Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408213885
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1408213885.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobkyne: Y. R., T.. X.X.XXXX,
H.: G. XX, H., zastúpená: Mgr. Maroš Palík, advokát so sídlom: Muchovo námestie 12, Bratislava,
proti žalovanému: N. R., T.. XX.X.XXXX, H.: G. X, H., zastúpený: Mgr. Mária Karcolová, advokát so
sídlom: Františkánske nám. 7, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
na odvolanie žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 7C/329/2008-211 zo dňa
31.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov, ktoré zaniklo rozvodom manželstva rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa
3.5.2007 č.k. 24C 41/2007-17, právoplatným dňa 9.6.2007, súd prikazuje do výlučného vlastníctva
žalovaného: nehnuteľnosti zapísané Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hl. mesto
SR Bratislavu, na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Lamač, obec Bratislava - Mestská
časť Lamač, okres Bratislava IV ako :

byt č. 4 na 1. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX na G. O. Č.. X D. H., ktorý je postavený
na pozemku s parc.č. XXX charakterizovanom ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 156 m2 a
pozemku s parc.č. XXX charakterizovanom ako zastavené plochy a nádvoria o výmere 157 m2, spolu so
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX, vo
výške 2370/100000 a spoluvlastníckym podielom na pozemkoch vo výške 2370/100000, nachádzajúce
sa v k.ú. W., obci Bratislava - Mestská časť Lamač, okrese Bratislava IV, ktoré sú zapísané na LV
č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu.

Žalovaný je povinný zaplatiť navrhovateľke titulom vzájomného vyporiadania sumu 34 400 eur, ktorú
mu súd povoľuje zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 573,33 eur mesačne, počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozsudku, a to do 15-eho dňa toho - ktorého mesiaca až do zaplatenia, s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 144, § 145 ods. 1, § 149 ods. 1,
2, 3, § 150, § 153 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že návrhom doručeným Okresnému

súdu Bratislava IV dňa 16.10.2008, v znení doplnenia návrhu (spresnenie petitu) zo dňa 17.3.2009, sa
navrhovateľka domáhala podľa ust. § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov s odôvodnením, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené dňa 3.5.2007,
rozsudkom č.k. 24C 41/2007-17, právoplatným dňa 9.6.2007. Počas trvania manželstva nadobudlina základe Zmluvy č. XX X XXXX o prevode vlastníctva bytu, uzatvorenej medzi predávajúcim:
Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava dňa 3.9.2002, účinnej dňom 22.10.2002,
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov tieto nehnuteľnosti zapísané Katastrálnym úradom v

Bratislave, Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne
územie W., obec Bratislava - Mestská časť Lamač, okres Bratislava IV:
byt č. 4 na I. podlaží domu na G. O.. X-X, H., súpisné číslo XXXX, nachádzajúceho sa na pozemkoch
parc.č. XXX a parc.č. XXX, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastníckym podielom na pozemkoch o veľkosti 2370/100000.

3. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov: D. X., I. U., Z.
Y., G. Y.F., H. Y., J. Y., znaleckým posudkom č. X/XXXX, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré
sú súčasťou súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z obsahu listinného dôkazu - Kúpnej zmluvy zo dňa 28.8.1995 (vklad povolený pod č. D. - XXXX/XX

dňa 4.9.1995 ) vyplýva, že N.T. R. v 1/2 - ici (odporca) a J. Y. v 1/2 -ici (sestra odporcu) ako podielový
spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa k.ú. Trnávka evidovanej na LV č. XXX ako predávajúci,
odpredali kupujúcim V.. N. Z. F. Y., nehnuteľnosť za kúpnu cenu 850 000 Sk.

5. Písomným súhlasom č.j.: byt - XXX-X/ zo dňa 10.7.1996 k dohode o vzájomnej výmene bytov, starosta

Mestskej časti Bratislava - Lamač, na základe dohody nájomcov: N. J. Z. I. N., súhlasil v zmysle ust. §
715 zákona č. 509/1991 Zb. s dohodou o vzájomnej výmene bytov a súhlas nahradil nájomnú
zmluvu, ktorou vzniká nájom k vymenenému bytu v zmysle ust. § 685 cit. zák.

6. Z obsahu Zmluvy o nájme bytu (§ 685 a nasl. Občianskeho zákonníka) uzavretej odporcom N. R.

na strane nájomcu s MÚ Lamač Bratislava na strane prenajímateľa, zo dňa 10.7.1996, vyplýva, že
prenajímateľ prenechal do užívania nájomcovi predmetný byt na ul. G. Č.. X D. H., č. bytu X, ktorý
pozostáva z 1 izby, kuchyne a príslušenstva o obytnej ploche 18,97 m2, celkovej podlahovej ploche
41,34 m2, na dobu neurčitú.

