Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8206205007
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8206205007.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozef Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu: SPRAVBYT, s.r.o., Hurbanova 18, 085
01 Bardejov, IČO: 31 683 061, zast. JUDr. Jozef Sotolář, PhD., advokát, Južná trieda 1, Košice, IČO:
31 942 423, proti žalovaným X.) L.. M. G., D.. X.X.XXXX, N. R. XX, XXX XX N. - N. D. S., X.) O.. V. G.,
D.. XX.X.XXXX, N. R. XX, XXX XX N. - N. D. S., obaja zastúpení JUDr. Jozefom Stašákom, advokátom,
Andraščíkova 3, Bardejov, 3.) BARDBYT, s.r.o., Moyzesova 7, 085 01 Bardejov, IČO: 36 476 633, o
zaplatenie 387,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov,
č. k.: 4C/23/2007-268 zo dňa 28.02.2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalobcu proti výrokom, ktorým súd prvej inštancie, nepripustil zmenu žalobného
návrhu a zamietol návrh na žalobcu na spojenie veci.

V ostatnej časti p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný v 1. až 3. rade m a j ú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo

„okresný súd“) rozhodol takto:

1. N e p r i p ú š ť a zmenu žalobného návrhu v tomto znení : žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi na jeho účet sumu 387,37 Eur spolu so 7% ročným úrokom z
omeškania od 1.10.2006 do zaplatenia alternatívne žalovaný v 3. rade je povinný zaplatiť žalobcovi na
jeho účet sumu 387,37 Eur so 7% ročným úrokom z omeškania od 12.10.2006 do zaplatenia a žalovaní
v 1. - 3. rade sú povinný nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Žalobu z a m i e t a .

3. Žalobca je p o v i n n ýnahradiť žalovaným v 1. až 3. rade trovy konania podľa pomeru ich úspechu
vo veci, ktorý činí 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie skončí.

4. Návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania, vedeného na tunajšom
súde pod spisovou značkou 7C 193/2013 z a m i e t a .

5. Návrhy žalobcu na spojenie vecí na spoločné konanie z a m i e t a .2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobou, doručenou
tunajšiemu súdu dňa 31.10.2006 a doplnenú podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.12.2006

žiadal, aby okresný súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne 387,37
Eur (pôvodne 11.670,- Sk) spolu so 7% ročnými úrokmi z omeškania z uvedenej sumy od 1.10.2006 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaní neuhrádzajú mesačné
platby spojené s užívaním bytu. Žalovaná suma predstavuje D. R. O. V., Z. XXXX. Žalovaní v 1. a 2. rade
navrhli, aby súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože od X.X.XXXX má bytový dom

C. na ulici A. XX,XX S. N. zmluvu o výkone správy so správcovskou spoločnosťou N. Z..F..P.. a od tohto
dátumu nemajú so žalobcom žiadny právny vzťah a nie sú povinní mu plniť. Zmluva o výkone správy
so žalobcom zanikla, pričom predložili zmluvu o výkone správy so spoločnosťou N. Z..F..P.. a uviedli, že
voči správcovi si plnia všetky svoje povinnosti. Uznesením č. k. XC XX/XXXX - XXX zo dňa 11.9.2012
súd prvej inštancie pripustil do konania žalovaného v 3. rade, ktorý navrhol žalobu ako nedôvodnú v
celom rozsahu zamietnuť, zároveň vzniesol námietku premlčania.

3. Žalobca podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.8.2012 navrhol, aby súd prvej inštancie
pripustil zmenu žalobného návrhu v tomto znení - Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi na jeho účet sumu 387,37 eur spolu so 7% ročným úrokom z omeškania
od 1.10.2006 do zaplatenia alternatívne žalovaný v 3. rade je povinný zaplatiť žalobcovi na jeho účet

sumu 387,37 eur so 7% ročným úrokom z omeškania od 12.10.2006 do zaplatenia a žalovaní v 1. - 3.
rade sú povinný nahradiť žalobcovi trovy konania.

4. Aplikujúc ust. § 139, 140 ods. 1, 2, 143 ods. 1, 3 a 294 všetko CSP okresný súd vzhľadom na
skutočnosť, že v tomto konaní je účastníkom spotrebiteľ- žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí vystupujú ako

spotrebitelia, ktorým ich správca - dodávateľ poskytuje služby v rámci výkonu svojej podnikateľskej
činnosti, súd aplikáciou ustanovenia § 294 C.s.p. nepripustil zmenu žalobného návrhu. Zároveň súd
poukazuje na tú skutočnosť, že nie je splnená ani podmienka, aby výsledky doterajšieho konania boli
podkladom na konanie o zmenenej žalobe, keďže žalobca doteraz uplatňoval nároky titulom správy
bytového domu a na základe zmenenej žaloby vôbec neuviedol rozhodujúce skutočnosti, na podporu

svojich tvrdení a súd ani nevie o čom by mal v zmenenej žalobe konať. Žalobca je zastúpený advokátom,
ktorý by mal takéto základné veci vedieť.

5. Žalobca podaním, doručeným súdu dňa 21.10.2008 navrhol spojiť na spoločné konanie veci, vedené
na okresnom súde pod spisovými značkami XC XXX/XXXX a XC XX/XXXX, pretože sa týkajú rovnakých

účastníkov. Žalobca podaním, doručeným súdu dňa 4.12.2012 navrhol spojiť na spoločné konanie veci,
vedené na tunajšom súde pod spisovými značkami XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC
XXX/XXXX, XC X/XXXX, XC XX/XXXX, XC XX/XXXX, XC XX/XXXX, XC XX/XXXX, XC XX/XXXX, XC
XX/XXXX, XC XX/XXXX, XC XX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XX/XXXX, XC XX/XXXX, XC XX/XXXX.
Žalobca podaním, doručeným súdu dňa 12.12.2016 navrhol spojiť na spoločné konanie veci, vedené

na tunajšom súdu pod spisovou značkou XC XX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XX/XXXX, XC X/XXXX, XC
XX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XX/XXXX, XC XX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XX/XXXX,
XC XXX/XXXX, XC XXX/XXXX, XC XX/XXXX, XC XX/XXXX V. XC XX/XXXX.

