Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/29/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110219097
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3110219097.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Dariny Legerskej a členov senátu JUDr. Ondreja Samaša a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore
žalobcov: 1/ I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, J. - G., právne zastúpeného: advocatius s.r.o.,
Palackého 12, 814 99 Bratislava, IČO: 36 868 752, 2/ R. L., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V.
XXXX/XX, J. - G., t. č. bytom XXXX De D. S../S.. A XXX, F. Y., Q. XXX XX, A., 3/ C. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L.. M. J. XX, J.- D. C., 4/ I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. M. J. XX, J. - D. C. ako právnych
nástupcov po neb. W.. J. X.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XX, J., proti žalovaným: 1/ Advokátska firma

TROKAN & URBANČOKOVÁ, v.o.s., IČO: 36 333 158, so sídlom Dom Pavla, Ľ. Štúra 5, Trenčianske
Teplice, 2/ I.. I. P., advokát, so sídlom K. G., Ľ. E. 5, P. P., oboch právne zastúpených I.. T. C.,
advokátkou, E. D. Z./XX, X1X XX P. P., za účasti intervenienta popri žalovaných 1/ a 2/: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4,
právne zastúpeného
I.. J. C., advokátom, E. XX, J. - L. C., o zaplatenie 146.639,11 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní
žalobcov1/až4/(podanéhopôvodneichpredchodcomW..J.X.)protirozsudkuOkresnéhosúduTrenčín

č. k. 39Cb/87/2010-262 zo dňa 31. októbra 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e.

Vo výroku II. m e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobcovia 1/ až 4/ sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 3.261,99 Eur na
účet ich právnej zástupkyne I.. T. C., advokátky, najviac však do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
žalobcami 1/ až 4/.

Žalovaným 1/, 2/ sa priznáva proti žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, najviac však do výšky ceny nadobudnutého dedičstva žalobcami 1/ až 4/.

Intervenientovi popri žalovaných 1/, 2/ sa p r i z n á v a proti žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu, najviac však do výšky ceny nadobudnutého dedičstva žalobcami
1/ až 4/.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vydaným v čase platnosti a účinnosti O.s.p. výrokom

I. zamietol žalobu, ktorou sa predchodca žalobcov 1/ až 4/ W.. J. X. domáhal proti žalovaným 1/, 2/
zaplatenia 146. 639,11 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorú mu žalovaní 1/, 2/ spôsobili
porušením ich povinností z mandátnej zmluvy, keď ako advokáti ním na to splnomocnení nepodali
včas na súd návrh na náhradu škody spôsobenej mu ako živnostníkovi rozhodnutím Okresného súduBratislava III. o vzatí do väzby v trestnom konaní, v ktorom neskôr trestné stíhanie bolo zastavené.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že Okresný súd Bratislava III
uznesením č.k. 3Nt 34/02 zo dňa 28.06.2002 rozhodol podľa § 68 ods.1 Tr.por. z dôvodu uvedeného

v § 67 ods. 1 písm. c/ Tr. por. o vzatí do väzby obvineného W.. J. X.
s uvedením dátumu narodenia, miesta narodenia, bydliska, zamestnania a rodného čísla ako stíhaného
po konkrétny trestný čin s tým, že väzba začala dňom zadržania 26.06.2002.
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Nto 66/02 zo dňa 28.08.2002 rozhodol o zrušení uznesenia
prvostupňového súdu a o prepustení obvineného W.. J. X. z väzby na slobodu dňom 28.02.2002. Z

potvrdenia o prepustení z výkonu väzby súd zistil, že dňa 28.08.2002 bol žalobca z väzby prepustený na
slobodu. Okresné riaditeľstvo PZ v J., Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor všeobecnej kriminality
J. uznesením
č. ČVS:OÚV-520/10-2001 zo dňa 20.06.2005 podľa § 172 ods.1 písm. b/ Trestného poriadku trestné
stíhanie obvineného W.. J. X. zastavilo, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na
postúpenie veci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.2005. Dňa 07.06.2006 udelil žalobca

