Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/300/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317202891
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317202891.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,
IČO 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, právne zastúpený: JUDr.
Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému:
M. S., narodený XX.X.XXXX, bytom I. XXX/XX, Z., o zaplatenie 126 eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 30Csp/46/2017-62 zo dňa 25.6.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (prvý výrok) a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal (druhý výrok).

2.Napadnutýrozsudoksúdprvejinštancieodôvodnilust.§489,§52ods.1,§524ods.1,2Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 2, § 3 ods. 3 písm. i), § 24 ods. 1, 2, § 2 písm. a), c), d) zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 132, § 215 ods. 1, § 217 ods. 1 veta prvá, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding
a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 16.10.2013 Zmluvu o pôžičke č. 4600306395, na základe ktorej bola
žalovanému poskytnutá bezúročná pôžička za účelom kúpy tovaru Sony Xperia E vo výške 126 eur s
akontáciou 2 eur, splatná v 18 pravidelných mesačných splátkach po 7 eur do 5/2015. Spôsob úhrady
bol dohodnutý prostredníctvom O2 faktúry vystavenej spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o. spolu s

úhradou za služby elektronických komunikácií poskytovaných spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o.
s tým, že ak klient uhradí nižšiu sumu, než je celková suma uvedená na faktúre, uhradená suma sa
prednostne použije na úhradu mesačného poplatku za O2 Mobil Pôžičky. Listom zo dňa 28.2.2014
pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s. vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok vo výške
126 eur najneskôr do 3 dní od jeho doručenia. Listom zo dňa 23.5.2017 právny predchodca žalobcu
Consumer Finance Holding a.s. oznámil žalovanému, že pohľadávka voči nemu zo zmluvy č. 20532384

zo dňa 17.10.2013 vo výške 146,48 eur s príslušenstvom bola ku dňu 18.5.2017 postúpená na žalobcu.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobca v konaní síce preukázal existenciu písomnej
zmluvy o pôžičke, avšak na preukázanie skutkových tvrdení o platbách žalovaného neoznačil žiadne
dôkazy, ktoré by mal súd v konaní vykonať a na základe ktorých by bolo možné posúdiť i zákonnosť jeho
postupu pri predčasnej splatnosti pôžičky (resp. jeho právneho predchodcu vzhľadom na spotrebiteľský

charakter zmluvného vzťahu). Prehľad splátok a úhrad nie je dostatočným objektívnym dôkazom o
platbách žalovaného, najmä ak úhrady splátok pôžičky mali byť zahrnuté v O2 faktúre spolu s úhradouza služby elektronických komunikácií poskytovaných spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o. s tým, že
ak klient uhradí nižšiu sumu, než je celková suma uvedená na faktúre, uhradená suma sa prednostne
použije na úhradu mesačného poplatku za O2 Mobil Pôžičky. Žalobca k podanej žalobe nepredložil

relevantné dôkazy nevyhnutné k posúdeniu dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, teda neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne skutočností tvrdených v žalobnom návrhu, a preto súd prvej inštancie
pre neunesenie dôkazného bremena žalobu v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ súd v rámci voľného
hodnotenia dôkazov dospeje k záveru, že vykonané dokazovanie nepostačovalo na preukázanie
tvrdení strany sporu, z ktorých svoje nároky odvodzuje, potom súdu neostáva iné, ako postupovať v

zmysle pravidiel dôkazného bremena, vyhodnotiť spor v neprospech strany pre neunesenie dôkazného
bremena a bez ďalšieho zdôvodňovania ostatných aspektov veci žalobu zamietnuť.

5. Súd prvej inštancie úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu preukázateľne
trovy v konaní nevznikli.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm.
f) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena ohľadom skutočností tvrdených v žalobe. Skutkové zistenia súdu
prvej inštancie sú vo svetle predložených dôkazov - prehľad splátok a úhrad, zmluva o pôžičke,
predžalobná upomienka a skutočnosti, že žalovaný nenamietal dôvodnosť žalovanej pohľadávky,

ani jej výšku, nesprávne. Žalobcom uvádzané skutočnosti čo do výšky poskytnutého úveru, formy
splácania a predčasného zosplatnenia úveru jeho právnym predchodcom z dôvodu neplatenia, žalovaný
žiadnym spôsobom nerozporoval, prostriedky procesnej obrany nevyužil, počas sporu ostal celkom
pasívny. Z uvedeného dôvodu sa tak žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia považujú za nesporné
podľa ustanovenia § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie bez toho, aby