6. Citujúc ust. § 166 ods. 1 CSP mal súd prvej inštancie za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné

podmienky vyššie uvedeného ustanovenia a preto ho zamietol. Návrh na spojenie všetkých vecí pod
rovnakú spisovú značku je možné podať k najstaršej veci, t.j. tomu sudcovi, u koho sa začalo konanie
najskôr. Jeho návrh, podaný do konania XC XX/XXXX, ktoré začalo neskôr než napríklad konanie XC
XXX/XXXX, je právne nezmyselný, pretože súd v tomto konaní nemôže spojiť všetky navrhované právne
veci na spoločné konanie, keďže by spájal do toho konania aj staršie veci, než je konanie XC XX/XXXX.

7. Je podľa okresného potrebné si zároveň pred koncipovaním návrhu na spojenie vecí uvedomiť, že:
- napríklad konanie XC X/XXXX bolo rozhodnuté dňa 17.5.2016, toho času je na odvolacom súde v
dôsledku podania odvolania samotným zástupcom žalobcu a podľa názoru tunajšieho súdu nemožno
spojiť rozhodnutú vec s nerozhodnutou,

- napríklad konanie XC XX/XXXX už pod danou spisovou značkou neexistuje a je spojené na spoločné
konanie s vecou XC XX/XXXX a teda takúto vec, ktorá bola skončená v dôsledku spojená s inou
vecou, už podľa názoru tunajšieho súdu spojiť opätovne nemožno, keďže konanie pod danou spisovou
značkou XC XX/XXXX sa už vedie pod inou spoločnou spisovou značkou XC XX/XXXX.8. Preto súd prvej inštancie všetky návrhy žalobcu na spojenie vecí na spoločné konanie ako nedôvodné
zamietol.

9. Podaním, doručeným súdu dňa 16.9.2013 a doplneným podaním, doručeným okresnému súdu dňa
19.9.2013 žalobca navrhol prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia konania, vedeného na
tunajšom súde pod spisovou značkou XC XXX/XXXX, pretože sa v ňom rieši otázka kto je správcom
bytového domu C.. Súd z úradnej moci zistil, že vec XC XXX/XXXX je toho času právoplatne skončená.

10. Citujúc ust. § 164 CSP vzhľadom na skutočnosť, že konanie, do ktorého skončenia navrhol žalobca
prerušiť toto konanie, je právoplatne skončené, okresný súd zodpovedajúci návrh žalobcu na prerušenie
zamietol.

11. Predmetom tohto konania je podľa súdu prvej inštancie vzhľadom na skutočnosť, že súd žalobcovi

nepripustil zmenu žalobného návrhu, nárok žalobcu voči žalovaným na zaplatenie istiny vo výške 387,37
Eur spolu s príslušenstvom, ktoré tvoria úroky z omeškania, špecifikované v tomto rozsudku, ako
nezaplatené preddavky za mesiace V., Z. XXXX na základe rozhodujúcich skutočností, ktoré žalobca
uviedol v žalobe a jej doplnení zo dňa 15.12.2006. Žalobca podal žalobu voči žalovaným požadujúc
poplatky spojené s výkonom správy bytového domu C.. Týmito rozhodujúcimi skutočnosťami sa súd v

tomto konaní spravoval.

12. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. XC X/XXXX -XXX zo dňa 15.12.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 14.4.2011 žalobcu N., Z..F..P.. proti žalovanému SPRAVBYT, s.r.o. súd rozhodol,
že žalovaný je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov bytov bytového domu C. D. X.. A. Č.. XX

V. XX S. N., a to zostatok fondu prevádzky, údržby a opráv na účet č. XXXXXXXXX/XXXX vedený v
Slovenskej Z., V..Z.. v skratke Z., V..Z.. a zostatok úhrad za plnenia na účet č. XXXXXXXXX/XXXX
vedenývZ.Z.,V..Z..vskratkeZ.,V..Z..,vlehotedo3dníodprávoplatnostirozsudkuanahradiťžalobcovi
trovy konania. V odôvodnení súd uviedol, že podľa § 8a ods. 3 zákona č. 182/1993 Zb. účinného k
21.12.2005 zmluva o výkone správy sa uzatvára so správcom písomne na neurčitý čas. Vlastníci bytov

a nebytových priestorov v dome môžu vypovedať zmluvu o výkone správy len na základe rozhodnutia
podľa § 14. Výpovedná lehota je šesť mesiacov, ak sa zmluvné strany v zmluve o výkone správy
nedohodnú inak. Výpovedná lehota začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po doručení výpovede. Výpovedná lehota pre žalovaného začala plynúť dňa X.X.XXXX a uplynula
dňa XX.X.XXXX. Podľa § 8a ods. 2 účinného k 30.6.2006 správca je povinný najneskôr do 31. mája

nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad
za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť,

je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov
a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky
písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby
a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke
na účty nového správcu alebo spoločenstva. Povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedeného zákonného

ustanovenia mal žalovaný splniť najneskôr XX.X.XXXX. Okrem iného mal previesť zostatok majetku
vlastníkov N. W. C. na účty nového správcu. Súd je toho názoru, že takúto žalobu môžu podať
vlastníci, ale aj správca. K námietke aktívnej legitimácie žalobcu súd uvádza, že ustanovenie § 8b
ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. umožňuje správcovi pri správe majetku vlastníkov bytov a nebytových
priestorov vykonávať povinnosti smerujúce k tomu, aby bol realizovaný samotný účel výkonu takejto

