Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/186/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114225335
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5114225335.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,
so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený spoločnosťou Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234
679, proti žalovanému: H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. B., o zaplatenie sumy 310,49 Eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8C/313/2014-88 zo dňa
03.04. 2019, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 8C/313/2014-88 zo dňa 03. 04. 2019 v časti výroku II. tak,
že žalovaný je j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 22,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 22,92 Eur od 16. 06. 2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
Vo zvyšnej časti výroku II., (t.j. v časti, v ktorej súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 116,71

Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 116,71 Eur od 16. 06.
2012 do zaplatenia), rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 8C/313/2014-88 zo dňa 03. 04. 2019
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu
24,84 %.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Vo zvyšnej časti (t.j. vo výroku I.) zostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č.k.
8C/313/2014-88 zo dňa 03. 04. 2019 n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd s poukazom na § 497, § 502, § 506 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 9 ods. 2, § 11 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 170,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 170,86
Eur od 16.06.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej
časti žalobu zamietol (výrok II.) Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 10,06 % (výrok III.).
2. V odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.08.2014

domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 310,49 Eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania
vo výške 58,49 Eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 310,49 Eur od 20.08.2014 do
zaplatenia a náhrady trov konania.3. Na základe vykonaného odkazovania mal okresný súd preukázané, že dňa 28.01.2011 bola medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako klientom uzavretá úverovú zmluvu č.
61010782695000 označenú ako „Clubcard kreditná karta“ (ďalej aj „zmluva“), ktorou sa žalobca zaviazal

poskytnúť žalovanému bezúčelový revolvingový úver do výšky úverového limitu 320,00 Eur, pri výške
mesačnej splátky 4 % z dlžnej čiastky, ročnej úrokovej sadzbe závislej od výšky vyčerpanej čiastky.
V zmluve absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov („RPMN“) daného úveru. Predmetná
zmluva neobsahuje ani dátum prvej splátky, splatnosti ďalších splátok, a ani termín konečnej splatnosti.
Žalobca je právnická osoba, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z

vlastných zdrojov. Právny vzťah vzniknutý medzi zmluvnými stranami posúdil súd prvej inštancie ako
vzťah spotrebiteľský, založený zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným
akospotrebiteľom,nazákladečohovkonaníaplikovalustanoveniazákonač.129/2010Z.z. o
spotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľov.Prílohoupodanejžalobyboliaj
Úverové zmluvné podmienky žalobcu. Žalovaný prostredníctvom karty vyčerpal vo februári, marci, máji
a júli 2011 celkovo 317,86 Eur. Zároveň splatil v tomto období celkovo 147,00 Eur, s dátumom poslednej

úhradydňa20.11.2011.Odvtedyvšakžiadnuďalšiusplátkuneuhradil.Listomzodňa28.05.2012žalobca
vyzval žalovaného na splatenie celého úveru vo výške 331,44 Eur do 15 dní od odoslania výzvy. Výzva
bola odoslaná dňa 31.05.2012. Žalovaný však žalobcovi neuhradil žiadnu čiastku.
4. Absenciu údaja o RPMN vypočítanú na základe údajov ku dňu uzavretia zmluvy a
neuvedenie všetkých predpokladov pre jej výpočet považoval súd prvej inštancie za nesplnenie si

obligatórnej povinnosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., s následkom bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) predmetného zákona. Aj keď
medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu Zmluvy o revolvingovom úvere, ustanovenie § 9 ods. 2
písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. žiaden typ úveru nevyníma, t.j. údaj v zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia je obligatórnou náležitosťou aj v danom prípade. Už zo samotného § 9 ods.2 písm. j)

zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že RPMN sa má uviesť na základe údajov platných ku dňu
uzavretia zmluvy. Časť II. prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. navyše obsahuje viacero predpokladov,
za ktorých sa má RPMN vyčísliť aj pri takých úveroch, akými je revolvingový úver (pre príklad, podľa
písm. a) tejto časti, ak zmluva umožňuje čerpať úver ľubovoľne, považuje sa za vyčerpaný v plnej výške
okamihom uzavretia zmluvy). Za bezúročný a bezpoplatkový považoval konajúci súd

