Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Sidónia Sládečková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/137/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516201892
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:1516201892.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárska
pôda s.r.o., IČO: 44 138 369, so sídlom Sibírska 55, Bratislava, zastúpená LawService, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, proti žalovanej: D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX,
J., zastúpená: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavovo nám. 25,
Bratislava, IČO: 36 833 533, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 9C/107/2016-93 zo dňa 26.apríla 2017 a rozsudku Okresného
súdu Nitra č.k. 9C/107/2016 -133 zo dňa 5.marca 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 9C/107/2016-93 zo dňa 26.apríla 2017 o zamietnutí
návrhu na zmenu žaloby z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 9C/107/2016 -133 zo dňa 05.marca 2019 v napadnutom
zamietajúcom výroku vo veci samej a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v rozsahu
zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením č.k. 9C/107/2016-93 zo dňa 26.04.2017 súd prvej inštancie zamietol návrh
žalobcu na zmenu žaloby a napadnutým rozsudkom zo dňa 05.03.2019 č.k. 9C/107/2016-133 žalobu
vo veci samej zamietol ako aj návrh na prerušenie konania. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná
má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na zmenu žaloby právne odôvodnil ustanoveniami § 139, § 141, §143 ods. 1, § 157 ods.1 CSP,
ako aj skutkovým stavom zisteným z obsahu spisu. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah žaloby,
ktorou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v kat. úz. X., obec X., okres J., zapísaných Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor
na LV č. XXXX, parcely registra „C“ parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XX.XXX m2. Žalobca doručil
súdu dňa 20.02.2017 návrh na zmenu žaloby. Zmenenou žalobou sa domáhal, aby súd určil, že žalobca
bol výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti ku dňu jeho vyvlastnenia na základe rozhodnutia o
vyvlastnení zo dňa 18.08.2016 Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU - NR -
OVBP2-2016/032185-53 v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 10.10.2016, č. 24929/2016/B624-SV/64203/
To. Po oboznámení sa so spisom mal súd za to, že je možné vo veci o predmete sporu rozhodnúť na
jednom pojednávaní. Uviedol, že doterajšie podklady žaloby by nemohli byť dostatočné pre navrhovanú
zmenu petitu žaloby a vo veci by bolo nutné vykonať ďalšie dokazovanie. Na základe uvedeného dospel
k záveru, že návrh na zmenu žaloby je potrebné zamietnuť.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a domáhal sa jeho zmeny tak,
aby bola súdom pripustená zmena žaloby v znení: Súd určuje, že žalobca bol výlučným vlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.úz. X., obec X., okres J. s parc. číslom XXXX, orná pôda o

výmere 13.201 m2 ku dňu jeho vyvlastnenia na základe rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 18.08.2016
Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU-NR-OVBP2-2016/032185-53 v spojení s
rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej
stavebnej správy zo dňa 10.10.2016, č. 24929/2016/B624-SV/64203/To“. V dôvodoch svojho odvolania
uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež trpí vadou nepreskúmateľnosti.
Poukázal na to, že pôvodne podanou žalobou sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
medzi tým však došlo k vyvlastneniu a náhrada za vyvlastnenie bola uložená do úschovy súdu. Po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení zaslal súdu bez zbytočného odkladu podanie -
zmenu žaloby. Mal za to, že rozhodnutie súdu vo veci samej podľa pôvodnej žaloby aj podľa zmenenej
žaloby vychádza z tých istých skutkových i právnych okolností, najmä z posúdenia predbežnej otázky
platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15.06.2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanou
ako predávajúcim.