činnosti a to je efektívna a hospodárna činnosť pri správe majetku vlastníkov. Zákon v tomto prípade
nestanovuje povinnosti správcu taxatívne, ale naopak - stanovuje ich okruh demonštratívnym výpočtom
(používa výraz „najmä“). Súd je presvedčený o tom, že v zmysle obsahu a účelu zákona č. 182/1993 Z.
z. je „nový“ správca zároveň oprávnený zastupovať vlastníkov aj v prípade, kedy správca, ktorý ukončil
svoju činnosť, neodviedol majetok vlastníkov na účet nového správcu, ktorý takýto majetok spravuje

samostatne a vo vlastnom mene. To sa približuje aj účelu oprávnenia podľa § 8b ods. 2 písm. b/ zák. č.
182/1993 Z. z., na základe ktorého je správca povinný dbať na ochranu práv vlastníkov, ako aj písm. d/
citovaného ustanovenia, na základe ktorého vykonáva práva k majetku len v záujme vlastníkov bytov a
nebytovýchpriestorovvbytovomdome.Vkonaníbolopreukázané,žeprostriedkyzúhradzaplnenia preN. W. C. sú vedené na účte žalovaného a prostriedky a prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv sú
rovnako naúčtežalovaného.KudňuvyhláseniarozhodnutiavšetcivlastníciN.W.C.poukazovaliúhrady
za plnenia spojené s prenájmom ako aj do fondu prevádzky, údržby a opráv na účty, ktoré spravuje

žalobca. Ten sa od XX.X.XXXX ujal výkonu správy N. W. C. a realizuje ju aj so súhlasom žalovaného,
ktorý preukázateľne odovzdal správu žalobcovi.

13. Aplikujúc ust. § 6, 8, 8b), 10 všetko Zákona č. 182/1993 Zb. a § 100, 107, 451, 454, 563 všetko
Občianskeho zákonníka, po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok

žalobcu voči žalovaným v 1.-2. rade, teda voči jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome C., nie je možné priznať v dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie. Žalobca nie je s
účinnosťou od X.X.XXXX správcom daného bytového domu a nie je ním ani v čase vyhlásenia rozsudku.
Nemôže sa teda s úspechom domáhať nárokov na plnenia za služby spojené s bývaním od jednotlivých
vlastníkov, pretože nie je správcom bytového domu, v ktorom oni bývajú. Žiadať plnenia za služby
spojené s bývaním od vlastníkov bytov a nebytových priestorov môže iba správca ich bytového domu a

tým je žalovaný v 3. rade, z vyjadrenia ktorého je zrejmé, že jednotlivý vlastníci hradia služby spojené s
bývaním na účet bytového domu, čo je podľa názoru súdu v súlade s právnym poriadkom.

14. Akákoľvek zmena v osobe správcu nemôže byť podľa okresného súdu na ujmu vlastníkom, ako to
ustanovuje § 8 ods. 2 zákona č. 182/1993 Zb.. Ak teda vlastníci hradili svojmu správcovi, nemožno

to považovať za konanie, z ktorého by mali mať ujmu. Subjekt, ktorý prestal byť správcom bytového
domu, prestáva byť daným okamihom v právnom vzťahu s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru
a nemôže od neho požadovať akékoľvek nedoplatky, už vôbec nie preddavky za obdobie, kedy nebol
správcom. Tieto nároky prechádzajú na nového správcu, ktorý je v právnom vzťahu s vlastníkom a
otázka preddavkov, resp. nedoplatkov z minulého obdobia je vecou vysporiadania predchádzajúceho

a súčasného správcu, tak ako to upravuje Zákon č. 182/1993 Z. z.. Žalobca v súčasnosti a ani v čase
podania žaloby nebol správcom bytového domu C. a teda nemal postavenie správcu, ktorý výlučne
môže vymáhať od vlastníkov nároky za služby spojené s bývaním.

15. Čo sa týka nároku žalobcu voči žalovanému v 3. rade, súd prvej inštancie opätovne poukazuje

na skutočnosť, že zmenu žaloby nepripustil. Zároveň však v záujme právnej istoty dodáva, že ak
by žalobca uplatňoval nárok voči nemu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa, čo doteraz nijako
nešpecifikoval a nepreukázal, ktoré malo spočívať v tom, že žalobca, ktorý v období od X.X.XXXX
nebol správcom bytového domu C. na ulici A. XX,XX S. N. (ďalej v texte len bytový dom C.) a
poskytoval jednotlivým vlastníkom bytov v tomto bytovom dome služby spojené s bývaním, namiesto

žalovaného, nemohol by byť s takýmto nárokom úspešný, pretože tento by bol premlčaný. Súd má
za to, že medzi účastníkmi napriek tomu, že obaja majú v predmetnej činnosti správu a údržbu
bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností, nemohol nikdy vzniknúť platný obchodno
- záväzkový vzťah, pretože v každom jednom okamihu môže byť správcom bytového domu iba
jeden subjekt, nikdy nemôže nastať právna situácia, kedy správu bytového domu vykonávajú dvaja

správcovia. V tomto prípade do XX.X.XXXX správcom bytového domu C. žalobca a zo obdobie od
X.X.XXXX doteraz je správcom bytového domu C. žalovaný v 3. rade. Predmetom nároku sú však
plnenia, ktoré boli poskytnuté fyzickým osobám - jednotlivým vlastníkom bytov - žalovaným v 1. a
2. rade za vyššie uvedené obdobie, konkrétne plnenia zodpovedajúce skutočným nákladom (napr.
dodávka a poskytovanie služieb spojených s dodávkou teplej a studenej vody, s vykurovaním), výkonom

správy (právne úkony súvisiace s poskytovaním služieb spojených s bývaním), prevádzkovým nákladom
(náklady spojené s výkonom a poskytovaním služieb pre konkrétny byt) a MaRT (meracia a regulačná
technika). Žalobca nepožaduje poplatky odvádzané do fondu práv, ktorý je vlastníctvom predmetného
bytového domu. Tieto vzťahy medzi žalobcom a vlastníkmi do XX.X.XXXX a medzi žalovaným v
3. rade a vlastníkmi po X.X.XXXX sú však spotrebiteľskými vzťahmi, pretože správca vystupuje ako