žalovanému 1/, verejnej obchodnej spoločnosti na výkon advokácie, Advokátskej firme TROKAN &
URBANČOKOVÁ, v.o.s. so sídlom Dom Pavla, Ľ.Štúra 5, Trenčianske Teplice, písomné plnomocenstvo,
ktorým splnomocnil advokáta I.. I. P. na zastupovanie pri vymáhaní náhrady škody voči štátu spôsobenej
rozhodnutím o väzbe v trestnej veci vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ v J., Úrad justičnej polície
J. 3 pod číslom ČVS:OÚV-520/10-2001 vrátane zastupovania pri predbežnom prerokovaní nároku

na náhradu škody s príslušným ústredným orgánom. Žalovaný 1/ je právnickou osobou zapísanou v
obchodnom registri vedenom Okresným súdom Trenčín v oddiely Sr vo vložke č. 10042/R a predmetom
jeho činnosti je poskytovanie právnych služieb. Spoločníkmi a štatutárnym orgánom tejto spoločnosti
sú advokáti I.. I. P. a C.. S. P., ktorí sú oprávnení konať za spoločnosť každý samostatne. Vznik tejto
spoločnosti je v súlade s § 14 ods.1 zákona č. 586/2003 Z.z.

o advokácii. V súlade s § 14 ods.2 tohto zákona advokáti, teda aj žalovaný 2/, vykonávajú advokáciu
v mene a na účet tejto spoločnosti. Zodpovednosť tejto spoločnosti za škodu spôsobenú klientovi v
súvislosti s výkonom advokácie je daná podľa § 26 ods. 1 zákona
č. 586/2003 Z.z. Žalovaný 1/ ako právnická osoba písomným podaním zo dňa 03.07.2006 na základe
písomne udeleného plnomocenstva uplatnil v mene žalobcu W.. J. X.

s uvedením rodného čísla žiadosť - návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej rozhodnutím o väzbe adresovanú Ministerstvu spravodlivosti SR
v Bratislave. Žiadosť podpísal I.. I. P., advokát. Tento návrh došiel Ministerstvu spravodlivosti SR dňa
6.7.2006. Z obsahu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vyplýva, že žalobca
uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 9.072.953 Sk, ktorá mu vznikla pri podnikaní tým, že v období

letných mesiacov r. 2002, kedy bol vo väzbe, nemohol realizovať dohodnuté objemy kontraktov na
dodávky kalendárov pre rok 2003 najmä so svojimi stálymi zákazníkmi. Výšku náhrady spôsobenej
škody žalobca preukazoval čestnými prehláseniami odberateľov. K prerokovaniu nároku žalobcu podľa
§ 5 ods.1
v spojení s § 9 ods.1 zákona č. 58/1969 Zb. a k jeho uspokojeniu ústredným orgánom, Ministerstvom

spravodlivosti SR, nedošlo do 6 mesiacov odo dňa podania tejto žiadosti.
V dôsledku uplynutia tejto 6 mesačnej lehoty sa mohol žalobca domáhať priznania tohto nároku na súde.
Zákon č. 58/1969 Zb. ako špeciálny zákon vo vzťahu k všeobecnej občianskoprávnej úprave, upravuje v
§ 22 ods. 3 a § 23 premlčacie doby na uplatnenie práva na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy
tohto zákona. Súd prvej inštancie sa vzhľadom k námietke premlčania vznesenej žalovanými 1/, 2/ v

predmetnom spore zaoberal tým, či táto námietka je opodstatnená. V danej právnej veci začala 1-ročná
premlčacia doba plynúť odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie
zastavené. Trestné konanie bolo právoplatne zastavené dňa 20.07.2005. Premlčacia doba začala plynúť
dňa 21.07.2005 a uplynula dňa 21.07.2006. V priebehu plynutia tejto 1-ročnej premlčacej doby žalovaný
1/ v mene žalobcu podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá došla

Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 06.07.2006. Týmto dňom prestala premlčacia doba uplynúť a tento
stav trval do 06.01.2007. Dňom 07.01.2007 plynutie 1-ročnej premlčacej doby pokračovalo a táto doba
uplynula dňom 22.01.2007 (nasledujúci pracovný deň). Žalobca mal teda možnosť podať žalobu o
nároku na náhradu škody do 22.01.2007. Súd prvej inštancie konštatoval, že zastúpenie ako právny
inštitút umožňuje, aby za účastníka konal niekto iný s tým, že právne následky sú rovnaké, ako keby

zastúpený účastník konal sám. Samostatné zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve
podľa § 23 Obč. zák. medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Dohodou o plnomocenstve sa
splnomocnenec zaväzuje zastupovať splnomocniteľa v dohodnutom rozsahu. Dohodao plnomocenstve ako dvojstranný právny úkon musí spĺňať predovšetkým všeobecné náležitosti
právneho úkonu a jej právnym základom môže byť akákoľvek zmluva, ktorou sa zakladá vnútorný vzťah
medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, zástupcom

a zastúpeným. Na rozdiel od dohody o plnomocenstve je plná moc, resp. plnomocenstvo ako vonkajší
prejav voči tretím osobám jednostranný právny úkon splnomocniteľa, ktorým označuje osobu svojho
zástupcu a rozsah jeho zastúpenia. Dohodu o plnomocenstve v danom prípade uzavreli žalobca a
žalovaný 1/ v ústnej forme. Právnym základom tejto dohody bola podľa názoru prvoinštančného súdu
zmluva o poskytovaní právnych služieb, ktorá typovo patrí pod príkaznú zmluvu upravenú v § 724 Obč.

zák.sošpecifikamivyplývajúcimizozákonač.586/2003Z.z.oadvokácii.Priposúdenítejtozmluvypodľa
občianskoprávnej úpravy vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti, že škoda, ktorá mala žalobcovi
vzniknúť za obdobie výkonu väzby a ktorá sa podľa tvrdenia žalobcu v tomto konaní prejavila v strate
zo živnosti za rok 2002, nevznikla žalobcovi pri výkone podnikateľskej činnosti v rámci obchodných
záväzkových vzťahov. Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody voči štátu prostredníctvom ústredného
orgánu z dôvodu, že túto podnikateľskú činnosť nemohol vykonávať. Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb.

ide o škodu občianskoprávneho charakteru.
V uzavretej zmluve o poskytovaní právnych služieb a v udelenom plnomocenstve zo dňa 07.06.2006
ako jednostrannom právnom úkone žalobca nevystupoval ako zmluvná strana
v postavení živnostníka, podnikateľa. Preto sa pre právne vzťahy, ktoré vznikli medzi žalobcom a
žalovaným 1/ použije občianskoprávna úprava. Žalobca sa objektívne mohol dozvedieť o škode dňa

31.03.2007 pri podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2002. O tom, kto za túto
škodu zodpovedá, sa žalobca mohol dozvedieť najskôr dňa 22.01.2007, po uplynutí premlčacej doby
podľa zákona č. 58/1969 Zb. V záväzkovom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ platí pre plynutie
premlčacej doby § 100 ods.1, § 106 ods. 1, 2 Obč. zák. Dňom 22.01.2007, kedy došlo k udalosti, z
ktorej vznikla žalobcovi škoda, začala plynúť 3-ročná objektívna doba, ktorá uplynula dňom 22.01.2010.

