Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2013

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13C/121/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6605212201
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2013:6605212201.48

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulajom v právnej veci navrhovateľa F. M., I.
XX.XX.XXXX, G. Z. Y., U. Y.. M. XXXX/X, štátny občan SR, zastúpený JUDr. Alexandrom Filom,
advokátom, so sídlom Lučenec, ulica Dr. Herza 12 proti odporcovi V.I. K., I. XX.XX.XXXX, G. Z. Y., U. G.
XXX/XX, štátny občas SR, zastúpený JUDr. Vladimírom Mikušom, advokátom, so sídlom Zvolen, V.P.
Tótha 17 v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e vlastnícke právo navrhovateľa F. M., L. M., I. XX.XX.XXXX, L. Č. XXXXXX/XXXX, G. Z.
Y., U. Y.. M. Č. XXXX/X, občana SR, k nehnuteľnostiam zapísaným na Katastrálnom úrade v Banskej
Bystrici, Správe katastra Lučenec, katastrálne územie a obec Lučenec, vedené na liste vlastníctva číslo
XXXX ako KN parcela číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 216 m2, KN parcela číslo
XXXX - záhrady o výmere 139 m2, KN parcela číslo XXXX - záhrady o výmere 190 m2, KN parcela číslo
XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2 a rodinný dom číslo súpisné XXXX postavený
na parcelách KN číslo XXXX a parcele KN číslo XXXX v podiely jednej polovici.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 100 % k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Alexandra Fila.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti
z dôvodu neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy, ktorým previedol vlastnícke právo k
spoluvlastníckemu podielu na odporcu. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že na predmetný právny

úkon nebol spôsobilý, pričom vec je potrebné posúdiť právne v zmysle § 37 ods. 1 v spojení s §
38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, upravujúcich náležitosti právneho úkonu. Navrhovateľ konštatoval,
že v zmysle dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu predmetom konania je už len fakticky posúdenie
otázky, či navrhovateľ bol alebo nebol spôsobilý na právny úkon. Vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu
navrhovateľ poukazuje na závery znaleckého posudku podaného súdno-znaleckou organizáciou,
Psychiatrickou nemocnicou Phillippa Pinela so sídlom v Pezinku, kde je jednoznačne poukázané
na skutočnosť, že u navrhovateľa F. M. boli ochromené jeho vôľové vlastnosti, ktoré ho činili

nespôsobilým na právne úkony, slovami znalca jednalo sa o ťažko ovplyvnené vôľové vlastnosti, ktoré
boli paralyzované jeho duševnou chorobou. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľ sa nemohol
rozhodovať pri plnom vedomí, fixoval sa na to čo počul, a to následne aj bez ďalšieho to realizoval.
Jeho vôľová zložka bola ťažko ochromená depresívnu poruchou a po stránke vôľovej nebol schopný
rozhodovacieho procesu.

Odporca navrhoval návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na znalecký posudok
súdno-znaleckej organizácie Forensic, ktorá podľa jeho názoru posúdila predmetnú otázku komplexne
za ingerencie viacerých súdnych znalcov. Psychiatrické posudky MUDr. Tibora Ďuriana, ako ajPsychiatrickej nemocnice Phillippa Pinela Pezinok, boli podľa jeho názoru vypracované len jedným
znalcom. Vo vzťahu k MUDr. Ďurianovi, znalecký posudok považuje odporca za nehodnoverný, nakoľko
MUDr. Ďurian bol ošetrujúcim lekárom navrhovateľa, čo ho diskvalifikovalo zo znaleckého dokazovania.

Odporca má za to, že vykonané dokazovanie osvedčuje a preukazuje spôsobilosť navrhovateľa F. M.
na podpis zmluvy. Predmetnými dôkazmi sú jednak samotná zmluva, kde pán M. sám vyhlasuje, že
je spôsobilý na právne úkony, ďalej aj to, že pán M. splnomocnil právnu zástupkyňu Hellenbart na
zastupovanie, a preto si odporca kládol otázku, že ak nebol spôsobilý na podpis zmluvy, tak potom
či nebol spôsobilý aj na podpis spolnomocenstva pre advokátku a či nebol spôsobilý ani na uzavretie

záložnej zmluvy, ktorú tak isto podpísal. S poukazom na závery znaleckej organizácie Forensic, preto
odporca navrhoval návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním darovacej zmluvy, výpisu z katastra nehnuteľností,
rozhodnutia katastrálneho úradu, súhlasu s prevodom vlastníckeho práva, znaleckými posudkami
MUDr.TiboraĎuriana,súdno-znaleckejorganizácieForensic,PsychiatrickejnemocnicePhillippaPinela,

návrhu na prerušenie katastrálneho konania, žiadosti o udelenie písomného súhlasu s prvodom
nehnuteľnosti, rozhodnutia katastrálneho úradu, vyjadrenia VÚB Wüstenrot, výzvy na doplnenie podania
a výsluchom svedkyne W.. W. Z. a zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. a obec Lučenec, zapísaných ako parcela KN č. XXXX o výmere 216
m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX o výmere 139 m2 - záhrady, parcela č. XXXX o
výmere 190 m2 - záhrady a parcela č. XXXX o výmere 185 m2 - zastavané plochy a nádvoria spolu
so stavbou rodinného domu č. súp. XXXX na parcelách KN č. XXXX a parcela KN č. XXXX v podiele
jedna polovica (1/2).

Medzi účastníkmi konania taktiež nebolo sporné, že navrhovateľ ako darca uzatvoril s odporcom ako
obdarovaným dňa 30.07.2004 darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bol bezodplatný prevod vlastníctva
k nehnuteľnostiam v k.ú. a obci Lučenec, zapísaných na LV č. XXXX v podiely navrhovateľa v jednej
polovici k nehnuteľnostiam parcela KN č. XXXX o výmere 216 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela

č. XXXX o výmere 139 m2 - záhrady, parcela č. XXXX o výmere 190 m2 - záhrady a parcela č. XXXX
o výmere 185 m2 - zastavané plochy a nádvoria spolu so stavbou rodinného domu č. súp. XXXX na
parcelách KN č. XXXX a parcela KN č. XXXX v podiele jedna polovica.

V článku III. bod 4 predmetnej zmluvy, zmluvné strany prehlásili, že túto zmluvu uzatvorili slobodne

a vážne, nie v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, jej obsahu a právnym dôsledkom jej
uzatvorenia plne rozumejú.