dodávateľ činností, ktoré má v predmete svojej podnikateľskej činnosti a jednotliví vlastníci vystupujú
v týchto vzťahoch ako spotrebitelia. Spotrebiteľský vzťah je vzťahom občianskoprávnym a posudzuje
sa podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Charakter tohto vzťahu sa nemení ani pri uplatňovaní
bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu v tomto konaní, pretože žalobca si uplatňuje
to, čo mohol plniť za žalovaného v jeho spotrebiteľskom vzťahu s vlastníkmi bytov. Žalobca bol s

vlastníkmi v období do XX.X.XXXX v spotrebiteľskom vzťahu a rovnako žalovaný je v období od
X.X.XXXX doteraz s vlastníkmi bytov v spotrebiteľskom vzťahu. Plnenia za služby spojené s bývaním
sú však plneniami spotrebiteľov vo vzťahu k jeho správcovi. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
vlastníci (žalovaný v 1. a 2. rade) vždy plnili v súlade so Zákonom č. 182/1993 Zb. svojmu správcovi.16. Ak žalobca reálne poskytoval akékoľvek plnenia vlastníkom bytov a nebytových priestorov v danom
bytovom dome namiesto žalovaného, mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu sa iba žalovaného v 3.

rade na úkor žalobcu. V tomto prípade je ale potrebné zaoberať sa námietkou premlčania sa, ktorú
vzniesli ako žalovaný v 3. rade, tak aj žalovaní v 1. a 2. rade vo spoločnom podaní, doručenom súdu dňa
27.8.2013 na č. l. 191. Súd vyššie v tomto rozsudku konštatoval, že na tento právny spor je potrebné
aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku, keďže sa jedná o občianskoprávny vzťah. Ten v prípade
bezdôvodného obohatenie sa pozná 2 ročnú subjektívnu a 3 ročnú objektívnu lehotu. Nárok žalobcu

voči žalovanému v 3. rade by však v prípade pripustenia zmeny žaloby bol v celom rozsahu premlčaný,
pre uplynutie 3 ročnej objektívnej zákonnej lehoty, ktorá začala pre plnenia poskytnuté od X.X.XXXX do
XX.X.XXXX plynúť najneskôr dňa X.XX.XXXX a uplynula najneskôr dňa X.XX.XXXX, pričom žalobca
podal návrh na pripustenie zmeny žaloby až XX.X.XXXX. Súd v tomto prípade poukazuje aj na to, že
aj zákonná 4 ročná premlčacia doba v prípade obchodnoprávneho nároku by uplynula dňa X.XX.XXXX,
rovnako predtým, než žalobca podal návrh na pripustenie zmeny žaloby. Od podania žaloby však

žalobcažiadnebezdôvodnéobohatenienežiadalajehožalobnétvrdeniasmerovaliknárokutitulusprávy
bytového domu, čím je súd viazaný. Zmena žaloby nie je iba zmena petitu, ale aj zmena rozhodujúcich
skutočností, V tomto konaní k žiadnej zmene žaloby v žiadnej jej časti nedošlo.

17. Zároveň súd prvej inštancie bol toho názoru, že pre hypotetické plynutie premlčacej doby nároku

žalobcu voči žalovanému je rozhodujúca dvojročná premlčacia doba. Žalobcovi bolo preukázané dňa
22.12.2005 (konanie sp. zn.: XC/X/XXXX - č. l. 4) doručená výpoveď zmluvy o výkone správy v bytovom
dome C. konkrétne výpoveď z XX.XX.XXXX, ktorá začala plynúť dňa XX.XX.XXXX a uplynula dňa
XX.XX.XXXX. Podľa súdu prvej inštancie žalobca vedel viac než X mesiacov pred uplynutím výpovednej
doby o takejto výpovedi, vedel aj o tom, že vlastníci bytov v bytovom dome C. uzavreli zmluvu o

výkone správy so žalovaným (zrejme mal súd prvej inštancie na mysli žalovaného v 3. rade - pozn.
odvolacieho súdu), pretože to vyplývalo zo zápisnice, ktorá mu bola doručená, nenapadol jej neplatnosť
na súde a od nasledujúceho mesiaca M. XXXX, kedy mu vlastníci prestali platiť preddavky za služby
spojené s bývaním mal vedomosť, že síce poskytuje služby avšak nie je správcom a správcom je
žalovaný (zrejme mal súd prvej inštancie na mysli žalovaného v 3. rade - pozn. odvolacieho súdu).

Jeho účelové tvrdenie o tom, že sa to dozvedel až právoplatnosťou rozsudku XC/X/XXXX nie sú podľa
okresného súdu relevantné. V tomto konaní sa jednalo o deklaratórne súdne konanie na plnenie a nie
o súdne konanie, v ktorom by sa konštituoval právny vzťah. Plnenie za služby poskytnuté vlastníkom
teda žalobca mohol žalovaných požadovať až nasledujúci deň, kedy ich poskytol. Za služby poskytnuté
odo dňa XX.XX.XXXX mohol žalobca požadovať plnenia od žalovaných už v nasledujúci deň, dňa

XX.XX.XXXX, kedy začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie možného podľa
súdu prvej inštancie nepreukázaného bezdôvodného obohatenia sa žalovaných na úkor žalobcu, ktorá
tak uplynula o dva roky neskôr, teda dňa XX.XX.XXXX. Následne pre každý ďalší deň, ktorý žalobca
údajne poskytoval plnenia vlastníkom bytového domu C. platí rovnaký právny režim až po posledný deň
poskytnutia služieb žalobcu na úkor žalovaných dňa XX.XX.XXXX, pre ktorý začala plynúť dvojročná

subjektívna premlčacia doba dňa XX.XX.XXXX a uplynula o dva roky neskôr dňa XX.XX.XXXX. Podľa
súdu prvej inštancie premlčacia doba plnenia za celé posudzované obdobie od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX teda uplynula najneskôr XX.XX.XXXX, žaloba by teda aj z tohto dôvodu bola bezdôvodná.

