Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/119/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612010656
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7612010656.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov
JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Daniely Mitterpákovej v trestnej veci proti obžalovanému U. S. pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/159/2012 zo dňa 22. 1. 2019 na verejnom
zasadnutí konanom v Košiciach dňa 19. novembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného U. S..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 3T/159/2012 zo dňa 22. 1. 2019 uznal obžalovaného
U. S. vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s použitím §
139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s
použitím § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa2.septembra2011včaseokolo10.00hod.vobciPrakovce,okresGelnicapredvchodovýmidverami
bytu v obytnom bloku č. XXX/X, fyzicky napadol svoju tohto času bývalú manželku S. S., t.č. C., a
to tak, že ju rukami chytil za vlasy, stiahol ju na zem, v dôsledku čoho poškodená spadla na chrbát
a udrela si temeno hlavy, pričom jej spadli z očí okuliare na zem a tak došlo k ich poškodeniu, čím
spôsobil pre S. C. škodu vo výške 600,- €, pričom jej vulgárne nadával a vyhrážal sa zabitím, následne

ju obvinený najmenej raz udrel päsťou ruky do oblasti úst, následne ju najmenej dvakrát nohou kopol do
tela, rukou chytil za oblasť brady a líc obojstranne, čím poškodená utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív
v záhlavovej oblasti, tržnú ranu na sliznici dolnej pery, pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti brady a
krku obojstranne, pomliaždenie pravého ramena s krvnou podliatinou, pomliaždenie driekovej oblasti
vpravo s krvnou podliatinou, pomliaždenie na zadných plochách oboch stehien s krvnými podliatinami,
podvrtnutie krčnej chrbtice s bolestivým syndrómom krčnej chrbtice a s krčnohlavovým syndrómom s

dobou liečenia v trvaní najmenej 36 dní, počas ktorých bola obmedzená v obvyklom spôsobe života a
keďže sa voči nej správal agresívne aj v minulosti, vzbudili jeho vyhrážky u nej obavu, že ich aj uskutoční.

Súd podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona s použitím článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd obžalovanému trest neuložil.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosti zaplatiť poškodenej S. C., rod. U., nar.
XX.X.XXXX v A., J., bytom F. č. XXX náhradu škody vo výške 600 € z titulu poškodených okuliarov a
škodu vo výške 1.307,30 € z titulu bolestného. Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku odkázal poškodenú S. C.,
rod. U., nar. XX.X.XXXX v A., J., bytom F. č. XXX so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že

znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že vzhľadom na jeho telesné postihnutie nebol spôsobilý
vykonať skutok tak, ako znela obžaloba. Bol bez ďalšieho dokazovania odsúdený za nebezpečnévyhrážanie, čo vôbec nebolo predmetom dokazovania, ani kvalifikácie skutku v obžalobe, ako aj voči
dôvodom, na základe ktorých konajúci súd dospel k napádanému výroku. Konajúci súd v rozsudku sa
nevyjadril, že pri takých poraneniach akých obžaloba uvádza, nebol zachovaný postup. Polícia prišla až

štyri dni po údajnom skutku. Z celého postupu obžaloby vyplýva, že si podľa potreby sama vykazovala
lekárske posudky, aby podvodom získala od neho peniaze. K žiadnemu fyzickému kontaktu nedošlo,
čo mu ani nebolo dokázané, od neho odišla s okuliarmi na očiach, nemala ich poškodené (má viacero
okuliarov). Krivo ho obvinila, on je ZŤP po DMO, k ničomu nedošlo, skutok sa nestal, je nevinný.

V písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že odvolanie sa
dotýka tak výroku o vine, ako aj výroku o treste a náhrade škody. Navrhol, aby krajský súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby sám vo
veci rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí.

