Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/304/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617209617
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1617209617.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu: JUDr. Zuzana Kučerová a Mgr. Barbora Barteková, v spore žalobkyne: J. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. XX, N., zastúpená advokátskou kanceláriou Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42,
Bratislava, IČO: 36 698 873, proti žalovanej: Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 83, Jablonové, zastúpená
advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich s.r.o., so sídlom Skautská 12, Nitra, IČO: 36 865 966, adresa

na doručovanie: Lombardíniho 22B, Bratislava, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovanej proti
uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 24.05.2018, č. k. 32C/133/2017-59 vo výroku o trovách
konania, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 24.05.2018, č. k. 32C/133/2017-59
vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovanej priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky (ďalej len súd prvej inštancie) uznesením zo dňa 24.05.2018, č. k.
32C/133/2017-59, konanie zastavil a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 14.12.2017 sa žalobkyňa
domáhala nahradenia prejavu vôle žalovanej, ktorou táto uzatvára so žalobkyňou kúpnu zmluvu na
nehnuteľnosti uvedené v žalobe, a to z titulu porušenia predkupného práva žalobkyne ako spoluvlastníka
nehnuteľností. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.04.2018, zobrala žalobkyňa žalobu v
celom rozsahu späť, a preto súd podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.

3. Za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval súd prvej inštancie zavinenie
niektorej zo strán na zastavení konania a dospel k záveru, že postup žalobkyne, spočívajúci v späťvzatí
žaloby, bol zapríčinený výlučne správaním žalovanej po podaní žaloby. Podľa súdu žalovaná po podaní
žaloby zmarila právo žalobkyne, uplatnené žalobou, keďže tým, že odstúpila od kúpnej zmluvy na
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby, spôsobila, že rozsudok súdu, ktorý navrhla žalobkyňa, by

nebol vykonateľný. Žalobkyňu nemožno nútiť, aby zotrvávala na podanej žalobe, ak vie, že pre ňu
rozhodnutie vyhlásené na jej základe nebude mať žiaden význam, a preto jej nemožno pripisovať
zodpovednosť za zastavenie konania. Ak žalovaná skutočne mala v úmysle preukázať súdu, že
predkupné právo žalobkyne porušené nebolo, nemala od uzavretej zmluvy odstúpiť, ale ňou ostať
viazaná až do vyhlásenia rozsudku súdu vo veci. Vychádzajúc z týchto úvah a s poukazom na ust. § 262
ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP, rozhodol súd prvej inštancie o náhrade trov konania tak, že žalobkyni

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.4. Proti uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaná. Namietla, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná striktne popiera tvrdenie
žalobkyne, že uznala v plnom rozsahu, že došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne. Napriek
tomu, že žalobkyňa vo svojom krátkom späťvzatí uviedla túto okolnosť, opakovane svoje tvrdenie ničím
nedoložila. Žalovaná nevykonala žiadne uznanie práva žalobkyne, resp. uznanie, že by predkupné

právo žalobkyne bolo porušené. Naopak, žalovaná túto okolnosť rozporovala po celý čas, pretože boli
splnené podmienky prevodu vlastníckeho práva na žalovanú, keďže ponuková povinnosť pôvodného
spoluvlastníka (pani D.) voči žalobkyni bola splnená, k čomu žalovaná navrhla vypočuť aj svedkov.
Práve z dôvodu procesného postupu žalobkyne nie je možné týchto svedkov vypočuť, aby sa
preukázala nedôvodnosť podanej žaloby. Predmetom žaloby bolo nahradenie prejavu vôle žalovanej
s uzavretím kúpnej zmluvy na prevod nehnuteľností v prospech žalobkyne. Len v prípade, ak by

žalovaná uzavrela kúpnu zmluvu so žalobkyňou a previedla by jej predmetné nehnuteľnosti (pred
pojednávaním), na základe čoho by žalobkyňa vzala žalobu späť, tak len takýmto prejavom by žalovaná
uznala žalobný nárok žalobkyne. Len takéto konanie by bolo možné považovať za prípad, že žalovaná
zapríčinila zastavenie konania. Nesprávne sú tvrdenia žalobkyne, že žalovaná na nápravu vzniknutého
protiprávneho stavu využila inštitút odstúpenia od zmluvy. Odstúpením od zmluvy medzi žalovanou a