žalovaný rozporoval poskytnutie pôžičky, predčasnú splatnosť úver a rozsah neplnenia, ktorý vyplýva z
predloženého prehľadu splátok a úhrad k zmluve, teda bez jeho návrhu vykonal dokazovanie ohľadne
skutočností, ktoré neboli sporné. V rozpore so zásadami sporového konania tak súd prvej inštancie
v rámci dokazovania uplatnil namiesto prejednávacej zásady zásadu vyšetrovaciu. Tento postup súdu
prvej inštancie je v rozpore s Civilným sporovým poriadkom. Na základe predložených dôkazov a

procesnej obrany, resp. pasivity žalovaného v tomto spore, mal súd prvej inštancie správne zistiť
skutkový stav tak, že žaloba je dôvodná. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového
poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného
sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom
viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť

dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b)
Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 297 písm. b) Civilného
sporového poriadku, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie
sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur, mimo pojednávania vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi, a to oboznámením sa so zmluvou o pôžičke č. 4600306395 zo dňa

16.10.2013, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou zo dňa 28.2.2014
a prehľadom splátok a úhrad. Predtým súd prvej inštancie doručil žalobu s prílohami a výzvu na
vyjadrenie k žalobe žalovanému oznámením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu prvej inštancie.Žalovanýnauvedenúvýzvusúduprvejinštancienereagovalžiadnymspôsobomapočasceléhokonania
prebiehajúceho na súde prvej inštancie zostal nečinným.

10. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

11. Podľa § 150 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať

podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (odsek 1). Na zistenie podstatných a
rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (odsek 2).

12.Podľa§151ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuskutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovne
nepoprela sa považujú za nesporné.

13. Už samotnými pojmami procesný útok a procesná obrana zákonodarca zdôrazňuje kontradiktórnosť
procesného postavenia protistrán v sporovom konaní. Ustanovenia § 149 až 154 Civilného sporového
poriadku predstavujú inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania upraveného v Civilnom sporovom
poriadku, pričom ich cieľom je prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania.
Nová právna úprava v ustanovení § 150 Civilného sporového poriadku zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia,

teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým
vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu
strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových
tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného

popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Koncentrácia
konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania a
tvorí jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s princípom
arbitrárneho poriadku.

14. Postup súdu prvej inštancie sa odvolaciemu súdu javí rozporný s ustanovením § 215 Civilného
sporového poriadku, v zmysle ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu procesným
postupom podľa Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie
§ 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého je potrebné postupovať aj v spotrebiteľských
sporov(priktorýchsanepoužijúustanoveniaosudcovskejazákonnejkoncentráciivzmysleustanovenia

§ 296 Civilného sporového poriadku).

15. Jedným z dôvodov zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bolo nepreukázanie zo strany žalobcu
jeho tvrdení o platbách žalovaného, resp. nepreukázanie tvrdení žalobcu, z ktorých svoje nároky
odvodzuje. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie

k žalobe bola žalovanému doručená náhradným spôsobom, a to oznámením na úradnej tabuly a
webovej stránke súdu prvej inštancie, avšak žalovaný sa k žalobe vôbec nevyjadril, t. j. nevyjadril sa k
jednotlivým skutkovým tvrdeniam uvedeným v tejto žalobe, ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré navrhuje
v konaní vykonať vo vzťahu k prípadným svojim tvrdeniam. Skutočnosti uvádzané v žalobe ohľadne
výšky poskytnutého úveru, splácania úveru žalovaným, predčasného zosplatnenia úveru sú otázkami

skutkovými a odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie v konaní bol povinný v zmysle ustanovenia
§ 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádzať z nesporných skutkových tvrdení, t. j. z tvrdení
strany (žalobcu), ktoré protistrana (žalovaný) výslovne nepoprel (preto sa považujú za nesporné). V
tejto súvislosti treba poukázať opakovane na skutočnosť, že žalovaný skutkové tvrdenia uvedené v
žalobe nepoprel. Je neprípustné, aby súd prvej inštancie bez spochybnenia skutkových tvrdení žalobcu

žalovaným, tieto sám vlastnou činnosťou spochybňoval bez riadneho dokazovania na pojednávaní.

16. Nakoľko súd prvej inštancie nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom a neriadil sa ustanovením §
151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, je nepochybne jeho postup nepredvídateľný a prekvapivý, čo
je v rozpore s právom sporovej strany na spravodlivý súdny proces.

17. Rovnako bolo pre rozhodnutie odvolacieho súdu významné vyriešiť si tiež tú procesnoprávnu
otázku, či súd prvej inštancie mohol podľa ustanovenia § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku
vo veci samej rozhodnúť bez nariadenia pojednávania za situácie, keď podľa neho neboli žalobcompredloženýmilistinamipreukázanévšetkyrozhodujúceskutočnostiasúdprvejinštancietakpotommusel
založiť svoje rozhodnutie vo veci samej na závere o neunesení dôkazného bremena žalobcu.

18. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

19. Z ustanovenia § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku teda vyplýva, že súd prvej inštancie

môževecsamúprejednaťarozhodnúťonejbeznariadeniapojednávaniaokremtoho,žeideibaootázku
jednoduchého právneho posúdenia veci i v prípade, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1.000 eur (daný prípad) a ak skutkové tvrdenia strán nie sú sporné.

20.Podľa§181ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkupoúkonochpodľaodseku1súdurčí,ktoréskutkové
tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná

a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak
už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

21. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie bez nariadenia pojednávania
môže vec prejednať a rozhodnúť súčasne len za podmienky, že bol náležite zistený skutkový stav

veci na základe stranami predložených listín, lebo nimi boli preukázané všetky medzi stranami sporné
skutkové okolnosti, významné pre právne posúdenie veci. Ak totiž ustanovenie § 297 písm. b) Civilného
sporového poriadku upravuje podmienku, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, vyjadruje tým nielen
požiadavku,abysúdprvejinštancieprizisťovanískutkovéhostavuvecinevychádzal,samozrejmeokrem
zhodných tvrdení strán, resp. zo skutkových tvrdení strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela (§ 151

ods. 1 Civilného sporového poriadku), z iného dôkazu ako z listín predložených stranami (ich zástupcami
alebo splnomocnencami), ale aj podmienku, že všetky rozhodujúce skutočnosti budú zhodnými, resp.
nespornými tvrdeniami strán, a nimi predloženými listinami náležite preukázané a že teda podkladom
pre rozhodnutie súdu prvej inštancie nebude (aj) nesplnená povinnosť tvrdenia alebo neunesenie
dôkazného bremena (tak ako je tomu v danom prípade). Ak sa ukáže, že strana doteraz nesplnila

svoju povinnosť tvrdenia (neuviedla všetky rozhodujúce skutočnosti alebo ich uviedla neúplne) alebo
povinnosť dôkaznú (nenavrhla dôkazy potrebné na preukázanie všetkých svojich sporných tvrdení, ktoré
sú pre právne posúdenie veci významné), musí súd prvej inštancie, aj keby išlo o spor podľa ustanovenia
§ 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, ako to bolo v danom prípade, vždy nariadiť pojednávanie
(§ 297 veta prvá Civilného sporového poriadku), pretože si musí splniť obligatórnu povinnosť v zmysle

ustanovenia § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku a informovať o rozsahu sporných a nesporných
skutočností a dokazovania, čo bez nariadenia pojednávania nie je možné.

22. Z uvedených dôvodov je potom možné tiež uzavrieť, že na prejednanie veci samej v spotrebiteľských
sporoch nie je potrebné v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku nariadiť na

súde prvej inštancie pojednávanie, i keď ide o spotrebiteľský spor do 1.000 eur, len vtedy, ak strany sporu
prostredníctvom nimi predložených listinných dôkazov a svojich nesporných tvrdení uniesli bremená
tvrdenia a dôkazné a ak podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej bol týmito
dôkazmi (prípadne aj pomocou zhodných, resp. nesporných tvrdení strán) zistený skutkový stav veci,
čo však daný prípad nie je.

23. S poukazom na vyššie uvedené je potom nesporné, že súd prvej inštancie tiež pochybil, ak vo veci
vyhlásil rozsudok dňa 25.6.2018 (ktorým žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobcu)
bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku,
nakoľko porušil svoju obligatórnu povinnosti v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 Civilného sporového

poriadku tým, že neurčil (najmä žalobcovi neoznámil), ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné,
čím porušil zákonom dané procesné práva žalobcu pre ďalší jeho procesný postup v kontradiktórnom
sporovom konaní, najmä vytvorenie mu priestoru na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného
útoku (procesnej obrany) vo vzťahu k ochrane subjektívnych práv a oprávnených záujmov, keď jeho
žalobu zamietol z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena.

24. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.25. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným

súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

26. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94).

27. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).

28. Porušením práva na spravodlivý súdny proces je možné podľa odvolacieho súdu chápať i taký
nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré
jej priznáva Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto
vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne
záväznými predpismi.

29. Vady konania vymedzené v ustanovení § 389 ods. 1 písm. a) až c) Civilného sporového poriadku sú
porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach
právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj citovaný čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej
republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

30. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou argumentáciu žalobcu a v dôsledku nesprávneho procesného
postupu súdu prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, neostávalo odvolaciemu súdu
nič iné, než tento napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b)

Civilného sporového poriadku zrušiť a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31.Ipodľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdovsúdnemusídaťodpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (akt. stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania (akt. strany), ktorý
ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania (akt. strán) (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a

podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej
inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

32. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku viazaný, opätovne teda vec prejednať,

a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť
z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť,
pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku
odôvodniť.

33. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

34. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).