Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoKR/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116213019
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3116213019.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu JUDr. P., advokáta, so sídlom
kancelárie M., proti žalovanému BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k.s., so sídlom Nám. M.
Benku 10, 811 07 Bratislava, IČO 36 669 415, správcovi konkurznej podstaty úpadcu CEON, s.r.o. v
konkurze,sosídlomMierovénámestie8,91101Trenčín,IČO35925507,ourčeniepopretejpohľadávky,

oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduTrenčínč.k.36Cbi/26/2016-103zodňa16.novembra
2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I., ktorým žalobu o určenie
popretej pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky zamietol a vo výroku II., ktorým žalovanému priznal
voči žalobcovi náhradu 100 % trov konania z r u š u j e a v zrušenom rozsahu v r a c i a tomuto
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu sa v celom rozsahu zamietol a vo
výroku II. žalovanému priznal voči žalobcovi náhrada 100% trov konania.

2. Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia, že pohľadávky žalobcu uplatnené
v prihláške do konkurzného konania na majetok úpadcu, CEON, s.r.o. v konkurze, vedenom

Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. 40K/12/2015, vrátane ich príslušenstva, v celkovej výške 229
428,74 eur, sú nesporné čo do právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti, titulom neuhradenej
ceny za poskytnuté služby zo strany žalobcu. Uplatnil náhradu trov konania. Uviedol, že uznesením
Okresného súdu Trenčín sp.zn. 40K/12/2015 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka
CEON, s.r.o. v konkurze so sídlom Mierové námestie 8, 911 01 Trenčín, a do funkcie správcu konkurznej
podstaty bola ustanovená JUDr. Otília Prachařová. Žalobca si v konkurze prihlásil svoje pohľadávky

súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok, ktoré evidoval voči úpadcovi z titulu neuhradenej
ceny za poskytnuté služby na základe uzavretej zmluvy o poskytovaní právnych služieb medzi žalobcom
a úpadcom - spoločnosťou ALBACORE, s.r.o. zo dňa 17.03.2008, a to neuhradený zostatok
kúpnej ceny tovaru/služby dodaného v zmysle dodacieho listu a faktúry č. 2011/1 za právne
služby, splatnej dňa 31.12.2011 na sumu 146 734,88 eur a neuhradený zostatok kúpnej ceny
tovaru/služby dodaného v zmysle dodacieho listom a faktúry č. 2014/5, za právne služby,

splatnej dňa 31.12.2014, na sumu 23 152,50 eur. Žalobca prihlásil pohľadávky do konkurzu riadne a
včas, tieto pohľadávky úpadca dňa 20.12.214 uznal čo do právneho dôvodu a výšky. Uznanie záväzku
bolo správcovi doručené spolu s prihláškou. Oprávnenosť prihlásených pohľadávok preukázal žalobca
doložením zmluvy o poskytovaní služieb medzi žalobcom a úpadcom - spoločnosťou ALBACORE, s.r.o.
zo dňa 17.03.2008, faktúrami za právne služby č. 2011/1 a č. 2014/5 a uznaním záväzku zo strany
úpadcu, uvedené pohľadávky sú riadne evidované v účtovníctve žalobcu a úpadcu. Spolu s istinou si

žalobcauplatnilajnároknaúhraduúrokovzomeškaniavzákonnomstanovenejvýškekudňuvyhlásenia
konkurzu podľa Obchodného zákonníka a náklady z uplatnenia svojich pohľadávok v sume 40eur podľa § 2 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/213 Z.z. V lehote stanovenej na popieranie
pohľadávok správca poprel čo do právneho dôvodu a výšky pohľadávky prihlásené súhrnnou prihláškou
nezabezpečených pohľadávok zo dňa 10.05.2016, zapísané v zoznam pohľadávok pod por. č. 17/V 1-2

v celom rozsahu. Ako dôvod na popretie prihlásených pohľadávok žalobcu správca uviedol, že žalobca
nepreukázal právny dôvod vzniku pohľadávok a nepredložil listiny preukazujúce právny dôvod vzniku
pohľadávok. Žalobca s dôvodmi popretia nesúhlasil, mal za to, že dostatočným spôsobom preukázal
právny dôvod vzniku pohľadávky, predložil všetky relevantné listiny na preukázanie právneho dôvodu
vzniku pohľadávky, nakoľko k prihláške priložil nielen faktúry, na základe ktorých boli služby poskytnuté

úpadcovi riadne vyúčtované, uznanie záväzku zo dňa 20.12.2014 úpadcom v zmysle § 323 Obchodného
zákonníka čo do právneho dôvodu a výšky, a zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Existencia
ani výška uvedených pohľadávok nebola zo strany úpadcu nikdy rozporovaná. Pohľadávky sú riadne
evidované v účtovníctve, pohľadávky žalobcu nepoprel ani žiadny iný veriteľ úpadcu. Dôvod popretia
prihlásených pohľadávok správcom : ,,Veriteľ nepripojil listiny preukazujúce skutočnosti uvedené v
prihláške, resp. dôvod popretia suma

23 152,50 eur pre nepreukázanie právneho dôvodu vzniku pohľadávky, suma 2 381,49 eur pre
nepreskúmateľnosť výpočtu úroku z omeškania a suma 40 eur pre prihlásenie bez právneho dôvodu a
suma 146 734,88 eur pre nepreukázanie právneho dôvodu vzniku pohľadávky, sumy 57 079,87 eur pre
nepreskúmateľnosť výpočtu úroku z omeškania a suma 40 eur pre prihlásenie bez právneho dôvodu"
sa podľa žalobcu nezakladajú na skutkovom ako aj právnom stave prihlásených pohľadávok. Veriteľ

predložil všetky listiny, ktoré preukazujú skutočnosti uvedené v prihláške, výška uplatnených úrokov
z omeškania 2 381,47 eur, resp. 57 079,87 eur bola určená v zmysle platných právnych predpisov,
keďže sa jedná o zákonom priznaný peňažný nárok v prípade omeškania dlžníka. Náklady z uplatnenia
pohľadávky
vo výške 2 x 40 eur majú oporu v § 2 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č.21/2013 Z.z. Podľa

