Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. november 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/79/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112208527
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6112208527.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci žalobcu

U. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., E. XXX, štátny občan SR, v konaní zast. Advokátskou kanceláriou
JUDr. Anton Hencovský & spol, so sídlom Františkánska 3, Košice, proti žalovanému Komunálna
poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, v
konaní zast. Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, Banská Bystrica,
o náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 334 962,80 Eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 98 914,27 Eur v lehote 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd návrh žalobcu vo zvyšku z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy v
lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok v rozsahu 100 % z priznanej

sumy v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou na tunajší súd dňa 30. 03. 2012 domáhal zaplatenia sumy
266 737,80 Eur ako náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobu odôvodnil tým, že
pri dopravnej nehode dňa 06. 10. 2008 utrpel škodu na zdraví, pričom k dopravnej nehode došlo
tak, že žalobca jazdiaci na motocykli zn. DUCATI, EČV: BS-569AB jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu
narazil prednou časťou motocykla do ľavej zadnej časti motorového vozidla zn. Tatra, EČV: ZC-192AF,
ktoré viedol vodič F. Y.. Voči F. Y. bolo uznesením OR PZ v Banskej Bystrici zo dňa 24. 09. 2011
vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví. Pasívnu legitimáciu žalovaného odôvodnil tým, že

motorové vozidlo zn. Tatra, EČV: ZC-192AF bolo poistené u žalovaného na základe poistnej zmluvy č.
6804572677/7. Žalobca si tak žalobou uplatňuje právny nárok na jednorázové odškodnenie sťaženia
spoločenského uplatnenia v rozsahu 12 120 bodov ohodnotených v Znaleckom posudku č. 7/2012
vypracovanom znalcom MUDr. Petrom Levkušom zo dňa 16. 03. 2012. Zároveň požadoval navýšenie
o 40 %, ktoré odôvodnil tým, že jeho poškodenie na zdraví má nepriaznivé následky pre jeho životné
úkony, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, ako aj na plnenie jeho spoločenských
úloh a teda u neho ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Žalobca bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne

zo dňa 31. 07. 2009 uznaný za invalidného v dôsledku poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 70 %. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.2. Žalobca zároveň s podanou žalobou predložil fotokópiu uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Banská
Bystrica zo dňa 24. 09. 2011, č.k. ČVS: ORP-142/DI-BB-2008, z výroku ktorého vyplýva, že podľa §
206 ods. 1 Trestného zákona bolo začaté stíhanie na osobu F. Y. ako obvineného pre prečin ublíženia

na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko bol dostatočne odôvodnený záver, že dňa
06. 10. 2008 došlo k dopravnej nehode tak, že vodič Július Kováč jazdiaci na motocykli zn. DUCATI,
EČV: BS-569AB jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu narazil prednou časťou motocykla do ľavej zadnej časti
nákladného motorového vozidla zn. Tatra, EČV: ZC-192AF, ktoré viedol vodič F. Y., ktorý predchádzal
v ľavom jazdnom pruhu iné motorové vozidlo idúce v pravom jazdnom pruhu, pričom sa dostatočne

nepresvedčil, že takto môže bezpečne urobiť a neohrozil by pritom vodiča jazdiaceho za ním v ľavom
jazdnom pruhu. V dôsledku dopravnej nehody došlo k rozsiahlym a ťažkým zraneniam vodiča motocykla
U. O..

3. Žalobca taktiež so žalobou predložil tunajšiemu súdu Znalecký posudok č. 07/2012 znalca MUDr.
Petra Levkuša, znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia, neurochirurgia, Košice,

Mánesova 19, z ktorého vyplýva bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu vo
výške 12 120 bodov, ktoré zároveň zvýšil na dvojnásobok, vzhľadom na stratu možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Zároveň uviedol, že duševné a sexuálne poruchy súvisiace so
sťažením spoločenského uplatnenia k predmetnému úrazu stanoví a ohodnotí psychiater a sexuológ.
Súčasťou znaleckého posudku je aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne Bratislava č. 700 412 8362, z

ktorého vyplýva, že žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 279,80 Eur od 10. 07. 2009.

4.Žalovanývpísomnomvyjadrenízodňa07.05.2012uviedol,žesožalobounesúhlasíanavrholžalobu
zamietnuť a to z dôvodu, že žalobca si pred podaním žaloby u žalovaného nárok na náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia a zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia neuplatnil a žalovanému

výzvu na zaplatenie náhrady škody na zdraví doručil až dňa 12. 04. 2012 a predložil len Znalecký
posudok č. 7/2012, ktorého súčasťou je aj lekárska správa - interné vyšetrenie zo dňa 04. 12. 2010,
ktoré žalovanému predložené nebolo. Z dôvodu absencie takýchto dôkazov u žalobcu žalovaný zastáva
názor, že žalobca nepreukázal bez pochybnosti svoj nárok na náhradu škody. Taktiež poukázal na tú
skutočnosť, že vzhľadom na prebiehajúce trestné stíhanie, nie je možné ustáliť zodpovednosť z titulu

prevádzky motorového vozidla a teda ani poškodenú osobu. Do popredia sa tak kladie otázka, či vôbec
p. Y. je zodpovedný za vznik škody, resp. aká bola miera jeho zavinenia účasti na vzniku škody, ako
aj súvisiace otázky, aká bola miera spoluúčasti žalobcu ako poškodenej osoby na vzniku škody, resp.
či len on sám nie je za vznik škody zodpovedný. Žalobca má povinnosť preukázať uplatnený nárok na
náhraduškodynazdraví,čovyplývaajzozneniaustanovenia§4ods.2písm.b/zákonač.381/2001Z.z.

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Žalovaný k písomnému vyjadreniu predložil fotokópiu poistnej zmluvy poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, z ktorej vyplýva, že poistníkom a platiteľom poistného je U.
Y. a poistenie sa týka motorového vozidla Tatra T815, EČV: ZC-192AF.

5. Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa 04. 06. 2012 uviedol, že pasívna legitimácia
žalovaného vyplýva zo skutočnosti, že motorové vozidlo zn. ZC-192AF, ktorého prevádzkou bola
spôsobená škoda na zdraví žalobcovi bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u
žalovaného a trestné konanie vedené pre prečin ublíženia na zdraví proti obvinenému F. Y. ešte nebolo
skončené,avšakzodpovednosťžalovanéhovyplývanielenzpríslušnýchustanovenízákonač.381/2001

Z.z., ale predovšetkým z § 427 a nasl. O.z., v zmysle ktorého zodpovednosť je konštruovaná na
princípe objektívnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Uplatnenie liberačného
dôvodu v danom prípade neprichádza do úvahy, nakoľko škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú
pôvod v prevádzke motorového vozidla zn. Tatra, EČV: ZC-192AF. Žalobca preukázal výšku škody a
to bodového ohodnotenia znaleckým posudkom MUDr. Petra Levkuša zo dňa 16. 03. 2012 a žalobca

poslal žalovanému lekárske správy, na podklade ktorých bol vyhotovený tento posudok.

6. Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa 20. 06. 2012 uviedol, že dopĺňa svoj žalobný
návrh, ktorým žiadal 40 %-né zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko žalobca má za
to, že v jeho prípade sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa a žalobcom požadované 40 %-

né zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je opodstatnené, nakoľko trvalé následky dopravnej
nehody sa prejavili výraznými zmenami v jeho živote a to obmedzením v rodinnom živote, ktoré
vyplývajú z telesného poškodenia a následných chronických bolestí. Žalobca je čiastočne obmedzený
v bežných denných činnostiach, akými sú vykonávanie základných hygienických úkonov, sprchovaniea kúpanie, žalobca nevie používať príbor, v domácnosti sa pohybuje iba za pomoci invalidného vozíka,
nesmie vykonávať žiadne práce v domácnosti, je frustrovaný z toho, že nie je nápomocný rodine
tak, ako bol pred úrazom. Taktiež je obmedzený v osobnom živote a to tým, že je odkázaný na

invalidný vozík, prejavujú sa u neho depresie, má problémy so spánkom, má sexuálne problémy, pocit
nedostatočného uplatnenia v rodinnom a spoločenskom živote, nemôže sa aktívne venovať aktivitám,
ktoré vykonával so svojimi dvomi nezaopatrenými synmi, prestal sa venovať aj svojim záľubám, ktorými
boli motorky, autá. Obmedzenia má aj v spoločenskom živote spočívajúce v tom, že žalobca sa po úraze
vyhýba spoločenským podujatiam, stretnutiam s priateľmi, prestal chodievať do kina so svojimi deťmi.

Obmedzenia má taktiež v pracovnom živote, pričom pred nehodou bol živnostníkom a podnikal v oblasti
opravy elektrospotrebičov. Žalobca bol nútený živnostenské oprávnenie zrušiť, v dôsledku toho klesla
u žalobcu aj jeho životná úroveň, je poberateľom invalidného dôchodku a jeho manželka poberateľkou
opatrovateľského príspevku. Prognózy lekárov na vývoj zdravotného stavu u žalobcu sú nepriaznivé.

7. Uznesením zo dňa 24. 08. 2012, č.k. 14C/79/2012-92 tunajší súd pripustil rozšírenie návrhu na

náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia na sumu vo výške 334 962,60 Eur a to na
návrh žalobcu doručený tunajšiemu súdu dňa 22. 08. 2012, ktorým žiadal rozšírenie návrhu z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia o sumu 68 224,80 Eur z dôvodu, že lekársky posudok ohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia bol 20. 08. 2012 doplnený o písomné vyjadrenie psychiatra -
sexuológa MUDr. Danice Caisovej, ktorým došlo k ohodnoteniu položky č. 255 a to počtom bodov 1500

a položky č. 321 počtom bodov 1600, spolu = 3100 bodov, nakoľko u žalobcu sa prejavila depresívna
porucha, erektilná dysfunkcia v.s. komb. genézy.

8. Tunajší súd uznesením zo dňa 11. 02. 2013, č.k. 14C/79/2012-131 konanie prerušil do právoplatného
skončenia trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ Banská Bystrica pod č.: ČVS:

ORP-142/2008 a to z dôvodu, že v súvislosti s dopravnou nehodou bolo vykonané znalecké
dokazovanie, v rámci ktorého bol podaný Znalecký posudok č. 315/2010 Ústavu súdneho inžinierstva
v Žiline. V rámci prípravného konania bola vznesená požiadavka o vydanie doplnenia znaleckého
posudku a nebolo rozhodnuté o tom, že bude podaná obžaloba a teda nevyhnutné bolo konanie prerušiť,
pretože výsledok trestného konania voči jednému z vodičov môže súdu napomôcť pri ustálení možného

spoluzavinenia na vzniku škody žalobcom.

9. Tunajší súd dňa 17. 07. 2013 pod č.k. 14C/79/2012-159 vydal uznesenie o pokračovaní v
prerušenom konaní a to z toho dôvodu, že z uznesenia Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, č.k.
3Pv/66/08/6601-108 zo dňa 12. 04. 2013 je preukázané, že prokurátor Okresnej prokuratúry Banská

Bystrica zastavil trestné stíhanie obvineného F. Y. pre prečin ublíženia na zdraví a odpadla tak prekážka,
pre ktorú procesný súd vo veci konanie prerušil.

10. Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 10. 02. 2015 tunajšiemu súdu navrhol vykonať
opätovné znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva a to z dôvodu, aby sa ustálila výška

bodového ohodnotenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá prináleží žalobcovi za
vzniknutú nehodu.

11. Tunajší súd uznesením zo dňa 24. 08. 2015, č.k. 14C/79/2012-323 nariadil vo veci znalecké
dokazovanie súdnym znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia MUDr.

Milanom Jančiarom, bytom Zvolen, Družstevná 773/17. Okrem položených otázok, súd splnomocnil
znalca, aby si v prípade potreby pribral znalca z iného odboru.

12. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca na podanom návrhu trvá. Predmetom konania
je priznanie náhrady škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré žalobca utrpel dňa 06. 10.

2008 v dôsledku dopravnej nehody, pri ktorej utrpel poranenia a poškodenia zdravia, v dôsledku čoho mu
zostali trvalé následky. Z tohto dôvodu znalec z odboru zdravotníctva vyčíslil sťaženie spoločenského
uplatnenia tak, že určil bodovú hodnotu na 12 120 bodov a žalobca žiadal priznať náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výpočte 15,38 Eur, teda výsledná suma činí 190 526,40 Eur. Keďže
sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu má trvalé následky a podstatným spôsobom zasiahlo do

jehoosobnéhoživotatak,žehopodstatneobmedzuje,žiadalpriznaťpodľa§5ods.5zákonač.437/2004
o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia navýšenie o 40 %, takže spolu žiadal priznať
nasťaženíspoločenskéhouplatneniasumu266737,80Eur.Zároveňpodotkol,ževsamostatnomkonaní
na Okresnom súde Banská Bystrica prebieha konanie 7C/288/2011, kde žalobca požaduje priznaniebolestného. Zotrval na písomnom vyjadrení, v ktorom je rozpísané obmedzenie v rodinnom, osobnom,
spoločenskom živote, ako aj pracovnom živote žalobcu, ktoré je v súdnom spise na č.l. 74, 75. V rámci
trestného konania si proti F. Y. neuplatnil žalobca náhradu škody ako poškodený, teda neprihlásil sa do

adhézneho konania.

12.1 Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 26. 09. 2013 uviedol, že trestné konanie bolo voči
obvinenému F. Y. zastavené a nedalo odpoveď na otázku, kto zavinil predmetnú dopravnú nehodu. Nie
je teda zrejmé, či ju zavinil žalobca, resp. či ju zavinil vodič motorového vozidla Tatra, Y.. V trestnom

konaní bolo vypracovaných 6 znaleckých posudkov a výsledky znaleckých posudkov boli rôzne.

12.2 Na pojednávaní dňa 26. 05. 2015 právny zástupca žalobcu uviedol, že v tomto konaní je riešená
otázka sťaženia spoločenského uplatnenia a v konaní 7C/228/2011 žalobca uplatnil zaplatenie peňažnej
sumy z titulu bolestného. Vo veci 14C/79/2012 bude potrebné opätovne nariadiť znalecké dokazovanie.