pôvodným vlastníkom nedošlo k napraveniu stavu, ktorého sa žalobkyňa domáhala podanou žalobou.
Žalobkyňa sa domáhala získania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Po odstúpení od zmluvy medzi
žalovanou a pôvodným vlastníkom, žalobkyňa nezískala vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, teda
nezískala to, čo sledovala podanou žalobou. Žalobkyňa je naďalej v čase, keď spoluvlastníkom je pani
D., spoluvlastníkom danej nehnuteľnosti so zachovaným predkupným právom, čo však bola aj vtedy,

keď spoluvlastníkom nehnuteľností bola žalovaná. Teda úkonom - odstúpením od zmluvy sa postavenie
žalobkyne žiadnym spôsobom nezmenilo. Takýto úkon preto nemožno považovať za uznanie, ani
za konanie, ktoré by bolo možné považovať za prípad, že žalovaná zapríčinila zastavenie konania.
Rozhodnou je skutočnosť, či žalovaná splnila to, čoho sa žalobkyňa domáhala, a že len z tohto dôvodu
žalobkyňa vzala žalobu späť. Okolnosť, že došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy medzi pôvodným

spoluvlastníkom (pani Šišová) a žalovanou, nemala za následok žiadnu zmenu v právnom postavení
žalobkyne. Aj pred týmto odstúpením mala žalobkyňa zachované predkupné právo k spoluvlastníckemu
podielu, aj po tomto odstúpení mala žalobkyňa zachované predkupné právo k spoluvlastníckemu
podielu. Žalobkyňa nedosiahla stav, ktorý požadovala podaným žalobným návrhom (získať vlastnícke
právo k spoluvlastníckemu podielu), a preto nemožno tvrdiť, že žalobkyňa berie žalobu späť pre konanie

žalovanej, lebo jej nárok z podanej žaloby žalovaná uspokojila. Nárok žalobkyne, ktorý požadovala
podanou žalobu - získanie vlastníckeho práva, uspokojený nebol. V tejto súvislosti poukázala žalovaná
na judikatúru NS SR (7MCdo 1/2014, 3Sžo/225/2010) ktorá potvrdzuje, že pokiaľ žalobca nedosiahol
nárok, ktorý požadoval podanou žalobou, v tomto prípade vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu,
tak nebol úspešný a nemožno procesne tvrdiť, že žalobca vzal žalobu späť pre správanie sa (zavinenie)

žalovaného. Z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia. Žalobkyňa nezískala to, čo požadovala v podanej žalobe a zároveň sama zavinila, že nie
je možné skúmať oprávnenosť jej nároku uvádzaného v žalobe (svedeckými výpoveďami, ostatnými
dôkaznými prostriedkami). Zastavenie konania procesne zapríčinila žalobkyňa a z tohto dôvodu je
povinná nahradiť trovy konania žalovanej. Súd prvej inštancie nesprávne sformuloval skutkový stav

a z toho vyplývajúci právny stav, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa žalovanej. Tento
záver však nie je ničím skutkovo podložený. Naopak, žalovaná predložila listinný dôkaz - písomnú
ponuku na uplatnenie predkupného práva zo dňa 10.03.2017, na základe ktorého žalobkyňa radšej
vzala žalobu späť pod ťarchou dôkazov. Úmyslom, či cieľom odstúpenia od kúpnej zmluvy medzi
pôvodným vlastníkom (pani D.) a žalovanou, nebolo napraviť porušenie predkupného práva žalobkyne.

K porušeniu predkupného práva žalobkyne nikdy nedošlo. Súd prvej inštancie odôvodňoval procesné
zavinenia zastavenia konania od „nemožnosti vykonateľnosti rozsudku, ktorý požadovala žalobkyňa“.
Pokiaľ však súd prvej inštancie uvádza nemožnosť vykonateľnosti rozsudku navrhovaného žalobkyňou,
tak de facto prezumuje, že žalobkyňou podaný žalobný návrh bol oprávnený, že sa očakávalo vydanie
rozsudkuakopožadovalažalobkyňa,alensazmarilavykonateľnosťtakéhotorozsudku.Kprezumovaniu

