Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/107/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114225951
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8114225951.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: PK AUTO PLUS, s.r.o., so sídlom
Duklianska 23, 080 01 Prešov, IČO: 31 685 285, právne zastúpený Vojčík & Partners, s.r.o. so sídlom
Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO: 36 866 563, proti žalovanému: E.. A. W., F.. XX.X.XXXX, T. R. XX,
XXX XX H., právne zastúpená JUDr. Jozefom Krenickým, advokátom, so sídlom Vajanského 43, 080

01 Prešov, IČO: 50038371, o zaplatenie 10.419,92 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 9C/91/2015-134 zo dňa 29.10.2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti úrokov
z omeškania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)

rozhodol takto:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10419,92 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
- 6,5% ročne zo sumy 4409,96 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,
- 6,00% ročne zo sumy 5209,96 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,
- 5,75% ročne zo sumy 800 € od 23.02.2014 až do zaplatenia,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom došlým súdu dňa 25.9.2014 sa žalobca domáhal
na žalovanej zaplatenia sumy v celkovej výške 10.419,92 eur spolu s úrokom z omeškania plynúcim od
splatnosti jednotlivých vystavených faktúr. V návrhu na začatie konania žalobca uviedol, že so žalovanou
uzatvorili dňa 19.12.2012 zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanej do užívania nebytové priestory o výmere 190 m2 v H., na prvom poschodí budovy na K.. J. XX,

zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. H.. V zmysle čl. 3 bod 1 zmluvy sa žalobca a žalovaná dohodli na neurčitej
dobe nájmu od 1.12.2012. Dňa 30.11.2013 uzatvorili žalobca a žalovaná dohodu o skončení zmluvy, na
základe ktorej sa nájomný vzťah končí ku dňu podpisu tejto dohody. Výška nájomného bola v zmysle
článku 4 bod 1 dohodnutá na 800,- eur mesačne s DPH, nájomné bolo splatné mesačne vopred do 15.
kalendárneho dňa príslušného mesiaca. V nájomnom neboli zahrnuté náklady súvisiace s nájmom, a to
elektrickáenergia,vodnéastočné,odvoztuhéhokomunálnehoodpaduatátootázkatedabolaupravená

v čl. 4 bod 3 zmluvy. Na základe vyššie uvedeného teda žalobca vystavil žalovanej faktúry v počte 16,ktoré však žalovaná ani z časti nezaplatila. Napriek tomu, že žalobca žalovanú vyzval na úhradu dlžnej
sumy mimosúdne, k uvedenému nedošlo, preto si žalobca uplatňuje svoje právo cestou súdu.

3. Súd vo veci pôvodne rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému bol žalovanou podaný odpor,
doručený súdu dňa 18.2.2015 (č. l. 37-38). V tomto odpore, ktorý bol zároveň prvým vyjadrením
žalovanej k žalobe, tá uviedla, že prenajaté priestory mali byť používané za účelom prevádzkovania
kaviarenských služieb. Pri prevádzkovaní kaviarenských služieb je potrebné mať aj povolenie z
príslušného mestského úradu, a to udelenie súhlasu mesta k zriadeniu prevádzky a potvrdenie

prevádzkového času. Na základe žiadosti žalovanej, E. Ú. H. ju požiadal o doplnenie kópie
právoplatného rozhodnutia o užívaní stavby na tento účel. Keďže žalovaná tento doklad nemala,
telefonicky kontaktovala pána P., zástupcu žalobcu, aby daný problém vyriešil. Avšak 2.1.2013 E. Ú.
R. H. informoval žalovanú, že žiadosť nebola doplnená a tak ohlásenie prevádzkového času považuje
za bezpredmetné. Vzhľadom na to, že prenajaté priestory žalovaná nemohla užívať na účel ním
požadovaný, má za to, že celá táto záležitosť je bezpredmetná a že jej povinnosť platby nájomného

nevznikla.

4. Zistený skutkový stav okrem už vo vyššej časti odôvodnenia citovaných právnych predpisov, súd prvej
inštancie posudzoval nasledujúco:
-Predovšetkýmsúdprvejinštanciemázapreukázané,žedošlokuzavretiunájomnejzmluvynapriestory

na K.. J. Č.. XX R. H., ktorá však vzhľadom na to, že nebolo preukázané, že môžu slúžiť na obchodnú
činnosť formou prevádzkovania kaviarne je neplatná, keďže nebol dosiahnutý súlad medzi stavebno-
technickým určením nebytových priestorov a účelom nájmu, a preto túto zmluvu o nájme súd vyhodnotil
ako absolútne neplatný právny úkon.
- Vzťah medzi stranami sporu je treba preto vyporiadať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení.

