Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 19Csp/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218200753
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2218200753.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredasudcomJUDr.PetromDumanomvsporovejvecižalobcu:PROFICREDIT

Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, Pribinova 25, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., Bratislava, proti žalovanému: P.F. S., nar. XX.XX.XXXX, S. XXX, o 1.823,64 € s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1.262,76 € s 0,55 %-
ným ročným úrokom z omeškania od 04.10.2015 do zaplatenia.

II. Žaloba sa zamieta v časti o zaplatenie 652,82 € s prevyšujúcimi sankciami za omeškanie.

III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 31,84 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 15.02.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.823,64
€, zmluvnej pokuty 0,04 % denne z tejto sumy od 04.10.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania tak
0,55 % ročne tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala zákonom maximálne
dovolenú hranicu. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu o
revolvingovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 1.500 €, ktorý mal splatiť
spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach po 53,08 €. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do

omeškania, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Zmluvnú pokutu požadoval na základe č. 8 ods.
8.1 zmluvy pre omeškanie žalovaného. Zároveň si uplatnil náhradu nákladov spojených s pokusom o
zmier. Žalovaný však svoj dlh neuhradil.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená 19.07.2018, avšak tento na výzvu
nijako nereagoval.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie [§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“], na ktorom v prítomnosti žalovaného a ospravedlnenej neprítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu, vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to zmluva o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu (č. l. 11), zmluvné dojednania (č. l. 4), výpis účtu žalobcu (č. l. 13), prehľad platieb
(č.l.36),oznámenieozosplatnení(č.l.8)sdoručenkou(č.l.9-10),oznámenieveriteľaoschváleníúveru
(č. l. 10), pokus o zmier (č. l. 14), karta klienta (č. l. 37) a na základe nich v spojení so skutočnosťamiznámymi súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151
CSP), ustálil tento skutkový stav.

5. Žalobca je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov
(všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v
rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o revolvingovom úvere).

6. Žalobca a žalovaný podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu

(ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere“), v ktorej sa dohodli na nasledujúcich parametroch úveru:

„Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1.500 €. Splatnosť úveru (počet splátok): 36. Mesačná splátka
(vrátane úrokov): 53,08 €. Celková čiastka, ktorú musí [žalovaný] zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú
dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru): 2.060,88 €. RPMN za úver (v %): 26,84. Ročná
úroková sadzba úveru (v %): 17,77 … Priemerná RPMN za úver (v %): 34,42. Poskytnutá čiastka

revolvingu: 1.500 … Poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu: 150 €. … Účel čerpania úveru: zariadenie
domácnosti.“

7.Vbode7zmluvyorevolvingovomúveresao.i.uvádza,že„[žalovaný]…a[žalobca]vďalšomodkazujú
na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového

typu…, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy.“ Žalovaný ďalej v tomto bode potvrdil,
že sa so zmluvnými dojednaniami zoznámil, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

8. Bod 8 zmluvy obsahoval o. i. aj toto ustanovenie:

„8.1 V prípade omeškania [žalovaného] s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti… je [žalovaný]
povinný zaplatiť [žalobcovi] zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j.
14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania [žalovaného] s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace
stali… okamžite splatnými všetky záväzky [žalovaného]… je [žalovaný] povinný zaplatiť zmluvnú pokutu
vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.).“

9. Bod 2.1 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „ZDZ“) stanovuje:

„… termín splatnosti splátky… bude… stanovený na konkrétny deň medzi v poradí prvým až pätnástym

dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca takto: V nadväznosti na Deň poskytnutia úveru… bude dátum
splatnostiprvejsplátkyurčenýnadeňmedzivporadíprvýmaž15dňom(vrátane)kalendárnehomesiaca
nasledujúceho po Dni poskytnutia úveru tak že medzi Dňom poskytnutia úveru a dňom splatnosti prvej
splátky bude doba nie kratšia ako 32 za sebou idúcich kalendárnych dní a súčasne nie dlhšie ako
48 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane). Splatnosť nasledujúcej splátky v príslušnom mesiaci

bezprostredne nasledujúcom po splatnosti predchádzajúcej splátky bude v deň s číselným poradím
rovnakým ako číselné poradie dňa splatnosti predchádzajúcej splátky v príslušnom predchádzajúcom
mesiaci.“

10. Bod 2.2 ZDZ o. i. stanovuje:

„[Žalobca] je povinný odoslať [žalovanému] oznámenie… o schválení úveru... Oznámenie… podľa
predchádzajúcej vety bude… obsahovať nasledovné údaje: … splatnosť prvej splátky úveru…“.

