Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/77/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213231971
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:1213231971.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: Ing. S. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, N., proti žalovanému: Slovenská elektrizačná prenosová sústava,
a. s., so sídlom Mlynské nivy 59/A, Bratislava, IČO: 35 829 141, právne zastúpený: SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, o nahradenie prejavu vôle, o

zaplatenie primeranej jednorazovej náhrady za vecné bremeno, o zaplatenie ušlého zisku, o odvolaní
žalovaného a Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline proti rozsudku Okresného súdu
Ružomberok č. k. 3C/155/2013-1936 zo dňa 21.09.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Ružomberok č. k. 3C/155/2013-1958 zo dňa 26.09.2018 v spojení s dopĺňacím uznesením
Okresného súdu Ružomberok č. k. 3C/155/2013-1960 zo dňa 26.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného a dopĺňacieho uznesenia vo výrokoch
I., II., VIIp o t v r d z u j e .

Výroku III. sa n e d o t ý k a .

Rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného a dopĺňacieho uznesenia vo výrokoch
IV., V. z r u š u j ea v zrušenom rozsahu mu vec v r a c i ana ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolanie Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, Ul. 1. mája 32, Žilina, podané na
poštovú prepravu dňa 29.10.2018, ktoré došlo Okresnému súdu Ružomberok 31.10.2018 proti výrokom
VI. a VII. rozsudku v znení opravného a dopĺňacieho uznesenia, o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. súd zriadil vecné bremeno na nehnuteľnostiach vo
vlastníctve žalobcu nachádzajúcich sa v katastrálnom území F.: pozemok parc. č. CKN 15703 o výmere
1031 m2, druh pozemku: trvalé trávne porasty, vecné bremeno zaťažuje predmetný pozemok vo výmere
1031 m2 a pozemok parc. č. CKN 15728 o výmere 1917 m2, druh pozemku: lesné pozemky, vecné

bremeno zaťažuje predmetný pozemok vo výmere 1917 m2, oba pozemky zapísané na liste vlastníctva
č. XXXXX na Okresnom úrade Ružomberok - katastrálny odbor pre obec F. a katastrálne územie
F., v prospech vlastníka stavby: „Vedenie 2 x 400 kV pre TR Medzibrod“, druh stavby: inžinierska
stavba, účel stavby: diaľkové rozvody elektriny, stožiare, na pozemku parc. č.: líniová stavba, katastrálne
územie: F., U. P., W., C., O. na základe stavebného povolenia vydaného Mestom Ružomberok č.
OSP-6042/1675/2010-TS1-VL zo dňa 13.01.2011, právoplatného dňa 26.02.2011, na nevyhnutný výkon

vlastníckych práv k tejto stavbe. II. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za zriadenie
vecného bremena vo výške 28.596,- eur do troch dní od právoplatnosti výroku rozsudku. III. Súd žalobu
v časti o zaplatenie ušlého zisku vo výške 10.524,50 eur a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania znáhrady za zriadenie vecného bremena a z trov konania zamietol. IV. Žalobcovi súd v časti výrokov I. a II.
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku uznesením vydaným súdnym úradníkom. V.

Žalovanému súd v časti výroku III. priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku uznesením
vydaným súdnym úradníkom.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka,

§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke alebo
spoluvlastnícke právo, príp. iné právo umožňujúce výstavbu. Ak stavebník zriadi stavbu na takomto
pozemku, ide o neoprávnenú stavbu. Napriek tomu, že na stavbu bolo vydané stavebné povolenie
v zmysle stavebnoprávnych predpisov (zák. č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov) môže ísť
o neoprávnenú stavbu. V zmysle ust. § 120 ods. 2 Obč. zák. stavba nie je súčasťou pozemku.

Postavenie stavby je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k nej, teda stavebník
neoprávnenej stavby je jej vlastníkom bez ohľadu na to, ako sa bude postupovať pri konečnom
vyrovnaní vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Zákon upravuje spôsoby vyrovnania
vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Všetky spôsoby sú viazané na návrh vlastníka
pozemku, ktorý má výlučnú aktívnu legitimáciu. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi

neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje zákon: 1. odstránenie stavby na náklady
toho, kto stavbu zriadil, 2. prikázanie stavby za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s
tým vlastník pozemku súhlasí, 3. Inak, najmä zriadenie vecného bremena za náhradu nevyhnutného
na výkon vlastníckeho práva k stavbe - je potrebné podotknúť, že toto vecné bremeno je účelovo
zamerané a obmedzené na nevyhnutný výkon vlastníckych práv neoprávneného stavebníka k stavbe.

Vecné bremeno sa zriaďuje za náhradu, ktorú spravidla vyčísľuje znalec. Pri úvahe, či treba aplikovať
analyzovaný spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom sa
použitie tohto spôsobu principiálne viaže len na zistenie, že odstránenie stavby nie je účelné a na to,
že vlastník pozemku nesúhlasí s prikázaním stavby za náhradu do jeho vlastníctva. V danom prípade
vzhľadom na charakter stavby súd má za to, že obe tieto podmienky sú splnené, to zn. odstránenie

diaľkových rozvodov elektriny z pozemkov žalobcu nie je účelné, z rovnakého dôvodu o súhlase s
prikázaním stavby za náhradu do vlastníctva žalobcu nemožno uvažovať. Z tohto dôvodu súd rozhodol
o vyporiadaní vzťahu medzi vlastníkom neoprávnenej stavby a vlastníkom pozemkov takým spôsobom,
že zriadil pre žalovaného vecné bremeno, ktoré účelovo je zamerané na nevyhnutný výkon vlastníckych
práv k tejto stavbe, Tieto práva sú viazané z hľadiska ich obsahu v prípade predmetnej stavby na

platnú právnu úpravu v oblasti energetiky. Zároveň súd poznamenáva, že tento spôsob vyporiadania
vzťahu bol medzi stranami sporu nesporný (str. 7 zápisnice z pojednávania dňa 05.04.2018). Rovnako
nesporná je medzi stranami sporu aj otázka rozsahu vecného bremena - ako vyplýva z geometrického
plánu geodeta Ing. M. S., A., číslo 32616881-0252011 zo dňa 26.04.2012 vecným bremenom sú zabraté
pozemky vo vlastníctve žalobcu par. č. CKN 15703 a parc. č. CKN 15728 v ich plnom rozsahu, t.j. v

celých výmerách výmerách týchto pozemkov, preto súd zriadil vecné bremeno na celých uvedených
pozemkoch. V ďalšom súd sa zaoberal otázkou náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorá
spravidla býva riešená na podklade znaleckého dokazovania. V danom prípade žalobca vychádzal zo
znaleckého posudku znalkyne Ing. Dany Žakarovskej č. 33/2013 zo dňa 11.11.2013 (vypracovaného na
objednávku žalovaného) a žiadal poskytnúť primeranú jednorazovú náhradu v celkovej výške 28.596,-

eur, čo predstavuje súčin všeobecnej hodnoty 9,70 eur/m2 určenej na základe znaleckého posudku
vypracovaného na objednávku žalovaného a súhrnnej výmery pozemkov vo vlastníctve žalobcu 2948
m2. K námietke žalovaného, že z tohto znaleckého posudku nemožno vychádzať, nakoľko v znaleckom
posudku je ohodnocovaný iný pozemok, resp. vecné bremeno na ňom ako predmetné pozemky vo
vlastníctve žalobcu, t.j. pozemky iného parc. čísla (parc. č. CKN 15722/2), aj iného druhu (záhrady),

súd poukazuje, že toto tvrdenie žalovaného zodpovedá skutočnosti, avšak jedná sa nepochybne o
pozemky v danej lokalite, predmetné pozemky vo vlastníctve žalobcu sú bezprostredne susediace
ohodnocovanému pozemku. Podľa názoru súdu druh pozemku nie je relevantný, nakoľko v danom čase
išlo o pozemky v zastavanom území obce, ktoré podľa územného plánu obce boli určené ako pozemky
stavebné a teda možno použiť ohodnotenie iného pozemku v danej lokalite druh pozemky záhrady,

neprichádza do úvahy použiť ohodnotenie pozemku ako trvalých trávnatých porastov (znalecký posudok
Ing. Dany Žakarovskej č. 33/2013), resp. lesných porastov (znalecký posudok Ing. Vladimíra Rakytu č.
16/2013), na ktoré poukazoval žalovaný resp. podľa ktorého vypočítal výšku jednorazovej náhrady v
sume 848,15 eur. Vzhľadom k tomu súd má za to, že tento znalecký posudok Ing. Dany Žakarovskejje dostatočným podkladom pre ustálenie výšky náhrady za zriadenie vecného bremena vzhľadom na
okolnosti tohto prípadu. Skutočnosť obdobia vypracovania tohto znaleckého posudku medzi stranami
sporná nebola. Súd zdôrazňuje, že žalovaný nenavrhol vykonať znalecké dokazovanie k tejto otázke.

Preto súd priznal žalobcovi primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške,
ako sa domáhal žalobca, t.j. v sume 28.596,- eur. Pokiaľ uplatňoval žalobca voči žalovanému nárok na
zaplatenie ušlého zisku vo výške 10.524,50 eur, čo žalobca odôvodnil tým, že počas obdobia 7 rokov, t.
j. od právoplatnosti stavebného povolenia dňa 26.02.2011, nemohol s pozemkom riadne nakladať, bolo
obmedzené jeho vlastnícke právo novou stavbou s novou kvalitou, poukázal na listinu vystavenú p. O.,

ktorý chcel pozemok kúpiť, k čomu však nedošlo vzhľadom na novú kvalitu, súd poukazuje na právnu
úpravu zodpovednosti za škodu v občianskoprávnych vzťahoch. Citované ust. Obč. zákonníka upravuje
predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti: protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ
spočíva v zavinení škodcu, to znamená zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá. Predpokladom
vzniku zodpovednosti za škodu je, že niekto porušil určitú povinnosť. U požiadavky porušenia určitej

povinnosti nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu
alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti
za škodu podľa tohto ustanovenia. Žalovaný vzniesol v prípade uplatneného nároku na ušlý zisk
námietku premlčania. Bolo potrebné, aby sa súd s touto námietkou vysporiadal ešte pred posudzovaním

vecnej dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 420 Obč. zák.
Premlčanie predstavuje uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez
toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
právanámietkoupremlčania.Použitienámietkypremlčaniamázanásledokzániksúdnejvymáhateľnosti
nároku, v dôsledku čoho premlčané právo súdnym rozhodnutím oprávnenému nemožno priznať.