Podľa Občianskeho zákonníka
- § 451 ods.1 - Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
- § 451 ods. 2 - Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho,
na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 - Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

5. Okresný súd zároveň poukázal na relevantnú judikatúru, a to rozhodnutia NS ČR sp. zn.
28Cdo/4238/2011 zo dňa 16.5.2012, 33Odo/921/2006 zo dňa 30.7.2008, 28Cdo/3526/2016 zo dňa
11.7.2017 a 32Cdo/3682/2016 zo dňa 10.1.2017, pričom vyššie uvedené pre prejednávanú vec
znamená, že ak nebytové priestory mali byť využívané „pre administratívnu a obchodnú činnosť vyvíjanú
v rámci predmetu podnikania žalovanej“ a jedným z týchto predmetov bola aj činnosť kaviarenskej,

resp. gastronomickej prevádzky, nedošlo k dosiahnutiu súladu medzi stavebno-technickým určením
nebytových priestorov a účelom nájmu, čo spôsobilo neplatnosť nájomnej zmluvy podľa § 39 OZ -
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom. Súd pokladá za chybu aj nedostatočnú predzmluvnú výmenu informácií medzi
žalobcom a žalovanou, tak aby z nej bolo zrejmé, že žalobca si vo svojich priestoroch gastronomickú

prevádzku nepraje a že žalovaná má záujem práve o takúto prevádzku. Rozsah výmeny predzmluvných
informácií súd za preukázaný nemá, preto nemožno ani určiť, kto sa na neplatnosti nájomnej zmluvy
podieľal podstatným spôsobom. V rámci prejednávanej veci je potrebné zvýrazniť aj to, že u oboch
strán išlo o podnikateľské subjekty, preto žalovanej nemožno poskytovať ochranu, ako tzv. slabšej
strane. Podľa § 261 ods.6 Obchodného zákonníka - Zmluvy medzi osobami uvedenými v ods. 1 a 2,

ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku
a týmto zákonom. Vychádzajúc z vyššie citovanej judikatúry má súd za to, že tu neexistujú tak
výrazné skutočnosti, pre ktoré by neplatnosť nájomnej zmluvy (naviac pri nepreukázaní podstatného
zavinenia neplatnosti nájomnej zmluvy niektorou zo strán sporu) mala byť okolnosťou zdôvodňujúcou

aplikáciu § 3 ods. 1 OZ pri určení výšky alebo odopretí nároku vo forme bezdôvodného obohatenia.
Zníženie výšky bezdôvodného obohatenia nemožno vzhľadom na objektívnosť tohto stavu vykonať ani z
dôvodu, že užívanie nebytových priestorov žalovanej neprinieslo zisk a možnosť realizácie ním chcenej
podnikateľskej činnosti. Žalovaná jednoznačne nebytové priestory užívala, keďže tam mala zložené vecia mala k dispozícii kľúče od týchto priestorov. Otázka prečo žalovaná k vráteniu priestorov nepristúpila
skôr, je už jej vecou.

6. Výšku bezdôvodného obohatenia mal súd prvej inštancie preukázanú na základe vyjadrenia realitnej
kancelárie ako osoby podnikajúcej v príslušnom segmente a teda spôsobilej na takéto vyjadrenie. Súd
má teda za to, že výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá výške sumy požadovanej žalovanou,
zároveň odôvodnená je aj platba za energie, ktorých suma bola stanovená podľa prepočtu uvedeného
v nájomnej zmluve, avšak tento prepočet súd považuje za relevantný aj pre účely stanovenia

bezdôvodného obohatenia.

