Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/100/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010656
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2115010656.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.
Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného J. O., nar. XX.XX.XXXX pre zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2T/48/2015 zo dňa 22.1.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa
21.1.2020 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného J. O. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 22.1.2019 Okresný súd Trnava pod sp. zn. 2T/48/2015 uznal
obžalovaného J. O. vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že
v období od presne nezisteného dňa v mesiaci október 2013 až do 17. decembra 2013 v Trnave, na ul.

A. A. XXXX/XX, v byte číslo XX na X. poschodí, ktorého bol vlastníkom, najmenej dvakrát vykonal súlož
s maloletou V. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., J. Q. XXXX/X napriek tomu, že mal vedomosť o
tom, že maloletá V. L. v tom čase mala len 14 rokov.
Za to obžalovanému prvostupňový súd uložil podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods.
2 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 5 (päť) rokov, pre výkon ktorého ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného

zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia za súčasného
zrušenia výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému J. O. rozsudku Okresného súdu Trnava, zo dňa
22.03.2018, sp. zn. 24Tk/1/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.07.2018,
sp. zn. 5To/79/2018, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň podľa § 60 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona obžalovanému uložil trest prepadnutia veci a to: 1ks plastové vrecko, 1ks plastový

dávkovač na lieky, 1ks plastové vrecko,1ks papierová skladačka.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na základe dôkazov vykonaných na hlavnom
pojednávaní mal prvostupňový súd jednoznačne za preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná
obžaloba sa stal a že tento skutok spáchal obžalovaný J. O.. Výpoveďami obžalovaného a poškodenej
bolo preukázané, že v mesiaci október 2013 až do 17. decembra 2013 v Trnave, na ul. A. A. XXXX/
XX, v byte číslo XX na X. poschodí, ktorý vlastnícky patril obžalovanému, mali spoločne obžalovaný a

poškodená minimálne dvakrát dobrovoľný pohlavný styk, pričom v tomto čase mala poškodená len 14
rokov, čím je naplnená objektívna stránka zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného
zákona. Vo vzťahu k vedomosti obžalovaného o tom, že poškodená mala v tom čase len 14 rokov
prvostupňový súd neuveril obhajobnej obrane obžalovaného na hlavnom pojednávaní a poukázal na
jeho výpoveď z prípravného konania, v ktorej detailne popísal jeho zoznámenie sa s poškodenou,
ich vzájomný vzťah ako je samotnú jeho vedomosť o veku poškodenej. Výpoveď obžalovaného z

prípravného konania a jeho vedomosť o skutočnom veku poškodenej podľa prvostupňového súdu
potvrdzujú aj ďalšie vykonané dôkazy, a to najmä výpoveď poškodenej, ktorá potvrdila, že obžalovanéhoa svojom veku nikdy nezavádzala, teda neuvádzala mu, že má 17 rokov. Obžalovanému povedala kam
chodí do školy, teda na I. školu na B. ulici v K., kde ju obžalovaný čakával, čo rovnako predpokladá
vedomosť obžalovaného o veku poškodenej. Na facebookovom profile mala poškodená uvedený vek

svojho otca, teda nie vek 17 rokov ako uvádzal obžalovaný. Napokon poškodená pripustila, že svedkyni
Mgr. P. F. uviedla, že obžalovaný o jej skutočnom veku vedel, pričom neuviedla, že predmetnú svedkyňu
o tejto skutočnosti klamala. Taktiež svedkovia X. X. a P. L. sa v prípravnom konaní vyjadrili, že vedeli
o skutočnom veku poškodenej, pričom svedok P. L. to dokonca povedal obžalovanému, ktorý napriek
uvedenému odmietal ukončiť vzťah s poškodenou. Ich výpovede na hlavnom pojednávaní ohľadne