žalobcu nebol žiaden zákonný dôvod na to, aby správca po vykonanom šetrení poprel žalobcovi
predmetné pohľadávky, pričom správca popretím zistenej pohľadávky porušil zákonné ustanovenia
upravujúce konkurzné konanie. Žalobca nevidel dôvod na podrobnejšie dokladovanie výšky úrokov z
omeškania vypočítaných na základe zákona a na odôvodňovanie uplatnenia nákladov súvisiacich s
uplatnením pohľadávok, nakoľko tento nárok mu vzniká priamo zo zákona. Na podanie žaloby o určenie

popretýchpohľadávokježalobcalegitimovanýustanovením§32ods.9zákonač.7/2005Z.z.okonkurze
a reštrukturalizácii (ďalej len ZoKR). Oprávnenie podať žalobu žalobcovi vyplýva priamo zo zákona a
teda nie je povinný preukazovať naliehavý právny záujem na podaní žaloby. V odseku 2. odôvodnenia
uviedol súd listiny, ktoré žalobca pripojil k žalobe.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Na pojednávaní dňa 19.10.2018 uviedol, že má za to,
že dôvody predchádzajúcej správkyne sú relevantné a postačujúce. Čo sa týka popretia právneho
dôvodu, žalobca nepreukázal dostatočne či dodané služby naozaj dodané boli, čo sa týka výpočtu
úrokov z omeškania, tak správca nie je povinný skúmať vyčíslený úrok, túto povinnosť má veriteľ, aby v
prihláške uviedol uplatnenie zákonného alebo zmluvného úroku a jeho výšku. K paušálnej náhrade 40

eur žalovaný uviedol, že na túto náhradu nevznikol žalobcovi právny dôvod, nakoľko Obchodný zákonník
priznáva paušálnu náhradu len zmluvným vzťahom uzavretým po 1.2.2013. Keďže prvá faktúra je z roku
2011, nemožno predpokladať že zmluvný vzťah nebol uzavretý po 1.2.2013. Ďalej uviedol, že veriteľ si
nesprávne uplatňoval poradie prihlášky, nakoľko uviedol že ide o inú pohľadávku, pričom správca má
za to, že táto pohľadávka je podriadená. Podriadenou sa stala z dôvodu, že žalobca sa v roku 2015

stal spoločníkom spoločnosti úpadcu. Poukázal na to, že v zmysle § 95 ods. 3 ZoKR sa ako
podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta, a pohľadávka ktorá patrí
alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek vo vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom. Mal
za to, že dôvody popretia stále trvajú. V prípade, ak by súd určil právny dôvod pohľadávky, zo zákona
sa táto bude uspokojovať ako podriadená pohľadávka po uspokojení ostatných veriteľov. Žalovaný trval

na tom, že žalobca nepreukázal objednané, dodané a fakturované služby boli naozaj dodané v takom
objeme. Cena za právne služby je neprimerane vysoká, otázna je otázka splatnosti faktúr, ktoré žalobca
v minulosti nikdy neuplatnil na súde voči úpadcovi, je možné spochybniť aj uznanie záväzku, nakoľko
ide o uznanie medzi spriaznenými osobami.

4. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cbi/26/2016-67 zo dňa 10.3.2017 bolo rozhodnuté, že
v konaní sa bude pokračovať s BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k.s., so sídlom 17.novembra
37, 914 51 Trenčianske Teplice, správcom konkurznej podstaty úpadcu CEON, s.r.o. v konkurze, so
sídlom Mierové námestie 8, 911 01 Trenčín, ako právnym nástupcom žalovaného.5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami, z ktorých zistil, že dňa 17.3.2008 uzavrel žalobca
ako advokát a úpadca CEON, s.r.o., IČO 35 925 507 ako klient zmluvu o poskytovaní právnych

služieb, ktorou sa žalobca zaviazal poskytovať úpadcovi právne poradenstvo. Faktúrou č. 2011/1 zo dňa
31.10.2011, splatnou 14.11.2011, vyfakturoval žalobca klientovi CEON, s.r.o. právne služby poskytnuté
na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 17.3.2008 a paušálnu náhradu za poštovné
a telekomunikačné poplatky spolu v sume 146 734,88 eur, úpadca záväzok v sume 146 734,88 eur
uznal v písomnom uznaní záväzku zo dňa 20.12.2014. Faktúrou č. 2014/5 zo dňa

20.12.2014, splatnou 31.12.2014, vyfakturoval žalobca klientovi CEON, s.r.o. právne služby poskytnuté
na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 17.03.2008 a paušálnu náhradu za poštovné
a telekomunikačné poplatky spolu v sume 23 152,50 eur, úpadca záväzok v sume 23 152,50
uznal v písomnom uznaní záväzku zo dňa 20.12.2014.

6. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 40K/12/2015 zo dňa 29.3.2016 bol vyhlásený konkurz

na majetok úpadcu CEON, s.r.o. v konkurze, IČO 35 925 507, a do funkcie správcu bola ustanovená
JUDr. Otília Prachařová. Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č.1 zo dňa 10.5.2016 si
žalobca v konkurze uplatnil pod por. č. 1 pohľadávku v sume 25 573,99 eur (istina 23 152,50
eur, úroky z omeškania 2 381,49 eur a náklady z uplatnenia 40 eur), na základe faktúry č. 2014/5 z
titulu neuhradeného zostatku kúpnej ceny tovaru/služby dodaného v zmysle dodacieho listu a faktúry

č. 2014/5 za právne služby, splatnej dňa 31.12.2014; a pod por. č. 2 pohľadávku v sume 203 854,75
eur (istina 146 734,88 eur, úroky z omeškania 57 079,87 eur a náklady z uplatnenia 40 eur), na základe
faktúry č. 2011/1 z titulu neuhradeného zostatku kúpnej ceny tovaru/služby dodaného v zmysle
dodacieho listu a faktúry č. 2011/1 za právne služby, splatnej dňa 31.12.2011. Z oznámenia o
popretípohľadávokzodňa17.6.2016súdprvejinštanciezistil,žeJUDr.OtíliaPrachařováakosprávkyňa

konkurznej podstaty úpadcu CEON, s.r.o. v konkurze poprela prihlásené pohľadávky žalobcu v celom
rozsahu čo do právneho dôvodu a výšky, pričom z výpisu žalovaných pohľadávok zo zoznamu
pohľadávok je zrejmé, že ako dôvod popretia právneho dôvodu pohľadávok uviedla : "veriteľ nepripojil
listiny preukazujúce skutočnosti uvedené v prihláške", ako dôvod popretia výšky pohľadávky v sume
25 573,99 eur uviedla : "suma 23 152,50 eur pre nepreukázanie právneho dôvodu vzniku pohľadávky,

suma 2 381,49 eur pre nepreskúmateľnosť výpočtu úroku z omeškania a suma 40 eur pre prihlásenie
bez právneho dôvodu" a ako dôvod popretia výšky pohľadávky v sume 203 854,75 eur uviedla : "suma
146 734,88 eur pre nepreukázanie právneho dôvodu vzniku pohľadávky, suma 57 079,87 eur pre
nepreskúmateľnosť výpočtu úroku z omeškania a suma 40 eur pre prihlásenie bez právneho dôvodu".

7. Zistený skutkový stav právne posúdil súd prvej inštancie podľa § 32 ods. 1, 9, 14, 15 ZoKR, § 24
ods. 1, 2, 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, § 323
ods. 1, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1, § 768 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka a podľa §
2 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Po právnom posúdení dospel k záveru, že žaloba

žalobcu nie je dôvodná a túto v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že predloženými listinnými dôkazmi
žalobca nepreukázal právny dôvod vzniku pohľadávok, keďže v zmysle § 24 ods. 2 zák. č. 586/2003
Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov nepreukázal právny dôvod vzniku práva na zaplatenie
odmeny za právne služby, ktoré mal úpadcovi CEON, s.r.o. v konkurze poskytnúť na základe zmluvy
o poskytovaní právnych služieb zo dňa 17.3.2008. Uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné,

že žalobca uzavrel s úpadcom CEON, s.r.o. v konkurze dňa 17.3.2008 zmluvu o poskytovaní právnych
služieb, ktorou sa žalobca ako advokát zaviazal poskytovať úpadcovi právne poradenstvo za zmluvne
dohodnutú odmenu. Odmenu za právne služby a 5% paušálnu náhradu za poštovné a
telekomunikačné poplatky vyfakturoval žalobca úpadcovi za obdobie od 03/2008-10/2011 faktúrou č.
2011/1 zo dňa 31.10.2011, splatnou 14.11.2011 v sume 146 734,88 eur a za obdobie od 11/2011-12/2014

faktúrou č. 2014/5 zo dňa 20.12.2014, splatnou 31.12.2014 v sume 23 152,50 eur. Úpadca
CEON, s.r.o. v konkurze uvedené faktúry doteraz neuhradil. Úpadca záväzky fakturované faktúrami č.
2011/1 a č. 2014/5 dňa 20.12.2014 čo do výšky a právneho dôvodu písomne uznal v zmysle § 323
ods. 1 Obchodného zákonníka. Uznanie záväzku zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok
v uznanom rozsahu v čase uznania trval.

8. Napriek uznaniu predmetných záväzkov úpadcom, správca konkurznej podstaty úpadcu pohľadávky
poprel čo do výšky a právneho dôvodu vzniku pohľadávky z dôvodu, že žalobca nepripojil listiny
preukazujúce skutočnosti uvedené v prihláške. Žalobca v incidenčnom sporepredložil listiny, okrem iných súpisy úkonov s uvedením jednotlivých úkonov, dátumom ich vykonania,
hodinovou sadzbou, časom (trvanie) úkonov a celkovou odmenou za jednotlivé úkony. Predloženými
súpismi však žalobca nepreukázal reálne vykonanie jednotlivých úkonov a správnosť účtovania zmluvne

dohodnutej odmeny za jednotlivé úkony. Z predložených súpisov nie je pri viacerých úkonoch možné
posúdiť, o aký úkon išlo (konkrétne úkony nie sú riadne označené), napr. "osobné prevzatie úradného
prekladu dokumentu" 27.3.2008, teda nie je zrejmé, aká konkrétna služba bola týmto úkonom úpadcovi
poskytnutá; neboli preukázané počty hodín, ktoré mali byť vynaložené na jednotlivé úkony, napr.
"pracovný obed so záujemcami o kúpu kaštieľa (he)" 5.11.2008 v trvaní 4 hodín á 180 eur, spolu v

sume 720 eur; neboli predložené listiny na preukázanie účelu vyfakturovaných ciest a čas strávený na
ceste, napr. "cesta BA-TO - Šalgovce a späť" 19.6.2008 v trvaní troch hodín (napr. cestovné príkazy),
teda súpisy sú nepreskúmateľné a ako dôkaz nepostačujú na preukázania poskytnutia reálneho plnenia,
ktoré mal žalobca poskytnúť úpadcovi na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb, a to ani pri ich
vyhodnotení v spojitosti s ostatnými predloženými dôkazmi vykonanými v spore. Súd prvej inštancie
podotkol, že súpisy nie sú podpísané klientom. Vzhľadom k tomu, že predloženými listinnými dôkazmi