Žalobca sa v spore zmenou žaloby na pojednávaní dňa 05.06.2018 domáhal ušlého zisku za obdobie 7
rokov od 26.02.2011, t.j. do 26.02.2018. Premlčacia doba subjektívna u nároku na náhradu škody začína
plynúť od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Z obsahu spisu
vyplýva, že žalobca sa tieto relevantné skutočnosti dozvedel najneskôr ku dňu podania žaloby v tomto
spore (skutkové tvrdenia v žalobe) dňa 16.10.2013, resp. pri škode vznikajúcej následne sa žalobca

dozvedel o nej ihneď ako vznikla. Preto pokiaľ je uplatnený nárok na ušlý zisk predchádzajúci obdobiu
dvochrokovpred05.06.2018(zmenažaloby),t.j.pred05.06.2016nemožnohosúdompriznaťvzhľadom
na vznesenú námietku premlčania. K uplatnenému nároku na ušlý zisk za obdobie od 06.06.2016 do
26.02.2018. Na základe vykonaného dokazovania súd má za to, že neoprávnenou stavbou žalovaný
porušil zákonnú povinnosť, nakoľko ako stavebník zriadil stavbu na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu,

ku ktorým nemal vlastnícke právo, spoluvlastnícke právo, ani iné právo umožňujúce výstavbu. Na
tomto tvrdení nič nemení ani skutočnosť, že ide o stavbu povolenú, na ktorú bolo v stavebnom konaní
vydané povolenie podľa stavebnoprávnych predpisov (Z. č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov).
Pokiaľ tvrdí žalobca, že novou stavbou bolo jeho vlastnícke právo k pozemkom obmedzené v tom
zmysle, že nemohol s pozemkom riadne nakladať, osobitne nemohol pozemok odplatne previesť

na záujemcu o kúpu pozemkov, následkom čoho došlo k vzniku škody - ušlého zisku, súd je toho
názoru, že žalobca nepreukázal vznik škody v súvislosti s neoprávnenou stavbou žalovaného na jeho
pozemkoch. V nadväznosti na zistenie existencie neoprávnenej stavby na pozemkoch žalobcu súd v
tomto spore usporiadal vzťah medzi vlastníkom neoprávnenej stavby a vlastníkom pozemkov zriadením
vecného bremena za náhradu. Táto jednorazová primeraná náhrada podľa názoru súdu už zohľadňuje

skutočnosť obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu neoprávnenou stavbou aj v časti obmedzenia
nakladania z pozemkami a teda tu nemožno ustáliť vznik škody u žalobcu. V opačnom prípade išlo o
duplicitu nárokov (vyporiadanie vzťahu medzi vlastníkom neoprávnenej stavby a vlastníkom pozemkov
zriadenímvecnéhobremenazanáhraduanáhradaškody),jevylúčené,abysúdpriaplikáciiustanovenia
§ 135c Obč. zák. aplikoval ustanovenie § 420 a nasl. z rovnakého právneho dôvodu - obmedzenia

vlastníckeho práva žalobcu neoprávnenou stavbou vo vlastníctve žalovaného.. Je pravdou, že pokiaľ
by nebola zriadená neoprávnená stavba na pozemkoch žalobcu, mohol by bez obmedzení nakladať
s pozemkami, aj ich predať ako stavebné pozemky, avšak za situácie, kedy došlo k vyporiadaniu
vzťahu medzi vlastníkom neoprávnenej stavby a vlastníkom pozemkov zriadením vecného bremena,
je toto obmedzenie kompenzované práve priznanou jednorazovou náhradou za zriadenie vecného

bremena. Súd teda uvádza, že uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody - ušlý zisk, v súvislosti s
obmedzením vlastníckeho práva k jeho pozemkom za špecifikované obdobie predchádzajúce zriadeniu
vecného bremena súdom za náhradu je nedôvodný, nakoľko neboli preukázané predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu, a to samotná škoda a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnostia škodou, pričom zákon vyžaduje kumulatívne splnenie týchto predpokladov. K uplatnenému nároku
žalobcu na príslušenstvo, a to úrokov z omeškania z priznanej jednorazovej náhrady za zriadenie
vecného bremena súd uvádza, že tento nárok je nedôvodný, nakoľko jednorazová náhrada za zriadenie

vecného bremena bola priznaná týmto rozsudkom súdu, kde bola určená doba plnenia a až následným
márnym uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania. Preto tento nárok
bol uplatnený predčasne a súd ho vyhodnotil ako nedôvodný. Pokiaľ uplatňoval žalobca tiež úroky z
omeškaniaztrovkonania,takýtonároknemážiadenzákonnýpodklad.Nedôvodnénárokysúdžalobcovi
nepriznal. O trovách konania súd rozhodol v poukazom na ustan. § 255 ods. 1 CSP v časti výrokov I.

a II. o vyporiadanie vzťahu medzi neoprávneným vlastníkom stavby a vlastníkom pozemkov. Ide o druh
konania, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi a kde
súd nie je viazaný návrhom účastníkov. Preto súd priznal žalobcovi, ktorý mal v uvedenej časti úspech
(súd zriadil vecné bremeno na jeho pozemkoch v prospech vlastníka neoprávnenej stavby za náhradu)
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. V časti výroku III., v ktorej uplatňoval
žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie náhrady škody - ušlého zisku, keďže súd žalobu v tejto

časti zamietol, mal úspech žalovaný a preto súd priznal v tejto časti nárok na náhradu trov konania
žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Súd konštatuje, že ide o spojené konanie a vzhľadom
na charakter uplatnených nárokov - vyporiadanie vzťahu medzi vlastníkom neoprávnenej stavby a
vlastníkom pozemkov a zaplatenie náhrady škody, keď nejedná sa v oboch prípadoch o uplatnené
nároky na peňažné plnenie, bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania u každej časti osobitne.

3. Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil dátum vyhlásenia rozsudku tak, že správny dátum
vyhlásenia rozsudku je 21.09.2018.

4. Dopĺňacím uznesením súd doplnil rozsudok nasledovne: VI. Súd priznáva znaleckému ústavu z

odboru Energetika, Stavebníctvo Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, IČO: 45 739
757, Ul. 1. mája 32, 010 01 Žilina za vypracovanie odborného vyjadrenia celkovú odmenu vo výške
1.168,67 eur, a upravuje učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia poukázala
znaleckému ústavu priznanú odmenu vo výške 168,67 eur z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu
na účet číslo IBAN: Z.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXX. S.. Súd priznáva znaleckému

ústavu z odboru Energetika, Stavebníctvo Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, IČO:
45 739 757, Ul. 1. mája 32, 010 01 Žilina za podanie vysvetlenia na pojednávaní dňa 05.04.2018 celkovú
odmenu vo výške 219,70 eur, a upravuje učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia
poukázala znaleckému ústavu priznanú odmenu vo výške 219,70 eur zo zálohy zapísanej pod pol. reg.
2/18, D14 na účet číslo IBAN: Z.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXX. S.. Slovenskej

republike sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania štátu v rozsahu 100 %.

5. Dopĺňacie uznesenie sa opiera o ust. § 225 ods. 1 CSP, § 234 ods. 2, § 218 ods. 1, § 251,
§ 258, § 259, § 262 ods. 1, 2 CSP, ako aj ust. § 2 ods. 4, § 3 ods. 5, § 16 ods. 1, 2 písm.
b) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, ďalej § 1 písm. a), § 3 ods. 1, 2,

§ 5 písm. b), § 14 ods. 3 písm. a), b), § 14 ods. 4, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 491/2004 Z. z. o
odmenách, náhradách, výdavkoch a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.
Ustanovenie § 225 ods. 1 CSP umožňuje súdu vydať „doplňujúce" rozhodnutie, avšak len do doby,
kedy rozhodnutie vo veci samej nenadobudne právoplatnosť. V rozsudku Okresného súdu Ružomberok
č.k. 3C/155/2013-1936 zo dňa 21.09.2018, v spojení s opravným uznesením č.k. 3C/155/2013-1958

zo dňa 26.09.2018 súd nerozhodol o odmene znaleckého ústavu za podanie odborného vyjadrenia
a o odmene za podanie vysvetlenia k odbornému vyjadreniu, ani o následných trovách štátu, ktoré
vzniklivyplatenímodmenyzapodanéodbornévyjadreniezrozpočtovýchprostriedkovtunajšiehosúdu,o
ktorých bol súd povinný rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na vyššie uvedené,
súd doplnil rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C/155/2013-1936 zo dňa 21.09.2018, v spojení

s opravným uznesením č.k. 3C/155/2013-1958 zo dňa 26.9.2018 výrokom, ktorý má svojou povahou
formu uznesenia, ktorým priznal znaleckému ústavu odmenu za podané odborné vyjadrenie, keď súd
priznal znaleckému ústavu hodinovú odmenu za 83 hodín výkonu znaleckej činnosti vo výške 1.102,24
eur (analýza podkladov v spise a pripojenom spise Mesta Ružomberok 50 hodín, miestne šetrenie
vykonané dvoma osobami 8 hodín, spracovanie znaleckého posudku 22 hodín, oponentúra 3 hodiny)