Žaloba žalobcu došla súdu dňa 15.07.2010, teda až po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Súd prvej
inštancie ďalej poukázal aj na to, že žalobca vznik škody, za ktorú by zodpovedal žalovaný 1/ v konaní
nepreukázal. Zdôraznil, že nárok žalobcu voči žalovanému 1/ je podľa § 26 ods. 1
a 4 zákona č.586/2003 Z.z. založený na princípe objektívnej zodpovednosti. Princíp objektívnej
zodpovednosti spočíva na troch základných predpokladoch vzniku zodpovednosti, ktorými sú

protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a protiprávnym konaním. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je
dôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. Poškodený žalobca bol
povinný v konaní preukázať všetky tieto predpoklady a až po preukázaní týchto predpokladov by prešlo
dôkazné bremeno na škodcu - žalovaného 1/, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť len pri použití

liberačných dôvodov. Protiprávny úkon žalovaného 1/ spočíva v porušení povinnosti podľa § 18 ods.2
zákona č. 586/2003 Z.z. a to tým, že
v priebehu plynutia premlčacej doby s prihliadnutím na pretrhnutie plynutia tejto doby podaním žiadosti
na predbežné prerokovanie nároku žalobcu na náhradu škody nekonal
s odbornou starostlivosťou, keď plynutie premlčacej doby nesprávne právne posúdil a žalobcu

s poukazom na § 415 Obč. zák. neupozornil na plynutie premlčacej doby a žalobou neuplatnil nárok
žalobcu na náhradu škody na miestne a vecne príslušnom súde. V súvislosti s podaním žaloby
žalovaným1/jepotrebnépoukázaťnato,žedňa22.01.2010žalovanýnemalvosvojejfaktickejdispozícii
žiadne plnomocenstvo, ktoré by ho na podanie žaloby oprávňovalo. Plnomocenstvo zo dňa 07.06.2006
tento rozsah zastúpenia neobsahuje. Žalobca uplatnil proti žalovanému 1/ náhradu škody vo výške

146.639,11 Eur (4.417.650 Sk) ako stratu vyplývajúcu z daňového priznania za rok 2002. Takto vyčíslenú
a čestnými prehláseniami preukazovanú výšku škody od možných odberateľov kalendárov žalobcu
nepovažoval súd za danej skutkovej situácie za skutočnú škodu a ani za ušlý zisk. Žalobca v konaní
ani netvrdil
a ani nepreukázal, že v období od 29.08.2002 do 31.12.2002 vykonal pre neho objektívne možné

opatrenia súvisiace s výrobou a predajnosťou kalendárov, ktoré už vyrobené mal,
o aké množstvo kalendárov išlo, aké boli náklady na ich výrobu, aké množstvo týchto kalendárov predal,
aké množstvo kalendárov mal predbežne alebo záväzne objednané od tretích osôb pred dátumom
26.06.2002, kedy presne stáli odberatelia žalobcu kúpili kalendáre a v akom množstve od iných osôb,
zoznamstálychodberateľovžalobcu.Žalobcapodľanázoruprvoinštančnéhosúduvkonanínepreukázal

výšku škody podľa § 442 ods.1 Obč. zák. ako jeden zo základných predpokladov pre uplatnenie nároku
na náhradu škody proti žalovanému 1/. Pokiaľ ide o žalovaného 2/ súd prvej inštancie konštatoval
nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie v predmetnom spore. Na základe vykonaného dokazovaniaa vyhodnotenia dôkazov podľa § 132 O.s.p. dospel súd k záveru že podaná žaloba nie je dôvodná a
žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 22, § 23, § 31
ods. 1, 2, podľa ust. § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, 2, § 724, § 442 Obč. zák., podľa ust. § 1 ods. 1, 2, 3, § 12

ods. 1, 2, 4, § 14 ods. 1, 2, 3, § 18 ods. 1, 2, § 26 ods. 1, 4 zák. č. 586/2003 Z.z., podľa ust. § 27 ods. 2
zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ust. § 5 ods. 1, § 9 ods. 1 prvá, druhá veta, § 10, § 20, § 22 ods. 3, § 23 zák.
č. 58/1969 Zb. Výrok II. o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v tom čase platného
a účinného a žalovaným 1/, 2/ priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie a
bránenie práva proti žalobcovi, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 3.261,99 Eur.