(žalovanými faktúrami, uznaním záväzkov a súpismi) nebolo riadne preukázané plnenie žalobcu zo
zmluvy o poskytovaní právnych služieb (vykonanie úkonov špecifikovaných v súpisoch) a správnosť
fakturácie zmluvne dohodnutej odmeny za jednotlivé úkony, žalobca v spore v zmysle § 24 ods. 1, 2
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov nepreukázal vznik jeho práva na
zaplatenie odmeny vyfakturovanej žalovanými faktúrami, a teda ani právny dôvod vzniku žalovaných

pohľadávok. Súd prvej inštancie podotkol, že v uznaní záväzku úpadca neodsúhlasil jednotlivé úkony
právnych služieb, ktoré mu mal žalobca poskytnúť, ale iba záväzky z titulu poradenstva podľa zmluvy
zo dňa 17.3.2008, vyfakturované žalovanými faktúrami, v ktorých však nie sú špecifikované jednotlivé
úkony, za ktoré mala byť príslušnou faktúrou vyfakturovaná odmena. Taktiež uznanie pohľadávky
dlžníkom nevylučuje danú pohľadávku z jej preskúmania správcom v zmysle § 32 ods. 1 ZoKR

v znení účinnom do 31.12.2017. Z dôvodu, že nebola preukázaná opodstatnenosť fakturácie
jednotlivých úkonov, ani správnosť fakturovanej odmeny v porovnaní so zmluvne dohodnutou odmenou
podľa čl. III zmluvy, nebola preukázaná ani výška žalovaných pohľadávok.

9. Súd prvej inštancie nepovažoval za opodstatnené tvrdenie žalovaného o neprimerane vysokej výške

odmeny, fakturovanej žalovanými faktúrami, pre nepreukázanie tohto tvrdenia v spore žiadnymi dôkazmi
ako dôvodu popretia žalovaných pohľadávok.

10. Podľa názoru súdu prvej inštancie v spore nebola preukázaná výška a právny dôvod istín žalovaných
pohľadávok, a teda ani omeškanie úpadcu s ich úhradou, v dôsledku čoho nebola preukázaná ani

opodstatnenosť prihláškou uplatnených úrokov z omeškania v zmysle § 369 ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka. V tejto súvislosti súd prvej inštancie podotkol, že na pojednávaní dňa 19.10.2018 žalobca
predložil výpočet (špecifikáciu úrokov z omeškania), z ktorého je zrejmý spôsob vyčíslenia
úrokov z omeškania uplatnených v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok. Žalovaný spôsob
vyčíslenia úrokov z omeškania nespochybnil, v dôsledku čoho súd prvej inštancie považoval výšku

žalobcom uplatnených úrokov z omeškania za nespornú.

11. V časti o určenie vymáhateľnosti a poradia uspokojenia žalovaných pohľadávok súd prvej inštancie
žalobu zamietol aj z dôvodu, že správca predmetné pohľadávky žalobcu čo do vymáhateľnosti a poradia
ich uspokojenia nepoprel.

12. Z hľadiska právneho posúdenia uplatneného nároku súd prvej inštancie taktiež uviedol, že zmluva o
poskytovaní právnych služieb medzi žalobcom a úpadcom bola uzavretá dňa 17.3.2008, pred 1.2.2013.
Vzhľadom k tomu žalobcovi v zmysle § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka nevzniklo právo na
zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením žalovaných pohľadávok podľa § 369

ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo
zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára
2013, ktoré neobsahujú právnu úpravu inštitútu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky.

13. Na pojednávaní dňa 19.10.2018 žalovaný poukázal na to, že veriteľ si nesprávne uplatnil poradie
prihlášky ako inú pohľadávku, pričom táto pohľadávka je podriadená z dôvodu, že žalobca
sa v roku 2015 stal spoločníkom spoločnosti obchodné meno Heringeš & Veverka, s.r.o.
Uviedla, že v zmysle § 95 ods. 3 ZoKR sa ako podriadená pohľadávka uspokojí tiež zmluvná pokuta,a pohľadávka ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek vo vzniku pohľadávky bol
spriaznený s úpadcom. Toto tvrdenie vyhodnotil súd prvej inštancie ako právne irelevantné, keďže súd
niejeoprávnenýpreskúmavaťpopretúpohľadávkuziných,správcomvincidenčnomkonaníuvádzaných

dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave.

14. V odseku 20. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol dôvody nevykonania dôkazu
navrhnutého žalobcom výsluchom svedkyne p. P., ekonómky úpadcu, aby sa vyjadrila, či sa od roku
2008, kedy je žalobcom evidovaný prvý úkon právnej služby až do roku 2014 v účtovníctve úpadcu

nevystavovali faktúry za právne služby, ako sa účtovalo, či boli zohľadnené aj úroky z omeškania. Tento
dôkaz nepovažoval súd prvej inštancie za danej dôkaznej situácie za spôsobilý privodiť iný výsledok
v spore.