veku poškodenej prvostupňový súd vyhodnotil ako nevierohodné, nakoľko vzniknuté rozpory o veku
poškodenej (17 rokov) relevantne nevysvetlili, bol u nich patrný záujem pomôcť obžalovanému a u
svedka P. L. aj snaha eliminovať možné dôsledky obžalovaným prezentovaného pohlavného styku
svedka s poškodenou. Svedkyňa Mgr. P. F. ako nepriamy svedok potvrdila výpoveď poškodenej, že
obžalovaný pred ich pohlavným stykom vedel o skutočnom veku poškodenej, pričom z výpovedí ako
aj správania sa poškodenej nebola v tomto smere zistená žiadna motivácia nehovoriť pravdu, priam

naopak, boli u nej prítomné silné tendencie obžalovanému pomôcť a eliminovať jeho trestnoprávny
postih.
Vo vzťahu k výroku o treste prvostupňový súd uviedol, že trestný čin, pre ktorý bola podaná obžaloba
je vo viacčinnom súbehu s trestným činom, pre ktorý bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Trnava zo dňa 22.03.2018, sp. zn. 24Tk/1/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave

zo dňa 19.07.2018 sp. zn. 5To/79/2018 pre skutok zo dňa 29.09.2015 podľa § 172 ods. 1 Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 roky so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Vzhľadom na skutočnosť, že oba
trestné činu sú zločinmi, postupoval prvostupňový súd pri ukladaní súhrnného trestu podľa § 41 ods. 2
Trestnéhozákona(asperačnázásada).Prísnejšítrestnýčinjetrestnýčinnedovolenejvýrobyomamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
1 Trestného zákona, nakoľko pri rovnakej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody ako pri trestnom
čine sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, je tento trestný čin systematicky
zradený pred trestný čin sexuálneho zneužívania, čo značí jeho vyššiu spoločenskú nebezpečnosť.
Zároveň prvostupňový súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom na osobu

obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom obžalovaný žije,
okolnosti prípadu a výšku uloženého trestu odňatia slobody dospel prvostupňový súd k záveru, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný.
Keďže obžalovaný nebol pred spáchaním trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil súd
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia. S poukazom na § 42 ods. 2 Trestného zákona prvostupňový súd zrušil vo vzťahu
o obžalovanému J. O. výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trnava, zo dňa 22.03.2018, sp. zn.
24Tk/1/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.07.2018, sp. zn. 5To/79/2018
a súčasne všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a v zmysle tohto ustanovenia mu uložil trest prepadnutia veci,

pretože tento trest bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava, zo dňa 22.03.2018,
sp. zn. 24Tk/1/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.07.2018, sp. zn.
5To/79/2018 a nebráni tomu ustanovenie § 34 ods. 7 Trestného zákona.
Voči predmetného rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní
odvolanie čo do viny aj trestu, ktoré následne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Mateja

Csenkyho. Obhajoba v odôvodnení odvolania uviedla, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu
považuje za čiastočne nepreskúmateľné pre jeho neurčitosť. Prvostupňový súd dostatočným spôsobom
neuviedol akými okolnosťami bol vedený pri rozhodovaní o predmetnej trestnej veci a zároveň neuviedol
vzájomnú súvislosť medzi vykonanými dôkazmi a vinou obžalovaného. Z dôkazov vykonaných na
hlavnom pojednávaní nie je podľa obhajoby nad všetku pochybnosť preukázané, že by sa úmysel

obžalovaného vzťahoval aj na vek poškodenej. V čase vykonania súlože s poškodenou nemal vedomosť
o jej skutočnom veku, pričom jej skutočný vek sa dozvedel až následne po vykonaní súlože. Časový
rámec, kedy sa mal obžalovaný dozvedieť o skutočnom veku poškodenej nemožno podľa jeho názoru
odvodzovať od skutočnosti, že mal poškodenú čakávať pred školou. Prvostupňový súd sa v otázke
vedomosti o veku poškodenej v celom rozsahu uspokojil s výpoveďami učinenými v prípravnom konaní,