3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.k. 9C/107/2016-133 zo dňa 05.03.2019 žalobu žalobcu
zamietol a zároveň zamietol aj návrh na prerušenie konania. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovanej priznal náhradu trov konania v plnej výške. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 60, §
137 písm. c), § 164, § 228 ods. 1 CSP, § 48 ods. 1, § 132 ods. 1, § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, §
6 ods. 6 zák. č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho
práva k nim, ako aj skutkovým stavom zisteným z obsahu spisu. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol,
že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnosti - parcely reg. “C“, parc. č.
XXXX, orná pôda o výmere XX.XXX mX, v kat. území X., obec X., okres J. zapísanej Okresným úradom
Nitra, katastrálny odbor na LV č.XXXX. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.06.2015 uzavrel so žalovanou
kúpnu zmluvu k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola podaná na kataster nehnuteľností s návrhom
na vklad dňa 02.07.2015. Žalovaná od zmluvy odstúpila bez uvedenia dôvodu. Žalovaná vo vyjadrení
uviedla, že žalobca účelovo zamlčiava okolnosti uzatvárania kúpnej zmluvy, ako aj výsledok správneho
konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy, ktoré viedol Okresný úrad Nitra,
katastrálny odbor pod č. V 5249/2015, z ktorých jednoznačne vyplýva názor o neplatnosti kúpnej zmluvy.
Vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu bol právoplatne zrušený na základe protestu prokurátora
a z tohto dôvodu bola obnovená evidencia žalovanej ako vlastníka sporného pozemku. Žalovaná v
súčasnosti nie je vlastníkom pozemku, pretože štát si prostredníctvom spoločnosti MH Invest, s.r.o. k
nemu uplatnil predkupné právo a pozemok od nej kúpil. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej
politiky rozhodnutím zo dňa 18.08.2016 č. OU-NR-OVBP2-2016/032185-53 rozhodol o jeho vyvlastnení,
a toto rozhodnutie bolo potvrdené aj rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
SR zo dňa 10.10.2016 č. 24929/2016/B624-SV/64203/To. Právoplatnosťou týchto rozhodnutí vlastnícke
právo k pozemku originálnym spôsobom nadobudol navrhovateľ vyvlastnenia. Jeho vlastnícke právo sa
preto už nebude odvodzovať od predchádzajúcich vlastníkov a výsledok tohto konania nebude mať na
účinky vyvlastnenia žiaden vplyv.

4. Z vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná. Súd mal za to, že žalobca nemá na podanej žalobe naliehavý právny záujem,
a žalovaná nie je v konaní pasívne vecne legitimovaná. K nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovanej uviedol, že žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti voči subjektu,
ktorý nie je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti, z dôvodu ktorého mal súd
za to, že žalovaná nie je pasívne legitimovaná a žalobu je potrebné voči nej zamietnuť. Čo sa týka
naliehavého právneho záujmu, súd dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na
určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pretože aj keby bol žalobca v konaní úspešný, neprinieslo
by to žiadnu zmenu v právnom stave ohľadne predmetnej nehnuteľnosti, či sporných strán. Dodal,
že predmetná žaloba je žalobou určovacou a žalobca sa jej môže domáhať len vtedy, ak je na tom
naliehavý právny záujem a právne postavenie žalobcu je ohrozené, pričom v danom prípade ani jedna
z týchto podmienok podľa názoru súdu splnená nie je. Súd prvej inštancie zastal názor, že žalobca
nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby ani z dôvodu uplatňovania si náhrady za vyvlastnenie,
pretože žalovaná mala vyplatenú kúpnu cenu a úschova náhrady za vyvlastnenie sa týka vzťahov medzi
spoločnosťami MH Invest s.r.o. a MH Invest II. s.r.o. Mal za to, že aj prípadná zmena žaloby by nemala
žiadny vplyv na výsledok rozhodnutia súdu, keďže, aj keby súd pripustil zmenu žaloby, žalovaná by
nebola pasívne legitimovaná, pretože ani v čase vyvlastnenia nebola vlastníkom spornej nehnuteľnosti.
Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol aj návrh na prerušenie konania, pretože vzhľadom na účinky
vyvlastnenia v zmysle zák. č. 282/2015 Z. z. nemajú na predmetné konanie vplyv správne konania,