Nakoľko vyššie uvedenú skutočnosti boli medzi účastníkmi konania nesporné, súd ďalšie dokazovanie
o predmetných skutočnostiach nevykonával.

V intenciách právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, Krajským súdom Banská Bystrica,
vo svojom rozhodnutí č.k. 12Co 281/2010-425 zo dňa 30.06.2011 je potrebné doplniť dokazovanie
výsluchom znalca z odboru psychiatrie MUDr. Tibora Ďuriana za prítomnosti účastníkov a umožniť im
tak, aby mohli klásť otázky týkajúce sa samotného znaleckého posudku, ako aj doplnku k znaleckému

posudku. Prvostupňový súd mal v zmysle právneho názoru vysloveného odvolacím súdom zvážiť
výsluch pracovníčky Slovenskej sporiteľne a advokátky Mgr. Viktórie Hellenbart a na základe takto
doplnenéhodokazovaniaustáliť,činavrhovateľbolvčaseuzatváraniadarovacejzmluvyschopnýtakého
prejavu vôle, ktorý by sa dal chápať ako slobodný, vážny a určitý podľa § 37 ods. 1 OZ a či bol schopný
posúdiť správnosť danej situácie a dôsledky konania.

Súdny znalec MUDr. Tibor Ďurian podal znalecký psychiatrický posudok pod číslom 32/2007. Znalec
v záveroch znaleckého posudku konštatuje, že navrhovateľ F. M. trpel v minulosti protrahovanou
depresívnou reakciou - ťažkej formy a ku dňu 30.07.2004 navrhovateľ trpel depresívnou poruchou.
Rozhodovanie aj chcenie je pri depresii sťažené, keďže vážnosť vôle sa chápe ako schopnosť domyslieť

právne následky vlastného rozhodovania, vážnosť vôle pri depresii je spochybnená, tak isto je pri
depresívnej poruche znížené rozhodovanie vykonané so znalosťou vo veci, teda slobodnej vôle.
Vzhľadom k tomu súdny znalec uvádza, že v dobe podpisovania darovacej zmluvy trpel navrhovateľdepresívnou poruchou, mal zníženú schopnosť vnímania a uvedomenia si následkov svojho konania
spočívajúcich v podpise darovacej zmluvy.

Závery znaleckého dokazovania súdneho znalca MUDr. Tibora Ďuriana boli spochybnené a následne
vyvrátené tak kontrolným znaleckým dokazovaním súdno-znaleckej organizácie Forensic, ako aj tzv.
superznaleckým posudkom súdno-znaleckej organizácie, Psychiatrická nemocnica Phillippa Pinela
Pezinok. Z uvedených dôvodov súd pri rozhodovaní neprihliadal k znaleckému posudku súdneho znalca
MUDr. Tibora Ďuriana.

V znaleckom posudku súdneho znalca, Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. Bratislava
(Forensic) č. 53/2012 (č.l. 461 až 504) súdno-znalecká organizácia konštatuje, že vzhľadom k časovému
odstupu 7,5 roka považuje vykonanie osobného psychiatrického vyšetrenia posudzovaného F. M.
a získanie objektívnej analýzy v súčasnosti už za irelevantné, a preto vychádza v posudku iba z
údajov zo spisovej a zdravotnej dokumentácie. Znalec konštatuje, že na základe znaleckého skúmania

posudzovaný trpel duševnou poruchou, a to konkrétne protrahovanou depresívnou reakciou ťažšieho
stupňa, ktorá sa u neho rozvinula v súvislosti s postupným nahromadením viacerých nepriaznivých
životných udalostí. Túto poruchu mal prvýkrát diagnostikovanú dňa 13.09.2004 a odznela začiatkom
roku 2005. Protrahovaná depresívna reakcia patrí medzi tzn. adaptačné poruchy. Adaptačné poruchy
(poruchy prispôsobenia), nadväzujú na významnú zmenu, resp. zmeny alebo stresujúcu životnú udalosť

v živote postihnutej osoby, spravidla sa objavia do jedného mesiaca po výskyte stresovej udalosti
alebo životnej zmeny. Najčastejšími príznakmi adaptačných porúch sú depresívna nálada, úzkosť,
obavy, pocit postihnutej osoby, že nie je schopná zvládnuť aktuálnu situáciu, pokračovať v nej alebo
plánovať, typické je určité zhoršenie výkonu každodennej činnosti u postihnutej osoby. Vo všeobecnosti
saadaptačnéporuchyprejavujútakýmipríznakmialeboporuchamikonaniaakouktorejkoľvekafektívnej

poruchy okrem bludov a halucinácií, akejkoľvek neurotickej poruchy, poruchy vyvolanej stresom, pričom
kritériá pre tieto uvedené jednotlivé poruchy nie sú splnené. Príznaky adaptačných porúch môžu meniť
formu a závažnosť podľa predchádzajúceho charakteru príznakov, môžu byť adaptačné poruchy bližšie
špecifikované na jednotlivé podtypy. Protrahovaná depresívna reakcia najčastejšie dosahuje ľahší až
stredneťažký stupeň, rekurentná depresívna porucha môže dosahovať aj ťažký stupeň. Protrahovaná

depresívna reakcia u posudzovaného dosiahla ťažký stupeň, čo nie je úplne typické pre túto poruchu,
avšak táto skutočnosť diagnózu tejto poruchy nevylučuje, nakoľko pri protrahovanej depresívnej reakcii
sa jej príznaky vyskytujú v jasnej nadväznosti na konkrétnu životnú udalosť, ako sa to stalo aj v tomto
prípade. Pre úplnosť je nutné dodať, že aj rekurentná depresívna porucha môže byť spustená životnými
udalosťami, vtedy v prípade pochybností správnosť diagnózy potvrdí až ďalší priebeh poruchy - výskyt