11. Bod 2.3 ZDZ definuje Deň poskytnutia úveru ako deň nadobudnutia účinnosti zmluvy, v ktorý žalobca

poskytne žalovanému úver na účet žalovaného uvedený v zmluve o revolvingovom úvere.

12. Bod 2.5 ZDZ stanovuje, že „poplatok za poskytnutie úveru je splatný v deň uzavretia zmluvy“ a
„poplatok za poskytnutie revolvingu je splatný v deň poskytnutia revolvingu“.

13. Bod 13.1 ZDZ o. i. stanovuje, že „v prípade… omeškania [žalovaného]… s úhradou mesačnej splátky
úveru… o viac ako tri mesiace po termíne splatnosti… a) všetky záväzky [žalovaného] …, ktoré sa podľa
[zmluvy o revolvingovom úvere] mali stať splatnými v budúcnosti, sa stávajú okamžite splatnými, pokiaľ
sa zmluvné strany nedohodnú inak…“14. Žalobca súčasne s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere oznámil žalovanému, že splatnosť prvej
splátky je 11.05.2015 (oznámenie žalobcu o schválení úveru, č. l. 10).

15.Žalobcaposkytolžalovanémunajehoúčetsumu1.350€ažalovanýzúverusplatil87,24€(nesporné
skutočnosti, prehľad platieb, č. l. 36). Nebolo preukázané, že by žalovaný úver čerpal ďalej vo forme
revolingu.

16. Žalobca žalovanému listom, ktorý bol uložený na pošte podľa adresy žalovaného dňa 28.08.2015,
oznámil, že z dôvodu omeškania so splátkami č. 3, 4 a 5 dochádza k „zosplatneniu“ celého úveru
(oznámenie žalobcu, č. l. 8; doručenka, č. l. 9-10).

17. Žalovaný ďalšie splátky žalobcovi nezaplatil (nesporná skutočnosť).

B. Právne posúdenie

18. Preskúmavanou zmluvou o revolvingovom úvere sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť úver
v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal tieto sumy vrátiť
spolu s úrokmi. Suma revolvingu bola pritom dohodnutá ako „1.500 €“. Takto vymedzený predmet

zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“).
Revolvingový úver je osobitná forma úveru, ktorého úverový rámec sa pravidelne (mesačne) obnovuje,
no žalovaný čerpal v danej veci úver iba raz. Vzhľadom na záväzok poskytnúť úver uzatváral žalobca
zmluvu o revolvingovom úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa
v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa,

je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva
o revolvingovom úvere bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je
vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň sa tým žalobca považuje aj za veriteľa
podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2

písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva o revolvingovom úvere,
ktorú spolu strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) tohto
zákona, a vzťah medzi stranami sa riadi preto aj týmto zákonom.

19. Súd v prvom kroku zistil, že posudzovaná zmluva bola uzatvorená na základe žiadosti žalovaného,

ktorú žalobca prijal tým, že žiadosť schválil tak, ako bola podaná, a to pripojením svojho podpisu na
zmluve. Súd mal tak v zmysle § 43c ods. 1 a 44 ods. 1 OZ za preukázané, že návrh na uzavretie zmluvy
bol prijatý.

20. Súd následne pristúpil k hodnoteniu zmluvy o revolvingovom úvere z hľadiska kritérií stanovených

zákonom č. 129/2010 a zistil, že zmluva o revolvingovom úvere nevyhovuje požiadavkám, ktoré na tento
typ zmlúv kladie zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

21. Medzi tieto požiadavky patrí aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, čo vyplýva z § 9
ods. 2 písm. j) cit. zákona. Tento údaj slúži spotrebiteľovi na to, aby sa mohol ľahko orientovať v

ponukách od rôznych veriteľov, ktorí môžu okrem úrokov za poskytnuté úvery požadovať aj rôzne
poplatky a náhradu nákladov súvisiacich s poskytnutím spotrebiteľského úveru. RPMN má zohľadniť
celkové úverové zaťaženie pre spotrebiteľa a umožniť mu tak dosiahnuť kvalifikované rozhodnutie o
tom, ktorú ponuku príjme. Z tohto dôvodu zákon č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby bola RPMN v zmluve
o spotrebiteľskom úvere výslovne stanovená. Pokiaľ však je stanovená nesprávne, a to v neprospech

spotrebiteľa, zákon postihuje úver sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti [§ 11 ods. 1 písm. d)].

22. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný poskytol žalobcovi sumu vo výške 1.350
€. Suma uvedená ako poskytnutá čiastka úveru 1.500 € sa nezhoduje s výškou skutočne poskytnutej
sumy, pretože zahŕňa aj poplatok za poskytnutie úveru (spracovateľský poplatok) vo výške 150 €.

Súd sa stotožňuje s názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29.05.2013, sp. zn.
6Sžo/39/2012, že spracovateľský poplatok nemožno považovať za istinu úveru, pretože svojou povahou
tvorí náklady spotrebiteľského úveru. Vychádzajúc z logického výkladu definícií pojmov v § 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch, možno za spotrebiteľský úver považovať dočasné poskytnutie finančnýchprostriedkov na zabezpečenie potrieb spotrebiteľa, ktoré majú spotrebiteľský charakter, teda v danej
veci možno za spotrebiteľský úver považovať v zmysle platnej právnej úpravy len poskytnutie finančných
prostriedkov, ktoré žalovaný žalobcovi skutočne poskytol, a to na účely spotreby (porov. obsah zmluvy

o revolvingovom úvere). Poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť sám o sebe „úverom“. Už z
jeho pomenovania je zrejmé, že sa platí „za poskytnutie úveru“, teda úverom je iná suma peňazí.
Poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby (spotrebiteľského úveru), treba považovať
len za náklady spotrebiteľského úveru. Na účely výpočtu RPMN v súlade so zákonom č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských zmluvách, ktorým sa do slovenského právneho poriadku prebrala smernica

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS, treba vychádzať z výkladu tejto smernice poskytnutého Súdnym
dvorom EÚ v rozsudku z 21.04.2016, Radlinger a Radlingerová (C-377/14, EU:C:2016:283, bod 81
a nasl.), podľa ktorého celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá
bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu
nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.

V opačnom prípade bude RPMN podhodnotená (pozri cit. rozsudok, bod 87). Pokiaľ teda žalobca
do celkovej výšky spotrebiteľského úveru (1.500 €) zahrnul aj poplatok za jeho poskytnutie (150 €),
postupoval v rozpore s platnou právnou (pozri v tomto zmysle tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR
27.11.2013, sp. zn. 6Szo/21/2013). Výpočet RPMN mal preto správne zohľadňovať skutočnosť, že
žalovanému bola poskytnutá ako istina úveru len suma 1.350 € a suma 150 € predstavovala náklady.

Pokiaľ sa spolu s ostatnými parametrami úveru (výška a počet splátok, a pod.) zohľadní poplatok
za poskytnutie úveru vo výške 150 €, celková čiastka, ktorú musí žalovaný ako dlžník zaplatiť síce
zostane nezmenená (2.060,88 €), no výsledná RPMN bude 36,75 %. RPMN bola teda v zmluve o
revolvingovom úvere uvedená nesprávne vo výške len 26,84 %. Navyše, vzhľadom na to, že bola
nižšia, zvýhodňovala žalobcom poskytovaný úver tým, že mohla žalovaného ako spotrebiteľa uviesť

do omylu pri rozhodovaní a porovnávaní iných úverov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora
EÚ zo 04.03.2004, Cofinoga, C-264/02, EU:C:2004:127, bod 26, a uznesenie Súdneho Dvora EÚ zo
16.11.2010, Pohotovosť, C-76/10, EU:C:2010:685, bod 70). Preto treba RPMN považovať za uvedenú
nesprávne v neprospech spotrebiteľa tak, ako to má na mysli § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010
Z. z. a z tohto dôvodu je nevyhnutné vychádzať z fikcie, že úver je bez poplatkový a bezúročný.

23. Žalobca tak má len nárok na vrátenie poskytnutej istiny (1.350 €), bez toho, čo už žalovaný
medzičasom zaplatil (87,24 €), teda vo výsledku 1.262,76 €. Žaloba je preto v tejto časti dôvodná.

24.Žalovanýsadostaldoomeškaniatým,žeporušilsvojupovinnosťzaplatiťsplátkyúveruazosplatnený

dlhu včas. Žalobca si preto uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. 8 ods. 8.1 zmluvy vo výške
0,04 % denne. Tento nárok je však nedôvodný.