vedené na Krajskom súde v Nitre a v Bratislave. Dodal, že ani úspech žalobcu v správnych konaniach
(vyhovenie protestu prokurátora, zastavenie vkladového konania ohľadne zmluvy sporných strán), by
nepriniesol zmenu v právnom stave ohľadne predmetnej nehnuteľnosti, keďže vzhľadom na vyvlastnenie
by už nebolo možné žalobcu zapísať ako vlastníka nehnuteľnosti a nezmenilo by to názor súdu, že
žalobca nemá na podanej žalobe naliehavý právny záujem a neodstránil by sa tým ani nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej. Záverom uviedol, že súd návrh žalobcu na vykonanie
dokazovania vyžiadaním si všetkých kúpnych zmlúv týkajúcich sa kat. úz. X. mimo zastavaného územia
obce, označené ako orná pôda bez ohľadu na stranu prevodu za obdobie od januára do júla 2015
zamietol, nakoľko mal za to, že nie je nevyhnutné na rozhodnutie vo veci samej a jeho vykonanie
považoval za nadbytočné a nehospodárne.

5. Žalobca napadol odvolaním aj rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (výrok o
prerušení konania nebol odvolaním napadnutý) a súvisiaci výrok o trovách konania. Navrhol rozsudok
v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietal nesprávny procesný postup, ktorým súd prvej inštancie znemožnil uskutočňovať procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové zistenia a
nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/, d/
CSP). Odôvodnenie súdu mal za nepreskúmateľné, keď súd iba konštatoval, že nie je daný naliehavý
právny záujem, pričom sa vôbec nevysporiadal s argumentmi žalobcu. Za dôležitú skutočnosť považoval
prebiehajúce konanie o správnej žalobe proti rozhodnutiu o vyvlastnení na Krajskom súde v Nitre pod
sp. zn. 11S/259/2016, v ktorom konaní môže dôjsť k zrušeniu rozhodnutia o vyvlastnení. Nepripustenie
zmeny žaloby žalobca považoval za nesprávny procesný postup súdu. Uviedol, že rozhodnutie súdu
nie je v tomto smere dostatočne odôvodnené, možno ho vyhodnotiť ako arbitrárne a svojvoľné. Mal
za to, že výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, teda
neexistoval žiaden zákonný dôvod pre nepripustenie návrhu na zmenu žaloby. Poukázal na to, že
z rozhodnutia o vyvlastnení OU-NR-OVBP2-2016/032185-53 zo dňa 18.08.2016 vyplýva, že zložiteľ
nemohol splniť povinnosť uhradiť náhradu za vyvlastnené pozemky, pretože sú odôvodnené pochybnosti
kto je veriteľom. Vyplatenie náhrady v posudzovanom prípade závisí od výsledku konania o vlastníctve
vyvlastnených pozemkov. Pokiaľ by konanie o určenie vlastníctva neprebiehalo, tak by žiaden dôvod pre
úschovu finančných prostriedkov neexistoval, nakoľko tie by boli vyplatené vyvlastnenému (MH Investu
II, s.r.o.). Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že nemôže obstáť záver, že žalobca na požadovanom
určení nemá naliehavý právny záujem. Z návrhu zložiteľa MH Investu s.r.o. zo dňa 15.11.12016 vyplýva,
že záväzok vyplývajúci spoločnosti MH Invest, s.r.o. nemožno splniť, pretože zložiteľ má odôvodnené
pochybnosti, kto je veriteľom a súčasne či zložiteľ pozná veriteľa. Poukázal na to, že v návrhu na zmenu
žaloby špecifikoval, prečo nie je možné v konaní určiť vlastnícke právo s tým účinkom, aby bolo spätne
zapísané do katastra nehnuteľností, avšak je potrebné určiť kto bol vlastníkom ku dňu vyvlastnenia. Súd
sa s touto argumentáciou vôbec nevysporiadal. Rozhodnutie súdu by mohlo vyriešiť spor o tom, kto bol
vlastníkom v čase vyvlastnenia a tým aj komu náhrada za vyvlastnenie patrí. Práve kvôli vyvlastneniu
došlo k zmene žaloby. Finančné prostriedky z vyvlastnenia neboli vyplatené vyvlastnenému, nakoľko
prebiehali konania o určenie vlastníckeho práva vrátane tohto konania. Uviedol, že v danom prípade
sa jedná o tzv. solučnú úschovu s účinkami splnenia dlhu. Pokiaľ by nedošlo k zloženiu finančných
prostriedkov, žalobca by mal k dispozícii iný právny prostriedok, za daných skutkových okolností však
nemal inú možnosť než určovaciu žalobu. Čo sa týka právneho posúdenia otázky vlastníctva, tak súd
vychádzal len z údajov katastra. Žalobca namietal, že do dňa vyvlastnenia bol rozpor medzi zapísaným
a skutočným stavom. Mal zato, že súd prvej inštancie otázku naliehavého právneho záujmu nesprávne
právne posúdil. V súvislosti s otázkou pasívnej vecnej legitimácie mal za to, že pre úspech v spore
nie je nutné, aby účastníci boli subjektmi práv a povinností, prípadne právneho vzťahu, ktoré majú byť
určené, ale podmienkou je, aby žalobca mal naliehavý právny záujem na určení a to na určení proti
označenému žalovanému. Podporne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 6Co/25/2015
zo dňa 11.03.2015. V čase vyvlastnenia nebolo zrejmé, koho vlastnícke právo malo byť vyvlastnené,
preto nemožno dôjsť k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva práve proti žalovanej. Zastal názor, že žalobu nemožno zamietnuť z dôvodu, že žalovaná nie je
pasívne vecne legitimovaná, nakoľko vecná legitimácia nemá pri určovacej žalobe relevanciu. Poukázal
výslovne na § 228 ods. 2 CSP, t.j. záväznosť právoplatného rozsudku o určení vecného práva k
nehnuteľnosti bez ďalšieho rozšírené na ďalšie osoby, ktoré nie sú stranami sporu. Obe spoločnosti
spĺňajú podmienky tohto ustanovenia na to, aby bol rozsudok voči nim záväzný. S touto argumentáciou
sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Reštriktívny výklad citovaného ustanovenia popiera jeho účel aj
zmysel, ktorým je práve predchádzanie situácii, keď žalovaná ako vlastník nehnuteľnosti zapísaná v

