslel, či tá zbraň
je plastová a spýtal sa obžalovaného, či to myslí vážne, na čo sa obžalovaný rozzúril, začal nadávať,
utekať za nami, pričom sa zahnal na C. rukou, v ktorej mal zbraň, presne nevie kde. Poškodený E.. M.
sa potom ešte cestou, ako utekali spýtal C., kde ho udrel, on povedal, že nad ľavý lakeť. Obžalovaný nanich ešte kričal. Keď vyšli von, tak videli susedu na druhom poschodí v okne, pýtala sa ich, čo bol taký
hluk, C. jej povedal, že pán na nich vytiahol zbraň. Pani im povedala, že buď bol zase opitý, alebo bol
opitý. Potom zbadali obžalovaného na balkóne, že niečo držal v ruke, mysleli si, že zbraň. C. T. si myslel,

že je to zbraň, tak utiekol. E.. M. išiel za ním. Potom prišla polícia, tak im povedali, čo sa stalo, oni potom
išli za obžalovaným, keď sa vrátili, tak im povedali, že im vravel, že oni jeho chceli okradnúť o mobil,
čo nebola pravda, potom išli opäť za ním, kde sa im mal priznať. Na otázku prokurátora odpovedal, že
si nemyslel, že bol pod vplyvom alkoholu. Keď boli pri byte, tak tomu úplne neveril, že by použil zbraň,
alebo by im niečo urobil, ale potom, keď za nimi zišiel na medziposchodie a udrel C. T., tak potom sa už

bál. Na otázku obhajcu odpovedal, že slovnú vyhrážku od obžalovaného nepočul, skôr to boli urážky,
odstrašovanie. Na základe pokynu teamleadera, ktorý mal report od svojho nadriadeného išli na dané
miesto, pričom mali zoznam vchodov, ktoré mali navštíviť. Po vrátení veci Krajským súdom svedok -
poškodený uviedol, že sa nepamätal, že by po incidente si mal ešte svietiť na menovky zvončekov na
vstupe do bytového domu. Po incidente ich vypočula polícia, potom išli domov do Nitry, šoféroval C. T.,
vedel, že bola nejaká debata, či idú hneď k lekárovi alebo nie, ale C. T. sa rozhodol, že nie, bolo to na

ňom. Svedok -poškodený ako uviedol, vtedy nemal vodičský preukaz, takže musel šoférovať C. T., mali
manuálnu prevodovku, takže keď radil, tak si volant pridržiaval ľavou rukou - teda tou zranenou, ale inak
držal volant pravou rukou. Presne sa už na to, ale nepamätal.

Svedok E. Ď., uviedol, že bol v kontakte len s oznamovateľmi a to pri vstupných dverách do bytového

domu. S pánom J. v kontakte nebol. Čo je uvedené v úradnom zázname na čl. 17 je pravda, spísal tam
to, čo mu uviedli oznamovatelia. Vraveli, že v danom dome ponúkali nejaký produkt, s tým, že zvonili
dole aj u pána J., ale že on ich dvakrát odmietol, potom sa nejako dostali dovnútra, pustili ich asi susedia
a potom následne aj zvonili u pána J., lebo nevedeli, že sa vtedy dole s nimi rozprával. Vie, že ešte
hovorili, že medzi nimi a pánom J. bola slovná výmena alebo hádka a potom nasledovalo to, čo som aj

spísal v úradnom zázname. Bližšie si nepamätá, či niečo hovorili o tom priložení zbrane. Ďalej uviedol,
že to, čo sa uvádzalo v úradnom zázname sa stalo, keď boli obidvaja z hliadky s oznamovateľmi. Keď
prišli na miesto, tak im najprv telefonicky volali zo stálej služby, potom prišli ku vchodu bytového domu,
zrejme z parkoviska. Pokiaľ zle uviedol toho poškodeného, že to bol pán M., tak to zrejme zle zapísal,
alebo pochopil, nevie uviesť už teraz prečo je to takto zapísané. Spolu s nimi prišla ďalšia hliadka, ktorá

išla za pánom J..