7. Z obsahu sobášneho listu je nesporné, že navrhovateľka s odporcom uzatvorila manželstvo dňa
7.8.1999.

8. Z obsahu Zmluvy č. XX X XXXX XXXX o prevode vlastníctva bytu uzavretej podľa zákona č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, zo dňa

3.9.2002, uzatvorenej medzi Hlavným mestom SR Bratislavou a manželmi: Y. R. (navrhovateľkou) a
N. R. (odporcom), vyplýva, že vklad do katastra pod č. XXXX/XX bol s právnymi účinkami povolený
dňom 22.10.2002 a účastníci nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov predmetný byt
č. 4, pozostávajúci z jednej obytnej miestnosti a príslušenstva (kuchyňa, predsieň, kúpelňa, WC a
prislúchajúca pivničná kobka nachádzajúca sa v suteréne).

9. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je preukázané vlastníctvo účastníkov N. R. Z. Y. M.. H. v
podiele: 1/1 a titul nadobudnutia Kúpna zmluva D.-XXXX zo dňa 22.10.2002.

10. Z listinného dôkazu - výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX na meno navrhovateľky, vedeného v Tatra

banka, a.s. vyplýva, že ku dňu 9.6.2007 bol zostatok na účte 445,92 eur.

11. Z listinného dôkazu - rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 24C 41/2007-17, právoplatného
dňa 9.6.2007, vyplýva, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené, pričom príčiny, ktoré viedli k vážnemu
rozvratu vzťahov medzi manželmi súd zistil predovšetkým v nezodpovednom prístupe odporcu k rodine

a v požívaní alkoholických nápojov odporcom, ktoré spôsobilo narušenie zdravého rodinného prostredia.

12. Z listu zo dňa 8.10.2008 vyplýva, že navrhovateľka zastúpená právnym zástupcom sa pokúsila o
vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s odporcom.

13. Súdny znalec V.. N. T., znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby, odhad hodnoty
nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, znaleckým posudkom č. X/XXXX určil všeobecnú
hodnotu predmetnej nehnuteľnosti evidovanej Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, okres
Bratislava IV, obec Bratislava - Mestná časť Lamač, katastrálne územie Lamač, na liste vlastníctva č.XXXX ako byt č. 4 na I. podlaží domu na G. X-X D. H., súpisné č. XXXX, nachádzajúci sa na pozemkoch
parc.č. XXX a parc.č. XXX, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastníckym podielom na pozemkoch vo veľkosti 2370/100000, spolu v sume 68 900 eur.

14. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie, zo dňa 6.12.2012 č. 500 626 2110 vyplýva, že starobný
dôchodok odporcu od 1.1.2013 je vo výške 447,50 eur mesačne.

15. Z výsluchu svedka D. X. vyplýva, že s odporcom sú bývalí kolegovia. Pred súdom do zápisnice na

pojednávaní konanom dňa 11.10.2012 prehlásil, že odporcovi požičal sumu 12 000 Sk, a to v čase,
keď bol odporca ženatý. Odporcovi ich zapožičal za účelom získania bytu do užívania. Túto sumu mu
odporca vrátil.

16. Z výsluchu svedka I. U. vyplýva, že predmetný byt na ul. G. D. H. mala svedkyňa v užívaní, a to
v čase, keď bola ešte slobodná (volala sa N.). Ohľadom zámeny bytov nekomunikovala s odporcom,

ale túto záležitosť vybavovala realitná kancelária, nakoľko svedkyňa v tom čase ležala v nemocnici
z dôvodu rizikovej gravidity. K otázke, či bola dohodnutá provízia, uviedla, že nevie, ale vyslovila
presvedčenie, že realitná kancelária určite prevod nerobila zadarmo. Z výsluchu svedka Z. Y. nesporne
vyplýva, že navrhovateľka je jej mama, pričom pozná aj odporcu ako jej bývalého manžela. Potvrdila, že
účastníci bývali v roku 1996 na Q. O.. Č.. XX D. H., v byte jej mamy (navrhovateľky). Ohľadom okolností

týkajúcich sa uzatvorenia nájomnej zmluvy k bytu na G. O.. potvrdila, že sa navrhovateľka a odporca
presťahovali spoločne do bytu na G. O.. D. H., pričom túto záležitosť vybavovala realitná kancelária. O
odporcom tvrdenej odplate za užívacie právo k bytu na G. O.. D. H. uviedla, že jej mama (navrhovateľka)
nepovedala, že by boli za užívanie zaplatené peniaze, o tejto skutočnosti svedkyňa nemala vedomosť.
Vyslovila presvedčenie, že ak by k úhrade došlo, mama by jej túto skutočnosť povedala. Po celú dobu,

čo bývali navrhovateľka a odporca v byte na G. O.. D. H., svedkyňa bývala na nasledovných adresách:
N. T.. X D. H., O.. R. XX D. H..

17. Z výsluchu svedka G. Y., vyplýva, že s navrhovateľkou sú vyše 30-ročné kamarátky, odporcu pozná
(2 alebo 3-krát ho videla), potvrdila, že bývali spolu na Q. O.. D. H., kde bývala aj svedkyňa. Mala

vedomosť o skutočnosti, že cez realitnú kanceláriu si účastníci hľadali iný byt. Vyslovila domnienku, že
účastníci zabezpečovali byt na G. D. H. spoločne, nakoľko spolu žili na Q. O.. D. H.. O okolnostiach, za
ktorých došlo k odsťahovaniu a nadobudnutiu bytu, či o úhrade odplaty za byt na G. O.. D. H., svedkyňa
nevedela vypovedať.

