Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/367/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109227904
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7109227904.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudkýň
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcov 1) ATTICA a.s.,
Košice, Hrnčiarska 23, IČO: 36 175 510 a 2) C.. C. Č., M., F. V. X, oboch zastúpených Advokátska
kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., Košice, Bočná 10, IČO: 36 863 017, proti žalovaným 1)
EUROSUPPORT s.r.o., Košice, Cesta Pod Hradovou 39, IČO: 36 217 077 zastúpenému JUDr. Jánom

Garančovským, advokátom, Advokátska kancelária Olej Sedlák st. Dudášová Garančovský Sedlák ml.,
Košice, Kukučínova 19 a 2) SAFKAS, s.r.o., Košice, Krivá 2/1045, IČO: 43 814 760, zastúpenému JUDr.
Martinom Kožiakom, advokátom, Košice, Murgašova 3, IČO: 35 561 149, o určenie vlastníckeho práva
a i., o odvolaní žalovaných proti uzneseniu 37C/308/2009-158 z 24.3.2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že žalovanému v 1.rade a žalovanému v 2.rade p r i z n á v a náhradu trov
konania na súde prvej inštancie v plnom rozsahu.

Žalovanému v 1.rade a žalovanému v 2.rade p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol: Stranám náhradu trov konania nepriznáva.
2. V odôvodnení (v bodoch 1.-5) uznesenia reprodukoval (doslovne) časť odôvodnenia (na str.1-6, 9.
ods. na str.7 a 1. ods. na str.8) uznesenia 11Co/569/2014-142 z 12.3.2015 Krajského súdu (ďalej len

KS) v Košiciach a, citujúc znenie § 255 ods.1,§ 262 ods.1,2 a § 257 CSP, uviedol: Aplikácia tohto
ust. (§ 257 CSP) prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
náhradu trov neprizná. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na
strane strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné,
majetkové, zárobkové a iné pomery strán a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva

na súde, na chovanie strán v priebehu konania a ich postoj v konaní, ako aj k ďalším relevantným
skutočnostiam, ktoré určitým spôsobom individualizujú situáciu strany v tom smere, že si zasluhuje
špecifické zaobchádzanie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky MCdo 14/99, uverejnené ZSP č.1/2000, nález III.ÚS ČR 1840/10 z 23.9.2010,
dostupný na http://nalus.usoud.cz). Pokiaľ ide o charakter prejednávaného sporu, predmetom konania
je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemku - parc. registra C evidovaná na katastrálnej

mapesparc.č.928,výmera429m2,druhpozemku:zastavanéplochyanádvoria,pozemkuparc.registra
C evidovaná na katastrálnej mape s parc.č.929, výmera 175 m2, druh pozemku: záhrady, a stavby
so súp.č.XXX, na pozemku s parc.č.928, popis stavby: dom meštiansky, B. XX, všetky nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v okrese Košice I, obec Košice - Staré Mesto, k. ú. F. U., zapísané na LV č.XXXX,
určenie, že kúpna zmluva z 26.5.2008 uzavretá medzi žalobcom v 1.rade ako predávajúcim a žalovaným
v 1.rade ako kupujúcim, predmetom ktorej boli predmetné nehnuteľnosti, je neplatná a taktiež, že kúpna

zmluva medzi žalovaným v 1.rade ako predávajúcim a žalovaným v 2.rade ako kupujúcim je neplatná.
Podľa výsledku konania (konanie bolo zastavené pre litispedenciu a pre späťvzatie žaloby) vznikložalovaným právo na náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa vidí v okolnostiach danej
veci,vokolnostiachnastranestránsporuavokolnostiach,ktoréviedlistranykuplatneniuprávanasúde.
Podaniu žaloby predchádzalo podanie obdobnej žaloby žalobcom v 1.rade voči žalovanému v 1.rade,