Výrokom III. vedľajšiemu účastníkovi popri žalovaných 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal predchodca žalobcov 1/ až 4/ v zákonnej lehote odvolanie. Odvolaním
napadol rozsudok prvoinštančného súdu v časti vo výroku I., II.
a uviedol, že s napadnutým rozhodnutím sa nestotožňuje, lebo vychádza z nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci a z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, že na žalovaného 2/

sa obrátil ako na advokáta práve za účelom doriešenia náhrady škody, ktorá mu vznikla väzbou,
počas výkonu ktorej nemohol realizovať ako podnikateľ svoju podnikateľskú činnosť a za týmto účelom
žalovanému 2/ udelil plnú moc. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že námietku
premlčania vznesenú žalovanými 1/, 2/ považoval za dôvodnú, pričom aplikoval na predmetnú vec
Občiansky zákonník a dospel k záveru, že trojročná objektívna premlčacia doba uplynula dňom

22.01.2010. Predchodca žalobcov 1/ až 4/ poukázal na to, že žalovaný 2/ zaslal dňa 03.07.2006
Ministerstvu spravodlivosti SR návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej
rozhodnutím o väzbe, ktorý nebol prerokovaný v zákonnej 6-mesačnej lehote. Žalovaný 2/ nepodal
návrh na súd na náhradu škody spôsobenej mu ako živnostníkovi a súčasne aj ako fyzickej osobe,
a to i napriek tomu, že disponoval plnou mocou. Týmto jeho konaním resp. nekonaním došlo dňa

20.07.2006 k premlčaniu možnosti uplatnenia nároku na náhradu škody voči štátu. Žalovaný 2/ ho
o tejto situácii neupovedomil a až na jeho dopyt napísal na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa
27.01.2009 list, v ktorom ministerstvo žiadal o oznámenie stavu veci. Ministerstvo spravodlivosti SR
dňa 02.02.2009 žalovanému 2/ odpovedalo, že jeho návrh nebol prerokovaný v 6-mesačnej lehote
vzhľadom na množstvo obdržaných žiadostí a preto mal on, žalobca možnosť postupovať súdnou

cestou. Z uvedeného je zrejmé, že nekonaním žalovaného 2/ mu bola spôsobená škoda, o ktorej
sa dozvedel až listom zo dňa 19.05.2009, keď mu Ministerstvo spravodlivosti SR oznámilo, že jeho
vec nebola prerokovaná a že o tom bol informovaný aj jeho právny zástupca. Keď u žalovaného 2/
zisťoval, či v jeho veci postupoval podaním žaloby na súd, bolo mu oznámené, že žaloba na súd nebola
podaná a že jeho nárok je premlčaný. Je teda nepochybné, že škoda mu bola spôsobená v rámci

vzatia do väzby, avšak vznikla v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, nakoľko ju v tom čase
nemohol vykonávať, preto žalovaný 2/ mal uplatniť žalobou nárok na náhradu škody vzniknutej mu v
majetkovej sfére zamedzením podnikateľskej činnosti, z čoho je zrejmé, že vzťah sa riadi Obchodným
zákonníkom. Predchodca žalobcov 1/ až 4/ bol názoru, že povinnosťou advokáta bolo posúdenie toho,
o aký právny vzťah ide, keďže vzniknutý škodový nárok mu sám odporučil doložiť práve dôkazmi o

nerealizovaných objednávkach a potenciálnom zisku v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Ich vzťah sa
teda riadil mandátnou zmluvou podľa Obchodného zákonníka, lebo on si mienil uplatňovať náhradu
škody vzniknutej z podnikateľskej činnosti, a nie z výkonu zamestnania. Je preto irelevantné, že na
plnej moci bol uvedený dátum jeho narodenia a bydlisko, pretože aj ako fyzická osoba podnikateľ je
stále tým istým subjektom, teda aj občanom, čo napokon konštatoval aj súd prvej inštancie pri jeho

