Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. november 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/193/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216202282
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216202282.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: 1/ P. P. F., nar. XX.XX.XXXX
bytomG.X-X,X/X,XXXXV.,Rakúskoa2/D.F.,nar.XX.XX.XXXXbytomG.X-X,X/X,XXXXV.,Rakúsko,
proti žalovaným: 1/ P. B., nar. XX.XX.XXXX bytom A. XX, V. a 2/ O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XXX, obe zastúpené JUDr. Q. G., J. X, B., o povolenie obnovy konania, na odvolanie žalobkyne 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 9C/60/2016-109 zo dňa 28. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie zamietol návrh na obnovu konania (rozhodnutého rozsudkom OS Dunajská Streda
č. k. 8C/144/2010-63 zo dňa 30.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.
24Co/95/2011-104 zo dňa 17.10.2012 právoplatné dňom 20.02.2013), ktorej sa domáhali návrhom
žalobcovia. Ako dôvod návrhu na povolenie obnovy konania žalobcovia uviedli, že ich žaloba bola
zamietnutá s odôvodnením, že nepreukázali svoje tvrdenia, že žalovaná v 2. rade v rozhodnom období
od 01.05.2008 do 22.02.2010 užívala ich spoločnú nehnuteľnosť, zapísanú na LV č. XXX pre kat. územie
V., a to rodinný dom so súpisným číslom XXX na parc. č. 2852 - pozemky a zastavaná plocha a nádvoria

o výmere 411 m2 a parc. č. 2853- záhrada o výmere 391 m2 nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu
3/4-tín) a tým im neumožnila užívanie ich spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/4-tín. Ďalej poukázali
na to, že žalované tvrdili, že neužívali spornú nehnuteľnosť. V konaní vedenom pod sp. zn. 9C/126/2010
o náhradu škody vzniknutej v dôsledku znehodnotenia stavby rodinného domu so súpisným číslom
XXX na parc. č. 2858 v kat. území V. na základe dôkazu vyjadrenia Mesta Šamorín zo dňa 04.02.2016
zistili, že predmetné nehnuteľnosti v kritickom čase užívali od 10.06.1985, teda aj od 01.05.2008 až do
26.03.2012 užíval pán B. X. nar. XX.XX.XXXX. Žalobcovia poukazovali na to, že zistili, že v rozhodnom

čase užívacie právo pre pána B. X. muselo byť založené a muselo trvať na základe súhlasu právneho
predchodcu žalovanej v 2. rade a neskôr po 01.05.2008 žalovanej v 2. rade. Žalobcovia v predmetnej
veci podali návrh na obnovu konania podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a), d) OSP, teraz v zmysle ust. § 397
písm. a), b) a c) CSP. Súd žalovaným v konaní o povolenie obnovy konania výrokom II. priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcom v plnom rozsahu.

2. Súd je toho názoru, že nevyšli najavo nové skutočnosti „nové skutkové zistenia na základe nových

dôkazov", teda táto skutočnosť predložená zo strany žalobcov nie je podkladom pre právne posúdenie
veci spolu s rozhodnutím o dôvodoch obnovy, teda tento dôkaz existoval už v čase vydania rozhodnutia
napádaného rozsudku obnovou. Ide o dôkaz, z ktorého súd nemôže zistiť skutočnosti významné a
závažné pre rozhodnutie. Nestačí uvedenie dôkazu k tejto skutočnosti na to, aby došlo k povoleniuobnovy konania. Rovnako dôvodom obnovy konania nemôže byť ani dôkaz, ktorý účastník zo svojej
viny neuplatnil v pôvodnom konaní. Podľa názoru súdu, je to prípad, keď si to strana sporu, teda
žalobca zo svojej viny neuplatnil, v pôvodnom konaní, v ktorom bol zastúpený právnym zástupcom.

