Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. apríl 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/35/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210201195
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4210201195.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právne veci žalobcu : O. R. nar.XX.XX.XXXX, bytom N. T. L. XXXX/ XX proti

žalovanej : X. N. ( predtým W. ) rod. E. nar. XX.X.XXXX bytom E. W. ul. X. XX, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva (ďalej len „PS") k nehnuteľnosti sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou
takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
k.ú. N. vedené v katastri nehnuteľností u Okresného úradu Komárno odbor katastrálny pre obec N. na LV
č. XXXX ako parcely registra "C" č. XXXXX/XXX o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcela
č.XXXXX/XXXovýmereXXXm2záhradaaparcelač.XXXXX/XXXovýmereXXXm2zastavanáplocha

a nádvorie a rodinný dom súp. č. XXXX na parcele č. XXXXX/XXX.
Súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov v y p o r i a d a v a tak, že vyššie uvedené nehnuteľnosti
prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu t.j. O. R., rod. R. nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom N. T.
XXXX/XX.
Žalobca je p o v i n n ý žalovanej zaplatiť na úplné finančné vyporiadanie
6.650 Euro do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa2.2.2010žalobca súdudoručilžalobu,ktorousadomáhal,abysúdzrušilavyporiadalPSúčastníkov

konania k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú N. , vedeným na LV č.XXXX pre k.ú. N. a to tak,
že po zrušení PS sporné nehnuteľnosti prikáže do jeho výlučného vlastníctva pri vzájomnom finančnom
vyporiadaní .

Žalobca ako účastník konania uviedol, že so žalovanou žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka
od 20.8.2003 do 1.8.2008. Počas ich spolužitia nadobudli do PS sporné nehnuteľnosti, ktoré nadobudli
na dražbe. Dražobná zábezpeka bola v sume 102 000 .-Sk. Túto sumu zabezpečil tak, že 100 000.- Sk

si požičal od L. K. a 2000 Sk boli ich spoločné peniaze so žalovanou. Na zaplatenie celej ceny draženej
nehnuteľnosti zabezpečil finančné prostriedky tak, že si vyzdvihol úver ( od Prvej stavebnej sporiteľne
v sume 258 000 .-Sk ) , z ktorého zaplatil 238 000.- Sk. Sám nemohol túto nehnuteľnosť nadobudnúť
ako vydražiteľ, pretože v tom čase nemal štátne občianstvo SR a nemohol vlastniť nehnuteľnosť. Tú
sumu, ktorú zaplatili na vyrovnanie úveru do odchodu žalovanej zo spoločnej domácnosti, považuje
za spoločné peniaze, preto je ochotný na finančné vyporiadanie žalovanej zaplatiť 816,10 Euro, čo
je práve polovica zaplatenej sumy na vyrovnanie úveru. Má záujem celú nehnuteľnosť nadobudnúť do

svojho výlučného vlastníctva tým viac, že po odchode žalovanej zo spoločnej domácnosti do spornej
nehnuteľnosti investoval a nehnuteľnosť naďalej chce užívať ako jej výlučný vlastník.Žalovaná ako účastníčka konania uviedla, že ona nemá záujem spornú nehnuteľnosť nadobudnúť do
svojhovýlučnéhovlastníctvaavyjadrilasúhlasstým,abypozrušeníPSspornénehnuteľnostinadobudol
do výlučného vlastníctva žalobca. Vylúčila možnosť spoločného užívania spornej nehnuteľnosti so