18.ZvýsluchusvedkaH.Y.vyplýva,ženavrhovateľkajejejmama,odporcupoznáakobývaléhomanžela
jej mamy. V tom čase, keď získali byt do užívania v W. - X-V. na O.. G. D. H., svedkyňa bývala na
Q. O.. D. H., v navrhovateľkinom byte. Odporca býval v spoločnej domácnosti s ňou vyše roka. Ku
spôsobu nadobudnutia bytu na G. O.. D. H. uviedla, že si pamätá, ako mama (navrhovateľka) väčšinou
telefonovala s realitnými kanceláriami a s odporcom chodili pozerať byty. Do nového bytu sa nasťahovali

spoločne. Uviedla, že byt zariaďovala väčšinou navrhovateľka, napr. na mieru kuchynskú linku, kúpeľňu,
chodbu a podlahy. Vedomosť o tom, že by odporca uhradil sám sumu 420 000 Sk v súvislosti s výmenou
bytuakoodplatuzanadobudnutieužívaciehopráva,svedkyňanemala.Nebolasivedomá,žebyodporca
platilnejaképeniaze,nakoľkoimtútoskutočnosťnikdynepovedal.OdporcasasosvojousestrouEmíliou
Kovácsovou nerozprával po tom, ako predali rodičovský dom.

19. Z výsluchu svedka J. Y.Á. (sestra odporcu) vyplýva, že svedkyňa a odporca zdedili po rodičoch
rodinný dom, ktorý následne predali a výťažok z predaja si rozdelili na polovicu. Mama zomrela asi v
roku 1994 a dom predali cca za pol roka. Brat svedkyne (odporca) povedal, že si za finančné prostriedky
kúpi byt. Odvtedy sa spolu nevideli rok - dva roky, nakoľko svedkyňa chodieva do zahraničia k dcére.

Svedkyňa nevedela, že jej brat (odporca) býva na ul. G. D. H.. Dozvedela sa to cca pred rokom a pol
až dvoma rokmi a ohľadom bytu na G. O. nemala žiadne vedomosti a ani o tom ako odporca naložil s
finančnými prostriedkami získanými z predaja rodičovského domu. Potvrdila, že sa vyslovil pred ňou, že
si za to kúpi byt, ale či to naozaj spravil, uviesť nevedela.

20. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nezaniká zrušením spoločnej domácnosti manželov,
t.j. nezaniká z dôvodu, že manželia žijú oddelene, ako sa stalo v tomto prípade. Bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov zaniká zo zákona zánikom manželstva, t.j. dňom právoplatnosti rozsudku
súdu o rozvode manželstva. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 24C 41/2007-17, právoplatnýmdňa 9.6.2007, manželstvo účastníkov rozviedol, pričom ako príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu
vzťahov medzi manželmi súd zistil predovšetkým v nezodpovednom prístupe odporcu k rodine a v
požívaní alkoholických nápojov odporcom, ktoré spôsobilo narušenie zdravého rodinného prostredia.

21. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd nie je viazaný žalobným
návrhom (ust. § 153 O.s.p.). Z predložených listinných dôkazov, ako aj z výpovedí svedkov, je nesporne
preukázané, že účastníci počas trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nehnuteľnosti evidované Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava

IV, obec Bratislava - Mestská časť Lamač, katastrálne územie Lamač, na liste vlastníctva č. XXXX
ako byt č. 4, na I. podlaží domu na G. X-X D. H., súpisné č. XXXX, nachádzajúci sa na pozemkoch
parc.č. XXX a parc.č. XXX, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastníckym podielom na pozemkoch vo veľkosti XXXX/XXXXXX, spolu v sume 68 900 eur
(ustálené znaleckým posudkom súdneho znalca V.. N. T., znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie:
pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, č. X/XXXX ), a to na

základe Zmluvy č. XX X XXXX XXXX o prevode vlastníctva bytu uzavretej podľa zákona č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, zo dňa 3.9.2002, uzatvorenej
medzi Hlavným mestom SR Bratislavou, a manželmi: Y. R. (navrhovateľkou) a N.T. R. (odporcom).
Vklad do katastra pod č. XXXX/XX bol s právnymi účinkami povolený dňom 22.10.2002 a účastníci
nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov predmetný byt č. 4, pozostávajúci z jednej

obytnej miestnosti a príslušenstva (kuchyňa, predsieň, kúpelňa, WC a prislúchajúca pivničná kobka
nachádzajúca sa v suteréne).