označení v žalobe a v napadnutom rozsudku. S poukazom na tieto skutočnosti nie je zrejmé, ako
prvoinštančný súd dospel k argumentácii, že on plnú moc udelil len ako fyzická osoba, a nie aj ako
fyzická osoba podnikateľ. Vyjadril presvedčenie, že súd prvej inštancie mal vec posudzovať podľa
ustanovení Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka. Jeho nárok teda nie je premlčaný,
lebo podľa Obchodného zákonníka je premlčacia doba 4-ročná a žaloba bola podaná pred jej márnym

uplynutím. Naviac je nepochybné, že žalovaný 2/ sám pripustil zavinenie z jeho strany pri neuplatnení
nároku súdnou cestou. Predchodca žalobcov 1/ až 4/ označil napadnuté rozhodnutie za zmätočné a
vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok tak, že žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

3. Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny. Uviedli, že pokiaľ v odvolaní žalobca argumentoval tým, že žalovaný 2/ mal uplatniť nárok na
náhradu škody vzniknutej mu v majetkovej sfére, ktorá vznikla zamedzením podnikateľskej činnosti a
že povinnosťou žalovaného 2/ bolo uplatniť nárok na náhradu škody, táto argumentácia predchodcužalobcov 1/ až 4/ neobstojí, lebo žalovaný 2/ vykonával a doposiaľ vykonáva advokáciu v mene a na účet
žalovaného 1/. Okrem toho na podanie žaloby na náhradu škody v občianskoprávnom konaní žalovaný
1/ ani nebol splnomocnený. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že súdom prvej inštancie nebol vyzvaný

na doplnenie žiadnych iných dokladov, žalovaní 1/, 2/ uviedli, že sporové konanie sa riadi zásadou
kontradiktórnosti, ktorej podstatou je aktivita procesných strán pri produkovaní a predkladaní dôkazov.
Zdôraznili, že sporové strany boli prvoinštančným súdom riadne poučené o povinnosti produkovať
dôkazy, preto tvrdenie predchodcu žalobcov 1/ až 4/ o tom, že nebol vyzvaný k doloženiu ďalších
dôkazov, označili za neopodstatnené a stotožnili sa s právnym posúdením veci tak, ako to ustálil súd

prvej inštancie.

4. V priebehu odvolacieho konania pôvodný žalobca W.. J. X. zomrel a keďže okruh dedičov bol sporný,
odvolací súd uznesením zo dňa 10.10.2013
č. k. 8Cob/29/2012-296 prerušil odvolacie konanie do právoplatného skončenia konania o dedičstve
po pôvodnom žalobcovi neb. W.. J. X., vedeného na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn.

30D/210/2013.

5. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len O.s.p.).

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8. Odvolací súd po zistení, že odpadla prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, uznesením zo dňa
30.01.2019 č. k. 8Cob/29/2012-393 rozhodol o pokračovaní v konaní, a to s dedičmi pôvodného žalobcu
W.. J. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XX, J., a to s I. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, J.- G., R. L., rod. X.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, J. - G., t.č. bytom XXXX De D. S../ S.. A XXX, F. Y., Q.

XXX XX, A., C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. M. J. XX, J. - D. C. a I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L.. M. J. XX, J. - D. C..

9. Písomným oznámením zo dňa 30.01.2019 odvolací súd postupom podľa § 82 ods. 4 CSP oznámil
žalobcom 1/ až 4/ ako právnych nástupcov predchodcu žalobcu pôvodného žalobcu W.. J. X., že

do konania na strane žalovaných 1/, 2/ vstúpila v zmysle § 822 ods. 1 ako intervenient spoločnosť
KOOPERTIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585
441 zastúpená advokátom I.. J. C..

