Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8C/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520200065
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8520200065.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci navrhovateľky: K. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXXX/
XX, XXX XX I. T. proti odporcom: 1/ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
IČO: 35 792 752 a 2/ Panasonic Industrial Devices Slovakia s.r.o., Oravická 616, 028 XX Trstená, IČO:
36 372 285 v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd u k l a d á odporcovi v 1. rade povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je

súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom
č. 1 dňa 30.10.2008, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

II. Súd u k l a d á odporcovi v 2. rade povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky
podľa Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom č. 1 dňa 30.10.2008, a to do právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

III. Súd u k l a d á navrhovateľke, aby v právnej veci žalobkyne: K. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
K. XXXX/XX, XXX XX I. T. proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752 podala žalobu vo veci samej, a to buď žalobu o vydanie bezdôvodného

obohatenia alebo žalobu o určenie, že úver na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 30.10.2008 je bezúročný a bez poplatkov, a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia na Okresný súd I. T..

IV. Súd navrhovateľke n e p r i z n á v a voči odporcom nárok na náhradu trov konania o nariadenie
neodkladného opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil
odporcovi v 1. rade povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o
revolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXuzavretejmedzinavrhovateľkouaodporcomč.1dňa30.10.2008
a odporcovi v 2. rade povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky podľa Dohody o
zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi
navrhovateľkou a odporcom č. 1 dňa 30.10.2008.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 30.10.2008 uzatvorila s odporcom v 1. rade spotrebiteľskú zmluvu,
a to zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „.zmluva“), na základe ktorej jej poskytol
odporca č. 1 sumu 663,88 eur, ktorú sa zaviazala splatiť v 36 splátkach vo výške 40,10 eur s dohodnutou
zmluvnou odmenou 779,66 eur, RPMN za úver 82,15 % a ročnou úrokovou sadzbou úveru vo výške
79,49 %. V bode č. 6 tejto zmluvy (Údaje o schválenom revolvingovom úvere) je taktiež uvedené, že

poskytnutá čiastka revolvingu predstavuje 404,20 eur so zmluvnou odmenou za poskytnutie revolvingu
vo výške 558,16 eur, predpokladanou RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 66,45 % aročnou úrokovou sadzbou revolvingu 72,23 %. Súčasťou tejto typovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred
pripravené zo strany veriteľa (odporcu v 1. rade), je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy (bod č. 7), v zmysle
ktorej je zamestnávateľ dlžníka (v tomto prípade odporca v 2. rade) povinný vykonával mesačné zrážky

zo mzdy dlžníka v prospech veriteľa, a to minimálne vo výške mesačnej splátky uvedenej v bode č.
6 zmluvy. Navrhovateľka ďalej dala súdu do pozornosti, že v zmluve absentuje údaj o spoludlžníkovi,
teda zamestnávateľovi a že revolving jej reálne nebol poskytnutý, čerpala iba sumu 663,88 eur. Podľa
výpočtu zostatku zrážok ku dňu 21.11.2019 jej zrazil zamestnávateľ na základe predmetnej Dohody o
zrážkach zo mzdy z príjmu v prospech odporcu v 1. rade sumu spolu vo výške 1 230,02 eur, pričom

zostatok podľa údajov, ktoré boli zamestnávateľovi predložené, predstavuje 1 711,94 eur. Podľa údajov
zamestnávateľa zo dňa 05.12.2019 predstavovala zrážka v prospech odporcu v 1. rade za obdobie
11/2019 sumu vo výške 574,55 eur.

3. Navrhovateľka ďalej v návrhu poukázala na to, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený
na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej

príslušenstve. Odporca v 1. rade výšku dlhu jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia
súdom. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza Súdny dvor Európskej
únie, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej
objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že
spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s

verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok
alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniam zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má
poskytnúť obdobne, ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (bod 50 uznesenia
Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej). Navrhovateľka zároveň zdôraznila, že
nebola zo strany odporcu v 1. rade žiadnym spôsobom osobitne upozornená na podpisovanie Dohody

o zrážkach zo mzdy a ani na jej obsah, resp. na dôsledky, ktoré jej podpísaním pre navrhovateľku
vznikajú. Z častí citovaných rozsudkov Súdneho dvora EÚ (ďalej aj SD EÚ) C-168/05 a C-243/08
vyvodila, že článok 6 smernice 93/13/EHS musí byť považovaný za ustanovenie. ktoré je rovnocenné
s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem
verejného poriadku. Takisto vyslovila tvrdenie, že v zmysle rozsudku Simmenthal existuje možnosť

judikovať rozpor inštitútu zrážok zo mzdy spotrebiteľa s právom EÚ. Ak je slovenská právna úprava
Dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s právom Európskej únie, bol by dôvod konštatovať rozpor
predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom, resp. medzinárodnou zmluvou ako normou
vyššej právnej sily (Zmluva o EÚ, Zmluva o fungovaní Európskej únie). S poukazom na čl. 6 smernice
93/13/EHS, čl. 169 ods. 1 a 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a niektoré rozsudky SD