Vypovedajúci svedok E. P., uviedol pred súdom, že prišli na miesto s kolegom, tam ale nikto nebol, tak
volali na stálu službu, nech volajú oznamovateľom, potom oni prišli z parku alebo z kade. Vraveli, že
ponúkajú nejaké produkty, zvonili na zvončeky, ale pán nemal menovku, povedal im prečo otravujú, keď

ich nepustil, potom utekali dole prečo od neho, jeden mal stratiť vizitku. Jeden z tých oznamovateľov
vravel niečo o veľkej zbrani, ten druhý si ale nebol istý, čo to bolo. Vie, že zrovna v tej dobe mali v tej ulici
viacero oznámení od obyvateľov, aby preverili pravosť takýchto ľudí, čo riešili vodu, elektriku a podobne.
Vie, že vyšlo aj zo 6 ľudí z auta a preverovali ich. Svedok ako uviedol, tam bol aj osobne. Ľudí preverili,
aj cez internet, že naozaj pracujú pre dané organizácie, takže neboli falošní. Uviedol, že si pamätá, že

hovorili, že keď otvorili pán mal niečo v ruke, ale že nevedeli čo to je, že potom utekali, potom že ich pán
dobehol, a že jedného z nich udrel zbraňou zozadu do pleca alebo ruku. Zdalo sa mu, že dovtedy hovoril,
že nevie, čo to je. Nevie, ako spísal úradný záznam kolega, on bol vtedy nový. Je pravda, že spolu s
kolegom vždy neboli. P. uviedol, že vyťažoval aj susedov, bol aj za pánom J. a bola tam aj hliadka PJM.
Mená tých oznamovateľ si nepamätá. Ešte keď čakali oznamovateľov, tak prichádzala ďalšia hliadka a

pán obžalovaný vyšiel na balkón a hovoril, že ste asi kvôli mne prišli.

Podľa § 269 Trestného poriadku sa prečítali listinné dôkazy, a to znalecký posudok KEU PZ Slovenská
Ľupča č. l. 134-140, znalecký posudok č. 63/18 č. l. 144-155, odborné vyjadrenie č. 21/2018 č. l. 157-165,
lekárske správy č. l. 166-168, výpoveď mandátnej zmluvy č. l. 169, lekárske správy k zdravotnému

stavu obžalovaného č. l. 170-171, výpis z KN č. l. 172-173, charakteristiky č. l. 176-183, odpis z RT č.
l. 174-175, doličný predmet - zbraň - 1 ks revolver zn. Dan Wesson, ASG 177, cal. 4,5 mm, výr. číslo
13M67951.

Súd sa oboznámil aj s ďalším listinným dôkazom: mandátna zmluva č. l. 240-243, mandátna zmluva

č. l. 244-245.Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný
skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie,
o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Podľa § 2 ods.1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, priestupkom
je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne
označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 10 odsek . 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.

Samosudca po zrušení predchádzajúceho uznesenia o postúpení veci na priestupok vo
veci opätovne konal a rozhodol. Po vykonaní hlavného pojednávania, doplnenia dokazovania a po
zhodnotenívšetkýchdôkazovnaňomvykonanýchdospelkzáveru,ženemohlodôjsťabsolútnekžiadnej
zmene predtým zistenej dôkaznej situácie a preto sa súd riadil svojimi pôvodnými úvahami a teda, že
v danom konaní sa môže jednať o priestupok a nie o trestný čin, tak ako uviedol vo svojom pôvodnom

rozhodnutí.

Okresný súd v zmysle názoru Krajského súdu vo veci konal opätovne a dokazovanie doplnil v
nevyhnutnej miere a to vypočutím svedkov - poškodených. Zároveň sa obrátil so žiadosťou o
vypracovanie doplnku k odbornému vyjadreniu č. 21/2018 na znalca, ktorý vypracoval pôvodné odborné

vyjadrenie. Zadováženie doličného predmetu - plynovej pištole nepovažoval súd za potrebné vzhľadom
na výsledky doplneného dokazovania.

Znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, Traumatológia, MUDr. Stefan Arin
Ianecsko sa na základe žiadosti Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04.07.2019 vyjadril

nasledovne. Čo sa týkalo následku zranenia poškodeného C. T., ktoré mal pri konflikte s obžalovaným
utrpieť uviedol, že utrpel pomliaždenie v oblasti vonkajšej strany ľavého lakťa. Jednalo sa o zranenie
ľahkého charakteru spôsobené priamym vonkajším mechanickým násilím. Doba práceneschopnosti
bola pri zranení takého charakteru pri nekomplikovanom priebehu liečenia v trvaní do 7 dní. Ako uviedol,
všetky súdom predložené listiny, t. j. fotokópie lekárskych správ poškodeného C. T. zo dňa 03.01.2018

a 05.01.2018, ako aj potvrdenie dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 04.01.2018 boli zohľadnené a
náležite odôvodnené v podanom znaleckom úkone č. 21/2018 zo dňa 01.05.2018. Uvedomujúc si túto
skutočnosť znalec, ktorý vypracoval odborné vyjadrenie v plnom rozsahu zotrval na svojich pôvodných
tvrdeniach a zisteniach. Súd nemal za to, aby sa vo veci opätovne vypracovalo odborné vyjadrenie
či znalecký posudok, pretože znalec, ktorý vypracoval pôvodné odborné vyjadrenie mal k dispozícii

všetky potrebné dokumenty na to, aby podal vyjadrenie pre relevantné závery súdu. K tomu bodu súd
ešte uvádza, že skutok, pre ktorý sa začalo trestné stíhanie, a pre ktorý bola podaná obžaloba na súd
nebol kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví, ale ako prečin nebezpečného vyhrážania. Súd mal
za to, že bolo dostatočným spôsobom preukázané to, že v danom prípade nešlo rezolútne k ublíženiu
na zdraví, pričom uvedená skutočnosť a teda právna kvalifikácia nebola žiadnou zo strán trestného

konania namietaná a týmto smerom ani nebolo vedené trestné stíhanie. Práve na základe uvedeného
odborného vyjadrenia, sa súd podrobnejšie nevenoval rozsahom zranení poškodeného C. T.. Zároveň
však poukazuje na to, že poškodený C. T. pri poslednej výpovedi uviedol, že z miesta činu odišli autom
do Nitry, ktoré šoféroval on, pričom zranenú ruku nemohol používať a preto si pomáhal nohou a až
následne išiel k lekárovi, čo sa súdu zdalo až nereálne, ale tiež dokresľujúce celú výpoveď a napokon i

osobu poškodeného. Na mieste vystala pre súd otázka, prečo poškodený C. T. pokiaľ by aj mal bolesti
išiel na urgentné vyšetrenie až do Nitry? Prečo nenavštívil urgentný príjem v Banskej Bystrici? Uvedené,
však súdu žiadnym spôsobom nedeklaroval. Na druhej strane poškodený E. M. pripustil, že si C. T. pri
šoférovaní i čiastočne pomáhal aj zranenou rukou. Treba pripomenúť, ako bolo vyššie koncipované, že
doba trvania liečby ľahkého zranenia ako uviedol znalec bola v rozsahu do 7 dní. Podstatné je záverom

pripomenúť najmä to, že obžalovaný v celom prebiehajúcom konaní nepoprel, že mal v držbe síce
zbraň, dokonca ju fakticky držal v ruke v dôvodnej obave a možno i zo strachu pred poškodenými z jeho
predchádzajúcich nepríjemných skúseností, ale nepoužil ju v pravom zmysle slova, a teda nevystrelil.Vo zvyšnej časti súd opätovne poukazuje na svoje úvahy, ktoré prezentoval v pôvodne koncipovanom
rozhodnutí.

Po oboznámení sa s predchádzajúcim vydaným uznesením sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 14.12.2018, s
podanou obžalobou, s pôvodne vykonanými i novými vykonanými dôkazmi, a pri zohľadnení spôsobu
spáchania daného skutku, motívu a pohnútok páchateľa mal súd opätovne za to, že tento skutok, ktorý
je predmetom tohto trestného konania vedeného pod. sp zn. XT/XX/XXXX, nemá byť prejednávaný v
zmysle noriem trestného práva, ale noriem priestupkového práva.