22. K tvrdeniu odporcu, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudli aj byt č. XX,
pozostávajúci z 3 obytných miestností a príslušenstva o celkovej podlahovej ploche 66,02 m2 v

kat.úz. C., na parc.č. XXXX, č.súp. bytového domu XXXX, G.Á. XX, vchod č. 16, 5. nadzemné
podlažie, súd neprihliadol, nakoľko uvedená nehnuteľnosť bola nadobudnutá do výlučného vlastníctva
navrhovateľkou, a to z nasledovných dôvodov: Darovacou zmluvou so zriadením vecného bremena
zo dňa 20.3.2000 (povolený vklad D. - XXX/XX dňa 20.3.2000), N. H. a jeho manželka D. H. (rodičia
navrhovateľky) darovali navrhovateľke Y. R. M.. H. ako manželia nehnuteľnosť v kat. úz. J., vad. na LV

č. XXX, a to rodinný dom súpis.č. XX na parc.č. XXX/X, parc.č. XXX/X, zast. pl. o výmere 335 m2 a
parc.č. XXX/X, záhrada o výmere 455 m2. Okresný úrad Bratislava, Katastrálny odbor, povolil vklad pod
č. D. - XXX/XX dňa 20.2.2001, na základe Zámennej zmluvy a dohode o zániku práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu uzatvorenej medzi M. Z. Š.T. R. (manželmi) a Y. R. (navrhovateľkou) a D. H. (osobou
oprávnenou z vecného bremena). Z uvedených listinných dôkazov nesporne vyplýva, že navrhovateľka

nadobudla tento byt do výlučného vlastníctva, a preto uvedený byt nie je predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

23. K odporcom označenému vnosu - "vkladu v sume 420 000 Sk" , ktorý mal zaplatiť ako "odplatu
za výmenu a nadobudnutie práva užívať predmetný byt" na ul. G. D. H., súd poukazuje na výpoveď

svedkyne I. U., ako aj na predložené listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a súčasne aj
na skutočnosť, že tento finančný prevod vo výške 420 000 Sk odporca žiadnym, relevantným dôkazom
nepreukázal, a preto súd na túto odporcom namietanú skutočnosť neprihliadol (odporca neuniesol
dôkazné bremeno o svojom tvrdení). S ohľadom na výpoveď svedkyne I. U. súd voľnou úvahou dospel k
záveru, že v danom prípade zo strany odporcu v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi mohlo dôjsť

z jeho strany k úhrade sumy za sprostredkovanie výmeny pre realitnú kanceláriu (svedkyňa uviedla, že
žiadnu sumu od odporcu neprevzala, výmenu realizovala cez realitnú kanceláriu, nakoľko v tom čase
bola hospitalizovaná z dôvodu rizikovej gravidity ). Okrem iného aj z listinného dôkazu - Písomného
súhlasu č.j.: byt - XXX-X/ zo dňa 10.7.1996, udeleného k dohode o vzájomnej výmene bytov vyplýva,
že starosta mestskej časti Bratislava - Lamač, na základe dohody nájomcov: N. R. Z. I. N. (t.j. svedkyne

I. U.), súhlasil, v zmysle ust. § 715 zákona č. 509/1991 Zb. s dohodou o vzájomnej výmene bytov, a to
bezodplatne. Skutočnosť o vyplatení odporcom uvádzanej sumy 420 000 Sk sa ani v tomto listinnom
dôkaze nespomína. Z obsahu Zmluvy o nájme bytu (§ 685 a nasl. Občianskeho zákonníka) uzavretej
odporcom N. R. na strane nájomcu s MÚ Lamač Bratislava na strane prenajímateľa, zo dňa 10.7.1996,
vyplýva,žeprenajímateľprenechaldoužívanianájomcovipredmetnýbytnaul.G.Á.Č..XD.H.,č.bytu4,

ktorý pozostáva z 1 izby, kuchyne a príslušenstva o obytnej ploche 18,97 m2, celkovej podlahovej ploche
41,34 m2, na dobu neurčitú a prevod bol vykonaný bezodplatne, t.j. skutočnosť, že by za užívanie bola
odporcom vyplatená suma 420 000 Sk uvedená v predložených listinných dokladoch uvedená nie
je. Odporca neuniesol bremeno dôkazu, pričom opísané svedecké výpovede nielenže nepotvrdili "vnos"odporcu v uvedenej výške, ale naopak, preukázali, že nedošlo k uhradeniu tejto sumy. Okrem iného súd
poukazuje aj na tú skutočnosť, že k týmto právnym úkonom došlo ešte pred uzatvorením manželstva s
navrhovateľkou a šlo o užívacie právo k bytu, a nie o nadobudnutie vlastníckeho práva odporcom.

24. Súd môže vyporiadať zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov len na základe zákonných
zásad uvedených v ust. §150 Občianskeho zákonníka. Súd postupuje na základe zásady parity, t.j. že
podiely oboch manželov sú rovnaké, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo
to, čo zo svojho oddeleného (výlučného) majetku vynaložil na spoločný majetok a zároveň je povinný

uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (výlučný) majetok, súd
prihliada pri vysporiadaní aj na potreby maloletých detí, rovnako súd prihliadne pri vysporiadaní aj na to,
ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

25. Podiely oboch manželov sú zásadne rovnaké, podiely môže súd určiť inak s prihliadnutím na ust.
§ 150 Občianskeho zákonníka, okolnosť oddeleného hospodárenia, aj keď trvajúca dlhší čas, nemusí

viesť k záveru o potrebe určenia rozdielnych podielov na spoločnom majetku účastníkov.

26. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala, aby súd určil spôsob vysporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov - navrhovateľky a odporcu. V konaní bolo preukázané, že
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tvoril v čase rozvodu opísaný predmetný byt na G. O.. D.