takéhotoprávnehonázoruvšaksúdprvejinštancieneuviedolžiadneskutkovéokolnostiažiadnedôkazy.
Žalovaná tiež poukázala na protichodnú argumentácia súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie
na jednej strane uvádza, že nemožno žalobkyňu nútiť, aby v konaní zotrvala, a na strane druhej
uviedol, že žalovaná nemala meniť skutkový stav (odstúpiť od zmluvy), ale zotrvať v takomto stave až doprávoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, teda súd prvej inštancie núti žalovanú zotrvať v nejakom
stave. Ani žalovanú však nemožno nútiť, aby zotrvala v nejakom stave a niekoľko rokov nemenila svoje
majetkové pomery, najmä, ak žalovaná realizovala všetko v súlade s právnymi predpismi. Súd nemôže

porušenie predkupného práva takto nepriamo prezumovať čisto len na základe odstúpenia od kúpnej
zmluvy, a neskúmať dôvody odstúpenia. Žalovaná mala v úmysle súdu preukázať, že predkupné právo
žalobkyne nebolo porušené. Dôvod odstúpenia od kúpnej zmluvy mal súd skúmať, keď skúmal zavinie
na zastavení konania. Súd ho nepreskúmal dostatočne, resp. sa ním vôbec nezaoberal, keď na základe
konania žalovanej pripustil bez akýchkoľvek dôkazov, že odstúpením od kúpnej zmluvy žalovaná mala v

úmysle napraviť porušené predkupné právo. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu
na základe nesprávne zistenému skutkového stavu. Žalovaná preto navrhla odvolaciemu súdu, aby
uznesenie v napadnutom výroku zrušil a vec vrátil späť na ďalšie konanie, alebo, aby rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmenil tak, že prizná žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň
žiadala, aby jej súd priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že uznesenie okresného súdu považuje vo všetkých
výrokoch za vecne správne, zákonné a vydané v súlade so skutkovým aj právnym stavom a s
vykonaným dokazovaním. Pokiaľ žalovaná vo svojom odvolaní opätovne zdôrazňuje, že z jej strany
nedošlo k uznaniu porušenia predkupného práva, a že toto tvrdenie mienila v súdnom konaní riadne
preukázať, toto jej tvrdenie je v zásadnom rozpore s právnym úkonom odstúpenia od zmluvy. Žalobkyňa

predpokladá, že účelom kúpnej zmluvy medzi žalovanou a pôvodnou vlastníčkou bolo nadobudnutie
vlastníckeho práva, a nie následné odstúpenie od kúpnej zmluvy. Ak žalovaná odstúpila od kúpnej
zmluvy, tak sa dá predpokladať, že žalovaná sa obávala výsledku súdneho konania. Súd prvej inštancie
pritom vo svojom odôvodnení vôbec nepoukazoval na uznanie alebo neuznanie nároku žalobkyne, ale
poukázal na skutočné správanie sa oboch strán sporu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o procesnom

zavinení teda nevychádzal z premisy, ktorú predložila žalobkyňa o uznaní nároku žalobkyne. Z toho
dôvodu odôvodnenie odvolania žalovanej považuje žalobkyňa za irelevantné vo vzťahu k napadnutému
uzneseniu. Súd správne posúdil skutkový stav veci a procesné zavinenie zastavenia konania. Za
predpokladu, že by žalovaná bola presvedčená, že v konaní bude úspešná, tak neexistoval žiaden
dôvod, pre ktorý by žalovaná odstúpila od kúpnej zmluvy, ale v súlade s ius disponendi by nehnuteľnosti

scudzovacou zmluvou previedla na inú osobu. Žalovaná nesprávne uvádza vo svojom odvolaní,
že sa žalobkyňa domáhala získania vlastníckeho práva. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala
nárokov plynúcich z porušenia predkupného práva, pričom možnosť výberu uplatňovaného nároku je na
rozhodnutí žalobkyne. Žalobkyňa striktne odmieta, že by podanou žalobou žiadala určenie (priznanie)
vlastníckeho práva. Žalobkyňa nespochybňuje vlastníckeho právo druhého spoluvlastníka, ale v prípade

zistenia porušenia predkupného práva žalobkyňa len využila svoje zákonné oprávnenia a požadovala,
aby súd nahradil prejav vôle žalovanej na predloženej kúpnej zmluve. Podanou žalobou žalobkyňa
dosiahla svoj účel, a to ochrana pred porušením predkupného práva a zachovanie predkupného práva
voči pôvodnému vlastníkovi. Hoci stav, aký nastal po odstúpení žalovanej od kúpnej zmluvy, nie je
totožný so stavom, aký bol navrhovaný v podanej žalobe, tak účel (ochrana podielového spoluvlastníka)

je splnený. Žalovaná absolútne nesprávne interpretuje účel podanej žaloby a marginalizuje skutočnosť,
že objektívne došlo k porušenie predkupného práva, porušenia ktorého sa žalobkyňa domáhala v
tomto konaní. Účelom žaloby bolo uplatnenie nároku z porušeného predkupného práva, a nie určenie
(získanie vlastníckeho práva). Žalobkyňa dosiahla účel žaloby, a to, že žalobkyni zostalo zachované
predkupné právo voči pôvodnému vlastníkovi, a to v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany

žalovanej. Ak by žalobkyňa pokračovala v súdnom konaní, a ak by preukázala dôvodnosť podanej
žaloby, nemohla by mať v konaní úspech z dôvodu, že v čase vydania meritórneho rozsudku už žalovaná
nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Je zavinením žalovanej a jej odstúpenia od kúpnej zmluvy,
že v konaní nie je vykonané dokazovanie, ale žalobkyňa bola prinútená vziať žalobu späť. S poukazom
na rozhodnutia NS SR 7MCdo/4/2010 a Ústavného súdu SR I. ÚS 169/09 žalobkyňa zdôraznila, že

súd prvej inštancie správne posúdil procesné zavinenie a skutočnosť, že žalovaná svojim správaním po
podaní žaloby zapríčinila vznik takej skutočnosti, pre ktorú žalobkyňa vzala žalobu späť. Len správanie
žalovanej bolo kompetentné a zásadne zmenilo skutkovú situáciu, ktorá nastala v dôsledku porušenia
predkupného práva. Žalobkyňa sa pokúšala mimosúdne urovnať vec a žalovanú mimosúdne vyzývala
na nápravu, avšak neúspešne. Ak by žalovaná odstúpila od kúpnej zmluvy pred podaním žaloby, tak

by šlo o objektívny dôvod, pre ktorý nebude znášať trovy konania Žalovaná však odstúpila od zmluvy
až po podaní žaloby a počas celej doby tvrdila, že žiadneho porušenia sa nedopustila. Žalobkyňa
napriek tvrdeniam, že k odstúpeniu od kúpnej zmluvy došlo z iného dôvodu, než je uznanie porušenia
predkupného práva, tak súdu zároveň nepredkladá žiadne rozumné tvrdenie podložené objektívnymdôkazom, pre ktoré došlo k odstúpeniu od zmluvy. Preto jediným rozumným dôvodom je fakt, že došlo
k porušeniu predkupného práva a žalovaná v záujme nápravy protiprávneho stavu od kúpnej zmluvy
odstúpila. Na základe uvedených skutočností a na základe správne zisteného skutkového stavu, ako

aj vzhľadom k správnej aplikácií príslušných hmotnoprávnych noriem, považuje žalobkyňa napadnuté
uznesenie za vecne správne, a preto navrhla, aby ho odvolací súd ako vecne správne potvrdil. Zároveň
si uplatnila nárok voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia v
odvolacom konaní vo výške 100 %.

6. Žalovaná vo svojej odvolacej replike uviedla, že argumentácia žalobkyne, ako aj súdu prvej
inštancie v napádanom uznesení, je nesprávna, pretože vychádzajú z toho, že žalovaná uznala chybu v
dodržaní predkupného práva žalobkyne, a preto previedla nehnuteľnosť späť na pôvodného vlastníka,
resp. z toho, že bolo porušené predkupné právo. Nebol však predložený ani jeden dôkaz o tom, že
predkupné právo bolo porušené. Napriek tomu žalobkyňa túto okolnosť opakovane uvádza ako jasnú a
zrejmú, avšak nesprávne. Žalobkyňa sa odvoláva na judikatúru, ktorá uvádza, že v takýchto prípadoch

(späťvzatie žaloby z dôvodu, že žalovaný previedol nehnuteľnosť späť na pôvodného vlastníka) možno
uzavrieť, že konanie bolo zastavené z dôvodu na strane žalovaného (a preto zaviazať žalovaného
na povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi); ale žalovaná dopĺňa (ako vyplýva z judikatúry), že
vždy len vtedy, ako bolo preukazné, že predkupné právo bolo porušené. V súdnom spise sa však
nikde nenachádza žiaden dôkaz o tom, že by predkupné právo bolo porušené. Aj samotná žalobkyňa

