Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/206/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217222477
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7217222477.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej v právnej veci navrhovateľa
E.. L. M., P.. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v F. O. X. na F. 1/25 a manželky navrhovateľa U.. et U..
R. M., P.. rod. D. nar. X.X.XXXX bývajúcej v M., X. Y. XXX/X zastúpenej advokátkou JUDr. Katarínou
Adamovskou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Žižkovej 6 v konaní o rozvod manželstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému JH. zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Košice II z 30.11.2018 č.k. 14P/214/2017 - 221 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch o výchove, práve a povinnosti obidvoch rodičov zastupovať
maloletého a spravovať jeho majetok a výživnom.

II.Mení rozsudokvovýrokuoúpravestykutak,žeotecjeoprávnenýstretávaťsasmal.L.každýpiatok
od 15.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky. Otec je oprávnený v určenom čase si maloletého
prevziať v mieste bydliska matky a po skončení styku ho na tom istom mieste odovzdať. Matka je
oprávnená byť prítomná pri styku a povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom

čase a mieste poskytnúť potrebnú súčinnosť na realizáciu styku otca s maloletým.

III. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a zamietnutí návrhu matky na určenie výživného
na tvorbu úspor pre maloletého zo strany otca.

IV. O d m i e t a odvolanie voči výroku o rozvode manželstva a výroku o zamietnutí návrhu otca na
prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa a jeho manželky

uzavreté 20.4.2013, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu M. - L., vo zväzku č. XX, ročník
XXXX, str. XXX pod poradovým č. XX a na čas po rozvode zveril mal. L. do osobnej starostlivosti matky
s tým, že obaja rodičia majú právo zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať
na výživu mal. L. 250 Eur mesačne, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke
maloletého počnúc právoplatnosťou rozsudku do budúcna. Upravil styk otca s maloletým tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny piatok od 15:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti
matky. Zamietol návrh matky na určenie výživného na tvorbu úspor a návrh otca na prerušenie konania.

O trovách účastníkov konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden z nich nemá právo na ich
náhradu.2. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu a v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ- otec
maloletého dieťaťa z dôvodov podľa ust. § 365 písm. a), b), c), d), e), f), g) a h) Civilného sporivého
poriadku, čl. 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, čl. 40, 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a tiež čl. 2, 3, 6, 8, 13 a 14 Európskeho dohovoru o ľudských
právach a ,,prijaté medzinárodné záväzky“. Vytkol konajúcemu súdu procesné nedostatky v priebehu
konania a nesúhlasil s právnymi názormi, ktoré vyslovil konajúci súd sám na pojednávaní 31.10.2017 (v
konaní vedenom pod sp.zn. 19P/107/2017) a rozhodne nesúhlasil s výrokmi uvedenými v napadnutom
rozsudku. Namietal zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky dôvodiac, že táto spochybnila,

či je v prospech maloletého, aby si k nemu otec vytváral vzťah, pričom v rozhodnutí nenašiel jediný
argument, prečo by mal byť maloletý zverený matke. Zotrval na svojom vyjadrení, že v prípade zverenia
maloletého do jeho starostlivosti by urobil všetko preto, aby si maloletý vybudoval zdravý vzťah aj s
matkou. Ďalej namietal rozsah úpravy styku, ktorý považuje za nedostatočný a obmedzujúci, s cieľom
vylúčiť ho zo života maloletého a dosiahnuť jeho rezignáciu. Stretávanie v piatok v čase od 15:00
do 17:00 hod. v prítomnosti matky vzhľadom na doterajší spôsob stretávaní na ulici, kedy dieťa bolo

v kočíku a matka zámerne pripravila syna tak, aby počas jeho návštevy spal, nepovažuje za vhodný
ani dostatočný na vytvorenie väzby so synom. Stále je presvedčený, že v tejto situácii je najlepším
riešením zverenie maloletého L. do jeho výhradnej starostlivosti. Vytkol konajúcemu súdu, že nepripustil
dokazovanie (zamietol položiť akúkoľvek otázku matke dieťaťa a vypočuť svedkov) ohľadom pasívneho
fajčenia a environmentálneho tabakového dymu v domácnosti matky. Poukázal na to, že matka dieťaťa

