Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/169/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513208345
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3513208345.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne M. P., bývajúcej v W., zastúpenej Mgr. Milanom
Sadloňom, advokátom so sídlom v Senici, V. Paulínyho - Tótha 30, proti žalovanej P. P., bývajúcej v W.,
zastúpenej Mgr. Ľubomírom Karikom, advokátom so sídlom v Myjave, M. R. Štefánika 638/56, o vrátenie
daru, vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 12 C 136/2013, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 22. októbra 2015 sp. zn. 19 Co 605/2015, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 22. októbra 2015 sp. zn. 19 Co 605/2015
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z
15. júla 2014 č. k. 12 C 136/2013-116 uložil žalovanej povinnosť vrátiť žalobkyni dar, a to spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 1/6-ny na byte č. 1, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo 165, postavený

na parc. č. 814/2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W., vedený Okresným
úradom P., katastrálny odbor, zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania, k rukám jej právneho zástupcu
vo výške 1 409,99 €, všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Tiež uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 17,92 € na účet okresného súdu, do 15 dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní
aplikoval na zistený skutkový stav § 630 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že medzi stranami sporu bola

uzavretá darovacia zmluva, ktorou žalobkyňa darovala svoj podiel vo veľkosti 1/3-ny na nehnuteľnosti,
charakterizovanej vo výroku rozsudku, žalovanej a jej sestre G. F. rovnakým dielom, vo veľkosti 1/6-ny,
pričom strany sporu zmluvnou formou vecného bremena viazaného na darkyňu - žalobkyňu - dohodli
pre žalobkyňu určité práva a pre žalovanú, ako obdarovanú určité povinnosti obmedzujúce jej vlastnícke
právo. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že žalovaná sa opakovane a po dlhú
dobu urážlivo správa k žalobkyni (matke žalovanej), ktorú slovne napadla a považoval takéto správanie

žalovanej za kvalifikované porušenie morálnych pravidiel tým, že sa voči nej správa hrubo urážlivo, a
po vyostrení konfliktov sa už so žalobkyňou ani nerozpráva a je tu aj odôvodnená pochybnosť o
fyzických útokoch, ktoré vyplynuli zo svedeckých výpovedí svedkov a žalobkyne. Konštatoval,
že akokoľvek by žalovaná nesúhlasila so žalobkyňou, či už v spôsobe užívania nehnuteľnosti, v
názoroch na hudbu a náboženstvo, nepáčili sa jej vyjadrenia, neospravedlňuje ju to v dlhodobom
používaní hrubých vulgarizmov a v neposlednom rade, ako potomok žalobkyne má povinnosť poskytnúť,

podľa svojich schopností, žalobkyni potrebnú pomoc v starobe a súčasne rešpektovať právo vyplývajúce
žalobkyni z vecného bremena. Súd prvej inštancie uzavrel, že správanie žalovanej je dlhodobo hrubo
urážlivé v rozpore s dobrými mravmi, preto podľa § 630 Občianskeho zákonníka rozhodol o
povinnosti žalovanej vrátiť žalobkyni dar. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 148
ods. 1 O.s.p.
2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom

z 22. októbra 2015 sp. zn. 19 Co 605/2015 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobkyne
zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 304,74 €, do trochdní, do rúk jej zástupcu. Zároveň žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť trovy konania štátu vo výške 17,92
€, na účet súdu prvej inštancie, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolací súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že v prípade súdneho sporu o vrátenie daru, ktorý je dôsledkom naplnenia

dispozície právnej normy podľa § 630 Občianskeho zákonníka, súd svojím rozhodnutím deklaruje vznik
a zánik práv a povinností darcu k obdarovanému ku dňu doručenia kvalifikovanej výzvy. Z
uvedených dôvodov sú právne relevantné len tie okolnosti, ktoré nastali ku dňu doručenia kvalifikovanej
výzvy. Poznamenal, že § 630 Občianskeho zákonníka upravuje, kedy sa darca môže domáhať vrátenia
daru, t. j. v prípade, ak sa obdarovaný správa k darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že hrubo porušuje

dobré mravy. Uvedené ustálila súdna prax tak, že ide o také správanie sa obdarovaného, ktoré možno s
ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Nie
každé správanie sa, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania
vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, naplňuje znaky § 630 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd z
výsluchu žalobkyne konanom na pojednávaní odvolacieho súdu konštatoval, že žalobkyňa sa nevedela
vyjadriť o vlastníckych vzťahoch k nehnuteľnosti, v ktorej má z titulu zmluvy uzavretej 12. augusta 1996