10. Dňa 06.03.2019 bolo odvolaciemu súdu doručené písomné vyjadrenie intervenienta na strane

žalovaných 1/, 2/ k odvolaniu, v ktorom intervenient navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil ako vecne správny. Stotožnil sa s právnym záverom provinštančného súdu, podľa ktorého sa
záväzkový vzťah žalovaného 1/ a predchodcu žalobcov 1/ až 4/ spravoval príkaznou zmluvou podľa
§ 724 Obč. zák. s prihliadnutím na špecifiká vyplývajúce zo zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, v
dôsledku čoho aj škoda, ktorá mala predchodcovi žalobcov vzniknúť za obdobie výkonu väzby a ktorá sa

podľa jeho tvrdení prejavila v strate na zisku zo živnosti za rok 2002, nevznikla predchodcovi žalobcov
pri výkone podnikateľskej činnosti v rámci obchodných záväzkových vzťahov. Intervenient na strane
žalovaných 1/, 2/ zdôraznil, že predchodca žalobcov si uplatnil nárok na náhradu škody voči štátu
prostredníctvom MS SR z dôvodu, že podnikateľskú činnosť nemohol vykonávať, avšak v zmluve o
poskytovaní právnych služieb nevystupoval ako zmluvná strana v postavení živnostníka, podnikateľa, v

dôsledku čoho je potrebné pre právne vzťahy, ktoré vznikli medzi predchodcom žalobcov a žalovaným 1/
použiť občianskoprávnu úpravu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil nielen postavenie žalovaného
1/ v predmetnom právnom vzťahu, ale správne vyhodnotil aj neexistenciu pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného 2/ a vznesenú námietku premlčania, keď konštatoval, že k premlčaniu predmetného nárokupredchodcu žalobcov 1/ až 4/ došlo uplynutím 3-ročnej objektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula
dňom 22.01.2010 a to s poukazom na ust. § 106 ods. 1, 2 Obč. zák.

11. Žalobcovia 1/ až 4/ ako právni nástupcovia po pôvodnom žalobcovi neb. W.. J. X. na vyjadrenie
intervenienta písomne nereagovali.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP, podľa § 379 písm. c) a § 380 ods. 1, 2 CSP v rozsahu podaného odvolania, teda v časti

napadnutej odvolaním podaným predchodcom žalobcov 1/ až 4/ neb. W.. J. X., a to vo výroku I., ktorým
bola žaloba zamietnutá a vo výroku II., ktorým bola predchodcovi žalobcov 1/ až 4/ uložená povinnosť
zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania vo výške 3.261,99 Eur. Dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, avšak
vo výroku II. je treba ho zmeniť podľa § 388 CSP.

13. Preskúmaním napadnutého rozsudku vo výroku I., teda vo veci samej a konania mu
predchádzajúceho odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu,
dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. platného a účinného v čase jeho
rozhodovania a zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil správny právny záver o vzniku záväzkového
vzťahu medzi predchodcom žalobcov 1/ až 4/ a žalovaným 1/ na základe ust. § 724 Obč. zák.

upravujúceho príkaznú zmluvu, ako aj
o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 2/ v predmetnom spore.

14. Súd prvej inštancie predovšetkým správne dôvodil aplikáciou ustanovení Obč. zák., nakoľko škoda,
ktorá predchodcovi žalobcov 1/ až 4/ mala vzniknúť za obdobie výkonu väzby a mala byť uplatnená

proti štátu, predstavovala nárok občianskoprávneho charakteru v zmysle § 20 zák. č. 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom v tom čase platného a účinného. Je totiž nepochybné, že obmedzenie osobnej slobody
a s tým súvisiaca strata zisku z podnikania predchodcu žalobcov súvisela s výkonom väzby na
základe rozhodnutia súdu v trestnom konaní, a nie z výkonu jeho podnikateľskej činnosti v rámci

obchodnozáväzkových vzťahov. Splnomocnenie žalovanému 1/ teda udeľoval predchodca žalobcov 1/
až 4/ žalovanému 1/ nie ako podnikateľ - živnostník na zastupovanie v obchodnoprávnom spore, ale
ako fyzická osoba (občan), ktorého osobná sloboda bola na určitý čas obmedzená výkonom väzby a
prostredníctvom žalovaného 1/ si mienil uplatniť proti štátu nárok na náhradu škody, ktorá mu v dôsledku
obmedzenia osobnej slobody (pobytom vo väzbe) mala vzniknúť, keďže počas uvedenej doby nemohol