žalobcom. Podľa jej názoru finančné vyporiadanie medzi nimi by bolo vykonané v prípade, ak by jej
žalobca zaplatil 7000 Euro . Dražobná zábezpeka bola zabezpečená z jej výlučných peňazí . V roku
2006 totiž predala svoj byt v E. n/K. za 130 000.-Sk, z toho bola zaplatená dražobná zábezpeka v sume
102 000.- Sk( zvyšok použili na každodenné potreby a na spoločnú domácnosť ) . Sumu , ktorú žiada
na finančné vyporiadanie ( 7000 Euro) považuje za primeranú , pretože hodnota spornej nehnuteľnosti

teraz je viac ako 14 000 Euro, z toho jej prináleží polovica , ak celá nehnuteľnosť prejde do výlučného
vlastníctva žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania , oboznámením obsahu výpisu z katastra
nehnuteľnosti ohľadne sporných nehnuteľností, zadováženého znaleckého posudku číslo 1/2013
znalkyne Ing. S. N. ( z čl.195 a nasl.) a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci :

Účastníci konania v období od 20.8.2003 do 1.8.2008 žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka .
Počas ich spolužitia nadobudli na dražbe do ich PS nehnuteľnosti vedené v katastri nehnuteľností u
Okresného úradu Komárno odbor katastrálny pre obec N. na LV č. XXXX ako parcely registra "C" č.
XXXXX/XXX o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXXX/XXX o výmere XXX

m2 záhrada a parcela č. XXXXX/XXX o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom
súp. č. XXXX na parcele č. XXXXX/XXX pričom spoluvlastnícky podiel oboch účastníkov je 1 k celku.
Po odchode žalovanej zo spoločnej domácnosti až doteraz sporné nehnuteľnosti užíva žalobca a ten
má záujem tieto nadobudnúť po zrušení PS do svojho výlučného vlastníctva.

Podľa ust.§ -u 137 ods.1 a 2 OZ
Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých
spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa ust.§ -u 141 ods.1 a 2 OZ
Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je
predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa
vyporiadali,aknemalauždohodaozrušeníspoluvlastníctvaaovzájomnomvyporiadanípísomnúformu.

Podľa ust.§-u 142 ods.1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na

návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Z citovaného ustanovenia §-u 142 ods.1 OZ vyplýva , že ak nedôjde k dohode o zrušení
podielového spoluvlastníctva, spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý vykoná vyporiadanie na návrh niektorého
spoluvlastníka. Znamená to, že ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov sa môže obrátiť na súd s návrhom na
zrušenie spoluvlastníctva.

O zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje na základe návrhu jedného alebo viacerých
spoluvlastníkov súd, ktorý pri svojom rozhodovaní zoberie do úvahy predovšetkým to, či je rozdelenie
spoločnej veci reálne možné, ďalej bude prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov a možnosť
vec účelne využívať.
Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykoná súd jedným z týchto troch spôsobov:

a) reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov,
b) prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu,
c) predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov.Ustanovenie §-u 142 ods.1 OZ stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité tieto jednotlivé spôsoby
vyporiadania. Ani prípadný súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním nie je

dôvodom, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím
uvedeným v zákone. Výnimka z uvedenej zásady sa pripúšťa iba v prípade, keby sa pred súdom uzavrel
súdnyzmier(takpredzačatímkonania,akoajvjehopriebehu).Vtakomprípadebysisamispoluvlastníci
mohli zvoliť spôsob vyporiadania formou zmieru, ktorý podlieha schváleniu súdu ( § 99 ods.2 OSP).

Rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov je uvedené na prvom mieste. Súd môže vykonať spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva spočívajúci v prikázaní veci jednému z viacerých
spoluvlastníkov za primeranú náhradu alebo v nariadení predaja a rozdelenia výťažku, len pokiaľ nie
je rozdelenie veci dobre možné.
Hľadiská, ktorými sa musí súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva riadiť, uvádza § 142 ods.1
veta prvá OZ je veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci.