právo doživotného bývania, a taktiež sa nevedela vyjadriť k ďalšiemu spolužitiu so žalovanou v
prípade, ak by žalobkyňa bola v predmetnom konaní úspešná, keďže žalovanej zostane v predmetnej
nehnuteľnosti zachovaný spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/3-ny. Poukázal na to, že žalobkyňa
namietala, že žalovaná žalobkyňu nerešpektuje, neposlúcha, má nahlas pustenú hudbu, tancuje pred
počítačom, nadáva jej a ponižuje ju, je vulgárna. Mal však za to, že tvrdenia žalobkyne pred odvolacím

súdom spolu s obsahom výzvy na vrátenie daru a s obsahom žalobného návrhu, neidentifikujú žiadnu
konkrétnu udalosť, odôvodňujúcu vrátenie daru s výnimkou jedného fyzického útoku zo strany
žalovanej na žalobkyňu. Žalobkyňa však ani na výslovnú otázku súdu neodpovedala, kedy došlo k
fyzickému útoku, len označila, že to bolo v roku 2013 alebo 2014. Žiadne iné fyzické útoky žalobkyňa
netvrdila, preto nemohli byť ani predmetom dokazovania. Aj za predpokladu, že k uvedenému incidentu

došlo a súd by uveril žalobkyni a tento incident by mal za preukázaný, tento konflikt by kvalifikoval
len ako exces v správaní sa žalovanej. Odvolací súd poznamenal, že nemá záujem zľahčovať tento
prípadný útok, avšak nie je možné ho považovať za tak intenzívny, aby bol dôvodom na vrátenie daru,
nakoľko šlo o ojedinelé a neopakujúce sa fyzické napadnutie s tým, že žiadne iné fyzické útoky neboli
žalobkyňou konkretizované. Poukázal na to, že žalovaná takéto správanie popiera, spolužitie s matkou

nepovažuje za konfliktné, že to nerieši. Na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, tak uzavrel, že znaky
skutkovej podstaty § 630 Občianskeho zákonníka nenaplňujú žalobkyňou tvrdené dôvody na vrátenie
daru. Uviedol, že aj keď nezopakoval dokazovanie výsluchmi svedkov, tieto dôkazy vykonal súd prvej
inštancie a z týchto dôkazov je nepochybný záver o tom, že žalovaná sa vyjadruje vulgárne a je
nepochybné, že v denných hodinách počúva hlasitým spôsobom hudbu, ktoré správanie sa nesporne

prieči dobrým mravom a nie je v súlade so všeobecne uznávanými pravidlami správania sa
vo vzájomných vzťahoch medzi rodinnými príslušníkmi. Uzavrel však, že pokiaľ žalovaná žalobkyňu
nerešpektuje, neposlúcha, púšťa si nahlas hudbu a vulgárne sa vyjadruje, nenaplňuje takéto správanie
žalovanej znaky hrubého porušenia dobrých mravov. Na základe uvedeného preto odvolací súd podľa
§ 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobný návrh žalobkyne zamietol. O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. S ohľadom na procesný neúspech
žalobkyne v konaní a rozhodnutie súdu o povinnosti nahradiť žalovanej trovy konania, odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania štátu, k úhrade ktorých zaviazal
žalobkyňu (§ 148 ods. 1 O.s.p.).
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“).

Prípustnosť dovolania odôvodnila § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť nesprávnym právnym posúdením
veci. Namietala, že odvolací súd nesprávne právne interpretoval výsledky dokazovania vykonaného
pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd zľahčil preukázané vybočenia z pravidiel slušného správania
žalovanej a preukázaný stav právne posúdil tak, že vulgarizmy a hlasná hudba, eventuálne jeden
preukázaný fyzický útok na darkyňu zo strany obdarovanej nenapĺňa hmotnoprávne dôvody na vrátenie

daru. Poukázala na to, že spolužitie so žalovanou je čoraz ťažšie, je nešťastná a zároveň presvedčená,
že odvolanie darovania bola správna vec. Odvolací súd nevyhodnotil niektoré svedecké výpovede
dostatočne, informácie o konfliktoch bagatelizoval tým, že ich zhodnotil ako v rozpore s dobrými mravmi,
avšak nedosahujúce znaky hrubého porušenia dobrých mravov. Uviedla, že aj z judikatúry vyplýva, že
porušenie dobrých mravov sa nedá zovšeobecniť a nedajú sa použiť individuálne závery z jedného

prípadu na iný prípad. Mala za to, že odvolací súd z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávny
právny záver, že k takému hrubému porušeniu dobrých mravov nedošlo a nedošlo opakovane k
hrubým urážkam, fyzickému násiliu a neposkytnutiu potrebnej pomoci. Navrhla, aby dovolací súd zmenilrozsudok krajského súdu a zaviazal žalovanú vrátiť žalobkyni dar a zaviazal ju k povinnosti k náhrade
trov konania a k náhrade trov štátu.
4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu

