Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. júl 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218208200
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1218208200.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v sporovej veci žalobkyne :

Z.. D. E., Q.. XX.XX.XXXX, H. XXXX/XX, U., proti žalovanej : Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Bratislava
- Trnávka, so sídlom Okružná 3357/13, Bratislava, zastúpená : advokátska kancelária agner & partners,
s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 722 758, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.11.2018 sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala uloženia
povinnosti, aby žalovaná konala všetky svoje náboženské zhromaždenia len v budove kostola pri

zatvorených dverách a bez vonkajších reproduktorov zvuku ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že štát priznáva práva späté s hodnotami osobnosti a
s ich všestranným rozvojom. Ku chráneným subjektívnym osobnostným hodnotám patria aj prejavy
náboženské, s ktorými je však možné podľa vlastného uváženia voľne nakladať len v medziach
právneho poriadku. V predmetnej veci trvá sedem mesiacov zásah žalovanej do osobnosti žalobkyne.
Žalobkyni ako pravoslávnej veriacej je vnucovaný obsah náboženských podujatí konajúcich sa vo vnútri

katolíckeho kostola cez ich akustický prenos na nádvorie situované pred kostolom a nehnuteľnosťou
žalobkyne, a to v rozsahu cca 20 h týždenne. Žalobkyňa berie svoje vierovyznanie vážne, praktizuje
ho a to intenzívne, cez štúdium náročnej odbornej literatúry. Rímsko-katolícka cirkev zneužíva svoje
dominantné postavenie. Podania žalobkyne, podnet na preskúmanie činnosti adresovaný Ministerstvu
kultúry SR a Oznámenie priestupkov na Okresný úrad Bratislava z 05.06.2018, resp. 03.09.2018
nepriniesli nápravu. Žalobkyni je vnucovaný pre ňu teologicky neprijateľný obsah spolu so sopránovým
spevom alebo primitívnym gitarovým doprovodom bez umeleckej hodnoty. Ide o neoprávnený zásah,

nie o výkon práva či plnenie povinnosti. Žalobkyňa sa domáha aby žalovaná upustila od zasahovania
do práva neprijať nevyžiadaný cudzí náboženský obsah s doprovodom hudby najnižšej kvality.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.01.2019 uvádza, že Farnosť Trnávka je
súčasťou Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike, ktorá je riadne registrovanou cirkvou na
Ministerstve kultúry Slovenskej republiky v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Budova kostola sv. H. U. na W. (ďalej ako "kostol") stojaca na parcele č. XXXXX/XX, k.ú. W., bola

postavená v rokoch 1937 až 1938. Žalovaná zabezpečuje komplexnú starostlivosť o farnosť ako
celok, ktorej súčasťou sú bohoslužby, ďalšia pastoračná činnosť a mnohé iné aktivity podobne, ako v
iných rímskokatolíckych farnostiach. Po páde komunistického režimu v roku 1989 sa znovu umožnilo
slobodne prejavovať a šíriť náboženskú vieru a náboženský život aj vo farnosti Trnávka. Za poslednýchdvadsať rokov je to veľmi živá farnosť. Samotní farníci sú veľmi aktívni a využívajú náboženskú slobodu
naplno. Okrem účastí na bohoslužbách sa zapájajú do organizovania rôznorodých aktivít pre mladých
aj starších, s cieľom rozvíjania náboženského života. Náboženské prejavy organizované žalovanou

vo farnosti samozrejme prebiehajú pri rešpektovaní zásad slušnosti a dodržiavania morálky, ktorú
Katolícka cirkev sama hlása. Život vo farnosti spravovanej žalovanou je veľmi rušný, čo je dané aj jej
umiestnením v širšom centre Bratislavy. Je potrebné uvedomiť si, že mnohé faktory spojené so životom
vo veľkomeste dopadajú na všetkých jeho obyvateľov, na ich psychiku, emócie a celkové duševné
rozpoloženie. O to viac takýto rušný charakter veľkomesta badateľne vplýva na životy osôb, ktoré

sú duševne či psychicky labilnejšie. Záujmom žalovanej je dobre vychádzať so všetkými obyvateľmi
mestskej časti, v ktorej sa dotknutá farnosť rozprestiera. Osobitne tiež s obyvateľmi zóny v blízkosti
farského kostola na K. I. v U.. Vzťahy s pani žalobkyňou nie sú jednoduché. Žalobkyňa už niekoľko
rokov opakovane narúša činnosť žalovaného, dokonca obťažuje účastníkov rôznych akcií súvisiacich s
činnosťou farnosti. Žalobkyňa je notorickou sťažovateľkou a v súvislosti so životom vo farnosti podáva
podnety na rôzne orgány verejnej správy. Napriek tomu žalovaná má snahu vysporiadať sa s konaním