a paušálnu odmenu za prevzatie a prvotné oboznámenie sa so spisom vo výške 19,92 eur, avšak
vzhľadom na to, že znalecký ústav mal odborné vyjadrenie vyhotoviť do 02.07.2017 a toto predložil až
dňa 06.12.2017, súd tarifnú odmenu znížil o 20 % podľa § 3 ods. 5 písm. b) z. č. 382/2004 Z. z. o
znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, t. j. tarifná odmena znížená o sumu 224,43 eur, t. j. 897,73 eur.Vykonanie čiastkových úkonov mal súd preukázané z obsahu podaného odborného vyjadrenia, pričom
rozsah uvedených úkonov zodpovedá obsahu a rozsahu písomne podaného odborného vyjadrenia.
Súd ďalej priznal znaleckému ústavu hotové výdavky za poštovné vo výške 13,70 eur, ktorú úhradu

mal súd preukázanú z predložených podacích lístkov, ďalej stravné dvoch znalcov vo výške 9,- eur,
uplatnenú náhradu za stratu času vo výške 13,28 eur za cestu z miesta bydliska znalcov do miesta
ohliadky, paušálne náhrady za 4 vyhotovenia znaleckého úkonu 2,66 eur x 4, a v nadväznosti na počet
strán jedného odborného vyjadrenia čiernobiele vyhotovenie listu A4 20 strán a farebné vyhotovenie
listu A4 2 strany (3x súd, 1x archív ústavu) priznal paušálnu náhradu spolu vo výške 25,28 eur. Súd

ďalej priznal cestovné vo výške 14,90 eur (znalec Ing. Svrček za cestu Žilina - Banská Bystrica -
Medzibrod a späť, t.j. 5,05 eur + 1,20 eur x 2 a znalec Ing. Terem za cestu Banská Bystrica - Medzibrod
a späť, t.j. 1,20 eur x 2). Súd priznal cestovné vo výške prostriedkom hromadnej dopravy, nakoľko
znaleckému ústavu nebol udelený súhlas na použitie motorového vozidla za účelom vykonania ohliadky
na mieste samom a nakoľko je znalecký ústav platca DPH, súd priznal aj uplatnenú DPH zo súdnom
priznanej odmeny vo výške 973,89 eur t.j. DPH v sume 194,78 eur. Vzhľadom na to, že znaleckému

ústavu bol uhradený preddavok vo výške 1.000,- eur zo záloh zložených stranami sporu, súd rozhodol o
doplatku odmeny vo výške 168,67 eur z rozpočtových prostriedkov prostredníctvom učtárne tunajšieho
súdu. Súd zároveň priznal znaleckému ústavu aj odmenu za podanie vysvetlenia vo výške 219,70 eur,
ktorá pozostávala z hodinovej odmeny dvoch znalcov za 10 hodín výkonu znaleckej činnosti vo výške
132,80 eur (príprava na pojednávanie 1 hodina, analýza písomného vyjadrenia žalovaného 3 hodiny,

analýza písomného stanoviska žalobcu 2 hodiny, účasť na pojednávaní - 2 znalci x 2 hodiny - od 9.30
hod do 11.00 hod., t.j. 4 hodiny). Súd mal z obsahu spisu preukázané, že znalci sa na pojednávanie
riadne a včas dostavili, ich účasť trvala 2 hodiny, pričom sa v súvislosti s predvolaním na súd a ich
výpoveďou museli pripraviť, najmä s prihliadnutím na odstup času medzi termínom výsluchu 05.04.2018
a dňom doručenia odborného vyjadrenia 06.12.2017. Zároveň mal súd preukázané, že znalcom bolo

zaslané vyjadrenie žalobcu a žalovaného, k čomu boli na pojednávaní aj vypočutí a zaujali stanovisko,
preto im prislúcha uplatnená odmena v rozsahu 5 hodín, keď každý zo znalcov sa musel s uvedenými
vyjadreniami oboznámiť. Súd zároveň priznal znaleckému ústavu náhradu za stratu času vo výške 13,28
eur (znalec Ing. Svrček za cestu Žilina - Ružomberok a späť 2 hod. a znalec Ing. Terem za cestu Banská
Bystrica - Ružomberok a späť 2 hod.), náhradu cestovných výdavkov spolu vo výške 37,- eur (Ing.

Terem vo výške 6,10 eur prostriedkom hromadnej dopravy podľa predložených cestovných dokladov
a Ing. Svrček, ktorému bol súdom udelený súhlas na použitie osobného motorového vozidla vo výške
30,90 eur). Vzhľadom na to, že znalecký ústav je platcom DPH, súd priznal DPH vo výške 36,62 eur.
Priznaná odmena bude uhradená zo zálohy zloženej žalovaným, ktorý výsluch znalcov navrhol. Súd
priznal znaleckému ústavu odmenu podľa zákonných ustanovení platných a účinných v čase podania

odborného vyjadrenia a vysvetlenia a nakoľko z odborného vyjadrenia znaleckého ústavu súd pri svojom
rozhodnutí vychádzal a jeho závery vyzneli v prospech žalobcu, súd priznal štátu voči žalovanému, ktorý
v danej časti uplatneného nároku úspech nemal, nárok na náhradu trov konania štátu v rozsahu 100 %.

6. Voči citovanému rozsudku, a to voči jeho výrokom I., II. a IV. podal v zákonnej lehote odvolanie

žalovaný. Odvolanie odôvodňuje ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Má za to, že súd dospel na základe
vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamarozsudokvychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci. Žalovaný je prevádzkovateľ prenosovej sústavy, pričom rozsah práv a povinností
vyplýva zo zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Žalovaný pristúpil k rekonštrukcii vedenia 2 x 200
kV na trase Ružomberok - Medzibrod. Stavba bola postavená v roku 1960, za účinnosti zákona č.

79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (ďalej len „Elektrizačný zákon“). Žalovaný má k
pozemkom žalobcu oprávnenia majúce charakter vecných bremien, pričom rozsah oprávnenia vyplýva
zoZákonaoenergetike,ato§43ods.1.Žalovanývosvojichvyjadreniachpoukazovalnato,žepozemky
žalobcu sú v ochrannom pásme stavby a sú zaťažené zákonným vecným bremenom. Súd v celom
konaní, ako aj pri rozhodovaní absolútne nerešpektoval existujúce zákonné vecné bremeno žalovaného

k predmetným nehnuteľnostiam žalobcu. Žalovaný počas celého konania poukazoval na to, že k zániku
zákonného vecného bremena viaznuceho na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu nikdy nedošlo,
a teda zákonné vecné bremeno trvá. Súd nesprávne právne posúdil údajný zánik zákonného vecného
bremena, resp. nijako sa k nevysporiadal s tvrdením žalovaného, ktoré je podľa názoru žalovaného
pre rozhodnutie podstatné. Poukazuje na ust. § 151o ods. 1, § 151p ods. 1 Občianskeho

zákonníka, ust. § 22 ods. 3 Elektrizačného zákona, ako aj § 11 ods. 13 a 14 Zákona o energetike.
Žalovaný počas konania poukázal na to, že k zániku zákonného vecného bremena môže dôjsť až
zrušením vedenia, k čomu však nikdy nedošlo. Zákonná úprava síce umožňuje zánik oprávnení, ale
len vo vzťahu k elektrickému vedeniu, ktoré prevádzkuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy, a to lenna základe žiadosti vlastníka nehnuteľnosti v prípade, ak elektrické vedenie nie je najmenej päť rokov
využívané na distribúciu elektriny. O takejto žiadosti rozhoduje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
Žalovaný počas celého konania poukazoval na to, že v rámci realizácie stavby sa postupne na celej trase

vedenia vymieňali staré stožiare za nové a staré vedenie za nové. K celej demontáži pôvodného vedenia
a k zrušeniu vedenia nikdy nedošlo a z toho dôvodu nedošlo ani k zániku zákonného vecného bremena.
Žalovaný ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy je oprávnený zriaďovať a prevádzkovať vedenie na
nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu, pričom tento je povinný strpieť umiestnenie a prevádzkovanie
vedenia na nehnuteľnostiach. Za uvedené mal žalobca (resp. jeho právny predchodca) možnosť žiadať

jednorazovú náhradu podľa príslušných ustanovení Elektrizačného zákona ako náhradu za obmedzenie
jeho vlastníckeho práva. Zároveň, pokiaľ súd v tomto konaní zriadil vecné bremeno, ktorého obsahom
je povinnosť žalobcu strpieť umiestnenie a prevádzkovanie vedenia na nehnuteľnostiach, pričom za
uvedenú povinnosť má žalobca nárok na odplatu za obmedzenie vlastníckeho práva, má žalovaný za to,
že uvedené vecné bremeno je svojím charakterom a obsahom totožné s existujúcim zákonným vecným
bremenom viaznucim na nehnuteľnostiach. Je pritom úplne logickým následkom, že postupom času

dochádza k modernizácii/zmenám týchto líniových stavieb, pri ktorých sa okrem iného zmenia aj niektoré
kvalitatívne parametre (v prípade elektrických vedení sa v dôsledku výmeny jeho prvkov dosiahne
zvýšenie výkonu prenášanej elektriny z 220 kV na 400 kV). Poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 106/2010 zo dňa 15.07.2010, pokiaľ ide o právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaný má za to, že súd nesprávne vyhodnotil zmenu stavby ako novú