uvádza „dá sa predpokladať“ alebo „ide o jediný rozumný dôvod“, teda nemá istotu ani žalobkyňa
a vychádza len z nejakých domnienok, predpokladov, či teoretických úvah. Na základe domnienok,
predpokladov, či úvah, však nie je možné založiť súdne rozhodnutie s uložením povinnosti strane
sporu. Môže tak byť len na základe preukázaného skutkového stavu. Naopak, žalovaná predložila
listinný dôkaz - písomná ponuka na uplatnenie predkupného práva zo dňa 10.03.2017, na základe

ktorého žalobkyňa radšej vzala žalobu späť pod ťarchou dôkazov, lebo sa preukázalo, že predkupné
právo nebolo porušené, ale žalobkyňa bola riadne vyzvaná, aby si predkupné právo uplatnila, avšak
žalobkyňa tak nespravila. Žalobkyňa absolútne nesprávne uvádza, že sa podanou žalobou nedomáhala
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Opak je pravdou, petit žalobného návrhu jasne a zreteľne znel na
povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa žalobkyňa stáva vlastníkom nehnuteľnosti. Nie je

správne tvrdenie žalobkyne, že sa domáhala „len“ zachovania svojho predkupného práva. Aj za situácie,
že vlastníkom nehnuteľnosti (1/4 podielu na nehnuteľnosti) podľa kúpnej zmluvy sa stala žalovaná,
naďalej ostávalo predkupné právo žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti. Teda žalobkyňa mala vždy
zachované predkupné právo, a to aj v prípade, že by podielovou spoluvlastníčkou bola žalovaná. Je
preto zrejmé, že žalobkyňa nedosiahla stav, ktorý požadovala podaným žalobným návrhom, a preto

nemožno tvrdiť, že žalobkyňa berie žalobu späť pre konanie žalovanej, lebo jej nárok z podanej žaloby
žalovaná uspokojila. Nárok žalobkyne, ktorá požadovala podanou žalobu (získanie vlastníckeho práva)
uspokojený nebol. Ustálená judikatúra len potvrdzuje, že pokiaľ žalobkyňa nedosiahla nárok, ktorý
požadovala podanou žalobou, tak nebola úspešná a nemožno procesne tvrdiť, že žalobkyňa vzala
žalobu späť pre správanie sa (zavinenie) žalovanej. Z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobkyňa rovnako nesprávne uvádza, že „ak
by žalobkyňa pokračovala v súdnom konaní, a ak by preukázala dôvodnosť podanej žaloby, nemohla
by mať v konaní úspech z dôvodu, že v čase vydanie rozsudku by už žalovaná nebola vlastníkom
nehnuteľnosti“. Tým má žalobkyňa pravdepodobne na mysli, že pri pokračovaní v súdnom spore by
to viedlo nevyhnutne k zamietnutiu žaloby a k určeniu povinnosti žalobkyne nahradiť trovy konania

žalovanej. Ani tento názor žalobkyne nie je správny, pretože aj v takomto modelovom prípade by
súd mohol rozhodnúť v zmysle § 256 ods. 2 CSP, a hoci by žalobkyňa súd prehrala, mohol by súd
zaviazať na náhradu určitých trov práve žalovanú, lebo by bolo preukázané, že naozaj došlo k porušeniu
predkupného práva, a preto procesné trovy zavinila žalovaná. Avšak k vyriešeniu otázky, či došlo k
porušeniu predkupného práva nedošlo práve z dôvodu na strane žalobkyne. Na základe uvedeného

má žalovaná za to, že jej odvolanie je dôvodné a na náhradu trov konania v celom rozsahu by mala
byť zaviazaná žalobkyňa. Žalovaná však k úcte veku a príbuzenskému vzťahu k žalobkyni, poukazuje
aj na možné dôvody hodné osobitného zreteľa a možnosť uzavrieť vec postupom podľa § 257 CSP.
Skutočnosť, že žalovaná nemala reálny záujem na kúpe spoluvlastníckeho podielu, je preukázaná aj
tým, že po odstúpení od kúpnej zmluvy pôvodná vlastníčka - pani Z. D. písomne opätovne vyzvala

žalobkyňu na možné odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, na čo však žalobkyňa nereagovala, a pani
Z. D. predala spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti pánovi U. Baníkovi.7. Odvolacia replika žalovanej bola doručená žalobkyni dňa 26.10.2018. Žalobkyňa svoje procesné
právo na podanie odvolacej dupliky už nevyužila.

