Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/200/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200762
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5619200762.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a

členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcov: 1/ RSDr. A. T.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/X, A. U., 2/ D. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/X, A. U., právne
zastúpení JUDr. Annou Járošovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom R. XXXX - OD H., A.
E., proti žalovanej: L. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XXX, T. T., t. č. bytom T. XXX, A.
U., o vypratanie bytu s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 4C/9/2019-86 zo dňa 11.6.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom v 1/ a 2/ rade voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

III. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 4C/9/2019-86 zo dňa 11.6.2019 uložil žalovanej
povinnosť vypratať byt - garsónku č. 8, nachádzajúcu sa na prvom poschodí, vchod č. 5, v bytovom

dome súpisné č. XXX v A. U., ktorá pozostáva z jednej obytnej miestnosti s kuchynským kútom a
príslušenstvom,ktorýmjechodba,kúpeľňa,WCapivnicaovýmere2,10m2,nachádzajúcasavsuteréne
bytového domu, ktorý byt je zapísaný v evidencii Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor
na LV č. XXXX pre k. ú. A. U., obec A. U., ako bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov v celosti, a to do
15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcom v 1/ a 2/ rade priznal voči žalovanej náhradu trov konania
v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Vec právne posúdil podľa ust. § 123, 126 ods. 1, § 685 ods. 1, § 710 ods. 2 a 712a ods. 9 Občianskeho
zákonníka.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podanej žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovel,
nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali vypratania bytu, t.
j. ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu, vypratania ktorého
sa v spore domáhali a ktorý Zmluvou o nájme bytu zo dňa 01. 05. 2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 01.

01. 2016 prenechali na užívanie žalovanej, a to na dobu určitú. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu a
to žalobcami v právnom postavení prenajímateľa a žalovanou v právnom postavení nájomcu obsahuje
všetky podstatné náležitosti zmluvy o nájme bytu uvedené v § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
t. j. označenie predmetu a rozsah užívania; výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené sužívaním bytu; opis bytu; doba nájmu. Rovnako medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná po
uplynutí dojednanej doby nájmu naďalej predmetný byt užíva, tento doposiaľ nevypratala a žalobcom
neodovzdala. Súd preto poskytol ochranu vlastníckemu právu žalobcov 1/, 2/, do ktorého žalovaná

neoprávnene zasahuje tým, že užíva predmetný byt po uplynutí doby nájmu, t. j. bez právneho dôvodu,
keďže nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú. Nájomný pomer zanikol ku dňu 31. 08. 2016
(v prípade, že súd uveril skutkovým tvrdenia žalovanej, že Dodatok č. 2 nepodpísala, aj ten však mal
byť uzatvorený na dobu určitú) a aj keď nájomkyňa užíva byt aj po skončení doby nájmu a prenajímateľ
proti tomu nepodal návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, nedošlo k obnoveniu nájomnej

zmluvy za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, nakoľko ustanovenie § 676 ods. 2
Občianskeho zákonníka pre zánik nájmu bytu neplatí. Súd obranu žalovanej v tom smere, že pôvodne
nájomná zmluva mala byť podľa ústnej dohody uzatvorená na dobu neurčitú, rovnako ústnou formou
mala mať dojednané predkupné právo, vyhodnotil ako nedôvodnú. Občiansky zákonník v ust. § 686
nevylučuje, aby nájomná zmluva, predmetom ktorej je nájom bytu, nebola uzavretá písomne, v tom
prípade sa však o jej obsahu vyhotoví zápisnica. Zmluva o nájme bytu medzi stranami sporu však

písomne uzatvorená bola. Žalovaná mala dostatok času, aby sa s jej obsahom oboznámila. Sama
potvrdila, že si zmluvu prečítala a na znak súhlasu ju podpísala. Žalovaná sa nájomnou zmluvou cítila
byť viazaná, nakoľko v znení jej článku V bod 9 požiadala prenajímateľov o predĺženie doby nájmu a
rovnako podpísala Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve. Napokon o skutočnosti, že žalovaná si bola vedomá
práv a povinností vyplývajúcej z nájomnej zmluvy svedčí aj jej skutkové tvrdenie, že napriek jej žiadosti o

predĺženie doby nájmu na dobu neurčitú, ktorej žalobcovia nevyhoveli, im už ďalšiu žiadosť o predĺženie
doby nájmu nezasielala. V občianskoprávnych vzťahoch sa uplatňuje princíp zmluvnej voľnosti. Zmluvná
voľnosť je právny princíp umožňujúci zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby čo
najlepšie vyhovovali ich potrebám a záujmom. Právo v tejto sfére plní iba korekčnú a preventívnu funkciu
voči takej zmluvnej úprave vo vzájomných vzťahoch súkromno-právnych subjektov, ktorá by s ohľadom

