Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517200767
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8517200767.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.MilošaKolekaasudcovJUDr.Mariany

Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej, v spore žalobkyne: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. B.
XXX, pr. zastúpená, AK, JUDr. Viera Komanová, 17. novembra č. 31, Stará Ľubovňa proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, pr.
zastúpený AK, JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233
516, o zaplatenie 922,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa č. k. 6Csp/76/2017-97 zo dňa 05.12.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.193,05 eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 58,84 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
zaplatenia sumy 922,21 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Na pojednávaní dňa 09.11.2018
žalobkyňa rozšírila žalobu a žiadala priznať sumu 1.502,06 eur tým istým právnym titulom. Súd prvej

inštancie uviedol, že dňa 02.02.2010 požiadala žalobkyňa o poskytnutie revolvingového úveru na sumu
331,94 eur a 05.02.2010 bol žalobkyni schválený revolvingový úver na sumu 331,94 eur. Toho istého
dňa požiadala žalobkyňa o ďalší revolvingový úver, ktorý jej bol schválený 05.02.2010, pričom jej bola
poskytnutá čiastka úveru 1.393,73 eur. Na prvý úver, ktorý mal číslo XXXXXXXXXX, žalovaná zaplatila
sumu 608,40 eur, pričom jej bola reálne poskytnutá suma 297,98 eur. Na druhý úver č. XXXXXXXXXX.
žalovaná zaplatila sumu 2.228,48 eur, pričom jej bola reálne poskytnutá suma 1.345,85 eur. Súd uviedol,
že na tamojšom súde bolo vedené konanie 4C/101/2014, v ktorom sa PROFI CREDIT Slovakia domáhal

voči žalobkyni zaplatenia sumy 509,92 eur titulom zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.
Žaloba bola zamietnutá, súd v odôvodnení uviedol, že v zmluve o revolvingovom úvere chýba údaj o
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, a preto sa na predmetný úver hľadí ako na bezúročný a bez poplatkov. Dojednaný
úrok z úveru je v rozpore s dobrými mravmi. Proti tomuto rozsudku nebolo podané odvolanie, avšak
spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. zobrala žalobu v celom rozsahu späť, a preto Krajský súd
uznesením z 27.10.2016 pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok zrušil a konanie zastavil. Súd uviedol,

že predmetom konania je vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia z dvoch úverových zmlúv. Obe
úverové zmluvy sú formulárového typu a majú zhodné zmluvné a obchodné podmienky. Úverová zmluva
č. XXXXXXXXXX bola preskúmavaná ex offom súdom v konaní 4C/101/2014 a súd dospel k záveru, že
táto nespĺňa náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Úverová zmluva č. XXXXXXXXXXmá totožné zmluvné a obchodné podmienky (chýba údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), a preto sa na predmetný úver
hľadí ako na bezúročný a bez poplatkov). Súd preto uzatvára, že i táto zmluva nespĺňa podmienky v

zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a hľadí sa na ňu ako na bezúročnú a bez poplatkov. Vydanie
bezdôvodného obohatenia podlieha premlčaniu, pričom v danom prípade subjektívna lehota začína
plynúť od skutočnej vedomosti o bezdôvodnom obohatení. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej
lehoty je rozhodujúci okamih, keď k vzniku bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Objektívna
premlčacia doba pri úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX aj pri úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX začala

plynúť 24.05.2011, kedy žalobkyňa uhradila splátku č. 15, ktorou prekročila sumu poskytnutého úveru.
Čo sa týka subjektívnej premlčacej doby, táto začala plynúť dňom 11.07.2016, kedy žalobkyňa prevzala
rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa 4C/101/2014. Žalobkyňa sama uviedla vo svojom vyjadrení,
že o neplatnosti zmlúv sa dozvedela na základe vyššie citovaného rozsudku. V danom prípade je
potrebnéaplikovať10ročnúpremlčaciuobjektívnulehotu,bezdôvodnéobohateniežalovanéhopovažuje
súdzaúmyselné,minimálnevrovinenepriamehoúmyslu.Žalovanýakonebankovýsubjektmádlhodobo

v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať
právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Súd preto nevyhovel námietke premlčania a
žalobu považoval za podanú včas. Z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, kde bol žalobkyni skutočne
vyplatený úver 297,98 eura a táto zaplatila 608,40 eura, je rozdiel, ktorý predstavuje bezdôvodné
obohatenie, v sume 310,42 eur. Z úverovej zmluvy XXXXXXXXXX bol žalobkyni vyplatený úver 1.345,85