stavbu. Závery uvedené súdom sú nesprávne, pričom znalecký posudok STU v Bratislave vychádza
zo zákonnej úpravy § 56 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Zo
znaleckého posudku STU v Bratislave vyplýva, že sa jedná o stavebnú úpravu pôvodného vedenia
a nevyžaduje sa ani stavebné povolenie, postačí len ohlásenie. Znalecký posudok STU v Bratislave
sa venoval aj námietke zmeny napätia vedenia, a to s poukazom na znenie Stavebného zákona, a

teda že v danom prípade aj pri zmene napätia vedenia ide o len o stavebnú úpravu existujúcej stavby.
Žalovaný viacnásobne počas konania poukázal na to, že trasa vedenia sa na pozemkoch žalobcu
nezmenila. Žalovaný má za to, že absencia vizuálnej obhliadky, na ktorú súd poukazuje, je irelevantná,
pretože je dostatok dôkazov a podkladov, na základe ktorých je možné vysloviť tvrdenia uvedené v
odpovediach v znaleckom posudku STU. Zároveň pri vypracovaní znaleckého posudku STU v Bratislave

mal znalec k dispozícii odborné vyjadrenie Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktoré
obsahovalo aj fotodokumentáciu z vizuálnej obhliadky. Súd sa dostatočne nevysporiadal so znaleckým
posudkom STU v Bratislave, čo spôsobilo jeho nesprávny záver o údajne novej stavbe na pozemkoch
žalobcu. V dôsledku zriadenia vecného bremena súdom v rozsudku, ktorého obsahom je povinnosť
žalobcu strpieť umiestnenie a prevádzkovanie vedenia na jeho pozemkoch, za ktorého zriadenie má

žalobca nárok na náhradu vo výške 28.596,- eur, vznikla teda situácia, kedy na pozemkoch žalobcu
viaznu dve vecné bremená, a to zákonné právo vzniknuté v dôsledku existencie osobitného
predpisu - Elektrizačného zákona a vecné bremeno zriadené súdom podľa ust. § 135c Občianskeho
zákonníka, ktoré sa obsahovo vzájomne obsahovo prekrývajú. Pokiaľ existuje lex specialis, ktorým
je Elektrizačný zákon, je vzťah medzi vlastníkom pozemkov a vlastníkom stavby usporiadaný touto

zákonnou úpravou, zákonným vecným bremenom, obsahom ktorého je povinnosť žalobcu ako vlastníka
pozemkov strpieť prevádzkovanie vedenia na pozemkoch. Nie je preto dôvod na zriadenie vecného
bremena. Tomu zodpovedá aj názor v odbornej literatúre, podľa ktorého pri tých stavbách, na ktoré
dopadá režim uvedeného zákonného vecného bremena predstavujúceho právnu úpravu lex specialis,
sa preto nebude môcť vlastník pozemku pod nimi domáhať ochrany svojich vlastníckych práv postupom

podľa § 135c Občianskeho zákonníka. S týmto argumentom žalovaného sa súd v rozsudku žiadnym
spôsobom nevysporiadal. Pokiaľ súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 22Cdo 216/2006 zo dňa 30.09.2008, v súvislosti s týmto rozsudkom súd prvej inštancie použil
nesprávne argument a contrario pri výklade rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky. Žalovaný
počas konania poukazoval na ust. § 56 Stavebného zákona, napriek tomu sa súd nevyjadril, z akého

dôvodu nerešpektuje dané ustanovenie Stavebného zákona a použil výklad a contrario iného rozsudku.
NajvyššísúdČeskejrepublikysavposudzovanejvecivenovalprávesituácii,kedyvpôvodnejtrasedošlo
k výmene vedenia toho istého napätia. Použitie argumentu a contrario súdom v rozsudku je nesprávne a
nad rámec výkladu prípadu prezentovaného v predmetnom rozhodnutí. Súd prvej inštancie tiež pochybil,
keď považoval pozemok žalobcu za pozemok stavebný. Už pri nadobudnutí pozemkov si žalobca musel

byťvedomý,žepozemkysúzaťaženévecnýmbremenom.Zároveňžalobcaajehoprávnipredchodcovia
mali nárok na jednorazovú primeranú finančnú náhradu za zákonné vecné bremeno podľa príslušných
ustanovení Elektrizačného zákona. Analogicky poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 49/2014 zo dňa 14.04.2016. V danom spore sa žalobca žaloboudomáhal náhrady za obmedzovanie vlastníckeho práva vyplývajúce zo zákonného vecného bremena
podľa ust. § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že „in rem" sa vzťahuje na každého
vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik

posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada
za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová, nemá teda charakter opakovaného plnenia.
Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na
finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Žalovaný má za to, že priznanie náhrady za zriadenie
vedeného bremena vo výške 28.596,- eur, ktoré je uvedené vo výroku II. rozsudku, je nesprávne čo

do dôvodu - keďže zákonné vecné bremeno zaťažuje pozemky žalobcu od roku 1960 a stále trvá.
Súd absolútne logicky nezdôvodnil, z akých dôvodov považuje výpočet náhrady za zriadenie vecného
bremena za správny. Žalovaný považuje za nesprávne priznanie nároku podľa pozemku iného druhu,
akého sú pozemky žalobcu. Údajnú nemožnosť použitia určenia hodnoty podľa druhu pozemkov na
základe znaleckých posudkov súd taktiež nijako nezdôvodnil. Súd prijal časť znaleckého posudku Ing.
Dany Žakarovskej za dostatočný podklad pre ustálenie výšky, avšak časť znaleckého posudku Ing. Dany

Žakarovskej de facto odmietol prijať napriek tomu, že bol vypracovaný práve na pozemok žalovaného
(druh pozemku: trvalé trávne porasty). Aj tento postup súdu považuje žalovaný za nesprávny. Zároveň
je otázne, z akého dôvodu súd priznal náhradu za zriadenie vecného bremena na základe znaleckého
posudku z roku 2013, keďže vecné bremeno zriadil až v roku 2018, za daný čas mohlo dôjsť aj k
zmene hodnoty pozemku. Žalovaný tiež nesúhlasí s tým, že vo výroku IV. rozsudku žalobcovi súd v časti

výrokov I. a II. priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vzhľadom na
nesprávnosť výrokov I. a II. rozsudku nie je možné priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
Žalovaný žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že vo zvyšku žalobu zamietne a
žalovanému prizná náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

7. Žalovaný zároveň podal odvolanie voči výroku VIII. Rozsudku ( doplnený dopĺňacím uznesením).
Nesúhlasí s výrokom VIII., ktorým súd Slovenskej republike priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania štátu v rozsahu 100 %. Má za to, že sú dané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods.
1 písm. h) CSP. Poukazuje na dôvody svojho odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej, pokiaľ ide o
skutočnosť, že k zániku zákonného vecného bremena viaznuceho na nehnuteľnostiach vo vlastníctve

žalobcu nikdy nedošlo, a teda zákonné vecné bremeno trvá. Žalovaný počas celého konania poukazoval
na to, že odborné vyjadrenie č. 262/2017 vypracované Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity
v Žiline má viacero závažných nedostatkov, ktoré neuviedol vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
10.01.2018. Aj z daného dôvodu požiadal žalovaný Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave o
vypracovanie znaleckého posudku. Napriek rozsiahlosti a presvedčivosti znaleckého posudku STU súd

bez nejakého bližšieho odôvodnenia vychádzal pri rozhodovaní výlučne z odborného vyjadrenia. Súd
oprel svoje rozhodnutie o závery uvedené v odbornom vyjadrení, čo žalovaný považuje za nesprávne.
Zároveň žalovaný podal odvolanie aj voči výroku o trovách konania. Vzhľadom na to, že výrok VIII.
uznesenia sa týka taktiež nároku na náhradu trov konania, ktorý súd odôvodnil s poukazom na
odborné vyjadrenie, žalovaný napáda aj výrok VIII. Má za to, že súd dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia vo veci samej. Z daných dôvodov považuje žalovaný výrok VIII. uznesenia za nesprávny a
navrhuje odvolaciemu súdu aj zmeniť aj tento výrok uznesenia. Zároveň žiada o priznanie náhrady trov
odvolacieho konania.

8. Odvolanie voči rozsudku (doplnené dopĺňacím uznesením), a to voči jeho výrokom VI., VII. podal
Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, Ul. 1. mája 32, Žilina. Nesúhlasí so znížením
tarifnej odmeny o 20 %. Toto považuje za neprimerané vzhľadom ku skutočnosti, že odborné vyjadrenie
bolo rozhodujúcim v predmetnom konaní, tvorilo podklad pre vydanie rozsudku a bolo podané v rámci
kapacitných možností znaleckého ústavu, o čom bol súd riadne informovaný. Je si vedomý, že nebola

dodržaná určená lehota na odovzdanie odborného vyjadrenia, avšak meškanie nebolo spôsobené
nedbanlivosťou, ale vysokou pracovnou zaneprázdnenosťou na vypracovávanie aj iných znaleckých
úkonovpreorgányštátnejmociaobmedzenékapacitnémožnostiodbornejsekciestavebníctvo.Zároveň
nesúhlasí s rozhodnutím súdu o cestovných náhradách, pretože nedosahuje vykonané cesty znalcov v
súvislosti s ohliadkou znalcov celej predmetnej líniovej stavby, ktorá sa nachádza na úseku Ružomberok

až Medzibrod. Súd priznal iba náhradu cestovného pre znalca Ing. Svrčka, ako keby absolvoval na
trase Žilina - Ružomberok - Medzibrod - Banská Bystrica a Ing. Teremovi ako keby absolvoval trasu
Banská Bystrica - Medzibrod. Je nespochybniteľné, že miestne šetrenie sa začalo v Ružomberku, odkiaľ
sa pokračovalo po ceste súbežne s líniou trasy vysokého vedenia do Medzibrodu. V tomto prípade jeobjektívne nemožné použiť verejnú hromadnú dopravu. Znalecký ústav preto žiada priznať znalečné v
plnej výške tak, ako bolo uplatnené vo vyúčtovaní.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že žalovaný v odvolaní, ako aj v jeho predchádzajúcich
vyjadreniach v podstate stále uvádza tie isté tvrdenia, ktoré sa týkajú zákonného vecného bremena a
jeho trvania, ako aj namieta považovanie dotknutých pozemkov za stavebné pozemky. S tvrdeniami
žalovaného sa žalobca kvalifikovane zaoberal už vo svojich početných podaniach a písomnostiach
doručených súdu. Poukazuje najmä na návrh mimosúdneho riešenia zo dňa 27.10.2014, ako aj podanie