12.3 Na pojednávaní dňa 03. 11. 2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že podanou žalobou a po
pripustení zmeny návrhu sa domáhajú zaplatenia sumy 334 962,80 Eur, pričom výšku ponechal na
zvážení súdu. Čo sa týka hodnoty 1 bodu, zotrval na písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu
súdu dňa 25. 10. 2016. V konaní nie je sporná výška bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia, ale je sporná hodnota bodu. Podľa jeho názoru, hodnota bodu má predstavovať sumu 15,38

Eur, t.j. hodnota bodu, ktorá platila na posudky vyhotovené v roku 2011. Somatické trvalé následky podľa
posledného vyjadrenia znalca z 03. 10. 2016 činia 7930 bodov a psychické trvalé následky činia 1560
bodov, spolu teda celkové trvalé následky predstavujú 9490 bodov. Pri hodnote bodu vo výške 15,38 Eur
a počte bodov 9490, ich súčin predstavuje sumu 145 956,02 Eur a po zaokrúhlení to činí sumu 145 957
Eur. Navýšenie trvalých následkov o 40 % z tejto sumy činí sumu 58 382,80 Eur. Podľa názoru právneho

zástupcu žalobcu, po vykonanom dokazovaní, v konaní boli jednoznačne preukázané predpoklady
pre vznik objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v zmysle §
427 O.z., nakoľko táto zodpovednosť je zodpovednosťou objektívnou, nie je potrebné preukazovanie
zavinenia, resp. viny vodiča, ktorý bol poistený u žalovaného. V konaní neboli preukázané dôvody
na liberáciu prevádzkovateľa v zmysle § 428 O.z., ani dôvody, ktoré by zakladali dôvodnosť § 441,

teda spoluzavinenie poškodeného. Odkázal na písomné podania a ústne prednesy na pojednávaniach,
kedy sa vyjadrovali ku skutkovému a právnemu stavu. Žalobcovi prináleží po vykonanom dokazovaní
a ohodnotení za trvalé následky predmetnej nehody náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v
celkovej výške 9490 bodov a navýšenie o 40 %. Zároveň sa domáhal, aby súd žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca si uvedomuje, že

v súčasne platnom Civilnom sporovom poriadku absentuje ustanovenie, ktoré bolo v predchádzajúcom
Občianskom súdnom poriadku v ustanovení § 142 ods. 3, avšak pri aplikácii § 255 ods. 1 v súlade so
základnými princípmi, na ktorých je postavený Civilný sporový poriadok a to princípom podľa čl. 2 ods.
1, čl. 3 ods. 1 a čl. 4, žalobca zastáva názor, že je potrebné priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania,
pretože výška plnenia závisela od znaleckého posudku, ako aj od úvahy súdu.

13. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 24. 10. 2016 uviedol, že nárok na náhradu
na sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) nevzniká v deň poškodenia zdravia, ale až
momentom ustálenia zdravotného stavu poškodeného, ktorý je nevyhnutný na vypracovanie lekárskeho
posudku o SSU, až na podklade ktorého možno vyčísliť nárok na náhradu za SSU a v čase poškodenia

zdravia dňa 06. 10. 2008 nebolo objektívne možné stanoviť rozsah škody na zdraví titulom SSU.
Nestotožnil sa s právnym názorom uvedeným v rozhodnutí NS SR zo dňa 25. 10. 2012 sp.zn.
4MCdo/19/2011 k otázke stanovenia hodnoty 1 bodu a tento právny názor je ojedinelý. Súdna prax
vychádza zo stanovenia hodnoty 1 bodu až v čase, keď bolo objektívne možné vykonať po prvý krát
lekársky posudok, t.j. v čase ustálenia zdravotného stavu poškodeného. V tejto súvislosti poukázal a

pripojil rozsudok NS SR, sp.zn. 6 Cdo 146/2011 zo dňa 03. 10. 2011 a rozsudok KS v Prešove, sp.zn.
21Co/2/2012 zo dňa 07. 05. 2013.Žalobca je presvedčený, že jeho právny názor ohľadne stanovenia
hodnoty 1 bodu je logicky konzistentný, pričom plne rešpektuje základné pravidlá pri odškodňovaní
bolestiaSSU,ktorésúobsiahnutévzákoneč.437/2004Z.z.Navrhol,abysúdaplikovalnaprejednávaný
prípad hodnotu 1 bodu na stanovenie celkového SSU vo výške 15,38 Eur, nakoľko nárok na náhradu

za SSU žalobcovi vznikol až v r. 2011.

14. Žalobca v konaní uviedol, že po dopravnej nehode je vo všetkých oblastiach naozaj obmedzený
oproti stavu, aký mal. Predtým bol živnostník a opravoval elektrospotrebiče a dosahoval príjem od15 000,-- do 20 000,-- Sk mesačne. Teraz zostal na invalidnom dôchodku, ktorý mu bol priznaný vo
výške 279,80 Eur a k tomu ešte mesačne poberá ošatné, takže jeho invalidný dôchodok s ošatným
predstavuje sumu 300 Eur. Iný príjem nemá. Podstatná zmena nastala aj u jeho manželky, ktorá

bola pred úrazom zamestnaná a dosahovala príjem 15 000,-- Sk mesačne. Je pripútaný na invalidný
vozík, jeho manželka musela zamestnanie zanechať, zaevidovala sa ako opatrovateľka, pričom poberá
opatrovateľský príspevok vo výške 220 Eur mesačne. Pre neho je potrebné 24-hodinová opatera. S
manželkou vychovávajú 2 deti, ktoré chodia do školy. Pred úrazom bol zdravý, celkom pohyblivý, vo
všetkých oblastiach života sa mohol realizovať ako zdravý pohyblivý človek. Teraz zostal pripútaný na

invalidný vozík, čo mu podstatným spôsobom oblasti života obmedzilo. Pravidelne chodí za lekármi,
jeho zdravotný stav je zafixovaný. Je schopný urobiť si základnú hygienu, ako umyť si tvár, umyť si zuby,
obliecť sa do vrchného oblečenia, avšak čo sa týka umytia vlasov, osprchovania, to mu už musí pomáhať
iná osoba. Nie je schopný si pripraviť sám stravu a len pripravenú stravu je schopný lyžicou zjesť,
Príbor vylúčil. Pred úrazom bol pravákom, pravú ruku v dôsledku úrazu má znehybnenú, takže všetky
úkony vykonáva len ľavou rukou. V domácnosti sa pohybuje na vozíku, domácnosť museli prispôsobiť

bezprahovo a vzhľadom k tomu, že žije v W. Š., kde je kopcovitý terén, musí ho na pobyte vonku
sprevádzať aj iná osoba. Pred úrazom bol v rodine vodič, po úraze si musela manželka urobiť vodičský
kurz, avšak v období, keď je nasnežené a cesty sú zľadovatelé, tak sa po vonku ani nepohybuje.
Obmedzený je aj vo vzťahu k deťom, s ktorými sa môže len učiť alebo debatovať, avšak po fyzickej
stránke už nie je spôsobilý túto činnosť vykonávať a všetko vybavuje manželka. Bývajú v rodinnom

dome, kde pred úrazom mal zriadenú dielňu, avšak po úraze, dielňa prestala fungovať. Pred úrazom bol
činorodý človek, venoval sa práci, rodinnému životu, práci okolo domu, deťom, turistike s deťmi, avšak
po úraze sa všetko zmenilo tak, že žiadnu z týchto činností nemôže vykonávať a po psychickej stránke
je to pre neho najťažšia a najpodstatnejšia zmena.

15.Právnazástupkyňažalovanéhovkonaníuviedla,žesapridržiavapísomnéhovyjadrenia,ktorépodali
na tunajší súd po obdržaní žalobcom podaného návrhu. Poukázala na tú skutočnosť, že nebolo uzavreté
trestné stíhanie, takže sa nevedela vyjadriť k otázke základu nároku žalobcu a následne vyjadriť sa
ani k výške škody uplatnenej žalobcom. Po skončení trestného konania, kde bude posudzovaná aj
otázka miery zavinenia na dopravnej nehode vodiča nákladného motorového vozidla, príp. či nebude

zohľadnená aj miera zavinenia na vzniku dopravnej nehody u samotného žalobcu, čo je otázkou
odborného posúdenia a preto navrhla prerušiť konanie do skončenia trestného konania a podľa výsledku
tohto trestného konania.

15.1 Na pojednávaní dňa 26. 09. 2013 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že Ústav súdneho

inžinierstva podal znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že nie je možné z technického hľadiska
vyhodnotiť technickú príčinu dopravnej nehody. Na základe tohto posudku v januári 2013 prokurátor v
Banskej Bystrici uznesením zo dňa 12. 04. 2013 zastavil trestné stíhanie obvineného F. Y.. Nie je možné
bez pochybností konštatovať, že predmetnú dopravnú nehodu zavinil F. Y. a taktiež nie je možné vyvodiť
ani ten záver, že predmetnú nehodu zavinil žalobca. Poukázala na § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.,

podľa ktorého poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Na základe trestného konania a jeho
záverov vyplýva, že nie je preukázané, že by ich poistený zodpovedal za škodu, ktorá vznikla žalobcovi.
Navrhla preto žalobu zamietnuť.

15.2 Na pojednávaní dňa 13. 10. 2016 právny zástupca žalovaného predložil súdu kópiu znaleckého
posudku podaného znaleckou organizáciou v odbore zdravotníctvo a farmácia č. 198/2016, ktorý si
dal žalovaný vypracovať aj napriek tomu, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie a z tohto
znaleckého posudku súd zistil, že celkový počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu
predstavuje 9742,50 bodov.

15.3 Na pojednávaní dňa 03. 11. 2016 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný naďalej
považuje žalobu ako takú za nedôvodnú. Dal do pozornosti súdu to, že súd sa dostatočne nevysporiadal
s otázkou zavinenia aj poškodeného v zmysle § 441 O.z. Žiadal, aby súd na túto skutočnosť prihliadol,
pretože z predložených znaleckých posudkov nevyplýva jednoznačný záver o vine vodiča, ktorý bol

poistený u žalovaného. Žiadal, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu, nakoľko zodpovednosť
škodcu - prevádzateľa v tomto prípade nie je daná, alebo aby súd vec posúdil a príp. pomerne
znížil škodu v dôsledku zavinenia poškodeného s odkazom na § 441 O.z. Dokazovanie v danej veci
považoval za rozsiahle a pridržiaval sa svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení, ako aj ústnychvyjadrení. Vzhľadom k tomu, že súd skonštatoval, že má pripojený aj trestný spis, žiadal, aby pri
rozhodnutí súd prihliadol aj na zavinenie poškodeného. V rámci trestného konania bolo vykonané
znalecké dokazovanie. Znalecké dokazovanie vykonávala aj znalecká organizácia a aj napriek tomu

nebola vyslovene skonštatovaná vina vodiča nákladného motorového vozidla a má za to, že pokiaľ
jednoznačne nie je určená zodpovednosť vodiča motorového vozidla Tatry, nie je možné, aby poisťovňa
znášala spôsobenú škodu poškodenému.

16. Súd v konaní vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkyne T. O., manželky žalobcu, ktorá uviedla, že

sožalobcomsúmanželia.Manželstvouzavrelivroku1996,pričommanželstvotrvaloajvčasedopravnej
nehody v roku 2008 až po súčasnú dobu. Pred dopravnou nehodou sa so žalobcom venovali záujmovej
činnosti v oblasti športu, ako aj v oblasti spoločenských podujatí. Chodili sa kúpať, plávali, bicyklovali sa,
chodilinaprechádzkysopsomavtejtodobepodopravnejnehodeježalobcavtejtočinnostiobmedzený.
Navštevovali kultúrne podujatia, chodili do kina, na diskotéky. Pred nehodou, ako aj v súčasnej dobe
bývajú v rodinnom dome, ktorý patrí jej rodičom a žalobca vykonával práce okolo domu. Z manželstva

pochádzajú dve detí, ktoré majú v súčasnej dobe 19 a 15 rokov a v čase dopravnej nehody staršie
dieťa navštevovalo 5. ročník ZŠ a mladšie dieťa nastupovalo do 1. ročníka ZŠ. Dopravná nehoda veľmi
výrazne zasiahla do ich intímneho života, pretože v čase dopravnej nehody mal žalobca 38 rokov, ona
33 rokov, viedli intímny život a po dopravnej nehode nie je možný z jeho strany žiadny intímny život.
Žalobca si vyžaduje celodennú starostlivosť, pre neho vykonáva prácu opatrovateľky, za čo dostáva

príspevok 220 Eur. Žalobca je na invalidnom dôchodku, ktorý v súčasnej dobe poberá vo výške 327
Eur. Žalobca bol vodič, ona vodičské oprávnenie nemala, pretože sa bála jazdiť na aute, avšak daná
situáciajudonútilaktomu,abysiurobilavodičskéoprávnenie.Anivsúčasnejdobenemajúprispôsobený
byt na danú situáciu, nemajú bezbariérové prístupy a to z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.
Požiadali o príspevky, najmä čo sa týka kúpeľne a o príspevok na auto, kde však bola podmienka, aby

žalobca chodil do zariadenia. Príspevok na kúpeľňu im nebol poskytnutý z dôvodu, že žalobca by musel
žiť aspoň 10 rokov. Bežný deň žalobcu vyzerá tak, že ráno vstane, oblečie sa do teplákov, rozcvičia
sa, urobia hygienu, ona robí domáce práce, žalobca sa zatiaľ venuje svojim činnostiam. Pomôže jej v
domácnosti, pričom pomoc spočíva v tom, že pokiaľ treba niečo opraviť, tak jej hovorí ako to treba urobiť
a ona to musí urobiť. To isté sa týka aj auta a elektrospotrebičov. V prípade, ak treba niečo opraviť,

tak spolu opravujú. Žalobca sa venuje aj deťom, snaží sa im pomôcť, ale len čo sa týka rozhovorov. V
popoludňajších hodinách cvičia. Jedlo musí žalobcovi nachystať, nakrájať a večer je opätovne hygiena.
Niektoré veci žalobca zvláda, napr. umytie zubov. Čo sa týka obliekania, ako aj ortopedickej pomôcky na
ruku, túto činnosť musí vykonávať ona. Pomáha mu v premiestňovaní a to tak, že žalobca spraví krok,
napr. k záchodu, ale musí ho pridržiavať a takisto, keď vychádza von a pred kúpeľňou alebo pred WC

má vozík, pretože vozík do WC ani do kúpeľne nevojde kvôli úzkym zárubniam.

17. Súd z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ Banská Bystrica, č.k. ČVS:
ORP-142/DI-BB-2008 zistil, že uznesením zo dňa 31. 10. 2008 bolo začaté trestné stíhanie vo veci
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona z dôvodu, že zistené skutočnosti

nasvedčujú tomu, že dňa 06. 10. 2008 došlo k dopravnej nehode a to tak, že vodič U. O. jazdiaci na
motocykliEČV:BS-569ABnarazildozadnejčastinákladnéhomotorovéhovozidlaEČV:ZC-192AF,ktoré
viedol vodič F. Y., ktorý v tom čase predchádzal v ľavom jazdnom pruhu iné motorové vozidlo idúce v
pravom jazdnom pruhu, pričom pri dopravnej nehode došlo k ťažkému zraneniu vodiča motocykla U. O..