pričom absolútne nevzal do úvahy zmenu dôkaznej situácie, ku ktorej došlo na hlavnom pojednávaní. S
touto zmenou dôkaznej situácie (či už v mojej výpovedi, výpovedi poškodenej, alebo výpovede svedkov
L. a X.) sa súd prvého stupňa vysporiadal paušálne tak, že uvedené zmeny vo výpovediach vyhodnotil
ako účelové, resp. nepresvedčivé, pričom však tento svoj záver neodôvodnil žiadnymi konkrétnymiskutočnosťami. Obhajoba tiež v odôvodnení odvolania poukázala na podľa nej procesne nesprávny
postup súdu prvého stupňa na hlavnom pojednávaní dňa 12.09.2017, keď prokuratúra navrhovala
prečítať časť výpovede poškodenej z prípravného konania zo dňa 12.03.2014, čo obhajoba namietala z

toho dôvodu, že v tomto prípade sa jednalo o procesne nepoužiteľnú výpoveď, nakoľko bola vykonaná
ešte pred vznesením obvinenia. Súd prvého stupňa sa s uvedenou námietkou vysporiadal až následne
po sérii ďalších otázok prokuratúry tak, že výpoveď poškodenej zo dňa 12.03.2014 nebude prečítaná
na odstránenie rozporov, nakoľko bola vykonaná pred vznesením obvinenia. Po ďalšej sérii otázok a
námietke prokuratúry však súd prvého stupňa nedôvodne zmenil svoje pôvodné stanovisko a v zmysle

§ 264 ods. 1 napokon prečítal časť výpovede poškodenej zo dňa 12.03.2014 a odstraňoval rozpory.
Takýto postup súdu prvého stupňa považuje obhajoba za zmätočný a nezákonný, nakoľko na takýto
postup súdu nebol daný žiadny zákonný dôvod. Poškodená bola týmto spôsobom nútená k výpovedi a
súd spolu s prokuratúrou týmto spôsobom výrazne zasiahli do priebehu hlavného pojednávania s cieľom
dosiahnuť očakávanú a požadovanú odpoveď poškodenej. Vo vzťahu k uloženému trestu obhajoba
uviedla, že tento považuje za neprimeraný vzhľadom na značný časový odstup od spáchania skutku,

za ktorý bol odsúdený (skutok z roku 2013) ako aj vzhľadom na skôr uložený trest odňatia slobody
vo výmere 4 roky uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 24Tk/1/2016 zo dňa 22.03.2018
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/79/2018 zo dňa 19.07.2018. Súd prvého
stupňa uviedol citáciu ustanovenia § 34 Trestného zákona, ale zároveň nezdôvodnil, na základe akých
konkrétnych skutočností považuje uložený nepodmienečný trest vo výmere 5 rokov za zákonný a

spravodlivý. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal návrhom obhajoby vo
vzťahu k postupu podľa § 44 Trestného zákona a tento návrh odignoroval, resp. sa k nemu nevyjadril.
V tejto súvislosti obhajoba zároveň poukázala na skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Trnava
sp. zn. 6PP/112/2018 zo dňa 02.11.2018 bol obžalovaný podmienečne prepustený z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 24Tk/1/2016 zo dňa

22.03.2018. Po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa riadne zaradil do spoločnosti a
vedie riadny život (nedopustil som sa žiadnej protispoločenskej činnosti, našiel si prácu a pod.). Za
týchto okolnosti (v prípade ponechania trestu vo výmere 5 rokov) bude prichádzať do úvahy opätovná
žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (tzv. z voľnej nohy), nakoľko spĺňa
na uvedený postup zákonné podmienky. Takýto postup však považuje za neprimeranú záťaž aj pre

samotné súdy, ktoré budú musieť opätovne rozhodovať o jeho žiadosti, pričom v prípade upustenia od
uloženia súhrnného trestu by celá administratíva spojená s rozhodovaním o jeho opätovnej žiadosti
o podmienečné prepustenie odpadla. Ochrana spoločnosti je zabezpečená okrem iného aj tým, že
pri podmienečnom prepustení mu bola určená skúšobná doba v trvaní 4 roky. Počas výkonu väzby a
následného výkonu trestu sa obžalovaný správal v súlade s ústavným poriadkom a dodržiaval všetky