7. Ohľadom úrokov z omeškania súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky vo veciach sp. zn. 29Odo/1813/2001, 23Cdo/3327/2007, 32Odo/736/2006. Žalovaná bola
žalobcom vyzvaná na plnenie listom zo dňa 20.2.2014, doručeným 21.2.2014. Žalovaná tak mala plniť
dňa 22.2.2014 a pokiaľ tak neurobila dňom 23.2.2014 sa dostala do omeškania. Základná sadzba ECB

ku dňu 23.2.2014 bola 0,25 % ročne a sadzba úrokov z omeškania tak bola 9,25 % ročne. Žalobca
požadoval menej a preto súd viazaný jeho návrhom, priznal úroky z omeškania v ním požadovanej
sadzbe, a to vo výške
zjednodušene
- 6,5 % ročne zo sumy 4409,96 eur od 23.2.2014 až do zaplatenia,

- 6,00 % ročne zo sumy 5209,96 eur od 23.2.2014 až do zaplatenia,
- 5,75 % ročne zo sumy 800,- eur od 23.2.2014 až do zaplatenia.
8. Konanie o určenie výšky bezdôvodného obohatenia je konaním, v ktorom výška plnenia závisí od
úvahy súdu. V takýchto konaniach treba vychádzať z toho, že úspech žalobcu je daný úspechom v
základe nároku. Žalobca je v konaní úspešný tak má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom, ktorým súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel (I. výrok)
a výroku o náhrade trov konania (III. výrok) podala žalovaná včas odvolanie, keď meritom posúdenia
veci bola skutočnosť, že nájomná zmluva je neplatná a vzťah medzi stranami je treba vysporiadať
podľa ustanovenia v bezdôvodnom obohatení. Súdom uvedená judikatúra podľa žalovanej trpí vadami

spočívajúcimi v tom, že v podmienkach rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky sa
nachádzajú rozhodnutia, ktorých obsah je vzhľadom na skutkový stav spornej veci lepšie aplikovateľný
na okolnosti tohto prípadu. Žalovaná mala za to, že nejde o relevantnú judikatúru, keď na prejednávanú
vec sa nevzťahuje, pričom dala do pozornosti, že súd prvej inštancie vyslovil predbežné právne
posúdenie veci ešte na pojednávaní dňa 13.10.2016 a zotrval na ňom viac ako 2 roky pri vykonaní

viacerých pojednávaní a až na poslednom pojednávaní vo veci samej vyslovene prekvapivo od tohto
právneho posúdenia upustil a prijal opačné rozhodnutie. Žalovaná mala za to, že súd prvej inštancie
mal napriek zmene právneho názoru pripustiť aplikáciu ust. § 3 Občianskeho zákonníka o dobrých
mravoch, keď podľa žalovanej výkon práva zo strany žalobcu vyslovene hraničí s konaním v rozpore s
dobrými mravmi. Dokonca tu vystáva otázka, či konaním, resp. nekonaním žalobcu, ktorý bol žalovanou

vyzvaný na administratívnu zmenu účelu užívania prenajatej nehnuteľnosti nevznikol žalovanej nárok na
náhradu škody. Žalovaná mala úmysel podnikať, byť ekonomicky aktívna a dosahovať zisk, čo jej bolo
zo strany žalobcu znemožnené. Už táto skutočnosť sama o sebe dáva súdu priestor na aplikáciu vyššie
uvedeného § 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca na jednej strane zavinil neplatnosť nájomnej
zmluvy, neurčil žiaden krok umožnenia vykonávania podnikania žalovanej a na druhej strane si uplatňuje

nárok na nájomné. Žalovaná mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam v tom zmysle, že nemožnosť užívania prenajatých priestorov na
dohodnutý účel vyhodnotil tak, že tento priestor považoval za riadne prenajatý na účel podľa neplatnej
zmluvy,pričomztejtoskutočnostivychádzalajpristanovenívýškyarozsahubezdôvodnéhoobohatenia.
Nezaoberal sa faktickým užívaním prenajatej veci.

10. Právna skutočnosť akým spôsobom nájomca fakticky užíval priestor na základe zmluvy, ktorá bola
uznaná za absolútne neplatnú od samého počiatku je podľa žalovanej podstatným pre určenie prípadnej
výšky bezdôvodného obohatenia. V tomto smere žalovaná poukázala v podanom odvolaní na nález
Ústavného súdu SR z 26.4.2013 č.k. IV. ÚS 554/2012-35 a takisto na uznesenie Najvyššieho súdu

SR z 19.1.2012 sp. zn. 2Cdo/92/2010, podľa ktorého záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia
vznikne však len za splnenia určitých predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia
na strane určitej osoby (obohateného) protiprávneho získania bezdôvodného obohatenia, majetková
ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získanímbezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto
predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Podľa
ustálenej judikatúry (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5Cdo/8/2009) bezdôvodným

obohatením je peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase na
porovnateľné užívanie veci s prihliadnutím na spôsob užívania a druh právneho dôvodu, ktorým sa z
pravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá.