Predložený dôkaz je jednoduchý a bežný, ktorý opomenul predložiť alebo urobil tak z nedbanlivosti.
Nie na poslednom mieste súd skúmal aj otázku priaznivejšieho rozhodnutia vo veci. Táto podmienka
len zdôrazňuje požiadavku, že nové skutočnosti, rozhodnutia, dôkazy na dodanie žaloby na obnovu
konania musia byť skutočne zásadného charakteru, schopné privodiť podstatnú zmenu pôvodného
rozhodnutia,čostýmtobežnýmdôkazomnebudemožné,nakoľkotakýtodôkaznestačíaniejedôvodom

na povolenie obnovy konania , lebo ide o dôkaz, ktorý má iba evidenčný charakter. Prihlásenie sa k
trvalému pobytu nezakladá právo užívania. Uvádzaná skutočnosť nie je významná pre posúdenie veci,
teda nezakladá dôvod na obnovu konania. Pán B. X. nie je stranou sporu v tomto konaní, preto ani nemá
význam dokazovať, kde sa zdržiaval alebo kde mal trvalé bydlisko v kritickom období najmä po tom, keď
už v roku 1993 mali žalobcovia vedomosť o jeho adrese trvalého bydliska, nakoľko boli ako nápomocní
v exekučnom konaní v úlohe oprávnených. Žalovaná v 1. rade nie je pasívne legitimovaná, lebo nie je

spoluvlastníčkou nehnuteľnosti. U žalovanej v 2. rade nebolo preukázané, že by užívala prípadne bránila
užívanie v čase napádanom, podiel žalobcov. Žalobcovia neprejavili vážny záujem o užívanie svojho
podielu, dlhší čas sa zdržiavali v Nemecku tak ako to uviedli v liste zo dňa 6.7.2002 - žalobcovia k stavbe
nepripisovali žiadnu hodnotu ohľadne použiteľného stavebného materiálu, ich ohodnotenie vyvoláva
dojem zdravotne a technicky nespôsobilej stavby na bývanie. Nejde o nové skutočnosti, predložené

žalobcami. Súd je toho názoru, že došlo k zmeškaniu ich zákonom danej lehoty na podanie žaloby na
obnovu konania. (§ 413 ods. 1 písm. a) CSP). Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku, o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1,2
CSP. Žalované mali v konaní plný úspech s tým, že o výške trov rozhodne súdny úradník samostatným
uznesením.

3. Odvolanie žalobkyne 2/: Žalobkyňa v 2. rade podáva cestou svojho právneho zástupcu, v zákonnej
lehote odvolanie proti Rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede zo dňa 28.11.2017, sp. zn.:
9C/60/2016 - 109, ktoré s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h) Civilného
sporového poriadku napáda v celom rozsahu a svoje odvolanie odôvodňuje nasledovne. Žalobkyňa

poukazuje na to, že konanie o návrhu na obnovu konania vedené na Okresnom súde Dunajská
Streda pod sp. zn.: 9C/60/2016 bolo začaté za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, procesného
predpisu, ktorý predchádzal novej procesnej úprave Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa v tejto
súvislosti dáva do pozornosti odvolacieho súdu skutočnosť, že súd I. inštancie zaslal žalobcom poučenie
súdu o procesných právach a procesných povinnostiach účastníkov konania v zmysle vtedy účinného

Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle uvedeného, súd poučil žalobcov o vylúčení sudcu a o
práve podať námietku zaujatosti v zmysle § 14 a 15a Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle vtedy
účinného Občianskeho súdneho poriadku, účastník konania, mohol účastník konania uplatniť námietku
zaujatosti sudcu, najneskôr na prvom pojednávaní vo veci. O tomto procesnom práve, súd žalobcov
poučil. Žalobcovia, ktorí neboli v konaní zastúpený advokátom, napriek zákonnej povinnosti súdu,

neboli následne súdom I. inštancie poučený o platnosti a účinnosti nového procesného predpisu, a to
Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa poukazuje na to, že CSP rieši otázku vylúčenia sudcu, ako
i námietky zaujatosti uplatnenej stranou sporu, odlišne od Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyňa
má za to, že porušením povinnosti súdu I. inštancie dať zákonné poučenie o prosených právach a
povinnostiach strany sporu v zmysle novej právnej úpravy CSP, boli porušené práva žalobcov, ako osôb

v konaní nezastúpených advokátom, ktorá skutočnosť zakladá vadu konania spôsobujúcou porušenie
procesných práv žalobcov, majúcej za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Žalobkyňa dáva
do pozornosti odvolacieho súdu skutočnosť, že žalobcovia v podaní zo dňa 22.06.2010 označeného
ako "vyjadrenie", rovnako v podaní zo dňa 27.11.2017 označenom ako "Výzva na vylúčenie sudcu na
základe jeho oznámenia § 50 a § 51 CSP", pred samotným pojednávaním vo veci (s poukazom na

jediné poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov súdom v zmysle OSP), ako i na
samotnom pojednávaní dňa 28.11.2017, namietali zo zákonných dôvodov § 50 a § 51 CSP zaujatosť
sudkyne JUDr. Alice Vörösovej. Dôvody zaujatosti sudkyne videli žalobcovia v tom, že samotná sudkyňa
v konaní vedenom pod sp. zn.: 9C/70/2005 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti, v ktorej vystupujú tí istí účastníci (strany sporu), sama namietala svoju zaujatosť voči