V rámci hlavného pojednávania i jemu prechádzajúcich bolo jednoznačne dokázané, že poškodení sa
aj napriek tomu, že im obžalovaný zreteľne a dôrazne vysvetlil, že si neželal, aby ho akýmkoľvek
spôsobomobťažovali,navštíviliho,ajkeďsícenevedomky.ObajapoškodeníC..T.,E..M.mohlidôvodne
predpokladať, že už v čase, keď s nimi obžalovaný komunikoval cez telefónne hlasové slúchadlo v
byte a aj zo spôsobu komunikácie a akcentu obžalovaného, že sa jednalo o osobu, ktorá ich evidentne

odmietala pustiť dnu do bytového domu a neželala si s nimi ďalej akýmkoľvek spôsobom
komunikovať. Vyššie uvedené v podstate poškodení nerešpektovali, napriek tomu obžalovanému ešte
aj ponúkali svoje služby, aj keď o ne nebol záujem zo strany obžalovaného. Poškodení po tom ako zistili,
že im otvoril práve osoba, ktorá ich nechcela pustiť do bytu mali z miesta bezodkladne odísť, taktiež bol
ich pochybením, že si nezapamätali na ktorý zvonček zvonili.

Tiež bolo potrebné dodať, že obžalovaný vzhľadom na spôsob vykonania činu nereagoval síce
najvhodnejším spôsobom, avšak po uvážení všetkých okolností daného skutku mal súd za to, že
uvedeným konaním neprekročil právnu hranicu trestnej zodpovednosti. Súd nemal zásadné pochybnosti
o tom, ako uvedený skutok prebehol. Vo výpovediach poškodených - svedkov síce súd zistil

určité nezrovnalosti, pretože svedok E. M. vypovedal s odchýlkami od výpovede svedka C. T.. Čiastočne
saodlišovaliodsebai výpovedepoškodenýchaobžalovanéhootomakotobolosvizitkoupoškodeného
C.. T., teda či mu ju obžalovaný strhol z krku, alebo sa odtrhla kvôli zachyteniu na zbrani. Tietos rozpory
neboli odstránené, ale ich súd ani nepovažoval za podstatné, ktoré by bránili súdu pri rozhodovaní a
popise skutku. Na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní vypovedali i príslušníci PZ, ktorí sa dostavili

na miesto skutku. Títo uviedli, že poškodení im nevedeli uviesť, či páchateľ mal zbraň alebo čo to mal,
čo je v rozpore s tým čo uviedli poškodení.

Súd u obžalovaného skúmal primárne úmysel, pričom tento bol zistený skôr obranný ako útočný,
keďže obžalovaný len reagoval na neželanú prítomnosť poškodených na prahu jeho bytu, ktorí

napriek jeho odmietaniu mu ďalej prezentovali a možno povedať vnucovali poskytovanie služieb od
Telekomu. Poškodení uvedenú skutočnosť začali rešpektovať až po pohrození plynovou zbraňou zo
strany obžalovaného, pričom k výstrelu zo zbrane nedošlo. Evidentné však bolo, že obžalovaný si
neželal v uvedenom momente prítomnosť poškodených čo už zdôraznil, keď mu zazvonili. Následne po
vyhrážkach zo strany obžalovaného odišli poškodení na medziposchodie a ako je zrejmé z ich výpovedí

sa opätovne sa chceli vrátiť za obžalovaným, v tom zmysle slova či to naozaj myslí vážne, aj napriek
tomu, že to prízvukoval. V tomto bode sa súd domnieva, že poškodení, minimálne E. M. predpokladal,
že nešlo o skutočnú zbraň, pretože pokračoval v slovnej hádke s obžalovaným napriek reálnej
hrozbe zbraňou. Uvedené zastavenie sa poškodených na medziposchodí a proti otázky,
„či to myslí vážne“, vyprovokovalo obžalovaného k opusteniu svojho bytu a vybehnutiu

za poškodenými na chodbu k medziposchodiu, kde následne udrel zbraňou poškodeného C. T.. Až
následne obaja poškodení opustili bytový dom a zavolali hliadku polície.