17.1 Uznesením zo dňa 14. 05. 2009 Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu
bolo začaté stíhanie osoby F. Y. ako obvineného pre prečin z ublíženia na zdraví z dôvodu, že pri
predmetnej dopravnej nehode pri predchádzaní sa dostatočne nepresvedčil, že takto môže bezpečne
urobiť a neohrozil by pritom vodiča jazdiaceho za ním v ľavom jazdnom pruhu, následkom čoho došlo
k zrážke, pri ktorej došlo k ťažkej ujme na zdraví u vodiča motocykla U. O., ktorý utrpel rozsiahle

pomliaždenie krčnej anatomickej krajiny vpravo a reznú ranu krku, poškodenie krčnej časti chrbtovej
miechy s postihnutím hybnosti a citlivosti končatín, trupu a bránice, kompletné poškodenie cervikálneho
plexu a brachiálneho plexu vpravo, poškodenie svalov krku a trupu, zlomeninu prvého rebra vľavo
s posunom fragmentov, poškodenie vena subclavia vpravo a krvácovo-úrazový šok pri polytraume s
významnou stratou krvi. Tieto poranenia u U. O. zanechajú doživotné trvalé následky, pričom poškodený

v budúcnosti bude dlhodobo rehabilitovať a bude dlhodobo práceneschopný. Zo súdno-lekárskeho
hľadiska ide jednoznačne o ťažkú ujmu na zdraví.17.2 Z predmetného vyšetrovacieho spisu vyplýva, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie
a to znalcom Ing. Igorom Harachom, ktorý podal Znalecký posudok č. 24/2009, znalcom Ing. Adamom
Cabadom, ktorý podal Znalecký posudok č. 17/2009, znalcom a to Ústavom súdneho inžinierstva

Žilinskej univerzity, ktorý podal Znalecký posudok č. 315/2010 a doplnenie znaleckého posudku č. 1
315/2010, doplnenie znaleckého posudku č. 2 č. 315/2010, znalcom Ing. Jiří Dudáčkom, ktorý podal
znaleckýposudokč.7/2014.Úlohouvšetkýchnariadeníznaleckéhodokazovaniaboloposúdiťktozavinil
predmetnú dopravnú nehodu, to znamená, či vodič nákladného motorového vozidla Tatra F. Y., resp.
žalobca ako vodič motocykla zn. DUCATI. Aj napriek týmto podaným znaleckým posudkom nebol v

rámci trestného konania urobený záver o tom, kto predmetnú dopravnú nehodu zavinil. Z predložených
znaleckých posudkov vyplývajú rôzne varianty zavinenia dopravnej nehody.

17.3 Vzhľadom k tomu, že v rámci trestného konania nebolo jednoznačne preukázané, či predmetnú
dopravnú nehodu zavinil vodič Tatry F. Y. alebo žalobca ako vodič motocykla DUCATI, uznesením OR
PZ ODI v Banskej Bystrici zo dňa 12. 08. 2011 č.k. ČVS: ORP-142/DI-BB-2008 bolo zastavené trestné

stíhanie vo veci a následne uznesením Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, č.k. 3Pv 664/08/6601-108
bolo dňa 12. 04. 2013 zastavené trestné stíhanie vodiča F. Y., pre prečin ublíženia na zdraví na základe
zásadytrestnéhokonania„indubioproreo“, stým,žezvykonanéhodokazovaniaatovýpovedesvedkov
a nejednoznačných záverov posudkov znalcov z odboru cestnej dopravy nemožno nepochybne a
jednoznačne konštatovať, že nehodu, pri ktorej utrpel žalobca úraz, zavinil F. Y.. V odôvodní rozhodnutia

je zdôraznené, že z dokazovania nemožno vyvodiť ani záver, že by nehodu zavinil žalobca.

18. Súd zo Znaleckého posudku č. 13/2015 MUDr. Milana Jančiara, znalca v odbore zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie traumatológia, doručeného na tunajší súd dňa 16. 12. 2015, vyjadrenia znalca MUDr.
Milana Jančiara k znaleckému posudku č. 13/2015 zo dňa 16. 03. 2016 a vyjadrenia MUDr. Milana

Jančiarakznaleckémuposudkuč.13/2015zodňa03.10.2016zistil,žecelkovýpočetbodovzasťaženie
spoločenského uplatnenia u žalobcu predstavuje 7930 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia za
psychické následky predstavuje 1560 bodov.

18.1 Zo záveru predmetného znaleckého posudku a následných vyjadrení znalca vyplýva, že žalobca

má po dopravnej nehode prakticky ochrnutú pravú hornú končatinu a takmer aj pravú dolnú končatinu.
Taktiež má poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice, plošné jazvy po poraneniach a operačných
zákrokoch, následky poranenia pľúc, poruchu močenia, nedomykavosť ritných zvieračov, ptózu hornej
mihalnice kryjúcej zrenicu operačne neliečiteľnú. Z hľadiska traumatológie, úraz zanechal trvalé
následky a to obojstranné tuhšie trapézové svalstvo chrbta, dynamiku hybnosti krčnej chrbtice,

obmedzenie predklonu v krčnej chrbtici, obmedzenú hybnosť v krížovo-driekovej časti chrbtice. U
žalobcu bol zistený prítomný tzv. Brown-Séquardov syndróm, čo je miešny syndróm, ktorý vzniká pri
priečnom poškodení polovice miechy. Na strane tela je poškodená polovica miechy a sú prítomné
centrálna obrna, strata hlbokej citlivosti, strata dotykovej citlivosti, koreňový syndróm, zvýšená citlivosť,
porucha algickej citlivosti a v dôsledku tohto syndrómu má žalobca pravú hornú končatinu úplne

ochrnutú, pre bežný život nepoužiteľnú. Na ľavej hornej končatine má mierne zníženú svalovú silu s
poruchou jemnej motoriky prstov ruky. Pravá dolná končatina je spastická, má opuch okolo pravého
členka, ktorý vystupuje až na predkolenie, čo je neúplné ochrnutie. Ľavá dolná končatina je funkčne
mierne oslabená s obmedzením hybnosti a svalovej sily ľahkého stupňa. Postoj a chôdza u žalobcu
sú možné len s pomocou francúzskej barle a v dôsledku poranenia vrcholu pravých pľúc aj s

poškodením bránicového nervu je u neho prítomná obmedzená funkcia pravých pľúc, čo sa prejavuje
dýchavičnosťou hlavne pri chôdzi a miernej záťaži. V dôsledku miešneho poranenia je u neho prítomná
aj porucha vyprázdňovania močového mechúra a menej význačná aj porucha vyprázdňovania stolice. U
samoobslužných úkonov sa dokáže samostatne obliecť aj vyzliecť s pomocou ľavostranných končatín,
ale vyžaduje pri tom prítomnosť druhej osoby, je závislý na pomoci druhej osoby. Žalobca v dôsledku

úrazu je schopný chôdze len s pomocou francúzskej barly, taktiež pre obmedzenie funkcie ľavých pľúc je
žalobca výrazne obmedzený v plnohodnotnom prežívaní svojho rodinného, sexuálneho, spoločenského
a kultúrneho života,je vyradený z možnostiaktívnej účasti športového života a úplne vyradený z hľadiska
pracovného uplatnenia. Žalobca je psychicky labilný a depresívny, pociťuje bolesti, v dôsledku čoho
musí užívať lieky. Z hľadiska prognózy zdravotného stavu nie je predpoklad zlepšovania zdravotného

stavu u žalobcu. Pre úplné ochrnutie pravej hornej končatiny je závislý a odkázaný pomoc druhej osoby
pri všetkých úkonoch. V dôsledku úrazu došlo u žalobcu k zníženiu kvality života vo všetkých oblastiach,
to znamená, že nie je schopný behu, prechádzky môže absolvovať len na invalidnom vozíku, nie je
schopný tancovať. Nie jej schopný vykonávať fyzicky namáhavé práce, nie je schopný nosiť ťažšieveci, nie je schopný výkonu pôvodného zamestnania, je výrazne obmedzený aj z hľadiska vykonávania
domácich prác. V dôsledku úrazu je trvalý invalidným. V dôsledku úrazu nie je schopný plnohodnotne
sa podieľať na sexuálnom živote a má neschopnosť realizovať pohlavný styk. Nálada je u neho zlostná,

anhedonická, labilná, depresívna. Hodnotu 1 bodu znalec určil na sumu 402,92 Sk, čo je hodnota bodu
v roku 2008, pričom výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
za 1 bod sa stanovuje každý rok, aby v závislosti od toho, v ktorom roku došlo k úrazu, bola zrejmá i
výška 1 bodu.

19. Po takto vykonanom dokazovaní tun. súd rozsudkom zo dňa 03.11.2016 č.k. 14C/79/2012-443
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 177 768 Eur v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Návrh žalobcu vo zvyšku zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol
tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Zároveň žalovaného zaviazal na zaplatenie
sumy 10 666 Eur na účet Slovenskej pošty.

20. Na odvolanie žalobcu a žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením zo dňa 28.02.2018
č.k 16Co/23/2017-485, rozsudok tun. súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie..

20.1 K zrušeniu rozsudku tunajšieho súdu Krajský súdom v Banskej Bystrici došlo z dôvodu, že
tunajší súd neposúdil a nevyjadril sa k nejednoznačnosti znaleckých posudkov, taktiež sa žiadnym

spôsobom nevysporiadal s obranou žalovaného, že za škodu zodpovedá vodič motorového vozidla
zn. Tatra, nezaoberal sa objektívnou mierou účasti oboch prevádzateľov na vzniknutej škode. Bolo
úlohou tunajšieho súdu dospieť k záveru o objektívnej miere účasti na spôsobenej škode, príp. či škoda
nebola spôsobená aj zavinením poškodeného. Taktiež je potrebné skúmať jednotlivé skutkové okolnosti
konkrétneho stretu a to nie izolovanie, ale všetky vo vzájomnej súvislosti a z hľadiska ich významu

pre vznik škody a súd sa nevysporiadal s otázkou posúdenia konkrétnych skutkových okolností stretu
prevádzok žalobcu a vodiča motorového vozidla zn. Tatra, nezaoberal sa nimi, nehodnotil ich, v dôsledku
čoho je rozhodnutie tunajšieho súdu nepreskúmateľné a tak treba posúdiť všetky príčiny, ktoré viedli k
škode a tak u škodcu, ako aj u poškodeného brať do úvahy len také jeho konanie, ktoré bolo aspoň
jednouzpríčinvznikuškody.Taktiežjepotrebnéposúdiťdoakejmierysanaškodlivomvýsledkupodieľali

jednotlivé príčiny na oboch stranách a z hľadiska porušenia právnej povinnosti škodcom a poškodeným
je podstatné to, o aké významné povinnosti išlo, aké závažné bolo ich porušenie a aký vplyv to malo na
samotný vznik škody. Tunajší súd taktiež neposúdil nárok žalobcu na náhradu škody mu vzniknutej pri
strete prevádzok v zmysle § 431 O.z., ale nárok posúdil podľa § 427 O.z. Z rozhodnutia tunajšieho súdu
nevyplýva ani tá skutočnosť, z ktorých dôkazov súd vychádzal pri posudzovaní miery účasti sporových

strán na spôsobení vzniknutej škody podľa § 431 O.z. a neaplikoval ani ustanovenie § 441 O.z. Tunajší
súd tak nesprávne právne posúdil vec, pretože v danom prípade treba vzťah pri vyporiadaní škody
posudzovať podľa § 431 O.z.

20.2 Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozsudok tunajšieho súdu aj z dôvodu, že tunajší súd

nesprávne určil výšku bodu na výpočet odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože
za vznik nároku nemožno považovať deň škodovej udalosti, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného
stavu poškodeného. Náhrada sa stanovuje na podklade lekárskeho posudku a lekársky posudok je
možné vydať len vtedy, keď zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený, t.j. po skončení
kontinuálne prebiehajúcej liečby predpokladaného vývoja následkov zdravotného poškodenia. Úlohou

okresného súdu teda bude určiť, kedy bol zdravotný stav žalobcu podľa lekárskeho posudku ustálený.

20.3 Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozsudok tunajšieho súdu aj o nároku na náhradu trov konania
s poukazom na tú skutočnosť, že v danom prípade je nevyhnutné aplikovať základné články Civilného
sporového poriadku a prihliadnuť na to, že predmetom konania je plnenie, ktoré závisí od úvahy súdu

a ktoré záviselo výlučne od znaleckého posudku.

21. Tunajší súd vo veci doplnil dokazovanie oboznámením sa s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa
02.05.2018,svýpisomobchodnéhoregistraspoločnostiVOTUMCentrumOdškodnenia,a.s.,sosídlom
Pražská 11, Bratislava, IČO: 43 787 266, s fotokópiu znaleckého posudku č. 55/2010 znalca MUDr.

Miroslava Götzla, s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 09. 10. 2018, výsluchom žalobcu, právneho
zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa s výpoveďou F. Y. ako vodiča
motorového vozidla zn. Tatra, výpoveďou žalobcu, svedkov P. P., U. T., z vyšetrovacieho spisu ČVS:
ORP-142/DI-BB-2008, opätovne oboznámením sa so Znaleckým posudkom č. 13/2015 MUDr. MilanaJančiara, Znaleckým posudkom Dipl. Ing. Igora Haracha č. 24/2009 zo dňa 27. 02. 2009, s Doplnením č.
1, č. úkonu 129/2009 Dipl. Ing. Igora Haracha zo dňa 08. 11. 2009, so Znaleckým posudkom č. 17/2009
Ing. Adama Cabadu zo dňa 01. 07. 2009, so Znaleckým posudkom č. 315/2010 Žilinskej univerzity v

Žiline, Ústavu súdneho inžinierstva Žilina zo dňa 07. 12. 2010, s Doplnením č. 1 Znaleckého posudku č.
315/2010 č. 200/2011 Žilinskej univerzity v Žiline, Ústavu súdneho inžinierstva Žilina zo dňa 13. 07. 2011,
s Doplnením č. 2 Znaleckého posudku č. 315/2010, č. úkonu 3/2013 zo dňa 31. 01. 2013, znaleckým
posudkom Ing. Jiřího Dudáčka, č. 7/2014 zo dňa 17.12.2014, obsahom vyšetrovacieho spisu ČVS:
ORP-142/DI/BB-BB-2008.

22. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 02. 05. 2018 uviedol, že
v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici bude potrebné, aby súd posúdil a
vyhodnotil nejednoznačné znalecké posudky z odboru dopravy tak, aby sa súd zaoberal jednotlivými
skutkovými okolnosťami stretu oboch vozidiel, t.j. priebehom nehodového deja, príčinami tohto stretu
vozidiel a to z hľadiska určenia hlavných príčin stretu, ako aj významu jednotlivých príčin, ktoré viedli

k stretu, právnymi povinnosťami, ktoré boli porušené zo strany účastníkov stretu a to z hľadiska
významnosti porušenia predpisov, ako aj vplyvu porušenia týchto povinností na vznik škody pri stret
prevádzok. Podľa žalobcu, posúdenie týchto skutočností bude rezultovať predovšetkým z rozboru
technických príčin vzniku dopravnej nehody, ktoré sú obsiahnuté v jednotlivých znaleckých posudkoch
Ústavu súdneho inžinierstva, ako aj v znaleckom posudku Ing. Jiřího Dudáčka. V danom prípade sú 3

varianty technickej príčiny dopravnej nehody a to:
1. variant: V prípade dolnej hranice intervalu rýchlosti jazdy motocykla DUCATI (cca 125/h),
nesprávna techniky vodiča Tatry vzhľadom na smerové vedenie vozidla, konkrétne nesprávny spôsob
predchádzania bol by tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a súčasne znemožnil
vodičovi motocykla Ducati zabrániť dopravnej nehode,

2. variant: V prípade hornej hranice intervalu rýchlosti jazdy motocykla DUCATI (cca 144 km/h) sú
technickou príčinu vzniku dopravnej nehody 2 prvky nehodového deja, konkrétne:
1. nesprávna technika jazdy vozidla Tatra vzhľadom na smerové vedenie vozidla - nesprávny spôsob
predchádzania bol prvkom, ktorý vyvolal kolíznu situáciu,
2. nesprávna technika jazdy vodiča motocykla DUCATI - rýchlosť jazdy motocykla (vyššia ako najvyššie

dovolená) bola prvkom nehodového deja, ktorý znemožnil vodičovi motocykla zabrániť dopravnej
nehode,
3.variant: Vprípade,žekdopravnejnehodemalodôjsťvsúladesvýpoveďousvedkaU.T.,jetechnickou
príčinou vzniku dopravnej nehody nesprávna technika jazdy vodiča motocykla DUCATI - rýchlosť jazdy
motocykla bola prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a súčasne znemožnil vodičovi

zabrániť dopravnej nehode.