V doplnení dôvodov odvolania podrobne rozoberá priebeh celého trestného konania a uviedol, že z

napadnutého rozsudku vyplýva, že súd vyhodnotil dôkazy jednostranne bez ohľadu na rozpornosť
znaleckých posudkov a rozpornosť výpovedí znalcov k zraneniam poškodenej, pričom tieto rozpory
aj napriek dlhému a rozsiahlemu dokazovaniu neboli žiadnym spôsobom odstránené. Napadnuté
rozhodnutie je rovnako v rozpore so základnými zásadami trestného konania uvedených v ustanovení
§ 2 ods. 12 Tr. por. Trestné stíhanie voči jeho osobe sa začalo na základe nepravdivých oznámení

samotnej poškodenej a nebolo počas celého konania ničím preukázané, že voči poškodenej sa už v
minulosti správal agresívne a už vôbec nie, aby dňa 2. 9. 2011 sa jej akýmkoľvek spôsobom vyhrážal
a to vyhrážkami, ktoré mali vzbudiť obavu, že by tieto vyhrážky mal aj uskutočniť. Podrobne rozoberá
znalecké dokazovanie znalcami MUDr. Hrubalom, MUDr. Andrášom a MUDr. Levkušom. Má zato,
že vzhľadom na vážne rozpory v lekárskych správach, v znaleckých posudkoch a vo vyjadreniach

poškodenejbolonevyhnutnéodstrániťtietorozpory,čovšakokresnýsúdneurobilanevyhovelaninávrhu
obhajoby na doplnenie dokazovania. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal
s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny
a trestu. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, o aké skutkové zistenia oprel súd svoje rozhodnutie

o jeho vine pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s
použitím § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. Nebol nikdy v minulosti ani priestupkovo a ani trestne stíhaný.
Nikdy nebolo jeho správanie prejednávané komisiou na ochranu verejného poriadku. Z napadnutého
rozsudku vyplýva, že základom v rámci hodnotenia všetkých ostatných posudkov je znalecký posudok
MUDr. Dušana Hrubalu, ktorého závery si nekriticky a jednostranne súd osvojil a ktoré sú v rozpore

so závermi iných znalcov. Jeho vyhodnotenie je v príkrom rozpore so všetkými podkladmi po vyšetrení
krátko po incidente a všetky ostatné mechanizmy, symptómy boli popísané až po úraze, ktorý nastal
deň po incidente a to dňa 3. 9. 2011, keď poškodená odpadla na OO PZ Gelnica pri jej výsluchu.

Má zato, že v dôsledku nezistenia riadne skutkového stavu a neodstránenia rozporov znaleckých

posudkov a výpovedí znalcov, ako aj výpovedí samotnej poškodenej, súd nesprávne posúdil vec
skutkovo, aj právne. Napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť v zmysle § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení, ale aj preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Rovnako je potrebné zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por., pretože vznikli

pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie je potrebné
dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil z dôvodov § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. a vec vrátil v
zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie alebo alternatívne, aby
odvolací súd vo veci sám rozhodol a spod obžaloby ho oslobodil podľa § 285 písm. a/ Tr. por.

Poškodená prostredníctvom svojho splnomocnenca uviedla, že s napadnutým rozhodnutím okresného
súdu sa v plnom rozsahu stotožňuje a má zato, že okresný súd rozhodol plne v súlade s príslušnými
zákonnými ustanoveniami, ktoré správne vyložil a zaoberal sa dostatočne každou potrebnou okolnosťou
a skutočnosťou, ktorá bola v tomto trestnom konaní zistená. Rozsudok okresného súdu považuje za

zákonný a v súlade s vykonaným dokazovaním, navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie okresného
súdu potvrdil ako zákonný a vecne správny a odvolanie zamietol.Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného

nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel

tak k správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a
zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou
obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na
ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a
právny záver okresného súdu o vine obžalovaného.