úver aj z dôvodu neuvedenia doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti úveru, t.j. obligatórnej
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.. S prihliadnutím na
uvedené skutočnosti okresný súd priznal žalobcovi titulom dlžnej istiny úveru voči žalovanému sumu
170,86 Eur. Okrem toho okresný súd v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s ustanoveniami § 3 a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj 9 % ročný úrok z omeškania z priznanej dlžnej sumy
od 16.06.2012 do zaplatenia. Výzva na úhradu zosplatneného úveru bola žalovanému v
zmysle zmluvných podmienok daná na prepravu dňa 31.05.2012, pričom žalovaný mal dlh uhradiť do 15
dní od jej odoslania, t.j. do 15.06.2012 a nie do 12.06.2012 tak, ako žiadal žalobca. Nasledujúcim dňom,
t.j. 16.06.2012 sa teda žalovaný dostal do omeškania so splatením celého úveru. Vo zvyšnej časti súd

žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
5. O trovách konania rozhodol okresný súd postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 252 ods. 2 CSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na ich náhradu
v rozsahu 10,06 %, t.j. v rozsahu čistého úspechu žalobcu v konaní.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zmeny vo výrokoch II. a III. tak, že odvolací súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a zároveň
mu prizná voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu; alternatívne sa domáhal
zrušenia rozsudku okresného súdu v odvolaním napadnutej časti a vrátenia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolateľ nesúhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie o absencii náležitostí podľa ustanovení
§ 9 ods. 2 písm. j) a f) zákona č. 129/2010 Z.z. v zmluve uzatvorenej medzi sporovým stranami. Podľa
jeho názoru predmetná úverová zmluva bola vyhotovená korektne a obsahuje všetky povinné náležitosti
upravené zákonom č. 129/2010 Z.z.. Pokiaľ ide o výšku RPMN, ktorá podľa názoru súdu v zmluve
absentovala, žalobca uviedol, že výšku RPMN nie je možné pri revolvingovom úvere

presne určiť, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Zmluva
zároveň obsahuje predpoklady použité na výpočet RPMN. V súvislosti so svojimi tvrdeniami odvolateľ
odkázal na rozhodnutie Okresného súdu Martin sp. zn. 5Csp/6/2017 zo dňa 14.06.2017 a rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/87/2016 zo dňa 17.03.2017. Zároveň uviedol,že predmetná zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá na dobu neurčitú a preto nebolo možné
určiť presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V prípade, že sa odvolací súd stotožní
s právnym záverom okresného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, odvolateľ tiež namietal,

že pri výpočte žalobou dôvodne uplatnenej istiny došlo zo strany prvoinštančného súdu k nesprávnosti
v jej výpočte, na základe čoho súd nesprávne zamietol žalobu aj v časti, v ktorej mala byť žalovanému
uložená povinnosť plniť.

8. Žalovaný, ktorému bolo odvolanie doručené postupom podľa § 106 ods. 3 CSP dňa 27.07.2019,

procesne nereagoval. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené neboli.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia §
385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie vo výroku
II. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v časti potvrdil a podľa ustanovenia § 388 CSP v časti zmenil

spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu je správnou východisková úvaha súdu prvej inštancie o
tom, že právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným úverovou zmluvu č.
61010782695000 zo dňa 28.01.2011 je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý dopadajú zákonné

ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vzniknutého
medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom nebol v konaní sporný a nenamietal ju ani
samotný odvolateľ v jeho opravnom prostriedku. Vzhľadom na spotrebiteľskú povahu uzavretej zmluvy,
ktorej predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru, poskytnutá
veriteľom spotrebiteľovi, právny vzťah účastníkov zmluvy sa spravuje zákonom č. 129/2010 Z. z. Zmluva

o spotrebiteľskom úvere musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti uvedené v § 9 zákona č. 129/2010
Z.z.; tieto náležitosti regulujú formálnu i obsahovú stránku zmluvy a vzhľadom na zvýšený záujem
na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je nedodržanie kľúčových náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere sankcionované v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z.

11. Za nedôvodné považoval krajský súd odvolanie žalobcu v časti vznesených námietok týkajúcich
sa posúdenia spotrebiteľského úveru ako bezúročného a bezpoplatkového z dôvodu absencie údaju o
RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona 129/2010 Z.z.