žalobcom. Žalobcovia uvádzali, že sa o dôvodoch vylúčenia sudcu dozvedeli pri spracovaní dovolania
voči rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 9Co/236/2017 a rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda, sp. zn.: 9C/126/2010 dňa 25.11.2017, teda v súvisiacej sporovej veci, vo väzbe na vyjadrenie
sudkyne JUDr. Vörösovej zo dňa 27.11.2011 k námietkam zaujatosti vznesených zo strany žalobcov.Žalobkyňa v 2. rade má za to, že lehota na podanie námietky zaujatosti sudcu v zmysle § 53 CSP
je zachovaná. Žalobkyňa, vlastne obaja žalobcovia poukazovali a neustále poukazujú na to, že z tých
istých dôvodov, vzhľadom na pomer k veci, k účastníkom konania, jestvujú aj v tomto konaní rovnaké

zákonné a objektívne dané dôvody na vylúčenie sudkyne z prejednávania sporovej veci 9C/60/2016. V
tejto súvislosti žalobkyňa dáva do pozornosti dovolacieho súdu vyjadrenie sudkyne zo dňa 27.11.2011 k
námietkam zaujatosti vznesených zo strany žalobcov. V tomto vyjadrení sama sudkyňa JUDr. Vörösová
jednoznačne uvádza, cit.: "moje tvrdenie o zaujatosti voči odporcom (rozumej žalobcom v sporovej
veci 9C/126/2010) predstavuje silný a vážny signál pre posudzovanie subjektívne hľadiska zaujatosti.

Je tu existencia určitého právne významného vzťahu mojej osoby, ako sudkyne k odporcom, najmä k
odporcom v l. rade (rozumej žalobcovi v l. rade v sporovej veci 9C/126/20l0), ktorý je založený rýdzo
osobnom (negatívnom) pomeru k nemu ..... a ktoré mi bránia v nestrannom a objektívnom rozhodovaní.
Vovšetkýchveciach,vktorýchodporcovia(rozumejžalobcoviavsporovejveci9C/126/2010)navrhujem,
aby som bola vylúčená z pojednávania a rozhodovania týchto vecí a súčasne súhlasím, aby vec bola
prikázaná inému súdu na ďalšie konanie." Sudkyňa zároveň uvádza viaceré sporové veci, v ktorých

vystupujeme ako žalobcovia alebo žalovaný, v ktorých konaniach sa cíti byť zaujatá a navrhuje, aby
bola vylúčená z týchto konaní a tieto sporové veci boli pridelené inému súdu na ďalšie konanie.
Žalobkyňa (žalobcovia) opakovane uvádzajú a uvádzali, že od samotného počiatku konania objektívne
existovali právne relevantné dôvody, významne spochybňujúce nestrannosť konania v sporovej veci
9C/126/2010, ako 9C/60/2016, ktoré majú za následok porušenie práva žalobcov na spravodlivý proces

a účinné uplatňovanie ich procesných práv, ako i ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Tieto
skutočnosti sú neopomenuteľné pri rešpektovaní základných ústavných princípov práva na zákonný,
nestranný a spravodlivý proces. Za nestranného sudcu právna prax považuje takého sudcu, ktorý je
podľa svojho vedomia a svedomia a z titulu funkcie nezávislý na prejednávanej veci a stranách sporu
(ich zástupcoch) v tom zmysle, že je voči nim neutrálny, nemá voči nim žiadne predsudky, sympatie ani

antipatie, teda že strany sú v jeho očiach úplne rovné a je teda dostatočný predpoklad na to, že sudca
bude môcť vec posudzovať úplne nezávisle a slobodne. Práve nestrannosť sudcu je zárukou riadneho
výkonu základného práva jednotlivca na spravodlivú súdnu ochranu a spochybnenie nestrannosti sudcu
má za následok povinnosť iného súdneho orgánu preveriť, či vyslovené pochybnosti sú spôsobilé
prelomiťprávojednotlivcanazákonnéhosudcuvzmyslečl.48ods.1ÚstavySR,t.j.sudcunapríslušnom