H.. Návrhom na začatie konania navrhovateľka navrhovala, aby si odporca tento byt ponechal vo
svojom výlučnom vlastníctve, aby jej vyplatil podiel v hodnote polovice z bytu alternatívne nariadenia
predaja bytu a rozdelenia výťažku z tohto predaja. V konaní najprv odporca poprel, že by byt patril
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a potom následne žiadal, aby bola započítaná ním
tvrdená suma 420 000 Sk. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie (listinnými dôkazmi, ktoré sú

súčasťou súdneho spisu, ako aj výpoveďami účastníkov a svedkov) má nesporne za preukázané, že
predmetný byt na ul. G. D. H. tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, nakoľko ho účastníci ako
manželia nadobudli do svojho vlastníctva počas trvania ich manželstva (z obsahu listinných dôkazov
je nesporné, že obidvaja boli uvedení ako kupujúci predmetného bytu v Zmluve o prevode vlastníctva
bytu uzatvorenej v roku 2002). Za tzv. "vnos" jedného z manželov do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, t.j. čo odporca vynaložil na spoločný majetok a čo má právo požadovať, aby mu bolo zo
spoločného majetku uhradené, t.j. tvrdenie odporcu, že z vlastných finančných prostriedkov zaplatil v
súvislosti s vznikom "práva užívať" predmetný byt v roku 1996 sumu 420 000 Sk (13 941,45 eur), nebolo
ku dňu rozhodnutia súdu preukázané relevantný dôkazom (za takýto dôkaz súd nemôže považovať
Zmluvu o predaji rodičovského domu z roku 1994, nakoľko preukazuje iba stav majetku odporcu pred

uzatvorením manželstva s navrhovateľkou). Výsluchmi svedkov, listinnými dôkazmi bolo preukázané,
že pred nasťahovaním do bytu na ul. G. D. H. žili účastníci v spoločnej domácnosti v byte navrhovateľky,
odkiaľ sa spoločne sťahovali do nového bytu na ul. G. D. H.. Tvrdenie odporcu, že celú hodnotu
získanú z dedičstva investoval do bytu na ul. G. D. H., nebola preukázaná. Svedkom D. X. bola
potvrdená skutočnosť, že zapožičal odporcovi sumu 12 057 Sk na zaplatenie za predmetný byt pri

uzavieraní zmluvy o prevode vlastníctva k bytu a následne táto suma bola aj svedkovi vrátená z
prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (súd poukazuje na skutočnosť,
že k tomuto úkonu došlo počas trvania manželstva účastníkov a aj mzda, ktorú manžel poberal, bola
predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a podľa vyjadrení účastníkov bola navrhovateľka
zamestnaná ako vedúca predajne od roku 1994 do roku 2002, pričom nielen mzda, ale aj akékoľvek

iné peňažné plnenie, ktoré ktorýkoľvek z manželov dostane počas trvania manželstva, s výnimkami
uvedenými v zákone, sa stáva súčasťou BSM okamihom vyplatenia niektorému z manželov).

27. Navrhovateľka predmetný byt opustila v apríli 2005, pre nadmerné užívanie alkoholu odporcom
(súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 24C 41/2007, ktorým bolo manželstvo

účastníkov rozvedené a súdom uvedenú príčinu rozvratu manželstva).

28. Účastníci uzatvorili manželstvo po trojročnej známosti, pričom do roku 1996 bývali na ul. Q. D. H.
v byte u navrhovateľky s jej dvoma dcérami (výsluchy svedkýň Z. Y. Z. H. Y.). Súd prihliadol na to, kto
a akým spôsobom sa pričinil o nadobudnutie predmetného bytu, t.j. na skutočnosť, že predmetný byt

nadobudol do užívania odporca, ale aj na skutočnosť, že v čase jeho nadobudnutia do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov obaja manželia - účastníci prejavili vôľu a úmysel nadobudnúť byt do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (obsah zmluvy je nesporným dôkazom), pričom v súčasnosti
predmetný byt predstavuje jediné bydlisko odporcu, odporca iné možnosti bývania nemá, súčasnesúd prihliadol aj na súčasnú finančnú situáciu odporcu, ktorý je poberateľom starobného dôchodku vo
výške 447,50 eur, (kópia potvrdenia bola predložená súdu) a aj na príjem navrhovateľky, ktorý je v
súčasnosti mesačne 380 eur (navrhovateľka je zamestnaná ako opatrovateľka v Domove sociálnych

služiebprementálnepostihnutých),akoajnaskutočnosť,žedorozhodnutiasúduužívalpredmetpatriaci
do bezpodielového spoluvlastníctva odporca sám.

29. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení požiadal súd, aby v rámci konania vykonal dokazovanie
zistením stavu peňažných prostriedkov uložených na bankových účtoch založených na meno účastníkov

konania v deň zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov 9.6.2007 ( účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX vedený v peňažnom ústave Tatra banka, a.s.).