12. V posudzovanej veci odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie mal za

to, že úver poskytnutý žalobcom žalovanému je potrebné posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov. Je
nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľský úver formou revolvingu. Pri tejto forme úveru je
stanovený „len“ tzv. úverový rámec, teda suma, do výšky ktorej spotrebiteľ môže úver čerpať. Skutočná
výška čerpaných prostriedkov a od nej sa odvíjajúca výška splátok, prípadne spôsob čerpania
(pravidelnosť, výška a podobne) sú však v čase uzatvorenia úverovej zmluvy neznáme. Nakoľko tieto

údaje sú podkladovými pre určenie RPMN, nemožno údaj o reálnej výške RPMN pre daný, ešte len
budúci úver, v čase uzatvorenia úverovej zmluvy určiť. Na druhej strane však uvedenie RPMN, je jednou
z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to bez ohľadu na to, či ide o
revolvingový úver, resp. iný druh spotrebiteľského úveru. V zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. RPMN
majú byť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN. Z uvedeného je zrejmé, že v
čase uzatvorenia zmluvy je možné vypočítať RPMN z hodnoty úverového rámca, ktorý sa poskytuje
spotrebiteľovi a ktorá hodnota v čase uzatvorenia zmluvy je nemenná.

13. V danej súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch určil ako

zákonnú náležitosť stanovenie RPMN (bez rozlíšenia, či ide o revolvingový, prípadne iný druh
úveru), aj pri revolvingovom úvere musí byť v zmluve uvedený údaj o RPMN. Pokiaľ aj v spodnej časti
zmluvy sa nachádza indikatívny výpočet RPMN ani skutočnosť, že sa jedná o revolvingový
úver, nezbavuje dodávateľa, aby táto náležitosť bola súčasťou zmluvy, a to aj z toho
dôvodu, že RPMN nezahŕňa len úroky, ale aj ďalšie náklady spojené s týmto úverom. Zákon pritom

nepozná výnimku pri revolvingových úveroch, ktorá by umožňovala absenciu RPMN priamo v zmluvnom
dojednaní. Preto, ak žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu, ktorej predmetom je spotrebiteľský úver (aj keď
vo forme revolvingu), uvedená obligatórna náležitosť musí byť v zmluve uvedená a bolo povinnosťou
žalobcu nastaviť podmienky splácania úveru tak, aby umožňovali vypočítať výšku RPMN.14. Na začiatku úverového vzťahu - poskytnutého úveru formou povoleného prečerpania mal žalobca
dostatok vstupných údajov pre výpočet RPMN (výška úveru, úroky, poplatky, obdobie úverového

vzťahu vychádzajúc zo zmluvných podmienok pre stanovenie obdobia povinného splatenia povoleného
prečerpania). Žalobcovi teda nič nebránilo v tom, aby predmetná zmluva uzavretá so žalovaným
obsahovala aj povinný údaj o RPMN nesúci informáciu o minimálnych nákladoch úveru v percentuálnom
vyjadrení. Uvedená informácia by slúžila spotrebiteľovi ako významné orientačné kritérium
pre porovnanie, pri výbere úverového produktu na finančnom trhu medzi inými poskytovanými úvermi

obdobného charakteru. Údaj o RPMN je teda indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru.
Jedná sa teda jednoznačne o náležitosť, ktorá má podstatný vplyv na schopnosť dlžníka
posúdiť rozsah jeho záväzku voči veriteľovi. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ z hľadiska
informovanosti a vyjednávacej pozície je vždy slabšou stranou zmluvného vzťahu. Je
preto v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ak zákon č. 129/2010 Z. z. absenciu údaja RPMN v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, (ako podstatného porušenia povinností dodávateľa),

sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.

15. Postup veriteľa pri výpočte RPMN v týchto prípadoch vyplýva aj z obsahu prílohy č. 2.II. zákona č.
129/2010 Z. z., na ktorú poukazoval okresný súd vo svojom rozhodnutí (bližšie odsek 25. odôvodnenia
napadnutého rozsudku). Výšku RPMN je tak možné stanoviť pre určitú východiskovú situáciu, pričom

výpočet musí vychádzať z nastavených parametrov úverovej zmluvy v čase jej podpisu. Účelom zákona
nie je uviesť v zmluve akýkoľvek číselný údaj, ktorý veriteľ označí ako RPMN, resp. ako celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, aby tak formálne vyhovel požiadavke zákona. Údaje
o RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, uvedené v indikatívnom výpočte, nemajú vo
vzťahu k uzavretej zmluve žiadnu výpovednú hodnotu, preto nie je naplnená požiadavka obligatórnej

náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ teda úverová zmluva
neobsahuje údaj o RPMN, pri požiadavke písomnej formy zmluva (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.)
je opodstatnený záver okresného súdu, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

16. Za popísanej situácie odvolací súd považoval za nadbytočné zaoberať sa odvolacou argumentáciou
žalobcu týkajúcou sa okresným súdom konštatovanej absencie ďalšej obligatórnej náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy - doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.. Bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru bola už totiž konštatovaná na základe dôvodu absencie RPMN a pre takýto záver

súdu nie je potrebné kumulatívne splnenie viacerých dôvodov, no stačí, keď v spotrebiteľskej zmluve
absentuje čo i len jedna z obligatórnych náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z..

