Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. február 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/144/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318204483
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2318204483.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: Ing. S. P., narodený
XX.XX.XXXX, bytom O. N. XXX, právne zastúpený: JUDr. Jana Kocandová, advokátka, so sídlom
Jungmannova 8, Bratislava, proti žalovaným: 1. Ing. V. X., narodený X.X.XXXX, bytom O. N. XXX/XXX, 2.
Ing. N. X. rod. S., narodená XX.XX.XXXX, bytom O. N. XXX/XXX, 3. S. A., narodený XX.X.XXXX, bytom
I. XXXX/XX, N., 4. Q. I. rod. G., narodená X.X.XXXX, bytom O. N. XXX, všetci žalovaní právne zastúpení:
JUDr. Eva Szikorová, advokátka, so sídlom Hollého 1854/9, Šaľa, o neplatnosť kúpnej zmluvy, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8C/18/2018-372 zo dňa 14.2.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že kúpna zmluva uzatvorená 27.7.2017
č. V 3342/17 medzi predávajúcimi S. A., nar. XX.X.XXXX, bytom N., I. XXXX/XX, Q. I., rod. G., nar.
X.X.XXXX, bytom O. N. XXX a kupujúcimi Ing. V. X., nar. X.X.XXXX a Ing. N. X., rod S., nar. XX.XX.XXXX,
obaja bytom O. N. XXX ohľadne prevodu predmetu kúpnej zmluvy LV XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX
v príslušných spoluvlastníckych podieloch v k.ú. O. N., je neplatná, výrokom II. priznal žalobcovi voči
žalovaným 1, 2, 3, 4 právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude rozhodnuté
osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 1, § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1,
§ 4 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 588, § 140, § 40a Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1,
2, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 27.7.2017 bola uzavretá kúpna zmluva,
kde ako predávajúci vystupovali S. A., nar. XX.X.XXXX, a Q. I., nar. X.X.XXXX, a kupujúcimi boli Ing. V.
X., nar. X.X.XXXX, a Ing. N. X., nar. XX.XX.XXXX. Rozhodnutím Okresného úradu Galanta, katastrálny
odbor bol pod č. V 3342/2017 povolený vklad vlastníckeho práva kupujúcich Ing. V. X. a Ing. N. X. k
nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva číslo: XXX v podiele 12/20160, 12/20160 - pozemok
registra E KN parcelné číslo 1799, druh pozemku ovocný sad vo výmere 3670 m2, na liste vlastníctva
číslo: XXXX v podiele 972/1632960, 972/1632960 - pozemok registra E KN parcelné číslo 1800, druh
pozemku ovocný sad vo výmere 3228 m2, na liste vlastníctva číslo: XXXX v podiele 972/1632960,
972/1632960 - pozemok registra E KN parcelné číslo 1801, druh pozemku ovocný sad vo výmere 11259
m2, na liste vlastníctva číslo: XXX v podiele 1/56, 1/42 - pozemok registra E KN parcelné číslo 738/3,
druh pozemku trvalý trávny porast vo výmere 773 m2 - pozemok registra E KN parcelné číslo 2133/3,
druh pozemku ovocný sad vo výmere 651 m2 - pozemok registra E KN parcelné číslo 846/100, druh
pozemku trvalý trávny porast vo výmere 100 m2 - pozemok registra E KN parcelné číslo 846/200, druh