katastri nehnuteľností napriek tomu, že má vedomosť o tom, že jeho vlastnícke právo je spochybňované
právne relevantným spôsobom, vecnoprávne s nehnuteľnosťou nakladá. Zastal názor, že ak by bol
právoplatný rozsudok o určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v tomto konaní v zmysle
ust. § 228 ods. 2 CSP záväzný i pre spoločnosť MH Invest s.r.o. a spoločnosť MH Invest II s.r.o. ako i
každého ďalšieho nadobúdateľa, nemožno žalobu zamietnuť z dôvodu, že by žalobca nemal naliehavý
právny záujem na navrhovanom určení alebo že by žalovaný nebol pasívne vecne legitimovaný, nakoľko
skutočnosť, či je spoločnosť HM Invest II s.r.o. stranou v konaní nie je v tomto prípade relevantná.
Relevantným v danom prípade je posúdenie otázky, či má žalobca naliehavý právny záujem na určení
voči žalovanej, pričom žalobca má vzhľadom na vyššie uvedené argumenty (stále aktuálny stav právnej
neistoty komu náhrada za vyvlastnenie patrí) naliehavý právny záujem voči žalovanej, pretože má za
to, že medzi ním a žalovanou bola uzatvorená platná kúpna zmluva na základe ktorej mal nadobudnúť
vlastníctvo k pozemku. Záverom dodal, že čo sa týka rozhodnutia Okresného súdu sp. zn. 12C/107/2016,
ktoré bolo potvrdené Krajským súdom v Nitre, č.k. 6Co/63/2018-174 zo dňa 27.06.2018 a z ktorého súd
vychádzal, je toto napadnuté dovolaním.

6. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná. Stotožnila sa s procesným postupom a právnymi
názormi súdu prvej inštancie. Napadnuté rozhodnutie súdu považovala za vecne správne, presvedčivo
a vyčerpávajúco odôvodnené, rešpektujúce právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Mala
za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia adekvátne vysporiadal s otázkou
predpokladu naliehavého právneho záujmu a vecnej legitimácie a s ohľadom na preukázaný skutkový
stav vyvodil záver o ich nedostatku a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pre objasnenie skutkového
stavu uviedla, že kúpnu zmluvu zo dňa 15.06.2015, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
k spornej nehnuteľnosti uzatvorila so žalobcom na základe jeho opakovaného naliehania. V tejto
súvislosti dodala, že žalobca zneužil jej neskúsenosť a dôverčivosť za účelom získania neoprávneného a
nemalého finančného prospechu. Uviedla, že Okresný úrad Nitra zrušil na základe protestu prokurátora
vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu z dôvodu porušenia predkupného práva štátu a jej
vlastnícke právo k pozemku bolo v katastri nehnuteľnosti evidenčne obnovené. Keďže k predmetnému
pozemku existovalo zákonné predkupné právo štátu, bola povinná ho rešpektovať a preto prijala ponuku
spoločnosti MH Invest, s.r.o. na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Dodala, že ak by návrh tejto spoločnosti na
uzatvorenie zmluvy neprijala, bolo by jej vlastnícke právo k pozemku, odhliadnuc od jej vôle vyvlastnené.
Z uvedeného dôvodu mala za to, že v konaní nie je pasívne vecne legitimovaná.

7. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalovaná v rámci predkupného práva poukázala na
rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžrk/8/2017 a sp. zn. R 54/2018, ktoré rozhodnutia boli
napadnuté ústavnými sťažnosťami a sťažnosťami na ESĽP pre arbitrárnosť záverov. Mal za to, že
predkupné právo neznamená obmedzenie zmluvnej voľnosti vlastníka. Ohľadom posudzovania otázky
naliehavého právneho záujmu a pasívnej vecnej legitimácie poukázal na argumentáciu v podanom
odvolaní. Dodal, že súd sa dostatočne nevysporiadal s jeho argumentáciou ohľadne náhrady za
vyvlastnenie, hoci z rozhodnutia o vyvlastnení vyplýva, že k úschovám došlo z dôvodu prebiehajúcich
konaní, nakoľko nebolo zrejmé, kto je veriteľom. Záverom dodal, že súd prvej inštancie nesprávne vec
posúdil, keď rozhodol o priznaní náhrady trov žalovanej a nezohľadnil špecifické okolnosti prejednávanej
veci, ktoré sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP.

8. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
preskúmal rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku vo veci samej a uznesenie súdu prvej
inštancie týkajúci sa zamietnutia návrhu na pripustenie zmeny žaloby a tiež postup súdu, ktorý im
predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej určenia, že žalobca je
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, parc.č. XXXX - orná pôda o výmere XX.XXX mX v kat. území X.
zapísanej na LV č. XXXX z dôvodu, že dňa 15.06.2015 uzavrel so žalovanou kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bola žalovaná nehnuteľnosť. Návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol
Okresnému úradu Nitra, katastrálny odbor doručený dňa 02.07.2015. Žalovaná následne od zmluvy
odstúpila bez uvedenia dôvodu, pričom v zmluve možnosť odstúpenia dojednaná nebola.

10. Žalobca doručil súdu prvej inštancie dňa 20.02.2017 návrh na zmenu žaloby, ktorou sa domáhal, aby
súd určil, že žalobca bol výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti ku dňu jeho vyvlastnenia na základe

rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 18.08.2016 Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, č.
OU-NR-OVBP2-2016/032185-53 v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 10.10.2016, č. 24929/2016/B624-
SV/64203/To, dôvodiac tým, že došlo k vyvlastneniu spornej nehnuteľnosti a náhrada za vyvlastnené
pozemky má byť vyplatená žalobcovi. Žalobca tiež navrhol konanie prerušiť do skončenia konania
vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp.zn. 11S/172/2016.

11. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

12. Podľa § 143 ods. 1 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

13. Podľa § 389 ods. 2 CSP, ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší
odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré
rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

14. Podľa §365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

15. Osobitným dôvodom na zrušenie rozhodnutia vo veci samej je úspešné uplatnenie odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 2. Ide tu o situáciu, ak rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo vydanie
právoplatného uznesenia procesnej povahy, ktoré je postihnuté niektorou z vád zakladajúcich odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 2. Je potrebné nepochybne preukázať vecnú súvislosť medzi napadnutým
rozhodnutím vo veci samej a právoplatným uznesením, o ktorom odvolateľ tvrdí, že je postihnuté
niektorou z odvolacích vád. Táto vada uznesenia musí mať zároveň vplyv na vecnú správnosť
meritórneho rozhodnutia. Z dikcie ustanovenia § 365 ods. 2 vyplýva, že pôjde o právoplatné uznesenie,
pôjde teda najmä o uznesenie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa.

16. V ustanovení § 357 CSP je vymenované, kedy je prípustné odvolanie proti uzneseniu súdu prvej
inštancie. O odvolaní proti takémuto uzneseniu musí súd rozhodnúť ihneď. Naproti tomu, ak je odvolanie
podané proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné, (nie je uvedené v § 357), nebude o ňom odvolací
súd rozhodovať ihneď, ale až v čase keď bude rozhodovať o odvolaní vo veci samej. O odvolaní proti
takémuto rozhodnutiu môže teda rozhodnúť len odvolací súd v odvolacom konaní, ktoré bolo iniciované
podaním odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej. Z hľadiska spôsobu rozhodnutia môže uznesenie
len zrušiť, ak zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej ( § 389 ods. 2 CSP). /Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016/
17. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu na Okresný súd Bratislava V, ktorý
prípisom postúpil vec Okresnému súdu v Nitre ako súdu miestne príslušnému na konanie. Žalobca
súdu podaním doručeným dňa 20. 02.2017 podal návrh na zmenu žaloby, ku ktorému doložil listinné
dôkazy na ktoré odkazoval v tomto návrhu. Súd prvej inštancie o jeho návrhu na zmenu žaloby rozhodol
napadnutým uznesením dňa 26.04.2017 č.k. 9C/107/2016-93 tak, že návrh zamietol a žalobca proti
nemu podal odvolanie, o ktorom nerozhodol hneď s poukazom na ust. § 375 CSP. Následne súd vytýčil
pojednávanie na ktorom rozhodol vo veci samej rozsudkom tak, že žalobu zamietol a tento rozsudok
napadol odvolaním žalobca. Súd prvej inštancie potom predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

18. Pri posudzovaní opodstatnenosti odvolacej argumentácie žalobcu odvolací súd považuje odvolaciu
námietku týkajúcu sa nesprávneho procesného postupu prvoinštančného súdu pri rozhodovaní o návrhu
na zmenu žaloby za dôvodnú. Súd prvej inštancie konštatoval, že návrh na zmenu žaloby nepripustil,
lebo predložené listinné dôkazy by neboli dostatočné na rozhodnutie vo veci na nariadenom pojednávaní
a ak by mala byť predmetom konania navrhovaná zmena žaloby, súd by musel skúmať aj ďalšie
skutočnosti, vykonať dokazovanie.

19. S poukazom na uvedené sa odvolací súd nemôže stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že v
danej veci sa nemohlo konať o zmenenej žalobe, pretože do rozhodnutia súdu o podanom návrhu na
zmenu žaloby nebolo vykonané žiadne pojednávanie a ani dokazovanie vo veci samej. Toto prebehlo
až následne na nariadenom pojednávaní dňa 02.11.2017. Skutočnosť, že doterajšie podklady žaloby by
nemohli byť dostatočné pre navrhovanú zmenu petitu žaloby ešte neznamená, že súd si ich nemohol

vyžiadať a predvolať na pojednávanie (prípadne aj odročené) tie osoby, ktorých výsluch potreboval
vykonať. Poukazovanie na skutočnosť, že súd má rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní (§ 157
CSP) nemôže byť dôvodom pre zamietnutie zmeny žaloby, pretože prioritným musí byť rozhodnutie
sporu pri dodržaní procesných zásad a nie urýchlené rozhodnutie pred súdom, ktoré vyvolá ďalšie
spory medzi stranami. Preto odvolací súd nepovažuje za správne konštatovanie súdu prvej inštancie v
napadnutom uznesení, že návrh na zmenu žaloby musel zamietnuť, lebo by bolo nutné vykonať ďalšie
dokazovanie, napriek tomu, že vo veci nebolo vykonané žiadne dokazovanie a ani pojednávanie.