sa na pojednávaní 30.11.2018 vyjadrila, že v dome sa fajčí už len v obývačke, kde maloletý nikdy nebol
a nikoho fajčiť nikdy nevidel. Konštatoval, že Európsky súd pre ľudské práva sa už viackrát zaoberal
nedobrovoľným pasívnym fajčením, ako porušením čl. 3 - neľudské zaobchádzanie, ktoré rozhodnutia
predložil aj v konaní vedenom pod sp.zn. 19P/107/2017 a je presvedčený, že konajúci súd sa s nimi
neoboznámil a rozhodol bez znalosti veci. Vzniesol námietku zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi,

ktorá sa prejavila už v konaní vedenom pod sp.zn. 19P/107/2017, kde žiadal potvrdiť rozhodnutie súdu
ako vecne správne. Namietal, že konajúci súd porušil zásadu rovnakého zaobchádzania, pretože
rodičom nekládol rovnocenné otázky, nesprávne protokoloval vyjadrenia účastníkov na pojednávaní a
odňal mu možnosť vznášať námietky.

3. Manželka navrhovateľa - matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zdôraznila,
že rozsudok súdu prvej inštancie pokladá za vecne správny, riadne a dostatočne odôvodnený
a predovšetkým sledujúci riadne zistený a preukázaný najlepší záujem maloletého L.. Tvrdenia
navrhovateľa o zaujatosti súdu, nezrovnalostiach v zápisnici, či údajnom popieraní jeho práv na
spravodlivý proces označila za nepravdivé, nerelevantné pre toto konanie a účelovo prekrútené tak, aby

mal čím v odvolaní argumentovať. Naopak správanie navrhovateľa voči konajúcej sudkyni mnohokrát
hraničilo s neúctou, nerešpektovaním postavenia sudcu, poučovaním súdu, ba až ,,skúšaním“ súdu z
poznania judikatúry ESĽP, čo sa objavilo aj v podanom odvolaní. Skutočné správanie otca nezodpovedá
ani jeho tvrdeniam o tom, ako miluje svojho syna a bojuje za jeho dobro, naopak o syna sa zaujíma
len minimálne a nevyužíva ani rozsah stretnutí podľa neodkladného opatrenia vydaného v konaní o

úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu. Mimo týchto stretnutí sa o maloletého
nezaujíma a neinformuje sa jeho zdravotnom stave alebo pokrokoch. Poukázala na to, že otec od
dieťaťa očakáva nereálne veci - aby ako štvormesačné už sedelo, či ako šesťmesačné už rozprávalo,
čo svedčí o tom, že nemá ani len predstavu o vývoji dieťaťa. Pokiaľ ide o jej vyjadrenie, či je v prospech
maloletého, aby si so svojim otcom vytváral vzťah, táto veta bola nešťastne sformulovaná kolíznou

opatrovníčkou a vo svojej skratkovitosti nevyjadruje podstatu ich vzájomného rozhovoru. V predmetnom
rozhovore konštatovala, že otec navštívil maloletého v roku 2018 (do augusta) len šesťkrát a všetky
jeho návštevy boli v trvaní maximálne dvoch hodín a predstavovali pre dieťa veľký stres, ktorý sa
prejavil usedavým plačom, odmietaním byť v blízkosti otca, ktorý sa k nemu správal neprimerane,
neberúcvúvahu,žemaloletýhopraktickynepozná.Vyjadreniaotcaonedostatočnostistykusmaloletým

označila za absurdné, nakoľko ani tento rozsah styku nevyužíva, resp. využíva ako mu to aktuálne
vyhovuje. Zdôraznila, že otcovi v styku s maloletým nikdy nebránila a vždy sa mu snažila výjsť v
ústrety (samozrejme s ohľadom na denný režim dieťaťa. Poukázala na to, že otázka miesta styku nie
je súdom upravená a podlieha dohode rodičov v zmysle Zákona o rodine. Nakoľko má so správaním
otca negatívne skúsenosti, trvá na tom, aby sa styk realizoval na verejnosti, napr. na detskom ihrisku,