11. Z vyššie uvedeného podľa odvolateľky vyplýva, že súd prvej inštancie sa mal pri stanovení výšky

bezdôvodného obohatenia zaoberať spôsobom užívania obsadeného (odvolateľka zámerne neuvádza
prenajatého) priestoru, nakoľko podľa vyššie uvedeného sa má hodnotiť porovnateľné užívanie veci.
Je nevyhnutné zdôrazniť, že v dôsledku nemožnosti prevádzkovať v nebytovom priestore kaviareň
žalovaná mala v týchto priestoroch len uskladnenú časť vecí potrebných na podnikanie. Nezávislí
pozorovateľ pri vstupe do týchto priestorov objektívne musel zhodnotiť, že v nich nedochádza k
prevádzke akejkoľvek podnikateľskej činnosti. Hnuteľné veci patriace žalovanej v nebytovom priestore

boli len uskladnené. K zmene na prenájom na podnikateľské účely potencionálne mohlo dôjsť v prípade,
ak by si prenajímateľ splnil svoju povinnosť a na príslušnom stavebnom úrade by zabezpečil zmenu
v účele užívania stavby na čo ho žalovaná vyzývala a čo vyplýva aj z vykonaného dokazovania. K
tomu však nedošlo, a tak medzi stranami sporu došlo k faktickému právnemu vzťahu, ktorého obsah
sa najviac približuje zmluve o uskladnení vecí. Z vyššie uvedeného podľa žalovanej vyplýva, že výška

bezdôvodného obohatenia by nemala byť určená vo výške obvyklého nájomného, ale ako výška
obvyklého skladného, nakoľko uskladnenie veci sa svojim charakterom najviac približuje faktickému
užívaniu nehnuteľnosti žalovanou. Žalovanej sa tak nezmenšil majetok o sumu, ktorou by musela
vynaložiť na uskladnenie hnuteľných veci čomu zodpovedá nezväčšenie majetku v rovnakom rozsahu
na strane žalobcu.

12. Podľa žalovanej súd vec nesprávne právne posúdil, keď výšku bezdôvodného obohatenia stotožnil s
výškou nájomného navýšeného aj o náklady súvisiace s užívaním nehnuteľnosti podľa faktúr, ktoré mal
žalobca vystaviť žalovanej. Žalobca v priebehu celého konania nepreukázal, že by predmetné faktúry
skutočne doručil žalovanej a rovnako nepreukázal na základe čoho si vyúčtoval výšku nákladov za

energie, nakoľko čl. 4 ods. 3 zmluvy tieto znáša nájomca v úmernej časti zodpovedajúcej veľkosti podielu
prenajatýchnebytovýchpriestorovvcelkovejplochenebytovýchpriestorovpredmetnýchnehnuteľnostíz
celkovej fakturácie o jednotlivých dodávateľov. Fakturácie za energie budú fakturované 1x štvrťročne ku
poslednémudňuzakalendárnyštvrťrokpodľapomeruspotrebyzprenajatýchplôchkucelkovejspotrebe
podľa príslušných meračov spotreby a celkovej fakturácie od dodávateľov predmetných nehnuteľností.

Žalovaná v tejto súvislosti poukázala, že žalobca v konaní nepreukázal vyúčtovanie jednotlivých
dodávateľov energií a služieb. Ak teda súd vychádzal pri určení výšky bezdôvodného obohatenia z
podkladov, ktoré uviedol, no nepreukázal žalobca, je takto určená výška neurčitá, v dôsledku čoho je
rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný. Podľa názoru žalovanej žalobca neuniesol dôkazné bremeno v
časti v rozsahu bezdôvodného obohatenia, nakoľko nepreukázal výšku bežného skladného.

13. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie a žalobu zamietol, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej stotožnil s právnou argumentáciou súdu prvej
inštancie v otázke určenia výšky bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej vo výške obvyklého
nájomného, a nie podľa faktického užívania nehnuteľnosti žalovanou. Žalobca riadne odovzdal priestory
žalovanej do užívania na výkon administratívnej, obchodnej činnosti vyvíjanej vrámci predmetu jej
podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že ich žalovaná v konečnom dôsledku neužívala na výkon