22.1 Žalobca nepovažuje za relevantný Znalecký posudok č. 24/2009 vypracovaný znalcom Ing. Igorom
Harachom a ani Znalecký posudok č. 17/2009 vypracovaný znalcom Ing. Adamom Cabadom, nakoľko
technické závery týchto znaleckých posudkov boli spochybnené v Znaleckom posudku Ústavu súdneho

inžinierstva č. 315/2010 zo dňa 07. 12. 2010 a to konkrétne na str. 58-59 v odpovedi na otázku č.
11. Pokiaľ ide o Znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva č. 315/2010, ako aj jeho Doplnenie
č. 1, tieto posudky uvádzajú prvý a druhý variant technickej príčiny nehody vychádzajúc z dolnej a
hornej techniky prijateľnej hranice intervalu rýchlosti jazdy motocykla DUCATI. 3. variant technickej
príčiny nehody sa uvádza až v Doplnení č. 2 Znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva, ako

aj v Znaleckom posudku č. 7/2014 vypracovaného znalcom Ing. Jiřím Dudáčkom, ktorý v Znaleckom
posudku č. 7 v odpovedi na str. 43 uviedol, že technika jazdy vodičov vozidiel bola posudzovaná
vzhľadom na rýchlosť jazdy, smerové vedenie vozidla, včasnosť reakcie na vznik kolíznej situácie a
pri vodičovi Tatra aj na spôsob predchádzania pred ním jazdiaceho vozidla. Zo záverov predložených
posudkov Ústavu súdneho inžinierstva vyplýva, že technika jazdy bola posudzovaná rovnako. Žalobca

zároveň uviedol, že 3. variant technickej príčiny dopravnej nehody bol prvýkrát uvedený až v Doplnení
č. 2 Znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva z 31. 03. 2013, pričom sa uvádza aj v Znaleckom
posudkuIng.Dudáčkazodňa17.12.2014.3.variantnehodyvyplývavýlučnezdoplňujúcichsvedeckých
výpovedí svedka U. T. a to v dňoch 03. 08. 2011, 11. 09. 2011 a 26. 03. 2012, ktoré žalobca považuje
za nehodnoverné, účelové a vzbudzujúce vážne pochybnosti o ich pravdivosti z dôvodu, že svedok

takmer po troch rokoch zásadným spôsobom dopĺňal svoju pôvodnú svedeckú výpoveď, ako aj uvádzal
viacero úplne nových skutočností s tým, že čím dlhší čas uplynul od dopravnej nehody, tým viac si
svedok pamätal na jednotlivé okolnosti jej vzniku, čo je nelogické a vzbudzuje podozrenie o zámere
podávania skresľujúcich skutočnostiach zo strany tohto svedka. Žalobca považuje 3. variant technickejpríčiny dopravnej nehody za vysoko nepravdepodobný, pretože je len posúdením technickej prijateľnosti
výpovedí svedka T.O., čo podľa žalobcu neznamená to, že nehodový dej prebehol podľa tohto variantu
a ide iba o jednu z možných alternatív priebehu nehodového deja. Čo sa týka stanovenia hodnoty 1

bodu, je potrebné v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu vychádzať z hodnoty bodu
platnej v čase ustálenia zdravotného stavu žalobcu na ohodnotenie tohto nároku a nie v čase vzniku
poškodenia zdravia. Podľa Znaleckého posudku MUDr. Milana Jančiara, k ustáleniu zdravotného stavu
žalobcu došlo dňa 07. 09. 2011 a hodnota 1 bodu činí sumu 15,38 Eur.

23. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 02. 10. 2018 uviedol, že žalobca má za to, že bola
vyriešená otázka hodnoty 1 bodu a na hodnotu 1 bodu treba aplikovať tú situáciu, kedy došlo k ustáleniu
zdravotného stavu. Znalec MUDr. Jančiar v znaleckom posudku jednoznačne určil, že zdravotný stav bol
ohodnotenýk07.09.2001ahodnotabodumalačiniť15,38Eur.Žalobcatútohodnotu1bodunepovažuje
za spornú. Za kľúčové je potrebné dopodrobna rozobrať priebeh nehodového deja z vypracovaných
znaleckých posudkov a dôvodné je vychádzať výhradne zo znaleckých posudkov Ústavu súdneho

inžinierstva, ako aj zo znaleckého posudku Ing. Dudáčka. Pokiaľ krajský súd uložil okresnému súdu
povinnosť zaoberať sa detailne príčinami stretu vozidiel, tak príčina stretu oboch vozidiel je úzko spätá
s odpoveďou na otázku, kto vyvolal kolíznu situáciu. Pri pohľade na varianty dopravnej nehody v dvoch
variantoch, v prvom a v druhom, kolíznu situáciu podľa znaleckého posudku vyvolal vodič Tatry a
to vzhľadom na smerové vedenie vozidla, konkrétne nesprávny spôsob predchádzania, ktorý je tým

prvkom, ktorý vyvolal kolíznu situáciu. Má za to, že prvý variant znamená aj 100 %-nú účasť vodiča
Tatry na strete prevádzok. Čo sa týka druhého variantu, taktiež sa nedá vylúčiť, avšak podľa názoru
žalobcu, ten znamená účasť oboch prevádzok, avšak významnejšia je účasť vodiča Tatry, nakoľko zasa
podľa tohto znaleckého posudku vyvolal tú kolíznu situáciu. Účasť vodiča motocykla je daná tým, že
vzhľadom na rýchlosť mu neumožňovala zabrániť dopravnej nehode. Aj podľa druhého variantu je toho

názoru, že rozhodujúcu mieru účasti má vodič Tatrovky. Tretí variant vyplýva výhradne z doplňujúcich a
meniacich výpovedí svedka T., pričom na rozdiel od prvých dvoch variantov, ten tretí variant nevychádza
z objektívne zadokumentovanej brzdnej stopy po motocykle žalobcu. Podľa tretieho variantu, dopravnú
nehodu,tedakolíznusituáciu,akoajznemožnenievodičovzabrániťnehodevyvolalžalobca.Mázato,že
táto alternatíva je vysoko nepravdepodobná, vzhľadom na jednotlivé námietky, ktoré boli prezentované

voči svedkovi, ktorý s výrazným časovým odstupom neustále doplňoval svoje výpovede a menil svoje
výpovede. Prvotná výpoveď svedka zodpovedá prvým dvom variantom nehody, až neskôr dopĺňal
stále nové a nové informácie, resp. niektoré menil, až z toho vznikla 3. alternatíva, ktorú znalecký
ústav nemohol opomenúť, nakoľko je technicky prijateľná. Neznamená však, že podľa tejto alternatívy
dopravná nehoda aj reálne vznikla. Podľa jeho názoru je potrebné vychádzať z 1. a 2. alternatívy a na

základe týchto alternatív posúdiť účasť oboch prevádzkovateľov na strete prevádzok, v dôsledku ktorého
vznikla žalobcovi škoda na zdraví.

24. Na pojednávaní dňa 20. 11. 2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že celkový súčet bodov po
nariadení znaleckého dokazovania je 9 490 bodov a hodnotu 1 bodu označil na 5,38 Eur, nakoľko

sa domnieva, že táto hodnota bodu platila v roku 2010, nakoľko opatrenie, ktorým bola stanovená
hodnota bodu bolo vydané v roku 2011 a týmto opatrením bola stanovená hodnota bodu 5,38 Eur a
má za to, že je to hodnota bodu za rok 2010 a táto hodnota bodu, ktorá sa použije na odškodnenie
úrazu v prípade, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo v roku 2011 v súlade s § 5 ods. 2 zákona č.
437/2014. K znaleckému posudku MUDr. Götzla uviedol, že k osobnému vyšetreniu žalobcu nedošlo, čo

považuje za značnú vadu posudku. Opätovne dal do pozornosti, že dva znalecké posudky preukázali, že
k ustáleniu zdravotného stavu došlo v roku 2011 a zdôraznil, že 8 rokov žalovaný disponoval posudkom
MUDr. Götzla a vôbec nijakým spôsobom ho nepredložil do súdneho konania, neargumentoval týmto
posudkom a toto konanie žalovaného považuje do určitej miery za účelové. Čo sa týka návrhov na
doplnenie dokazovania zo strany žalovaného, návrh považuje za účelový a podaný oneskorene, nakoľko

od vypracovania posudku MUDr. Jančiara uplynula značná doba niekoľkých rokov a takýto návrh nebol
podaný a domnieva sa, že sa jedná o konanie, ktoré je v rozpore s § 153 C.s.p. a nie je učinené s
prihliadnutím na rýchlosť a hospodárnosť konania. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol,
že na základe vykonaného dokazovania žalobca je toho názoru, že bol jednoznačne ustálený jeho
zdravotný stav s tým, že počet bodov činí 9 490 pri hodnote 1 bodu vo výške 15,38 Eur. Trvalé následky

činia sumu 145 957 Eur a uplatnené 40 %-né navýšenie sumu 58 382,8 Eur. Žalobca je toho názoru,
že v konaní bol preukázaný základ nároku a navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu
40 % je plne dôvodné. Poukázal na znalecké dokazovanie realizované v súdnom konaní, invaliditužalobcu, radikálnu zmenu života žalobcu vo všetkých sférach po predmetnej dopravnej nehode. V
prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania.

25.Žalobcanapojednávanídňa02.10.2018uviedol,žesapridržiavavýpovedejehoprávnehozástupcu
a nespomína si na jazdiace auto Touareg. Čo sa týka jeho zdravotného stavu, je stále pripútaný na
invalidný vozík a k zmene jeho zdravotného stavu nedošlo.

26. Na pojednávaní dňa 20. 11. 2018 žalobca uviedol, že si nepamätá, či pre spoločnosť VOTUM

podpisoval nejaké splnomocnenie, táto spoločnosť ho zastupovala, ale len tak, že žiadala od neho
nejaké papiere, ktoré odovzdala poisťovni. Žiadny lekár za ním nebol, nevyšetril ho a prvýkrát, keď bol
za ním nejaký lekár, tak to bol MUDr. Levkuš. Spoločnosť VOTUM ho neinformovala, že si necháva
vyhotoviť znalecký posudok. Taktiež ho neinformovala o tom, že je reálne vyhotovený znalecký posudok.

27. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 02. 10. 2018 uviedol, že považuje postup

okresného súdu, ktorý stanovil hodnotu bodu z roku 2008 za správny, pretože dopravná nehoda je
momentom vzniku nároku na náhradu škody. Ustálenie zdravotného stavu slúži na to, aby príslušný
posudzujúci lekár alebo zdravotnícke zariadenie, príp. znalec mali nespochybniteľnú istotu po danom
zdravotnom poškodení a mohli ho bezpochyby zhodnotiť k danému dátumu, ktorým oni stanovia, že
došlo k ustáleniu zdravotného stavu. Hodnota výšky bodu má vychádzať z momentu vzniku nároku na

náhradu škody a podľa neho to bol moment dopravnej nehody. Navrhol, aby súd vychádzal z hodnoty
bodu v roku 2008. Pri štúdiu trestného alebo civilného spisu neuniklo jeho pozornosti, že už v roku
2010 na popud žiadateľa spoločnosti VOTUM 02. 04. 2010 bol vyhotovený znalecký posudok, ktorým
bolo bodovo ohodnotené bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Jedná sa o Znalecký posudok č.
55/2009, ktorý zhotovil MUDr. Miroslav Götzl. Tento posudok má k dispozícii a doručený bol 30. 04. 2010,

pričompredmetnýznaleckýposudokpopojednávanídoručísúdu.Vtomtoznaleckomposudkuohodnotil
znalec položky pri sťažení spoločenského uplatnenia ako položku č. 301 - obštrukčná ventilačná paréza
bránice, porucha ťažkého stupňa, položku č. 308 - chabá plégia pravej hornej končatiny, položka č.
318 - ťažká paréza pravej dolnej končatiny. Ďalší znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený na základe
požiadavky právneho zástupcu žalobcu bol znalecký posudok č. 07/2012 MUDr. Petra Levkuša zo dňa

16. 03. 2012, ktorý hodnotil taktiež sťaženie spoločenského uplatnenia s 2-ročným odstupom a hodnotil
položku č.308 aj položku č. 301, aj keď ju dal ako položku č. 301a, aj položku č. 318 a volá ju 316b. Ďalší
znalecký posudok bol vyhotovený MUDr. Milanom Jančiarom z 11. 12. 2015, ktorý hodnotil položku č.
308 počtom bodov 2 230, položku č. 301 takisto ako aj MUDr. Levkuš a MUDr. Götzl a rovnako hodnotil
aj položku 316b ako MUDr. Levkuš a podobne ako MUDr. Götzl položku č. 318. Má za to, že k ustáleniu

zdravotného stavu na účely hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia došlo už v roku 2010, keďže
MUDr. Miroslav Götzl bol schopný ohodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia v podstate identickým
počtom bodov, ktorý takisto potom zdvojnásobňoval a súd by mal prihliadnuť na tento znalecký posudok,
oboznámiťsasnímataktopristupovaťkustáleniuzdravotnéhostavunaúčelyhodnotySSU.Zopatrnosti
vzniesolnámietkupremlčaniapripoložkách308,301a,316b,ktoréhodnotilMUDr.Jančiar,ktoréhodnotil

dokonca dvakrát, položku č. 316b z dôvodu, že tieto položky už boli hodnotené dňa 02. 04. 2010.
Žalobca mal tak dňa 02. 04. 2010 vedomosť o tom, kto mu spôsobil škodu a v tom čase už mal aj
vedomosť aká škoda mu vznikla. Domnieva sa, že žalobcovi uplynula 2-ročná premlčacia doba na
uplatnenie týchto nárokov na súde. Čo sa týka zodpovednosti vodiča Tatry, v konaní bude potrebné
zaoberať sa tak, ako k tomu uviedol krajský súd, mierou spoluúčasti jednotlivých účastníkov dopravnej

nehody. V trestnom konaní bola vypracovaná plejáda znaleckých posudkov a to Znalecký posudok
č. 24/2009 Ing. Igora Haracha, následne doplnenie tohto znaleckého posudku, Znalecký posudok č.
17/2009 vypracovaný znalcom Ing. Adamom Cabadom, následne Znalecký posudok č. 315/2010, ktorý
vypracoval Ústav súdneho inžinierstva a potom nasledujúce Doplnenie č. 1 a č. 2 tohto znaleckého
posudku a následne Znalecký posudok 7/2014 vypracovaný Ing. Dudáčkom. Podľa jeho názoru, súd