K tomu, aby súd dospel pri svojich úvahách k záveru, že sa v tomto konaní nejedná o trestný čin a
posudzovaný skutok by mohol byť priestupkom zohrali i dôležitú úlohu aj písomné listiny. Z uvedeného

dôvodu vychádzal súd aj zo znaleckého posudku č. 63/2018 vypracovaného znalcom MUDr. Jánom
Vongrejom a z odborného vyjadrenia č. 21/2018 vypracovaného znalcom MUDr. Stefanom Arinom
Ianecskom ako i na novo predloženého vyjadrenia znalca, ktoré súd bližšie priblížil na začiatku svojho
odôvodenia. Z vyjadrenia znalca bolo opätovne zrejmé, že v prípade poškodeného C. T. sa jednalo o
ľahké zranenia. Tu bolo potrebné konštatovať, že súd evidoval rozpory medzi dôkaznými prostriedkami

na jednej strane a vo vyjadrení poškodeného C. T. na druhej strane, čo sa týkalo z jeho oznámenia
lekárom, resp. z lekárskej správy. Zmätočný je aj následný postup poškodeného. Na jednej strane sa z
toho skutku nedokázal spamätať, dal výpoveď a následne po pár mesiacoch sa opätovne vrátil do práce
na to isté pracovné miesto.Poukazujúc na uvedené, nie je možné jednoznačne ustáliť, že naozaj bol obžalovaný jednoznačný
agresor a útočník, ktorý napádal „nevinných“ poškodených napriek tomu, že im dal jasne svojim

expresívnym prejavom najavo, nech ho žiadnym spôsobom neobťažujú. Súdu sa skôr javilo, ako bolo
vyššie koncipované, že došlo k vzájomnej slovnej prestrelke medzi obžalovaným a poškodenými, a
to priamo na mieste bydliska obžalovaného, či už na prahu alebo pred prahom
jeho bytu, teda na mieste, kde vlastník požíva právo na domovú slobodu. Tvrdenia obžalovaného, že
predtým niekoľkokrát volal na políciu, aby kompetentné orgány informoval ohľadom možných falošných

podomových predajcov, potvrdil aj jeden člen policajnej hliadky, že viackrát tam obyvatelia bytovky volali
políciu kvôli pohybu podozrivých osôb. Z uvedeného vyplývalo, že obžalovaný mohol mať dôvodnú
obavu o svoje zdravie, a preto mal pripravenú plynovú zbraň. Na druhej strane to, že ju použil, či už
priložením k hlave, alebo tak, že ňou udrel poškodeného C. T. a spôsobil mu tak ľahké poranenie,
uvedené súd vyhodnotil ako priestupok a nie ako trestný čin nebezpečného vyhrážania. Na základe
uvedeného súd nehodnotil toto konanie ako nutnú obranu, keďže skutok nespadá do trestnoprávnej

zodpovednosti, ale skôr priestupkovej.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný
skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie,
o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

S poukazom na uvedené ustanovenia mal súd za to, že v tejto trestnej veci je závažnosť konania
obžalovaného s poukazom na spôsob vykonania činu - skôr odstrašenie poškodených a jeho následky
- menšie zranenia poškodeného, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný - nevraživosť voči podomovým
predajcom, mieru zavinenia - vybehol z bytu a udrel poškodeného a pohnútku páchateľa - dôvodná
obava o svoj život, zdravie, je nepatrná.

Na prospech osoby obžalovaného vypovedala aj skutočnosť, nahliadnuc do odpisu registra trestov i
priestupkov, že mal čistý register trestov ako aj register priestupkov, teda v súčasnosti sa nedostal do
rozporu so zákonom a nebolo doposiaľ zistené, že by sa niekde agresívne a neprimerane správal. Súd
napokon vyhodnotil správanie zo strany obžalovaného voči poškodeným, za také, že by sa mohlo jednať

o úmyselné narušenie občianskeho spolunažívania vyhrážaním ujmou na zdraví alebo iným hrubým
správaním, teda by mohlo ísť u obžalovaného o spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, na základe čoho súd vec postúpil
Okresnému úradu Banská Bystrica k prejednaniu veci ako priestupku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia, ktorú
môžepodaťprokurátorprostredníctvomtunajšiehosúdukuKrajskémusúduvBanskejBystrici.Sťažnosť
má odkladný účinok.