podnikateľskej činnosti (nech je už akákoľvek), ale len na uskladnenie vecí, nemôže byť na ťarchu
žalobcu. Ak by žalovaná trvala na užívaní priestorov na účel prevádzkovania kaviarne, je podľa žalobcu
otázkou prečo nedošlo z jej strany k odovzdaniu priestorov žalobcovi skôr keď si musela byť vedomá,
že predmetné priestory s prihliadnutím aj na výpis z listu vlastníctva nie je možné využívať na účel
kaviarne. Žalobca bol po celý čas užívania priestorov žalovanou v domnení, že ich žalovaná užíva

na podnikateľský účel - výkon administratívnej a obchodnej činnosti vyvíjanej vrámci jej predmetu jej
podnikateľskej činnosti. Nebolo možné rozumne od žalobcu očakávať aby si následne preveroval či
predmetné priestory sú žalovanou využívané v súlade s jej podnikateľskou činnosťou zapísanou v
Živnostenskom registri. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR vo veci33Odo/921/2006, podľa ktorého nehnuteľnosti pokiaľ nevyhovovali podnikateľským zámerom žalovanej,
mala ich predať naspäť žalobcovi aby s nimi mohol sám disponovať.

15. Vzhľadom k neplatnosti nájomnej zmluvy tak žalovaná užívala nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,
čím získala v zmysle § 451 bezdôvodné obohatenie, v takom prípade vzniká v prospech tomu, kto
realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby sa jeho majetkový prospech zmenšil o prostriedky
vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Pretože ak taký užívateľ nie
je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť

bezdôvodné obohatenie peňažnou čiastkou, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaním obvykle v danom
mieste a čase na užívanie obdobného predmetu nájmu a ktorý by nájomca za obvyklých okolností bol
povinný platiť podľa nájomnej zmluvy.

16. V ďalšom žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4Cdo/104/2008, podľa
ktorého sa pri posúdení otázky získania bezdôvodného obohatenia prihliadne na účel a rozsah užívania

a druh právneho dôvodu, ktorým sa z pravidla užívanie veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá.

17. Na základe vyššie uvedeného mal žalobca za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho
právneho posúdenia veci a preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

18. Žalovaná repliku k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu nepodala.

19. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštačného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa

§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne. Je potrebné uviesť,
že výrok rozsudku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania zamietol nebol napadnutý
odvolaním žiadnou z procesných strán, preto nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho
prieskumu. Tým zostal len výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe čiastočne (okrem časti
požadovaného úroku z omeškania) vyhovel a výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania.

20. Je potrebné uviesť, že rozsudok prvoinštančného súdu v rámci svojho odôvodnenia nie je v súlade
s ust. § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení okrem iného súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré v skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich právne vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie

navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd
dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

21. Z obsahu rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že súd pri odôvodnení svojho rozhodnutia
nevychádzal z citovaného zákonného ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Z rozsudku prvoinštančného súdu

nie je možné zistiť ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s podstatnými námietkami žalovanej, najmä
pokiaľ sa týka aplikácie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v prípade nedôvodnosti tejto aplikácie
s námietkou spočívajúcu v tom, že žalobca mal z dôvodu, že žalovaná nemohla zavineným konaním
žalobcu predmetné nebytové priestory využívať na predmet svojej podnikateľskej činnosti, nárok na
odplatu len do výšky obvyklého skladného.

22. Súd prvej inštancie nedôvodnosť aplikácie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v bode 10.2
odôvodnenia svojho rozhodnutia zdôvodnil len odkazom na ním citovanú judikatúru (rozsudky
Najvyššieho súdu Českej republiky), pričom jeho zdôvodnenie, že „tu neexistujú tak výrazné skutočnosti,
pre ktoré by neplatnosť nájomnej zmluvy (najviac pri nepreukázaní podstatného zavinenia neplatnosti

nájomnej zmluvy niektorou zo strán) mala byť okolnosťou zdôvodňujúcou aplikáciu § 3 ods. 1 OZ“ je
nezrozumiteľné a arbitrárne a ako také nespĺňa náležitosti odôvodnenia rozsudku.