na všeobecne akceptované, morálne, mravné i etické hodnoty spoločnosti nespravodlivo zvýhodnila,
resp. znevýhodnila niektorého z kontrahentov (nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS/48/2012 zo dňa 28. 03. 2012).
Zmluvná voľnosť ale v danom prípade neznamená, že zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami
bude zodpovedať len vôle jednej zo zmluvných strán, v danom prípade žalovanej, ktorá chcela mať
uzavretú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Vôľou prenajímateľov bolo dať predmetný byt do užívania

nájomcovi len na dobu určitú, s čím žalovaná súhlasila a nájomnú zmluvu podpísala. Vôľa zmluvných
strán bola riadne prejavená v písomne uzatvorenej zmluve v znení jej dodatku. Skutkové tvrdenie, že
zmluva z jej strany nebola podpísaná dobrovoľne je v rozpore s následným správaním sa žalovanej,
ktorá sa uvedenou zmluvou riadila, prijímala plnenia z nej (prenájom bytu), poskytovala protiplnenia
(uhrádzala nájomné) a so zreteľom na všetky okolnosti sa cítila byť zmluvou o nájme bytu viazaná.

Nakoľko nájom zanikol uplynutím doby, ďalšie právne úkony ako výpoveď z nájmu, resp. dohoda o
ukončení nájmu bytu sú právne irelevantné. Súd nemal dôvod neuveriť tvrdeniam žalobcov, že tak konali
v úmysle čo najskôr žalovanú z predmetného bytu vypratať, nakoľko mali úmysel predmetný byt predať.
Súd nevyhovel návrhu žalovanej na doplnenie dokazovania výsluchom svedka JUDr. H. k okolnostiam,
ktoré nastali po uplynutí doby nájmu, pretože takýto dôkaz by nemal vplyv na rozhodnutie súdu a ako už

bolo uvedené vyššie, jednalo sa len o snahu žalobcov žalovanú z predmetného bytu vysťahovať. Pokiaľ
sa týka skutkových tvrdení žalovanej o údajnom predkupnom práve, v zmysle ust. § 603 ods. 2 OZ je
podmienkou platnosti takéhoto právneho úkonu jeho písomná forma. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd uložil žalovanej na splnenie povinnosti

vypratať predmetný byt dlhšiu ako zákonnú trojdňovú lehotu, prihliadnuc k pomerom žalovanej, aby si
táto zabezpečila priestory na uspokojovanie svojich bytových potrieb, či si nepochybne vyžaduje dlhší
časakozákonnomurčenútrojdňovúlehotunaplnenie.Súdvšakdávadopozornostidoba,ktoráuplynula
od ukončenia doby nájmu ako aj dĺžku súdneho konania, teda tú skutočnosť, že žalovaná si bola vedomá
svojej povinnosti predmetný byt vypratať, preto sa lehota 15 dní súdu javí ako primeraná na splnenie

povinnosti uloženej týmto rozsudkom. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
priznal žalobcom 1/, 2/, ktorí mali plný úspech vo veci, plnú náhradu trov konania O výške náhrady trov
konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa
§ 262 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, ktorá s rozsudkom
nesúhlasila. Navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vrátil na
opätovné konanie a nové rozhodnutie.Namietala zistenia súdu, že zmluva o nájme bytu z 1.5.2015 bola uzatvorená podľa § 686 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Toto tvrdenie súdu nie je pravdivé, rovnako ako aj skutočnosť, že túto
zmluvu bola nútená vzhľadom na okolnosti podpísať a nájomné dobrovoľne uhrádzala na základe

prísľubu žalobcov na predkupné právo na prenajatý byt po údajnom skončení nájmu, čo síce žalobcovia
opakovane potvrdzovali, ale k uzatvoreniu kúpno-predajnej zmluvy nedošlo, pričom túto rozhodujúcu
skutočnosť v žalobe zo dňa 13.3.2019 neuviedli a napriek tomu súd prvej inštancie rozhodol o vyprataní
bytu s príslušenstvom, keď podľa odvolateľky obhajuje vlastnícke právo žalobcov, ktorí ho zneužívajú
na bezdôvodné obohacovanie s prísľubom predkupného práva na prenajatý byt, pričom od 16.5.2018