15. O nároku žalovaného na náhradu trov konania ako úspešnej strany sporu rozhodol súd prvej
inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, žalovanému priznal 100 % trov konania s tým, že podľa § 262

ods. 2 CSP o výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP žalobca

odôvodnil s poukazom na obsah popieracieho prejavu správcu skutočnosťami, že tak správcovi, ako
aj v súdnom konaní, doložil všetky relevantné dokumenty dokazujúce poskytovanie právnych služieb.
Právny titul, resp. dôvod vzniku pohľadávky doložil zmluvou o poskytovaní právnych služieb zo dňa
17.3.2008, faktúrami č. 2011/1 a č. 2014/5 spolu s podrobným súpisom úkonov právnej služby
poskytovanej na základe predmetnej zmluvy a písomným uznaním uplatnených záväzkov úpadcom

zo dňa 20.12.2014. Žalobca aj úpadca mali pohľadávky riadne vedené v účtovníctve a pohľadávky
žalobcu nepoprel žiaden z ostatných veriteľov. Uvedené potvrdzuje v odseku 13. odôvodnenia rozsudku
aj súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie mal preukázané, že medzi žalobcom a úpadcom existoval
právny vzťah na poskytovanie právnych služieb a úpadca pohľadávky čo do dôvodu a výšky nesporne
uznal. Žalobca vyslovil nesúhlas s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie v odseku 14. odôvodnenia

rozsudku a naďalej tvrdí, že postup žalobcu, kedy uzatvoril s úpadcom zmluvu o poskytovaní právnych
služieb a na základe tejto zmluvy mu poskytoval právne služby, je veľmi podrobne uvedený v súpise
vykonaných prác, ktoré boli podkladom pre fakturáciu a úpadcom uznané. Žalobca ako advokát
postupoval v súlade s predpismi upravujúcimi výkon advokácie, zákonom č. 583/2003 Z.z., vyhláškou
č. 655/2004 Z.z. a advokátskym poriadkom. Neexistuje žiaden právny predpis, ktorý by od advokáta

vyžadoval vykonanie akýchkoľvek ďalších úkonov preukazujúcich poskytovanie právnych služieb a
advokátovi ukladal povinnosť nechať si schváliť vykonanie jednotlivých úkonov právnej služby klientom,
ako to uvádza súd prvej inštancie. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný
postupovať s odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť
ju v spornom rozsahu poprieť, avšak v takom prípade má správca povinnosť dôvod popretia riadne

odôvodniť a v popieracom prejave uviesť všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje
dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky. Túto povinnosť v danom
prípade správca nesplnil a žalobcom riadne a v súlade so zákonom prihlásené pohľadávky bez
akéhokoľvek právne relevantného odôvodnenia poprel. Uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. h/ CSP žalobca odôvodnil s poukazom na závery uvedené v odseku 12. odôvodnenia

rozsudku súdu prvej inštancie aplikáciou § 28 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z., ktoré použil súd prvej
inštancie na odôvodnenie zamietnutia žaloby. Predmetné ustanovenie podľa názoru žalobcu nielenže
nerieši vznik právneho vzťahu medzi advokátom a klientom, ale je to práve ods. 1 tohto ustanovenia,
ktoré uvádza, že advokát poskytuje právne služby za odmenu a v ods. 2 tohto ustanovenia, že má
právo na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času a v ods. 3 tohto ustanovenia, že

odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom, čo žalobca vo vzťahu
k úpadcovi, splnil. Súd prvej inštancie v odsekoch 12. a 13. odôvodnenia uvádza skutočnosti, ktorými
si zásadne protirečí a sám spochybňuje dôvody, ktoré ho uviedli k zamietnutiu žaloby pre údajnú
nedôvodnosť. Tieto dôvody sú zmätočné, nejasné a nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie v rámci
incidenčného konania prekročil rozsah svojich právomocí, nakoľko predmetom incidenčného konania

môže byť výlučne iba preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu
správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. S
poukazom na závery uvedené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Obdo/70/2016
zo dňa 30.1.2017 zdôraznil, že predmetom incidenčného konania mohlo byť výlučne iba to, či vo vzťahuk časti istiny 146 734,88 eur a 23 152,50 eur existuje alebo neexistuje správcom uvedený dôvod popretia
právneho dôvodu a výšky, rovnako tak k časti úrokov z omeškania 57 079,87 eur a 2 381,49 eur. K
jednotlivým dôvodom popretia žalobca uviedol, že spolu s prihláškou predložil listiny, ktoré jednotlivo aj

vo vzájomnej súvislosti preukazujú skutočnosti uvedené v prihláške. Je nimi preukázaný právny dôvod
vzniku pohľadávky a rozsah poskytovaných právnych služieb, ktoré úpadca svojím právnym úkonom
potvrdil. Súd prvej inštancie sa v incidenčnom konaní zaoberal inými, správcom v popieracom prejave
neuvedenými dôvodmi popretia pohľadávky, resp. neskúmal, či správcom v popieracom neuvedené
dôvody existujú alebo neexistuje, ale sa snažil konvalidovať pochybenie správcu tým, že vykonával

v incidenčnom konaní neprípustné dokazovanie smerujúce k dodatočnému odôvodneniu dôvodu na
popretie pohľadávok žalobcu správcom, ktoré mal, pokiaľ mal takýto názor, vykonať správca pri
preskúmavaní prihlásených pohľadávok žalobcu. Žalobca je toho názoru, že z uvedených dôvodov
neexistuje dôvod popretia pohľadávok uvedený správcom v oznámení o popretí pohľadávok zo dňa
17.6.2016. Súd prvej inštancie potvrdil (odsek 13. odôvodnenia rozsudku), že z listín predložených
žalobcom mal za preukázané, že medzi žalobcom a úpadcom existoval právny vzťah, t.j. existoval aj

právny titul, resp. dôvod na poskytovanie právnych služieb, zmluva o poskytovaní právnych služieb,
ktoré boli podkladom na fakturáciu a teda vznik pohľadávky žalobcu. Súd prvej inštancie tak potvrdil,
že neexistuje tento dôvod na popretie pohľadávok žalobcom správcom. V odseku 16. odôvodnenia
rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca na pojednávaní dňa 19.10.2018 predložil výpočet
úrokov z omeškania, z ktorého je zrejmý spôsob vyčíslenia úrokov z omeškania uplatnených žalobcom

v prihláške, ktorý správca nespochybnil a preto mal túto výšku úrokov z omeškania sa nespornú. Z
tohto dôvodu má žalobca rovnako za to, že neexistuje dôvod popretia pohľadávok. Právo preskúmavať
pohľadávky prihlásené do konkurzného konania má v zmysle platných predpisov výlučne správca a to
výlučne v čase, kedy posudzuje prihlásené pohľadávky. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a žalobe o určenie popretých pohľadávok čo do právneho dôvodu a výšky

vyhovel.