pozemku ovocný sad vo výmere 123 m2, na liste vlastníctva číslo: XXX v podiele 1/42, 1/56, 1/42, 1/42 -
pozemok registra E KN parcelné číslo 1131/3, druh pozemku orná pôda vo výmere 7997 m2 - pozemok
registra E KN parcelné číslo 1132/1, druh pozemku orná pôda vo výmere 5036 m2 - pozemok registra
E KN parcelné číslo 1616/1, druh pozemku orná pôda vo výmere 1953 m2 v prospech V. X., Ing., rodné
priezvisko X., dátum narodenia X.X.XXXX, O. N. XXX, XXX XX O. N. a N. X., Ing., rodné priezvisko S.,
dátum narodenia XX.XX.XXXX, O. N. XXX, XXX XX O. N. na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi. Žalobca listom zo dňa 20.3.2017 si u žalovaných 1, 2 ako kupujúcich uplatnil predkupné
právo z titulu kúpnych zmlúv V 3342/17, V 3655/14, V 3118/17. Žalobca v listine uviedol, že podľa
ustanovenia §-u 140 Obč. zákonníka má predkupné právo a zo strany predávajúcich nebola naplnená
povinnosť ponúknuť spoluvlastníkovi podiel na odkúpenie. Žalovaní 1, 2 boli vyzvaní, aby v lehote 14 dní
od prijatia výzvy sa vyjadrili, či je možná dohoda v tom zmysle, že mu budú odpredané spoluvlastnícke
podiely predávajúcich z kúpnych zmlúv za kúpnu cenu, za ktorú ju nadobudli. V prípade negatívneho
vyjadrenia uplatní žalobu na príslušnom súde o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Žalovaní 1, 2 mali
oprávnenie za zákonom stanovených podmienok nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré im
predávali žalovaní 3, 4 pri rešpektovaní predkupného práva. Žalovaná 2 podniká v poľnohospodárskej
výrobe od roku 1996. Žalovaní 1, 2 v čase, keď na nich boli prevádzané nehnuteľnosti kúpnou zmluvou,
boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, XXXX, XXXX katastrálne
územie O. N. a neboli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, XXX
katastrálne územie O. N..

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že kúpna zmluva, ktorú uzatvárali žalovaní 1, 2, 3, 4, bola
uzatváraná podľa zákona č. 140/2014 Z. z., čo sa týka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, XXXX,
XXXX, XXX. Pozemky zapísané na LV č. XXX katastrálne územie O. N. nie sú poľnohospodárskymi
pozemkami s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. a), c) bod 3. zákona č. 140/2014 Z. z., nakoľko
sa jedná o pozemky, ktorých výmera nepresahuje 2000 m2 a okrem toho parc. č. 846/100 trvalý trávny
porast o výmere 100 m2 sa nachádza v zastavanom území obce. V tejto časti, ktorá sa týka LV XXX
kat. úz. O. N., bola kúpna zmluva uzatváraná podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. V
prejednávanej veci bolo preukázané a medzi sporovými stranami nebolo sporné, že predkupné právo
spoluvlastníkov nehnuteľnosti nebolo dodržané, že im žalovaní 3, 4 neponúkli svoj spoluvlastnícky
podiel. Samozrejme, že predkupné právo sa uplatňuje aj pri prevode poľnohospodárskych pozemkov,
čo bolo tiež uvádzané v dôvodovej správe k zákonu č. 140/2014 Z. z.. Strana žalobcu vo svojom petite
žaloby žiadala určiť neplatnosť právneho úkonu. Súd prvej inštancie z dôvodu nedodržania predkupného
práva žalobe vyhovel.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali odvolanie žalovaní z dôvodov podľa ust.
365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedli, že súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysvetlil dostatočne zrozumiteľne, prečo dospel k záveru
o aplikovateľnosti inštitútu predkupného práva, ak zároveň uviedol, že právny vzťah posúdil podľa
ust. § 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskym pozemkom, pričom žalovaní 1.,
2. spĺňali definičné znaky oprávneného nadobúdateľa podľa citovanej špeciálnej normy, s výnimkou
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a XXX pre k. ú. O. N.. Súd prvej inštancie oprel svoje stanovisko
o neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva prakticky len o jednu vetu a síce, že
predkupné právo podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na prevody poľnohospodárskej
pôdy, hoci sú tieto prevody riešené osobitnou (špeciálnou) právnou normou. Argumentácia žalovaných
bola ťažisková v téze, že ak sa prevod nehnuteľnosti týka poľnohospodárskeho pozemku, ktorý je
definovaný v zákone č. 140/2014 Z. z., tak tento je špeciálnou normou (lex specialis) vo vzťahu k
všeobecnej občianskoprávnej úprave prevodu nehnuteľností ako takých. Vyplýva to z ust. § l ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § l písm. a) zákona č. 140/2014 Z. z.. Vždy, keď ide o
prevod pozemku, ktorý je poľnohospodárskym pozemkom, postupuje sa podľa zákona č. 140/2014 Z.
z., o. i. aj v otázke určenia okruhu oprávnených nadobúdateľov a nie podľa Občianskeho zákonníka,
ktorý v tomto smere predstavuje všeobecnú úpravu, ktorá sa uplatní len v otázkach, ktoré zákon č.
140/2014 Z. z. neupravuje. K názoru žalovaných, prezentovanom počas celého konania o tom, že ak
lex specialis obsahuje komplexnú úpravu napr. v otázke oprávnených nadobúdateľov sa lex generalis
nepoužije, súd prvej inštancie nezaujal žiadne stanovisko, nevysvetlil, prečo tento názor nepovažoval za
správny. Ak teda žalovaní 1., 2. boli v čase uzavretia napadnutej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 27.7.2017
podielovými spoluvlastníkmi všetkých nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu kúpnej zmluvy a
zároveň žalovaná 2. bola v čase uzavretia napadnutej zmluvy osobu vykonávajúcou poľnohospodársku
výrobu ako podnikanie viac ako 3 roky v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza, spĺňali