súde, ktorý sa má od počiatku s napadnutou vecou zaoberať (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.
januára 2011, sp. zn. 1 Ndz 1/2011). Civilný sporový poriadok v ustanoveniach § 49 až 59 upravuje
vylúčenie sudcov a iných osôb z prejednávania a rozhodovania sporu. Východiskovým je ustanovenie §
49 CSP, podľa ktorého je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho
pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo - podľa novej úpravy - aj k osobám zúčastneným na

konaní (napr. znalcovi) možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Pomer k stranám, ich
zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní znamená, že sudca má určitý pozitívny (priateľský)
alebo negatívny (nepriateľský) pomer k týmto subjektom. O nestrannosť musí dbať predovšetkým
sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať vecný prístup za každých okolností. Musí mať dostatok
schopnostiovládaťnielensvojekonanie,aletiežsférusvojichvnútornýchpocitov.Nesmiedopustiť,abyv

ňom niektorá skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci vyvolala pocity zakladajúce pochybnosti o jeho
nezaujatosti.Skutočnosť,ževovecirozhodovalvylúčenýsudca,jeodvolacímdôvodompodľa§365ods.
1 písm. c) CSP. Ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej alebo proti každému rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí [pozri §
420 písm. e) CSP]. Žalobkyňa v 2. rade namieta, že boli porušené jej procesné práva (práva žalobcov)

na nestranný a zákonný proces. Rovnako namieta, že nebol zo strany konajúceho súdu dodržaný
zákonný postup prejednania o rozhodovaní o námietke zaujatosti. Poukazuje na to, že ak námietka
zaujatosti, vznesená stranou, súd predloží vec s vyjadrením namietaného sudcu nadriadenému súdu
do siedmich dní od uplatnenia námietky zaujatosti. Nadriadený súd má na rozhodnutie taktiež sedem
dní. Pred rozhodnutím o námietke súd nemôže vydať rozhodnutie v merite veci (vo veci samej), resp.

iné rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Uznesenie Ústavného súdu SR zo 7. decembra 2011, sp.
zn. l. ÚS 462/2011: Pri skúmaní podstatných náležitostí pojmu "zákonný sudca" podľa a. 48 ods. 1
ústavy treba brať do úvahy nielen príslušnú zákonnú úpravu, ale predovšetkým ustanovenia ústavy a
dohovoru o nezávislom a nestrannom výkone súdnictva. Existencia nestrannosti musí byť určená jednak
podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania konkrétneho

sudcu v danej veci, jednak podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytuje dostatočné
záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť. V tomto smere ide o
zvažovanie zistiteľných skutočností, ktoré môžu nestrannosť sudcu spochybniť. Z tohto pohľadu môže
mať dokonca určitý význam aj tzv. zdanie (javenie sa) pochybnosti (appearance ofbias). Je to inýmislovami vyjadrený výstižný výrok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Delcouri proti Belgicko,
1970, séria A, č. 11, podľa ktorého "spravodlivosť má byť nielenže vykonávaná, ale musí sa aj javiť, že je
vykonávaná" (porovnaj citovanú časť z odôvodnenia uznesenia krajského súdu). Podstatnou je dôvera,

ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti u verejnosti vzbudzovať (sp. zn. III. ÚS 16100). Uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 19. júla 2010, sp. zn. 1 Ne 17/2010: O nestrannosť musí dbať predovšetkým
sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať vecný prístup za každých okolností. Musí mať dostatok
schopnostiovládaťnielensvojekonanie,aletiežsférusvojichvnútornýchpocitov.Nesmiedopustiť,abyv
ňom niektorá skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci vyvolala pocitu zakladajúce pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Súčasťou takto vnímaného vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci a k účastníkom
konania je tiež jeho schopnosť sudcu vyrovnať sa vnútorne s prípadnými námietkami účastníkov
v priebehu konania a s eventuálnou kritikou jeho konania. Pokiaľ by sudca (okrem iného) takúto
schopnosť nemal, nebol by spôsobilý vykonávať funkciu sudcu. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje
aj na judikatúru R 59/1997, cit: "Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného
nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci,

nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle § 237 písm. g) OSP
(toho času § 240 písm. e) CSP) posúdiť túto otázku samostatne a prípadne aj inak, než ju posúdil súd
nadriadený procesnému súdu, ktorý vo veci rozhodoval." S poukazom na vyššie uvedené, má žalobkyňa
v 2. rade za to, že neobstojí a nemôže byť zákonný ani odvolaním napadnutý rozsudok Okresného
súdu Dunajská Streda, sp. zn.: 9C/60/2016 - 109, nakoľko má ta zo, že tu jestvujú objektívne dané

skutočnosti spochybňujúce nestrannosť a nezávislosť rozhodovania sudkyne. Žalobkyňa v 2. rade sa
v celom rozsahu pridržiava skutkových okolností uvedených v návrhu na obnovu konania a má za to,
že odôvodnenie napadnutého rozsudku, ako i právne posúdenie veci súdom I. inštancie, je vzhľadom
na porušenie jej práva (práva žalobcov) na spravodlivý proces nezákonné a predčasné. Vzhľadom na
uvedené, žalobkyňa, opierajúc sa o judikatúru, námietku zaujatosti žalobcov a návrhu sudkyne na svoje

vylúčenie z veci, žiada žalobkyňa v 2. rade odvolací súd o nápravu, zaručenie práva na spravodlivý
proces garantovaný Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami a dohovormi, a dožaduje sa, aby odvolací
súd odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.: 9C/60/2016- 109 zrušil
a vrátil súdu I. inštancie (prípadne inému okresnému súdu) na ďalšie konanie a súčasne rozhodol o
vylúčení sudkyne JUDr. Alice Vörösovej z prejednávania veci 9C/60/2016. Žalobkyňa v 2. rade má za to,

že iba takýmto postupom odvolacieho súdu, bude zabezpečené právo žalobcov na spravodlivý proces.

4. Vyjadrenie k odvolaniu: Žalobkyňa v 2. rade svoje odvolanie opiera výlučne o tvrdenie, že v konaní o
povolenie obnovy konania rozhodovala sudkyňa, a to napriek podanej námietke zaujatosti. K namietaniu
spôsobu poučenia súdom môžeme len uviesť, že návrh na povolenie obnovy konania bol podaný na

Váš súd 19.02.2016, t. j. za účinnosti OSP. I keď stranám sporu bolo už v úvode konania známe,
kto je zákonnou sudkyňou v predmetnej veci, žiaden z nich nevzniesol námietku zaujatosti, a to ani v
súvislosti so zmenou právnej úpravy od 01.07.2016 (CSP). Poukazujem v tejto súvislosti na namietanú
poučovaciu povinnosť súdu vo vzťahu k právnemu zastúpeniu strán sporu, ako aj na reálne poučenie
žalobcov súdom, ku ktorému sa nevieme vyjadriť, avšak tieto skutočnosti sú nesporne zrejmé zo spisu.

S akcentom na fakt, že žalovaná v 2. rade sa odvoláva na vyjadrenie sudkyne v spore, ktorý je na Vašom
súde vedený pod sp. zn. 9C/126/2010 a o obnovu konania ktorého usiluje, dávam do pozornosti, že v
pôvodnom spore o náhradu škody (sp. zn. 9C/126/2010) otázka námietky zaujatosti sudkyne už riešená
bola. V podaní z 27.11.2017, doručenom súdu 28.11.2017, nie sú uvedené žiadne nové argumenty,
okrem tých, ktoré už boli voči sudkyni vznesené v konaní o náhradu škody, sp. zn. 9C/126/2010, príp. v

iných konaniach a ktoré už boli, ako sme už uviedli, riešené. Zo zápisnice z pojednávania i zo zvukového
záznamu je zrejmé, že súd viedol pojednávanie nezávisle a spravodlivo. V tejto súvislosti je možné len
konštatovať, že opakované podanie námietky zaujatosti považujeme len za snahu oddialiť rozhodnutie
súdu vo veci povolenia obnovy konania, keďže je nepochybné, že dôvody na rozhodnutie o povolení
obnovy konania neexistujú. Tie, ktoré sú uvedené v návrhu, sú nepostačujúce a nespĺňajú kritériá, ktoré

určuje právna úprava. Naviac návrh na povolenie obnovy konania je postavený na snahe vykonať dôkaz,
týkajúci sa B. X., ktorý žalobcovia mohli realizovať v pôvodnom konaní. Nie nepodstatnou skutočnosťou
je i to, že vykonanie navrhovaného dôkazu nie je tak zásadného charakteru, aby mohol mať vplyv
na zmenu rozhodnutia. V ostatnom odkazujem na vyjadrenie odporkýň z 20.06.2016. S poukazom na
uvedené, považuje rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 28.11.2017 za vecne správny, zákonný

a dostatočne odôvodnený. Preto žiada odvolací súd, aby rozhodnutie súd I. inštancie potvrdil a žalobcov
zaviazal k náhrade trov konania v plnom rozsahu.5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred

jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je v napadnutej
časti vecne správny.