žalobkynevdobrejviereaodpúšťaním.Zpodanejžalobyajejprílohnevyplývajúžiadnetakéskutočnosti,
ktoré by mali alebo mohli znamenať zásah do osobnosti žalobkyne, ako to žalobkyňa tvrdí. Žaloba
je obsahovo pomerne nekonzistentná a uvádzané argumenty či pripojené prílohy nekorešpondujú
právne ani fakticky s tvrdeným porušením práva na ochranu osobnosti. Medzi základné ľudské práva
patria tiež sloboda náboženského vyznania a sloboda zhromažďovania. Privítali by, keby žalobkyňa

rešpektovala tieto práva vo vzťahu k žalovanej, k farníkom a iným účastníkom aktivít dotknutej farnosti.
Odmietajú akékoľvek vnucovanie náboženskej viery či obsahu náboženských a súvisiacich kultúrnych
alebo športových podujatí organizovaných v našej farnosti žalobkyni alebo iným osobám. Žalobkyňa má
právo slobodne sa rozhodnúť, či sa náboženských a súvisiacich kultúrnych alebo športových podujatí
organizovaných vo farnosti zúčastní alebo nie. Každý, kto žije v blízkosti kostola, musí byť uzrozumený s

tým, že sa ho konanie bohoslužieb a iných podujatí v kostole v nejakom smere môže dotknúť. Na tom nie
je nič neobvyklé a nič protiprávne. Organizácia náboženského života v dotknutej farnosti sa za posledné
mesiace či roky nijako významne nezmenila. Je samozrejmé, že počas konania bohoslužby či iného
podujatia môže osoba nachádzajúca sa v blízkosti kostola začuť zvuky vychádzajúce z kostola. Niekedy
sa pre množstvo veriacich stáva, že časť z nich stojí vonku pred budovou kostola a tiež majú záujem

počuť obsah diania zvnútra kostola. Či už cez otvorené dvere, alebo iným spôsobom. Nie je možné
zabrániť tomu, aby sa nejaký zvuk majúci pôvod v kostole, šíril až k domu žalobkyne. Dom žalobkyne sa
nachádza v blízkosti kostola. Verbálne útoky zo strany žalobkyne považujeme za neoprávnený zásah do
slobody náboženskej viery farníkov žalovanej. Žalobkyňa buď nechce alebo nevie rešpektovať, že iné
osobyverejnerealizujúsvojeprávaaslobodygarantovanéústavou.Žalobkyňapredložilalenjejpodnety,

obsahujúce množstvo skreslených a zavádzajúcich údajov, a založené na jej subjektívnom hodnotení
skutočností. Žalobkyňa však nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by ňou oslovené orgány štátnej
správy konštatovali porušovanie zákona zo strany žalovanej. Všetky budovy a priestory prináležiace
ku kostolu a súvisiacemu oratóriu (saleziánskemu stredisku) žalovaná a jej farníci využívajú v súlade s
obvyklým účelom. V kostole prebiehajú bohoslužby, vysluhujú sa sviatosti, organizujú sa náboženské a

iné podujatia vhodné pre takýto priestor. V sále pod kostolom a v priestoroch oratória prebiehajú rôzne
stretnutia a podujatia náboženského, kultúrneho, športového a voľnočasového charakteru, prevažne
so zameraním a výchovu a pastoráciu mládeže. Žalovaná nezačala používať po 30.03.2018 žiadnu
špeciálnu techniku na zosilnenie zvuku a na prenos každej omše a prednášky do nádvoria, nedošlo
ani k žiadnej inej neobvyklej zmene po tomto dátume. Život vo farnosti sa nijako významne oproti