tak definičné znaky oprávneného nadobúdateľa v tom čase platnej a účinnej špeciálnej právnej normy
(§ 4 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 140/2014 Z. z.) a vzhľadom na vzťah tejto normy k všeobecnej právnej
úprave (Občiansky zákonník) nebolo povinnosťou prevodcov vykonať ponukové konanie voči ostatným
spoluvlastníkom podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka, pretože ustanovenia o predkupnom práve sa
nepoužijú. Žalovaní v argumentácii voči žalobe tiež uvádzali, že na jej podaní absentuje naliehavý právny
záujem. Súd prvej inštancie otázku existencie naliehavého právneho záujmu v odôvodnení rozhodnutia
vôbec nespomenul. Preto nie je zrejmé, či naliehavý právny záujem skúmal, hoci je skúmanie tejto
podmienky jeho povinnosťou, ako jeho ne/existenciu vyhodnotil. Tvrdenie a preukázanie naliehavého,
t. j. kvalifikovaného právneho záujmu na podanej určovacej žalobe je povinnosťou žalobcu; súd jeho
existenciu skúma z úradnej povinnosti ako prvoradú podmienku pri posudzovaní prípustnosti podanej
určovacej žaloby. Žalovaní sú toto názoru, že žalobca nemá na určovacej žalobe naliehavý právny
záujem a preto mala žaloba byť zamietnutá pre jeho nedostatok bez posudzovania veci samej, súd prvej
inštancie sa otázkou danosti a preukázania naliehavého právneho záujmu v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vôbec nezaoberal. Ak sa časť pozemkov prevádza postupom podľa zákona č. 140/2014
Z. z. (pozemky na LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXX) a na časť predmetu prevodu platia ustanovenia
všeobecnej normy (pozemky na LV č. XXX), je nutné podmienky prevodu posúdiť vo vzťahu k týmto
samostatne prevoditeľným veciam samostatne. Z uvedeného je zrejmé, že ak predmetom prevodu boli
viaceré (nehnuteľné) veci, tieto je možné rozdeliť a ak sa relatívna neplatnosť vzťahuje len na časť
právneho úkonu, ako by tomu mohlo byť v tomto prípade, je neplatnou len táto časť, v danom prípade
hypoteticky časť úkonu týkajúca sa prevodu nehnute/hostí, resp. spoluvlastníckych podielov na nich,
zapísaných na LV č. XXX, k. ú. O. N.. Petit žaloby, ktorý súd prvej inštancie prevzal do výrokovej časti
napadnutého rozhodnutia, je nedostatočne určitý, nezrozumiteľný a takto vymedzený výrok podľa názoru
žalovaných nemôže byť predmetom zápisu do katastra nehnuteľností, nakoľko nehnuteľnosti zapísané
v katastri nehnuteľností nie sú dostatočne identifikované. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že
žalobcovia neboli podielovými spoluvlastníkmi v čase uzavretia zmluvy nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXX a XXX, k. ú. O. N.. Toto skutkové zistenie z vykonaného dokazovania nevyplýva. Žalovaní 1.,
2. sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a XXX, k. ú. O. N. na
základe kúpnej zmluvy, ktorá bola platne uzavretá pred uzavretím tejto zmluvy a skutočnosť, že vklad
uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený dňa 31.7.2017 (konanie pod V 3118/2017), t. j. 4 dni po uzavretí
tejto zmluvy, ktorá bola žalobcom napadnutá, nemá žiadny vplyv na moment nadobudnutia vlastníckeho
práva, pretože k tomu došlo už uzavretím samotnej kúpnej zmluvy a nie až povolením vkladu. Žalovaní
považujú za nutné vyjadriť sa aj k existencii nálezu Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 20/2014 zo dňa
14.11.2018, ktorý bol prijatý na neverejnom zasadnutí pléna ÚS SR a právnu záväznosť nadobudol
zverejnením v Zbierke zákonov vyhlásenej dňa 11.2.2019, ktorým nálezom boli ustanovenia čl. I § 4, §
5 a § 6 zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku vyhlásené
za protiústavné, nesúladné s ust. čl. I ods. l, čl. 13 ods. 4 a čl. 20 ods. l Ústavy Slovenskej republiky.
Každopádne, derogatívny nález ústavného súdu je platnou súčasťou právneho poriadku Slovenskej
republiky od 11.2.2019 a teda norma, ktorá bola určená za protiústavnú, je t. č. neúčinná. Tento nález
ústavného súdu nemôže však podľa názoru žalovaných nepriaznivo zasiahnuť do práv nadobudnutých
v dobrej viere v súlade s v tom čase platnou a účinnou právnou normou. Žalovaní navrhujú, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

6. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za vecne a právne správne rozhodnutie. Žalobca sa snažil dohodnúť aj mimo súdne so
žalovanou, ponúkol jej parcely reg. C v k. ú. O. N., ktoré vlastní s tým, že on má naďalej záujem o parcely
reg. E, o ktoré v konaní ide. Tiež žalovaných manželov X. oslovil listom, z ktorého jednoznačne vyplýva,
že mal záujem riešiť vec mimo súdne pred tým, ako podal žalobu na súd. Na námietku žalovaných, že
petit nebol jasne špecifikovaný, uvádza len toľko, že o tomto vždy rozhoduje súd prvej inštancie, ktorý v
prípade, že by mal za to, že petit nie je jasne špecifikovaný, musel by žalobcu vyzvať na jeho doplnenie,
čo súd prvej inštancie neurobil. Žalobca je väčšinový vlastník na predmetných parcelách. Žalobca je
dôchodca a plánoval si privyrábať ako samostatne hospodáriaci roľník, taktiež mienil to, aby zdedené
podiely zostali v rodine, nakoľko išlo o pôdu nadobudnú spoločným predkom. Ak sa obnoví právny stav
pred podaním žaloby, na predmetné spoluvlastnícke podiely je zachované predkupné právo žalobcovi,
bude dodržaný zákon. Žalobcovi ide o to, aby mu predkupné právo zostalo zachované a v prípade
prevodu spoluvlastníckych podielov, aby toto právo mohol využiť na spoluvlastnícke podiely, ktoré boli
zdedené po poručiteľke p. S. A., jeho starej matke, len tak zostane zachovaný rodinný majetok. Žalobca
má za to, že naliehavý právny záujem bol týmto dostatočne preukázaný. Žalobca sa nestotožňuje s
názorom žalovaných, že platí na daný prípad osobitná právna úprava. Tá nerieši predkupné právo

podielového spoluvlastníka. Osobitná právna úprava práve odkazuje na Občiansky zákonník, pokiaľ
ide o prevod poľnohospodárske] pôdy podielovému spoluvlastníkovi. Osobitná právna úprava môže len
rozvíjať a nadväzovať na všeobecnú právnu úpravu. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

7. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalovaní. Vo vyjadrení uviedli, že k
argumentácii žalobcu o tom, že sa chcel so žalovanými dohodnúť mimosúdnou cestou (zámena
parciel) uvádzajú, že žiadna konkrétna ponuka žalobcom prezentovaná nebola. Podľa právneho názoru
žalovaných žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem a teda jeho tvrdenia o tom, aké sú jeho plány
a zámery do budúcnosti, nemajú relevanciu k uneseniu bremena ohľadom preukázania naliehavého
právneho záujmu. Žalovaní od začiatku sporu tvrdia, že k porušeniu predkupného práva žalobcu
nemohlo dôjsť, nakoľko prevod sa realizoval podľa špeciálnej právnej normy (z. č. 140/2014 Z. z.) a za
podmienok uvedenej normy a vzhľadom na vzťah tejto normy k všeobecnej právnej úprave (Občiansky
zákonník) nebolo povinnosťou prevodcov vykonať ponukové konanie voči ostatným spoluvlastníkom
podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka, pretože ustanovenia o predkupnom práve sa nepoužijú;
vylučujú sa špeciálnou komplexnou normou. Žalovaní zotrvali na návrhu, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

8. K vyjadreniu žalovaných k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca. Vo
vyjadrení uviedol, že trvá na svojich doterajších písomných vyjadreniach k odvolaniu, vždy sa chcel so
žalovanými dohodnúť. Jeho väčšinové vlastníctvo nebo v konaní spochybnené. Ing. X. s jej manželom
mu nikdy nepredajú spoluvlastnícke podiely, ktoré nezákonne nadobudli, nechcú ani žiadny zmier, takže
v budúcnosti sa žalobca nemá ako dostať k uvedeným podielom, len tak, že sa napraví právny stav, aký
pôvodne bol. Právo nesmie byť zneužívané. Veľmi dobre kupujúci - manželia X. museli vedieť, že najskôr
musí prebehnúť ponuka predkupného práva, v skutočnosti o tom ani nemuseli vedieť, pričom však
neznalosť zákona neospravedlňuje. Žalobca zotrval na návrhu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového
poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového
poriadku) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d),
f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že
je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového
poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

10. Predmetom konania je nárok žalobcu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
27.7.2017 medzi žalovanými 3., 4. ako predávajúcimi a žalovanými 1., 2. ako kupujúcimi, predmetom
ktorej bol prevod nehnuteľností v katastrálnom území O. N. zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX,
XXXX, XXXX, XXX, XXX v príslušných spoluvlastníckych podieloch, ktorej vklad vlastníckeho práva
bol povolený pod č. V 3342/17. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaných je predmetom
odvolacieho konania posúdiť, či v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na
spravodlivý súdny proces, či konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
či právne správne vec posúdil.

11. Jednou z odvolacích námietok žalovaných, pritom však zásadnou, bolo namietanie, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného
odôvodnenia súdneho rozhodnutia, keďže súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočne
zrozumiteľne nevysvetlil, prečo dospel k záveru o aplikovateľnosti inštitútu predkupného práva podľa
ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, ak zároveň uviedol, že právny vzťah posúdil podľa zákona č.