ďalších epizód depresie, nakoľko rekurentná depresívna porucha sa opakuje, okrem toho sa zhoršuje
aj po vysadení udržiavacej liečby. V tomto prípade sa jednalo u vtedy 46-ročného posudzovaného o
prvý výskyt depresívnej poruchy v priebehu jeho života, táto po viacerých mesiacoch ustúpila, následne
nedošlo k rekurencii (opakovaniu) poruchy. Na základe dostupných údajov možno konštatovať, že u
posudzovaného sa nejednalo o rekurentnú depresívnu poruchu, ktorá môže dosahovať aj psychotickú

hĺbku (forenzne významná, závažná porucha so závažným narušením schopnosti správne vnímať a
uvedomovať si následky svojho konania). Ak by sa u posudzovaného jednalo o depresiu psychotickej
hĺbky, nebude vykonávať žiadne aktivity vedúce ku zmene v jeho majetkových pomeroch, pri tejto
hĺbke depresie nie je žiadny predpoklad k takýmto aktivitám. Pri depresii psychotickej hĺbky by sa dalo
uvažovať o tendencii zbavovať sa majetku v rámci depresívnych bludov, čo by mohlo byť motivačným

pozadím psychotického charakteru darovania majetku - tomu ale v tomto prípade tak nebolo, nakoľko
darovaním majetku posudzovaný sledoval cieľ finančnej pôžičky v nepriaznivej finančnej situácii v
ktorej bol v tom období, teda tu nachádzame jasný a psychologicky motivačne dobre zrozumiteľný a
vysvetliteľný cieľ prečo posudzovaný uvažoval a aj realizoval zmluvu. Navyše kroky, ktoré realizoval,
následne ktorými chcel daný stav zvrátiť, sú tak isto dôkazom jeho aktívnym postojom a sú tiež

psychologicky motivačne zrozumiteľné. Ku psychiatrickej hospitalizácii došlo až v septembri 2011,
dovtedy posudzovaný psychiatricky liečený nebol. Ak by sa jednalo o depresívnu poruchu psychotickej
hĺbky, túto by si jeho okolie muselo jednoznačne všimnúť a trvalo by na jeho liečbe v období uzavretia
zmluvy.

Súdny znalec konštatuje, že prvé psychiatrické vyšetrenie bolo zrealizované až so šesťtýždňovým
časovým odstupom, záznamy, ktoré by popisovali jeho stav k dátumu uzatvorenia predmetnej zmluvy
neexistujú. Skutočnosť, že protrahovaná depresívna reakcia sa môže u postihnutej osoby vyvíjať a
postupne stupňovať, a to aj dlhšie časové obdobie predtým, ako je táto osoba vyšetrená psychiatrom,možno sa k jeho duševnému stavu v predmetnom dátume vyjadriť len na základe nepriamych údajov.
V tomto konkrétnom prípade sú dôvody predpokladať, že protrahovaná depresívna reakcia sa u
posudzovaného vyvíjala určité časové obdobie pred jeho prvým psychiatrickým vyšetrením, avšak

samotná skutočnosť, že protrahovaná depresívna reakcia má postupný vývoj, v žiadnom prípade
automaticky neznamená, že osoba trpiaca ťažkým stupňom protrahovanej depresívnej reakcie, musela
ťažkým stupňom protrahovanej depresívnej reakcie trpieť aj pred niekoľkými týždňami, teda konkrétne
v čase uzatvorenia zmluvy.

Znalec sa nestotožňuje s konštatovaním súdneho znalca MUDr. Tibora Ďuriana, z ktoré vyplýva, že
"depresívna porucha bola u posudzovaného spustená reaktívne po oznámení výsledku daňovej kontroly
na jar roku 2004 a posudzovaný trpel depresiou, ktorá sa prejavila v ťažkej forme, pretože depresívna
porucha má určitý vývoj a táto u neho trvala už v predmetnom dátume. K depresívnej poruche mal mať
posudzovaný predispozíciu, ktorá sa prejavila práve v situácii keď sa dostal do problémov, vychádzajú z
celkovej anamnézy posudzovaného, stavu v akom sa nachádzal v čase keď bol hospitalizovaný vyplýva,

že už v mesiaci júl 2004 bol v takom depresívnom stave, že schopnosť vnímať svoje konanie bola
ovplyvnená", nakoľko ťažký stupeň protrahovanej depresívnej reakcie u posudzovaného v predmetnom
dátume na základe dostupných údajov nemožno jednoznačne potvrdiť, ale ani úplne vylúčiť. Podľa
autoanamnéztických údajov posudzovaného, pri prvom psychiatrickom vyšetrení (mal problémy v práci,
urobil to čo nemal, hrozil mu trest, bolo to veľmi ľúto, mal depresie, uzavrel sa, celé dni preležal alebo

presedel, stále rozmýšľal nad tým čo spravil, obviňoval sa, spôsobil hanbu celej rodine, najradšej by
nežil, ale nebol schopný si niečo urobiť, nevidel žiadne východisko, nechutilo mu jesť, nič ho nebavilo,
z ničoho už nemal radosť, nemal už žiadnu nádej) ťažšiu formu protrahovanej depresívnej reakcie v
predmetnom dátume stanoviť nemožno.

Po prijatí na prvú psychiatrickú hospitalizáciu (mal firmu asi pol rokom, potom prišla daňová kontrola,
všetko sa zrútilo, dal sa nahovoriť kamarátom na niečo čo nemal robiť, veľmi to ľutoval, hrozil mu ťažký
trest, mal depresie, nemal nádej, bolo mu ľúto rodiny, v poslednom čase nebýval doma, radšej vypadol
von atď.) sa síce protrahovaná depresívna reakcia u posudzovaného vyvíjala a trvala určité časové
obdobie pred 13.09.2004, avšak tento vývoj a konkrétne časové obdobie nie sú bližšie špecifikované

takým spôsobom, ťažký stupeň protrahovanej depresívnej reakcie u posudzovaného v predmetnom
dátume.

Z heteroanamnestických údajov (súčasť psychiatrického vyšetrenia, objektívne informácie o duševnom
stave osoby trpiacej duševnou poruchou, získané psychiatrom od príbuzných, iných príbuzných) nie

sú v zdravotnej dokumentácii nikde zaznamenané a nie sú súčasťou znaleckého posudku súdneho
znalca MUDr. Ďuriana. Za heteroanamnestické údaje možno považovať časť výpovede manželky na
pojednávaní v novembri 2006 (v čase podpisu zmluvy bol posudzovaný značne psychicky unavený,
bol vyčerpaný z podnikania), tieto sú však pre stanovenie diagnózy ťažšieho stupňa protrahovenej
depresívnej reakcie v predmetnom dátume nedostatočné.