svoje povinnosti a zároveň si uvedomil nesprávnosť svojho konania.
S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žiada Krajský súd v Trnave, aby zrušil napadnutý
rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/48/2015 zo dňa 22.01.2019 a vo veci sám rozhodol tak,
že ho v zmysle ustanovenia § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby Okresnej prokuratúry
Trnava oslobodí, eventuálne aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že v zmysle ustanovenia

§ 44 Trestného zákona upustí od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k trestu uloženému rozsudkom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 24Tk/1/2016 zo dňa 22.03.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Trnava sp. zn. 5To/79/2018 zo dňa 19.07.2018.
Prokurátor odvolanie voči rozsudku nepodal.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala
alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo
podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 (súd
rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby,
alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené

zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení Trestného

poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená,
pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone.Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 21.1.2020, na ktoré sa dostavila prokurátorka
krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného, pričom odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v
neprítomnosti obžalovaného za splnenia zákonných podmienok.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie obžalovaného v zmysle §
319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že podľa jeho názoru nebolo bez pochybností
preukázané, že obžalovaný sa dopustil zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného
zákona a pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že výrok o vine je správny a zákonný, navrhuje upustiť

od uloženia súhrnného trestu a zdôrazňuje, že odkedy bol obžalovaný prepustený z výkonu trestu, vedie
riadny život, má kde bývať, pracovať, do rozporu so zákonom sa nedostal.
Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd, po obdržaní obžaloby vykonal všetky
dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne a v ich
súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 odsek 12 Trestného poriadku a následne sa dopracoval k
správnemu rozhodnutiu čo do (napadnutého) výroku o vine ako i treste.

Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1
Trestného poriadku správne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporujú. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny

a trestu.
Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, preto proti nemu
nemá podstatné výhrady a odôvodnenie napadnutého rozsudku si v podstatných častiach osvojuje.
Odvolací súd sa teda nestotožňuje s argumentáciou obhajoby uvedenou v odôvodnení odvolania, že
by prvostupňový súd dostatočným spôsobom neuviedol akými okolnosťami bol vedený pri rozhodovaní

o predmetnej trestnej veci a zároveň že neuviedol vzájomnú súvislosť medzi vykonanými dôkazmi a
vinou obžalovaného. Taktiež sa odvolací súd nestotožňuje s tvrdením obhajoby, že by prvostupňový
súd absolútne nevzal do úvahy zmenu dôkaznej situácie, ku ktorej došlo na hlavnom pojednávaní a že
sa s touto zmenou dôkaznej situácie vysporiadal iba paušálne tak, že uvedené zmeny vo výpovediach
vyhodnotil ako účelové, resp. nepresvedčivé, pričom tento svoj záver neodôvodnil žiadnymi konkrétnymi

skutočnosťami.
Práve naopak, prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu v odôvodnení svojho rozhodnutia ozrejmil,
prečo uveril výpovedi obžalovaného z prípravného konania a nie tej, ktorú uskutočnil na hlavnom
pojednávaní („obžalovaný vzniknutý rozpor relevantne nevysvetlil a jeho vyjadrenia, že mu bolo jedno
ako trestné konanie dopadne, keďže mu vyšetrovateľ mal sľúbiť za jeho priznanie podmienečný odklad

výkonu trestu odňatia slobody za stíhaný trestný čin, a to dokonca bez toho, aby mal obžalovaný
vedomosť o trestnej sadzbe za tento trestný čin, na súd pôsobia nepresvedčivo“) a rovnako tak v
dostatočnomrozsahuozrejmil,prečouverilvýpovediamsvedkovX.X.aP.L.zprípravnéhokonaniaanie
z hlavného pojednávania („Ich výpovede na hlavnom pojednávaní ohľadne veku poškodenej súd hodnotí
ako nevierohodné, nakoľko vzniknuté rozpory o veku poškodenej (17 rokov) relevantne nevysvetlili, bol