Úprava petitu predložené dňa 17.11.2014, ďalej Doplnenie petitu doručenom súdu dňa 16.12.2014
a v iných písomnostiach, vrátane elektronickej komunikácie. Tiež poukazuje na stanovisko žalobcu
k informácií o uhradení finančného nároku za zákonné vecné bremeno č. PS/2015/000856 zo dňa
16.01.2015. Z jej obsahu explicitne vyplýva, že sa jedná len a len o originálne novú líniovú stavbu.
V žiadnom prípade nemôže ísť o rekonštrukciu, resp. stavebné úpravy označenej stavby postavenej
v roku 1960. Tvrdenia v označenej písomnosti zo dňa 23.01.2015 sa opierajú aj o rozhodnutie č.

j. 8As20/2006 - Najvyšší správny súd zo dňa 31.03.2008. Bolo tiež preukázané, že podstatná časť
tejto stavebnej činnosti ako diela bola financovaná z poskytnutého zahraničného grantu a ak by nešlo
o výstavbu originálne novej stavby, ale len o zmenu stavby, tak konanie žalovaného by odporovalo
pravidlám a podmienkam jej financovania, čo by bolo nutné hodnotiť ako porušenie finančnej disciplíny.
Poukazuje tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.08.2013, sp. zn. 8Sžf/50/2012. Vecné bremená,

ktoré v minulosti vznikli, boli doprevádzané podmienkami, za dodržania ktorých ich bolo možné zrušiť.
Pokiaľ by mali uvedené vecné bremená platiť aj v súčasnosti, potom musia platiť aj podmienky, za
ktorých vznikli. Poukazuje na porušovanie Listiny základných práv a slobôd, ako aj neplnenie Smernice
2003/54/EC o spoločných pravidlách vnútorného trhu s elektrinou, podľa ktorej majú členské štáty
vytvoriť účinné mechanizmy brániace akémukoľvek bezohľadnému chovaniu. Údajnú rekonštrukciu

líniovej stavby žalovaný opiera o závery znaleckého posudku č. 25/2016 zo dňa 07.03.2018 od znaleckej
organizácie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorý si dal vyhotoviť sám. Tým poukazuje na
ust. § 56 písm. g) zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon). V prejednávanej veci však je rozhodujúca
okolnosť v tom, že existuje právoplatný rozsudok, ktorý žiadnym účastníkom sporu nebol napadnutý.
V označenej právnej veci, t. j. konanie o určenie, že vecné bremená vznikli, o nahradenie vôle a

zaplatenie sumy 28.596,- eur, bol vydaný rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/418/2015 zo dňa
15.03.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.04.2016. Poukazuje pritom na odôvodnenie tohto
rozsudku (správne malo byť uvedené uznesenie). Prvostupňový súd nariadil znalecké dokazovanie,
a to vyžiadaním odborného vyjadrenia od odborníka v oblasti stavebníctva, resp. elektromagnetiky k
otázke, či sa jedná o novú stavbu, resp. stavebnú úpravu. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity

vypracoval odborné vyjadrenie. Z jeho záverov vyplynulo, že v danom prípade ide o originál novú stavbu
a nejedná sa o stavebnú úpravu či zmenu stavby. Ak účastník chcel spochybniť závery znalca, bolo
jeho povinnosťou predložiť k týmto tvrdeniam také procesné relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by
jednoznačne odborné závery znalca spochybnili. Pokiaľ žalovaný namieta, že dotknuté pozemky nie sú
stavebnými pozemkami, poukazuje na územný plán Mesta Ružomberok, kedy podľa neho sú dotknuté

pozemky určené za stavebné pozemky. V tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 8Sžf 5/2014 z 29.01.2015. Pokiaľ ide o výklad žalovaného vo vzťahu k rozsudku NS ČR sp.
zn. 22Cdo 216/2006, zdôrazňuje, že ani pôvodná trasa vedenia nebola dodržaná. Teda u novej líniovej
stavby „Vedenie 2 x 400 kV pre TR Medzibrod“ zväčšením vyloženia krajných vodičov došlo ku smerovej
odchýlke vedenia od pôvodnej trasy a tým ani pôvodná trasa nebola dodržaná. Bolo nutné vykonať

územné konanie, ktoré bolo skončené územným rozhodnutím. Napätie bolo zvýšené o 180 kV a tým bol
značne zvýšený objem prenášanej elektrickej energie. V dôsledku toho zo Zákona o energetike došlo
k zmene rozsahu ochranného pásma z pôvodných 20 m na 25 m od krajného vodiča na každej strane,
teda celkovo 10 m. Uvedené skutočnosti potvrdili aj závery odborného vyjadrenia. Žalobca namieta
závery znaleckého posudku STU v Bratislave. Považuje tento znalecký posudok za nepravdivý. Žiada,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

10. V ďalšom vyjadrení žalobca uvádza, že je nutné zdôrazniť, že ani pôvodná trasa vedenia nebola
dodržaná. Teda ide o novú líniovú stavbu „Vedenie 2 x 400 kV pre TR Medzibrod“. Zväčšením vyloženia
krajných vodičov došlo ku smerovej odchýlke vedenia od pôvodnej trasy a tým ani pôvodná trasa nebola

dodržaná. Zo zákona o energetike došlo k zmene rozsahu ochranného pásma z pôvodných 20 m
na 25 m od krajného vodiča na každej strane, teda celkom o 10 m. Uvedené skutočnosti potvrdili aj
závery odborného vyjadrenia č. 262/2017. Dotknuté nehnuteľnosti zmenou rozsahu ochranného pásmaz pôvodných 20 na 25 m v súčasnosti sú naviac v ich celej výmere v ochrannom pásme, čo pôvodne,
teda za existencie 2 x 220 kV elektrického vedenia nebolo.

11. Žalovaný k vyjadreniam žalobcu uvádza, že zotrváva na tvrdení, že zákonné vecné bremeno
viaznuce na nehnuteľnosti žalobcu nikdy nezaniklo a trvá dodnes. Keďže dané tvrdenie tvrdí od začiatku
konania, žalobcovi sa javia jeho tvrdenia a argumenty ako opakované tvrdenia. Žalovaný pôsobí ako
prevádzkovateľ prenosovej sústavy v Slovenskej republike. Pri vykonávaní svojej činnosti vyplývajú
žalovanému povinnosti, ale aj práva okrem iného aj zo zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Žalovaný

je síce jediným prevádzkovateľom prenosovej sústavy v SR, avšak pri výkone svojich povinností
nekoná vo svoj prospech, ale v záujme splnenia zákonnej povinnosti zabezpečiť bezpečné a spoľahlivé
prevádzkovanie prenosovej sústavy. Odmieta vágne tvrdenie žalobcu o údajnom neplnení Smernice
2003/54/EC o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrušení Smernice
96/92/ES. Žalovaný si riadne plní svoje zákonné povinnosti, ako aj povinnosti vyplývajúce z predpisov
Európskej únie. Žalovaný opakovane poukázal na ust. § 56 písm. g) Stavebného zákona. Skutočnosť,

že išlo o rekonštrukciu líniovej stavby, opiera žalovaný o predmetné ustanovenie Stavebného zákona
a nie výlučne o znalecký posudok STU. Pokiaľ ide o znalecký posudok STU, vizuálna ohliadka nie je
bezpodmienečne nutná či vyžadovaná na vypracovanie znaleckého posudku. Spôsob, akým znalec
pristúpi k zodpovedaniu položených otázok, je plne v réžii príslušného znalca. Pokiaľ má znalec
za to, že vizuálna kontrola nie je potrebná, je treba jeho názor rešpektovať. Pokiaľ ide o rozsah

ochranného pásma, ten vyplýva z ustanovení Zákona o energetike. Žalobca správne uvádza, že
dotknuté nehnuteľnosti boli od roku 1960 v ochrannom pásme, ktoré bolo 20 m od krajného vodiča
na každej strane. K rozšíreniu ochranného pásma došlo z dôvodu rekonštrukcie vedenia, kedy úplne
pochopiteľne bola v rámci modernizácie zvýšená napäťová úroveň vedenia z 220 kV na 400 kV. Rozsah,
resp. šírka ochranného pásma vyplýva pritom priamo zo zákona, čo v tomto konkrétnom prípade

znamená, že existujúce ochranné pásmo sa v dôsledku zmeny napätia automaticky rozšírilo o 5 m
od krajného vodiča ako doteraz. V prípade rekonštrukcie líniovej stavby v pôvodnom koridore bez
ohľadu na zmenu napätia nebolo stavebné povolenie s poukazom na ust. § 56 písm. g) Stavebného
zákona potrebné. K vydaniu stavebného povolenia došlo zo strany príslušného stavebného úradu iba
pre konkrétne stavebné objekty, ktoré boli vybudované mimo pôvodného koridoru vedenia. Stavebné

povolenie však deklarovalo aj existenciu stavebných úprav podľa ust. § 56 písm. g) Stavebného
zákona v tých častiach vedenia, kedy bolo toto uvedené v pôvodnom koridore. Takým je aj prípad
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, kedy nedošlo k zmene koridoru vedenia. Tvrdenia žalobcu
potvrdzujú, že žalobca je si vedomý, že ochranné pásmo, a teda zákonné vecné bremeno existuje
a rekonštrukciou vedenia došlo iba k rozšíreniu ochranného pásma. Žalovaný využil svoje procesné

oprávnenie podať proti neprávoplatnému rozhodnutiu súdu riadny opravný prostriedok. Tento postup
nemôže byť považovaný za údajne účelovú obranu. Tvrdenia žalobcu o porušovaní zákonov zo strany
žalovaného sú nepravdivé a nepodložené. Žalovaný opätovne poukazuje, že zákonné vecné bremeno k
predmetnýmnehnuteľnostiamexistujeodroku1960adoposiaľnezaniklo.Žalovanýnanehnuteľnostiach
žalobcu vykonal stavebnú úpravu v súlade s ust. § 56 písm. g) Stavebného zákona, pre ktorú vydanie

stavebného povolenia nebolo potrebné. Vzhľadom na trvajúce zákonné vecné bremeno nemohlo dôjsť
k zriadeniu oprávnenej stavby, teda nie je dôvod, aby súd zriaďoval vecné bremeno a určoval výšku
náhrady za vecné bremeno. Žalovaný zotrváva na svojom odvolacom návrhu.