20. Na základe uvedeného potom odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu, ktorá mohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolací súd vzhliadol odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keďže v danej veci
neboli splnené procesné podmienky pre vydanie napadnutého rozhodnutia a súčasne súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva.

21. Práve v dôsledku nepripustenej zmeny žalobného petitu potom odôvodnenie rozsudku vo veci
samej bolo založené predovšetkým na nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na
určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej. Žalobca práve
z dôvodu objektívnych zmien v konaní, teda z dôvodu, že právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení sa
ako vyvlastniteľ stala vlastníkom pozemku spoločnosť MH Invest, s.r.o. žiadal súd o pripustenie zmeny
žalobného petitu. Na uvedený zmenený petit potom nadväzuje aj argumentácia žalobcu týkajúca sa
pasívnej vecnej legitimácie, pretože účelom zmenenej žaloby je v končenom dôsledku určiť, komu má
byť vyplatená náhrada za vyvlastnenie pozemku, keď do úvahy prichádzajú dva subjekty a to žalobca
alebo spoločnosť MH Invest II., s.r.o. Súd prvej inštancie však v dôsledku toho, že nepripustil zmenu
petitu už ďalej neriešil skutočnosť, či skutočne spoločnosť MH Invest II, s.r.o. , tak ako aj spoločnosť
MH Invest I. s.r.o. nadobudla pozemok v čase, keď bola v katastri nehnuteľností zapísaná poznámka
o tomto súdnom konaní, a teda výrok právoplatného rozsudku v tomto konaní by bol záväzný pre obe
spoločnosti s poukazom na ust. § 228 ods. 2 CSP.

22. Naliehavý právny záujem musí súd prvej inštancie tiež posúdiť osobitne v prípade, keď sa žalobca
domáha, že bol vlastníkom pozemku ku dňu jeho vyvlastnenia. Naliehavý právny záujem vyplýva z
osobitného zákona a to ust. § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z.z., v zmysle ktorého vyplatenie náhrady
je viazané na výsledok konania o vlastníctve vyvlastňovaného pozemku. Odvolací súd pritom zistil, že
z rozhodnutia o vyvlastnení vyplýva, že finančné prostriedky sú uložené v depozite a budú vyplatené v
závislosti od výsledku konania ohľadne vlastníctva vyvlastňovaného pozemku. Žalobca argumentoval,
že práve z dôvodu vydania úschovy je potrebné vyriešiť otázku vlastníctva k pozemku, pretože z
titulu, že vyvlastniteľ nepoznal veriteľa, došlo k uloženiu kúpnej ceny do úschovy. Po pripustení zmeny
petitu potom súd prvej inštancie bude musieť nanovo posúdiť otázku naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení a dôsledne sa vyporiadať so všetkými argumentmi, ktoré žalobca v otázke
naliehavého právneho záujmu žalobca v priebehu konania a v podanom odvolaní uviedol.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 389 ods. 2 CSP zrušil odvolaním napadnuté
uznesenie o nepripustení zmeny žaloby, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej. Odvolací súd
tiež zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti a časti o trovách konania (výrok o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolaním napadnutý nebol) a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepripustení zmeny žaloby má podľa
názoru odvolacieho súdu vplyv na rozhodnutie vo veci samej, pretože v prípade, ak súd prvej inštancie
pripustí zmenu žaloby v znení navrhnutom žalobcom, bude sa dokazovanie uberať v znení nového
žalobného petitu. Bez toho, aby sa strane konania (žalobcovi) nedala možnosť preukázať svoje tvrdenia
v zmysle nového žalobného petitu, nemôže súd prvej inštancie konštatovať, že aj takáto žaloba by bola
nedôvodná. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o návrhu žalobcu na pripustenie
zmeny žaloby, vo veci opätovne rozhodne. Svoje rozhodnutie riadne odôvodní a rozhodne o náhrade
trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.