je povinný zaoberať sa každým týmto znaleckým posudkom, preskúmať ho, preštudovať a vyhodnotiť,
aby získal ucelený obraz o celom priebehu či už trestného konania a problémov s tým spojených,
ako aj objasňovania danej dopravnej nehody, aby mohol objektívne posúdiť skutkový stav. Čo sa týka
jednotlivých znaleckých posudkov, prvý posudok č. 24/2009, tento pracoval s variantom zavinenia
dopravnej nehody ako nesprávna technika jazdy vodiča Tatry. V Doplnení č. 1 je uvedený ako variant

zavinenia dopravnej nehody nesprávna technika jazdy vodiča Tatry. Znalecký posudok č. 17/2009
vypracovaný Ing. Adamom Cabadom ako variant zavinenia dopravnej nehody označuje nesprávnu
techniku jazdy žalobcu. Znalecký posudok č. 315/2010 vypracovaný ústavom súdneho inžinierstva
pracuje s dvomi variantmi a to prvý variant: dopravnej nehody nesprávna technika jazdy vodiča Tatry,druhý variant: nesprávna technika jazdy vodič Tatry aj nesprávna technika jazdy vodiča motocykla.
V Doplnení č. 1 tohto posudku pracuje tiež s dvomi variantmi a v doplnení č. 2 pracuje s variantom
zavinenia nesprávna technika jazdy žalobcu. Znalecký posudok vypracovaný Ing. Dudáčkom pracuje

s dvomi variantmi, pričom prvý stanovuje zavinenie dopravnej nehody ako nesprávnu techniku jazdy
vodiča motorového vozidla Tatry a druhý variant stanovuje nesprávnu techniku jazdy vodiča motorového
vozidla Tatry a nesprávnu techniku jazdy motocyklistu. Podľa jeho názoru, súd bude musieť znalecké
posudky preskúmať a vyhodnotiť ich vo vzájomných súvislostiach tak, ako boli aj postupne dopĺňané
vzhľadom na svedecké výpovede a to najmä svedka T., ktorého výpoveď žalobca spochybňuje. Má

za to, že nie je namieste vytýkať výpoveď svedka T.. Podľa jeho názoru, pán T. je kľúčovým svedkom
celého prípadu a z jeho výpovedí od roku 2008 až po poslednú výpoveď dňa 26. 03. 2012 vyplýva, že
videl vodiča motocykla, ktorý išiel rýchlo a nestihol zareagovať na danú situáciu. V rýchlosti nevyhodnotil
vodič motocykla dopravnú situáciu a tak zabrániť dopravnej nehode. Ďalším kľúčovým svedkom bol
p. P., ktorý uviedol, že išiel rýchlosťou 130 km/h a vodič motocykla ho predchádzal. Taktiež vodič
motorového vozidla Tatra uviedol, že predtým ako začal predbiehací manéver, pozrel sa do bočného

zrkadla, vyhodnotil smerové znamenie a začal predchádzací manéver motorového vozidla, ktoré išlo
pred ním nejakou nižšou rýchlosťou. Čo sa týka zmeny záverov Ústavu súdneho inžinierstva, Ústav
súdneho inžinierstva pracoval a vyhodnotil výpoveď T.Á. za technicky prijateľnú. Taktiež v doplnení č. 2
k Znaleckému posudku č. 315/2010 na str. 21 je uvedené, že rýchlosť motocykla v čase predchádzania
vozidla Opel, čo bolo vozidla svedka P., mohla byť cca 186 km/h. Výpovede svedkov P., T. Y. Y. sú tak v

zmysle tohto doplnenia prijateľné. Ďalej je tam uvedené, že v čase, keď vodič Tatry začal predchádzať,
išielmotocykelrýchlosťou163km/havodičTatryvzhľadomnasmerovévedenievozovky,nemoholvidieť
motocykel. V trestnom konaní nebolo rozhodnuté o vine vodiča Tatry, trestné konanie bolo zastavené,
vzhľadom na nejednoznačnosť jednotlivých znaleckých posudkov. Podľa jeho názoru, zásadnú úlohu v
tomto prípade zohrala neprimeraná rýchlosť motocyklistu.

28. Na pojednávaní dňa 20. 11. 2018 právny zástupca žalovaného uviedol, že je potrebné v danom
prípade posúdiť ustálenie zdravotného stavu a rozhodnúť o výške bodu. Podľa jeho názoru, k ustáleniu
zdravotného stavu jednotlivých položiek došlo v roku 2010, kedy bol vypracovaný Znalecký posudok
MUDr. Götzla, ktorý bol v tom čase schopný vyhodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia a to najmä

najzásadnejšie položky, ktoré sa bodovo zhodujú tak, ako ich ohodnotil MUDr. Jančiar v znaleckom
posudku. Poukázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne o invalidite žalobcu zo dňa 31. 07. 2009, kedy
bol žalobca uznaný za invalidného v dôsledku poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Toto rozhodnutie je z roku 2009, to znamená,
že posudkoví lekári už v tomto čase skúmali zdravotný stav žalobcu a zdravotný stav vedeli posúdiť

už v roku 2009. Podľa jeho názoru, podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie bolo možné vykonať
ohodnotenie SSU už v roku 2010. Navrhol k tejto otázke vypracovanie odborného vyjadrenia, ktoré by
posúdilo túto otázku iným znalcom a to o ustálení zdravotného stavu žalobcu. Má za to, že žalobca v
tomto konaní dostatočným spôsobom nepreukázal ani základ nároku a nestotožnil sa ani s názorom
krajského súdu čo sa týka stanovenia hodnoty 1 bodu. Má za to, že žalobca doposiaľ nepreukázal svoj

nárok. Čo sa týka trestného konania, trestné konanie bolo zastavené a všetky znalecké posudky a ich
doplnenia sú súčasťou aj civilného spisu, z ktorých by mal súd vychádzať. Má za to, aby aj v tomto
konaní odzneli výpovede svedkov a to p. P. P., p. U. T. a p. F. Y.. V záverečnej reči uviedol, že na základe
vykonaného dokazovania nie je určená zodpovedá osoba za túto dopravnú nehodu, a preto navrhol
žalobu zamietnuť. Podľa jeho názoru nie je jednoznačne daný základ nároku, nemôže byť zákonne

spravodlivo rozhodnuté ani o ďalších náležitostiach tohto súdneho konania.

29. Súd z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zistil, že dňa 05. 10. 2018 žalovaný predložil
tunajšiemu súdu Znalecký posudok č. 55/2010 MUDr. Miroslava Götzla zo dňa 02. 04. 2010.

30. Súd zo Znaleckého posudku č. 55/2010 MUDr. Götzla zo dňa 02. 04. 2010 zistil, že posudok
vypracoval na základe žiadosti spoločnosti VOTUM Centrum Odškodnenia, a.s., Čulenova 5, Bratislava
zo dňa 17. 02. 2010 s tým, aby vypracoval znalecký posudok o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia U. O., nar. XX. XX. XXXX, t.j. žalobcu. Účelom znaleckého posudku bolo vypracovanie
bodového ohodnotenia, bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré utrpel poškodený U.

O. pri dopravnej nehode dňa 06. 10. 2008. Znalecký posudok bol vypracovaný ku dňu 02. 04. 2010
a podkladom bola žiadosť o vypracovanie posudku, dostupná zdravotná dokumentácie poškodeného
a zákon č. 437/2004. Podľa tohto znaleckého posudku bol zdravotný stav poškodeného za sťažené
spoločenské uplatnenie hodnotené tak, že za položku č. 301 stanovil počet bodov 400, položku č. 308počet bodov 2 230 a položku č. 318 počtom bodov 150, položku č. 308 navýšil o 2 230 bodov a celkové
bodové hodnotenie za sťažené spoločenské uplatnenie je 5 010 bodov. Hodnotu 1 bodu určil na 435,64
Sk.

31. Súd z výpisu obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložky č. 4272/B zistil, že do
obchodného registra bola dňa 18. 10. 2007 zapísaná spoločnosť VOTUM Centrum Odškodnenia, a.s.,
IČO: 43 787 266, so sídlom najskôr Pražská 11, Bratislava, následne Čulenova 5, Bratislava, a potom
Košická 52, Bratislava-Ružinov. Dňom 01. 07. 2014 došlo k výmazu tejto spoločnosti ex offo.

32. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 09. 10. 2018 uviedol, že
považuje vznesenú námietku premlčania, ako aj spochybňovanie dátumu ustálenia zdravotného stavu
za nedôvodné, pretože žaloba na náhradu škody bola na súd doručená dňa 30. 03. 2012. Aj v prípade,
keby bol správny znalecký posudok MUDr. Götzla zo dňa 02. 04. 2010 a žalobca by mal vedomosť o
rozsahu škody ešte v ten istý deň ako bol vypracovaný, bola by žaloba podaná včas, t.j. pred uplynutím

2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Podľa žalobcu bol jeho zdravotný stav ustálený v roku 2011 tak,
ako to stanovil znalec MUDr. Milan Jančiar v Znaleckom posudku č. 13/2015. Čo sa týka predloženého
znaleckého posudku MUDr. Miroslava Götzla, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v tomto
vyjadrení uviedol, že týmto posudkom žalovaný preukázateľne disponoval odo dňa 30. 04. 2010 a
tento posudok predložil až po vyše ôsmich rokoch na pojednávaní dňa 02. 10. 2018, čo sa žalobcovi

javí ako zjavne účelové. V tomto znaleckom posudku znalec GÉötzl ohodnotil bolestné za dopravnú
nehodu zo dňa 06. 10. 2008, ale dátum ustálenia zdravotného stavu na ohodnotenie jednotlivých
nárok v posudku neuviedol a posudok bol vyhotovený len na podklade zdravotnej dokumentácie, bez
osobného vyšetrenia žalobcu. Znalecký posudok bol vypracovaný na žiadosť spoločnosti VOTUM,
pričom táto spoločnosť žalobcu neupovedomila, že necháva vyhotoviť znalecký posudok, ani o tom,

aké boli jeho závery. Žalobca preto nemal vedomosť o tom, aby ohľadom predmetnej nehody bol
vypracovaný už iný znalecký posudok okrem Znaleckého posudku MUDr. Levkuša č. 7/2012, ktorý
si dal žalobca vyhotoviť. Záver žalovaného vychádza z ničím nepodloženého predpokladu, že znalec
Götzl vyhotovil správny posudok v čase, keď bol zdravotný stav žalobcu ustálený na ohodnotenie SSU.
Skutočnosť, že MUDr. Götzl v posudku uvádza položky č. 301 a 308 a ich bodové ohodnotenie samo

o sebe nedokazuje, že zdravotný stav žalobcu bol už v tomto čase ustálený na ohodnotenie celkového
SSU. Čo sa týka položky č. 318, táto položka nebola neskoršími posudkami preukázaná, nebola
ohodnotená v znaleckom posudku MUDr. Jančiara, ani MUDr Levkuša a ani v znaleckom posudku
znaleckej organizácie forensic.sk zo dňa 16. 07. 2016, ktorý v konaní predložil žalovaný. Chronický
zápal močových ciest sa ohodnocuje samostatnou položkou č. 318, nie je poruchou močenia, ktorá

sa ohodnocuje tiež samostatnou položkou č. 316. Čo sa týka položky č. 316 znaleckého posudku
MUDr. Jančiara, ktorá bola podľa názoru žalovaného hodnotená už posudkom MUDr. Götzla, pri tejto
položke išlo o ekvivalent k poruche vyprázdňovania v zmysle obstipácie a nejednalo sa o duplicitné
ohodnotenie toho istého poškodenia zdravia ako pri prvej položke č. 316b. MUDr. Götzl vo svojom
posudku neohodnotil poruchu vyprázdňovania u žalobcu a ani poruchu močenia. Podľa názoru žalobcu,

predložený posudok MUDr. Götzla je nesprávny, nakoľko bol vyhotovený v rozpore so zákonom č.
437/2004 a to v čase, keď ešte zdravotný stav žalobcu nebol ustálený na ohodnotenie SSU. Poukázal
taktiež na to, že žalovaný od doručenia znaleckého posudku MUDr. Jančiara až do pojednávania dňa
02. 10. 2018 nespochybnil jeho závery k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu v roku 2011. Čo sa
týka Znaleckého posudku č. 198/2016 ZO forensic.sk zo dňa 26. 07. 2016, tento znalecký posudok

žalovaný predložil na pojednávaní dňa 13. 10. 2016, pričom doteraz nespochybnil jeho závery. Žalobca
tak považuje rok 2011 za dostatočne preukázaný ako rok ustálenia zdravotného stavu na ohodnotenie
SSU, čím je potrebná aplikácia hodnoty 1 bodu vo výške 15,38 Eur za celkový počet 9 490 bodov.

33. Súd z pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-142/DI-BB-2008 zistil, že boli vypočutí

svedkovia predmetnej dopravnej nehody a to F. Y. ako vodič motorového vozidla zn. Tatra, U. T. a P. P.,
akosvedkovianehody.U.T. bolvypočutývtrestnomkonanídňa06.10.2008,dňa06.03.2009adňa03.
08. 2018, pričom z jeho výpovedí vyplýva, že motorkár ho prebiehal dosť vysokou rýchlosťou a svedok
išielnanákladnommotorovomvozidleVolvoakeďsavodičTatrovkyzačalzaraďovaťvľavoaprechádzať
Trambus, tak z jeho pohľadu mal ľavý jazdný pruh voľný a vodič Tatrovky nikoho pritom neohrozoval a až

následne bol on predbehnutý motocyklom a v okamihu zrážky sa vozidlo Tatra nachádzalo v polovičnej
fáze predchádzania, teda nákladné motorové vozidlá Tatra a Trambus boli kabínami vedľa seba. Svedok
U. T. príčinu dopravnej nehody jednoznačne vyhodnotil ako neprimeranú rýchlosť motorkára, ako aj jeho
zlú reakciu na danú situáciu, ktorú zle vyhodnotil, pretože v dobe, keď ho motorkár predbiehal, malpodľa neho ešte dosť času na zabránenie nárazu do Tatrovky, ktorú musel tiež vidieť pri predchádzaní
jeho nákladného motorového vozidla. Videl dávať znamenie o zmene smeru jazdy vodiča Touarega,
ale u vodiča Tatry si nie je istý o dávaní znamenia o zmene smeru jazdy. Na miesto zrážky mal dobrý

výhľad a nič mu nebránilo vo výhľade. Za sebou neregistroval žiadne vozidlá, pre ním v jeho jazdnom
pruhu išiel džíp Touareg, pred ním nákladné motorové vozidlo Tatra a pred ním nákladné motorové
vozidlo Trambus. V okamihu, keď sa vodič Tatry začal zaraďovať vľavo a prechádzať Trambus, mal ľavý
jazdný pruh voľný a nik ho pritom neohrozoval. Príčinou dopravnej nehody tak bola neprimeraná rýchlosť
motocyklistu a ku kolíznej situácii uviedol, že vodič motocykla v snahe predísť Tatru po jej ľavej strane,

keď sa snažil predísť zrážke s Tatrou, narazil do jej ľavej zadnej časti. Podľa jeho názoru, motorkár chcel
vojsť medzi vozidlá Tatra a Trambus a takto ich predbehnúť, ale zhodnotil zrejme situáciu a od toho
upustil, lebo následne prešiel so svojím motocyklom od strednej prerušovanej čiary smerom doľava,
vzpriamil sa na motocykli, kde je možné, že vtedy asi mohol začať brzdiť a po krátkej chvíli narazil
do zadnej ľavej časti Tatrovky. Podľa neho príčinou nehody bola jednoznačne neprimeraná rýchlosť
motorkára, jeho zlá reakcia na danú situáciu, riskantný manéver predbehnúť nákladné autá cez utvorenú

medzeru a neskorý manéver vyhnúť sa zrážke s nákladným autom, pretože v dobe, keď jeho motorkár
predbiehal, mal podľa svedka ešte dosť času aj dosť bezpečnú vzdialenosť asi 100 m do zabránenie
nárazu do Tatrovky, ktorú musel tiež vidieť už pri predchádzaní jeho vozidla, nakoľko ich vozidlá už boli
na rovnakom úseku.