predchádzajúcemu obdobiu nezmenil. Spôsob organizácie náboženského života v dotknutej farnosti sa
nijako nevymyká z bežného rámca slávenia bohoslužieb a organizovania iných náboženských podujatí.
Žalovaná a jej farníci len realizujú svoje právo slobodne sa zhromažďovať a slobodne prejavovať svoju
náboženskú vieru. Dbajú pri tom na zachovávanie zásad slušnosti a dodržiavanie právnych predpisov
(napr. vo vzťahu k rušeniu nočného kľudu a pod.). Svojím pôsobením sa žalovaná nijako neodlišuje od

obvyklého pôsobenia iných farností v danom kultúrno-náboženskom prostredí.

4. Žalobkyňa v replike doručenej súdu dňa 29.01.2019 uvádza, že po podaní žaloby sa zásahy do
osobnosti žalobkyne vo forme cudzieho náboženského obsahu stupňovali, a to aj napriek podanému
oznámeniu o priestupku zo dňa 03.09.2018. Dňa 21.11.2018 podala žalobkyňa trestné oznámenie. Z

dôvodu vysielania akustického obsahu omší do voľného priestoru a tak aj do nehnuteľnosti žalobkyne
cez otvorené dvere kostola, bolo dôvodom pre žiadosť o zaistenie poriadku pred kostolom podanú dňa
05.12.2018 na Odbor poriadkovej polície Prezídia PZ. Žalovaná ignoruje žiadosti žalobkyne a vlastníka
vedľajšieho domu pána J.. W. J..5. V duplike doručenej súdu dňa 11.03.2019 žalovaná uvádza, že žalobkyňa je notorickou sťažovateľkou
a zažaluje každého, kto má iný názor alebo kto nevyhovuje jej požiadavke. Žalovaná nevnucuje svoje

náboženské presvedčenie. Žalovaná pri správe farnosti a organizácii náboženského života rešpektuje
všeobecne záväzné právne predpisy. Žiaden z orgánov verejnej správy nezistil v činnosti žalovanej také
údajné porušenia ako uvádza žalobkyňa. Z podaní ani príloh žalobkyne nevyplývajú také skutočnosti,
ktoré by mali za následok zásah do osobnosti žalobkyne. Tvrdenia žalobkyne sú len subjektívnymi, často
skreslenými a účelovými tvrdeniami.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalovanej, prednesom strán sporu,
písomnými podaniami strán sporu, ako aj oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria
obsah spisu a zistil tento skutkový stav :

7. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že žalobkyňa je vlastníčkou rodinného domu súpisné číslo

XXXX, postaveného na parcele č. XXXXX/XX, záhrady na parcele č. XXXXX/XX a zastavaných plôch a
nádvorí na parcele č. XXXXX/XX nachádzajúcich sa k. ú. W., obec U. - J. Č. N., K. U. Z..

8. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalovaná je vlastníkom nehnuteľností stavby so
súpisným č. XXXX, na parcele č. XXXXX/XX a pozemku zastavené plochy a nádvoria na parcele č.

XXXXX/X vo výmere XXXXX J.2 , nachádzajúcich sa v k. ú. W., obec U. - J. Č. N., K. U. Z..

9. Z podnetu na preskúmanie činností cirkví adresovanej Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky zo
dňa 05.06.2018 (č. l. 5) vyplýva, že žalobkyňa sa obrátila na preskúmanie činnosti Farnosti Bratislava -
Trnávka z dôvodu sústavného ohrozovania verejného poriadku, zdravia a práv iných.

10. Z oznámenia priestupkov zo dňa 03.09.2018 vykonaných od 30.03.2018 do 30.08.2018
adresovaného Okresnému úradu Bratislava (č. l. 6) vyplýva, že žalobkyňa oznámila, že po 30.03.2018
prišlo k zásahu do jej vlastníckych práv, keď sa žalovaná stala vlastníkom výkonnej techniky na
zosilnenie.

11. Z trestného oznámenia zo dňa 21.11.2018 vyplýva, že žalobkyňa podala na podozrivého A. X.,
administrátora farnosti Bratislava - Trnávka pre podozrenie z páchania pokračovacieho trestného činu
od 01.12.2015 podľa § 375 ods. 1 písm. a) Trestného zákona za poškodzovanie cudzích práv.