Súdno-znalecká organizácia Forensic konštatuje, že k duševnému stavu navrhovateľa v predmetnom
dátumeuzatvoreniazmluvyjemožnésavyjadriťlenvzmyslepravdepodobnosti.Zaviacpravdepodobnú
považujem možnosť, že posudzovaný v predmetnom dátume trpel ľahším až stredneťažkým stupňom
vyvíjajúcej sa protrahovanej depresívnej reakcie, kedy jeho schopnosť správne vnímať a uvedomovať

si následky svojho konania bola v predmetnom dátume plne zachovaná.

Za menej pravdepodobnú považuje súdno-znalecká organizácia možnosť, že posudzovaný v
predmetnom dátume trpel ťažkým stupňom protrahovanej depresívnej reakcie, kedy jeho schopnosť
správne vnímať a uvedomovať si následky svojho konania bola znížená v nepodstatnej (forenzne

nevýznamnej) miere. Možnosť, že by jeho schopnosť vnímať a uvedomovať si následky svojho konania
bola znížená v podstatnej (forenzne významnej) miere súdno-znalecká organizácia vylučuje. Súdno-
znalecká organizácia sa nestotožňuje s podstatnými časťami znaleckého posudku súdneho znalca
MUDr. Tibora Ďuriana.

Pokiaľ súdny znalec MUDr. Tibor Ďurian vo svojom znaleckom posudku uvádza u posudzovaného
navrhovateľa F. M., že rozhodovanie a chcenie bolo sťažené a bez ďalšej úvahy uplatnil motív, ktorý
mu bol ponúknutý - zmluva, mal zníženú schopnosť vnímania a uvedomovania si následkov svojho
konania spočívajúceho v podpísaní zmluvy, v tej dobe mu bolo všetko jedno, každé riešenie, ktoré mubolo navrhnuté bez domýšľania dôsledkov prijal a tak zrejeme došlo k podpísaniu darovacej zmluvy,
mal zníženú schopnosť vnímania a uvedomovania si následkov svojho konania, a preto nemohol byť
schopný do detailovou porozumieť zmluve v plnom rozsahu a pri uzatváraní zmluvy nebol schopný

vnímať ani uvedomovať si následky uzatvorenia zmluvy. Súdno-znalecká organizácie Forensic uvádza,
že vyššie uvedenému môžu nasvedčovať autoanamnestické údaje, ktoré poskytol posudzovaný počas
znaleckého vyšetrenia vo februári 2007 "aby sa striasol jedného z úverov, tak ho nahovorili, aby
prepísal dom na odporcu, nevie, nepamätá si na to, len mu povedali, že to podpísal a uvedomil si
to, že daroval dom až potom keď prišiel z psychiatrickej hospitalizácie domov", ale tieto údaja nie

sú v súlade s údajmi zaznamenanými počas súdnych pojednávaní v auguste, septembri a novembri
2006 a vo vyjadrení posudzovaného v decembri 2010, kde uvádza, že sa obrátil na rodinu či by mu
niekto nevedel pomôcť, ale nikto mu pomoc nevedel poskytnúť. Odporca mu bol ochotný pomôcť,
čo podmieňovať tým, že svoj podiel na nehnuteľnosti zmluvou prepíše na odporcu. Na darovanej
nehnuteľnosti bolo záložné právo, čo bolo príčinou toho, že sa uzatvorila darovacia zmluva, nevládal
platiť splátky, preto hľadal nejaký spôsob ako to riešiť, s časovým odstupom sa mu spôsob darovania

javí ako nevhodný, nechcel, aby nehnuteľnosť prepadla v prospech stavebnej sporiteľne, preto došlo k
uzatvoreniu zmluvy s osobou, ktorú vtedy považoval za blízku. Manželka posudzovaného uviedla, že o
finančnú pomoc sa obrátil aj na iné osoby, žiadal kamarátov, rodinných príslušníkov, ale pomoc nezískal.
Ako aj vyjadrenie posudzovaného, ktorý uviedol, že potvrdenky od stavebnej sporiteľne potrebné k
súhlasu na prepísanie nehnuteľnosti síce vybavoval, ale na výslovné požiadanie a prosbu odporcu,

ktorépoukazujúnapsychologickyzrozumiteľnúmotiváciuuzavretiazmluvykeďposudzovanýpotreboval
financie, preto hľadal spôsoby ako ich získať, teda nedošlo k darovaniu majetku z patologickej príčiny
(z príčiny ťažkej duševnej poruchy, pri ktorej by nebolo zrozumiteľné motivačné pozadie). Taktiež ďalšie
konanie posudzovaného kedy chcel zvrátiť stav, ktorý spôsobil vo vzťahu k žiadosti na katastrálnom
úrade kedy na otázku či je mu známe o dôvodoch prečo nedošlo k prerušeniu, resp. zastaveniu

vkladového konania na pojednávaní v roku 2006 uvádza posudzovaný, že "sa bol informovať na katastri,
tam mu povedali, aby si dal žiadosť, túto aj napísal, o ďalšom procesnom postupe ho nikto neinformoval
a očakával, že niečo dostane poštou", opäť poukazujú na zrozumiteľne motivačné konania, aktívne
postoje posudzovaného.

Záverom súdny znalec uvádza, že schopnosť správne vnímať a uvedomovať si následky svojho konania
bola v čase podpisu darovacej zmluvy buď úplne zachovaná alebo znížená a ak bola znížená, tak len
v nepodstatnej (malej, forenzne nevýznamnej) miere a to v dôsledku protrahovanej depresívnej reakcie
ťažkého stupňa. Možnosť, že by schopnosť posudzovaného vnímať a uvedomovať si následky svojho
konania v predmetnom dátum bola znížená v podstatnej miere, t.j. v takej miere, ktorá by mohla mať

vplyv na slobodu a vážnosť jeho vôle v dôsledku duševnej poruchy súdny znalec vylučuje. Navrhovateľ
F. M. ku dňu 30.07.2004 vnímal a bol si vedomý následkov svojho konania z darovacej zmluvy a jeho
vôľové a rozumové vlastnosti neboli ovplyvnené vo forenzne významnej miere.