považuje za vydané v súlade so zákonom a za vecne správne. Vo veci bolo vykonané dostatočne
rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého odvolací súd dospel k záveru o neodôvodnenosti žaloby
žalobkyne. Poznamenala, že tvrdenia žalobkyne sú skreslené, zavádzajúce a účelové. Navrhla, aby
dovolací súd dovolanie žalobkyne zamietol a žalobkyňu zaviazal k povinnosti náhrady trov konania.
5. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že
dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429
ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie bolo podané dôvodne.
7. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016 (23. decembra 2015), t. j. za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“),
dovolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP a
procesnú prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ustanovení § 236, § 237 a § 238 O.s.p.

8. Dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu bolo prípustné v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p.
Dovolanie žalobkyne smerujúce proti zmeňujúcemu rozsudku, vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý
zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 CSP) - dovolateľkou napadnuté rozhodnutie bolo
preto možné (a tiež potrebné) podrobiť meritórnemu dovolaciemu prieskumu.
9.Dovolateľkavdovolanínamietala,žeodvolacísúdnesprávneinterpretovalvýsledkydokazovaniapred

súdom prvej inštancie, nevyhodnotil niektoré svedecké výpovede a z takto vykonaného dokazovania
vyvodil nesprávny právny záver.
10. Právny poriadok platný a účinný v čase podania dovolania ukladal dovolaciemu súdu (viď
ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p.), aby aj ex offo posúdil, či v konaní nedošlo k niektorej zo závažných
procesných vád, ktoré boli taxatívne vymenované v § 237 ods. 1 O.s.p. Dovolateľka procesné vady

konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací
súd.
11. O procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. išlo vtedy, ak sa účastníkovi
konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti pred súdom konať
(§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi

znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného
práva účastníka súdneho konania na spravodlivé súdne konanie, resp. spravodlivý proces, ktoré právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

12. O vadu, ktorá bola z hľadiska § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. významná, išlo najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok
priznáva.
13. Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu) bol odvolací súd

skutkovými závermi súdu prvej inštancie viazaný. Úvahy odvolacieho súdu o správnosti skutkových
záverov súdu prvej inštancie boli a sú aj po 1. júli 2016 preto značne obmedzené. Ak má odvolací súd za
to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.s.p.). Viazanosť odvolacieho súdu
skutkovým stavom ustáleným súdom prvej inštancie a podmienenie zmeny jeho skutkových záverov

opakovaním alebo vykonaním nových dôkazov vyplýva zo zásady priamosti a ústnosti občianskeho
súdneho konania (po 1. júli 2016 civilného sporového konania). Zásada priamosti a ústnosti má pre
odvolacie konanie rovnaký význam a následky, ako pre súd prvej inštancie. Je tomu tak
predovšetkým preto, že pri hodnotení dôkazov spolupôsobia popri vecnom obsahu výpovedí aj ďalšie
skutočnosti, ktoré - hoci nie sú bez vplyvu na posúdenie vierohodnosti výpovedí - nemôžu byť vždy

vyjadrené (zachytené) v zápisnici o pojednávaní. V odvolacom konaní je ale dôležitá aj iná stránka
priamosti. Táto zásada totiž je dôležitá nielen pre zisťovanie skutkového základu rozhodnutia, ale aj
pre odchýlenie sa od skutkových zistení súdu prvej inštancie. Pri opakovaní a doplnení dokazovania
je teda zásada priamosti oproti súdu prvej inštancie ešte sprísnená. Pre opakovanie dôkazov platiatie isté procesné postupy ako pri vykonávaní pôvodného dôkazu. Pokiaľ sa teda odvolací súd chce
odchýliť od skutkového zistenia súdu prvej inštancie, ku ktorému dospel na základe pred ním
bezprostredne vykonaného dokazovania, musí v súlade so zákonom zopakovať sám taký dôkaz

spôsobom, ktorý určovali ustanovenia § 126 a § 131 ods. 1 O.s.p., a zadovážiť si tak rovnocenný
(plnohodnotný, s rovnakou výpovednou hodnotou) podklad pre jeho prípadné odlišné hodnotenie. Je
zásadne neprípustné, aby odvolací súd prehodnotil výsledky dokazovania a z nich vyplývajúce skutkové
zisteniavedúcekodlišnémuprávnemuzáverubezvykonaniariadnehodokazovaniavrátaneopakovania
dôkazov.