140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a tiež v odôvodnení rozsudku nespomenul vôbec otázku naliehavého právneho záujmu. Žiada
sa dodať, že i keď žalovaní v odvolaní výslovne neuviedli, že odvolanie podávajú i z dôvodu podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, z obsahu odvolacích námietok
vyplýva, že žalovaní (mimo iného) namietajú, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci nedostatočne
odôvodnil rozsudok, keď oni sami vo svojich písomných i ústnych vyjadreniach argumentovali nutnosťou
aplikácie zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov ako špeciálnej právnej normy na právne vzťahy strán sporu, nedostatkom
naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, ktorými argumentmi žalovaných sa súd
prvej inštancie nezaoberal, čo bez pochyby zakladá odvolací dôvod i podľa ustanovenia § 365 ods.
1 písm. b) Civilného sporového poriadku posúdiac odvolanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).

12. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti
alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa
o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a
obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

13. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

15. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

17. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil preskúmavaný rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods.
2 Civilného sporového poriadku. Tu je potrebné dať za pravdu odvolateľom, že závery v ňom obsiahnuté
sú nedostatočné. V odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s

čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o
celkovom skutkovom stave. Súd prvej inštancie totiž rozsiahlo opisuje čiastkové skutkové zistenia (odsek
7. - 20. rozsudku súdu prvej inštancie), avšak nevytvára ucelený záver o celkovom skutkovom deji. Súd
musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s
prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania
skutkového stavu, návrhy strán na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku
absentuje. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. V
napadnutom rozsudku nie je ani nepochybným spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových
okolností boli preukázané a ktoré nie a prečo. Súd prvej inštancie len stroho konštatuje, že žalovaní
1., 2. boli v čase prevodu podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, XXXX,
XXXX a naopak neboli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č.
XXX, XXX (odsek 29. rozsudku súdu prvej inštancie), pričom neuvádza, z čoho vyvodil tieto skutkové
zistenia v nadväznosti na úvahu súdu prvej inštancie v procese hodnotenia dôkazov, ako náležite
namietali žalovaní v odvolaní. Ďalej v rozsudku súdu prvej inštancie absentuje podriadenie relevantných
skutkových zistení pod aplikované právne normy, keďže súd prvej inštancie sa v preskúmavanom
rozsudku ani len nevyjadril k interpretácii právnych noriem aplikovaných na daný prípad a nevysvetlil
zdôvodnenie aplikácie citovaných právnych noriem. Tu je potrebné zdôrazniť, že rozsudok musí byť
logický a zrozumiteľný, čo v preskúmavanom prípade absentuje.

18. Z obsahu podania žalovaných zo dňa 24.7.2018, zo dňa 17.1.2019, z prednesu právneho
zástupcu žalovaných na pojednávaní dňa 17.1.2019 vyplýva, že žalovaní predostreli rozsiahlu
právnu argumentáciu týkajúcu sa aplikácie zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva
poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako špeciálnej normy na daný
prípad a naopak vylúčenia aplikácie všeobecnej právnej úpravy predkupného práva podľa ustanovenia
§ 140 Občianskeho zákonníka na daný prípad. Súd prvej inštancie v odseku 30. svojho rozsudku
uvádza, že kúpna zmluva vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXX
bola uzatváraná podľa zákona č. 140/2014 Z. z. a vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na Liste
vlastníctva č. XXX bola uzatváraná podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a v odseku
36. svojho rozsudku uvádza, že z dôvodu nedodržania predkupného práva žalobe vyhovel. Podľa názoru
odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie mal v rozhodnutí venovať presvedčivému odôvodneniu svojho
odlišného stanoviska pri výklade a aplikácii zákona č. 140/2014 Z. z. a aplikácii Občianskeho zákonníka
na daný prípad. Rovnako mal dôsledne odlíšiť právny režim predaja poľnohospodárskych pozemkov a
pozemkov, ktoré tento charakter nemajú. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemôže argumentáciu strany
odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť v čom jej nesprávnosť spočíva. Argumenty
súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Konštatovanie súdu, že argumenty strany
sú nesprávne alebo irelevantné bez toho, aby uviedol, prečo ich považuje za nesprávne a irelevantné,
možno považovať za nedostatočné odôvodnenie. O takýto prípad išlo aj v súdenom spore, keďže
súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nereagoval na predmetné podania žalovaných a
neposkytol im žiadnu repliku na nimi predostreté právne otázky týkajúce sa výkladu špeciálnej právnej
normy vo vzťahu k právnej o otázke nutnosti realizovania / nerealizovania ponuky na prevod z
titulu predkupného práva. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal podstatou právnej argumentácie
žalovaných v súdenom spore.