EÚ ďalej uviedla, že dlžník zrážky zo mzdy nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť,
a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad
majetkom navrhovateľky je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej
príslušenstvanaúčelymimosúdnehopostihnutiamajetkunavrhovateľkynepotrebujesúdnerozhodnutie,
a to aj keby sa domáhal plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s

kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom
Európskej únie a čl. 7 Ústavy SR (rozpor s medzinárodnou zmluvou). Poukázala tiež na skutočnosť,
že SD EÚ vo viacerých rozhodnutiach zdôrazňuje dôvodnosť ex offo ochrany spotrebiteľa, ako aj na
skutočnosť, že v mesiaci október 2008 (kedy bola zmluva uzavretá) bola priemerná úroková miera
z úverov poskytovaných bankami vo výške 13,76 %. V predmetnej úverovej zmluve ročná úroková

sadzba takmer 6 - násobne prekračuje priemernú úrokovú mieru z úverov poskytovaných bankami v
tomto období, teda je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takisto namietla, že zmluva o
úvere nemala všetky náležitosti vyžadované zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorých
absencia spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 4 ods. 2 tohto zákona, teda v
nej nebola uvedená: d) adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo

sťažnosť, g) konečná splatnosť spotrebiteľského úveru a i) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. Na základe týchto skutočností sa navrhovateľka domáha, aby súd určil, že úver na
základe zmluvy uzavretej medzi ňou a odporcom v 1. rade je bezúročný a bez poplatkov. Dohodu o
zrážkach zo mzdy považovala navrhovateľka za neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na
záver uviedla, že v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na

tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázala ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s
právom EÚ. Keďže zamestnávateľ nemá na výber a musí podľa predloženej dohody o zrážkach zo mzdy
vykonávať zrážky, pričom jediná možnosť, ako zrážky zakázať, je nariadenie neodkladného opatrenia,
mala za to, že je tu potreba dočasnej úpravy vzťahov účastníkov konania a táto potreba je naliehavá,pretože výkonom zrážok zo mzdy hrozí postih navrhovateľky, v dôsledku čoho by mohol nastať ťažko
zvrátiteľný stav, že sa vykonajú zrážky vo väčšom rozsahu, než zákon povoľuje. Do rozhodnutia súdu
o tom, či bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne a či je zmluva o úvere bezúročná a bez

poplatkov je vzhľadom na uvedené skutočnosti potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov a zamedziť
vykonávaniu zrážok na základe dohody o zrážkach zo mzdy.

4. Na preukázanie svojich tvrdení pripojila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia Zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.10.2008, zmluvné dojednania k tejto zmluve a prehľad

zrážok zo mzdy.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa§132CSPuvedieopísanierozhodujúcichskutočnostíodôvodňujúcichpotrebuneodkladnejúpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa§ 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

13. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

14. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

15. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

16. Ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená, súd na návrh môže vydať neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie možno vydať pred

začatím konania, po začatí konania alebo aj po jeho skončení. Vo všetkých prípadoch je možné ho
nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov strán konania a druhým je
zabezpečenie exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Z charakteru neodkladného opatrenia ako prostriedku
rýchlej úpravy pomerov medzi stranami sporu vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať
všetkyokolnosti,ktorésúpotrebnéprevykonaniemeritórnehorozhodnutiaaneodkladnéopatreniemôže

nariadiť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podmienkou jeho vydania je
však osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Je preto
nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovineodkladného opatrenia a je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia
o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu, podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd
vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Jeho návrh teda musí obsahovať všetky

náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie preto nemožno vydať iba na
základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

17. Súd na základe doložených dokladov mal preukázané skutkové tvrdenia navrhovateľky ohľadne

uzavretia úverovej zmluvy s odporcom v 1. rade, ktorej súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy,
ako aj vykonávanie zrážok zo mzdy odporcom v 2. rade.

18. Súd po preskúmaní návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru,
že tento je dôvodný.

19. Z charakteru navrhovaného neodkladného opatrenia a okolností daného prípadu je zrejmé, že
navrhovateľka sa nariadením neodkladného opatrenia domáha okamžitej úpravy právnych pomerov
strán konania za účelom zamedzenia zrážok zo mzdy, keďže podľa jej názoru nie je povinná uhradiť
odporcovi v 1. rade zo zmluvy o revolvingovom úvere sumu, akú ešte odporca v 1. rade žiada zraziť
od zamestnávateľa navrhovateľky.