realizovať podnikateľskú činnosť. V nadväznosti na takto vymedzený charakter záväzkového vzťahu
súd prvej inštancie potom správne posúdil aj plynutie premlčacej doby na základe námietky premlčania
vznesenej žalovanými 1/, 2/, keď vychádzal z ust. § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1, 2 Obč. zák. a po ustálení
dňa, kedy sa predchodca žalobcov objektívne mohol dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá,
konštatoval, že dňom 22.01.2007, keď došlo k udalosti, z ktorej mala predchodcovi žalobcov vzniknúť

škoda, začala plynúť 3-ročná objektívna doba, ktorá uplynula dňom 22.01.2010 a nakoľko predchodca
žalobcov podal žalobu na súde až dňa 15.07.2010, urobil tak až po márnom uplynutí 3-ročnej objektívnej
premlčacej doby. Argumentáciu predchodcu žalobcov o tom, že súd prvej inštancie mal vec posudzovať
podľa ustanovení Obch. zák., podľa ktorého je premlčacia doba 4-ročná, odvolací súd vyhodnotil z
dôvodov vyššie uvedených ako neopodstatnenú.

15. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil v súlade s požiadavkami stanovenými
v§220ods.2CSPaodvolacísúdsastýmtoodôvodnenímstotožňujeakonštatujejehosprávnosť(§387
ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie zistil skutkový stav na základe náležite vykonaného dokazovania a jeho
právne posúdenie má oporu v správnej aplikácii právnych predpisov, v súlade s ustálenou rozhodovacou

činnosťou. Preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku I. vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP.
16. Preskúmaním napadnutého rozsudku v časti výroku II., o nároku žalovaných 1/, 2/ na náhradu
trov konania vzniknutých v konaní pred súdom prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že nie
sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Výrokom II. napadnutého rozsudku

žalovaným 1/, 2/ súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania vo výške 3.261,99 Eur, ktorú uložil
zaplatiť predchodcovi žalovaných 1/ až 4/. Z ust. § 470 ods. 1, 2 Obč. zák. vyplýva, že dedič zodpovedá
do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za
poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za nákladyporučiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu. V
danom prípade záväzok poručiteľa - neb. W.. J. X., zaplatiť náhradu trov konania v spore úspešným
žalovaným 1/, 2/ nezanikol jeho smrťou (§ 579 ods. 1 Obč. zák.), a aj keď ako pasívum v dedičskom

konaní nebol prejedaný, povinnosť pôvodného žalobcu prešla na jeho dedičov - žalovaných 1/ až 4/.
Odvolací súd s prihliadnutím na tieto skutočnosti, pri zohľadnení právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 470
ods. 1, 2 Obč. zák. zmenil napadnutý rozsudok vo výroku II. podľa ust. § 388 CSP tak, že žalobcom 1/
až 4/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov prvoinštančného
konania vo výške 3 261,99 Eur na účet ich právnej zástupkyne I.. T. C., najviac však do výšky ceny

nadobudnutého dedičstva žalobcami 1/ až 4/.

17. O nároku žalovaných 1/, 2/ na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaní 1/, 2/, ktorí boli v odvolacom
konaní úspešní, majú proti žalobcom 1/ až 4/ nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, najviac však do
výšky ceny nadobudnutého dedičstva žalobcami 1/ až 4/.

18. O nároku intervenienta popri žalovaných 1/, 2/ na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol
odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že intervenientovi
vystupujúcom na strane žalovaných 1/, 2/ priznal proti žalobcom 1/ až 4/ nárok na ich náhradu v plnom
rozsahu, najviac však do výšky nadobudnutého dedičstva žalobcami 1/ až 4/

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).