14. Odvolací súd v napadnutom rozsudku uviedol, že na pojednávaní konanom 22. októbra
2015 vypočul žalobkyňu a žalovanú a k nezopakovaniu dokazovania výsluchmi svedkov uviedol, že
tieto dôkazy vykonal súd prvej inštancie a z týchto dôkazov je nepochybný záver o tom, že žalovaná
sa vyjadruje vulgárne, v denných hodinách počúva hlasitým spôsobom hudbu, a z takto vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že takéto správanie sa nesporne prieči dobrým mravom a nie je v
súlade so všeobecne uznávanými pravidlami správania sa vo vzájomných vzťahoch medzi rodinnými

príslušníkmi. Najvyšší súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na to, že konanie
pred súdom musí zabezpečiť pre účastníkov konania (procesné strany) spravodlivú ochranu ich
práv a záujmov (tzv. fair process). Na zabezpečenie tejto ochrany priznával O.s.p., t. č. aj CSP,
účastníkovi (strane) viaceré procesné práva, medzi ktoré patrilo aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným
skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich

vyplývajúcich. Dovolací súd poukazuje na to, že svoje procesné práva môže strana sporu uplatňovať
nielen v konaní pred súdom prvej inštancie, ale aj pred súdom odvolacím.
15. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že tento súd vychádzajúc z výsledkov pred
ním vykonaného dokazovania (výsluchmi účastníkov a svedkov) dospel k záveru, že žalovaná sa
opakovane a po dlhú dobu urážlivo správa k žalobkyni, ktorú slovne napadla, je odôvodnená pochybnosť

o fyzických útokoch a takéto správanie považoval súd prvej inštancie za dlhodobo hrubo urážlivé v
rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd naopak konštatoval, že aj keď z dôkazov vykonaných súdom
prvej inštancie nepochybne vyplýva, že žalovaná sa vyjadruje vulgárne a že v denných hodinách počúva
hlasitým spôsobom hudbu, pričom takéto správanie mal za nesporne sa priečiace dobrým mravom
a za nesúladné so všeobecne uznávanými pravidlami správania sa vo vzájomných vzťahoch medzi

rodinnými príslušníkmi, uzavrel však, že pokiaľ žalovaná žalobkyňu nerešpektuje, neposlúcha, púšťa si
nahlas hudbu a vulgárne sa vyjadruje, nenaplňuje takéto správanie žalovanej znaky hrubého porušenia
dobrých mravov. Odvolací súd tak z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyvodil odlišné
skutkové a na ich základe aj právne závery ako súd prvej inštancie bez toho, aby vo veci zopakoval
dokazovanie výsluchom svedkov. Podľa názoru dovolacieho súdu, ak sa chcel odvolací súd odchýliť od

skutkových zistení súdu prvej inštancie na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal
dokazovanie sám v potrebnom rozsahu opakovať (§ 213 ods. 3 O.s.p.) a zadovážiť si tak rovnocenný
podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je v súlade so zásadou
priamosti a ústnosti občianskeho súdneho konania (t. č. civilného sporového konania). Odvolací súd
len na základe výsluchu účastníkov nemohol získať rovnocenný zákonný podklad pre iné hodnotenie

skutkového stavu než ku ktorému dospel súd prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené dovolací súd
dospel k záveru, že odvolací súd postupoval v priamom rozpore so znením § 213 ods. 3 O.s.p., natoľko
sa odchýlil od jeho znenia, že zásadne poprel jeho účel a význam, v dôsledku čoho je jeho konanie
postihnuté vadou podľa § 237 ods. l písm. f/ O.s.p. (viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo
83/2011).

16. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v danom prípade dovolateľka dovolaním opodstatnene
napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorý bol vydaný v konaní postihnutom vadou v zmysle § 237 ods.
1 písm. f/ v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Najvyšší súd preto napadnuté rozhodnutie zrušil (§
449 ods. 1 CSP) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450 CSP).
17. Vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) dovolací

súd v súlade s doterajšou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu, neskúmal opodstatnenosť
ďalších dovolacích námietok vznesených dovolateľkou vo vzťahu k právnemu posúdeniu zrušovaného
rozhodnutia (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 44/2015, 2 Cdo 111/2014, 3 Cdo
4/2012, 4 Cdo 263/2013, 5 Cdo 241/2013, 6 Cdo 591/2015, 7 Cdo 212/2014, 8 Cdo 137/2015). Napokon
pokiaľ odvolací súd si nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné hodnotenie

dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery
zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu ani neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich
hodnotenie.18. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
453 ods. 3 CSP).

19. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).
20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.