18. K hypotetickému nároku žalobcu na bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaných v 1. a 2. rade

súd prvej inštancie uviedol, že títo sa na úkor žalobcu nemohli bezdôvodne obohatiť, pretože za
poskytované služby plnili tomu, s kým mali platne uzavretú zmluvu o výkone správy. Ak namiesto
správcu poskytoval služby iný subjekt, pričom správca poberal za takúto činnosť platby, pričom reálne
žiadne služby neposkytoval, je to práve správca, ktorý nesplnil to, čo podľa zmluvy plniť mal a za čo
mal zaplatené a iba na jeho strane mohlo takéto bezdôvodné obohatenie vzniknúť. Prípadný návrh na

vydanie bezdôvodného obohatenia teda môže smerovať iba voči tomu, kto sa bezdôvodne obohatil
(správca), a to tomu kto plnil (iná osoba) buď bez právneho dôvodu, z neprávneho dôvodu alebo z
právneho dôvodu, ktorý odpadol. Vlastník bytu, ktorý plnil sa nemohol bezdôvodne obohatiť, a to ani
voči správcovi ani voči inej osobe, keď nemohol plniť inej osobe, pretože s ňou nemal zmluvný vzťah
a mal právnu povinnosť plniť svojmu správcovi.

19. K námietkam žalobcu súd prvej inštancie uviedol nasledovne:
- týkajúcim sa priebehu schôdze bytového domu C. dňa XX.XX.XXXX, náležitostiam zápisnice a
hlasovania súd uvádza, že zo zákona má právo namietať výsledky hlasovania iba vlastník bytu alebonebytového priestoru, nie správca. V danom prípade v zákonom ustanovenej lehote žiadny vlastník
výsledky hlasovania nenamietal a schôdza zo dňa XX.XX.XXXX a jej výsledky sú teda platné. Žalobca
mal v zmysle § 8a Zákona č. 182/1993 Zb. povinnosť najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka

predložiťvlastníkombytovanebytovýchpriestorovvdomesprávuosvojejčinnostizapredchádzajúcirok
týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň bol
povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na
jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Zákon určuje, že ak správca končí svoju činnosť, je povinný

30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály,
ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad
za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového
správcu alebo spoločenstva. Po XX.X.XXXX žalobca nemá právo požadovať zaplatenie preddavkov a
keďže v tomto konaní žalobca uplatňuje preddavky za služby spojené s výkonom správy bytového

domu C. za obdobie V. V. Z. XXXX, kedy už nebol správcom bytového domu, nemôže byť jeho nárok
dôvodný. Navyše po roku XXXX ani nemôže žiadať preddavky, ale mal spraviť vyúčtovanie v zmysle
Zákona č. 182/1993 Zb. a ak by mali žalovaní v 1. a 2. rade nedoplatky, požadovať tie.
- že zmluva môže byť uzavretá iba s jedným správcom súd uvádza, že žalovaní v 1. a 2. rade majú
uzavretú platnú zmluvu o výkone správy s žalovaným v 3. rade, ktorý je ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku

správcom ich bytového domu.
- plnenie je viazané na odovzdanie a prevzatie správy súd uvádza, že z obsahu spisu XC X/XXXX
je zrejmé, že žalobca napriek tomu, že vedel o schôdzi vlastníkov bytov bytového domu C. zo dňa
XX.XX.XXXX, zápisnice, ktorá mu bola doručená dňa XX.XX.XXXX, bola mu zároveň doručená aj
výpoveď zmluvy o výkone správy s ním ako správcom bytového domu a o tom, že vlastníci uzavreli

zmluvu o výkone správy v danom bytovom dome so žalovaným s účinnosťou od X.X.XXXX, nepodal
žalobu o určenie neplatnosti výpovede, čoho dôsledkom bola tá skutočnosť, že k XX.X.XXXX nastali
účinky výpovede a od X.X.XXXX bol správcom bytového domu C. žalovaný. Žalobca tak svojvoľne a
v rozpore so Zákonom č. 182/1993 Zb. nesplnil svoje povinnosti, ktoré daný právny predpis ukladá
doterajšiemu správcovi a v rozpore so zákonom vykonával tú činnosť, ktorú mal vykonávať iba správca

(žalovaný)aktorýnemalžiadnepodklady,písomnosti avšetkoostatnépotrebné navykonávaniesprávy.
Žalobca v rozpore s § 8a Zákona č. 182/1993 Zb. neodovzdal správu bytového domu žalovanému a
jeho námietka, že až rozhodnutím súdu sa dozvedel, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil nie je
zmysluplná. Súd iba deklaroval svojim rozhodnutím to, čo určuje zákon správcovi učiniť po skončení
výkonu správy. Žalobca mal viac než X mesiacov na to, aby splnil svoje povinnosti a pripravil sa na

odovzdanie správy a všetkých okolností, s tým súvisiacich. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobca
neplnil žalovanému, ale vlastníkom. Prijatie plnenia v tomto prípade nebolo viazané na vzájomné
vyporiadanie sa správcov bytového domu, pretože k jednému dňu výkon správy žalobcovi skončil a
na ďalší deň už nemohol poskytovať plnenia ako správca, ale poskytoval ich svojvoľne, so všetkými
následkami s tým spojenými, ako napríklad behom premlčacej lehoty.

- ak žalobca uvádza, že mal za to, že plní svoj dlh voči vlastníkom bytového domu C. X je treba uviesť,
že na takéto postavenie nemal žiadny dôvod, keďže vedel o tom, že mu bola daná výpoveď ( ktorú
nenapadol), vlastníci uzavreli zmluvu o výkone správy so žalovaným, od X.X.XXXX mu prestali platiť
za služby spojené s bývaním. Ak si aj napriek tomu všetkému myslel, že je správcom, tak na takéto
úvahy nemal žiadny rozumný dôvod.