30. Na pojednávaní konanom dňa 14.4.2011 bol súdu predložený originál výpisu z účtu navrhovateľky
ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva, t.j. k 9.6.2007. Z listinného dôkazu - výpisu z účtu č.
XXXXXXXXXX na meno navrhovateľky, vedeného v Tatra banka, a.s. vyplýva, že ku dňu 9.6.2007

bol zostatok na účte 445,92 eur. Nakoľko na tomto vyporiadaní odporca a navrhovateľka netrvali
(Zápisnica o pojednávaní zo dňa 15.10.2013 ), s poukazom na ustálený skutkový stav, súd rešpektoval
dispozíciu účastníkov s predmetom konania v tom zmysle slova, že vyporiadal len tie veci patriace do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré účastníci urobili predmetom tohto konania a ich návrhy
zmenil len v súlade s ust. § 153 ods. 2 O.s.p. len pokiaľ ide o výšku, a to z kvalitatívneho hľadiska ako

účastníkov vyporiadal (rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo 684/2004 zo dňa 27.9.2004). Pre vyporiadanie
účastníci zvolili kumulovaný spôsob vyporiadania, o časti majetku (zariadenie domácnosti a účet vedený
v Tatra banke a.s. ) sa dohodli, a týmto zvyšnú časť, t.j. byt na ul. G. D. H., urobili predmetom konania.

31. Súd tak do vyporiadania mohol zahrnúť len ten majetok, ktorý účastníci urobili predmetom konania,

t.j. predmetný byt na ul. G. X, D. H. (hnuteľné veci a finančný zostatok 445,92 eur nežiadali rozdeliť)
a rozhodol, tak, aby nedošlo k zvýhodneniu ani poškodeniu práva žiadnych z účastníkov konania (ani
navrhovateľky a ani odporcu). V danom prípade medzi účastníkmi konania zostalo sporné určenie
výšky "vnosu" odporcu, t.j. určenie sumy, ktorá by mu mala byť nahradená zo spoločného majetku
manželov a výška, ktorá sa premietne do sumy určenej na záverečné vyrovnanie medzi manželmi.

V danom prípade na strane odporcu ide o nemožnosť zistiť presnú alebo aspoň približnú výšku jeho
"vnosu" do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (nie sú k dispozícii listinné doklady a výpoveďami
svedkov sa výška vnosu nepreukázala), ale podľa názoru súdu táto skutočnosť nemôže viesť k
tomu, že by z bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov nemal dostať žiadnu náhradu (ust. § 150
Občianskeho zákonníka). Súd z predložených dokladov síce nemohol presne zistiť, a zohľadniť, v akej

výškeodporcakonkrétnezoddelenýchprostriedkov(získanýchzpredajarodičovskéhodomu)zobdobia
pred manželstvom vniesol do manželstva, ale dospel k záveru, že je v súlade so zákonom (ust. § 3
Občianskeho zákonníka, ust. § 136 O.s.p.) je v danom prípade možné určiť voľnou úvahou výšku takejto
sumy, ktorá by mala byť odporcovi uhradená zo spoločného. Tejto voľnej úvahe súdu predchádzalo
zistenie približnej hodnoty majetku odporcu, ktorý mal pred vznikom bezpodielového spoluvlastníctva

manželov a ktorý získal za predaj rodinného domu po svojich rodičoch (Zmluva zo dňa 28.8.1995 -
kúpna cena 850 000 Sk za rodičovský dom a výpoveď svedkyne). Súd tak urobil prijateľný úsudok, do
akej miery sa mohli prostriedky patriace len odporcovi použiť na iné účely než na spoločný majetok a
do akej miery v prospech bezpodielového spoluvlastníctva manželov a na obstaranie vecí patriacich
výlučne odporcovi (rozsudok NS ČR zo dňa 17.5.2005 sp.zn. 22Cdo 1821/2004). Za obstaranie cestou

realitnej kancelárie v danom období mohlo dôjsť zo strany odporcu k zaplateniu realitnej kancelárii za
"sprostredkovanie výmeny bytov v užívaní" sumy 100 eur, a preto súd "vnos" odporcu v tejto výške ustálil
(nebolo preukázané, na čo odporca finančné prostriedky z predaja rodičovského domu k dnešnému dňu
použil).

32. Právne významnou okolnosťou pre posúdenie, komu má byť v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva prikázaný predmetný spoločný byt do výlučného vlastníctva bolo aj to, že odporca sa
o získanie bytu postaral, t.j. podstatnou mierou sa pričinil o jeho nadobudnutie, o byt sa stará (platí
úhrady za služby spojené s užívaním bytu) a môže zabezpečiť aj jeho riadnu prevádzku aj v budúcnosti,
pričom je naň existenčne odkázaný (navrhovateľka vlastní už v odôvodnení rozsudku opísaný 3-izbový

byt) a napokon súd prihliadol aj na solventnosť účastníkov (preukázaný ich mesačný príjem ku dňu
rozhodnutia súdu). S poukazom na uvedené, ako aj na ust. § 150 Občianskeho zákonníka, môže súd
vyjadriť rozdielnosť podielov pri vyporiadaní spoločnej vecí, prihliadnuc na to, ako sa každý z manželov
zaslúžil o nadobudnutie a udržanie veci s tým, že uložil na vyrovnanie podielov zaplatiť finančnú sumu(prikázaním veci jednému z manželov a zaviazaním na finančné vyporiadanie s druhým manželom)
(rozsudok NS ČR z 25.10.2001 sp.zn. 22Cdo 2914/1999). Pri prikázaní veci do vlastníctva jedného z
manželov je možné tomuto manželovi (vzhľadom na jeho vek a finančnú situáciu v ktorej sa nachádza)

výnimočne povoliť vyrovnať celý podiel druhého manžela v peniazoch v splátkach (uznesenie NS ČR
z 19.4.2007 sp.zn. 22Cdo 1920/2005).