cukrárni a pod.. V tejto súvislosti uviedla, že otec ešte ani raz neprišiel s konštruktívnym návrhom na
miesto stretnutia, napriek tomu, že sa ho stále pýta, aký je program a miesto stretnutia a tak vedela
patrične pripraviť maloletého. Tvrdenia otca o tom, že by sa v prípade zverenia maloletého do jeho
osobnej starostlivosti snažil o vytvorenie vzťahu s oboma rodičmi označila za nepravdivé a uviedla, že onezáujme otca o maloletého svedčí aj to, v akom rozsahu prispieva na jeho výživu. Konštatovala, že otec
prispieva na výživu maloletého svojvoľne 50 Eur mesačne napriek tomu, že mu bola súdom stanovená
vyživovacia povinnosť 250 Eur mesačne a rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné. Dodala, že

o maloletého sa nezaujímajú ani starí rodičia otca, ktorý ho neprišli ani raz pozrieť a neprišli ani na jeho
krstiny hoci boli pozvaný. Zdôraznila, že maloletý nežil a nežije v zafajčenom prostredí, čo bolo v konaní
jednoznačne preukázané viacerými šetreniami kolízneho opatrovníka.

4. Navrhovateľ v odvolacej replike reagoval na vyjadrenia manželky kontra argumentačne a zotrval na

svojich odvolacích dôvodoch.

5. Manželka navrhovateľa v odvolacej duplike uviedla, že navrhovateľ neuviedol žiadne nové argumenty,
iba zopakoval to, čo už niekoľkokrát uvádzal v konaní, preto ním podané vyjadrenie považuje za
nezmyselnú a účelovú obštrukciu predlžujúcu toto konanie, čo jednoznačne nie je v záujme maloletého.

6. Navrhovateľ v podaní z 30.7.2019 tvrdil, že navrhovateľkou rozvodu bola aj ona, pretože on svoj návrh
na rozvod zobral späť a nesúhlas s rozvodom vyjadril aj v odvolaní. Ďalej uviedol, že pokiaľ manželka
neprejaví do rozhodnutia odvolacieho súdu vôľu pre zachovanie manželstva, momentom rozhodnutia
odvolacieho súdu sa vzdáva odvolania o zrušenie BSM.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

8. Konania o rozvod manželstva sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“)
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí
zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s
nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení
vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa

§ 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP
v spojení s § 219 ods. 3 CSP a vo vzťahu k výroku o zverení maloletého L. do osobnej starostlivosti
matky dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania

najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky presvedčivé a s jeho závermi
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami
otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a
ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné

rozhodnutie o výchove dieťaťa.

12. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia,

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že
z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na
spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania,
aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie
tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo

na spravodlivý proces v tomto prípade bolo naplnené tým, že súd prvej inštancie zistil po vykonaní
dôkazov a ich vyhodnotení skutočný stav a po použití relevantných právnych noriem rozhodol o výchove
dieťaťa, pričom jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom
omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôlipri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by
svoj názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo
význam.Súdprvejinštanciesadôsledneaprecíznevysporiadalsovšetkýmipodstatnýmiskutočnosťami

týkajúcich sa výchovy dieťaťa, ako aj s námietkami otca, ktoré tvorili jeho obranu v priebehu konania
na súde prvej inštancie. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca, že súd prvej inštancie nevykonal ním
navrhované dôkazy, odvolací súd poznamenáva, že súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté
dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde, ktorý
musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok

tvrdený účastníkom, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Spravidla pôjde
o dôkazy, ktoré nemôžu smerovať k preukázaniu spornej skutočnosti, a teda sa týkajú skutočností
nerozhodných a právne bezvýznamných a tiež také, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť súdne
konanie. Súd prvej inštancie postup, ktorým vylúčil niektoré otcom navrhované dôkazy, dôsledne a
precízne odôvodnil , resp. vysvetlil v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd poznamenáva, že ani
v priebehu odvolacieho konania nevznikla potreba vykonať otcom navrhnuté dôkazy, pretože súd prvej

inštancie skutočný stav potrebný pre rozhodnutie o výchove dieťaťa spoľahlivo zistil inými dôkaznými
prostriedkami (§ 185 ods. 1, 2 CSP a § 36 CMP).

