Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/167/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116223421
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4116223421.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobkyne: F., proti žalovaným:
1. M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 3. DRAŽOBNÁ SPOLOČNOSŤ, a.s. so sídlom Bratislava,
Zelinárska 6, IČO: 35 849 703 4. Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Bratislava, Suché Mýto 4, IČO:
00 151 653, zast. AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., P.O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO: 36865036, o

návrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,oodvolanížalovanejv4/radeprotiuzneseniuOkresného
súdu Nitra č.k. 12C/387/2016-24 zo dňa 18. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že :

I. Uložil žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa úkonov smerujúcich k nakladaniu s nehnuteľnosťami
nachádzajúcimi sa v kat. úz. U., obec U., okres Q. G., zapísané na LV č. XXX, dom súp. č. XXX
nachádzajúci sa na parc. č. 702/34, neprevádzať ich na iné soby a to až do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej.
II. Uložil žalovanému v 3. rade zdržať sa výkonu realizácie záložného práva nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. U., obec U., okres Q. G., zapísané na LV č. XXX, dom súp. č. XXX

nachádzajúci sa na parc. č. 702/34, nerealizovať predaj vo verejnej dražbe a to až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej.
III. Uložil žalovanému v 4. rade neuplatňovať si výkon realizácie záložného práva nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. U., obec U., okres Q. G., zapísané na LV č. XXX, dom súp. č. XXX
nachádzajúci sa na parc. č. 702/34, neuplatňovať záložné právo predajom nehnuteľností a to až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

IV. Uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.
V. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), §
326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). V dôvodoch uviedol,

že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 05.09.2016 a
doplneným podaním doručeným súdu dňa 06.10.2016 domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť
nenakladať s nehnuteľnosťami, neuplatňovať a nerealizovať výkon záložného práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v kat. úz. U., obec U., okres Q. G., zapísané na LV č. XXX, dom súp. č. XXX
nachádzajúci sa na parc. č. 702/34. Nárok na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že
kúpnou zmluvou zo dňa odkúpila od W. L. predmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu 700.000.- Sk,

predaj sprostredkoval žalovaný v 1. rade a zaviazal sa zabezpečiť vklad vlastníckeho práva v prospech
žalobkyne na Správe katastra, kúpnu cenu vyplatila žalobkyňa z úveru, ktorý jej poskytol žalovaný v4. rade vo výške 850.000.-Sk, pričom uvedená nehnuteľnosť bola založená. Neskôr zistila, že kúpnu
cenu poslala na účet, ktorý jej uviedol žalovaný v 1. rade avšak tento nebol účtom predávajúceho,
ale žalovaného v 1. rade. Zvyšok úveru 150.000.- Sk použila na opravu a rekonštrukciu nehnuteľnosti.

Žalovaný v 1. rade stále sľuboval vybavenie dokladu, že je vlastníčkou nehnuteľností. Následne
predávajúci, ktorý bol stále na liste vlastníctva evidovaný ako vlastník, zomrel a vlastníkmi sa na základe
dedičského rozhodnutia stali žalovaní v 1. a 2. rade,. Následne dostala oznámenie o výkone záložného
práva. K návrhu pripojila listinné dôkazy a to kúpnu zmluvu zo dňa 08.06.2006, výpis z LV č. XXX, zmluvu
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 7.11.2006, zmluvu o splátkovom úvere zo dňa

07.11.2006, doklad o bankovom prevode sumy 700.000.- Sk, oznámenie o výkone záložného práva
predajom nehnuteľností na dražbe, protokol o vykonaní ohodnotenia nehnuteľnosti, trestné oznámenie
a úmrtný list W. L.. Z podanej žaloby a z listinných dôkazov, ktoré boli pripojené k žalobe súd prvej
inštancie dospel k záveru, že je daná potreba úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP, pretože
neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery a to z dôvodu,
že vykonaním úkonov v súvislosti s výkonom záložného práva by mohlo dôjsť k zmene vlastníckych

vzťahov k nehnuteľnostiam a to v dôsledku dražby. Z písomných dokladov v spise je preukázané, že
v súčasnosti prebiehajú úkony súvisiace s výkonom záložného práva k nehnuteľnostiam - konkrétne
svedčí o tom oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Aj keď žalobkyňa nepreukázala výpisom z
listu vlastníctva, že je vlastníkom nehnuteľností, tvrdí, že vlastníkom sporných nehnuteľností sa stala a to
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.06.2006, preto súd uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci

samej o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Záverom konštatoval, že pokiaľ sa právoplatne
nevyrieši sporná otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie je vhodné, aby sa so spornými
nehnuteľnosťami nakladalo. Súd prvej inštancie žalobkyni priznal náhradu trov konania s poukazom na
§ 255 ods.1 CSP.