19. Žalovaní tiež v prednese ich právneho zástupcu na pojednávaní dňa 17.1.2019 i v ich písomnom
podaní zo dňa 17.1.2019 namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom
určení neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom poukazovali na judikatúru v otázke naliehavého právneho
záujmu. Bez pochybností je, že žalobca sa v súdenom spore domáha neplatnosti právneho úkonu a
hoci žalovaní v rámci svojej obrany dôvodili i nedostatkom kvalifikovaného právneho záujmu žalobcu
na požadovanom určení, súd prvej inštancie sa opäť ich argumentmi vôbec nezaoberal. I absencia
odpovede súdu prvej inštancie vo vzťahu k obrane žalovaných o nedostatku naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení s poukazom na konkrétne skutočnosti v súdenom spore, predstavuje
závažné pochybenie súdu prvej inštancie pri jeho rozhodovaní.

20. Odôvodnenie rozsudku má byť stručné, jasné a výstižné, ktorú požiadavku nenapĺňa zdĺhavé
opisovanie skutkových prednesov a vykonaných dôkazov, obsah ktorých je stranám sporu nepochybne
známy z pojednávaní uskutočnených vo veci. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o
rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti
danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán

na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Preskúmavaný
rozsudok nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a závery prijaté súdom prvej inštancie
dostatočne nerezultujú z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Takýmto postupom súdu prvej
inštancie bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva a tým došlo k
porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento nedostatok napraviť v odvolacom konaní.

21. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku v prejednávanej veci aplikoval
i ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva
poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dňa 14.11.2018 však Ústavný
súd Slovenskej republiky vyhlásil nález sp. zn. PL. ÚS 20/2014, podľa ktorého nálezu ustanovenia čl.
1, § 4, § 5 a § 6 zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 od. 1, čl.
13 ods. 4 a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie právneho predpisu, ktoré nie je v súlade
s ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125
ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky). Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS
20/2014 zo dňa 14.11.2018 bol zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 11.2.2019 a súd
prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom dňa 14.2.2019.

22. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nebolo už súdom prvej inštancie
aplikované ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva
poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinné. Nález Ústavného súdu
SR treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia
právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky okrem
toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia právneho predpisu (ex nunc, od
publikovania nálezu v Zbierke zákonov SR), predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení Ústavy
Slovenskej republiky (v tomto prípade čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak, než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného
ustanovenia právneho predpisu (v tomto prípade to znamená, že postup pri prevode vlastníctva
poľnohospodárskeho pozemku definovaný v ustanovení § 4 uvedeného zákona je v rozpore s týmito
článkami Ústavy Slovenskej republiky). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou
(čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej
veci použil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva
poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol nezákonný a v rozpore
s Ústavou Slovenskej republiky. Takýto protizákonný a protiústavný postup predstavuje porušenie práv
strán na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Aplikácia protiústavného
ustanovenia ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva
poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov súdom prvej inštancie v danej
veci predstavuje nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

23. Odvolací súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 11. októbra 2006 sp. zn. PLz. ÚS 1/2006 (zjednocujúce stanovisko pléna), kde bola riešená otázka
okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného konštatoval,
že hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené,
nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo
nikdy súčasťou právneho poriadku.