8. Vec s opravným prostriedkom bola predložená Krajskému súdu v Bratislave ako odvolaciemu súdu
dňa 13.12.2018.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu námietok a
tvrdení uvádzaných žalovanou v odvolaní, ako aj obsahu celého spisu, dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej je dôvodné, lebo súd prvej inštancie nerozhodol o náhrade trov konania správne.

10. Z obsahu žaloby odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 14.12.2017 domáhala, aby súd svojim rozhodnutím nahradil vyhlásenie vôle žalovanej tak, že ako
predávajúca uzatvára so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu o odplatnom prevode vlastníckeho
práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1 k nehnuteľnostiam (v žalobnom petite bližšie označeným
pozemkom registra „E“), zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre okres I., obec N. a katastrálne

územie Jablonové, za kúpnu cenu v celkovej sume 229,36 eur v znení predloženom žalobkyňou, ktorá
bude tvoriť súčasť rozsudku. Žalobkyňa žalobu odôvodňovala tým, že uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa
01.06.2017 medzi pôvodným spoluvlastníkom a žalovanou (vklad ktorej bol do katastra nehnuteľností
povolený pod V-XXXX/XXXX, právopl. XX.XX.XXXX), predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel na
označených nehnuteľnostiach o veľkosti 1, došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne v zmysle §

140 Občianskeho zákonníka, pretože predávajúci ako pôvodný spoluvlastník nikdy nezaslal žalobkyni
ako podielovému spoluvlastníkovi spoločnej nehnuteľnosti písomnú ponuku na uplatnenie predkupného
práva, ani žiadnym iným spôsobom neumožnil žalobkyni uplatniť si predkupné právo. V dôsledku
porušenia § 140 Občianskeho zákonníka má žalobkyňa právo domáhať sa od žalovanej - kupujúcej
podľa predmetnej kúpnej zmluvy, aby jej vec ponúkla ku kúpe za rovnakých podmienok, za akých ich

nadobudol od prevodcu, podľa ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka v platnom znení. S úmyslom
kúpiť od žalovanej predmetné parcely, doručila žalobkyňa žalovanej dňa 30.11.2017 výzvu zo dňa
14.11.2017,vktorejžalobkyňaupozornilažalovanúnaporušeniepredkupnéhoprávaavyzvalažalovanú
na vyjadrenie, či súhlasí s prevodom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo žalovanej
na žalobkyňu. Žalovaná ku dňu podania žaloby na výzvu nereagovala.

11. Z obsahu spisu odvolací súd tiež zistil, že žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne podaním zo
dňa 20.04.2018 s tým, že ponuku na využitie predkupného práva, podpísanú pôvodným podielovým
spoluvlastníkom, pani Z. D., predložil žalobkyni osobne pán B. Y.. V písomnej ponuke na využitie
predkupného práva bol obsiahnutý úmysel predmetné nehnuteľnosti predať, ako aj kúpna cena, za ktorú

sa mal tento predaj zrealizovať. Žalobkyňa si po predložení tejto ponuky výslovne odmietla uplatniť
svoje predkupné právo. Túto skutočnosť vedia potvrdiť aj svedkovia, ktorí boli prítomní pri predložení
ponuky na uplatnenie predkupného práva žalobkyni. Žalovaná na preukázanie tejto okolnosti navrhuje,
aby v súdnom konaní boli vypočutí svedkovia - Z. D., ktorá predmetnú ponuku na využitie predkupného
práva podpísala, B. Y., ktorý osobne predložil žalobkyni predmetnú ponuku a V. N., svedok udalosti,

osobne prítomný pri predložení ponuky na využitie predkupného práva žalobkyni. Žalovaná vo vyjadrení
k žalobe ďalej rozporovala navrhovanú kúpnu cenu za spoluvlastnícke podiely uvádzané v žalobe a
zdôraznila, že by nikdy nepristúpila k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, keby nemala preukázanú informáciu o
tom, že písomná ponuková povinnosť k uplatneniu predkupného práva prevádzajúceho voči žalobkyni
bola splnená. Predkupné právo žalobkyne bolo dodržané a stále je zachované, a preto žalovaná navrhla

súdu, aby žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a zároveň zaviazal žalobkyňu nahradiť trovy
konania žalovanej v celom rozsahu.