V znaleckom posudku súdno-znaleckej organizácie Psychiatrická nemocnica Phillippa Pinela so sídlom

v Pezinku (č.l. 573 až 598) vyplýva, že okrem vyšetrení probanta, odobratí heteroanamnézy - najmä
na objasnenie premorbídnej osobnosti a vzťahových väzieb menovaného, znalecký kolektív vyžiadal aj
celkovú spisovú dokumentáciu na získanie detailných informácii, ako aj celý psychiatrický chorobopis,
ktorý bol detailne naštudovaný.

Znalecká organizácia konštatuje, že nie je dôvod hlbšie sa zaoberať životnou históriou posudzovaného,
ktorá bola popisovaná aj v znaleckých posudkoch MUDr. Tibora Ďuriana a znaleckej organizácie
Forensic a aktuálne je zachytená nielen v autoanamnéze, ale i heteroanamnesticky. Možno zhrnúť, že
do roku 2003, kedy začali problémy vo firme, ktorú probant vybudoval postupne a s veľkým nasadením,
neboli okolnosti jeho života so znaleckého hľadiska významné. Problémy nastali po daňovej kontrole,

kdemubolozistené,vrajnímnezavinenékráteniedaneahrozilotrestnékonanie.Totosaudialonajeseň
2003,vjanuári2004prišlivýsledkyzistenia,nastalohľadaniespôsobuakovzniknutýproblémriešiť,firma
nebola schopná zaplatiť nielen zistený schodok, ale ani splácať úver v banke. Interpretácia zo strany
posudzovaného - výpoveď na súde v roku 2006 je zhodná s jeho popismi udalosti aj počas znaleckých
vyšetrení: "Predmetnému darovaniu predchádzala jeho zlá finančná situácie, bol nezamestnaný a dva

mesiace chorý, fakticky nemal žiadny príjem, obrátil sa na rodinu či by mu niekto nevedel pomôcť, musel
splácať úver v banke. V čase darovania odporca V. K. žil s jeho švagrinou W.. R. R. a takto nejako sa
na neho nakontaktoval s tým, že síce bol ochotný mu pomôcť, ale pomoc podmieňoval tým, že podiel
nehnuteľnosti prepíše na neho. Je pravdou, že nejaké finančné prostriedky boli zaplatené, cca 40 000,-Sk, to ale neboli peniaze pána K., ale z firmy K. manželky. On bol v tom čase v zlom psychickom stave
a ani fakticky nevnímal ten proces uzatvárania zmluvy, nikdy ju nečítal a len to podpísal. Potom bol v
dôsledku zlého psychického stavu tri mesiace liečený v psychiatrickej nemocnici v Kremnici."

Znalecký kolektív konštatuje, že na základe získaných poznatkov je nepochybné, že posudzovaný je
akcentovanou osobnosťou disponujúcou zvýšenou afektívnou dráždivosťou, impulzivitou, hypertívnymi
črtami prejavujúcimi sa veľmi výraznými prejavmi citov, nálad a afektov, disponuje cholerickým
temperamentom a jeho prežívanie vypätých či stresujúcich situácií je väčšie, trvania afektov dlhšie,

dopad na fungovanie osobnosti hlbší a viacdevastujúci než u normálnej osobnosti. Viď aj jeho emotívnu
reakciu na úmrtie otca počas druhej hospitalizácie zachytenú sestrami na oddelení. Jeho reakcia
na ohrozenie (ukončenie jeho dovtedajšej existencie úspešného podnikateľa) bola veľmi intenzívna,
devastujúca a jej trvanie bolo protrahované, vyžadovalo si psychiatrické hospitalizácie pre intenzitu
a trvanie poruchy, ako aj samovražedné riziko. Stav sa objektívne zlepšil až po prestavení liečby na
účinnejšie antidepresívum. Jeho úzkosť a strach v dôsledku daňovej kontroly boli veľmi intenzívne

a viedli na jednej strane k horúčkovitej hyperaktivite a na druhej strane striedanej rezignáciou
a únikom. Uvedenému stavu zodpovedá diagnóza protrahovaná depresívna reakcia, ťažká forma
depresie. Objektívnym ukazovateľom depresie, úzkosti a nepokoja sú nielen anamnestické údaje a
psychiatrické nálezy či pozorovania sestier, ale aj výrazný hmotnostný úbytok. Táto porucha trvale
od doby vyvolávajúceho psychotraumatizujúceho podnetu od daňovej kontroly koncom roku 2003,

intenzívne po obdržaní výsledkov kontroly na jar roku 2004 a pretrvávala ako kontínuum ešte niekoľko
mesiacov počas ktorých sa napokon obavy vyšetrovaného nenaplnili a našiel si stabilitu v pracovnom
živote. Dôležitým pre znalecké hodnotenie dopadu reaktívnej depresie ťažkého stupňa je poznanie
individuálnych charakteristík osobnosti posudzovaného (chýbanie osobného kontaktu s probantom
považuje znalec za závažný nedostatok predchádzajúcej expertízy).

V súlade s expertízou znaleckej organizácie Forensic, znalecká organizácia vylučuje, že sa u
vyšetrovaného jednalo o psychotickú hĺbku depresie, ktorá by znamenala hlboký zánik ovládacích a
rozpoznávacích schopností. Išlo však o depresívnu poruchu ťažkého stupňa sprevádzanú vysokou
mierou úzkosti, napätia, premrštených obáv a pocitmi ohrozenia. Aj keď porucha nenarušila závažnou

mierou kognitívne schopnosti probanta, to neznamená, že nemala dopad na jeho rozhodovací proces,
psychickú odolnosť (napríklad voči prežívaniu tiesne a ohrozenia, manipulácii či nátlaku), teda najmä
na vôľovú zložku konania. Možno akceptovať aj vyjadrenia vyšetrovaného, že sa nezaoberal detailmi
zmluvy, nečítal ju, len podpísal, z hľadiska psychiatrického hodnotenia je to možné považovať za
vierohodné vzhľadom k poruche nálady, vôle a zmenám myslenia, ako aj pre nedostatočné centrovania

pozornosti pri danej depresívnej poruche. Jednoznačne sa tiež na základe svedectiev a zdravotnej
dokumentácie nedá predpokladať, že by koncom júla 2004 bol probant v duševnej pohode, vyrovnaný,
schopný vykonať uvážený a dobre premyslený právny úkon s plným vedomím právnych dopadov.