13. Odvolací súd konštatuje, že konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností rodičov k mal. dieťaťu na čas po rozvode prebiehalo súčasne s konaním o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas do rozvodu manželstva rodičov (konanie vedené na
Okresnom súde Košice II pod sp.zn.19P/107/2017), v ktorom konajúci súd rozsudkom z 19.2.2017 č.k.
19P/107/2017 - 127 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28.9.2018 č.k. 8CoP/102/2018
- 225 inter alia zveril mal. L. do osobnej starostlivosti matky. Preskúmaním obsahu spisu a oboznámením
sa aj s obsahom predmetných súdnych rozhodnutí dospel odvolací súd k záveru, že skutkový základ

pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v časti výchovy maloletého na čas do
rozvodu manželstva rodičov a po jeho rozvode bol nepochybne totožný, pričom odvolací súd ani po
podrobnom preskúmaní napadnutého rozsudku nezistil žiadnu zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala
iné rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v časti výchovy maloletého na čas
po rozvode manželstva oproti úprave na čas do rozvodu manželstva rodičov. Vzhľadom na to, že na

rovnakom skutkovom základe nie je možné rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
rozdielne a to aj vzhľadom na krátky časový horizont medzi dvomi rozhodnutiami súdu (1 mesiac),
odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie a odvolanie
otca v tejto časti považuje za nedôvodné.

14. Na základe uvedených skutočností odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje v záujme
mal. L. jeho zverenie do výchovy matky, v ktorej starostlivosti je maloletý i v súčasnosti, a v ktorej
starostlivosti neboli v priebehu konania zistené absolútne žiadne nedostatky, na ktoré otec poukazuje vo
svojom odvolaní, a preto sa javí jeho obrana v tomto smere ako účelová a tvrdenia vyznievajú nanajvýš
tendenčne. Subjektívne kritické hodnotenie matky otcom nekorešponduje so zisteným skutočným

stavom veci a v prevažnej miere vychádza z konfliktov a nezhôd medzi rodičmi a nie zo spôsobu výchovy
matky o maloletého.
15. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o výchove maloletého ako
vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil
iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti

rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
16. Pokiaľ ide o rozhodnutie v časti výrokov o výživnom a zastupovaní maloletého, treba uviesť, že
tu nebolo odvolacej argumentácie, s ktorou by bolo treba sa osobitne vysporiadať, preto odvolací súd
potvrdil rozhodnutie v napadnutých výrokoch ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa
ust.§387ods.2CSPsavodôvodneníobmedzilibanaskonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutého

rozhodnutia.
17. Podľa ust. § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
18. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o úprave styku, a dospel k
záveru, že konajúci súd síce riadne zistil skutkový stav (§ 25 a § 36 CMP) a vzhľadom na doposiaľ

vykonané dokazovanie, vyhodnotil niektoré skutočnosti rozdielne ako súd prvej inštancie. V zhode
so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebná ingerencia súdu vo forme úpravy styku
otca s mal. L., pretože rodičia nie sú schopní dohodnúť sa o rozsahu styku otca s maloletým, preto
je potrebné, aby o styku rozhodol autoritatívne súd s prihliadnutím na prioritný záujem maloletého,ktorým je jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, zohľadňujúc jeho vek, zdravotný stav, vzdialenosť
bydlísk rodičov tak, aby aj z týchto všetkých aspektov bol určený styk úspešne realizovateľný. V tomto
prejednávanom prípade súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil existujúce pomery rodičov a vek

dieťaťa, v ktorom je pre dieťa nevyhnutný častý a pravidelný kontakt s rodičom, ktorému nie je zverené
do osobnej starostlivosti, aby sa vzťah dieťaťa k tomuto rodičovi udržiaval a prehlboval a teda nesprávne
rozhodol o frekvencii styku otca s maloletým počas bežného roka. Odvolací súd reaguje na argumenty
otca prezentované v odvolaní a uvádza, že je možné súhlasiť, že súdom prvej inštancie upravený a
asistovaný styk dieťaťa za prítomnosti matky v rozsahu len dvoch hodín každý nepárny piatok rozhodne