12. Zo žiadosti o zaistenie poriadku zo dňa 05.12.2018 adresovaného Odboru poriadkovej polície
prezídiaPZ(č.l.38) vyplýva,žežalobkyňasadomáhalazaisteniaporiadku,nakoľkopolicajtiObvodného
oddelenia nechcú zasahovať.

13. Z rozpisu bohoslužieb (č. l. 39) vyplýva, že kedy sa konajú jednotlivé omše.

14. Zo žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy zo dňa 27.11.2018 podanej na Okresnom súde Bratislava
I vyplýva, že žalobkyňa sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 6.000 eur spôsobenej
nesprávnym úradným postupom a to z dôvodu, že Ministerstvo kultúry ignorovalo posúdenie podnetu
žalobkyne.

15. Zo sťažnosti zo dňa 24.02.2019 adresovanej Odboru poriadkovej polície K. R. U. - W. (č. l.
54) vyplýva, že žalobkyňa podáva sťažnosť voči uzneseniu Odboru poriadkovej polície Obvodného
oddelenia R. U. - W. K.-XXXX/TK-U.-XXXX

16. Zo sťažnosti zo dňa 18.03.2019 adresovanej E. R. (č. l. 55) vyplýva, že žalobkyňa podáva sťažnosť
voči uzneseniu Okresnej prokuratúry U. Z. zo dňa 05.03.2019, č. k. XPN XXXX/XX/XXXX a to z dôvodu,
že fakticky chýba odôvodnenie rozhodnutia.

17. Z e-mailu pre žalovanú (č. l. 70) vyplýva, že žalobkyňa upozornila žalovanú na to, že mu rozmláti

reproduktory.

18. Z oznámenia nepovolenej zmeny užívania stavieb zo dňa 16.05.2019 adresovanej stavebnému
úradu U. - N. vyplýva, že žalobkyňa dala podnet na vykonanie stavebného dohľadu kostola s prednýma zadným nádvorím ako aj troch futbalových ihrísk vedľa neho pre ich zjavné užívanie, ktoré nie je v
súlade so starou kolaudačnou zmluvou - ak sa vôbec nejaká zachovala a pre porušovanie viacerých
stavebných noriem.

19. Žalobkyňa ďalej v priebehu konania uviedla, že žalovaná priznala nepriamo akustický prenos omší
do okolia, a tým aj porušením relevantných ustanovení zákonov. Žalobkyňa neurčuje ako majú farníci
prejavovaťsvojuvieru.Domáhasadodržiavaniazákona.Regulérneomšesamajúkonaťzazatvorenými
dverami kostola. V predmetnom konaní nejde o rušenie hlukom, ale o zásah obsahom hluku z omší

nezávisle od jeho intenzity, ktorý žalobkyňa vníma ako veľmi škodlivý pre jej osobnosť. Právo konať
omšu bez ohlásenia je viazané na povinnosť realizovať ju bez prenosu do okolia. Žalovaná chce konať
protizákonné omše s akustickým prenosom do záhrady a domu. Akustická imisia s cudzím a principiálne
neakceptovateľným obsahom je škodlivá.
Ďalej uviedla, že nie je pravda tvrdenie žalovanej, že pred podaním žaloby to s ním neriešila. Na
nahliadnutie predkladá podania adresované žalovanému v apríli 2018, ktorými ho oslovila. Taktiež dňa

16.05.2019 podala sťažnosť a podnet na stavebný úrad. Pokiaľ ide o žalobu túto si uplatňuje titulom
ochrany osobnosti. Pokiaľ žalovaná uvádza, že v hlavnom meste je hluk, tak k tomu priložila vyhlášku v
plnom znení a uvádza, že Bratislava má hlukové hladiny. Úrad verejného zdravotníctva školí znalcov na
znalecké posudky. Pokiaľ ide o konanie žalovanej podujatia sú tam konané 6x týždenne, zdroj hluku je
5 hodín. Konajú sa omše a iné náboženské podujatia pri otvorených dverách, čo demonštruje nadvládu