23. Medzi stranami nebolo sporu - nenamietala to žiadna zo strán, že zmluva o nájme nebytových
priestorovuzatvorenámedzisporovýmistranamidňa19.12.2012jeneplatná.Zuvedenéhodôvodupreto

v prípade, ak nie je daná možnosť aplikácie ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka prichádza v úvahu
len posúdenie prípadného nároku žalobcu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.24. Odvolací súd sa zhodne so súdom prvej inštancie nestotožnil s možnosťou aplikácie ust. § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci v prospech žalovanej, keď je jednoznačné, že žalovaná
malatietonebytovépriestorykdispozíciíužod1.12.2012,atoaždoichodovzdaniažalobcovinazáklade

dohody o skončení zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.11.2013. V týchto nebytových
priestorov, tak ako to vyplynulo aj z jej výpovede, mala uskladnený kávovar a sedaciu súpravu a tieto
nebytové priestory nemohol žalobca za uvedenú dobu užívať, resp. mať z nich hospodárky výnos. Preto
takýto výkon práv žalobcu spočívajúci v jeho pasivite nemôže byť na jeho ujmu, aj keď v konaní nebolo
doposiaľ ustálené kto rozhodnou mierou zapríčinil skutočnosť, že žalovaná nemohla tieto nebytové

priestory užívať na prevádzku kaviarne tak ako pôvodne zamýšľala. Preto v úvahu prichádza nárok
žalobcu voči žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia.

25. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho dôvodu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

27. Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením.

28. Bezdôvodné obohatenie je v ust. § 451 Občianskeho zákonníka konštruované ako predmet plnenia,
ktorý sa ma vydať. V ods. 1 je pritom vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. V ods. 2 tohto ustanovenia je vymedzený pojem
bezdôvodného obohatenia. Zákon v tomto ustanovení uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia
(piata je obsiahnutá v § 454).

29. Tak, ako to uviedol vo svojom rozhodnutí vo veci 2Cdo/92/2010 zo dňa 19.1.2012 aj Najvyšší

súd Slovenskej republiky, podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť
toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol
predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným
vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej
skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah

bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými
sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávneho získania
bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou
inej, určitej osoby.

30. Záver súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že žalovaná je povinná vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie je teda podľa odvolacieho súdu správny, kde však sa ďalej súd prvej inštancie nevyporiadal
s námietkou žalovanej ohľadom vyčíslenia tohto bezdôvodného obohatenia, keď žalovaná mala
za to, že výška tohto bezdôvodného obohatenia predstavovala cenu obvyklého skladného a nie

obvyklého nájomného za tieto nebytové priestory, ktorých výmera tak ako to vyplýva z nájomnej zmluvy
predstavovala 190 m2.

31. Skutkový záver súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že zníženie výšky bezdôvodného obohatenia
neprichádza v úvahu z dôvodu, že žalovaná tieto nebytové priestory užívala neobstojí, keď tak ako

to vyplýva z doposiaľ vykonaného dokazovania žalovaná tieto nebytové priestory nemohla užívať z
dôvodu, že jej nebol udelený súhlas mesta k zriadeniu takejto prevádzky (kaviarne), nakoľko žalovaná
nepredložila rozhodnutie o užívaní stavby na požadovaný účel. Preto podstatným pre posúdenie akého
nároku sa žalobca môže v konaní domáhať (či bezdôvodné obohatenie vo výške obvyklého nájomného,
alebo obvyklého skladného), je zistenie a posúdenie skutkových okolností, ktorá zo strán sporu, v

akej miere, zavinila nemožnosť užívať týchto priestorov žalobkyňou, čo súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí opomenul.32. V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/52/2005, podľa ktorého o plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ide v prípade užívania nebytových priestorov bez nájomnej, či inej zmluvy alebo iného

titulu oprávňujúceho tieto priestory užívať (analogicky v prípade užívania akejkoľvek nehnuteľnosti -
poznámka odvolacieho súdu). V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie
prijíma bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonanie jemu patriacich oprávnení a bez
toho,abysajehomajetokzmenšiloprostriedkyvynaloženévsúvislostisprávnymvzťahomzakladajúcim
právo užívať nebytový priestor (či inú nehnuteľnosť). Pre vyriešenie otázky kto v prípade takéhoto

plnenia získava majetkovú hodnotu a kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie (je
rozhodujúce kto uvedené plnenie prijíma, kto realizuje užívateľke oprávnenia) bez právneho dôvodu,
bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok
zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať nebytový
priestor (či inú nehnuteľnosť). Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na samú povahu
plnenia schopný ho vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§