25. V prvom rade je súd toho názoru, že aj zmluvná pokuta je v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
„poplatkom“,naktorýveriteľnemánárok,aksaspotrebiteľskýúverposúdipodľa§11ods.1tohtozákona

ako bez poplatkový. Tento záver vyplýva z § 9 ods. 2 písm. o) a § 4 ods. 1 písm. l) tohto zákona, ktoré sa
týkajú omeškania spotrebiteľa. Obe tieto ustanovenia používajú pojem „poplatky“ v kontexte „neplnenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere“. Ak potom tento zákon v § 11 ods. 1 zavádza fikciu „bezpoplatkovosti“,
celkom zrejme tým má na mysli aj poplatky spojené s neplnením zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Tento výklad pritom neznamená, že veriteľ „bezpoplatkového“ úveru nemá nárok na žiadne sankcie,

pretože zákon č. 129/2010 Z. z. sa nedotýka nároku úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a
veriteľ si ho môže uplatňovať aj v takýchto prípadoch. Keďže zmluvná pokuta je v prejednávanej veci
viazaná na omeškanie dlžníka, teda na neplnenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, znamená to, že ide
o poplatok predpokladaný zákonom č. 129/2010 Z. z. V dôsledku bezpoplatkovosti prejednávaného
spotrebiteľského úveru potom žalobca nemá nárok na tento poplatok v podobe zmluvnej pokuty.

26. Odhliadnuc od uvedeného by však zmluvnú pokutu nebolo možné žalobcovi priznať aj pre jej
neprijateľnosť. Aby totiž bolo možné priznať dodávateľovi nárok uplatňovaný zo spotrebiteľskej zmluvy,
nesmie táto zmluva obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi stranami, teda
tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 OZ). Výnimkou sú situácie, keď ide o podmienky týkajúce sa

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny a podmienky individuálne dojednané.

27. Žalobcom uplatňovaná zmluvná pokuta sa zakladá na čl. 8 ods. 8.1 zmluvy. Už aj z povahy
zmluvnej pokuty ako nároku akcesorického k hlavnému nároku vyplýva, že nemôže byť hlavnýmpredmetom zmluvy (tým je napokon poskytnutie úveru). Dotknuté ustanovenie sa preto tiež nijako
netýka primeranosti ceny. Toto kritérium sa viaže priamo len na hlavný predmet zmluvy a nemôže sa
týkať zmluvnej pokuty, pretože ide o sankciu, ktorej z povahy veci nezodpovedá žiadne protiplnenie.

V prejednávanej veci je tiež zrejmé, že zmluva o revolvingovom úvere a jej zmluvné dojednania sú
vzhľadom na formu svojho vyhotovenia typickou štandardizovanou formulárovou zmluvou, ktorej obsah
nemohol žalovaný ako spotrebiteľ vopred ovplyvniť. Ustanovenie o zmluvnej pokute je obsiahnuté v
texte, ktorý je vopred pripravený ako vzor a do ktorého sa len doplnia identifikačné údaje spotrebiteľa
a podrobnejšia špecifikácia parametrov spotrebiteľského úveru. Navyše platí prezumpcia, že zmluva

sa nepovažuje za individuálne dojednanú, ibaže dodávateľ preukáže opak (§ 53 ods. 2 OZ). V danej
veci pritom žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, že by boli zmluva o revolvingovom úvere a zmluvné
dojednania uzatvorené so žalovaným individuálne. Za takýchto okolností potom súd pristúpil k skúmaniu
dotknutého ustanovenia o zmluvnej pokute z hľadiska jeho neprijateľnosti.

28. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty treba vziať do úvahy v prvom rade kritérium primeranosti, ktoré

vyplýva z § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že neprimerane vysoká sankcia za
porušenie záväzku spotrebiteľa nemôže požívať súdnu ochranu. Neprijateľnosť zmluvných podmienok
sa v zmysle § 53 ods. 12 OZ hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená,anavšetkyokolnostisúvisiacesuzatvorenímzmluvyvdobeuzatvoreniazmluvyanavšetky
ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