Ak svoje konanie následne interpretoval v roku 2006 na súde logicky, bolo to preto, že už jeho

protrahovaná depresívne porucha odznela a pravdepodobne sa snažil vysvetliť dôvody a následnú
logiku krokov, ktoré viedli k uzatvoreniu zmluvy, neskôr to v roku 2007 prehodnotil a zrejme aj účelový
motívom akcentoval, že si to úplne nepamätá. V roku 2010 opäť objasňovať motiváciu darovania tak, ako
si udalosti z tohto obdobia pamätá. Tieto rôzne popisy motívov konania v danej veci však nehovoria nič
o tom, ako v skutočnosti sa cítil, ako situáciu prežíval, do akej miery dokázal veci kontrolovať, plánovať

a premyslieť.

Ak sa u probanta vyskytovala predĺžená adaptačná porucha s depresiou ťažkého stupňa, nie je teda
dôvod zvažovať o aký typ depresívnej poruchy sa jednalo, ale aký bol dopad tejto ťažkej poruchy u tohto
konkrétneho človeka. Či by išlo a rekulentnú poruchu alebo nie, nie je podstatné. Podstatné pri posúdení

či došlo k zániku rozpoznávacích či ovládacích schopností je to, či u posudzovaného sa vyskytla
psychotická depresia s ťažkým postihom jeho osobnosti myslenia, vnímania, konania, atď. K zániku
týchto schopností pre psychózu skutočne neprišlo. Nemožno teda kategoricky tvrdiť, že menovaný
nevedel úplne čo robí, prečo to robí, alebo že by konal na podklade depresívnych bludov.

Medzi zánikom a podstatným znížením týchto schopností je však zreteľný rozdiel. Dá sa s veľkou mierou
pravdepodobnosti vyvodiť, že probant pri jeho adaptačnej poruche s prolongovanou depresiou ťažkého
stupňa mal tak znížené schopnosti rozpoznávacie a ovládacie a tak narušený úsudok (domnieval
sa, že si poňho prídu, objavili sa ťažké autoakuzácie, katastrofické anticipácie, pesimistické stavy,ktoré sa napokon nenaplnili), že nedokázal dostatočne kontrolovať reaktivitu plánovať, zvažovať do
dôsledkov svoje konania, naopak bol prístupný prijať aj nevýhodné riešenie. Zo subjektívneho pohľadu
posudzovaného - "depresívnej optiky" sa nachádza v krajnej núdzi.

V závere súdno-znalecká organizácie konštatuje, že u posudzovaného sa jednalo o tzv. adaptačnú
poruchu, protrahovanú depresívnu reakciu, ktorú jednoznačne dával do súvisu s problémami svojej firmy
v roku 2004. Navrhovateľ vnímal a bol si vedomý následkov svojho konania spočívajúceho v podpísaní
darovacej zmluvy vo forenzne význame zníženej miere - išlo o podstatné zníženie. Jeho konanie laikmi

mohlo byť vnímané ako neovplyvnené, pretože laik nemusí poznať depresívnu poruchu z bežného,
napríklad úradného kontaktu.

Psychiatrická nemocnica Phillippa Pinela konštatuje, že súdny znalec MUDr. Tibor Ďurian videl
posudzovanéhoakopacienta,ktoréhoakoprimárliečil,atoovplyvnilojehozávery.Vhodnotenídiagnózy
F. M. sa znalecké posudky nelíšia, ide o to, že znalec Ďurian pripustil úplný zánik vôľových a rozumových

schopností u menovaného, s čím sa nedá stotožniť, pretože nešlo o psychózu. Znalecký posudok
znaleckej organizácie Forensic sa opieral striktne iba o poznatky zo spisového materiálu a zo zdravotnej
dokumentácie, pri hodnotení depresívneho stavu u posudzovaného neprihliadal k jeho osobnostným
charakteristikám (ako tá ktorá konkrétna osobnosť sa vyrovná s tak závažnou životnou udalosťou) a
pridržiavalsaliterárnychodporučeníakoforenznehodnotiťbežnýpriebehadaptačnýchporúch.Vdanom

prípade ale nešlo a takýto priebeh. Znalecká organizácia Forensic sa sústredila najmä na kognitívnu
komponentuprávnehoúkonuazaoberalasarozpormivovýpovediachprobanta,ktoré"housvedčovali"k
diferenciálnejdiagnostikevylúčiacajpsychotickúkvalitu,alesadostatočnenezaoberalavtedyprítomnou
závažnou afektívnou poruchou s jej forenzným významom najmä pri ovplyvnení vôľovej zložky. Tak isto
prehliadla kontext právneho úkonu - či išlo o premyslený alebo domyslený právny úkon, plánovaný dobre

zabezpečený pre budúcnosť, alebo o konanie v tiesni.

Sporným z hľadiska znaleckého posúdenia stavu navrhovateľa F. M. bola otázka zachovania jeho
kognitívnych funkcií a posúdenia či tieto boli plne zachované alebo znížené a najmä otázka posúdenia
vôľových vlastností navrhovateľa pri podpise darovacej zmluvy.

Medzi znaleckými posudkami súdno-znaleckých organizácii niet väčšieho rozporu pri posudzovaní
rozumových vlastností navrhovateľa pri podpise predmetnej darovacej zmluvy, obidve organizácie
konštatujú, že rozumové vlastnosti u navrhovateľa boli zachované, súdno-znalecká organizácie
Psychiatrická nemocnica Phillippa Pinela však konštatuje, že boli ovplyvnené vo forenzne významnej

miere, súdno-znalecká organizácia Forensic toto vylučuje. Súdno-znalecká organizácia Forensic sa
však nezaoberala a dostatočne logicky nezdôvodnila konanie navrhovateľa vo vzťahu k jeho vôľovým
vlastnostiam. V tomto smere súd považoval znalecký posudok za málo presvedčivý. Súdno-znalecká
organizácia Psychiatrická nemocnica Phillippa Pinela logickým spôsobom zdôvodnila vplyv osobnosti
F. M. na jeho konanie pri podpise zmluvy.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na

nehnuteľnostiach špecifikovaných petitom návrhu na začatie konania je podľa názoru súdu daný tým,
že jedine určovacím výrokom rozsudku sa navrhovateľ môže domôcť zmeny v zápise vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti vo vzťahu k zapísanému spoluvlastníkovi, odporcovi V. K.. Navrhovateľ tvrdí, že
v čase podpisu darovacej zmluvy, v zmysle ktorej spoluvlastnícky podiel na odporcu previedol, trpel
duševnou poruchou, ktorá ho na predmetný právny úkon robila nespôsobilou. V prípade preukázania

tvrdení navrhovateľa ohľadom jeho nespôsobilosti na predmetný právny úkone je preto jedine žaloba o
určenie vlastníckeho práva dôvodom zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, kde ako vlastník je zapísaný
odporca napriek tomu, že navrhovateľ tvrdí, že týmto vlastníkom spoluvlastníckeho podielu byť nemôže
pre neplatnosť darovacej zmluvy.