12. Žalobca v ďalšom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukazuje na závery právoplatného rozsudku

(správne má byť uznesenia) Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/418/2015 zo dňa 15.03.2016. Poukazuje
na to, že v spore bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, súčasťou ktorého bolo znalecké dokazovanie.
Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že líniová stavba „Vedenie 2 x 400 kV pre TR Medzibrod“ vo
vzťahu k dotknutým pozemkom je v zastavanom území obce a je originál novou stavbou. Tým bola
doriešená aj zásadná otázka, ktorú nastolil odvolací súd. Žalobca opakuje svoje tvrdenia, že posudok

predložený žalovaným považuje za nepravdivý a ak by stavba znamenala len uskutočnenie stavebnej
úpravy, tak konanie žalovaného použitím poskytnutého zahraničného grantu na takýto účel je v rozpore
s pravidlami a podmienkami jeho financovania a ide o poškodzovanie finančných záujmov Európskej
únie. Je preukázané, že žalovaný nekonal na základe zákona a v jeho medziach, čím sa dostal do
rozporu s Ústavou SR, ako aj Listinou základných práv a slobôd. Konaním žalovaného žalobca ako

vlastník predmetných nehnuteľností stratil kontrolu nad pozemkami, a to aj napriek tomu, že ostali jeho
vlastníctvom. Žalovaný získal výhodu spočívajúcu v okupácii predmetných pozemkov vo vlastníctve
žalobcu a berie výhody z vyvolanej nezákonnej protiprávnej situácie, čím došlo aj k porušeniu čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konanie žalovanéhos monopolným postavením ako regulovaného subjektu v elektroenergetike je potrebné hodnotiť, že
porušuje Listinu základných práv a slobôd, Ústavu SR, obchádza zákon a neplní smernice EÚ. Má za to,
že žalovaný zneužíva svoje monopolné postavenie. Vyjadrenie žalovaného hodnotí ako účelovú obranu

právnickej osoby ako štátnej spoločnosti porušujúcej zákony, ktorá má zaplatiť primeranú náhradu za
obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalovaný dlhodobo neuvádza nové skutočnosti,
nepredkladá nové dôkazy, nedokáže spochybniť závery súdom nariadeného znalca, ani nereaguje na
žalobcom v podaniach položené otázky. Žiada napadnutý rozsudok potvrdiť.

13. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uvádza, že považuje znalecký posudok STU za
presvedčivý, pričom znalecký ústav rozsiahlo spracoval posudzovanú problematiku a odpovedal na
položené otázky. Dôrazne odmieta tvrdenia žalobcu o nepravdivosti znaleckého posudku. Skutočnosť,
že žalobca nesúhlasí s obsahom znaleckého posudku STU, neznamená, že znalecký posudok STU je
nepravdivý. Žalovaný už viacnásobne vo svojich podaniach uviedol, že postupoval výlučne v súlade
s právnymi predpismi. Dotknuté nehnuteľnosti boli v ochrannom pásme vedenia, ktoré bolo 20 m

od krajného vodiča na každej strane. K rozšíreniu ochranného pásma došlo z dôvodu rekonštrukcie
vedenia. V rámci zákonného vecného bremena, ktoré má právny základ v zákone č. 251/2012 Z. z.
o energetike, je vlastník nehnuteľnosti v ochrannom pásme povinný strpieť výkon povinností, ktoré
vyplývajú z ust. § 11 ods. 1 Zákona o energetike žalovanému. Žalobca expresívne nazýva okupáciou
postup, resp. výkon oprávnení žalovaného podľa príslušných ustanovení Zákona o energetike. Žalobca

nestratil kontrolu nad pozemkami, avšak je povinný strpieť výkon oprávnení žalovaného. Povinnosti
žalobcu zodpovedajúce oprávneniam žalovaného sú vecným bremenom spojeným s vlastníctvom
nehnuteľnosti, ide teda o zákonné vecné bremeno in rem vzniknuté podľa príslušných ustanovení
Zákona o energetike. Žalovaný tiež poukazuje na záverečnú správu - Regulácia v elektroenergetike
z decembra 2018 vydanú Najvyšším kontrolným úradom. Preverovanie regulačnej politiky štátu

realizovanej úradom pre reguláciu sieťových odvetví nemá žiaden súvis s predmetom tohto konania.
Poukazuje na to, že zákonné vecné bremeno k predmetným nehnuteľnostiam existuje od roku 1960 a
nezaniklo žiadnym zo zákonných spôsobov. Žalovaný za žiadnych okolností nemá záujem spôsobovať
prieťahy v súdnom konaní, využíva svoje procesné práva v súlade s ustanoveniami CSP. Žalovaný
jednoznačne odmieta tvrdenia žalobcu o neoprávnenom použití poskytnutého zahraničného grantu a

uvádza, že postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tvrdenia žalovaného
sú nepravdivé a naviac ničím nepodložené. Žalovaný na nehnuteľnostiach žalobcu vykonal stavebnú
úpravu predmetného vedenia v súlade s ust. § 56 písm. g) Stavebného zákona.

14. Žalobca v ďalšom vyjadrení žiada, aby odvolací súd nebral ohľad na závery nepravdivého

znaleckého posudku STU v Bratislave. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 22Cdo 216/2006 zo dňa 30.09.2008, ako aj na existenciu dôkazu - Záverečného stanoviska MŽP
SR č. 3553/063.5 zo dňa 15.03.2007 daného pre účely územného konania označenej novej stavby
financovanej sčasti zo zahraničného grantu.

15. Krajský súd, ako súd odvolací, pred vecným prieskumom napadnutých rozhodnutí posudzoval
prípustnosť podaných odvolaní a došiel k záveru, že odvolanie Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity, ktorými napadol výroky VI., VII. dopĺňacieho rozsudku, nie je prípustné.

16. V zmysle ust. § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

17. Odvolanie je možné účinne podať iba proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, a to vtedy, ak zákon
nevylučuje odvolací prieskum. V prípade rozsudkov sa uplatňuje všeobecný princíp, podľa ktorého
je odvolanie v zásade prípustné, okrem prípadov, ak to zákon vylučuje. To však neplatí o uznesení,

proti ktorému je možné účinne podať odvolanie iba v prípadoch taxatívne vymenovaných v ust. § 357
CSP. Ak je podané odvolanie proti uzneseniu, ktoré nie je obsiahnuté v enumeratívnom výpočte tohto
zákonného ustanovenia, musí byť odmietnuté. Proti inému uzneseniu, než je vymenované v § 357
CSP, odvolanie nie je prípustné. Uznesenie o znalečnom nepatrí medzi uznesenia, ktoré sú uvedené v
enumeratívnomvýpočteuznesení,protiktorýmjemožnépodaťodvolanie.Uvedenéuznesenienemožno

subsumovať pod ust. § 357 písm. m) CSP, teda ako odvolanie proti uzneseniu súdu o nároku na náhradu
trov konania, ktoré rieši nároky strán konania. Z uvedených dôvodov, keďže zákon možnosť odvolania
voči napadnutému uzneseniu nepripúšťa, odvolací súd odvolanie Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity voči výrokom VI., VII. rozsudku (doplnené dopĺňacím uznesením) odmietol ako neprípustné.18. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením
a dopĺňacím uznesením na základe odvolania žalovaného (proti rozsudku a dopĺňaciemu rozsudku) v

rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP vo
výrokoch I., II., VIII. potvrdil ako vecne správne v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP a vo výrokoch IV. a
V. zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Výroku III. rozsudku sa, ako odvolaním nenapadnutého, rozhodnutie odvolacieho súdu nedotýka.

20. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej vo vzťahu k výrokom I., II. za
vecne správny. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne
posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v zmysle

ust. § 378 ods. 2 CSP poukazuje.

21. Odvolacie námietky žalovaného nepovažuje odvolací súd za dôvodné.

22.Odvolateľnapádarozsudokčodozákladuuplatnenéhonároku,t.j.čodorozhodnutiasúduozriadení

vecného bremena, ako aj o priznaní náhrady za vecné bremeno a zároveň napáda aj výšku priznanej
náhrady.