pričom konanie sa vedie na Okresnom súde (ďalej len OS) Košice I pod sp. zn. 39C/299/2009 (doposiaľ
nie je právoplatne skončené). V tomto skoršom konaní menovaný C.. Š., ktorý bol oprávnený na konanie
v mene žalobcu v 1.rade, vzal podanú žalobu späť. Súd na to vydal uznesenie, ktorým zastavil konanie
voveci39C/299/2009,pričomnauzneseníbolaokamžitevyznačenáajprávoplatnosťzdôvodu,žeC..Š.
sa zároveň hneď vzdal práva na podanie odvolania (24.9.2009). Následne bola z katastra nehnuteľností

vymazanápoznámkaoprebiehajúcomsúdnomkonaní.Žalobcav1.radepodalvkonanívedenomnaOS
Košice I pod sp. zn. 39C/299/2009 odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania vydanému 4.9.2009, o
ktorom (odvolaní) rozhodol odvolací súd „až“ (úvodzovky súd) 26.2.2010 tak, že uznesenie o zastavení
konania 39C/299/2009 zo 4.9.2009 zrušil. V čase od doručenia podania žalobcu v 1.rade z 24.9.2009
súdu, ktorým sa C.. Š. v mene žalobcu v 1.rade vzdal práva na podanie odvolania proti uzneseniu,
ktorým súd zastavil konanie vo veci 39C/299/2009 (t.j. v čase od 24.9.2009), do podania žaloby v

tejto veci 37C 308/2009 (29.10.2009), žalovaný v 1.rade previedol predmetné sporné nehnuteľnosti na
žalovanéhov2.rade.Ztohtosprávaniasažalovanéhov1.radeusúdil,žežalobapodanávprejednávanej
veci mohla a - podľa názoru - aj zabránila negatívnym dôsledkom spojeným s prípadnými ďalšími
prevodmi vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Ako uviedol, po začatí tohto konania
vydal 26.2.2010 KS v Košiciach uznesenie 11Co 346/2009, ktorým rozhodol o zrušení uznesenia o

zastavení konania 39C/299/2009. Následne došlo k čiastočnému zastaveniu konania 37C/308/2009
(v rozsahu určenia vlastníckeho práva) z dôvodu prekážky veci začatej - litispendencie (uznesením
37C 308/2009-76 z 28.2.2013) a z dôvodu, že sa následne začalo aj meritórne pojednávať v konaní
39C/299/2009, odpadol dôvod na pokračovanie v tomto konaní 37C/308/2009, čoho dôsledkom bolo
späťvzatie žaloby. Podľa jeho názoru žalobca v 1.rade nemal inú možnosť ako brániť svoje ohrozené

právom chránené záujmy, než postupom v súdnom konaní. Má teda za to, že v tomto prípade by
bolo uloženie povinnosti žalobcom nahradiť trovy konania žalovaným neprimerane prísne a zároveň je
potrebné uviesť, že nepriznanie náhrady trov konania žalovaným nespôsobí ekonomické problémy, teda
za tejto procesnej situácie sa javí byť dôvodné, aby si každá z procesných strán znášala trovy konania
sama. O trovách konania rozhodol podľa 257 CSP tak, že stranám ich náhradu nepriznal.

3. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v 1.rade v zák. stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle § 355 a
n. CSP o d v o l a n i e z nasledujúcich dôvodov: Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia,
o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 257 CSP. Vychádzal pritom zo záveru, že v
danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania a javilo
sa mu dôvodné, aby si každá z procesných strán znášala trovy konania sama. S nepriznaním mu nároku

na náhradu trov konania nesúhlasí, s dôvodmi ani s argumentáciou súdu pre takéto rozhodnutie sa
nestotožňuje a predmetné uznesenie považuje za nesprávne. Ako už bolo uvedené, pri posúdení otázky
nároku na náhradu trov konania súd vychádzal zo záveru, že v prejednávanej veci na strane žalobcov
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd videl v okolnostiach danej veci, v okolnostiach na
strane strán sporu a v okolnostiach, ktoré viedli strany k uplatneniu „spáva“ na súde. Vychádzajúc z