klamú o predaji bytu neznámemu kupcovi. V rozsudku sa okrem iného uvádza, že zmluva uzavretá
medzi stranami sporu, a to žalobcami - v právnom postavení prenajímateľa a žalovanou - v právnom
postavení nájomcu, obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o nájme bytu uvedené v § 686 ods. 1
Občianskeho zákonníka, t.j. označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného, výšku úhrady
za plnenia spojené s užívaním bytu, opis bytu, doba nájmu ..., pričom skutočnosti v zmluve o nájme
bytu z 1.5.2015 (č.l. 10-13 spisu) sa nachádza iba trojnásobne predražená výška obvyklého nájomného,

nulová suma za výšku úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, žiadny opis bytu a zmenená dohodnutá
doba nájmu z doby neurčitej na určitú, pričom súd cituje ust. § 123, § 126, § 685 ods. 1, § 710 ods.
2, § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka bez citácie § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka. „Nájomná
zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného, výšku úhrady za
plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva

a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica“.
Z uvedeného podľa odvolateľky je zrejmé, že súd prehliadol žalobcami v 1/ a 2/ rade špekulatívne
upravenie výšky nájomného a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu v zmluve o nájme bytu z
1.5.2015 (č.l. 11), čím sa bezdôvodne obohacovali na trojnásobne predraženom obvyklom nájomnom
(v rozpore s § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom jasné sfalšovanie dôkaznej listiny „Dodatok

č. 2 zo dňa 31.8.2016“ (č.l. 14 spisu), na ktorej nie je jej podpis, súd nepovažoval za dokaz marenia
spravodlivosti a nútený podpis žalobcami nezákonne zmenenej nájomnej zmluvy nie je podľa súdu
neplatným právnym úkonom v súlade s § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, lebo podľa rozsudku strana
5, bod 18. (č.l. 90 spisu) súd tiež uvádza aj: „...Zmluva o nájme bytu medzi stranami sporu však písomne
uzatvorená bola, žalovaná mala dostatok času, aby sa s jej obsahom oboznámila. Sama potvrdila,

že si zmluvu prečítala a na znak súhlasu podpísala...“ (?). Z 1.5.2015 po tom, čo bola v byte č. 8
nasťahovaná a za užívanie už uhradila nájomné s preddavkami za plnenia dňa 7.4.2015, za platný len
preto, že mala dostatok času si zmluvu prečítať a napriek nesúhlasu s jej obsahom podpísať, pretože
nepodpísaním by bola nútená sa z bytu vysťahovať na ulicu. Ďalším porušením jej práva na spravodlivý
proces a nerovnosti účastníkov v tomto konaní je spôsob, ako súd nevenoval skoro žiadnu pozornosť

takým ňou predloženým dôkazným listinám, akým je uznesenie ČVS: ORP-561/LM-LM-2018 policajta
PZ Liptovský Mikuláš npor. Mgr. S. E. zo dňa 13.10.2018, doručeného 2.11.2018, v ktorom sa súd v
rozsudkuzmieňujelennastrane4ods.9.(č.l.89spisu),pričomnebolzneznámychdôvodovdosúdneho
spisu zaradený a pri jeho študovaní zistila, že zápisnica z pojednávania zo dňa 11.6.2019 je do spisu
zaradená dvakrát, a to ako č.l. 72-75 a druhýkrát úplne rovnaká zápisnica z 11.6.2019 ako č.l. 81-85.

Naviac v uvedenej zápisnici je nesprávne uvedený čas pojednávania 12:20 hod., keďže v skutočnosti
pojednávanie skončilo o 11:10 hod., keďže 12:20 hod. už bola v rýchliku R-603 z Liptovského Mikuláša
do Popradu, preto pojednávanie nemohlo skončiť o 12:20 hod. Súd na pojednávaní konanom dňa
11.6.2019 nevenoval skoro žiadnu pozornosť predloženým dôkazom, ktoré dokazovali nielen predkupné
právo na prenajatý byt č. 8, ale aj zneužívanie vlastníckeho práva žalobcov pri predlžovaní doby nájmu

v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom sa do dňa 16.5.2018 bránia
zrejme nepravdivým tvrdením, že na byt už majú kupca. Naviac, žiadna z výziev zo dňa 8.8.2018 a
28.8.2018 predložené súdu jej neboli nikdy doručené, okrem „Výzvy“ a oznámenia na ukončenie nájmu
a zaslanie dohody o ukončení nájmu JUDr. H. H. zo dňa 27.6.2018, doručená 6.7.2018, ktoré žalobcovia
súdu nepredložili a súd môj návrh na vypočutie tohto pána spolu so žalobcom v 2/ rade na pojednávaní

konanom11.6.2019zamietol,keďžemaljasnenaplánovanéukončeniekonaniarozsudkom,čímzabránil
zistenie rozhodujúcich skutočností. Na základe uvedeného navrhuje rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia v 1/ a 2/ rade prostredníctvom právnej