23. Obrana žalovaného je postavená na tom základe, že vecné bremeno k dotknutým nehnuteľnostiam
vznikloeštevroku1960.Odtejtodobynenastalžiadnyzozákonnýchdôvodovzánikuvecnéhobremena,

preto vecné bremeno doposiaľ trvá. Náhrada za vecné bremeno patrí dotknutému subjektu iba v
súvislosti so zriadením vecného bremena, preto je neprípustné priznať žalobcovi ako novému vlastníkovi
dotknutých nehnuteľností ďalšiu náhradu. Má za to, že uskutočnil iba stavebnú úpravu - rekonštrukciu
existujúcej stavby, nie novú stavbu. Túto argumentáciu nepovažuje odvolací súd za dôvodnú.

24.ZákonnévecnébremenovzmysleElektrizačnéhozákona,ktoréhosažalovanýdomáha,jeinštitútom
verejného práva. Vzniká za zákonom stanovených podmienok vo verejnom záujme. Ide o zákonné
obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré môže vzniknúť striktne iba za podmienok stanovených zákonom
a vždy za náhradu.

25. Je nepochybné, že pozemky žalobcu, ktoré sú predmetom konania, boli už v minulosti zaťažené
zákonným vecným bremenom, ktoré vzniklo v zmysle zákona č. 79/1957 Zb. a vzťahovalo sa na v
minulosti vybudované elektrické vedenie s napätím 220 kV.

26. Odvolací súd už v skôr vydanom zrušujúcom uznesením Krajského súdu v Žiline č. k.

11Co/418/2015-1048 zo dňa 15. mája 2016 nastolil rozhodujúcu prejudiciálnu otázku, ktorá je pre
vyriešenie veci zásadná, a to, či zo strany žalovaného bola na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu
zriadená nová stavba označená vo vydanom stavebnom povolení ako „Vedenie 2 x 400 kV pre TR
Medzibrod“ alebo išlo iba o stavebné úpravy pôvodne zriadenej stavby „Vedenie 2 x 220 kV č. V272
a V273“. Rozhodujúcou otázkou je, či vydaním stavebného povolenia zo dňa 13.01.2011 a realizáciou

stavby pôvodný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným trvá, zmenil sa alebo zanikol. Pokiaľ by
išlo iba o stavebné úpravy pôvodnej stavby ,,Vedenie 2 x 200 kV č. V272 a V273“, bola by dôvodná
argumentácia žalovaného o trvaní založeného právneho vzťahu zriadením stavby v roku 1960 a vzniku
vecného bremena in rem zo zákona, ktoré by doposiaľ trvalo . Ak však ide o novú stavbu povolenú na
pozemkoch žalobcu ako ,,Vedenie 2 x 400 kV pre TR Medzibrod“, pôvodne zriadené vecné bremeno

odstránením starej stavby a vybudovaním stavby novej zaniklo a ide o nový originárny právny vzťah
vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným.

27. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade stavby „Vedenie 2 x 400 kV pre TR Medzibrod“,
ktorá sa uskutočnila v roku 2011, išlo o novú stavbu, nie o rekonštrukciu - stavebnú úpravu pôvodnej

stavby. S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje.28. Zásadnou je v danom prípade aplikácia ust. § 56 písm. g) Stavebného zákona, v zmysle ktorého
ustanovenia stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje pri stavebných úpravách elektrických
vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa.

29. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že aj keď boli vo veci podané odborné vyjadrenie Ústavom
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ako aj znalecký posudok STU v Bratislave, otázka, či ide o
novú stavbu alebo stavebnú úpravu existujúcej stavby, je otázkou právnou a musí ju vyriešiť súd.
Odborné vyjadrenie a znalecký posudok však majú za úlohu posúdením odborných otázok a technických

parametrov umožniť súdu uvedenú právnu otázku zodpovedať. Súd je však pri vyriešení právnej otázky
povinný vychádzať zo všetkých dôkazných prostriedkov a hodnotiť ich vo vzájomných súvislostiach.

30. Možno konštatovať, že odborné vyjadrenie, ako aj znalecký posudok sa rozchádzajú v odpovedi na
podstatnú otázku, či v prípade stavby „Vedenie 2 x 400 kV pre TR Medzibrod“ ide o stavebnú úpravu
alebo o novú stavbu. Kým Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity došiel k záveru, že ide o novú

stavbu, STU v Bratislave došla k záveru, že ide o stavebnú úpravu pôvodnej stavby „Vedenie 2 x 200
kV č. V273 a V273“. Napriek týmto záverom musí uvedenú otázku ako otázku právnu vyhodnotiť súd.

31. Argumentáciu súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyriešeniu tejto otázky považuje odvolací súd za
presvedčivú a správnu, majúcu oporu vo vykonaných dôkazoch.

32. Súd prvej inštancie považoval za podstatné pre záver, že ide o novú stavbu, že došlo k zmene
napätia, k zmene kvality elektrického vedenia, čo má vplyv aj na ochranné pásmo, ktoré predstavuje
obmedzenie vlastníckeho práva. Práve táto zmena aj podľa názoru odvolacieho súdu mení charakter
stavby a práve s ohľadom na túto skutočnosť nemôže ísť o stavebnú úpravu existujúcej stavby. Z

rovnakého záveru vychádzala v podaní odborného vyjadrenia aj znalecká organizácia - Ústav súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Možno súhlasiť s vysloveným záverom súdu prvej inštancie, že
znalecký posudok STU v Bratislave na túto skutočnosť (zmena napätia), podstatnú pre charakter stavby,
nereagoval.

33. Ako súd prvej inštancie správne uviedol, pre vyriešenie uvedenej právnej otázky je potrebné
zohľadniť aj ostatné listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu, a to predovšetkým správne konanie, ktoré
prebiehalo pred stavebným úradom - Mestom Ružomberok a v ktorom bolo vydané územné rozhodnutie,
stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie.

34. Na č. l. 1093 a nasl. spisu sa nachádza územné rozhodnutie vydané Mestom Ružomberok
dňa 16.01.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.02.2009 a bolo súčasťou
dokazovania pred súdom prvej inštancie. Týmto rozhodnutím rozhodol stavebný úrad o umiestnení
stavby „Vedenie 2 x 400 kV pre TR Medzibrod“. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že stavba bude umiestnená
v existujúcom koridore vedenia 2 x 220 kV, ktoré bude pred výstavbou odstránené. Z existujúceho

koridoru vybočuje z trasy iba zaústenie do TR Medibrod, k. ú. O., úprava v k. ú. U. P. a prepojenie
vedené pri meste Ružomberok. Na viacerých miestach územného rozhodnutia je uvedené, že pôvodne
postavené vedenie 220 kV bude zdemontované. Stavba predpokladala vybudovanie nových stožiarov
a na niektorých miestach predpokladala odklon od pôvodného koridoru (k čomu aj došlo, čo ani nie
je sporné, mimo pozemkov žalobcu). Samotné územné rozhodnutie počíta s povinnosťou zabezpečiť

kompenzačnéopatreniasúvisiacesvýstavbou(bod46.územnéhorozhodnutia),okreminého,poskytnúť
aj náhrady za obmedzenie užívania pozemkov v ochrannom pásme nového vedenia. Stavebný úrad
ako špecializovaný správny orgán v stavebnom konaní hovorí v územnom rozhodnutí o novej stavbe,
nie o stavebnej úprave, resp. rekonštrukcii pôvodnej stavby. Počíta s odstránením pôvodného vedenia
a taktiež so zmenou koridoru stavby. Hoci sa táto zmena nedotýka pozemkov žalobcu, stavba bola

povolená ako stavba líniova. Rovnako stavebné povolenie, ktoré sa nachádza na č. l. 1112 a nasl. spisu,
vydané Mestom Ružomberok dňa 13.01.2011, hovorí o odstránení starého vedenia v rámci výstavby
nového vedenia. Hoci v stavebnom povolení je odkaz na ust. § 56 písm. b) Stavebného zákona, a teda,
že stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje pri stavebných úpravách elektrických vedení bez
obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa, už samotná skutočnosť, že stavebné povolenie bolo

vydané, nasvedčuje tomu, že nejde o stavebnú úpravu.

35. Ako odvolací súd už uviedol, za podstatnú skutočnosť považuje zmenu napätia spočívajúcu vo
zvýšení napätia, resp. objemu prenášanej energie z 220 kV na 400 kV. Ako odvolací súd uviedol, týmtosa mení charakter stavby a hlavne dopad tejto stavby na obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu. Ide
predovšetkým o negatívny vplyv elektrického napätia na ľudské zdravie, životné prostredie a s tým
súvisiace obmedzenie vlastníckeho práva dotknutého vlastníka. Podstatne sa mení ochranné pásmo

z 20 na 25 m v celom koridore elektrického vedenia, čo má za následok podstatnú zmenu rozsahu
obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu.

36. Podľa názoru odvolacieho súdu, aj samotné ust. § 56 písm. g) Stavebného zákona počíta s takou
úpravou elektrického vedenia, kedy sa nemení napätie (okrem toho, že sa nemení trasa), čo je vyjadrené

slovami „bez obmedzenia napätia“.

37. Správne súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo
216/2006 zo dňa 30.09.2008, kde súd ako určujúce kritérium pre vyriešenie otázky, či ide o zmenu
stavby alebo novú stavbu, určil nielen trasu elektrického vedenia, ale aj jeho kvalitu. Hoci žalovaný sa
v tomto smere so záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje, správne súd prvej inštancie zvolil výklad

a contrario v zmysle citovaného rozsudku. Práve argumentácia Najvyššieho súdu Českej republiky v
tomto rozhodnutí je v súlade s logikou argumentácie súdu prvej inštancie, s ktorou sa stotožňuje aj
odvolací súd.