cirkvi a ignorovanie práva. Nemá nič proti cirkvi, naopak sama je veriacou a aj jej deti pôsobia v
tejto oblasti. Vydali aj publikácie, a nerobí to ani z dôvodu zisku a nemôže žiadať odškodné od cirkvi.
Žiada len nastolenie právneho stavu a aby sa omše nekonali pri otvorených dverách, čo je v rozpore
s liturgiou. Ďalej uvádza, že cirkev je tam od r. 1933 ale aj jej dom tam už stojí dlho. Nemá nič proti
konaniu omší, nemá nič proti farárom, veriacim, ale nevidí dôvod na otvorené dvere, na otvorenie

dverí a samozrejme dodržanie hlukovej hladiny a nie je absolútne právo pri demonštráciách alebo
iných udalostiach je toto právo neabsolútne z dôvodu prednosti iného práva. Cirkev si zámerne neplní
povinnosti a ignoruje obyvateľov. Poukazuje na slobodu náboženského vyznania, čo však prináša aj
nezasahovanie do práv iných. Preto podala podnet na miestny úrad, na stavebný úrad v tejto veci, pokiaľ
sa zvyšuje kapacita, je potrebné aby cirkev urobila potrebné stavebné úpravy. Dôkazy iné nemá, tieto

musí predložiť žalovaná. Žiada, aby cirkev predložila posudok stavebného projektanta o tom, že budova
cirkvi zodpovedá súčasným stavebno - technickým normám platným pre prevádzku vo vnútri aj v okolí
budovy, ktoré potrebuje stavebný úrad, ktorému dala podnet. K tomuto je potrebné aj povolenie úradu
regionálneho verejného zdravotníctva, ktorý ho vydáva na požiadanie.

20. Právny zástupca žalovanej v priebehu konania ďalej uviedol že žalobkyňa na základe predložených
dôkazovnijakonepreukázalazásahdosvojichosobnostnýchpráv,zásahdoprávanaochranuosobnosti
čoho sa domáha v zmysle § 11 OZ a nasl. Netvrdili, že žalobkyňa neriešila situáciu so žalovanou,
avšak to, že žalobkyňa podáva opakované a notorické sťažnosti na činnosť farnosti. Žalobkyňa si je
samá vedomá, že v meste nie sú dodržiavané hladiny hluku a preto sú večerné a nočné hodiny tzv.

nočný kľud, ktorý pojem zákon nepozná. Žalovaná nerobí nič aby zámerne obťažovala hlukom okolité
stavby, avšak žalobkyňa nemôže sama určovať kedy, koľko a ako bude prebiehať činnosť farnosti. Vyše
80 rokov funguje kostol a okolité stavby a aktivity v poslednom období stúpli z dôvodu väčšieho počtu
zúčastnených osôb. Pokiaľ žiada žalobkyňa, čo je aj v petite zatvorenie dverí a namieta otvorenie dverí,
nepozná žiadny právny predpis, ktorý by predpisoval zatvorené dvere. Je to úplne bežné v prípade

väčšieho počtu osôb na omši alebo počasia, že sú otvorené. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že žiadne práva
nie sú absolútne, taktiež žalovaná poukazuje na svoje práva náboženské a na náboženskú slobodu.
Žaloba žalobkyne smeruje k obmedzeniu realizácie náboženskej viery. Žalovaná sa pri jeho činnosti
snaží dodržiavať všetky zákony.

21. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

22. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.23. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

24.Podľa§150CSP,stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu.

25. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že

žaloba žalobkyne nie je dôvodná.

26. Žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovanej uloženia povinnosti konať všetky svoje náboženské
zhromaždenia len v budove kostola pri zatvorených dverách a bez vonkajších reproduktorov zvuku
a tvrdila, že žalovaná svojím konaním zasahuje už sedem mesiacov do jej práva na ochranu
osobnosti tým, že jej ako pravoslávnej veriacej je vnucovaný obsah náboženských podujatí konajúcich

sa vo vnútri katolíckeho kostola cez ich akustický prenos. Ďalej tvrdila, že je jej vnucovaný pre ňu
teologicky neprijateľný obsah spolu so sopránovým spevom alebo primitívnym gitarovým doprovodom
bez umeleckej hodnoty a žiada, aby žalovaná upustil od zasahovania do jej práva neprijať nevyžiadaný
cudzí náboženský obsah s doprovodom hudby najnižšej kvality.