458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

33. V prejednávanej veci je podstatným vyriešenie otázky, nie kto je povinný vydať získané bezdôvodné
obohatenie, keď týmto je nepochybne žalovaná, nakoľko ona prijala plnenie spočívajúce v užívaní
predmetných nebytových priestorov, ktoré boli predmetom neplatnej nájomnej zmluvy a ona realizovala

užívateľské oprávnenia bez právneho dôvodu z titulu neplatnej nájomnej zmluvy, ale rozhodujúca
je forma tejto náhrady za vykonávanie žalovanej patriaceho oprávnenia spočívajúceho v užívaní
týchto nebytových priestorov bez toho, aby sa jej majetok zmenšil o prostriedky vynaložené na ich
nájom, t.j. či žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného
zodpovedajúceho vynakladaným čiastkam v danom mieste a čase na užívanie obdobného premetu

nájmu, alebo na obvykle skladné za užívanie týchto nebytových priestorov o výmere 190m2 počas
obdobia od ich prevzatia do odovzdania žalobcovi, samozrejme navýšené o príslušné energie z
dôvodu, že žalobca musel za žalovanú zaplatiť prevádzkové náklady žalovanou užívaných priestorov
(vodné, stočné, elektrická energia). Pre posúdenie, ktorý z týchto dvoch titulov vydania bezdôvodného
obohatenia prichádza v úvahu prejednávanej veci je rozhodujúcim ustálenie skutkových okolností

spočívajúcich v tom, ktorá zo strán zmluvy o nájme zapríčinila nemožnosť užívania týchto nebytových
priestorov žalobkyňou, či žalobkyňa tým, že uviedla žalovaného do omylu a žalovaný sa domnieval, že
tieto chce užívať výlučne pre administratívnu a obchodnú činnosť, alebo žalobca tým, že neposkytol
žalovanej súčinnosť, nakoľko neposkytol žalovanej, resp. J. Ú. E. H. potrebné doklady potrebné na
rozhodnutie o zmene v užívaní stavby. Tieto skutočnosti je však povinná preukázať žalovaná, t.j.,

že žalobca mal vedomosť o snahe žalovanej zmeniť užívanie stavby na prevádzku kaviarenského
zariadenia a výlučne jeho pasivitou, keď žalovaná nemohla doplniť svoju žiadosť o udelenie súhlasu
mesta k zariadeniu prevádzky kaviarenských služieb o rozhodnutie o užívaní stavby na požadovaný
účel nedošlo k tomuto povoleniu. Za týmto účelom je preto potrebné, aby sa súd prvej inštancie
oboznámil s príslušným administratívnym spisom vyššie uvedenej žiadosti žalovanej, t.j., či mal žalobca

vedomosť o tejto žiadosti a zároveň je žalovaná v prípade, ak z tohto spisu táto vedomosť žalobcu
nevyplýva, povinná navrhnúť dôkazy, ktoré by preukázali takúto vedomosť žalobcu, inak neunesie
dôkazné bremeno tvrdenia spočívajúce v tom, že žalobca mal takúto vedomosť. K preukázaniu takejto
skutočnosti však nepostačuje len samotné tvrdenie žalovanej spočívajúce v údajnom telefonáte s pánom
P.. V prípade, ak žalovaná neunesie dôkazné bremeno preukázať, že k znemožneniu užívania týchto

nebytových priestorov došlo konaním, resp. aj pasivitou žalobcu, t.j., že žalobca má nárok len na obvyklé
skladné za užívanie priestorov o takejto výmere (190 m2 za obdobie od prevzatia nebytového priestoru
do jej odovzdania žalobcovi) je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške
obvyklého nájomného za užívanie nehnuteľnosti o rovnakej výmere, v rovnakej lokalite a v rovnakom
časovom období. Samozrejme navýšenie o alikvótnu čiastku nákladov na energie, ktorú musel žalobca

vynaložiť za žalovanej užívanú výmeru nebytových priestorov 190m2.

34. Dôkazné bremeno spočívajúce v tom, že žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie
len vo výške obvyklého skladného navýšené o alikvótnu čiastku vynaložených energií žalobcu v priamej
súvislosti s týmito nebytovými priestormi, tak ako to uviedol odvolací súd vyššie zaťažuje žalovanú.

35. Všetky tieto okolnosti, ktoré vytkol odvolací súd prvoinštančnému súdu sú dôvodom pre zrušenie
veci podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, kedy súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivýproces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd zrušil
aj výrok prvoinštančného rozsudku o trovách konania podľa § 396 ods. 3 CSP, kedy bude musieť
prvoinštančný súd rozhodnúť v ďalšom konaní o náhrade trov aj odvolacieho konania.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).