- k reálnemu plneniu mohlo dôjsť až po skutočnom vyúčtovaní skutočného stavu odobratého množstva
plnenia súd uvádza, že nič nebránilo žalobcovi po XX.X.XXXX, kedy prestal byť správcom bytového
domu C. vyúčtovanie všetkých nárokov voči jednotlivým vlastníkom bytov za dané obdobie do skončenia
výkonu správy a uplatniť ich na súde. Tieto nároky ( do okamihu skončenia výkonu správy žalobcu) však
nemôže požadovať od žalovaného, pretože ten s tým dovtedy nemal nič spoločné. Od X.X.XXXX už

žalobca nevykonával správu tohto bytového domu a žiadne vyúčtovanie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX
už voči vlastníkom a ani voči žalovanému z titulu výkonu správy nemohol realizovať, pretože
nemal platnú zmluvu o výkone správy. V tomto spore si však žalobca uplatňuje nároky vyplývajúce
z bezdôvodného obohatenia sa a nie z titulu výkonu správy a reálneho stavu plnenia jednotlivým
vlastníkom.

- žalobca reálne zabezpečoval všetku činnosť súvisiacu s výkonom správy bytového domu C. za
obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX, vlastníci prijímali tieto plnenia a žalovaný žiadnu z týchto činností
nerealizoval súd uvádza, že vlastníkom mohlo byť úplne jedno, kto im poskytuje služby spojené s
bývaním, pretože si ich objednali a zaplatili za nich. To, že tak činil žalobca napriek tomu, že zmluva ovýkone správy s ním už bola vypovedaná je jeho dobrovoľnou činnosťou so všetkými následkami. Môže
sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia sa, ak by k tomu skutočne došlo, ale zároveň musí
počítať napr. s námietkou premlčania, ako tomu je v tomto prípade. Zároveň len veľmi ťažko mohol tieto

činnosti realizovať zároveň aj žalovaný, jednak na to nemal potrebné podklady, pričom mu ich žalobca
mal poskytnúť a za účelom čoho inicioval konanie XC X/XXXX, jednak tieto služby a plnenia, ak už raz
boli poskytnuté a spotrebované, tak ich nemožno realizovať duplicitne a do minulosti. Nie je to možné.
-žepeniazesúposkytovanévždyibanaúčetbytovéhodomuažetakýtoúčetmaldorokuXXXXzriadený
iba žalobca súd uvádza, že ak žalobca nie je správcom bytového domu C. s účinnosťou od 1.7.2006,

nemôže požadovať od vlastníkov bytov akékoľvek nároky súvisiace s výkonom správy bytového domu
a je v konaní irelevantné, na aký účet vlastníci platia. Je vecou správcu a vlastníkov, ako sa vzájomne
vyporiadajú a toto nie je starosťou žalobcu.

20. Podľa súdu prvej inštancie žalovaní v 1. až 3 rade od žalobcu nárok na náhradu účelne vynaložených
trov konania, keďže boli v konaní zhodne úspešní v celom rozsahu.

21. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku s návrhom zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť alebo
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní ďalej uviedol, že napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Celé konanie je postihnuté vadou spočívajúcou
v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a tiež v nesprávnom posúdení otázky dôkazného

bremenaaajvecisamejSúdsanijakorelevantnenevyrovnalspodstatnounámietkoužalobcu,týkajúcou
sa protirečivosti tvrdení vlastníkov bytov v uvedenom obytnom bloku - ktoré vyplývajú z iných súdnych
konaní (a ktoré súd odmietol oboznámiť a vykonať k tomu akékoľvek dokazovanie). Odmietol aj zásadný
argument, že oproti stavu v roku 2011 (rozhodnutie pod sp. zn. XC X/XXXX) došlo k ďalším zásadným
výsluchom ostatných vlastníkov bytov v tomto bloku v iných súdnych konaniach a tiež boli predložené

aj ďalšie dovtedy neznáme dokumenty a listiny do ostatných spisov. Poukazuje na to, že vôbec
neoboznamoval súd v konaní v odôvodnení citované rozsudky súdov na ktoré poukazuje. Takisto neboli
ani oboznámené ďalšie spisy súvisiace s touto vecou citované v odôvodnení rozhodnutia. Namieta, že
sa súd nezaoberal ani rozdielom medzi prezenčnou listinou zo schôdze a súhlasom s výpoveďou, ktorá
savyrobiladodatočnemimoschôdze-atedasvôľouvlastníkovnemáničspoločné.Došlotedaksituácii,

keď súd odôvodňuje svoje rozhodnutie dôkazmi a skutočnosťami, ktoré nemajú žiadnu oporu v spise.
Napriek tomu, že v konaní a vyjadreniach poukazovali na inštitút dobrých mravov, a na synalagmatické
záväzky ako aj kontinuitu výkonu správy súd sa tomu nevenoval, len konštatoval, že žalobca nebol
správcom a teda nie je právny nárok na vyhovenie žaloby. Má za to, že je správcom, pretože
jednoznačne preukázané nebolo, že N., Z.. F.. P.. N. splnil všetky zákonné podmienky a je právne a aj v

skutočnosti novým správcom. Poukazuje na to, že zmluva o výkone správy so spoločnosťou N., Z..F..P..
N. nebola schvaľovaná na schôdzi dňa XX.XX.XXXX. Nová zmluva bola podpisovaná po novelizácii
zákonaovlastníctvebytov,pričomv tomčasebolpotrebnýsúhlasvlastníkovbytovauznesenieschôdze
o schválení takejto zmluvy o výkone správy. Týmto okolnostiam sa súd nevenoval.

22. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania(§385C.s.p.acontrario)stým,žemiestoačasvyhláseniarozhodnutiaoznámilnaúradnej

tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok je vecne správny.

23. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p“.), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

25. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.26. Výrokom č. 1 súd prvej inštancie nepripustil zmenu žalobného návrhu a výrokom číslo 5 súd prvej
inštancie návrh žalobcu na spojenie veci na spoločné konanie zamietol.

27. Uvedené výroky aj keď sú obsiahnuté vo výroku rozsudku majú povahu uznesenia (viď § 143 ods.
1, 3 CSP v spojení s § 234 ods. 1 CSP). Keďže odvolanie žalobcu bolo podané proti celému rozsudku,
odvolací súd skôr než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku, zaoberal sa otázkou
prípustnosti odvolania proti celému výroku a dospel k záveru, že odvolanie proti výrokom č. 1 a 5 je
potrebné odmietnuť. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súd prvej inštancie je prípustné odvolanie,

ak to zákon pripúšťa. Ustanovenie § 357 CSP explicitne menuje proti akým uzneseniam súdu prvej
inštancie je prípustné odvolanie.

28. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné. S účinnosťou od 1. júla 2016, kedy nadobudol Civilný sporový
poriadok účinnosť, bola zmenená koncepcia prípustnosti odvolania proti uzneseniu. Proti tejto forme

súdneho rozhodnutia v zásade odvolanie prípustné nie je. Pripúšťa sa len v tých prípadoch, ktoré sú
taxatívne uvedené v § 357 CSP. V citovanom ustanovení nie je uvedené uznesenie, ktorým sa návrh
žalobcu na zmenu žaloby (ne)pripúšťa a ktorým sa návrh na spojenie veci zamieta, a tak odvolaciemu
súdu neostáva iná možnosť len odvolanie žalobcu proti týmto výrokom rozsudku, ktorým súd nepripustil
zmenu žalobného návrhu a zamietol návrh žalobcu na spojenie veci, odmietnuť podľa § 386 písm. c)

CSP, lebo smerovalo proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je odvolanie prípustné.

29. Žalobca svoje odvolanie ohľadom výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým jeho návrh na
prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde N., pod sp. zn.:
XC/XX/XXXX zamietol, nijako neodôvodnil, keďže v zmysle citovaného ustanovenia § 164 CSP súd

môže konanie prerušiť len ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka ktoré môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že konanie do ktorého skončenia navrhol žalobca
prerušiť toto konanie je právoplatne skončené, správne súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie
konania zamietol.

30. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a vo vzťahu k odvolacím
námietkam uvádza nasledovné:

31. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v
ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke

kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

32. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov
uplatnených žalobcom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná

odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

33. Odvolaciu námietku o porušení práva na spravodlivý súdny proces a naplnenie odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP odvolateľ odôvodňuje nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia.

Podľa názoru odvolateľa sa súd prvej inštancie nevyrovnal s argumentami žalobcu. Rozhodnutie
považuje za nepresvedčivé. Súd odmietol argument žalobcu, že oproti stavu vo veci XC/X/XXXX došlo k
ďalším zásadným výsluchom ostatných vlastníkov bytov v tomto bloku v iných súdnych konaniach a tiež
boli predložené aj ďalšie dovtedy neznáme dokumenty a listiny do ostatných spisov a v tomto konaní
súd odmietol dôkazy vykonať.

34. K predmetnej námietke odvolací súd uvádza, že ju nepovažuje za dôvodnú z nasledovných dôvodov.
K problematike porušenia práva na spravodlivý súdny proces vyjadrila názor tak právna veda ako i
judikatúrasúdov,naktorúodvolacísúdpoukazuje:„Obsahprávanaspravodlivýsúdnyprocesnespočívalen v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,
obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho

právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porovnaj IV. ÚS 252/04) „Právo na spravodlivý
súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi „(porovnaj I. ÚS 50/04).
„Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03) (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010)“.

35. Z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,

argumentmi a dôkazovými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c.
Švajčiarsko z 29. 04. 1993). Právo na spravodlivý proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru zahrňuje
právo, aby každá strana občianskeho súdneho konania mala primeranú možnosť brániť svoju záležitosť
pred súdom za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane (Ankerl c.
Švajčiarsko z 23. 10. 1996).

36. Pri aplikácii uvedených princípov na daný prípad možno konštatovať, že námietku žalobcu o
porušení jeho práva na spravodlivý súdny proces tým, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné,
nepresvedčivé považuje odvolací súd za nedôvodnú.

37. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou

proti takému uplatneniu“. ( porovnaj IV. ÚS 115/03).

38. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že námietky odvolateľa pokiaľ ide o
odôvodnenie rozhodnutia sú nedôvodné. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

39. Pokiaľ namieta odvolateľ, že k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces žalobcu došlo aj tým,
že súd odmietol vykonať ním navrhnuté dôkazy odvolací súd nepovažuje túto námietku za dôvodnú.
Pravidlo, podľa ktorého súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní vychádza z č.l. 48 ods. 2 Ústavy.
Za dôkaz slúžia v súdnom konaní všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci. Súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, pre ktoré sa rozhodol navrhnuté dôkazy žalobcom nevykonať

(§ 220 ods. 2 C.s.p.). Dospel k záveru, že navrhnuté dôkazy sú pre skutkové a právne posúdenie
veci právne irelevantné. Svoj postup pre nevykonanie dôkazov odôvodňuje v bode 45 napadnutého
rozsudku. Súd rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná podľa § 185 ods. 1 C.s.p. Ani odvolací
súd, vzhľadom na zistený skutkový stav, nepovažuje navrhované dôkazné prostriedky žalobcom za
také, ktoré bolo nevyhnutné vykonať, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym

skutkovým zisteniam, a na zistený skutkový stav prijal správny právny záver. Ním zistený skutkový stav
obstojí.40. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie oboznámením so súdnymi
spismi, na ktoré poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku. Podľa jeho názoru, mal vykonať
dôkazy na pojednávaní v súlade s ustanovením § 188 C.s.p. Spisy, z ktorých citoval prijaté právne závery

neboli pripojené ku konaniu a objektívne nemal možnosť sa k nim vyjadriť.

41. V prvom rade je nutné uviesť, že súd prvej inštancie uviedol, ktoré konkrétne dôkazy vo veci vykonal
(body 18, 19 napadnutého rozsudku). Uviedol, aké skutkové závery z vykonaných dôkazov pre neho
vyplynuli. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje na právne závery prijaté súdom prvej inštancie v konaní

vedenom na Okresnom súde v Bardejove pod sp. zn. XC/X/XXXX o právnej otázke týkajúcej sa záveru,
že správcom bytového domu, kde sa nachádza byt žalovaných v 1. a 2. rade, nebol žalobca a vysvetľuje
primeraným a dôvodeným postupom svoju akceptáciu predmetnej právnej otázky, neznamená to, že by
bol povinný vykonávať dôkazy vykonané už súdom v inom konaní, z ktorého závery prijíma.