20. Po posúdení okolností daného prípadu a vychádzajúc z dokladov predložených navrhovateľkou súd
dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo jej
právo ohrozené a že tu existuje potreba okamžitej úpravy právnych pomerov strán konania. Takisto mal
súd osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana. Z predložených listín sa skutočne javí, že úroková sadzba dosahujúca
takmer 80 % ročne je minimálne v rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobovalo jej neplatnosť v
zmysle§39Občianskehozákonníka.Takistozpredloženejzmluvyvyplýva,ževnejabsentujúminimálne
konečná splatnosť spotrebiteľského úveru (uvedením konkrétneho dátumu) a výška, počet a termíny
jednotlivých splátok v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) a i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, čo by v zmysle § 4 ods. 3 tohto zákona spôsobovalo, že
úver by bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľka nepredložila doklady o
doterajšíchúhradáchnazákladeúverovejzmluvyuzavretejsodporcomv1.rade,avšaklenzdoterajších
zrážok zo mzdy vyplýva, že jej bola doposiaľ zrazená suma v celkovej výške 1 230 eur (len za november
2019 bola zrazená suma 574,55 eur, čo takmer dosahuje výšky istiny úveru), čo nepochybne prevyšuje

sumu poskytnutej istiny na základe zmluvy o úvere (ak ide o zrážky len na základe jednej zmluvy
uvádzanej navrhovateľkou). Odporca v 1. rade pritom požaduje zrážky vo výške 2 941,96 eur, čiže
vo výške asi 4,5 násobku poskytnutej istiny. Navyše od 1.5.2014 je v zmysle § 5a ods. 1 písm. a)
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo
splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy. V zmysle § 29a tohto zákona

upravujúceho prechodné ustanovenia k 1.5.2014, ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa
spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky
z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014. Aj
keď teda dohoda o zrážkach zo mzdy bola dohodnutá pred 1.5.2014, v prípade zistenia skutočností ako
je tomu v tomto prípade, kedy sa zatiaľ dôvodne javí, že odporca v 1. rade požaduje zrážky zo mzdy nad

rámec jeho nároku, má súd právo neodkladným opatrením zamedziť takéto zrážky zo mzdy do času,
kedy o nárokoch medzi stranami bude rozhodnuté príslušným orgánom a bude určené, či a ktorá strana
má zo zmluvného vzťahu nejaké nároky (ak teda o tomto ešte nebolo rozhodnuté nejakým orgánom). Aj
keby teda bola dohoda o zrážkach zo mzdy dohodnutá v súlade s právnymi predpismi v čase uzavretia
zmluvy, nie je možné ju použiť v prípade, ak už dlh zanikol, prípadne ak by sa na jej základe vymáhali

nároky, na ktoré veriteľ nemá právo. Uvedené platí o to viac v spotrebiteľských vzťahov, v ktorých je
charakteristické slabšie postavenie spotrebiteľa.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel tak,
ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia, pričom vzhľadom na skutočnosť, že zamestnávateľ

dlžníka je povinný zrážky zo mzdy vykonávať po predložení dohody o zrážkach zo mzdy, súd uložil aj
zamestnávateľovi navrhovateľky povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky.22. Súd zároveň uložil navrhovateľke v zmysle § 336 ods. 1 CSP podať v lehote 30 dní žalobu vo veci
samej, keďže vzhľadom na zistený skutkový stav, kedy na jednej strane sa odporca v 1. rade domáha
sumy značne prevyšujúcej poskytnutý úver a na druhej strane navrhovateľka namieta bezúročnosť a

bezpoplatkovosť úveru, bude potrebné vysporiadať uvedenú situáciu vydaním nielen neodkladného
opatrenia, ale aj rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa natrvalo usporiadajú pomery strán sporu a bude
určené, či a ktorá strana má nejaké nároky voči druhej strane. Druh žaloby pritom závisí od skutočnosti,
v akej výške doposiaľ navrhovateľka uhradila odporcovi v 1. rade splátky na zmluvu o úvere zo dňa
30.10.2018 (čo z návrhu nie je možné jednoznačne ustáliť, príp. nie je možné ustáliť, či medzi stranami

neboli uzavreté aj iné zmluvy). V prípade, ak navrhovateľka už preplatila sumu, ktorú podľa názoru mala
uhradiť a nárok na jej vydanie nie je premlčaný, je potrebné podať žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia, v rámci ktorého sa ako predbežná otázka posúdi aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru,
príp. platnosť dohody o úrokoch v zmluve o úvere. Ak navrhovateľka doposiaľ ešte neuhradila ani
poskytnutú istinu úveru, potom je potrebné podať žalobu o určenie, že úver na základe úverovej zmluvy
uzavretej medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov.

23. O nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhodol v súlade s
§ 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. Navrhovateľka ako úspešná strana by mala voči
odporcom nárok na náhradu trov konania, ale trovy si neuplatnila a ani zo spisu nevyplýva, že by jej
nejaké trovy v tomto konaní vznikli, preto jej súd nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia uznesenia na
súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.

Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná (§ 336
ods. 3 CSP)