29. Dotknuté ustanovenie o zmluvnej pokute pokrýva na prvý pohľad dve situácie: kým v prvom prípade
sa zmluvná pokuta platí pre omeškanie žalovaného s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti, v druhom
prípade vzniká, ak sa z dôvodu omeškania žalovaného o viac ako tri mesiace stali okamžite splatnými
všetky záväzky žalovaného. Toto ustanovenie ale de facto obsahuje dve skutkové podstaty, ktoré sa

prekrývajú a postihujú spotrebiteľa za omeškania dvojnásobne. Veriteľovi totiž vznikne nárok na zmluvnú
pokutu vo výške 0,04 % denne za každý deň omeškania už v okamihu, keď sa spotrebiteľ dostane
do omeškania (napr. s prvou splátkou). Ak však omeškanie trvá dlhšie ako tri mesiace a veriteľ úver
zosplatní, pristupuje ďalšia sankcia v podobe novej zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne, opäť za
každý deň omeškania. Celkovo tak zmluvná pokuta dosahuje sadzbu 0,08 % denne, čo je takmer 30 %

ročne. Hoci účelom zmluvnej pokuty je sankcionovať dlžníka v omeškaní, takáto vysoká zmluvná pokuta,
ktorá presahuje aj zmluvne dohodnutú úrokovú sadzbu za poskytnuté peňažné prostriedky, je celkom
zjavne neprimeraná. V prejednávanej veci pritom súd vychádzajúc z § 53 ods. 12 OZ nezistil žiadne také
okolnosti (a ani ich žalobca netvrdil), ktoré by zmluvnú pokutu v takejto výške opodstatňovali. Súd preto
dospelkzáveru,žedotknutéustanovenieozmluvnejpokutepožadujeodžalovanéhozanesplneniejeho

povinnosti zaplatenie neprimeranej sankcie. Toto ustanovenie nemôže požívať súdnu ochranu, pretože
podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.
Keďže podľa § 53 ods. 12 OZ sa neprijateľnosť hodnotí podľa okolností v okamihu uzatvorenia zmluvy,
nie je podstatné, že žalobca si v žalobe uplatňuje zmluvnú pokutu len v sadzbe 0,04 % denne. Dôležité
totiž je, že analyzované ustanovenie o zmluvnej pokute umožňuje žalobcovi od počiatku zmluvného

vzťahu požadovať zmluvnú pokutu v neprimeranej výške.

30. Ani žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu nákladov spočívajúcich v odmene za právnu službu
poskytnutú v súvislosti so zaslaním pokusu o zmier pred začatím súdneho konania (91,94 €) nie je
dôvodný. Takéto náklady nie sú totiž účelné. Od úkonu v podobe písomného pokusu o zmier nijako

nezávisí žalobcovo právo podať žalobu. Ani sa v dôsledku takéhoto úkonu jeho postavenie v konaní
nijako nezmení a nezlepší sa ani jeho dôkazná situácia. Žalobca sám dokonca tvrdil, že tento úkon
nasledoval po viacerých bezvýsledných písomných upomienkach, textových správach a telefonickom
kontaktovaní žalovaného. Pokiaľ ani tieto predbežné úkony neviedli k tomu, aby žalovaný svoj dlh
zaplatil, nemohol žalobca dôvodne očakávať, že sa to zmení, ak žalovanému zašle ďalšiu písomnú

výzvu. Vzhľadom na všetky tieto úvahy preto súd žalobe v tejto časti nevyhovel.

31. Žalobca má tak nárok len na úrok z omeškania z nesplatenej istiny v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v spojitosti so z. č. 106/2014 Z. z. a § 52 ods. 2 druhou vetou OZ, a
to v sadzbe 5,05 % ročne (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu

omeškania zvýšená o päť percentuálnych bodov). Žalobca využil svoje právo dohodnuté na základe §
565 OZ v čl. 13.1 ZDZ a vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu v oznámení o zosplatnení, ktoré bolo
uložené na pošte podľa adresy žalovaného dňa 28.08.2015, čím sa podľa § 45 ods. 1 OZ dostalo do
sféry vplyvu žalovaného. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania od 04.10.2015, no len vo výške0,55 % ročne (zmluvná pokuta pre svoju neplatnosť nikdy nedosiahne žalobcom uvádzanú sumu), preto
nebolo možné prisúdiť mu viac (§ 216 ods. 2 CSP).

32. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené závery súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie nesplatenej
istiny s prislúchajúcim úrokom z omeškania podľa sadzby požadovanej žalobcom (výrok I) a žalobu vo
zvyšku spolu s ďalšími sankciami za omeškanie vrátane zmluvnej pokuty zamietol (výrok II).

33. O trovách súd rozhodol vzhľadom na to pomer úspechu strán v konaní (65,92 % : 34,08 %) podľa

§ 255 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi ako čiastočne úspešnej strane priznal voči žalovanému nárok na
náhradu 31,84 % trov konania (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca
domáhať jej splnenia v exekúcii.