27. Žalobkyňa v spore vyslovene uviedla, že svoj nárok si uplatňuje titulom ochrany osobnosti a uviedla,
že v predmetnom spore nejde o rušenie hlukom, ale o zásah obsahom hluku z omší nezávisle od
jeho intenzity, ktorý žalobkyňa vníma ako veľmi škodlivý pre jej osobnosť a akustická imisia s cudzím
a principiálne neakceptovateľným obsahom je škodlivá. Tvrdila, že tento zásah do jej osobnostných

práv je vykonávaný činnosťou žalovanej a to konaním bohoslužieb a cirkevných podujatí v kostole.
Právo konať omšu bez ohlásenia je viazané na povinnosť realizovať ju bez prenosu do okolia. Žalovaná
chce konať protizákonné omše s akustickým prenosom. Žalovaná s uvedeným nesúhlasí a uviedla,
že ničím nezasiahla do osobnostných práv žalobkyne, má právo na náboženskú slobodu a slobodu
zhromažďovania a pri náboženských zhromaždeniach sa snaží konať maximálne slušne a nerušiť

nikoho.

28. Pre vznik zodpovednosti za zásah do práva na ochranu osobnosti je nevyhnutné splnenie troch
kumulatívnych podmienok. Prvou podmienkou je existencia protiprávneho konania zodpovedného
subjektu, druhou podmienkou je vznik neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti a treťou

podmienkou je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom neoprávneného zásahu do
práva na ochranu osobnosti.

29. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že žalobkyňa ničím nepreukázala, že žalovaná svojim
protiprávnym konaním zasahuje do jej práva na ochranu osobnosti. Ako je zrejmé zo samotnej povahy

žalovanej táto vykonáva svoju činnosť ako cirkevná organizácia a teda praktizuje aj bohoslužby pre
veriacich spoluobčanov. Je potom vecou každého jednotlivca, či sa náboženských podujatí zúčastní
a bude prijímať ich obsah, alebo nie. Touto svojou činnosťou, ktorá je registrovaná žalovaná nijako
nezasahuje do osobnostných práv žalobkyne, ale realizuje svoje ústavné a zákonné právo na slobodu
náboženského vyznania a slobodu zhromažďovania. Žalobkyňa ničím nepreukázala porušenia zákona

pri činnosti žalovanej spôsobujúce neoprávnený zásah do jej osobnostných práv. Súd uvádza, že
ide o sporové konanie, a preto je povinnosťou žalobkyne v spore nielen tvrdiť, ale aj preukázať svoje
skutkové tvrdenia. Nakoľko žalobkyňa v spore svoje tvrdenia o zásahu žalovanej do jej osobnostných
práv nijako nepreukázala neuniesla dôkazné bremeno. Žalovaná nemá žiadnu povinnosť preukazovať
tvrdenia žalobkyne, s ktorými navyše nesúhlasí a tvrdí, že sú nedôvodné.

30. Pokiaľ žalobkyňa predkladá a poukazuje na rôzne podnety na iné orgány ako stavebný úrad, políciu,
ministerstvo, prokuratúru a pod. súd uvádza, že tieto podania sú vybavované v kompetencii týchto
orgánov, avšak z predložených dokladov je zrejmé, že žalobkyňa v týchto konaniach pred jednotlivými
orgánmi nebola úspešná a nebolo konštatované žiadne porušenie zákona (protiprávne konanie) zo

strany žalovanej. Taktiež pokiaľ žalobkyňa žiadala vypočuť svedka J. súd jeho výsluch nevykonal,
nakoľko žalobkyňa neuviedla k čomu konkrétne sa má v rámci predmetu sporu navrhnutý svedok
vyjadriť.31. Žalobkyňa si svoj nárok v spore uplatňuje titulom ochrany osobnosti a vyslovene uviedla, že v
predmetnom spore nejde o rušenie hlukom, ale o zásah spôsobovaný obsahom hluku z omší nezávisle
od jeho intenzity. Vzhľadom na uvedené skutkové tvrdenia žalobkyne nebol daný ani dôvod na inú

právnu kvalifikáciu nároku žalobkyne.

32. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mala žalovaná v konaní
plný súd priznal žalovanej proti neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

38. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.