Po podrobnom preskúmaní spisového materiálu považuje krajský súd v prvom rade za potrebné
konštatovať, že nezodpovedá skutočnosti námietka obhajoby spočívajúca v tvrdení, že okresný súd
vyhodnotil dôkazy jednostranne, že rozpory napriek dlhému a rozsiahlemu dokazovaniu neboli žiadnym
spôsobom odstránené a že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so základnými zásadami trestného

konania uvedenými v ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. Naopak, krajský súd po oboznámení sa so
spisovým materiálom, odôvodnením napadnutého rozsudku a aj odôvodnením podaného odvolania
konštatuje, že okresný súd vykonal a následne vyhodnotil dokazovanie v súlade s ustanovením § 2
ods. 12 Tr. por. a v odôvodnení napadnutého rozsudku tak, ako to už vyššie krajský súd uviedol v
súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobným až vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil svoj

vecne správny a zákonný záver o vine obžalovaného s tým, že sa dôsledne a taktiež až vyčerpávajúcim
spôsobom vysporiadal aj s obhajobou obžalovaného.

V rámci hodnotenia vykonaného znaleckého dokazovania, resp. znaleckých posudkov si aj krajský
súd osvojil závery znaleckého posudku MUDr. Dušana Hrubalu, CS., ktoré vychádzali z objektívnych

podkladov, konkrétnych lekárskych správ a vyšetrení, vrátane hodnotenia mechanizmu úrazového deja
podľa výpovede poškodenej, ktorý mal aj vonkajší prejav vo forme viditeľných zranení poškodenej,
ako to konštatoval okresný súd. V tomto smere, aj podľa názoru krajského súdu, výpovede svedkov
P. O., D. X. a F. O. jednoznačne dokazujú, že poškodená bezprostredne po tom, čo vyšla z bytovky
žiadala o pomoc, mala zranenie na ústach a v chodbe bytovky sa nachádzali jej okuliare. Okresný

súd v rámci hodnotenia výpovedí správne uviedol, že nebol dôvod pochybovať o tom, že svedkovia
O. a X., ktorí vykonávali práce na bytovke nemali dôvod nepravdivo vypovedať, keďže išlo o osoby
bývajúce vo vzdialených okresoch, ktoré nemali žiaden vzťah k obžalovanému, ani k poškodenej, resp.
nijakým spôsobom neboli na veci zainteresovaní. V zhode s lekárskou správou o prvotnom ošetrení
poškodenej aj svedok O., zať obžalovaného a poškodenej potvrdil, že sa od svokry dozvedel, že ju

napadol obžalovaný. V tejto súvislosti aj krajský súd dodáva, že uvedené výpovede vyvracajú tvrdenie
svedkyne E. U., sestry obžalovaného, ktorá uvádzala, že okrem hlasu poškodenej nepočula nič iné a
to ani prípadné iné zvuky z chodby, kde incident prebiehal.

V nadväznosti na výpovede uvedených svedkov, ktorí potvrdili telefonické udanie na políciu, resp. odvoz

poškodenej na lekárske vyšetrenie je vyvrátená obhajoba obžalovaného, že zranenia boli spôsobené
poškodenej neskôr. Okresný súd z lekárskych správ správne zistil, že poškodená bola prvotne vyšetrená
dňa 2. 9. 2011 o 11.00 hod. na Chirurgickej ambulancii v Gelnici a to pre podozrenie na prasklinu lebky
v záhlavovej oblasti, pričom ďalšie vyšetrenia, vrátane hospitalizácie prebehli v dňoch 3. 9., 5. 9., 7. 9.,12. 9. a 4. 10. 2011, čo v celom rozsahu dokumentuje časový sled udalostí po skutku, vrátane vypočutia
poškodenej políciou dňa 3. 9. 2011 o 9.00 hod. na OO PZ Gelnica s tým, že bezprostredne bola vec
hlásená na polícii už 2. 9. 2011. Tejto argumentácii zodpovedá aj skutočnosť, že zranenia poškodenej

boli fotograficky dokumentované políciou už dňa 3. 9. 2011, vrátane odfotenia poškodených dioptrických
okuliarov patriacich poškodenej, čo aj podľa názoru krajského súdu preukazuje, že skutok bol oznámený
na polícii bezprostredne po jeho vykonaní a následne boli vykonávané vyšetrovacie úkony, vrátane
lekárskeho vyšetrenia poškodenej, vzhľadom na prvotné ťažkosti, ktoré po úraze mala.