33. Hodnota majetku patriaceho do BSM je 68 900 eur (stanovená znaleckým posudkom), po odpočítaní
"vnosu" odporcu vo výške 100 eur, je celkom v sume 68 800 eur. Súd s poukazom na zistené

skutočnosti uvedené v odôvodnení rozsudku prikázal do výlučného vlastníctva odporcu: nehnuteľnosti
zapísané Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, na liste
vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie W., obec Bratislava - Mestská časť Lamač, okres Bratislava
IV ako :

34. Byt č. 4 na 1. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX na G. O. Č.. X D. H., ktorý je

postavený na pozemku s parc.č. XXX charakterizovanom ako zastavané plochy a nádvoria o výmere
156 m2 a pozemku s parc.č. XXX charakterizovanom ako zastavené plochy a nádvoria o výmere 157
m2, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súpisné
č. XXXX, vo výške 2370/100000 a spoluvlastníckym podielom na pozemkoch vo výške 2370/100000,
nachádzajúce sa v k.ú. W., obci Bratislava - Mestská časť Lamač, okrese Bratislava IV, ktoré sú

zapísané na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hl. mesto
SR Bratislavu. Vklad do majetku tvrdený odporcom vo výške 420 000 Sk ( 13 941,45 eur), a to v roku
1996, kedy došlo k výmene užívania bytu medzi pani I. N. a odporcom a následne k uzatvoreniu Zmluvy
o nájme, nebol odporcom preukázaný. Vzhľadom na dôkaznú núdzu (skartované doklady o prevode na
účte odporcu v banke), súd ustálil voľnou úvahou, že za výmenu predmetného bytu v roku 1996 odporca

mohol uhradiť realitnej kancelárii za sprostredkovanie výmeny sumu 100 eur a túto sumu súd ako "vnos"
z jeho strany zohľadnil a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke titulom vzájomného vyporiadania sumu
34 400 eur v pravidelných mesačných splátkach po 573,33 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozsudku, a to do 15-eho dňa toho - ktorého mesiaca až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody
splátok podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. (odporca nemá inú možnosť bývania a vzniknutú novú finančnú

situáciu má možnosť ako vlastník nehnuteľnosti riešiť, pričom doba splácania bola súdom povolená
vzhľadom na jeho vek v pravidelných mesačných splátkach na 5 rokov, t.j. 34 400 eur : 60 mesiacov =
573,33 eur/mes. - uznesenie NS ČR z 19.4.2007 sp.zn. 22Cdo 1920/2005).

35. O trovách konania s poukazom na citované ustanovenie súd rozhodne o náhrade trov konania až

po právoplatnosti tohto rozhodnutia vo veci samej.

36. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle ním v odvolaní požadovaným spôsobom.
Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ C.s.p. Za nesprávny považuje

žalovaný záver súdu ohľadom vkladu peňažnej čiastky vo výške 420.000 Sk do BSM, tento vklad požil
ako odplatu za výmenu a nadobudnutie práva užívať byt. Uvedený vklad poskytol realitnej kancelárii,
uvedené avšak nemôže žalovaný preukázať nakoľko banka evidenciu účtov za dané obdobie už
nevedie. Žalovaný sumu 420.000 Sk po predaji dedičstva celú investoval do bytu, nakoľko žiadnym
iným majetkom nedisponuje. Žalovaný poukazuje na to, že v bolo bežné v minulosti nadobudnúť

byt za odplatu, ktorá nebola písomne potvrdená. Žalobkyňa sa podľa žalovaného o nadobudnutie bytu
žiadnym spôsobom nepričinila nakoľko bola v predmetnom období nezamestnaná a odkázaná na príjem
žalovaného. V súvislosti s finančným vyporiadaním žalovaný namieta, že súd pri svojom rozhodovaní
vôbec nezohľadnil okolnosti prípadu súvisiace s faktickou a situáciou a pomermi strán sporu, najmä
objektívnou nemožnosťou žalovaného zaplatiť žalobkyni súdom určenú sumu vo výške 34.400 eur.

Uvedená suma nezodpovedá polovici skutočnej ceny, za ktorú by mohol žalovaný byt predať. V byte
neboli vykonané žiadne rekonštrukcie, nachádza sa v 30 ročnom panelovom dome, lokalita bytu atď.
Ceny podobných jednoizbových bytov v rovnakej výmere v danej lokalite sa pohybujú v rozsahu okolo
51.000 eur. Žalovaný ďalej v súvislosti s finančným vyporiadaním BSM a zaplatenia 34.400 eur žalobkyni
poukazuje na svoju majetkovú, zdravotnú a rodinnú situáciu. Uvedené rozhodnutie presahuje rámec

mesačného príjmu žalovaného a uvrhlo by žalovaného do stavu sociálnej núdze a bolo by tak v rozpore
s dobrými mravmi.37. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá žiada potvrdenie napadnutého rozsudku a
priznanie náhrady trov konania. Odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné. Žiadna zo skutočností
tvrdených v odvolaní nemôže mať za následok zmenu rozhodnutia Žalovaný v konaní neprodukoval

dôkazy preukazujúce vklad sumy 420.000 Sk do BSM. Bola to žalobkyňa, ktorá preukázala, že sa priamo
podieľala na zariaďovaní bytu a prevádzke bytu. Ohľadom ceny bytu poukazuje na znalecký posudok.

38. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania
podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p.

a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

39. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,

jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

40. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387

ods. 2 C.s.p.

41.Nakoľkosaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesnapadnutýmrozhodnutímsúduprvejinštancie
poukazuje s ohľadom na odvolanie žalovaného na dôvody jeho správnosti. Tvrdenie žalovaného o vnose
sumy 420.000 Sk do bezpodielového spoluvlastníctva manželov formou kúpy bytu na G. O., neboli v

celom konaní žalovaným preukázané. Tvrdenia žalovaného o tom, že v danom období bolo zvyčajné
nadobudnúť byt za odplatu, ktorá nebola písomne potvrdená, nie je dostatočné na účely preukázania
vnosu žalovaného do BSM. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že uvedenú sumu reálne aj za nadobudnutie bytu sám
zaplatil, mohol navrhnúť súdu aj výsluch svedkov preukazujúcich túto skutočnosť. Vzhľadom na čo je
možné uzatvoriť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdenom použití sumy 420.000 Sk na

kúpu bytu. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Dôkazné bremeno spočíva v splnení
dôkaznej povinnosti v tom smere, že strana označí dôkazné prostriedky na preukázanie pravdivosti
svojich tvrdení. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazné prostriedky a tým nepreukáže pravdivosť tvrdení,
neunesie dôkazné bremeno a musí znášať možné nepriaznivé následky dôkaznej povinnosti.

42. Ohľadom namietaného ohodnotenia bytu, odvolací súd poukazuje na to, že predpokladaná ceny
predmetného bytu bola stanovená súdnym znalcom V.. N. T. vo výške 68.900 eur. Pokiaľ žalovaný
nesúhlasí s uvedenou cenou určenou na základe znaleckého posudku, mohol súdu predložiť vlastný
znalecký posudok.

43. Nakoľko sa v prejednávanom konaní vyporiadavalo BSM, pričom jedinou položkou, ktorú chceli
súdnou cestou bývalí manželia medzi sebou vyporiadať bol predmetný byt G. O. D. H., ktorý súd prikázal
do výlučného vlastníctva žalovanému, uložil zároveň žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni polovicu
jehohodnoty(34.400eur)sodpočítanímjehovkladudoBSMvrozsahu100eur.Vtomtoprípadenemôže

súd zohľadniť žiadne majetkové, finančné ani iné dôvody na základe ktorých by žalobkyni nepriznal
zaručené právo na uspokojenie jej priznaného nároku na jej časť majetku tvoriaceho BSM. Odvolací súd
taktiež poukazuje na to, že súd prvej inštancie zohľadnil majetkové možnosti žalovaného tým, že mu dal
možnosť splátok, ktorými splní svoj záväzok. Procesná norma ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v
prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu (t. j. možná i bez návrhovej dispozície
povinného, spravidla však s ňou spojená), že pokiaľ sa jedná o peňažné plnenie, nemusí byť celé
zaplatené do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ale môže sa vykonať v splátkach, ktorých výšku a
podmienky zročností určí súd. Každá takáto výnimka (bez ohľadu na jej konkrétny obsah) sa považuje
vždyzaosobitnú(exkluzívnu)výhodupovinného(dlžníka),ktorávšaknesmieneprimeranezasahovaťdo

právoplatne priznaných práv oprávneného (veriteľa). Ten totiž má vždy zaručené právo na uspokojenie
priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto hľadiska ide o zabezpečenie a
realizáciu práva na súdnu ochranu oprávneného a zákonných záruk na definitívnu nápravu narušeného
právneho vzťahu. Uvedená exkluzivita povinného musí byť podložená zistením všetkých potrebnýchskutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci,
na povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie dlhšiu lehotu než tri dni
od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (porovnaj

R 87/1966).

44. V danom prípade súd prvej inštancie prihliadol najmä na výšku peňažného plnenia (sledujúc tým
oprávnené záujmy žalobkyne) a sociálne pomery žalovaného keď určil, že priznané peňažné plnenie
možno uskutočniť aj v mesačných splátkach po 573,33 eur mesačne a neuložil žalovanému povinnosť

zaplatiťpredmetnúsumuvlehote3dníodprávoplatnostirozsudkuvzmysle§232ods.3C.s.p.(obdobná
úprava podľa § 160 ods. 1 O.s.p.). Na zdôraznenie odvolací súd poukazuje na to, že k celkovému
splateniu priznanej sumy žalobkyni príde až po 60 mesiacoch.

45. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní odvolací súd priznal úspešnej
žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením

( § 262 ods. 2 CSP).

47.. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).