1.Protitomutouzneseniupodalavzákonnejlehoteodvolaniežalovanáv4.rade,ktorážiadalauznesenie
súdu prvej inštancie v celom rozsahu zmeniť, prípadne zrušiť a priznať jej nárok na náhradu trov
konania a postúpiť vec na miestne príslušný súd. Namietala, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odňal jej možnosť konať pred

súdom. Ďalej namietala, že rozhodoval súd prvej inštancie aj keď na to neboli splnené procesné
podmienky , pretože súd bol nesprávne obsadený, keď rozhodoval sudca miestne nepríslušného súdu.
Zároveň namietala, že súd prvej inštancie dospel k čiastočne nesprávnym skutkovým zisteniam,
zároveň zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku. Taktiež podľa neho vec nesprávne právne posúdil. Podľa neho

z odôvodnenia rozhodnutia okrem iného nie je možné zistiť, ako súd prvej inštancie dospel k záveru
o existencii ujmy a čím ju mal osvedčenú, ked z predložených listín i tvrdení žalobkyne je zrejmé, že
výkon záložného práva sa vedie z dôvodu nesplácania jej úverového záväzku (dlhu), ako aj to, prečo
súd nariadil neodkladné opatrenie za situácie, ktorá bola vyvolaná žalobkyňou, resp. jej nečinnosťou.
Uvedené rozhodnutie v časti výrokovej ako aj v odôvodnení považuje za rozhodnutie vecne nesprávne,

ktoré neprimeraným spôsobom zasiahlo a zasahuje do zákonom a Ústavou chránených základných
práv odvolateľa a v ktorom v podstate v celom rozsahu absentuje relevantné odôvodnenie, rozhodnutie
je v časti neurčité a tak materiálne nevykonateľné. K výroku V., ktorým sa ukladá žalobkyni podať
žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia uviedol, že tento výrok je neurčitý,
keďže z neho nie je zrejmé, o aké konanie, s akým predmetom sa jedná, pričom uvedený nedostatok

zasahuje i do formálnej nesprávnosti výrokov I. - III. a tieto výroky sú tak materiálne nevykonateľné.
Ďalej mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje náležitosti žaloby, nie je
vôbec možné identifikovať, o akú žalobu sa jedná, keďže v návrhu absentuje explicitne formulovaný
žalobný návrh. Podľa neho žalobkyňa svoje tvrdenia ohľadne sprostredkovania predaja žalovaným v
1. rade nepreukázala/neosvedčila relevantnými dôkazmi, ona ich navyše ani netvrdila, prípadne tvrdila

skutočnosti zrejme nesprávne. V ďalšom poukázal na to, že napriek skutočnosti, že súd nemôže vyzývať
v predmetnom konaní na odstránenie vád návrhu, súd prvej inštancie postupoval presne opačne a
poučoval jednu zo stránˇ( žalobkyňu), v čom vidí porušenie ústavnej zásady rovnosti. S poukazom na
ustanovenie § 327 CSP mal byť podľa neho takýto návrh odmietnutý. Konanie na súde prvej inštancie
podľa žalovaného zasiahlo do základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy a podľa jeho názoru

v žiadnom prípade nemalo byť nariadené a tak narušuje rovnosť strán. Rozhodnutie považoval v
celom rozsahu za arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia a rovnako je podľa neho
v rozpore s právnymi normami. Uviedol, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia relevantne vyporiadať so splnením všetkých zákonných predpokladov prenariadenie neodkladného opatrenia. Je povinnosťou súdu vykonať právne posúdenie nároku, čo je
činnosť v zásade úplne zhodná s právnym posúdením opodstatnenosti nároku v konaní vo veci samej,
rozdieljelenvrelevantnomosvedčení.ZvýpisuzLVpovažovalzaosvedčené,ževlastníkomsúsubjekty

odlišné od žalobkyni a tak tu platí právna domnienka vyplývajúca z verejnej, na to určenej evidencie
- katastra nehnuteľností, že vlastníkmi sú žalovaní v 1. a 2. rade. Uviedol, že otázka vlastníckeho
práva, akejkoľvek jeho zmeny, je vo vzťahu k možnosti vykonať záložné právo vzniknuté pred zmenou
vlastníctva úplne irelevantná, záložné právo je vecné právo, viaže sa na vec, nie na osobu. Bez
ohľadu na výsledok sporu sa na záložnom práve a jeho obsahu vôbec nič nemení - žalobkyňa je však