6. Žalobkyňa v odvolaní dáva do pozornosti odvolacieho súdu skutočnosť, že súd I. inštancie zaslal
žalobcom poučenie súdu o procesných právach a procesných povinnostiach účastníkov konania v
zmysle vtedy účinného Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle uvedeného, súd poučil žalobcov

o vylúčení sudcu a o práve podať námietku zaujatosti v zmysle § 14 a 15a Občianskeho súdneho
poriadku. Žalobkyňa dáva do pozornosti odvolacieho súdu skutočnosť, že žalobcovia v podaní zo dňa
22.06.2010 označeného ako "vyjadrenie", rovnako v podaní zo dňa 27.11.2017 označenom ako "Výzva
na vylúčenie sudcu na základe jeho oznámenia § 50 a § 51 CSP", pred samotným pojednávaním vo
veci (s poukazom na jediné poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov súdom v zmysle

OSP), ako i na samotnom pojednávaní dňa 28.11.2017, namietali zo zákonných dôvodov § 50 a § 51
CSP zaujatosť sudkyne JUDr. Alice Vörösovej. Dôvody zaujatosti sudkyne videli žalobcovia v tom, že
samotná sudkyňa v konaní vedenom pod sp. zn.: 9C/70/2005 o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, v ktorej vystupujú tí istí účastníci (strany sporu), sama namietala
svoju zaujatosť voči žalobcom. Žalobcovia uvádzali, že sa o dôvodoch vylúčenia sudcu dozvedeli

pri spracovaní dovolania voči rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 9Co/236/2017 a rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.: 9C/126/2010 dňa 25.11.2017, teda v súvisiacej sporovej veci,
vo väzbe na vyjadrenie sudkyne JUDr. Vörösovej zo dňa 27.11.2011 k námietkam zaujatosti vznesených
zo strany žalobcov. Žalobkyňa, vlastne obaja žalobcovia poukazovali a neustále poukazujú na to, že z
týchistýchdôvodov,vzhľadomnapomerkveci,kúčastníkomkonania,jestvujúajvtomtokonanírovnaké

zákonné a objektívne dané dôvody na vylúčenie sudkyne z prejednávania sporovej veci 9C/60/2016. V
tejto súvislosti žalobkyňa dáva do pozornosti dovolacieho súdu vyjadrenie sudkyne zo dňa 27.11.2011 k
námietkam zaujatosti vznesených zo strany žalobcov. V tomto vyjadrení sama sudkyňa JUDr. Vörösová
jednoznačne uvádza, cit.: "moje tvrdenie o zaujatosti voči odporcom (rozumej žalobcom v sporovej
veci 9C/126/2010) predstavuje silný a vážny signál pre posudzovanie subjektívne hľadiska zaujatosti.

Je tu existencia určitého právne významného vzťahu mojej osoby, ako sudkyne k odporcom, najmä k
odporcom v l. rade (rozumej žalobcovi v l. rade v sporovej veci 9C/126/20l0), ktorý je založený rýdzo
osobnom (negatívnom) pomeru k nemu ..... a ktoré mi bránia v nestrannom a objektívnom rozhodovaní.
Vovšetkýchveciach,vktorýchodporcovia(rozumejžalobcoviavsporovejveci9C/126/2010)navrhujem,
aby som bola vylúčená z pojednávania a rozhodovania týchto vecí a súčasne súhlasím, aby vec bola

prikázaná inému súdu na ďalšie konanie."