Správne tak okresný súd pri hodnotení znaleckých posudkov oboch znalcov pri súčasnom súhrnnom
hodnotení dôkazov získaných výpoveďou poškodenej, svedkov, fotodokumentácie o poranení
poškodenej, či fotografií obžalovaného vzhľadom na jeho pohybové aktivity dospel k záveru o
správnosti, objektivite, presvedčivosti a logike znaleckého posudku MUDr. Dušana Hrubalu,
CSc., ktorého závery sú tak bez akýchkoľvek pochybností v súlade aj s ďalším vo veci vykonaným
dokazovaním. Vzhľadom na uvedené tak ani krajský súd nepovažoval za potrebné vykonanie ďalšieho

kontrolného znaleckého dokazovania na ozrejmenie zranení poškodenej. Znalecký posudok MUDr.
Petra Levkuša, ktorým sa okresný súd podrobne zaoberal, bol len jedným z dôkazov, ktoré okresný súd
pri súhrnnom hodnotení dôkazov posudzoval a ktorého závery, ani podľa názoru krajského súdu neboli
v súlade s ďalším vo veci vykonaným dokazovaním, o ktorého objektivite neboli žiadne pochybnosti.

Dôsledne a presvedčivo, vzhľadom na skutočnosti známe zo spisového materiálu sa okresný súd
vysporiadal aj s obhajobou obžalovaného, že tento nemohol poškodenú biť alebo kopať, prípadne ju
zhodiť na zem vzhľadom na svoj pohybový handicap spôsobený obrnou, ktorú má od detstva. Okresný
súd správne pripustil, že obžalovaný nemá dostatočnú stabilitu a prakticky si vypomáha druhou stranou
tela, resp. končatín, čo však ani podľa názoru krajského súdu vôbec neznamená, že by nemohol

vzhľadom na iné svoje telesné aktivity, keďže používal bicykel, resp. bol odfotený lezúc na stožiar,
fyzicky napadnúť poškodenú spôsobom ustáleným v skutku napadnutého rozsudku.

Jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaným skutkovým okolnostiam a záverom
zodpovedá správne a zákonné ustálenie právnej kvalifikácie tohto konania obžalovaného ako prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. c/
Tr. zák., keďže obžalovaný sa inému - manželke ako blízkej osobe a teda chránenej osobe vyhrážal
smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, keďže táto vyhrážka bola sprevádzaná
fyzickým útokom voči poškodenej v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., keďže poškodenej - manželke, teda

chránenej osobe úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil jej zranenia, ktoré ju obmedzovali v obvyklom
spôsobe života po dobu najmenej 7 dní, čo nepochybne zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný bol odsúdený v predmetnej trestnej veci trestným
rozkazom zo dňa 20. 8. 2012 na podmienečný trest odňatia slobody s tým, že uznesením zo dňa 30. 1.
2013 bolo rozhodnuté, že je účastný rozhodnutia Prezidenta Slovenskej republiky o amnestii č. 1/2013

Z. z. zo dňa 2. 1. 2013, na základe čoho došlo k odpusteniu tohto podmienečného trestu s účinkom fikcie
neodsúdenia. Vzhľadom na uvedené by bolo tak, ako to uviedol okresný súd, neúčelné a odporovalo to
článku 6 ods. 1 Dohovoru, ktorým je Slovenská republika viazaná, aby súd v konaní po povolení obnovy
v predmetnej trestnej veci ukladal obžalovanému trest.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.