34. Svedok P. P. uviedol, že on išiel na svojom vozidle rýchlosťou 130 km/h a bolo motocyklistom
predbiehaný. Vzhľadom na to, že mal zo zákruty znemožnený výhľad, nevedel sa vyjadriť k príčine
dopravnej nehody ani ku vzniku kolízie, pretože nič podstatné nevidel.

35. F. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 06. 10. 2018 išiel po diaľnici vo svojom pravom jazdnom

pruhu a pred ním jazdil nákladný automobil zn. Trambus. Pozrel sa do spätného zrkadla, nešlo v ľavom
jazdnom pruhu nič, vyhodil smerovku a začal vozidlo predchádzať. Keď bol na úrovni s Trambusom
tak, že jeho kabína bola vedľa kabíny Trambusa počul náraz, pričom sa pozrel do spätného zrkadla,
videl úlomky a potom sa stiahol do pravého jazdného pruhu na krajnicu a odstavil vozidlo. V čase
dopravnej nehody nemal žiadne zdravotné ani iné problémy, šoféroval v tom čase už viac 2 roky, bol

vyspatý, nebral žiadne lieky. Vozidlo mal v dobrom stave, bez závad. Bolo pekné počasie, cesta bola
suchá, viditeľnosť bola dobrá, bola plynulá premávka. Jazdil okolo 80 km/h. V smere jeho jazdy sa
nachádzalo len vozidlo Trambus, ktorý predchádzal a kamión, čo viezol drevo a išiel za ním. Bola
normálna premávka, jazdil v pravom jazdnom pruhu. Dával pred predchádzaním trambusu znamenie o
smerejazdysmeromdoľavaakeďsapresvedčil,ževľavomjazdnompruhuničnejde,začalpredchádzať

do tohto voľného jazdného pruhu. Presvedčil sa dostatočne o tom, že ľavý jazdný pruh je voľný tým,
že sa pozrel do spätného zrkadla. V ľavom jazdnom pruhu, predtým, ako začal predchádzať, nešli
tam žiadne vozidlá. Nevidel žiadne vozidlá počas predchádzania jazdiace za ním. Podľa jeho názoru,
príčinou nehody bola neprimeraná rýchlosť motocyklistu, nevie čo motocyklista robil, zaregistroval ho,
keď narazil do zadnej časti jeho auta.

36. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že išiel na motocykli zn. DUCATI, plne sa venoval vedeniu
motocykla, sledoval premávku. Cesta bola suchá, bol slnečný deň. Jeho psychický a fyzický stav počas
jazdy bol v poriadku, taktiež motocykel bol pred aj počas jazdy v riadnom technickom stave. K priebehu
a príčine dopravnej nehody nevedel nič bližšie uviesť, nakoľko jeho zranenia, ktoré utrpel pri nehode

boli vážne a s odstupom času si na nič nepamätá.

37. Súd sa oboznámil so znaleckými posudkami tvoriacimi obsah vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-142/
DI-BB-2008.

38. Zo Znaleckého posudku č. 24/2009 vypracovaného Dipl. Ing. Igorom Harachom zo dňa 27. 02.
2009 a to z jeho záveru zistil, že vodič nákladného motorového vozidla zn. Tatra predchádzal pred ním
pomalšie idúce nákladné motorové vozidlo v čase, keď motocykel sa nachádzal v takej vzdialenosti,
že jeho vodič nemal možnosť znížiť rýchlosť motocykla na takú hodnotu, aby nedošlo ku kolízii so
zadnou časťou nákladného motorového vozidla. Príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska

vo vzťahu k takým prvkom nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickými výkladmi pravidiel
cestnej premávky a ktoré buď vyvolali kolíznu situáciu alebo znemožňovali zabrániť dopravnej nehode,
potom za takýto prvok je možné považovať nesprávnu techniku jazdy vodiča nákladného motorového
vozidla zn. Tatra pri úkone predchádzania. Ak v čase reakcie vodiča motocykla na vznikajúcu situáciu satento pohyboval rýchlosťou v úrovni povolenej rýchlosti, potom za takýto prvok nie je možné považovať
rýchlosť motocykla.

39. Zo záveru Doplnenia č. 1 Znaleckého posudku č. 24/2009, č. úkonu: 129/2009 zo dňa 08. 11. 2009
súd zistil, že z rozboru všetkých skutočností, ktoré vychádzali z výpovedí svedkov vyplýva, že stanoviť
objektívne rýchlosť v úseku pred vznikom kolíznej situácie a to rýchlosť motocykla nie je možné, pretože
každý výpočet je len hypotetický a môže poslúžiť len na posúdenie skutočnosti, že rýchlosť motocykla
pred kolíznou situáciou mohla byť vyššia ako v čase reakcie vodiča motocykla na vznikajúcu kritickú

nehodovú situáciu.

40. Súd zo záverov Znaleckého posudku č. 17/2009 vypracovaného Ing. Adamom Cabadom zo dňa
01. 07. 2007 súd zistil, že priemerná rýchlosť motocykla bola minimálne 160 km/h a vzhľadom na
výpoveď vodiča motorového vozidla Opel Astra bola príčinou nehody neprimeraná rýchlosť motocykla
a vznik dopravnej nehody podľa výpovedí tohto vodiča je reálny. Technika jazdy vodiča Y. bola správna

a technika jazdy vodiča O., t.j. motocykla bola nesprávna a jeho jazdu možno označiť za riskantnú,
keď predchádzal vozidlá bez dostatočného výhľadu pred sebou. Vodič nákladného motorového vozidla
Tatra kolízii s motocyklom zabrániť nemohol, vodič motocykla prekročil dovolenú rýchlosť v úseku a
dopravnej nehode by bol zabránil, ak by sa bol v kritickom úseku pohyboval primeranou rýchlosťou,
resp. rýchlosťou zodpovedajúcou dohľadnosti. Vzhľadom na neprimeranú rýchlosť, tak vodič motocykla

nezvládol riadenie a podľa jeho názoru, z technického hľadiska, príčinou dopravnej nehody bola
neprimeraná rýchlosť motocykla, keď jeho vodič predchádzal vozidlá pred sebou bez dostatočného
výhľadu. Správnou technikou jazdy by bol motocyklista zabránil kolízii s nákladným motorovým vozidlom
Tatra. Mal k tomu k dispozícii dráhu 215 m a tak nie je možné hovoriť o náhlej prekážke. Vypočítaná
rýchlosť jazdy motocykla pred kolíziou a to 160 km/h sa môže o niečo líšiť od skutočnej rýchlosti, t.j.

mohla byť len vyššia.

41. Súd zo Znaleckého posudku č. 315/2010 Žilinskej univerzity v Žiline, Ústavu súdneho inžinierstva
Žilina zo dňa 07. 12. 2010 zistil, že príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska boli dva prvky
nehodového deja a to:

1.nesprávnatechnikajazdyvodičaTatry815tak,ževodičovimotocyklaDUCATIbyajvprípadesprávnej
technicky jazdy a nenáhlej zmene rýchlosti jazdy bola skrátená bezpečná pozdĺžna vzdialenosť vodičom
vozidla Tatra 815, pričom daný prvok nehodového deja vyvolal kolíznu situáciu,
2: nesprávna technika jazdy vodiča motocykla DUCATI vzhľadom na rýchlosť jazdy, ktorou sa v
danom úseku komunikácie pohyboval (rýchlosť jazdy motocykla DUCATI vyššia ako v danom úseku

komunikácie najvyššia dovolená bola tým prvkom nehodového deja, ktorý znemožnil vodičovi motocykla
zabrániť dopravnej nehode).

41.1 Rýchlosť motocykla v čase zrážky mohla byť cca od 112 do 123 km/h. Technický prijateľný interval
rýchlosti jazdy motocykla DUCATI v čase začiatku reakcie vodiča motocykla na vzniknutú situáciu je

cca od 125 do 144 km. Čo sa týka techniky jazdy vodiča motocykla v čase dopravnej nehody bola
v danom úseku najvyššie dovolená rýchlosť 130 km/h. Vodič sa s motocyklom v čase pred zrážkou
pohyboval v ľavom jazdnom pruhu v smere jazdy vozidla rýchlosť cca od 125 do 144 km. Techniku jazdy
vodiča motocykla vzhľadom na rýchlosť jazdy možno vyhodnotiť ako nesprávnu v prípade hornej hranice
intervalu rýchlosti jazdy motocykla. Vzhľadom na rýchlosť jazdy je možné považovať techniku jazdy

vodiča Tatry 815 za správnu. Ak by sa vodič motocykla DUCATI v okamihu začiatku reakcie na kolíznu
situáciu pohyboval s motocyklom s rýchlosťou jazdy 135 km/h (správnou technikou jazdy vzhľadom
na rýchlosť jazdy v prípade priebehu dopravnej nehody v súlade s hornou hranicou intervalu rýchlosti
jazdy motocykla cca 144 km/h, potom by pri využití polovičného brzdného spomalenia cca 4 m/s pri
nenáhlej zmene rýchlosti jazdy s motocyklom spomalil na rýchlosť 84 km/h, ktorou by sa pohybovalo

vozidlo Tatra 815 tak, že v okamihu vyrovnania rýchlosti vozidiel by sa s motocyklom nachádzal vo
vzdialenosti cca 5,4 m za vozidlom Tatra 815. V danom prípade by teda došlo k skráteniu bezpečnej
pozdĺžnej vzdialenosti za vozidlom Tatra 815 a preto je možné konštatovať, že technika jazdy vodiča
vozidla Tatra 815 bola nesprávna.

41.2 V prípade dolnej hranice intervalu rýchlosti jazdy motocykla DUCATI cca 125 km/h, tak k
priestorovému zabráneniu dopravnej nehody by došlo v prípade, ak by sa vodič s motocyklom v okamihu
začiatku reakcie na kolíznu situáciu pohyboval rýchlosťou jazdy cca do 81 km/h a na vzniknutú situáciu
by vodič reagoval intenzívnym brzdením vozidla. V súvislosti s výpoveďou svedka P. P. zo znaleckéhoposudku vyplýva, že je možné konštatovať, že rýchlosť jazdy motocykla DUCATI v čase pred zrážkou s
vozidlom Tatra 815 mohla byť vyššia ako najvyššie dovolená rýchlosť v danom úseku komunikácie, čo je
vsúladestechnickyprijateľnýmintervalomstanovenejrýchlostijazdymotocyklaDUCATIvčasezačiatku

reakcie vodiča motocykla na vzniknutú situáciu (cca od 125 do 144 km/h). V súvislosti s výpoveďou U.
T. je možné konštatovať, že mohlo dôjsť k zrážke motocykla DUCATI s vozidlom Tatra 815 pri rýchlosti
jazdy motocykla DUCATI bližšie k hornej hranici technicky prijateľného intervalu rýchlosti jazdy (cca od
125 do 144 km/h).

42. Súd z Doplnenia č. 1 Znaleckého posudku č.315/2010, č. úkonu: 200/2011 zo dňa 13. 07. 2011
zistil, že motocykel DUCATI sa v čase nárazu do zadnej časti vozidla Tatra 815 pohyboval rýchlosťou
jazdy cca od 112 do 123 km/h a v čase pred zrážkou sa motocykel pohyboval rýchlosťou jazdy v
technicky prijateľnom intervale cca od 125 do 144 km/h. Technika jazdy vodiča motocykla DUCATI
vzhľadom na rýchlosť jazdy možno vyhodnotiť ako nesprávnu v prípade hornej hranice intervalu rýchlosti
jazdy motocykla a techniku jazdy vodiča Tatra 815 vzhľadom na rýchlosť jazdy je možné považovať

za správnu. Nesprávna technika jazdy vodiča Tatra 815 by bola v prípade, ak by došlo k skráteniu
bezpečnej pozdĺžnej vzdialenosti za vozidlom Tatra 815. Čo sa týka určenia príčiny dopravnej nehody
z technického hľadiska, z tohto doplnenia vyplýva, že v prípade dolnej hranice intervalu rýchlosti jazdy
motocykla DUCATI je technickou príčinou vzniku dopravnej nehody nesprávna technika jazdy vodiča
vozidla Tatra 815 (nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Tatra vzhľadom na smerové vedenie vozidla

bola prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a súčasne znemožnil vodičovi motocykla
DUCATI zabrániť dopravnej nehode). V prípade hornej hranice intervalu rýchlosti jazdy motocykla
DUCATI sú technickou príčinou vzniku dopravnej nehody 2 prvky nehodového deja a to:
1. nesprávna technika jazdy vodiča Tatra 815
2. nesprávna technika jazdy vodiča motocykla DUCATI vzhľadom na rýchlosť jazdy, ktorou sa v

danom úseku komunikácie pohyboval (rýchlosť jazdy motocykla DUCATI vyššia ako v danom úseku
komunikácie najvyššia dovolená bola tým prvkom nehodového deja, ktorý znemožnil vodičovi motocykla
zabrániť dopravnej nehode ).

43.SúdzDoplneniač.2Znaleckéhoposudkuč.315/2010,č.úkonu:3/2013Ústavusúdnehoinžinierstva

Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 31. 01. 2013 a to z jeho záveru zistil, že v prípade dolnej hranice
intervalu rýchlosti jazdy motocykla DUCATI (cca 125 km/h) by technickou príčinou vzniku dopravnej
nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča Tatra 815 (nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Tatra
815 by bola tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a súčasne znemožnil vodičovi
motocykla DUCATI zabrániť dopravnej nehode).

44. V prípade hornej hranice intervalu rýchlosti jazdy motocykla DUCATI (cca 144 km/h) by technickou
príčinu vzniku dopravnej nehody boli dva prvky nehodového deja a to:
1. nesprávna technika jazdy vodiča Tatra 815 (vodičovi motocykla DUCATI by aj v prípade správnej
technicky jazdy a nenáhlej zmene rýchlosti jazdy bola skrátená bezpečná pozdĺžna vzdialenosť vodičom

vozidla Tatra 815, pričom daný prvok nehodového deja by vyvolal kolíznu situáciu)
2. nesprávna technika jazdy vodiča motocykla DUCATI vzhľadom na rýchlosť jazdy, ktorou sa v
danom úseku komunikácie pohyboval (rýchlosť jazdy motocykla DUCATI vyššia ako v danom úseku
komunikácie najvyššie dovolená by bola tým prvkom nehodového deja, ktorý znemožnil vodičovi
motocykla zabrániť dopravnej nehode).