24. Žalovaní tiež v odvolaní namietali, že samotný výrok napadnutého rozsudku je nevykonateľný
pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť, nakoľko nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností nie
sú dostatočne identifikované. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy
uzatvorenej 27.7.2017 č. V 3342/17 medzi predávajúcimi S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., I. XXXX/
XX, Q. I., rod. G., nar. X.X.XXXX, bytom O. N. XXX a kupujúcimi Ing. V. X., nar. X.X.XXXX a Ing. N.
X., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom O. N. XXX ohľadne prevodu predmetu kúpnej zmluvy LV
XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX v príslušných spoluvlastníckych podieloch v k.ú. O. N., ktorej požiadavke
žalobcu súd prvej inštancie vyhovel v celom rozsahu.

25. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh.

26. Súd (až na prípady uvedené v § 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku) nezačína konanie z
vlastnej iniciatívy, ale na podnet strany a je zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie konania, aby žalobu
prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej ustanoveniu § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako by
podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku a zároveň stanovuje
rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v
podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním
ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Civilný sporový poriadok vyžaduje, aby
žalobca vymedzil petit žaloby spôsobom dostatočne presným, zrozumiteľným a určitým, umožňujúcim
kedykoľvek v konaní jasnú orientáciu v tom, čo je predmetom konania. Kedykoľvek v priebehu konania
musí byť zrejmé, o čom sa koná, teda čo je predmetom konania, ale v žiadnom prípade to nemôže byť
určené až dodatočne výsledkami súdneho dokazovania.

27. Podľa odvolacieho súdu žalobcom uvedený petit v žalobe, ktorým žiadal určiť neplatnosť právneho
úkonu, možno považovať za presný a určitý, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska)
vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca sledoval podaním žaloby. V tomto smere je
odvolacia námietka žalovaných nedôvodná, keď v petite žaloby i vo výroku preskúmavaného rozsudku
je napádaný právny úkon dostatočne určite a zrozumiteľne označený. Bez pochybností je možné
totiž napádaný právny úkon identifikovať tak, aby nebol zameniteľný s iným právnym úkonom, keďže
je označený druhom právneho úkonu (kúpna zmluva), účastníkmi právneho úkonu (predávajúci a
kupujúci), predmetom právneho úkonu (prevod nehnuteľností v katastrálnom území O. N. zapísaných na
Liste vlastníctva č. XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX v príslušných spoluvlastníckych podieloch) a číslom
rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva (V 3342/17). Z obsahu petitu nevyplýva spornosť pri
identifikácii napádaného právneho úkonu a žalobcom formulovaný petit je spôsobilým petitom, ktorý sa
môže pre prípad vyhovenia žalobe stať enunciátom súdneho rozhodnutia. Nepochybne tak žalobcom
požadovaný petit netrpí vadou neurčitosti, teda jednalo sa o úplné podanie. V takomto prípade nebolo
povinnosťou súdu prvej inštancie ex offo vyzvať žalobcu k odstráneniu vád žaloby postupom podľa
ustanovenia § 129 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a už vôbec nie zamietnuť žalobu z dôvodu,
že nárok uplatnený žalobou nie je dostatočným spôsobom identifikovaný, čo tvrdili žalovaní v odvolaní.
Odvolacia argumentácii žalovaných o nedostatočnom identifikovaní predmetu žaloby je nenáležitá.

28. V dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené
stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, než tento napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušiť a podľa
ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

29. Žiada sa dodať vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaných o nesprávnych skutkových zisteniach a o
nesprávnom právnom posúdení veci, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť
relevantných skutkových a právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné tento
rozsudok zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia,
ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že
nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu
neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej
inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo
prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

30. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa
ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok
vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, výsledky vykonaného dokazovania komplexne
vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Článku 15
Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľov

(predostreté už v konaní pred súdom prvej inštancie), tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec
vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. V odôvodnení rozhodnutia je
tiež nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení
odôvodňujú aplikáciu týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie
je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.

31. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova rozhodne o náhrade trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

32. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.