zástupkyne.
Vo vyjadrení uviedli, že sa plne stotožňujú s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým žalobe na
vypratanie nehnuteľnosti vyhovel a považujú toto rozhodnutie za zákonné, spravodlivé a tiež dostatočne
odôvodnené. Súd správne právne posúdil vec, vykonal všetky dôkazy, ktoré boli podstatné prerozhodnutie vo veci a tiež dostatočným spôsobom ich zhodnotil. Starostlivo prihliadol na všetko, čo v
konaní vyšlo najavo a tiež, čo uviedli účastníci konania, preto nie je dôvod na vrátenie veci súdu prvej
inštancie na nové konanie. Zdôraznili, že predmetom súdneho konania je vypratanie bytu, ktorého sú

výlučnými vlastníkmi v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vlastnícke právo je základné
zákonné právo, ktoré je chránené Ústavou SR. Vlastníci rozhodujú o nakladaní s vecou, ktorej sú
vlastníkmi. Pri nájme bytu žalobcovia v postavení prenajímateľov postupovali v súlade so zákonom.
Dobu nájmu, ktorá bola v písomnej nájomnej zmluve dohodnutá, dodržali a žalovanej vyšli v ústrety,
keďže jej dobu nájmu predĺžili dodatkami až dvakrát. Napriek tomu, že sa nájomný vzťah skončil,

žalovaná byt naďalej bezodplatne užíva proti vôli vlastníkov - žalobcov v 1/ a 2/ rade. Takéto konanie je v
rozpore so zákonom a tiež s dobrými mravmi, nehovoriac o tom, že im spôsobuje škodu, keď užíva byt,
za ktorý platia všetky poplatky žalobcovia sami. Argumenty žalovanej sú nepodstatné a zavádzajúce a
úmyselne predlžujú súdne konanie, aby v byte, za ktorý neplatí, mohla bývať čo najdlhšie. V súdnom
konaní nepredložila platnú nájomnú zmluvu, ktorá by ju momentálne oprávňovala užívať predmetný byt.
Zároveň poukazujú na rozpory vo vyjadreniach žalovanej, keď na jednej strane súdu predložila nájomnú

zmluvu na prenájom bytu v Poprade, do ktorého sa mienila odsťahovať a na druhej strane sa nechce
odsťahovať z bytu žalobcov v 1/ a 2/ rade, nakoľko vraj má na ich byt predkupné právo. Žalovaná však
nedisponuje žiadnou písomnou zmluvou, ktorou by preukázala jej predkupné právo na byt a nemá ani
peniaze na kúpu bytu, keďže jej jediným príjmom je čiastočný invalidný dôchodok vo výške 210,40
eur. Navrhli preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a zároveň si

uplatnili náhradu trov konania.

4.Žalovanávpísomnejreplikekvyjadreniužalobcovv1/a2/radeuviedla,žežalobcoviav1/a2/radevo
vyjadrení opätovne poukazujú na svoje vlastnícke práva k bytu č. 8, ktorý ako dlhoročný prenajímatelia
tejto nehnuteľnosti zmenili dohodnuté podmienky prenájmu, a to nielen dobu nájmu z doby neurčitej

na určitú od 1.5.2015 do 31.12.2015, ale zmenili aj výšku sumy nájmu, čo súdu jasne, zrozumiteľne a
pravdivo opísala už vo vyjadrení zo dňa 10.5.2019. Z uvedeného vyplýva, že aj keď zmluvu o nájme bytu
zo dňa 1.5.2015 bola nútená podpísať (v deň podpisu zmluvy už bývala v byte, za ktorého prenájom
uhradila aj nájomné s energiami vo výške 140,- eur za máj 2015), aj keď tento právny úkon nebol
platný, pretože zmluva nebola uzavretá v súlade s § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia v

1/ a 2/ rade nepriložili k zmluve o nájme bytu žiadny protokol, resp. inú prílohu, na základe ktorej malo
dôjsť k odpočtu energii, čo znamená, že ju uviedli do omylu, tvrdiac, že v sume nájomného 140,- eur
sú zahrnuté aj energie, čo neskôr popreli a odmietli jej predložiť vyúčtovanie za elektriku, kde za roky
2016 a 2017 podľa nich vznikli nedoplatky, ktoré žiadali uhradiť. Pri vyúčtovaní elektriky za rok 2016
ju opäť uviedli do omylu ohľadne údajného nedoplatku, a preto žalobcov ako skúsených dlhoročných