42. Povinnosťou súdu je, aby vždy v obdobných veciach rozhodoval identicky. Súd prvej inštancie

náležitým a presvedčivým spôsobom svoj záver pre akceptáciu záveru vysloveného v inom súdnom
konaní odôvodnil. Postupoval v súlade s viacerými nálezmi Ústavného súdu SR, z ktorých jednoznačne
vyplývajú závery o povinnosti súdu akceptovať právne závery súdu o právnej relevantnej otázke za
rovnakej situácie.

43. Imanentným znakom právneho štátu je aj princíp právnej istoty (napr. PL.ÚS 36/95), ktorého
súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určite právne relevantnú otázku pri opakovaní rovnakých
podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL.ÚS 16/95, II. ÚS 80/99). Diametrálne
odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej
skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť je ústavne neudržateľná (PL.

ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Ak všeobecný súd rozhodol v zásade v identických veciach na základe
analogických skutkových zistení s diametrálne odlišným výsledkom a svoj názorový posun primeraným
spôsobom neodôvodnil, je jeho rozhodnutie v rozpore s Ústavou chráneným princípom právnej istoty a
porušuje právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods.1 Ústavy a čl. 6 ods.1 Dohovoru (porovnaj
Nález Ústavného súdu SR z 29.05.2013, sp. zn. I. ÚS 564/2012). K predmetnej otázke sa Ústavný súd

vyjadroval opakovane, napríklad v Náleze z 30.01.2013 sp. zn. III. ÚS 55/2012, z 22.11.2011 sp. zn.
IV. ÚS 499/2011. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu

rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Súd vo svojom
rozsudku uviedol relevantné dôvody a vyrovnal sa s tvrdeniami žalobcu, pokiaľ ten poukazoval na
rozdielne názory súdov prijaté v iných rozhodnutiach.

44. K ďalšej odvolacej námietke o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd poznamenáva, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne
ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací

dôvod nie je naplnený.

45. Relevantná otázka týkajúca sa správcu domu v rozhodnom období pre prejednávanú vec bola
súdom správne zodpovedaná. Súd prvej inštancie s poukazom na závery prijaté v konaní vedenom pod
sp. zn. XC/X/XXXX, zdôvodňuje dôvody, pre ktoré nie je možné žalobcu považovať za správcu bytového

domu. Na dôvažok poukazuje na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré prijali rovnaký právny záver. Prijal
záver, že žalobca nie je s účinnosťou od X.X.XXXX správcom daného bytového domu a nie je ním ani v
čase vyhlásenia rozsudku. Nemôže sa teda s úspechom domáhať nárokov na plnenia za služby spojené
s bývaním od jednotlivých vlastníkov, pretože nie je správcom bytového domu, v ktorom žalovaní v 1.
a 2. rade bývajú.

46. Náležitým spôsobom sa vyrovnáva súd prvej inštancie s názorom žalobcu ohľadom jeho argumentu
domáhať sa iným spôsobom možnosti prieskumu rozhodnutí prijatých na schôdzi vlastníkov bytov.
Poukazuje správne na ustanovenie § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorovč. 182/1993 Z.z. (ďalej len „ZoVBNP“), ktoré je svojou povahou lex specialis, ktoré vylučuje použitie
všeobecnýchprávnychprostriedkov.Úpravapodľa§14ods.4ZoVBNPjejedinýmzákonnýmspôsobom,
ktorým možno napadnúť prijaté rozhodnutia. Žaloba podľa § 14 ods. 4 ZoVBNP musí byť podaná

v zákonom stanovenej lehote, ktorá má prekluzívny charakter (do 15 dní od oznámenia o výsledku
hlasovania, resp. do troch mesiacov od faktického hlasovania). Márnym uplynutím prekluzívnej lehoty
sú formálne a vecné nedostatky prijatých rozhodnutí konvalidované a v záujme právnej istoty sa tieto
rozhodnutia považujú za platné a záväzné. Nie je možné extenzívnym výkladom rozširovať oprávnenie
podať žalobu smerujúcu proti rozhodnutiam prijatým na schôdzi vlastníkov bytov aj na osobu správcu.

Zákon totiž nedovoľuje iným osobám ako vlastníkom návrhom podľa ust. § 14 ods. 4 cit. zákona
zasahovať do vnútorných pomerov a rozhodnutí prijatých na schôdzi či zhromaždení vlastníkov.

47. Závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 3. rade odvolací súd považuje za správne,
súhlasí s prijatým záverom, že premlčacia doba v danom prípade sa riadi režimom Občianskeho
zákonníka, a preto bol nárok žalobcu voči žalovanému v 3. rade premlčaný.

48. Odvolací súd poznamenáva, že dôležitou skutočnosťou pre aplikáciu Občianskeho zákonníka
pri posúdení premlčania práva je skutočnosť posúdenia dopadu, že aj posúdenie premlčacej doby
potenciálne môže ovplyvniť tiež postavenie fyzickej osoby, ktorá má uzavretú zmluvu o správe
bytového domu, pričom takáto zmluva je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou. Aj s prihliadnutím

na túto skutočnosť, je podľa názoru súdu spravodlivé, ak sa na režim bezdôvodného obohatenia v
prípade mimozmluvného záväzku, teda deliktuálneho záväzku dvoch obchodných spoločností ohľadom
vydania bezdôvodného obohatenia bude aplikovať režim Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa týka otázky
premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

49. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania.

50. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods.
2 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane osvojenia si jeho dôvodov.

51. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že vyslovil, že žalovaní v 1. až 3. rade majú voči žalobcovi nárok na
plnú náhradu trov odvolacieho konania, pretože boli v odvolacom konaní plne úspešní voči žalobcovi,
ktorý v odvolacom konaní nemal úspech.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).