doterajšej judikatúry a odbornej právnej literatúry k O. s. p. naďalej platí, že v § 257 CSP je zakotvené
moderačnéprávosúduzmierniťdôsledkyprávnychnoriemupravujúcichplatenieanáhradutrovkonania.
Musí ísť o celkom výnimočný prípad. Zák. vyžaduje na také rozhodnutie 2 podmienky: musí ísť o dôvody
hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti. Aj pri ich súčasnom splnení však treba
skúmať, či tu nie je výnimka z výnimky, teda či nie sú dané dôvody na ponechanie účinkov právnej

normy. Výklad týchto podmienok ponecháva zák. súdnej praxi. Pri posudzovaní okolností hodných
osobitného zreteľa však treba vo všeobecnosti prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
všetkých účastníkov konania, a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na
súde a ich postoja v konaní (Zborník IV, s.64). Pokiaľ sa súd v odôvodnení napadnutého uznesenia
zmienil aj o konaní vedenom na OS Košice I pod sp. zn. 39C/299/2009, opomenul vziať do úvahy,

že žalobcovia po vydaní zrušujúceho uznesenia KS v Košiciach 11 Co/346/2009 z 26.2.2010 nevzali
žalobu v konaní 37C/308/2009 neodkladne späť, ale bezdôvodne vyčkávali až na zastavenie konania
súdom z dôvodu litispendencie, v dôsledku čoho vznikli žalovaným ďalšie trovy. Špekulatívny postoj
žalobcov v tomto konaní teda nesvedčí o dôvodnosti použitia podľa § 257 CSP. Navyše, okolnosti
uvedené v bode 14 odôvodnenia napadnutého uznesenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Je

viac než zrejmé, že v danom prípade vôbec nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali použitie § 257 CSP vo vzťahu medzi stranami sporu. Dôsledkom nepriznania mu náhrady
trov konania vo vzťahu k žalobcom (z dôvodu použitia § 257 CSP) by logicky bola skutočnosť, že
ťarchu týchto trov by musel znášať on. Procesná zodpovednosť žalobcov za ich neúspech v konaní(§ 256 ods.1 CSP) by tak bola úplne nezmyselne a absolútne nespravodlivo prenesená naňho. Takýto
záver by bol navyše aj v príkrom rozpore s Čl.2 ods.1 CSP (jeho znenie cituje). Vzhľadom na všetky
uvedené skutočnosti považuje napadnuté uznesenie súdu za nesprávne. je toho názoru, že - súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f/ CSP), -
napadnutý rozsudok súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm. h/
CSP). Navrhujeme preto preskúmať uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a v zmysle §
388 CSP napadnuté uznesenie zmeniť tak, že mu prizná voči obom žalobcom náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

4. Proti výroku uznesenia súdu, ktorým stranám náhradu trov konania nepriznal, podal žalovaný v
2.rade z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP v zákonnej lehote o d v o l a n i e a navrhol
uznesenie súdu zmeniť tak, že dá zaviažu žalobcovia spoločne a nerozdielne nahradiť „žalobcovi“ trovy
konania v rozsahu 100 %. Odvolanie proti uvedenému uzneseniu odôvodňuje tým, že súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej

náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú je súčasťou práva na spravodlivý proces a
tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zast., s majetkovým právom podľa čl.20 ods.1
ústavy a čl.1 ods.1 dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl.3 7 ods.2 listiny.
Pokiaľtedasúdmunáhradutrovkonanianepriznal,odoprelmuochranuoznačenýchprávzakotvenýchv
našom ústavnom poriadku. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral svoju žalobu proti nemu späť, procesne

zavinil, že sa konanie muselo zastaviť a je povinný uhradiť mu jeho trovy v celom rozsahu. Pokiaľ súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na údajné výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa pre
aplikáciu § 257 CSP, tieto sa nijako netýkali a netýkajú jeho a preto neexistuje žiadny zákonný dôvod na
aplikáciu tohto ust. vo vzťahu k nemu. Súd teda neuviedol žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by mali odôvodňovať aplikáciu § 257 CSP vo vzťahu k nemu. Naviac poukazuje na to,