zároveň úverovou dlžníčkou, svoj dlh nespláca a aj keby bola vlastníčkou, na jej právnom postavení
sa nič nezmení. Žalobkyňa i v prípade, keby bola vlastníčkou, by bola povinná výkon záložného práva
strpieť. Podľa názoru žalovaného nemôže súd zakázať žalovanému realizáciu jeho zákonných opatrení.
Záverom namietal miestnu nepríslušnosť/nesprávne obsadený súd. Podľa neho v ustanovení § 324 ods.
2 CSP je riešená len vecná príslušnosť (príslušný je okresný súd, „vypadlo“ pravidlo vo vzťahu k určeniu
miestnej príslušnosti), preto navrhoval postúpenie veci na konanie miestne príslušnému okresnému

súdu, všeobecnému súdu žalovaného, t.j. Okresnému súdu Bratislava III. Mal za to, že predmetom
konania o nariadenie neodkladného opatrenia je uloženie určitej povinnosti žalovanému, nejedná sa o
konanie, ktorého predmetom by bol spor týkajúci sa existencie vecného práva.

2. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,

ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania( § 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie ( § 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania( § 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že podané odvolanie je čiastočne opodstatnené.

3. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne , ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8.Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
pred odvolacím súdom.

9.Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

10. Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
11. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

12. V prejednávanej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
c), d) CSP pred začatím konania. Žalobkyňa pôvodne podala návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia len proti žalovanému v 1. rade , žalovanej v 3. a 4. rade voči ktorým sa domáhala, aby imsúd uložil „nenakladať akýmkoľvek spôsobom s nehnuteľnosťami v kat. úz. U., a to dom s.č. XXX a
pozemky zapísané na Okresnom úrade Q., katastrálny odbor na LV č. XXX, . pre obe U., kat. úz. U. , do
právoplatného rozhodnutia o určení vlastníctva“. K návrhu doložila kúpnu zmluvu zo dňa 08.06.2006,

výpis z listu vlastníctva č. XXX k predmetným nehnuteľnostiam ku dňu 08.11.2006, ku dňu 16.03.2015
a ku dňu 12.08.2016, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu zo
dňa 07.11.2006, zmluvu o splátkovom úvere č. 0630752602 zo dňa 07.11.2006, príkaz - potvrdenie o
zaplatení kúpnej ceny v sume 700.000,- Sk zo dňa 08.11.2006, oznámenie Dražobnej spoločnosti, a.s.
o výkone záložného práva predajom nehnuteľností na dražbe a výzvu na urýchlené vyrovnanie splatnej

pohľadávky, protokol o vykonaní ohodnotenia nehnuteľnosti zo dňa 02.08.2016, trestné oznámenie
podané žalobkyňou na žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 18.08.2016 a úmrtný list pôvodného majiteľa
predmetných nehnuteľností, pána W.

9. Súd prvej inštancie následne uznesením č.k. 12C/387/2016-21 zo dňa 09.09.2016 vyzval žalobkyňu
s odkazom na ust. § 127 ods. 1, § 129 ods. 1,2 CSP na doplnenie návrhu tak, aby bol dostatočne

špecifikovaný návrh v tom smere, akým konkrétnym spôsobom nemajú jednotlivý žalovaní nakladať
s nehnuteľnosťami . Žalobkyňa reagovala na výzvu súdu podaním ( na č.l. spisu 23) tak, že žiadala
nariadiť predbežné opatrenie, vo vzťahu k žalovanému v 1. rade- M. R. a jeho manželke- žalovanej v
2. rade , aby neprevádzali nehnuteľnosti na iné osoby, vo vzťahu k žalovanej v 3. rade - dražobnej
spoločnosti tak, aby nerealizovala predaj nehnuteľností vo verejnej dražbe a vo vzťahu k žalovanej

v 4. rade - Slovenskej sporiteľni tak, aby neuplatňovala záložné právo predajom nehnuteľnosti, s
tým že toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného rozhodnutia o určení vlastníckeho
práva. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie z dôvodu
potreby dočasnej úpravy pomerov voči žalovaným v 1. až 4. rade s tým, že bude trvať do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej a zároveň štvrtým výrokom uložil žalobkyni podať žalobu „ vo veci samej“

v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

10. Civilný sporový poriadok upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia,
a to z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov a z dôvodu obavy, že by bola
exekúcia ohrozená. Už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa okrem všeobecných

náležitostí podania vymedzených v § 132 CSP ďalej musí uviesť opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, a zároveň z návrhu musí byť zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pojem "osvedčenie dôvodnosti"

indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania spravidla len na základe listín predložených
navrhovateľom neodkladného opatrenia.

11. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery
účastníkov. Dočasný charakter neodkladných opatrení umožňuje, že pred ich nariadením nemusí súd

dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez
osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pojem
potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy

vzťahov súdom, by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

12. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie vo štvrtom výroku a s
ním súvisiacich výrokoch prvom, druhom a treťom, je neurčité, lebo v ňom absentuje uvedenie, aký typ
žaloby má žalobkyňa podať , pretože vo výroku je uvedené len to, že žalobkyni ukladá podať „ žalobu vo

veci samej“, čo je nejasné a neurčité aj s prihliadnutím na to, že uloženie povinností žalovaným v 1. až 4.
rade má trvať do“ právoplatného rozhodnutia vo veci samej“, čo z tejto formulácie nie je jasné. Nestačí
len do dôvodov uviesť, že žalobkyni ukladá podať žalobu o určenie vlastníckeho práva, ale to musí byť
uvedené vo výroku rozhodnutia. Rovnako aj odôvodnenie napadnutého uznesenia nespĺňa atribúty naň
kladenévust.§220ods.2CSP,najmäpokiaľideojeho„presvedčivosť“.Podľanázoruodvolaciehosúdu

odôvodnenie vyhovenia návrhu žalobkyne na nariadenie ňou požadovaného neodkladného opatrenia,
je arbitrárne a v prevažnej miere preberajúce argumenty a skutkové zistenia uvádzané v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia..13.K žalovaným v 4. rade namietanému odstraňovaniu vád súdom prvej inštancie odvolací súd s
poukazomnaustanovenie§327CSPpoznamenáva,žeaknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, ak ide o také vady, ktoré

bránia pokračovaniu v konaní, súd návrh odmietne. Osobitný charakter tohto procesného inštitútu
odôvodňuje vylúčenie aplikácie ustanovení o odstraňovaní vád podania (§ 129 CSP), na druhej strane
ustanovenie § 129 CSP výslovne upravuje všeobecný režim odstraňovania vád podania vo veci samej
alebo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. Uvedené
ustanovenie upravuje pri týchto podaniach zvýšenú manudukčnú povinnosť súdu. Podľa § 129 ods. 1

CSP, ak z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá
nemôže byť kratšia ako desať dní. V tomto prípade sa jedná o rozpor v právnej úprave a preto nemôže
byť na škodu veci, ak súd prvej inštancie v súlade so zákonom vyzval žalobkyňu na odstránenie vád
podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia Vzhľadom k tomu odvolací súd považoval
námietku žalovaného týkajúcu sa porušenie zásady rovnosti strán konania za nedôvodnú.

13. K námietke žalovaného v 4. rade týkajúcej sa miestnej nepríslušnosti odvolací súd dodáva, že táto
nie je dôvodná, pretože predmetné je konaním o práve k nehnuteľnosti, čím došlo k založeniu výlučnej
miestnej príslušnosti podľa § 20 písm. a/ CSP. Odvolací súd poukazuje na to, že právom k nehnuteľnosti
je najmä právo vlastnícke, spoluvlastnícke, záložné, nájomné, predkupné, právo z vecného bremena a

pod., pričom s ohľadom na predmet tohto konania je daný spor o existenciu práva (v tomto prípade
vlastníckeho práva) k sporným nehnuteľnostiam. Preto je irelevantná námietka žalovaného v 4. rade,
podľa ktorého je potrebné na vec aplikovať len ustanovenie § 324 ods. 2 CSP, podľa ktorého na konanie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd, ktoré vymedzuje len vecnú
príslušnosť súdu, pričom vec má rozhodovať súd vecne, miestne a funkčne/kauzálne príslušný.

14. Okruh ďalších právnych otázok, ktoré v podanom odvolaní žalovaný v 4. rade namietal, nie je
možné riešiť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi žalobcu v 4. rade uvedenými v
podanom odvolaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri

odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp.zn.
2Cdo 216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).
15.Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní bude zaoberať tým, či žalobkyňa medzi časom už nejakú
žalobu na súd podala a ak áno, posúdi či má vzťah k navrhovanému neodkladnému opatreniu.

V prípade, ak žalobu vo veci samej nepodala, opätovne o jej návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodne tak, aby bolo rozhodnutie vo výrokoch jasné a určité a odôvodnenie rozhodnutia
preskúmateľné.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).