17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 3.1.2019 k odvolaniu žalobcu uviedol, že dôvody popretia pohľadávky
bývalej správkyne sú relevantné a postačujúce. V žalobe o určenie popretej pohľadávky má žalobca
dôkaznú povinnosť preukázať skutočnosti nasvedčujúce tomu, že popretie pohľadávok bolo z právneho

hľadiska nesprávne. Žalobca túto povinnosť nesplnil. Skutočnosť, že úpadca uznal záväzok voči
žalobcovi je dôkaz, ktorý nemá primeranú dôkaznú silu, nakoľko ide o uznanie medzi spriaznenými
osobami. Žalovaný považuje takéto uznanie za spochybniteľné. V predmetnom prípade bol žalobca
spoločníkom a štatutárnym orgánom v spoločnosti Heringeš & Veverka, s.r.o. a v spoločnosti Heringeš
& Partner, s.r.o. spolu s Mgr. F. O., ktorý bol štatutárny orgán úpadcu (§ 9 ods. 1 ZoKR). Pohľadávky

žalobcu boli popreté v celom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti a poradia z
dôvodu, že žalobca si prihlásil poradie 25e - iná pohľadávka, avšak prihlásené poradie malo byť z
dôvodu spriaznenosti 25d - podriadená pohľadávka (§ 95 ods. 2, 3 ZoKR). Žalovaný súhlasí s
tvrdeniami súdu prvej inštancie v odseku 14. odôvodnenia rozsudku. Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol,
že pohľadávky mal riadne vedené v účtovníctve, mal žalovaný za to, že pre ich riadne vedenie musel a

musí disponovať podkladmi, na základe ktorých vystavil úpadcovi faktúry, mohol doložiť napr. cestovné
príkazy, bločky a iné podklady, ktoré preukazovali vykonanie jednotlivých úkonov. Súd prvej inštancie sa
vyjadril ku všetkým vykonaným dôkazom a dostatočne sa vysporiadal s ich obsahom. Preto neobstojí
tvrdenie žalobcu, že na základe nesprávneho hodnotenia a nespravodlivého hodnotenia nevykonania
dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu právnemu záveru. Žalovaný považuje tvrdenie

žalobcu o prekročení rozsahu právomoci súdom prvej inštancie za nesprávne. Súd prvej inštancie
musel skúmať nielen to, či žalobca pripojil listiny, ale aj to, aké listiny pripojil. Bez skúmania zmluvy
o poskytovaní právnych služieb a súpisu, na základe ktorých boli vydané faktúry, nemohol súd prvej
inštancie zistiť, či právny dôvod vzniku pohľadávky žalobca preukázal alebo nie. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

18.Žalobcavovyjadrenízodňa4.2.2019kvyjadreniužalovanéhozodňa3.1.2019spoukazomna9ods.
1 ZoKR uviedol, že nie je a nikdy nebol spriaznenou osobou s osobou konateľa úpadcu Mgr. F. O., ktorý
písomneuznalzáväzokúpadcuvočižalobcovi,keďženespĺňaanijednuzdefiníciíspriaznenejosoby.Na
tejto skutočnosti nemení nič ani skutočnosť, že žalobca bol prokuristom (nie spoločníkom a konateľom) v

spoločnostiHeringeš&Partner,s.r.o.arovnakoprokuristomaspoločníkomvspoločnosti Heringeš
& Veverka, s.r.o. Uznanie záväzku konateľom Mgr. F. O. je dôkaz s plnou dôkaznou silou, ktorý podľa
§ 323 Obchodného zákonníka preukazuje existenciu pohľadávok uplatnených v konkurznom konaní.
Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že pohľadávky žalobcu boli popreté v celom rozsahu čodovýšky,právnehodôvodu,vymáhateľnostiaporadia.Žalovanýakosprávcapoprelpohľadávkyžalobcu
len čo do právneho dôvodu a výšky, nie čo do vymáhateľnosti a poradia uspokojenia pohľadávok, čo
napokon uviedol súd prvej inštancie v odseku 17. odôvodnenia rozsudku. V ostatnom zotrval žalobca

na podanom odvolaní.

19. K vyjadreniu žalobcu, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 11.2.2019, sa žalovaný nevyjadril.

20. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana

v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods.
1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa §
363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a
jemu predchádzajúceho konania.

21. Pred prejednaním veci v odvolacom konaní posudzoval odvolací súd rozsah, v akom žalobca

napadol rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním. Za použitia § 124 ods. 1 CSP vychádzal odvolací
súd z petitu žaloby, ktorým sa žalobca domáhal určenia popretej pohľadávky čo do právneho dôvodu,
výšky, poradia a vymáhateľnosti. V tomto rozsahu súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Z obsahu
odvolania vyplýva, že uplatnené odvolacie dôvody a argumentácia žalobcu týkajúca týchto dôvodov
smeruje výlučne proti tej časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá žaloba o

určenie popretých pohľadávok čo do právneho dôvodu a čo do výšky a tomuto obsahu zodpovedá aj
odvolací návrh (petit) žalobcom podaného odvolania. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku,
ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie popretých pohľadávok čo do poradia a vymáhateľnosti žalobca
odvolanie nepodal a v tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť.

22. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1,
2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výroku I.
ktorým žalobu o určenie popretej pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky zamietol, podľa § 389 ods.
1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané

pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

23. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci,

a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
v procesnom postupe súdu prvej inštancie nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie
rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací
súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o
povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní

na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup
pred skončením dokazovania.

