Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. október 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118200441
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:6118200441.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia,

a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zast. Advokátska kancelária
SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36862711, proti žalovanému: B. B.,
Z.. XX.X.XXXX, B. Q. XXXX/XX, O., zast. Mgr. Richard Petrov, Františkánska 3, Košice, v konaní o
zaplatenie 1656,07 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Konanie do výšky 479,80 Eur z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalovanej strane voči žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1656,07 eur s
úrokom z omeškania ročne a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na odbernom
mieste Q. XXXX/XX, O. žalovaného dochádzalo v období od 19.4.2015 do 10.2.2016 k odberu zemného
plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber

je podľa § 82 ods. 1 d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber., čo
bolo potvrdené znaleckým posudkom. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 1656,07
eur podľa vyhlášky min. hospodárstva č. 449/2012 Z.z, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná faktúrou č. 9000224256 zo dňa 21.5.2016.
Žalobca listom vyzval žalovaného na úhradu vyfakturovanej sumy za neoprávnený odber zemného
plynu. Uplatnil si aj úroky z omeškania.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že žiadal žalobu zamietnuť.

3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz v upomínacom konaní, proti ktorému podal žalovaný odpor a
platobný rozkaz bol ex offo zrušený.
4. Žalobca vzal žalobu späť podaním zo dňa 16.3.2018 pre sumu 479,80 eur, preto súd konanie zastavil
pre túto sumu v súlade s § 144 a § 145 ods. 2 CSP.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to cenníkom,
služieb, vyúčtovaním škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, výpočtom škody,
neoprávneným odberom zemného plynu, montážnym listom meradla, výpisom z katastra nehnuteľností,

zobrazením odberného miesta, výsledkami odpočtu, fotodokumentáciou, znaleckým posudkom a na
základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:6. Súd vychádzal z toho, že v období od 19.4.2015 do 10.2.2016 dochádzalo k odberu zemného
plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a tento odber
považoval žalobca za neoprávnený a vypočítal škodu a dal vypracovať znalecký posudok.

7.Vodporeprotiplatobnémurozkazusažalovanývyjadriltak,žeuplatnenúpohľadávkuvcelomrozsahu
neuznáva, pretože jej vyčíslenie a právne zdôvodnenie vychádza z nesprávnej aplikácie ustanovenia
§ 82 ods. 2 a 3 zákona o energetike. Žalobca nebol oprávnený postupovať podľa tohto paragrafu.
Nepreukázala nemožnosť vyčísliť skutočne vzniknutú škodu. Použitie spôsobu výpočtu škody nie je
možné v prípade , ak je možné použiť na určenie množstva neoprávneného odobratého plynu údaje

určeného meradla. Žalobca netvrdil poškodenie meradla - plynomeru, ktoré by znemožňovalo správny
výpočet spotreby odoberaného plynu. Znalecký posudok znalca neobsahuje zistenie ani odpoveď na
otázku, či poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii mohlo mať vplyv na správnosť
meraniaspotrebyplynumeradlom.Vprípade,akpoškodeniezabezpečenianemohlomaťanemalovplyv
na správnosť merania spotreby plynu, žalobcovi žiadna škoda nevznikla a to z dôvodu, že úhrada za
skutočne odobraté množstvo plynu bola riadne hradená žalovaným zálohovými platbami a jednorazovou

platbou vo výške 479,80 eur zaplatenou dňa 23.3.2017. Keďže žalobcovi žiadna škoda nevznikla, nie
je oprávnené ani uplatnenie nákladov vo výške 210,47 eur.
8. Vo vyjadrení zo dňa 15.3.2018 žalobca uviedol, že ohľadom aktívnej legitimácie spresnil pojmy
distribútor a dodávateľ, kde žalobca je prevádzkovateľ distribučnej siete a nemožno ho zamieňať s
dodávateľmi zemného plynu. Upozornil na rozhodnutia iných súdov, z ktorých vyplýva, že žalobca

je aktívne legitimovaný v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody. Na odbernom mieste
dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii. Plynomer žalovaného sa nachádza na verejne neprípustnom mieste vo
vnútri bytu. Porušenie zabezpečenia bolo potvrdené znaleckým posudkom. Spochybnenie znaleckého
posudku žalovaným je irelevantné s úmyslom vyhnúť sa zaplateniu dlžnej sumy. Porušením plomby

na počítadle je možné s počítadlom manipulovať a ovplyvniť tak údaj o spotrebovanom množstve
plynu. Nie je potrebné preukazovať či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie alebo ho
spôsobila iná osoba. Postačuje len skutočnosť, že zariadenie je poškodené. Odberateľ plynu je povinný
prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo a akýkoľvek zásah je
zakázaný. Nakoľko žalobca nemohol vzniknutú škodu vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých

podkladov, použil výpočet škody podľa všeobecne záväzného zariadenia a vyhlášky. Žalobca uviedol,
že nejde o spotrebiteľský vzťah.
9. Na pojednávaní dňa 31.5.2018 právny zástupca žalovaného uviedol, že znalec mal v znaleckom
posudku uviesť či meradlo riadne meralo. Ak riadne meralo, potom nameraná spotreba zemného plynu,
ktorú odoberal žalovaný, bola hradená zálohovými platbami a to prípade žalobcovi žiadna škoda

nevznikla. Nejedná sa o odber zemného plynu bez zálohových platieb a nevznikla žalobcovi škoda.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že došlo k objektívnej zodpovednosti a žalobca nemá čo zisťovať či
k poškodeniu meradla naozaj došlo žalovaným.
10. Vo vyjadrení zo dňa 12.6.2018 žalobca uviedol, že skutková podstata neoprávneného odberu
zemného plynu je v danom prípade neplnená odberom plynu, ktorý je realizovaný meradlom

s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Neoprávnený odber plynu nie je
podmienený funkčnosťou meradla. Žalovaný na pojednávaní nepoprel, že meradlo bolo porušené.
11. Vo vyjadrení zo dňa 6.7.2018 žalobca uviedol, že žalobca má preukázať nie len poškodenie, ale aj
vznik škody. Žalovaný za obdobie 19.4.2015 - 18.4.2016 riadne uhrádzal mesačné zálohové platby a za
toto obdobie mal preplatok vo výške 55,40 eur, pričom žalovaný uhradil sumu 539,60 eur, teda reálnu

spotrebu žalovaný už uhradil a upozornil na rozhodnutia krajského súd v Prešove.
12. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto
preukáže, že škodu nezavinil.
13. Podľa § 64 ods. 6 písm. h) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete

je povinný zabezpečiť meranie distribuovaného plynu vrátane jeho vyhodnocovania a na požiadanie
predkladať namerané údaje alebo údaje určené na základe typového diagramu dodávky účastníkovi trhu
s plynom, s ktorým je uzatvorená zmluva o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu na danom
odbernom mieste.
14. Podľa § 70 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, odberateľ plynu je povinný a)

podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa prepravnej siete alebo prevádzkovateľa
distribučnej siete, ktoré sú spojené s pripojením odberného plynového zariadenia do siete, b)umožniť
prevádzkovateľoviprepravnejsietealeboprevádzkovateľovidistribučnejsietemontážurčenéhomeradla
vrátane telemetrického zariadenia na prenos údajov a umožniť prevádzkovateľovi prepravnej siete aprevádzkovateľovi distribučnej siete prístup k určenému meradlu a k telemetrickému zariadeniu, c)
poskytnúť potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu,
d) udržovať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave, e) dodržiavať rovnováhu

medzi množstvom plynu vstupujúcim do siete a množstvom plynu súčasne vystupujúcim zo siete, ktorej
je užívateľom.
15. Podľa § 82 ods. 1,2 a 3 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke
alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe

do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným
meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne
zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom
siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký
odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,

f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal
zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil
prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou
výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.

Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne
vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu
so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete.

Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l.
16. Súd má za to, že síce nejde medzi stranami sporu o spotrebiteľský vzťah, no na priznanie
nároku na náhradu škody je potrebné preukázať vznik škody žalobcom, ktorá skutočne vznikla.

Nemožno ju nahradiť škodou určenou v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012
Z.z., ktorej ustanovenia sa použijú len v prípade, ak nemožno skutočne vzniknutú škodu vyčísliť
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, čo v danom prípade bolo možné zistením či
meradlo je funkčné. Žalobca nepreukázal, že mu neoprávneným odberom zemného plynu meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vznikla škoda, čím nie je

splnený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Súd sa stotožňuje s
názorom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Cob/43/2016 zo dňa 17.10.2017, že preukázať vznik
škody v dôsledku neoprávneného odberu a vznik škody v dôsledku protiprávneho konania ťaží žalobcu.
Žalobca nepredložil v celom konaní žiadne dôkazy, preukazujúce vznik škody, a to čo do jej základu
i výšky, porušením zabezpečenia meracieho zariadenia na odbernom mieste žalovaného. V tomto

prípade tak neboli naplnené všetky znaky zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho úkonu
- odberu plynu žalovaným v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Nestačí len na základe preukázania
porušenia zariadenia formálne vykonať fiktívny odpočet v zmysle vyhlášky. Pre škodu sú relevantné aj
zmluvné podmienky. Postup žalobcu sa javí šikanózny a s prihliadnutím na riadne plnenie si povinnosti
žalovaného uhrádzať zálohové platby za odber plynu pred zistenou vadou zariadenia. Na základe toho

súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
17. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k veci. Keďže žalovaný mal úspech vo veci, súd
mu priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
18. O výške náhrady trov konania bude v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.