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.Podľa § 628 ods. 2 OZ, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri
hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Podľa § 37 ods.1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 38 ods. 1 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne
úkony.

Podľa § 38 ods. 2 OZ, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí
na tento právny úkon neschopnou.

Vo vzťahu k navrhovanému petitu návrhu na začatie konania, určenia vlastníckeho práva k
spoluvlastníckemu podielu navrhovateľa F. M., súd musel prejudiciálne posúdiť otázku platnosti, resp.

neplatnosti darovacej zmluvy, na základe ktorej odporca vlastnícke právo od navrhovateľa nadobudol.
Predmetom posúdenia prejudiciálnej otázky je skutočnosť či darovacia zmluva je spôsobilým právnym
úkonom na prevod vlastníckeho práva, a teda či odporca vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu
na základe darovacej zmluvy nadobudol alebo je tento právny úkon neplatný, a preto je dôvodné, aby
vlastnícke vzťahy sa dostali do stavu, v akom sa nachádzali pred uzatvorením tohto právneho úkonu.

Znalecký posudok súdno-znaleckej organizácie Psychiatrická nemocnica Phillippa Pinela Pezinok
komplexne a logicky posudzuje stav navrhovateľa F. M. v čase uzatvárania predmetnej darovacej
zmluvy. Znalecký posudok tlmočený súdnu znalkyňou MUDr. Elenou Žigovou sa vysporiadal so závermi
predchádzajúcich znaleckých posudkov, a to MUDr. Tibor Ďuriana, ako aj súdno-znaleckej organizácie

Forensic. Záver znaleckého posudku Psychiatrickej nemocnice Phillippa Pinela Pezinok súhlasí so
záverom znaleckej organizácie Forensic vo vzťahu vplyvu osobnosti na vykonávanie právnych úkonov
keď zhodne konštatuje, že samotná porucha osobnosti, resp. určitý typ osobnosti nemá vplyv na
vykonávanie právnych úkonov, ale typ osobnosti môže mať vplyv na duševnú poruchu, pretože určitý typ
osobnosti môže byť viac náchylnejší na určitý typ duševných porúch, vo všeobecnosti však typ osobnosti

nemá vplyv na spôsobilosť na právne úkony. Aj keď samotná porucha osobnosti v zásade nemá vplyv
na vykonávanie právnych úkonov, javí sa súdu logickým zdôvodnenie, že forma reakcie pri poruche
osobnosti na stres, alebo nejakú záťažovú situáciu je dosť ovplyvnená práve typom osobnosti, čiže
osobnosť modifikuje priebeh a obraz duševných porúch a chorôb (č.l. 688 výpovede súdnej znalkyne
MUDr. Eleny Žigovej).

Súdno-znalecká organizácia, Psychiatrická nemocnica Phillippa Pinela, uvádza, že z dôvodu nakoľko
sa robil tzv. superznalecký posudok na dva diametrálne odlišné znalecké posudky musela voliť inú
metodiku ako volila súdno-znalecká organizácia Forensic. Znalecký posudok Psychiatrickej nemocnice
Pezinok konštatuje, že navrhovateľ nadmerne citove reaguje na záťaž, a týmto spôsobom sa vlastne

aj jeho reaktívna porucha vyvíjala. Znalecký posudok vypracovával sedemčlenný kolektív znalcov,
ktorý ho vyšetroval, a následne bol kontrolovaný vedúcim znalcom, pričom súdni znalci videli ako
navrhovateľ v rôznych situáciách reaguje, dávali mu provokujúce otázky, konfrontovali ho, a tak bolo
zreteľné, ako emocionálne reaguje a aké postoje zaujíma, aký je impulzívny. V tomto smere sa
Psychiatrická nemocnica Phillippa Pinela prikláňa k záverom súdneho znalca MUDr. Ďuriana, ktorý videl

posudzovaného priamo v priebehu protrahovanej úzkostne depresívnej poruchy ťažkého stupňa keďže
on ju hodnotil ako ťažký stupeň, ale mylne hodnotil stav ako psychózu, s čím sa superznalecký posudok
stotožňuje so znaleckým posudkom znaleckej organizácie Forensic. Znalecký posudok konštatuje, že vo
forenzne významnej miere boli ťažko ovplyvnené, paralyzované duševnou poruchou vôľové vlastnosti
navrhovateľa. Navrhovateľ sa nerozhodoval z plného vedomia s ohľadom na všetky vedľajšie okolnosti

čo sa bude diať keď urobí tento právny úkon, nezabezpečoval sa, proste vtedy to neriešil, celé to
dostatočne nevnímal, i keď súdny znalec pripúšťa, že kognitívne schopnosti zaniknuté neboli, ale tá
vôľová zložka bola ťažko patologicky ovplyvnená.

Logickým sa súdu javí zdôvodnenie priebehu duševnej poruchy navrhovateľa F. M., ktorá mala určitú

časovú postupnosť a vyústila až do hospitalizácie a následného psychiatrického liečenia navrhovateľa.
Navrhovateľ bol hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici dňa 13.09.2004, t.j. približne
6 týždňov po tom ako darovaciu zmluvu s odporcom dňa 30.07.2004 podpísal. Z vyjadrenia súdnych
znalcov vyplynulo, že duševná choroba má určitý svoj priebeh a svoju kontinuitu. Duševná chorobasa vyvíja v určitom časovom období, preto je logické, že pred dátumom hospitalizácie už navrhovateľ
duševnu chorobou musel trpieť. Otázkou zostáva, či duševná porucha navrhovateľa v čase podpisu
darovacej zmluvy ho robila pre tento právny úkon nespôsobilou z dôvodu forenzne významného

ovplyvnenia jeho rozumových a vôľových vlastností. Súd sa prikláňa ku komplexnému posúdeniu vzťahu
osobnostinavrhovateľakpriebehuduševnejporuchy,ktoroutrpelprizohľadnenískutočnosti,žeduševná
porucha má určitý vývoj, nevzniká a neprepuká z plného zdravia, preto je možné súhlasiť so záverom, že
v čase vykonania právneho úkonu navrhovateľ trpel ťažkou formou protrahovanej depresívnej reakcie.
Proces vzniku duševnej poruchy a jej následnú stúpajúcu tendenciu, podľa názoru súdu, je možné

viazať k prvotným nepriaznivým skutočnostiam v živote navrhovateľa, a to neúspechu v podnikaní,
daňovej kontrole a následnej hrozbe trestného stíhania, na ktoré navrhovateľ vzhľadom na svoju
osobnosťreagovalneprimeranýmspôsobom,atentoznačneprehlbovalaparalyzovalnajmäjehovôľové
vlastnosti.