prenajímateľov požiadala nielen o úhradu zmluvnej pokuty presahujúcej 1.200,- eur, ale aj o predloženie
dokladov o úhrade za ďalšie energie - voda, teplá voda a teplo, čo odmietli s tým, že podľa nájomnej
zmluvy do nájomného vo výške 140,- eur žiadne energie započítané neboli, čím potvrdili, že zmluva
o nájme bytu z 1.5.2015 nebola uzatvorená v súlade s § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže
neobsahuje výšku nájomného (140,- eur je žalobcami trojnásobne predražená dohodnutá výška nájmu

v sume 40,- na mesiac) a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu
(podľa zmluvy 0,- eur). Podľa žalovanej vlastnícke právo žalobcov v 1/ a 2/ rade neoprávňuje falšovať
dôkazné listiny, pričom súd musí vedieť, že ide o trestný čin marenia spravodlivosti a ňou uhrádzané
trojnásobne predražené nájomné aj po skončení nájmu je bezdôvodným obohatením zo strany žalobcov
v 1/ a 2/ rade a poukazuje na to, že pomocou Centra právnej pomoci Banská Bystrica podala dňa

14.8.2019 žalobu.

5. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnej duplike uviedli, že majú
za to, že žalovaná nachádza vždy nové dôvody, aby oddialila povinnosť vysťahovať sa z bytu, ktorý
momentálne užíva bez akéhokoľvek právneho nároku. Jej tvrdenia sú účelové a nezakladajú sa na

pravde.Pokiaľmalanávrhynadoplneniedokazovania,malatakurobiťvprvostupňovomsúdnomkonaní.
Preto žalobcovia v 1/ a 2/ rade zotrvávajú na svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach a
navrhujú vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie žalovanej je bezdôvodné, rozsudok potvrdiť.

6. Krajský súd ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovanou
a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP(a contrario). Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmaní napadnutého rozsudku bol
odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok

preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len
vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§
380 ods. 1,2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil
v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského
súdu a webovej stránke Krajského súdu v Žiline (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1,3 CSP). Po prieskume

napadnutého rozsudku podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1,2 CSP) dospel odvolací súd
k právnemu záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil
ako vecne správne.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, celého spisového materiálu a vyhodnotením
toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany sporu vo svojich písomných podaniach, konštatuje,

že súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal
dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym
záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované
ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku,
obmedzujesalennaskonštatovaniesprávnostijehodôvodov.Rozsudoksúduprvejinštanciezodpovedá

zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia (§ 220 CSP), keď okresný súd
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval správne
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym

posúdením veci, ako aj s odôvodnením rozsudku sa odvolací súd preto plne stotožňuje a v zmysle ust. §
387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľka - žalovaná k veci samotnej v odvolaní neuviedla žiadne
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
skutkový stav a následne prijaté právne závery. Pokiaľ uvádza, a to opätovne skutočnosti, ktoré sú len
podľa nej právne významné, ktoré sú tak podľa súdu prvej inštancie, ako aj podľa odvolacieho súdu

právne irelevantné, musel odvolací súd konštatovať, že odvolateľka k veci samotnej neuviedla žiadne
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery.
Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podstatné v prejednávanej
veci. Odvolací súd konštatuje, že odvolateľka zjavne nechápe zákonný inštitút nájmu bytu, keď si
ho nesprávne vysvetľuje po svojom a keď súd túto jej nesprávnu interpretáciu odôvodnil zákonným

spôsobom, napáda ho za údajné porušenie práva na spravodlivý proces. Odvolací súd poznamenáva,
že právo na spravodlivý proces je jedným so základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí
viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a
právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním
využívaťprávneinštitútyazárukyposkytovanéprávnymporiadkom.Správanaspravodlivýsúdnyproces

pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej nesprávnymi
právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným nesprávnym výkladom
všeobecne záväzných predpisov a rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Aj podľa odvolacieho
súdu argumenty, ktoré uvádza žalovaná sú v danej veci nepodstatné a zavádzajúce a jej cieľom je
úmyselne predlžovať súdne konanie a oddiaľovať právoplatnosť rozhodnutia o vyprataní bytu. Takýmto

snahám žalovanej nemôže súd poskytnúť právnu ochranu.

9. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd v žiadnom prípade nemohol prisvedčiť argumentom
odvolateľky, na ktorých založila svoje odvolanie proti rozsudku, v ktorom odvolací súd nezistil žiadne
pochybenie, preto odvolanie žalovanej považoval za nedôvodné, vyslovene účelové, a preto rozsudok

okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trováchodvolacieho konania bola skutočnosť, že v odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia v 1/ a 2/ rade v
plnom rozsahu, preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom
rozsahu, pretože žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)