V prípade, že k dopravnej nehode došlo v súlade s výpoveďou svedka U. T., je technickou príčinou
vzniku predmetnej dopravnej nehody nesprávna technika jazdy vodiča motocykla DUCATI a to jazdy
rýchlosťou vyššou ako bola v čase vzniku dopravnej nehody v danom úseku komunikácie najvyššie
dovolená. Z technického hľadiska je prijateľné, že v čase začiatku predchádzania vodič vozidla Tatra,
vzhľadom na smerové vedenie komunikácie, nemal možnosť vidieť za sebou idúci motocykel DUCATI

nachádzajúci sa v danom čase v oblasti zakrytého výhľadu, pretože vodič vozidla Tatra nemal v danom
prípade možnosť zabrániť dopravnej nehode.

45. Súd z pripojeného spisu tun. súdu č.k. 7C/228/2011 zistil, že jeho súčasťou je znalecký posudok
znalca z odboru Doprava cestná, odvetvia Technicky stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave,

odhad hodnoty cestných vozidiel Ing. Jiřího Dudáčka PhD. o dňa 17. 12. 2014 Číslo úkonu: 7/2014.
Znalecké dokazovanie týmto znalcom bolo nariadené v konaní 7C/228/2011.45.1. Zo záverov vyššie uvedeného znaleckého posudku súd vyplýva, že príčiny dopravnej nehody zo
dňa06.10.2018,ktorých zhodnotenie jeajpredmetomkonaniasúvyhodnotenévariantneatovprípade
dolnej a v prípade hornej hranice technicky prijateľného intervalu rýchlosti jazdy motocykla DUCATI tak,

že :
- v prípade dolnej hranice intervalu rýchlosti jazdy motocykla DUCATI (cca 125 km/h, je technickou
príčinou vzniku dopravnej nehody nesprávna technika jazdy vodiča vozidla TATRA (nesprávna technika
jazdy vodiča vozidla TATRA by bola tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a
súčasne znemožnil vodičovi motocykla DUCATI zabrániť dopravnej nehode),

- v prípade hornej hranice intervalu rýchlosti jazdy motocykla DUCATI (cca 144 km/h) sú technickou
príčinou vzniku dopravnej nehody dva prvky nehodového deja:

1. nesprávna technika jazdy vodiča vozidla TATRA (vodičovi motocykla DUCATI by aj v prípade správnej
techniky jazdy a nenáhlej zmene rýchlosti jazdy bola skrátená bezpečná pozdĺžna vzdialenosť vodičom
vozidla TARA, pričom daný prvok nehodového deja vyvolal kolíznu situáciu) a teda nesprávny spôsob

predchádzania vodiča vozidla TATRA

2. nesprávna technika jazdy vodiča motocykla DUCATI vzhľadom na rýchlosť jazdy, ktorou sa v
danom úseku komunikácie pohyboval ( rýchlosť jazdy motocykla DUCATI vyššia ako v danom úseku
komunikácie najvyššia dovolená by bola tým prvkom nehodového deja, ktorý znemožnil vodičovi

motocykla zabrániť dopravnej nehode).

45.2 Znalec zároveň zhodnotil, že z technického hľadiska je priebeh nehodového deja prijateľný tak ako
popisoval svedok T., a v prípade ak k dopravnej nehode malo dôjsť v súlade s výpoveďou svedka T., tak
je technickou príčinou vzniku dopravnej nehody nesprávna technika jazdy vodiča motocykla DUCATI

a to jazda rýchlosťou vyššou akou bola v čase vzniku dopravnej nehody v danom úseku komunikácie
najvyššia dovolená

45.3 K technike jazdy vodičov znalec v znaleckom posudku uviedol, že technika jazdy vodiča
TATRA bola posudzovaná z hľadiska spôsobu predchádzania pred ním jazdiaceho vozidla v súlade s

technickým výkladom § 14 ods. 2 zák.č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a v
prípade vodiča motocykla DUCATI bola jeho technika jazdy posudzovaná v súvislosti s rýchlosťou jazdy
a to v súlade s § 15 zák.č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách.

46. Súd zo Znaleckého posudku č. 198/2016 Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. znaleckej

organizácie v odbore Zdravotníctvo a farmácia, Boženy Němcovej 8, Bratislava zo dňa 26. 07. 2016
zistil, že zadávateľom znaleckého posudku bol žalovaný a v zmysle tohto znaleckého posudku sťaženie
spoločenského uplatnenia za úraz žalobcu predstavuje počet bodov 9 742,50.

47. Súd zo Znaleckého posudku č. 13/2015 znalca MUDr. Milana Jančiara zo dňa 11. 12. 2015 (č.l.

365) zistil, že zdravotný stav bol k hodnoteniu SSU žalobcu ustálený dňa 07. 09. 2011, kedy bol na
kontrolnom neurologickom vyšetrení u MUDr. Eriky Malej, ktorá podpísala objektívny stav pacienta po
skončení kúpeľnej liečby v NRC Kováčová nasledovne:
....postoj a chôdza značne obmedzené, len s dopomocou, pacient je mobilný na invalidnom vozíku, pri
vyšetrení vyžaduje pomoc dospelej inej osoby, je nesebestačný.

48. Podľa § 444 O.z., pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

49. Občiansky zákonník nevymedzuje ani pojem bolesť, ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia,

ani v tom v akom rozsahu a na základe čoho sa tieto práva priznávajú. Uvedené otázky sú uvedené
v zákone č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Zákon ustanovuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Bolesťou podľa uvedeného zákona je ujma spôsobená poškodením na
zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je

stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné
úkony poškodeného pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh.50. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo.

51. Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorými sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotili v lekárskom posudku. Peňažná hodnota 1 bodu sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistené štatistickým úradom za kalendárny rok predchádzajúci
roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Posudzujúci
lekár hodnotí bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe zákona

č. 437/2004 Z.z.

52. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len následok).

53. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorázovo, musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v
rozsahu v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a § 8). Sadzby

bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanoveného v prílohe č. I, II a IV. časti.

54. Podľa § 5 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorými sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a § 8). Výška náhrady za

bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci
roku,vktoromvznikolnároknanáhradupodľaods.1za1bodavýslednásumasazaokrúhlinanajbližšie
celé Eur smerom nahor. Ministerstvo zdravotníctva SR ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa ods. 2 opatrením vyhláseným v Zbierke

zákonov SR uverejnením oznámenia a jeho vydaní najneskôr do 31. 05. príslušného kalendárneho roka.

55. V roku 2010 bola na určenie sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia platná hodnota
bodu rovnajúca sa sume 14,89 Eur, čo vyplýva z Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR z 20.mája
2010 č. 13134/2010-OL.

56. V danom prípade, po podaní znaleckého posudku MUDr. Milana Jančiara a jeho doplňujúcich
vyjadrení, v konaní nebolo sporné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu,
pričom sťaženie spoločenského uplatnenia podľa znalca MUDr. Milana Jančiara bolo ohodnotené na
7930 bodov za somatické trvalé následky a 1560 bodov za psychické trvalé následky, čo celkovo

predstavuje 9490 bodov K úrazu u žalobcu došlo v roku 2008, avšak v zmysle Znaleckého posudku
MUDr. Milana Jančiara, k ustáleniu zdravotného stavu u žalobcu došlo dňom 07. 09. 2011, kedy hodnota
1 bodu predstavovala síce sumu 15,38 Eur, avšak v danom prípade je potrebné aplikovať hodnotu bodu
za rok 2010, t.j. vo výške 14,89 Eur a sťaženie spoločenského uplatnenia takto predstavuje celkovú
sumu 141 306,10 Eur (9 490 x 14,89 Eur).

57. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., v prípadoch hodných osobitného zreteľa akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

58. Tunajší súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca sa v danom prípade

v dôsledku úrazu stal invalidným a preto mu v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. prislúcha
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca si uplatnil zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia o 40 %. Vzhľadom na rozsah zranení a následky, ktoré zranenie
zanechalo v osobnom, rodinnom, pracovnom, spoločenskom, športovom a kultúrnom živote žalobcu, čo
mal súd preukázané z výpovede žalobcu, svedkyne - manželky žalobcu T. O., ale najmä zo znaleckých

posudkov MUDr. Levkuša, MUDr. Jančiara, MUDr. Caisovej, súd žalobcovi priznal zvýšenie náhrady
sťaženia spoločenského uplatnenia o 40 %, nakoľko jednoznačne možno konštatovať, že ide o prípad
hodný osobitného zreteľa. Skutočnosť, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa nespochybnil ani
žalovaný. Súd tak žalobcovi priznal celkovú sumu vo výške 98 914,27 Eur (9 490 x 14,89 Eur = 141306,10 Eur + 40 % = 56 522,44 Eur, t.j. spolu 197 828,54 , pričom súd sumu 197 828,54 Eur znížil o
jednu polovicu.

59.Žalobcasavdanomprípadedomáhalnáhradysťaženiaspoločenskéhouplatneniaza1bodvovýške
15,38 Eur, t.j. hodnota bodu, ktorá platila v roku 2011, kedy podľa názoru žalobcu došlo k ustáleniu jeho
zdravotného stavu a vypracovaniu znaleckého posudku za sťaženie spoločenského uplatnenia.

60. V konaní tak bola sporná hodnota 1 bodu.

61. Tunajší súd sa v danom prípade nestotožnil s tvrdením žalobcu v tom smere, že hodnota 1 bodu
má predstavovať sumu 15,38 Eur, t.j. hodnota bodu aká prislúchala v roku 2011, kedy došlo k ustáleniu
zdravotného stavu žalobcu s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 437/2004 Z.z.,
v zmysle ktorého výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým

úradom SR za kalendárny rok prechádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa ods. 1 za
1 bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé eurá smerom nahor. Tunajší súd má preto za
to, že je pre výšku 1 bodu v eurách rozhodujúca priemerná mesačne mzda za predchádzajúci rok pred
ustálením jeho zdravotného stavu podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR. Keďže k ustáleniu
zdravotného stavu došlo v roku 2011, výšku 1 bodu v eurách je potrebné stanoviť za rok 2010, ktorý

teda predchádzal roku, v ktorom bol ustálený zdravotný stav a teda v danom prípade v roku 2010, kedy
bola hodnota bodu vo výške 14,89 Eur.

62. Podľa § 100 ods. 1 O.z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

63. Podľa § 106 ods. 1 O.z., právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

64. V zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 O.z., pokiaľ ide o právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví,
platí len subjektívna premlčacia doba.

65. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., lekársky posudok sa vydáva len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až

po uplynutí 1 roka od poškodenia na zdraví.

66. V danom prípade právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 02. 10. 2018 vzniesol námietku
premlčania pre uplatnenie nároku žalobcu na náhradu škody pre položku 308, 301a, 316b, nakoľko tieto
položky ohodnotil počtom bodov už znalec Götzl v Znaleckom posudku č. 55/2010 zo dňa 02. 04. 2010,

kedy žalobcovi začala plynúť aj 2-ročná subjektívna lehota na uplatnene práva na súde.

67. Tunajší súd sa v danom prípade nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že nárok pre
tieto položky treba považovať za premlčaný, nakoľko z predmetného znaleckého posudku nevyplýva
ustálenosť zdravotného stavu žalobcu. V konaní mal súd jednoznačne preukázané zo znaleckého

posudku MUDr. Jančiara, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo dňa 07. 09. 2011 a žaloba na tunajší
súd bola podaná dňa 30. 03. 2012, teda v rámci 2-ročnej subjektívnej lehoty. Súd neprihliadol na
vznesenú námietku premlčania aj z dôvodu, že z ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.
nevyplýva ustálenie zdravotného stavu len pre jednotlivé zranenia, ale z tohto ustanovenia vyplýva, že
lekársky posudok je možné vydať len vtedy, keď možno považovať zdravotný stav poškodeného za

ustálený, to znamená má sa na mysli celkový zdravotný stav a nie jednotlivé zranenia. V konaní žalovaný
nepreukázal, že žalobca udelil súhlas spoločnosti VOTUM na vypracovanie znaleckého posudku, taktiež
nebolo v konaní preukázané a žalovaný nepredložil splnomocnenie žalobcu na aké úkony spoločnosť
VOTUM žalobca splnomocnil a taktiež v konaní nebolo preukázané, že žalobca mal možnosť disponovať
predmetným znaleckým posudkom a že s jeho obsahom bol oboznámený. V konaní bolo preukázané,

že žalovaný týmto posudkom disponoval už od roku 2010, v priebehu dlhotrvajúceho konania ho súdu
nepredložil a znalecký posudok predložil, resp. sa o ňom zmienil až na pojednávaní dňa 02. 10. 2018.68. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a na
ustanovenie § 153 ods. 1, 2 C.s.p., v zmysle ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného

útokuaprostriedkyprocesnejobranyvčas.Prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany
nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

69. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1, 2 C.s.p., súd v danom prípade na predložený Znalecký
posudok č. 55/2010 znalca MUDr. Miroslava Götzla zo dňa 02. 04. 2010 neprihliadol, nakoľko žalovaný
mal dostatok časového priestoru v priebehu konania na predloženie tohto znaleckého posudku a na
vznesenie námietky premlčania.

70. V danom prípade spornou zostala aj otázka nároku na náhradu škody voči žalovanému v plnej výške,
resp. v pomernej časti a zavinenie žalobcu ako poškodeného na predmetnej dopravnej nehode.

71. Podľa § 427 ods. 1, 2 O.z., fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového

vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

72. Podľa § 428 O.z., svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami,ktorémajúpôvodvprevádzke.Inaksazodpovednostizbaví,lenakopreukáže,žesaškode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

73. Podľa § 430 ods. 1 O.z., namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok
bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie
dopravného prostriedku svojou nedbanlivosťou umožnil.

74. Podľa § 431 O.z., ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o
vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

75. Podľa § 441 O.z., ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

76. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravenou v § 427 až
§ 431 je osobitným druhom občiansko-právnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe
objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie a zavinenie
nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Ustanovenie § 427 upravuje subjekt tejto zodpovednosti,

pričom podľa ods. 1 je tento subjekt určený bez ohľadu na to, prevádzkou akého dopravného
prostriedku bola škoda spôsobená. Podľa ods. 2 zodpovedajú iba prevádzkovatelia určitých dopravných
prostriedkov. Subjektom tejto zodpovednosti však môže byť aj osoba odlišná od osôb uvedených v
§ 427, ak sú splnené podmienky ustanovené v § 430 O.z. Aj pre prípady zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov platí zásada vyjadrená v § 420 ods. 2 O.z., podľa ktorej

škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ak bola spôsobená pri ich činnosti tými,
ktorých na túto činnosť použili. Z tohto ustanovenia vyplýva, že vodič prevádzkovateľa dopravného
prostriedku nie je spravidla zodpovedný za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku,
ak dopravný prostriedok, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda použil pri svojej činnosti pre
prevádzkovateľa. Podľa § 427 O.z., zodpovednosť za škodu spočíva v tom, že ide o zodpovednosť

za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou
prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Občiansky zákonník nevymedzuje,
čo treba považovať za osobitnú povahu prevádzky, avšak osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto
prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom
dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami

technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie
ani riadnym spôsobom ich užívania v súvislosti s príslušnými pravidlami premávky. Preto je odôvodnená
objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany tretích osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne
len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla je toto riziko znášania následkovzodpovednosti za škodu spôsobenú ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo
zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobnú prevádzkou motorového
vozidla.