17. Pokiaľ odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku poukazoval na odlišné rozhodnutia všeobecných

súdov v obdobných veciach, k tomu odvolací súd dodáva, že z ust. § 193 CSP vyplýva, ktorými
rozhodnutiami je súd pri rozhodovaní konkrétnej veci viazaný. Naviac pri rozhodovaní
spotrebiteľských sporov je potrebné vždy prihliadať na konkrétne okolnosti tej-ktorej
veci a časové hľadisko, rešpektujúc právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy medzi dodávateľom
a spotrebiteľom.

18. Krajský súd však považoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa neprávne priznanej
výšky istiny.

19.Zobsahupredloženéhospisovéhomateriáluvyplýva,žežalovanýnazákladeuzavretejrevolvingovej

zmluvy vzťahu čerpal od žalobcu celkovú sumu 340,78 Eur, a nie len sumy 317,86 Eur tak, ako to
vo svojom rozhodnutí uvádza prvoinštančný súd. Predmetnú skutočnosť mal odvolací súd preukázanú
z Výpisu čerpania, splátok a úhrad, ktorý pripojil žalobca k podanej žalobe a ktorú listinu ako dôkaz
prvoinštančný súd vykonal. Z Výpisu je zrejmá aj suma 147,00 Eur, ktorú žalovaný celkovo v súvislosti s
poskytnutým úverom zaplatil. Rozdiel medzi žalobcom celkovo čerpanou istinou vo výške 340,78 Eur a

vykonanými platbami v celkovej výške 147,00 Eur predstavuje výšku istiny 193,78 Eur, ktorá mala byť v
konanížalobcovivočižalovanémupriznaná.Nakoľkosúdprvejinštancienapadnutýmrozsudkompriznal
žalobcovi istiny „len“ vo výške 170,86 Eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, odvolací súd postupom
podľa § 388 CSP po zistení takejto nesprávnosti čiastočne zmenil výrok II. napadnutého rozsudku ažalobcovi priznal voči žalovanému časť zamietnutej istiny vo výške 22,92 Eur tak, aby bol žalobca
na základe rozsudku okresného súdu v spojení s týmto rozhodnutím odvolacieho súdu zaviazaný k
povinnosti zaplatiť žalobcovi dôvodne uplatnenú istinu v celkovej výške 193,78 Eur. Okrem toho krajský

súd v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami § 3 a §
10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj 9 % ročný
úrok z omeškania z priznanej dlžnej sumy 22, 92 Eur od 16.06.2012 do zaplatenia. Žalovaný sa dostal
do omeškania najneskôr nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty, ktorú mu žalobca stanovil v doručenej
výzve na plnenie.

20. V časti výroku II., t.j. v časti, v ktorej prvoinštančný súd zamietol žalobu o zaplatenie sumy 116,71 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 116,71 Eur od 16.06.2012 do zaplatenia, však
odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, a to z dôvodov uvedených vyššie.

21. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (t.j. vo výroku I.) zostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

22. Z dôvodu zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo povinnosťou odvolacieho súdu v zmysle §
396 ods. 2 CSP súdu rozhodnúť aj o trovách prvoinštančného konania, o ktorých rozhodol krajský súd
v zmysle § 262 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal na základe
zmeny rozsudku v odvolacom konaní procesný úspech v rozsahu 62,41 %, žalovaný v rozsahu 37,59

%. Čistý úspech žalobcu v prvoinštančnom konaní tak predstavuje rozsahu 24,82 %, v
ktorom mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov.
23. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny
úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 2 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane
odvolacieho konania (žalobca bol v odvolacom konaní úspešný len čo do istiny vo výške 22,92 Eur s
príslušenstvom a neúspešný v časti 116,71 Eur s príslušenstvom) nepriznal nárok na ich náhradu.
25. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanému v aktuálnom odvolacom konaní

preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k
vydaniurozhodnutia,ktorýmsakonaniekončí(odvolacísúd),malrozhodnúťnielenonárokunanáhradu,
ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej
právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania,
predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a

druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP)
má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda,
ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo
strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený
výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody

hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z
uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016.

26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).