eur a táto zaplatila žalovanému 2.228,40 eur, bezdôvodné obohatenie predstavuje 882,63 eur. Preto
súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 1.193,05 eur (310,42 eur + 882,63 eur) a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie § 255 ods. 2 CSP, vychádzal z
pomerného úspechu žalobkyne 79,42 % a úspechu žalovaného 20,58 %.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, a to podľa obsahu
odvolania proti celému rozsudku s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Nesúhlasil
so záverom súdu prvej inštancie o tom, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere sú bezúročné, pretože
súd na základe vykonaného dokazovania takýto záver vyvodiť nemohol. Súd prvej inštancie odkázal
na odôvodnenie rozhodnutia, ktoré bolo zrušené a ktoré teda nejestvuje a podľa názoru žalovaného

súd prvej inštancie nemôže odôvodňovať svoje rozhodnutie odkazovaním na obsah rozhodnutia, ktoré
bolo zrušené. Závery súdu prvej inštancie o tom, že úver je bezúročný z dôvodu, že neobsahuje údaj o
konečnej splatnosti a údaj o počte, výške a termíne splátok, sú v rozpore so zákonom a súdnou praxou.
Poukázal na to, že zo zmluvných dojednaní vyplýva, že v prípade oboch revolvingových úverov bol
deň splatnosti poslednej splátky dňom konečnej splatnosti úveru a obe zmluvy boli uzavreté na dobu

neurčitú.Vzmluvenebolopotrebnéuvádzaťúdajopočte,výškeatermínochsplátok,pretožetoodporuje
právnymzáveromprijatýmSúdnymdvoromEÚvoveciC-42/15alebouzneseniuNSSR3Cdo/146/2017.
Súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj námietku premlčania, kedy vychádzal z 10 ročnej premlčacej
objektívnej lehoty bez toho, aby boli dokázané okolnosti svedčiace o úmysle sa obohatiť. Poukázal
na rozhodnutie NS SR 1Cdo/238/2017, podľa ktorého samotný fakt, že nebankový subjekt poskytujúci

úver spotrebiteľovi je v postavení profesionálneho podnikateľa nemôže bez ďalšieho zakladať úmysel
tohto nebankového subjektu bezdôvodne sa obohatiť na úkor spotrebiteľa. Závery súdov o úmyselnom
bezdôvodnom obohatení popierajú pritom skutočnosti plynúce z vykonaného dokazovania, a to že
za 1) spôsob uvádzania náležitostí v zmluve o revolvingovom úvere považoval žalovaný za postup
v súlade so zákonom vychádzajúc z rozsudku Krajského súdu v Prešove 13Co/111/2014, ale aj

k kontrol vykonávaných SOI a za 2) že je preukázané, že spôsob výkladu vnútroštátneho práva
jeho implementácia nebola správna. Uvedené skutkové okolnosti popierajú úmysel žalovaného získať
bezdôvodné obohatenie. Už len samotná skutočnosť, že rôzne súdy majú odlišné či dokonca nesúladné
názory na určitú problematiku, vylučuje, aby žalovaný spravujúci sa jedným z týchto názorov konal v
úmysle získať bezdôvodné obohatenie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu

zamietol a priznal žalovanému trovy konania.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa navrhla rozsudok potvrdiť a žiadal priznať trovy odvolacieho
konania.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je vo výroku vecne správne. Súd prvej
inštancie mohol vychádzať v danom prípade z rozhodnutia Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn.
4C/101/2014, o ktorom mal vedomosť, pretože aj keď toto rozhodnutie bolo zrušené, nebolo zrušené vdôsledku odvolania, ale v dôsledku späťvzatia žaloby. Záver o tom, že predmetné zmluvy neobsahujú
zákonné náležitosti, z tohto rozhodnutia vyplýva. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že v danom prípade
zmluva neobsahovala termín konečnej splatnosti úveru, ani výšku termínu splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, a preto obidva úveru sú bezúročné a bezpoplatkové a žalobkyňa má nárok na vydanie
bezdôvodnéhoobohatenia,tedanavráteniesumy,ktorúzaplatilažalovanémunaviacoprotiposkytnutým
úverom. Súd prvej inštancie správne posúdil aj námietku premlčania, odvolací súd sa stotožňuje s tým,
že v danom prípade je potrebné aplikovať 10 ročnú premlčaciu objektívnu dobu a že súd prvej inštancie
správne posúdil aj plynutie subjektívnej premlčacej doby, kedy je potrebné vychádzať zo skutočnej

vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia. V danom prípade tento okamih je totožný s okamihom
doručenia rozsudku o neplatnosti zmluvy, z ktorého sa žalobkyňa dozvedela, že zmluva o úvere uzavretá
so žalovaným je neplatná. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vrátane vecne
správneho výroku o trovách konania potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP

a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalobkyňa v celom rozsahu úspešná, žalovaný v celom
rozsahu neúspešný, žalobkyňa teda má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).