7. Krajský súd v Trnave ako súd nadriadený Okresnému súdu v Dunajskej Strede v právnej veci
navrhovateľov: 1. P. F., nar. X. X. XXXX, bytom M. E. XX/XX, V., Rakúsko, 2. D. F., nar. XX. X.
XXXX, bytom tamtiež, obaja zast.: Mgr. Petrom Némethom, advokátom, so sídlom: Hlavná 25, Šamorín,

proti odporkyniam: 1. P. B., rod. V., nar. XX. X. XXXX, bytom A. XX/A, V., 2. O. G., rod. V., nar. X.
X. XXXX, bytom B. XXX, obe zast.: JUDr. Sylviou Filipovou, advokátkou, so sídlom: Vajnorská 47,
Bratislava, o náhradu škody vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 9C/126/2010, o
námietke zaujatosti uznesením č. k. 11NcC/25/2010 - 123 zo dňa 6. októbra 2010 rozhodol, že sudkyňa
JUDr. Alica Vörösová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde

Dunajská Streda pod sp. zn. 9C/126/2010. Z odôvodnenia krajského súdu vyplýva, že vzhľadom na
vyjadrenie zákonnej sudkyne JUDr. Alice Vörösovej Krajský súd v Trnave nezistil existenciu takých
okolností,ktorébyvylučovalitútosudkyňuzprejednávaniaarozhodovaniapredmetnejveci,nakoľkozjej
vyjadrenia nevyplýva kvalifikovaný vzťah k veci, k účastníkom konania alebo k ich právnemu zástupcovi.
Z tohto dôvodu vyslovil, že zákonná sudkyňa JUDr. Alica Vörösová nie je vylúčená z prejednávania a

rozhodovaniavoveciOkresnéhosúduDunajskáStredasp.zn.9C/126/2010.Konalosavtedypotomako
dňa28.6.2010bolosúduprvéhostupňadoručenépísomnévyjadrenieprávnehozástupcunavrhovateľov
v 1. a 2. rade, v ktorom poukázal na skutočnosť, že zákonná sudkyňa v konaní vedenom na Okresnom
súde Dunajská Streda pod. sp. zn. 9C/70/2005 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva knehnuteľnosti bola vylúčená na základe námietky sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci. Právny
zástupca navrhovateľov v 1. a 2. rade mal za to, že v tejto veci vedenej pod sp. zn. 9C/126/2010 sú dané
tie isté dôvody na vylúčenie zákonnej sudkyne, a preto by sudkyňa mala postupovať rovnako ako vo

veci vedenej pod sp. zn. 9C/70/2005. Na základe uvedeného bolo dňa 14.9.2010 doručené súdu prvého
stupňa podanie zákonnej sudkyne JUDr. Alice Vörösovej, v ktorom poukázala na konanie vedené pod
sp. zn. 9C/70/2005, v ktorom na základe opatrenia predsedníčky okresného súdu Dunajská Streda Spr.
326/05 bola vec pridelená inému sudcovi. Uviedla, že jej pocity sú bez zmeny a naďalej nepretržite
pretrvávajú. Tieto skutočnosti spočívajú v neopodstatnených osočovaniach a provokatívnych útokoch

navrhovateľa v 1. rade voči jej osobe a sudcovskej morálke. Jej vzťah k navrhovateľovi v 1. rade a
prostredníctvom neho i k danej veci dosahuje takú povahu a intenzitu, že i napriek zákonom stanovenej
povinnostiniejeschopnánezávisleanestrannerozhodnúťvpredmeteveci.Spoukazomnaustanovenie
§ 14 ods. 1 a § 15 OSP navrhla, aby bola vylúčená z prejednávania a rozhodnutia v tejto veci. Cíti sa byť
zaujatá a súčasne súhlasí, aby vec bola pridelená inému zákonnému sudcovi na ďalšie rozhodovanie.
Predsedníčka Okresného súdu v Dunajskej Strede Anna Móroczová predložila vec na rozhodnutie o

námietke zaujatosti Krajskému súdu v Trnave. Uviedla, že so vznesenou námietkou zákonnej sudkyne
JUDr. Alice Vörösovej nesúhlasí, pretože zistila, že sudkyňa koná v inej veci navrhovateľov v 1. a 2.
rade, pričom táto vec je vedená pod sp. zn. 9C/227/2006 a na Okresný súd Dunajská Streda napadla
dňa 1.12.2006, teda potom, čo vec vedená pod sp. zn. 9C/70/2005 na základe vznesenej námietky
zaujatosti podľa Spr. 326/06 bola pridelená inému sudcovi. Vo veci sp. zn. 9C/227/2006 sudkyňa stále

koná. Z toho dôvodu je predsedníčka Okresného súdu Dunajská Streda toho názoru, že ak vo veci
sp. zn. 9C/227/2006 môže sudkyňa konať, tak môže konať aj vo veci sp. zn. 9C/126/2010, kde sú
odporcovia právni nástupcovia pôvodného účastníka z veci sp. zn. 9C/70/2005, ktorá bola pridelená z
dôvodu vznesenej námietky zaujatosti inému sudcovi pre pomer sudkyne k navrhovateľom a nie pre
pomer k odporcom. Z tohto rozhodnutia teda jednoznačne vyplýva, že sudkyňa JUDr. Alica Vörösová

nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Tento dôvod uvádzaný odvolateľkou
preto nemôže byť dôvodom na zrušenie veci, že konal zaujatý sudca.