nemožno považovať za postačujúci z hľadiska záujmu a úsilia otca vybudovať a upevňovať si pevný
a citovo silný vzťah so synom. Odvolací súd v tejto súvislosti citlivo zvažoval aj vyjadrenie matky k
odvolaniu otca, ktorá nepriamo označila vzťah dieťaťa k otcovi za neosobný, údajne bez citovej a
emočnej naviazanosti dieťaťa na vlastného otca, čo je podľa jej názoru zapríčinené tým, že otec sa
o maloletého zaujímal len sporadicky a v čase styku sa k nemu správal ,,neprimerane“ jeho útlemu
veku. Tieto tvrdené okolnosti matkou sú však nežiaduce a sú určitým kritickým signálom, že je nutné

vytvoriť širší priestor pre budovanie vzájomných vzťahov a väzieb medzi otcom a dieťaťom. Z výsledkov
dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie možno uzavrieť, že otec sa voči maloletému nijakým
závažným spôsobom ako rodič nediskvalifikoval, preto odvolací súd nevidel dôvod, aby sa jeho styk s
maloletým nemohol realizovať častejšie.

19. Vedený vyššie uvedenými úvahami odvolací zmenil napadnuté rozhodnutie vo výroku o úprave styku
a upravil styk otca s maloletým L. spôsobom, ktorý je upravený vo výroku II. tohto rozsudku, a to každý
piatok od 15.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky berúc do úvahy skutočnosť, že styk sa doteraz
realizovallensporadicky,vekdieťaťa,jehobiologickúväzbunamatkuajejmožnosťpružnejšiehozásahu
v prípade nepredvídaných okolností súvisiacich so starostlivosťou o mal. dieťaťa.

20. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca ohľadom miesta realizácie styku odvolací súd uvádza, že
toto konajúci súd neupravil, pretože právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje otcovi právo na prístup k
dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania a právo výchovne na dieťa počas
tohto času pôsobiť. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že matka účasťou pri styku otca s dieťaťom môže do

realizácie styku zasahovať len v nevyhnutnom rozsahu, pokiaľ by dieťaťu hrozila závažná ujma, avšak
nemá právo ovplyvňovať priebeh stretnutí, ani určovať ako a kde sa styk bude realizovať s tým, že
žiadna iná osoba nemá právo zúčastňovať sa toho styku a už vôbec nie zasahovať do výkonu práv otca
maloletého dieťaťa.

21. Dodáva, že v prípade zmeny pomerov či už na strane rodičov alebo na strane dieťaťa môže v
budúcnosti dôjsť k zmene tohto rozsudku, v ktoromkoľvek výroku, v súlade s ust. § 26 Zákona o rodine,
podľa ktorého ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských
práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností, a zároveň v súlade s ust. § 121
CMP, podľa ktorého rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o

priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

22. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

23. Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil rozhodnutie vo výroku o trovách konania,
nakoľko podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh a z obsahu spisu nevyplýva, že by si účastníci tento nárok uplatnili, preto odvolací súd
považuje výrok o trovách konania za nadbytočný.

24. Z rovnakých dôvodov odvolací súd zrušil ako nadbytočný aj výrok o zamietnutí návrhu matky na
určenie výživného na tvorbu úspor, pretože vzhľadom na skutočnosť, že ide o nesporové konanie, súd
pri rozhodovaní nie je viazaný návrhom, nota bene nemôže ani návrh vo zvyšku zamietnuť.

25. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

26. Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa § 363 ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

27. Odvolací súd odmietol odvolanie navrhovateľa voči výroku o rozvode manželstva ako odvolanie
podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. a) CSP) s poukazom na ust. § 359 CSP.

28.Odvolacísúdpodľaust.§386písm.c)CSPodmietolodvolanienavrhovateľavočivýrokuozamietnutí

jeho návrhu na prerušenie konania, nakoľko proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné (§ 357
CSP).

29. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletému, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre

rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už
konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na

každújednupoznámku,čipripomienkuúčastníkakonania,ktorýjunastolil.Jevšaknevyhnutné,abybolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia
ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

30. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.