Znalecký kolektív znaleckej organizácie Psychiatrická nemocnica Phillippa Pinela Pezinok konštatuje,

že na základe získaných poznatkov je nepochybné, že posudzovaný je akcentovanou osobnosťou
disponujúcou zvýšenou afektívnou dráždivosťou, impulzivitou, hypertívnymi črtami prejavujúcimi sa
veľmi výraznými prejavmi citov, nálad a afektov, disponuje cholerickým temperamentom a jeho
prežívanie vypätých či stresujúcich situácií je väčšie, trvania afektov dlhšie, dopad na fungovanie
osobnosti hlbší a viacdevastujúce než u normálnej osobnosti.

Súdu sa javí logickým tvrdenie, že dôležitým pre znalecké hodnotenie dopadu reaktívnej depresie
ťažkého stupňa je poznanie individuálnych charakteristík osobnosti posudzovaného. Dôležitým
pre znalecké hodnotenie dopadu reaktívnej depresie ťažkého stupňa je poznanie individuálnych
charakteristík osobnosti posudzovaného (chýbanie osobného kontaktu s probantom považuje znalec za

závažný nedostatok predchádzajúcej expertízy).

Vzhľadom na skutočnosť, že duševná porucha sa vyvíjala určité časové obdobie a bola sprevádzaná
vysokou mierou úzkosti, napätia, premrštených obáv a pocitov ohrozenia tak, ako to znalecký
posudok Psychiatrickej nemocnice Phillippa Pinela Pezinok konštatuje, pri zohľadnení vplyvu osobnosti

navrhovateľa, ktorého prežívanie vo vypätých a stresujúcich situáciách je väčšie a dopad týchto situácií
na jeho správanie hlbšie a devastujúcejšie než u normálnej osobnosti, mal súd za to, že navrhovateľa v
žiadnom prípade pri podpise darovacej zmluvy nemožno hodnotiť ako osobu, ktorá by sa rozhodovala
slobodne. Navrhovateľ trpel depresívnou poruchou ťažkého stupňa, ktorá síce nenarušila kognitívne
schopnosti navrhovateľa, čo zhodne uvádzajú oba znalecké posudky znaleckých organizácií, ale jeho

rozhodovací proces nepochybne ovplyvnila. Rozumová, kognitívna zložka, síce ovplyvnená bola, ale
nie je možné konštatovať, že by navrhovateľ nevedel aké úkony robí. Navrhovateľ si uvedomoval svoje
konanie, ale z hľadiska duševnej poruchy, aj pod vplyvom jeho osobnosti tým, že prežíval celú situáciu
dramatickejšie ako v skutočnosti bola, jeho vôľové vlastnosti touto duševnou poruchou boli forenzne
významne ovplyvnené a robili ho pre predmetný právny úkon, darovaciu zmluvu, nespôsobilým. Z

uvedeného dôvodu súd návrhu navrhovateľa v celosti vyhovel.

Súdno-znalecká organizácia, Psychiatrická nemocnica Phillippa Pinela Pezinok, vo vzťahu k vôľovým
vlastnostiam navrhovateľa vysvetlila aj ďalšie konanie navrhovateľa, ktoré nasledovalo po tom, čo
navrhovateľ zmluvu podpísal a ktorej sa môže logicky javiť ako konaním, ktorým sa snažil zvrátiť

dôsledky podpisu zmluvy a z ktorého by vyplýval záver, že navrhovateľ vedel a bol si vedomý dôsledkov
svojho konania. Konanie navrhovateľa F. M. vo vzťahu k úkonu, ktorý išiel uskutočniť na Katastrálny
úrad Lučenec za účelom anulovania uzatvorenej darovacej zmluvy, súdny znalec vysvetlil ako zmätočný
úkon, ktorý navrhovateľ len počul, že ho má urobiť, išiel ho urobiť, lebo si to zafixoval v mysli, nejakým
spôsobom celé toto konanie prebral, ale nepochopil jeho zmätočnosť.

Vo vzťahu k možnému posudzovaniu stavu navrhovateľa laickou verejnosťou sa súdni znalci zhodli
na tom, že laik nemusí vnímať duševnú poruchu u navrhovateľa, pretože človek sa môže javiť iným
ako smutnejší, rozptýlenejší, ale tomuto význam nepripisujú. V intenciách týchto záverov súd potom
nevykonával potom dokazovanie ani výsluchom navrhovanej advokátky Mgr. Viktórie Hellenbart, ktorú

navrhol odporca, jednak z dôvodu, že táto pre rešpektovanie štátom uznanej povinnosti mlčanlivosti
odmietla k veci vypovedať, ale najmä z dôvodu, že ako síce právnik, ale v psychiatrickej oblasti
laik, nemusela stav navrhovateľa vnímať ako duševnú poruchu. Rovnako je tomu aj vo vzťahu k
navrhovanému pracovníkovi Stavebnej sporiteľne.Rovnako bezpredmetnými aj posudzovanie stavu navrhovateľa v roku 2005, kedy mal vykonávať prácu
šoféra medzinárodnej kamiónovej dopravy, pretože ako to súdny znalec zhodnotil, v tomto čase už jeho

reakcia bola odznela, navrhovateľ sa stabilizoval a fakticky bol preliečený.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti

tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Navrhovateľ bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal náhradu trov konania a v zmysle zákonného
ustanovenia § 151 ods. 7 O.s.p. vyjadril ich výšku percentom úspešnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.