8. Na pojednávaní 28.11.2017 sudkyňa na písomnú výzvu na vylúčenie sudcu na základe jeho
oznámenia § 50 a 51 CSP zo dňa 27.11.2017 konštatovala v Zápisnici z pojednávania, že žalobca

poučený v zmysle ust. § 150 a § 195 CSP pridržiava sa podaného návrhu a zakladá do spisu
výzvu na vylúčenie sudcu na základe oznámenia § 50 a 51 CSP. Predmetné podanie bolo po
prerušení pojednávania založené do spisu z podateľne súdu a sudca uznesením na vznesenú námietku
neprihliadol s dôvodom na ust. § 53 ods. 1, 2, 3 CSP a poučil žalobcu v zmysle ust. § 58 s poukazom
na ust. § 53, kedy sa dozvedel o dôvodoch, že má byť zákonný sudca vylúčený. Žalobca vtedy uviedol,

že sa to dozvedel pri spracovaní dovolania voči rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave a rozhodnutiu
Okresného súdu v Dunajskej Strede, pod spis. zn. 9C/126/2010 a 9Co/236/2016 dňa 25.11.2017. Sudca
skonštatoval, že je zmeškaná 7-dňová lehota, o ktorej sa strana dozvedela o dôvode na vylúčenie
z konania vzhľadom na predchádzajúce konania, v ktorých ako zákonná sudkyňa vylúčená nebola.
Žalobca po tom ako sudkyňa uviedla, že nie je zaujatá, robí prácu podľa zákona, uviedol, že ak sudkyňa

necíti morálnu potrebu, tak potom podáva námietku zaujatosti a odôvodní ju do 10 dní. Na to bol vyzvaný
žalobca, že mal viac ako 10 dní na to, aby vznesená námietka bola riadne a včas odôvodnená. Vo veci
sa začalo pojednávať, vtedy svojvoľne žalobca opustil pojednávaciu miestnosť a bola vypočutá žalovaná
v 1. rade, žalovaná v 2. rade, právny zástupca žalovaných. Pred vyhlásením rozhodnutia bola uložená
poriadková pokuta žalobcovi v 1. rade za nedôstojné správanie na pojednávaní a za svojvoľné opustenie

pojednávacej miestnosti, čo kvalifikoval súd ako pohŕdanie súdom.

9. Z ustanovenia § 53 CSP vyplýva :
1) Námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o
dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto

prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
2) Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už o nich rozhodol
nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
3) Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho
rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému

súdu nepredkladá.

10. Odvolací súd poukazuje na správny postup súdu I. inštancie, keď neprihliadol na vznesenú
námietku žalobcu, pretože o dôvode pre zaujatosť sa najskôr dozvedeli žalobcovia priamo v konaniach9C/126/2010,9Co/236/2016,kedyvšakonámietkerozhodolajnadriadenýsúdužcitovanýmuznesením
11NcC/25/2010 - 123 zo dňa 6. októbra 2010, nie pri spracovaní dovolania. Preto s poukazom na
ust. § 53 ods. 1 CSP je uplatnená v tomto konaní oneskorene. Ak namietal žalobca procesný postup

sudkyne a jej rozhodovaciu činnosť, na takúto námietku preto správne súd v zmysle ust. § 53 ods. 3
CSP neprihliadol. V ostatnom na dôvod pre zamietnutie odvolací súd poukazuje na správne dôvody
súdu I. inštancie s poukazom na 387 ods. 2 CSP, s ktorými sa stotožňuje. A navyše tieto neboli ani
obsahom odvolania.

11. Z týchto dôvodov preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu I. inštancie v
napadnutej časti ako vecne správny vo výroku potvrdil.

12. Žalovaní majú voči žalobcom podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žebolivodvolacomkonanívcelomrozsahuúspešní.

13. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).