Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/9/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813212831
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813212831.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: JMH
INVEST, s.r.o., Michalovce, Nám. Osloboditeľov 1, IČO 36 178 683, zast.: Advokátska kancelária
Szárszoi a Szárszoi, s.r.o., Štefánikova 8, Michalovce, IČO 47 236 183, proti žalovanej N. Y., G..
XX.XX.XXXX, G. K. V. XXX, Z. G. E. X, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou Máriou
Birnsteinovou, tajomníčkou Okresného súdu Humenné, o zaplatenie 61,87 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 61,87 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne z dlžnej sumy od 30.06.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 48,82 € do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

V danej právnej veci sa právny predchodca žalobcu podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým žiadal, aby súd žalovanú na zaplatenie sumy 61,87 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % z dlžnej sumy od 30.06.2012 do zaplatenia a žiadal nahradiť trovy konania.

Žalobu odôvodil tým, že žalovaná užívala byt na ul. V. Č.. XXX, nachádzajúci sa vo Vranove nad Topľou
bez uzatvorenej nájomnej zmluvy, čím sa žalovaná bezdôvodne obohatila na úrok právneho predchodcu
žalobcu. Žalovaná neuhradila časť nedoplatku na ročnom vyúčtovaní nákladov za služby spojené s
bývaním za obdobie január až marec 2011 vo výške 61,87 €, ktoré mala žalovaná osobne prevziať dňa
30.05.2012 a keďže nezaplatila dlh v lehote 30 dní od prevzatia vyúčtovania, žalobca požadoval priznať
úrok z omeškania od 30.06.2012 vo výške 8,75 % ročne do zaplatenia. K žalobe pripojil vyúčtovanie
nákladov za služby spojené s bývaním (čl. 4) a kópiu podpisovej listiny (čl.5).

Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu č.k. XXRo/XX/XXXX-X zo dňa 10.12.2013, ktorý bol
uznesením č.k. XC/X/XXXX-XX zo dňa 17.04.2014 zrušený a žalovanej bola uznesením z toho istého
dňa ustanovená opatrovníčka na hájenie práv žalovanej.

Opatrovníčka sa k žalobe nevyjadrila.

Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 22.05.2014 vyjadril, že na podanej žalobe trvá a zároveň
navrhol zmenu účastníka na strane doterajšieho žalobcu.

Súd o zmene účastníka na strane žalobcu rozhodol uznesením č.k. XC//.-XX zo dňa 10.06.2014 tak,
že zmenu pripustil.

Podľa § 115a ods. 1 OSP na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie
je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných

dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Ak v priebehu
konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou vecí
uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.

Ustanovenie § 115a ods. 2 OSP, je vo vzťahu k prvému odseku citovaného ustanovenia špeciálnym
ustanovením, čo znamená, že súd v drobných sporoch môže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania,
aj bez splnenia podmienok uvedených v prvom odseku.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na
rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť (povinnosť uviesť dôkazy na
preukázanie ich tvrdení). Ustanovenie § 120 ods. 4 OSP ukladá súdu povinnosť poučiť účastníkov o
tom, že všetky dôkazy musia predložiť alebo musia označiť ešte pred vyhlásením rozhodnutia vo veci
samej, a tiež o tom, že na dôkazy označené a predložené neskôr sa nebude prihliadať. (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 174/2005)

Súd poučil účastníkov o tom, že v zmysle ust. § 115a, OSP, na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednávanie veci vzdali a
upozornil ich na to, že podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných
sporoch - ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 €. Od toho okamihu ide o drobný
spor - s výnimkou vecí uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.

V procesnom poučení vo forme uznesenia súd zároveň poučil účastníkov, že podľa ust. § 120 ods.
1, 4 OSP, sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Všetky dôkazy musia predložiť
alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené
neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.

Žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie časti nedoplatku za obdobie január až marec 2011 a na
preukázanie svojho tvrdenia predložil vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za rozhodné
obdobie a doložil kópiu podpisovej listiny preukazujúce prevzatie vyúčtovania.

Z predloženého vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2011 vyplynulo, že náklad
za službu - voda bol predpísaný vo výške spolu 175,29 € a náklad celkom predstavoval sumu 237,16
€, teda po odrátaní od nákladu celkom zálohy predpísanej (237,16 € - 175,29 €) bol žalobcom
uplatnený nárok vo výške 61,87 €, ktorý žalovaná prevzala dňa 30.05.2012, čo žalobca preukázal
kópiou podpisovej listiny (čl. 5). Nakoľko žalovaná neuhradila rozdiel v 30. dňovej lehote, preto súd
priznal žalobcovi úrok z omeškania od 30.06.2012 do zaplatenia.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2004
( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 879f Občianskeho zákonníka platného a účinného od 1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy podľa §
52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami
§ 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch
aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch
mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

V danom konaní bolo preukázané, že žalovaná byt užívala. Nakoľko žalovaná byt užívala bez právneho
dôvodu, žalobcovi za dobu jeho užívania bez platne uzatvorenej nájomnej zmluvy nevznikol nárok na
úhradu nájomného z titulu nájomného vzťahu, ale za dobu užívania bytu mu vznikol nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, nakoľko plnením bez právneho dôvodu je i užívanie cudzej nehnuteľnosti
bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Takýto užívateľ nie je schopný
vrátiť spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci a je preto povinný nahradiť
bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Ak nie je takáto výška stanovená, určí ju súd podľa svojej
úvahy (§ 136 Občianskeho súdneho poriadku), ktorá sa musí opierať o finančné ocenenie prospechu,
ktorý vznikol účastníkovi užívaním veci. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej
veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na
užívanie veci i s prihliadnutím na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla zakladá právo užívania
vzhľadom na jeho rozsah a spôsob. Pri nájomnej zmluve sa výška náhrady porovnáva s obvyklou
hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec užíval na
základe platnej nájomnej zmluvy.

Ak niekto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy, spočíva jeho bezdôvodné obohatenie
v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal
plnením bez právneho dôvodu účastník, ktorý má povinnosť majetkový prospech vydať. ( Ro NS ČR z
2.11.2000, sp. zn. 30Cdo 1789/2000).

Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie nedoplatku vyúčtovania za obdobie 1/2011-03/2011 vo výške
61,87 € titulom bezdôvodného obohatenia predstavujúci majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu.

Podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Nakoľko súd je z úradnej povinnosti povinný skúmať oslabenie
uplatneného nároku, najmä jeho premlčanie, súd ďalej skúmal, či uplatnený nárok žalobcu nie je
premlčaný.

V danom prípade bola žaloba uplatnená včas, lebo vyúčtovanie bolo žalovanou prevzaté dňa
30.05.2012 a žaloba bola doručená súdu dňa 05.12.2013, teda v 2-ročnej premlčacej lehote.

Keďže suma nebola žalovanou zaplatená v lehote 30 dní od prevzatia, preto súd priznal úrok z
omeškania vo výške 8,75% v žalobcom uplatnenej výške od 30.06.2012 do zaplatenia. ( sadzba
zákonných úrokov z omeškania od 14.12.2011 - 10.07.2012 - 9% p.a.).

Pri rozhodovaní o trovách konania súd postupoval podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého má úspešný
účastník právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. č.
655/2004 Z.z. za tieto úkony právnej pomoci za dva úkony 16,60 € + rež. paušál 7,81 € + DPH, spolu
vo výške 48,82 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.