24. V rámci postupu podľa § 308 ods. 2 CSP hodnotil odvolací súd z formálneho a obsahového hľadiska
dodržanie náležitostí písomného vyhotovenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie,

vrátane jeho presvedčivosti.

25. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

26. Z písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že odseky 1. -
3. odôvodnenia rozsudku obsahujú čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Odseky 5. - 10. odôvodnenia rozsudku obsahujú rozsah s spôsob vykonanéhodokazovania a jednotlivé skutkové zistenia, ktoré považoval súd prvej inštancie za preukázané. Odsek
11. odôvodnenia rozsudku obsahuje citáciu právnych noriem jednotlivých právnych predpisov, ktoré
aplikoval súd prvej inštancie na skutkové zistenia. zistenie Odseky 12. - 20. odôvodnenia rozsudku

obsahujú hodnotenie preukázaného skutkového stavu, vrátane uvedenia toho, čo nebolo v konaní
preukázané, a právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, čo má vyjadrenie v myšlienkovom
pochode súdu prvej inštancie, najmä v odsekoch 14. - 19. odôvodnenia rozsudku. Náležitosť
odôvodnenia rozsudku spočívajúcu v tom, že súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, posudzoval odvolací súd najmä z obsahového hľadiska

tak, že posudzoval, či súd prvej inštancie uviedol a či sa zaoberal všetkými podstatnými skutkovými
tvrdeniami žalobcu.

27. Žalobca v žalobe s poukazom na dôvody popretia prihlásenej pohľadávky do konkurzu okrem iného
tvrdil, že správca popretím zistenej pohľadávky porušil zákonné ustanovenia upravujúce konkurzné
konanie. Na pojednávaní dňa 19.10.2018 žalobca taktiež tvrdil, že správca musí dôvod popretia

zdôvodniť a pre žalobcu je nepochopiteľné, akým spôsobom bolo zdôvodnené popretie pohľadávky,
pretože k prihláške boli predložené všetky potrebné dokumenty, popretie považuje žalobca za
nesprávne. Žalobca rovnako aj v odvolaní namieta, že pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je
správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká
správcovi povinnosť ju v spornom rozsahu poprieť, avšak v takom prípade má správca povinnosť dôvod

popretia riadne odôvodniť a v popieracom prejave uviesť všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré
spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky.

28. Predmetné tvrdenie žalobcu prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom
konaní považuje odvolací súd za podstatné tvrdenie, ktoré však nemohol v odvolacom konaní

preskúmať, pretože odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie neobsahuje hodnotenie tohto tvrdenia z
hľadiska skutkového ani z hľadiska právneho posúdenia. Tento nedostatok odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie posúdil odvolací súd ako vadu odôvodnenia rozsudku zakladajúcu absenciu náležitosti
rozsudku s následkom jeho nepreskúmateľnosti a následnej nepresvedčivosti podľa § 220 ods. 2 CSP.

29. Odvolací súd preskúmal skutkové zistenia z vykonaného dokazovania, ktoré súd prvej inštancie
uviedol v odsekoch 6. - 10. odôvodnenia rozsudku. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie v týchto
odsekoch majú oporu vo vykonanom dokazovaní a s týmito zisteniami sa odvolací súd stotožňuje. V
predmetnom spore sú pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku významné a podstatné tie skutkové
zistenia, ktoré vyplývajú z obsahu oznámenia správcu o popretí pohľadávok zo dňa 17.6.2016, vrátane

jeho prílohy - výpisu zo zoznamu pohľadávok. Z oznámenia a z výpisu zo zoznamu pohľadávok je
zrejmé, že správca, v tom čase JUDr. Otília Prachařová, poprel pohľadávky prihlásené žalobcom do
konkurzu na majetok úpadcu CEON, s.r.o., v konkurze, so sídlom Mierové námestie 8, Trenčín, IČO
35 925 507, v celom rozsahu čo do právneho dôvodu a výšky z dôvodov uvedených v priloženom
výpise zo zoznamu pohľadávok. Správca ako dôvod popretia právneho dôvodu uviedol : veriteľ nepripojil

listiny preukazujúce skutočnosti uvedené v prihláške. Ako dôvod popretia výšky pohľadávky s popretou
sumou 25 573,99 eur správca uviedol : suma 23 152,50 eur pre nepreukázanie právneho dôvodu vzniku
pohľadávky, suma 2 381,49 eur pre nepreskúmateľnosť výpočtu úroku z omeškania a suma 40 eur pre
prihlásenie bez právneho dôvodu. Ako dôvod popretia výšky pohľadávky s popretou sumou 203 854,75
eur správca uviedol : suma 146 734,88 eur pre nepreukázanie právneho dôvodu vzniku pohľadávky,

suma 57 079,87 eur pre nepreskúmateľnosť výpočtu úroku z omeškania a suma 40 eur pre prihlásenie
bez právneho dôvodu.

30. Podľa čl. 2 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku posudzoval odvolací
súd v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej

republiky, predovšetkým popierací prejav správcu uvedený vo výpise zo zoznamu pohľadávok, ktorý
bol prílohou oznámenia o popretí pohľadávok zo dňa 17.6.2016. S dôrazom na predmet incidenčného
konania vychádzal odvolací súd z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.1.2017
sp.zn. 3 Obdo/70/2016 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 07/2017 pod č. 63), v ktorom tento súd poukázal na nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo dňa 11.9.2014 č.k. II. ÚS 409/2013 -49. V
danom spore nezistil odvolací súd žiaden dôvod na odklon od záverov Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sú majú charakter všeobecne prijatých záverov
uplatniteľných v incidenčných konaniach. Okrem iných v nich bolo vyslovené, že správca je pri popretípovinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len
na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom
rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať

prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za
následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Účelom incidenčného konania je v
podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v
popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze
tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí).