77. V danom prípade v konaní nebolo sporné, že k dopravnej nehode, pri ktorej utrpel žalobca úraz
došlo stretom dvoch pohybujúcich sa vozidiel, ktoré zastavili až v dôsledku zrážky. Vzhľadom k tomu, že
obidve vozidlá zodpovedajú charakteristike motorového vozidla podľa § 2 písm. a/ zákona č. 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, treba v danom prípade aplikovať tento zákon.

78. Podľa § 2 písm. j/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, sa na účely tohto zákona
rozumie prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu
alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.

79. Podľa § 428 O.z., svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená

okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno považovať.

80. Objektívna zodpovednosť za škody spôsobené prevádzkou dopravného prostriedku je pomerne
prísna, pretože takmer vylučuje možnosť liberácie prevádzkovateľa. Aplikácia tohto ustanovenia je

tu však vylúčená faktom, že dopravná nehoda bola výsledkom stretu prevádzky dvoch dopravných
prostriedkov.

81. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. a/, ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z.o povinnom zmluvnom poistení
sa poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví.
Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa
ods. 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase
trvania zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

82. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., uhrádza náhradu škody poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

83. Tunajší súd v danom prípade mal preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, nakoľko v
konaní nebolo sporné a bolo preukázané, že nákladné motorové vozidlo zn. Tatra, EČV: ZC-192AF, bolo
v čase nehody poistené u žalovaného poistnou zmluvnou poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla č. 6804572677 zo dňa 29. 12. 2007. V konaní taktiež nebolo sporné, že
včasenehodyvodičompredmetnéhomotorovéhovozidlasosúhlasomjehoprevádzkovateľaapoistníka

U. Y., bol jeho syn F. Y..

84. Podľa § 441 O.z., ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

85. V danom prípade došlo k dopravnej nehode a to k stretu dvoch dopravných prostriedkov a
poškodený nárok na náhradu škody uplatnil u žalovaného ako poisťovateľa motorového vozidla Tatra,
EČV: ZC-192AF, pričom ide o objektívnu zodpovednosť za škodu bez zreteľa na zavinenie. V konaní
bolo preukázané, že došlo k škodovej udalosti, došlo k vzniku škody a existuje príčinná súvislosť
medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. Pre potrebu zbavenia sa zodpovednosti je nutné, aby

žalovaný ako poisťovateľ bezpečne preukázal také skutočnosť, ktoré ho zbavujú celkom alebo sčasti
zodpovednosti za vzniknutú škodu.

86. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 315/1996 Z.z., vodič, ktorý pri predchádzaní vybočuje zo smeru svojej
jazdy, je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy, pričom nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za

ním.

87. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z., vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä
svojimschopnostiam,vlastnostiamvozidlaanákladu,poveternostnýmpodmienkamainýmokolnostiam,ktoré možno predvídať. Vodič sme jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na
vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

88. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 315/1996 Z.z., vodič autobusu a vodič motorového vozidla s celkovou
hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg smie jazdiť rýchlosťou najviac 90 km/h. Na diaľnici a na ceste pre
motorové vozidlá vodič autobusu sme jazdiť rýchlosťou najviac 110 km/h a vodič motorového vozidla s
celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg rýchlosťou najviac 130 km/h.

89. Podľa § 3 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z.z., účastník cestnej premávky je povinný
správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky; pritom
je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, situácii
v cestnej premávke a svojim schopnostiam.

90. Podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 315/1996 Z.z., účastník cestnej premávky má povinnosť venovať

sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

91. Súd v danom prípade dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané znaleckými posudkami v
rámci trestného konania a nebolo jednoznačne určené, kto predmetnú dopravnú nehodu zavinil, či vodič
nákladného motorového vozidla TATRA F. Y. alebo vodič motocykla DUCATI a to žalobca. V konaní bolo

potrebné preukázať naplnenie zákonných predpokladov, na základe ktorých by bolo možné konštatovať,
že žalovaný ako poisťovateľ prevádzateľa sa celkom zbavil svojej zodpovednosti za škodu a ak nie, v
akej miere došlo k spôsobeniu škody aj zavinením poškodeného.

92. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, súd mal za preukázané naplnenie predpokladov

založenia objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi t.j. že :
1. došlo k škodnej udalosti
2. došlo k vzniku škody,
3. existuje príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a vznikom škody.
Nesporným pritom bolo, že prevádzkovateľom motorového vozidla bol U. Y., ktorým bola škoda

spôsobená, poistený u žalovaného. Predpoklady pre záver o úplnom zbavení sa zodpovednosti
žalovaného za vznik škody vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania v danom prípade, podľa
názoru súdu splnené nie sú a nie sú splnené ani predpoklady pre záver, že škoda bola spôsobená
výlučne zavinením poškodeného žalobcu. Dá sa však konštatovať, že v predmetnej veci škoda bola
spôsobená aj zavinením poškodeného - žalobcu a preto je namieste, aby túto znášal podľa § 441 O.z.

pomerne aj žalobca. Vo všeobecnosti platí, že pre záver do akej miery sa pri dopravnej nehode podieľal
na vzniku škody aj samotný poškodený, nemožno vychádzať len z porovnania všeobecného rozsahu
povinností uložených pravidlami cestnej premávky jednotlivým účastníkom, ani z porovnania počtu
porušených povinností na strane škodcu a na strane poškodeného v konkrétnej situácii. Rozhodujúce
je posúdenie, do akej miery sa na škodlivom výsledku podieľali jednotlivé príčiny na oboch stranách a z

hľadiska porušenia právnej povinnosti škodcom a poškodeným je podstatné najmä to, o aké významné
povinnosti išlo, aké závažné bolo ich porušenie a aký vplyv to malo na vznik škody.

93.Pokiaľideozásadnúotázkumožnéhozbaveniasažalovanéhozodpovednostizaškodu,resp.otázku
ustálenia pomeru ako sa ktorý účastník podieľal na vzniku dopravnej nehody a vzniku škody a či a ako jej

ten ktorý účastník mohol zabrániť, tu rozhodnutie záviselo od skutočností, na ktoré sú potrebné odborné
znalosti, pričom je potrebné uviesť, že v súvislosti s uvedenou dopravnou nehodou boli vypracované
4 znalecké posudky, z čoho jeden podal znalecký ústav a to Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity. Vzhľadom na rozdiely medzi jednotlivými znaleckými posudkami a ich nejednoznačnosťou,
súd pri svojom rozhodnutí vychádzal zo záverov kontrolného Znaleckého posudku znaleckého Ústavu

súdneho inžinierstva Žilina. Súd má za to, že tento znalecký posudok a jeho Doplnky 1, 2 pripravený
dvomi zodpovednými osobami znaleckého ústavu, svojou komplexnosťou a precíznosťou najlepšie
zodpovedal pre vec podstatné technické otázky, pričom účastníci jeho závery nenamietali, a preto súd pri
svojom rozhodnutí vyhádzal z jeho záverov. Znalecký ústav vzhľadom k technickej prijateľnosti údajov
uvedených aj vo svedeckých výpovediach, opísal priebeh dopravnej nehody v troch možných variantoch

s tým, že všetky tri varianty sú technicky prijateľné.

93.1 Podľa znaleckého posudku, príčinou dopravnej nehody pri variante 1, pri rýchlosti jazdy motocykla
DUCATIcca125km/hbolanesprávnatechnikajazdyvodičaTatravzhľadomnasmerovévedenievozidlaa to konkrétne nesprávny spôsob predchádzania, ktorý bol tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal
kolíznu situáciu a súčasne znemožnil vodičovi motocykla DUCATI zabrániť dopravnej nehode.

93.2 Pri variante 2, v prípade hornej hranice intervalu rýchlosti jazdy motocykla DUCATI cca 144 km/h
sú technickou príčinou vzniku dopravnej nehody 2 prvky nehodového deja a to konkrétne:
1. nesprávna technika jazdy vodiča vozidla TATRA vzhľadom na smerové vedenie vozidla - nesprávny
spôsob predchádzania bol prvkom, ktorý vyvolal kolíznu situáciu,
2. nesprávna technika jazdy vodiča motocykla DUCATI - rýchlosť jazdy motocykla vyššia ako najvyššie

dovolená, ktorá bola prvkom nehodového deja, ktorý znemožnil vodičovi motocykla zabrániť dopravnej
nehode.

93.3 Podľa variantu 3, v prípade, že k dopravnej nehode malo dôjsť v súlade s výpoveďou svedka U.
T., je technickou príčinu vzniku dopravnej nehody nesprávna technika jazdy vodiča motocykla DUCATI
tým, že rýchlosť jazdy motocykla bola prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a súčasne

znemožnil vodičovi zabrániť dopravnej nehode.

94. Súd má za to, že na základe vyššie uvedených zistení, záver o úplnej liberácii žalovaného zo
zodpovednosti za škodu v danej veci nie je možný a tak úplná liberácia žalovaného neprichádza
do úvahy ani podľa § 428, ani podľa § 441 O.z. Vzhľadom na závery znaleckého posudku Ústavu

súdneho inžinierstva nie je možné urobiť bezpečne a jednoznačne záver o tom, že by bolo bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že škode sa zo strany prevádzkovateľa nemohlo zabrániť ani
pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možné požadovať a žiadne ďalšie relevantné dôkazy na podporu
svojich uvedených tvrdení, žalovaný neoznačil a nepredložil. Ak totiž variant 1 záverov znaleckého
posudku rovnako ako pravdepodobný variant 2 a 3 pripúšťa, že jednou z príčin nehody mohla byť

nesprávna technika jazdy vodiča TATRY a toto bolo príčinou nehody, úplná liberácia žalovaného podľa
§ 441 O.z. neprichádza do úvahy. Žalovaný by sa liberovať mohol len vtedy, ak by bolo jednoznačne
na 100 % vylúčené, že by jednou z príčin nehody bola akákoľvek príčina na jeho strane alebo len
vtedy, keby bolo možné konštatovať, že škode zo strany žalovaného sa nemohlo objektívne zabrániť
ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Čo sa týka variantu 2, tá pripúšťa ako

príčinu vzniku dopravnej nehody a to jednak nesprávnu techniku jazdy vodiča vozidla TATRA , ale aj
nesprávnu techniku jazdy vodiča motocykla DUCATI a pre tento variant taktiež neprichádza do úvahy
úplná liberácia žalovaného. K úplnej liberácii žalovaného by došlo podľa variantu 3, podľa ktorého,
technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávne technika jazdy vodiča motocykla DUCATI,
ale v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že na 100 % príčinou vzniku dopravnej nehody bola práve

nesprávna technika jazdy vodiča motocykla DUCATI.

95. V danom prípade bolo trestné stíhanie voči vodičovi motorového vozidla TATRA zastavené, avšak
vzhľadom na objektívnu povahu zodpovednosti, táto skutočnosť nie je určujúca. Pre potrebu zbavenia
sa zodpovednosti za škodu v civilnom súdnom konaní je nutné, aby žalovaný bezpečne preukázal také

skutočnosti, ktoré ho zbavujú zodpovednosti sčasti, čo v danom prípade nepreukázal.

96. Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva vyplýva, že pri prvom variante príčinou nehody
bola nesprávna technika jazdy vodiča TATRY, v prípade druhého variantu nesprávna technika jazdy
vodiča vozidla TATRA, ale aj nesprávna technika vodiča motocykla DUCATI a v prípade tretieho variantu

nesprávna technika jazdy vodiča motocykla DUCATI. Prvý a druhý variant indikujú situáciu, za ktorej
vodič motorového vozidla TATRA svojím konaním porušil svoje povinnosti podľa zákona č. 315/1996
Zb. a to povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 14 ods. 2, pričom na § 14 ods. 2 tohto zákona poukázal
v znaleckom posudku č.7/14 aj znalec JIří Dudáček na str. 43. Taktiež aj u vodiča motocykla DUCATI
druhý a tretí variant indikujú situáciu, že svojím konaním porušil povinnosť vyplývajúcu z § 15 ods. 1

zák.č. 315/1996 Z.z., čo taktiež vyplýva zo znaleckého posudku č. 7/14 znalca Jiřího Dudáčka na str.
43. Súd má zároveň za to, že tak vodič TATRY, ako aj vodič motocykla DUCATI porušili rovnakou
mierou ustanovenia § 3 ods. 1, 2 zák.č. 315/1996 Z.z., t.j., že vodič motorového vozidla TATRA
a taktiež žalobca ako vodič motocykla DUCATI sa nesprávali disciplinovane a ohľaduplne tak, aby
neohrozili bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a neprispôsobili svoje správanie najmä stavebnému

adopravno-technickémustavucesty,situáciivcestnejpremávkeasvojimschopnostiamataktiežporušili
povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c/ tohto zákona a to povinnosť venovať sa plne
vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Pri všetkých troch variantoch s prihliadnutím aj
na výpoveď svedka U. T. je nepochybné, že spôsobenie škody zavinil významnou mierou aj poškodenýžalobca, ktorý preto podľa § 441 O.z. musí túto škodu pomerne znášať. V konaní bolo potrebné ustáliť
mieru pomeru oboch vodičov na vzniku škody. Súd vzhľadom na existenciu 3 variantov príčin dopravnej
nehody a vzniku škody, výpoveď svedka U. T., porušenie ustanovení zák.č. 315/1996 Z.z. zo strany

oboch vodičov, pomer ustálil na 50:50, a tak pomer ktorý aj žalobca musí znášať, súd ustálil na 50
% vzniknutej škody.

97. Tunajší súd preto v danom prípade rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia
a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 98 914,27 Eur.

98. Vzhľadom k tomu, že súd návrhu žalobcu v celom rozsahu nevyhovel, súd návrh žalobcu vo zvyšku
zamietol.

99. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 20.11.2018 navrhol vo veci doplniť dokazovanie
aj v tomto konaní o výsluch svedkov U. T.Á., P. P. a vodiča vozidla TATRA F. Y., ako aj doplnenie

dokazovania o doplnenie znaleckého posudku MUDr. Jančiara k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne o
priznaní invalidného dôchodku žalobcovi. Súd jeho návrhu nevyhovel jednak s prihliadnutím na § 153
ods. 1, 2 C.s.p., ako aj z dôvodu, že súd považoval za nadbytočné výsluchy svedkov, ktoré by zrejme
potvrdzovali len ich výpovede z trestného konania. Doplnok znaleckého posudku MUDr. Jančiara súd
nepovažuje za taký dôkaz, ktorý by výraznou mierou prispel k inému záveru súdu v tejto veci.

100. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a to
podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca sa podanou žalobou a po pripustení zmeny návrhu domáhal
zaplatenia celkovej sumy vo výške 334 962,80 Eur a súd mu priznal zaplatenie sumy 98 914,27 Eur. V
danom prípade však úspech vo veci znamenal to, že výška náhrady trov konania závisela od znaleckého

posudku a preto nemožno konštatovať, že išlo o neúspešného žalobcu, keďže mu súd priznal časť
žalobou uplatneného nároku, a preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca
má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy.

101. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto

rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

102. Súd zároveň zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok v
rozsahu 100 % z priznanej sumy.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo
vyhotovení dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v dvoch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.