u nich patrný záujem pomôcť obžalovanému a u svedka P. L. aj snaha eliminovať možné dôsledky
obžalovaným prezentovaného pohlavného styku svedka s poškodenou“). Svoj záver prvostupňový súd
navyše odôvodnil aj výpoveďou svedkyne Mgr. P. F. ako nepriameho svedka, ktorá potvrdila výpoveď
poškodenej, že obžalovaný pred ich pohlavným stykom vedel o skutočnom veku poškodenej, pričom
z výpovedí ako aj správania sa poškodenej nebola v tomto smere zistená žiadna motivácia nehovoriť

pravdu, priam naopak, boli u nej prítomné silné tendencie obžalovanému pomôcť a eliminovať jeho
trestnoprávny postih.
Vovzťahukodvolacejnámietkeobhajoby,žeto,žeobžalovanýmalvedieťoskutočnomvekupoškodenej
nemožno odvodzovať iba od skutočnosti, že mal poškodenú čakávať pred školou, odvolací súd uvádza,
že táto skutočnosť je iba jednou z viacerých, z ktorých jednoznačne vyplýva záver o tom, že obžalovaný

v čase spáchania skutku vedel o veku poškodenej. Navyše odvolací súd uvádza, že z výpovede
poškodenej na hlavnom pojednávaní (č. l. 224) vyplýva, že nielen že ju čakával pred školou, ale jej mal
aj pomáhať robiť projekt do školy pri architektúrach počítačových systémov, čo dokresľuje záver o tom,
že obžalovaný jednoznačne vedel do akej školy poškodená chodí a koľko má rokov.
Čo sa týka odvolacej námietky obhajoby, že prvostupňový súd nemal čítať výpoveď poškodenej z

prípravného konania zo dňa 12.03.2014, nakoľko táto bola vykonaná ešte pred vznesením obvinenia
obžalovanému, odvolací súd uvádza, že nakoľko uvedená výpoveď bola vykonaná po začatí trestného
stíhania a nejedná sa o výpoveď, ktorá by bola jediným usvedčujúcim dôkazom o vine obžalovaného,
postupoval prvostupňový súd procesne správne, keď na hlavnom pojednávaní dňa 12.9.2017 rozhodoltak, že podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku sa čítala časť tejto výpovede z prípravného konania na
odstránenie rozporov.
Vo vzťahu k výroku o treste sa odvolací súd nestotožňuje s argumentáciou obhajoby, že by bolo

u obžalovaného na mieste upustenie od uloženia súhrnného trestu a to ani s prihliadnutím na to,
že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 6PP/112/2018 zo dňa 02.11.2018 bol obžalovaný
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného
súduTrnavasp.zn.24Tk/1/2016zodňa22.03.2018apojehoprepustenízvýkonutrestuodňatiaslobody
sa riadne zaradil do spoločnosti a vedie riadny život.

Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd veľmi správne zohľadnil závažnosť oboch spáchaných
zločinov, okolnosti spáchania týchto zločinov ako i osobu obžalovaného, ktorému už v minulosti
bolo podmienečné zastavené trestné stíhanie pre trestný čin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1
Trestného zákona, no napriek tomu sa následne dopustil vyššie uvedených zločinov, pričom uložený
trest je vzhľadom na zákonné rozpätie trestnej sadzby uložený pri dolnej hranici. Uložený trest je aj podľa

odvolacieho súdu zákonný, primeraný a spravodlivý, obsahujúci požadovaný prvok represie (zabránenie
obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu
životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v
zmysle § 34 Trestného zákona a zároveň má odvolací súd za to, že prvostupňový súd výrok o treste
primerane odôvodnil.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa čo do
napadnutého výroku o vine ako i treste za správny a zákonný, a za správne a zákonné považuje aj
konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného
poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.