Hľadisko účelného využitia veci sa uplatní najmä v prípade rovnosti podielov.
Len v prípade, ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd prikáže vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Ide o jeden z prípadov odňatia vlastníckeho práva na základe
rozhodnutia súdu. Výlučným vlastníkom spoločnej veci sa môže stať iba niektorý zo spoluvlastníkov.
Predpokladom tohto spôsobu vyporiadania je záujem jedného alebo viacerých spoluvlastníkov mať vec

vo vlastníctve. Súd nemôže rozhodnúť proti vôli jedného zo spoluvlastníkov. Spoluvlastník, ktorému bola
prikázaná spoločná vec súdom, je potom povinný poskytnúť ostatným primeranú náhradu.
Pojem „primeraná náhrada“ je v súlade s konštantnou judikatúrou potrebné vykladať tak, že je to
hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch - ako príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci .
Iba v prípade, že ani jeden zo spoluvlastníkov vec nechce, súd nariadi predaj veci a rozdelenie výťažku z

predajapodľaveľkostipodielov.Zánikspoluvlastníckehovzťahupritomtospôsobevyporiadanianastáva
predajom veci.

V prejednávanej veci súd sa riadil týmto záväzným poradím možného vyporiadania PS účastníkov k
sporným nehnuteľnostiam. Zo zadováženého znaleckého posudku súd zistil, že reálna deľba sporných

nehnuteľnosti nie je možná, preto prichádza ďalší spôsob vyporiadania a to prikázanie celej veci za
náhradu do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov. Medzi účastníkmi konania nebol spor o
tom, ktorému z nich má byť do výlučného vlastníctva prikázaná celá vec po zrušení PS , pretože žalobca
vyjadril jednoznačný záujem celú spornú nehnuteľnosť nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva .
Žalovaná vyjadrila súhlas s tým, aby celá vec bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu , za

primeranú náhradu. Vzhľadom na túto skutočnosť nebolo potrebné vykonať dokazovanie na osobitné
zistenie účelného využitia spornej veci .

Medzi účastníkmi konania bolo sporné len to, akú primeranú náhradu má zaplatiť žalobca žalovanej .
Podľa výpisu z katastra nehnuteľnosti podiely oboch účastníkov sú rovnaké, preto žalovanej ako

primeraná finančná náhrada prináleží suma rovnajúca sa polovice všeobecnej hodnoty spornej
nehnuteľnosti zistená znalcom. V konaní nebol žalobcom produkovaný žiaden dôkaz , na základe
ktorého by bolo možné prijať iný záver ohľadne výšky primeranej náhrady . Tvrdenie žalobcu o tom,
že celú cenu nehnuteľnosti zaplatil on z vlastných finančných prostriedkov súd nemal za preukázané a
ani nie je logické, ak by tomu tak bolo, aby žalobca súhlasil s tým, aby žalovaná nadobudla rovnaký

spoluvlastnícky podiel. Treba na tomto mieste dodať, že po odchode žalovanej zo spoločnej domácnosti
žalobca sám vykonal rôzne investície do sporných nehnuteľností , preto pri určení výšky primeranej
náhrady súd vychádzal zo všeobecnej ceny, ktorá bola určená znaleckým posudkom k technickému
stavu nehnuteľnosti k dátumu odchodu žalovanej zo spoločnej domácnosti . Pri finančnom vyporiadaní
týmto sú zohľadnené investície žalobcu vykonané ním po odchode žalovanej zo spoločnej domácnosti .

Účastníci konania proti záverom znaleckého posudku žiadne námietky nevzniesli , preto súd pri
rozhodovaní ( aj ) o výške primeranej náhrady z týchto záverov vychádzal. Zo zadováženého
znaleckého posudku Ing. S. N. súd zistil ,že všeobecná cena nehnuteľnosti zodpovedajúca k stavu
nehnuteľnosti k dátumu odchodu žalovanej je suma 13 300.- Euro. Primeraná finančná náhrada pri

rovnosti spoluvlastníckeho podielu oboch účastníkov pre žalobkyňu je v sume 6650.-Euro. Túto sumu
súd žalobcovi uložil žalovanej zaplatiť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Zaplatením tejto
sumy bude vykonané po zrušení PS finančné vyporiadanie medzi účastníkmi konania.O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 151 ods.3 OSP tak, že o ich náhrade rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( exekučný poriadok )
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.