31. Žalobca ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol v súhrnnej prihláške nezabezpečených
pohľadávok faktúru č. 2014/5 predstavujúcu neuhradený zostatok kúpnej ceny tovaru/služby dodaného
v zmysle dodacieho listu a faktúry č. 2014/5 za právne služby, splatnej dňa 31.12.2014. Z obsahu
žaloby vyplýva, že žalobca sa v rámci popretia právneho dôvodu pohľadávky domáhal najviac toho,
čo uviedol v súhrnnej prihláške. Správca poprel právny dôvod pohľadávky z dôvodu, že veriteľ

nepripojil listiny preukazujúce skutočnosti uvedené v prihláške. Pri prijatom názore, že predmetom
incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je preskúmanie opodstatnenosti,
resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod
popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje, nemožno predmet incidenčného konania rozširovať
stranami sporu ani konajúcim súdom nad obsah dôvodov popretia právneho dôvodu pohľadávky

správcom v konkurze. Rovnako je tomu aj v prípade popretia výšky pohľadávky. Z popieracieho
prejavu správcu je nepochybné, že správca poprel celú výšku pohľadávky. Otázka, či zdôvodnenie
popretia výšky pohľadávky prihlásenej súhrnnou prihláškou obsahuje všetky právne relevantné dôvody
umožňujúce súdu prvej inštancie vykonanie preskúmania týchto dôvodov v rozsahu ako ich vykonal súd
prvej inštancie bez toho, aby dal odpoveď či dôvody popretia výšky pohľadávky vo vykonanom rozsahu

vôbec umožňujú, je naďalej sporná. V týchto súvislostiach považuje odvolací súd vyslovená názory a
závery súdu prvej inštancie za predčasné.

32. Nie je sporné, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie namietal dôvody popretia právneho
dôvodu a výšky pohľadávok správcom, ktoré prihlásil do konkurzu na majetok úpadcu, nielen pre

ich neexistenciu, ale namietal aj obsah tohto popretia, ktoré hodnotil ako popretie bez riadneho
zdôvodnenia. Hodnoteniu tejto námietky žalobcu nevenoval súd prvej inštancie dostatočnú pozornosť
z hľadiska zisteného skutkového stavu a z hľadiska právneho posúdenia veci podľa § 32 ods. 5
ZoKR. Podľa tohto ustanovenia platí, že ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky
vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť

poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie
neúčinné. Určenie predmetu incidenčného konania vyžaduje pri námietke strany sporu, ako v tomto
konaní vzniesol žalobca, posúdenie, či popierací prejav správcu obsahuje zdôvodnenie popretia čo do
určitosti, zrozumiteľnosti a rozsahu tak, aby bolo vôbec spôsobilé vyvolať účinnosť popretia konkrétnej
pohľadávky a jeho prípadného následného preskúmania súdom. Podľa názoru odvolacieho súdu pre

to, aby sa vymedzeným dôvodom popretia pohľadávky pri jednotlivých samostatných predmetoch tohto
popretia (právny dôvod, výška, poradie, vymáhateľnosť) mohol určiť predmet incidenčného konania,
nepostačuje len všeobecné zdôvodnenie popretia správcom bez súvisu ku konkrétnemu predmetu
popretia a k listinám, ktorými žalobca preukazoval skutočnosti uvedené v prihláške, najmä vo vzťahu
k súpisu jednotlivých úkonov, ktoré žalobca priložil k faktúram.

33. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný nepoprel, že žalobca pripojil k súhrnnej prihláške
nezabezpečenýchpohľadávokzodňa12.5.2016štyri(4)prílohy:zmluvuoposkytovaníprávnychslužieb
zo dňa 17.3.2008 uzatvorenú medzi žalobcom a úpadcom, faktúru za právne služby č. 2011/1, faktúru
za právne služby č. 2014/5, uznanie záväzku úpadcom zo dňa 20.12.2014. Súčasťou faktúr č. 2011/1 a

č. 2014/5 bol súpis úkonov v rozsahu druh úkonu, dátum úkonu, sadzba/hodina, čas úkonu a odmena
za úkon.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené názory a závery vyhodnotil odvolací súd odvolacie tvrdenia žalobcu
uplatnenépodľa§365ods.1písm.f/ah/CSPakodôvodnéarozsudoksúduprvejinštancievnapadnute

časti výroku I. zrušil. Výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie zrušil ako výrok závislý od rozhodnutia vo
veci samej.35. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP vec v
zrušenom rozsahu opätovne prejedná a v tejto časti veci vydá nové rozhodnutie. V rámci prípravy
pojednávania, a následne v rámci postupu podľa § 181 ods. 2 CSP, zváži a predbežne posúdi medzi

iným aj obsah popieracieho prejavu správcu v tom smere, či tento prejav obsahuje všetky právne a
relevantné dôvody skutočnosti, pre ktoré nemá byť riadne prihlásená pohľadávka uspokojená v rámci
konkurzu. Uvedené znamená správne určenie predmetu konania, a tým aj dokazovania, tak, aby súd
prvej inštancie nad možný predmet incidenčného konania nenahrádzal tú činnosť správcu, ktorý bol
povinný vykonať s odbornou starostlivosťou. Uvedenie tvrdenia žalobcu, že správca riadne nezdôvodnil

popretie pohľadávky, ako aj hodnotenie tohto tvrdenia po vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení
veci uvedenie súd prvej inštancie v odôvodnení svojho nového rozhodnutia. Úlohou súdu prvej inštancie
bude prejednať všetky podstatné tvrdenia strán sporu, vrátane tej, pre absenciu ktorej odvolací súd zrušil
rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčasti,rozhodnúťovecinazákladevýsledkovdokazovaniapo
ich náležitom zhodnotení podľa § 191 ods. 1 CSP v rozhodnutí s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396
ods. 3 CSP.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).