že nie je vôbec zrejmé, na základe akého vykonaného dokazovania a akých konkrétnych dôkazov mal
súd dospieť k záveru, že nepriznanie náhrady trov konania žalovaným nespôsobí ekonomické problémy
a prečo by uloženie povinnosti žalobcom nahradiť mu trovy konania malo byť neprimerane prísne. Zo
všetkých uvedených dôvodov navrhuje uznesenie súdu v odvolaním napadnutom výroku zmeniť tak, že
sa zaviažu žalobcovia v spoločne a nerozdielne nahradiť „žalobcovi“ trovy konania v rozsahu 100 %.

5. Podľa 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že, nie sú
splnené podmienky na potvrdenie uznesenia, ani na jeho zrušenie, preto ho podľa § 388 CSP zmenil
tak, že žalovanému v 1.rade a žalovanému v 2.rade priznal náhradu trov konania na súde prvej inštancie
v plnom rozsahu.
8. Žalovanými uplatnené odvolacie dôvody sú dané.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to

vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazuvyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi

vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.
10. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h)

CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú
aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo
aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej

stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na
základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho
správne priradenie k zistenému skutkovému stavu.

11. Súd nepoužil správny právny predpis, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
12. Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
13. Podľa ods.2 cit. ust. ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná

náhradu týchto trov protistrane.
14. Uznesením 37C/308/2009-116 zo 17.1.2014 bolo konanie právoplatne (8.3.2014) zastavené.
15. V odôvodnení uvedeného uznesenia, čo sa týka zastavenia konania, súd uviedol: Písomným
podaním, doručeným mu 16.1.2014, žalobcovia mu oznámili, že žalobu berú v celom rozsahu späť,
konanie žiadajú zastaviť a, že hlavným dôvodom späťvzatia žaloby bolo zneužitie oprávnenia C.. Š.

konaťvmenežalobcuv1.rade,keďženasúdepodalipodobnúžalobu,ktorékonaniesavediepodsp.zn.
39C/299/2009, a v ktorom konaní C.. Š. napriek evidentnému konfliktu záujmov zneužil skutočnosť, že je
zároveň členom predstavenstva žalobcu v 1.rade a vzal podanú žalobu späť, aby zabránili opakovaniu
takéhoto správania, podali novú žalobu, o ktorej sa vedie toto konanie a keďže v konaní 39C/299/2009
sa začalo meritórne pojednávať, odpadol dôvod na vedenie tohto konania.

16. Z uvedeného je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že zastavenie konania procesne zavinili
žalobcovia späťvzatím žaloby a že dôvodom späťvzatia žaloby nebolo konanie žalovaných, ale konanie
C.. Š., člena predstavenstva žalobcu v 1.rade, preto majú obaja žalovaní právo na náhradu trov konania
na súde prvej inštancie v celom rozsahu.
17. Uznesenie 37C/308/2009-116 zo 17.1.2014 bolo vo výroku o náhrade trov konania zrušené pre

nepreskúmatelnosť, ale nijako z neho nevyplýva, že mal súd aplikovať § 150 O. s. p. (teraz § 257 CSP).
18. Skutočnosti uvádzané súdom ako dôvody hodné osobitného zreteľa takými nie sú, a to aj so zreteľom
na čo, čo žalovaní tvrdia vo svojich odvolaniach, preto použitie § 257 CSP bolo nesprávne.
19. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

19. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
21. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Obaja žalovaní mali v odvolacom konaní plný úspech, preto im bola priznaná plná náhrada
odvolacích trov, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
23. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.