12. Ako ďalej vyplýva zo spisu, podaním zo dňa 26.04.2018 zobrala žalobkyňa svoju žalobu v celom
rozsahu späť, pričom späťvzatie žaloby odôvodnila tým, že žalovaná na základe Dohody o čiastočnom

odstúpení od kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX, právopl. 19.06.2017, odstúpila od kúpnej zmluvy v časti
spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch, ktoré sú predmetom porušenia predkupného práva v tomto
súdnom konaní, čím žalovaná v plnom rozsahu uznala, že došlo k porušeniu predkupného práva.
Vzhľadom k tomu, že odstúpením od kúpnej zmluvy žalovaná uznala porušenie predkupného práva v
plnom rozsahu a tento protiprávny stav napravila, nie je dôvod na pokračovanie v tomto súdnom konaní.

Vlastníkom sa stala opäť pôvodná vlastníčka Z. D., rod. Jurkovičová a predkupné právo žalobkyne
zostalo tým zachované.13. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010, na ktoré sa
odvolávajú obe strany sporu, vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada
úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná

náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu
tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad
pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu
alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov
konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania

zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo
vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a
skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý
sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej

požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku
príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí
návrhu.

14. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená

zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie
(pôvodne § 146 ods. 2 a § 147 OSP) bola transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a
znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady
zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená
rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny

výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne
z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej
súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napríklad

v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že
konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či
bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy
konania. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne, a nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo
o posúdenie dôvodnosti samotnej žaloby. Nerozhoduje teda, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo

k späťvzatiu návrhu, ale to, či žalovaný splní to, čoho sa žalobca domáha, a len preto žalobca vezme
návrh späť.

15. Vo všeobecnosti možno tiež uviesť, že spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§
140 Občianskeho zákonníka), má pri porušení jeho predkupného práva na výber, či: a) sa bude na súde

domáhať určenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu (§ 40a Občianskeho zákonníka), b)
sa bude domáhať voči nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu
za rovnakých podmienok, c) sa uspokojí s tým, že mu zostáva zachované predkupné právo, avšak už
voči nadobúdateľovi.

16. Predmetom konania v predmetnej veci bolo nahradenie prejavu vôle žalovanej, že ako predávajúca
uzatvára so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu na
pozemkových nehnuteľnostiach v katastrálnom území N.. Účelom žaloby teda nebolo, ako tvrdí
žalobkyňa, aby jej zostalo zachované predkupné právo voči pôvodnému vlastníkovi. Právne pomery k
veci by sa vrátili do stavu existujúceho pred prevodom podielu na tretiu osobu (žalovanú) v prípade

určenia, že zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu, ktorá je v rozpore s ustanovením § 140
Občianskeho zákonníka, je neplatná (§ 40a Občianskeho zákonníka).

17. Účelom žaloby bolo dosiahnuť nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam od
nadobúdateľa (žalovanej) za rovnakých podmienok, za akých ich nadobúdateľ kúpil od pôvodnej

spoluvlastníčky (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka). K späťvzatiu žaloby však nedošlo z dôvodu,
že by žalovaná splnila to, čoho sa žalobkyňa žalobou domáhala, a preto je to žalobkyňa, ktorá zavinila
zastavenie konania späťvzatím žaloby.18. Závery súdu prvej inštancie, že späťvzatie žaloby bolo zapríčinené výlučne správaním žalovanej,
ktorá po podaní žaloby zmarila právo žalobkyne uplatnené žalobou, a teda zodpovednosť za zastavenie
konania nemožno pripisovať žalobkyni, sú tak nesprávne.

19. Žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, a preto náhradu trov konania treba v zmysle ust.
§ 256 ods. 1 CSP priznať žalovanej.

20. Hoci žalovaná poukazovala aj na možné dôvody hodné osobitného zreteľa a možnosť uzavrieť

vec postupom podľa § 257 CSP, odvolací súd nevzhliadol na aplikáciu tohto zákonného ustanovenia
dôvod, pretože úctu žalovanej k veku žalobkyne a ich príbuzenský vzťah nepovažoval za dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne nemala byť priznaná náhrada trov žalovanej. Rozhodnutie
o trovách konania však žalovanej nebráni v tom, aby na náhrade trov od žalobkyne netrvala.

21. Pretože súd prvej inštancie o náhrade trov konania v predmetnej veci nerozhodol správne, odvolací

súd uznesenie v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

22. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej odvolací súd priznal nárok proti žalobkyni
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie

podľa 262 ods. 2 CSP.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).