38. Pokiaľ by žalovaný uskutočnil výmenu pôvodného vedenia postaveného v roku 1960, a to aj úplným

odstránením pôvodného vedenia a vybudovaním nového vedenia v pôvodnom koridore so zachovaním
rovnakého napätia - 220 kV, išlo by iba o stavebnú úpravu - rekonštrukciu pôvodnej stavby. Vecné
bremeno zo zákona, ktoré žalobcovi vzniklo v zmysle zákona č. 79/1957 Zb. by tak žalovanému ostalo
zachované a žalobcov nárok by bol nedôvodný.

39. Tým však, že žalovaný odstránil pôvodné vedenie a vybudoval, hoc aj v prevažnej miere, v koridore
pôvodného vedenia nové vedenie, avšak s podstatne vyšším napätím 400 kV, nejde o stavebnú úpravu
pôvodnej stavby, ale o novú stavbu.

40. Pokiaľ v roku 1960 zákonné vecné bremeno žalovanému vzniklo, odstránením pôvodnej stavby toto

vecné bremeno zaniklo. Toto zákonné vecné bremeno pôsobilo in rem a zánikom stavby, v prospech
ktorej bolo toto vecné bremeno zriadené, zaniklo aj samotné vecné bremeno. To vyplýva zo samotnej
podstaty inštitútu vecného bremena. Bez ohľadu na to, či sa dodržala ustanovená procedúra v zmysle
§ 11 ods. 13, 14 Zákona o energetike, na ktoré ustanovenia odvolateľ poukazuje, zánikom pôvodného
vedenia, bez ohľadu na dodržanie ustanoveného postupu vecné bremeno, ktoré bolo zo zákona v

prospech tejto stavby zriadené, zaniklo.

41. Uvedený výklad je zároveň ústavne konformný. Ústava SR v čl. 20 chráni vlastnícke právo každého
vlastníka a v čl. 20 ods. 4 zaručuje ochranu pred zbavením vlastníctva bez súhlasu vlastníka. Za takéto
pozbavenie sa považuje vyvlastnenie a obmedzenie vlastníkovej dispozície s jeho majetkom tzv. nútené

obmedzenie vlastníckeho práva. V súlade s touto ústavnoprávnou ochranou vlastníckeho práva potom
musia byť vykladané a interpretované zákony (zákony sa musia vykladať podľa ústavy, nie ústava podľa
zákonov).

42. Je nespochybniteľné, že stavba elektrického vedenia s napätím 220 kV mala iný dopad na

obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu ako stavba zriadená v roku 2011 s napätím 400 kV. Uvedené
vyplýva z rozdielneho ochranného pásma týchto stavieb, ktoré je u napätia 400 kV významne
rozsiahlejšie (25 m namiesto 20 m po celej dĺžke vedenia), čím dochádza k väčšiemu, rozsiahlejšiemu
zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. Inými slovami potom, mať na pozemku stavbu 400 kV vedenia
je iné a podstatne výraznejšie obmedzenie vlastníka, ako mať na pozemku stavbu 220 kV vedenia.

Potom výklad, ktorý preferuje žalovaný, že nejde o novostavbu, ale stavebnú úpravu zriadenej stavby,
je rozporný s Ústavou SR, pretože by pre vlastníka znamenal nútené obmedzenie vlastníckeho práva v
oveľa širšom rozsahu - bez konania, bez náhrady, čo je neprijateľné.

43. Odvolací súd uzatvára, že stavba „Vedenie 2 x 400 kV pre TR Medzibrod“ je stavbou novou a od

právnej skutočnosti zriadenia tejto stavby treba odvíjať aj vzájomné práva a povinnosti strán konania.
Táto stavba bola postavená na základe stavebného povolenia zo dňa 13.01.2011. V tom čase bol
účinným predpisom, ktorý upravoval problematiku energetických stavieb a zákonných vecných bremien
v súvislosti s energetickými stavbami, zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike. Vychádzajúc však z jehoustanovení, a to ust. § 10 ods. 1 písm. e) citovaného zákona v spojení s § 10 ods. 5 prvá veta zákona
č. 656/2004 Z. z., pripúšťa vznik vecného bremena zo zákona zriadením stavby iba mimo zastaveného
územia obce. Pozemky žalobcu, na ktorých sa nachádza stavba žalovaného, sú však v zastavanom

území obce, čo už bolo vyriešené v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu a žiadna strana
túto skutočnosť nespochybňuje. Ako zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike, ktorý bol účinný v čase
zriadenia stavby, tak aj súčasne platná právna úprava zákon č. 251/2001 Z. z. účinný od 01.09.2012
pripúšťajú vznik vecného bremena zo zákona pre energetickú stavbu len mimo zastavaného územia
obce. V zastavanom území obce možno vecné bremeno zriadiť iba na základe dohody s vlastníkom.

44. Už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol, že keďže sa pozemok žalobcu
v čase zriadenia stavby nachádzal v zastavanom území obce, na zriadenie stavby sa vzťahoval režim
§ 58 ods. 2 s poukazom na ust. § 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Bolo povinnosťou stavebníka,
teda žalovaného, v priebehu stavebného konania pred vydaním stavebného povolenia preukázať, že je
vlastníkom pozemku, alebo že má k pozemku iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť požadovanú stavbu.

Takýmto právom sa rozumie aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré však mohlo byť zriadené
iba zmluvne. Tieto skutočnosti však boli relevantné v stavebnom konaní a s týmito skutočnosťami sa
mal vysporiadať stavebný úrad. To je však otázkou správneho konania.

45. Tým však nie sú dotknuté občianskoprávne nároky žalobcu. Vzhľadom na záver odvolacieho súdu,

že ide o novú stavbu, možno konštatovať, že žalovaný zriadil stavbu na cudzom pozemku a na jej
zriadenie nemal zodpovedajúci občianskoprávny titul (vlastnícke právo, resp. právo k cudzej veci -
vecné bremeno). Je irelevantné, že bolo vydané stavebné povolenie, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť. To nič nemení na tom, že z hľadiska občianskoprávneho ide o stavbu na cudzom
pozemku. Správne potom súd prvej inštancie, viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu

vyslovenom v skôr vydanom zrušujúcom rozhodnutí aplikoval ust. § 135c Občianskeho zákonníka -
„stavba na cudzom pozemku“, v rámci ktorého ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka prichádza
do úvahy zriadenie vecného bremena za náhradu. Podľa názoru odvolacieho súdu ide v tomto štádiu
o jediný spôsob, ako usporiadať právny vzťah medzi žalovaným ako stavebníkom a žalobcom ako
vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba elektrického vedenia zriadená. Ako odvolací súd už v

predchádzajúcich rozhodnutiach poukázal., citované ust. § 135c Občianskeho zákonníka patrí medzi
ustanovenia, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami, a súd
preto nie je presným vymedzením petitu viazaný.

46. K akémukoľvek obmedzeniu vlastníckeho práva môže dôjsť iba za náhradu. Tento nárok na náhradu

vyplýva nielen z citovaného ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale priamo z Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Vlastnícke právo akéhokoľvek subjektu
môže byť obmedzené iba za náhradu. Na tom nič nemení ani verejnoprospešný charakter stavby. Nárok
žalobcu na zaplatenie náhrady z titulu vecného bremena je teda čo do základu odôvodnený.

47. Pokiaľ ide o výšku tohto nároku, odvolací súd sa taktiež stotožnil s presvedčivou argumentáciou
súdu prvej inštancie ohľadne výpočtu výšky náhrady za zriadené vecné bremeno, ktorá sa opiera aj o
judikatúru vyšších súdnych inštancií.

48. Správna je úvaha súdu prvej inštancie, že v prípade, ak by vlastnícke právo žalobcu nebolo

obmedzené neoprávnene zriadenou stavbou (z občianskoprávneho hľadiska) zo strany žalovaného,
mohol by mať tento pozemok charakter stavebného pozemku, vyplýva to z územného plánu obce.
Práve zriadenie stavby zo strany žalovaného spôsobilo, že žalobca pozemok vo svojom vlastníctve
nebude môcť ako stavebný pozemok využiť. Potom pokiaľ okresný súd použil pre určenie výšky náhrady
znalecký posudok znalkyne Ing. Dany Žakarovskej č. 33/2013 zo dňa 11.11.2013 (ktorý bol vypracovaný

práve na objednávku žalovaného) nemožno mu v tomto smere nič vytknúť. Pokiaľ chcel žalovaný účinne
rozporovať výpočet náhrady uskutočnený znalkyňou, nič mu nebránilo predložiť aktuálny znalecký
posudok. Súd prvej inštancie však musel rozhodnúť na základe predložených dôkazov.

49. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. ako vecne

správny potvrdil.50. Vecnú správnosť vykazuje aj výrok VIII. rozsudku o trovách štátu. Trovy znaleckého dokazovania
vznikli z dôvodu rozhodovania o základe nároku. Žalobca základ nároku preukázal, preto je dôvodné,
aby trovy tohto dôkazu (bez ohľadu, kto tento dôkaz navrhol) znášala protistrana, teda žalovaný.

51. Vecnú nesprávnosť vykazuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV., V. o trovách konania strán
sporu. Spôsob rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je v súlade s ust. § 255 a nasl. CSP. Povinnosťou
súdu je rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania strán sporu, zohľadniac celkový pomer úspechu
strán sporu aj v prípade, keď sa rozhoduje o dielčich nárokoch. V súdenej veci je potrebné diferencovať

aj úspech žalobcu v základe uplatneného nároku, zohľadniť závislosť výrokov, ako aj zohľadniť charakter
konania - spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Z uvedených
dôvodov odvolací súd zrušil výroky IV., V. rozsudku súdu prvej inštancie a v zrušenom rozsahu vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

52. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude opätovne rozhodnúť o nároku strán na náhradu trov

konania (prvoinštančného aj odvolacieho), pričom zohľadní pomer úspechu a neúspechu vo vzťahu k
celému spojenému konaniu.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)