Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. marec 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918010141
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7918010141.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kurečka a prísediacich Ing.

Miroslava Čelovského a Anny Mihalkovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.3.2019 v Trebišove
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
P. B. , nar. XX.XX.XXXX v H. nad C., trvale bytom H. nad C.,
D. XXX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVVaÚVTOS Košice,

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

- od konca mesiaca jún roku 2015 až do dňa 14.7.2017, s výnimkou obdobia od 22.9.2015 do
10.12.2015, kedy obžalovaný vykonával protialkoholické liečenie v OLÚP Predná Hora, ako aj s
výnimkou dní 12.7.2015, 24.5.2016 a 22.7.2016, keď sa obžalovaný dopustil obdobného konania, za
ktoré bol postihnutý rozhodnutiami Okresného úradu Trebišov, odbor všeobecnej vnútornej správy, zo
dňa 18.9.2015 č.k. OÚ-TV-OVVS-2015/009672, zo dňa 29.6.2016 č.k. OÚ-TV-OVVS-2016/006901 a
zo dňa 5.10.2016 č.k. OÚ-TV-OVVS-2016/009744, v presne nezistených časových intervaloch v mieste

trvalého bydliska v bytovom dome na ul. D. č. XXX/XX v meste H. N. C., ako aj na iných miestach,
spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej družke Z. J., nar. X.X.XXXX, bytom H. N. C., ul. D. č.
XXX/XX, najmä tým, že pod vplyvom alkoholických nápojov ju bezdôvodne fyzicky napádal tak, že ju
udieral a bezdôvodne rozhadzoval veci v byte s cieľom, aby to poškodená musela upratovať, okázalo jej
dával najavo, že nezvláda starostlivosť o domácnosť, schválne porušoval základné hygienické zásady
a po požití alkoholu vracal po celom byte s cieľom, aby ju čo najviac ponížil, jedol rukami priamo z
hrncov a bez súhlasu poškodenej od nej bral peniaze a potom to zapieral, aby z nej urobil blázna, čo
poškodená pociťovala ako ťažké príkorie s následnou vysokou mierou úzkosti a strachu o svoj život

a výrazne zníženým sebavedomým a takto jej dlhodobo spôsoboval stres a ohrozoval jej psychické aj
fyzické zdravie,

t e d a

blízkej osobe spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým

zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d áPodľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 208 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr.
zákona (§ 36 písm. l/, § 37 písm. h/ Tr. zákona) s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá a podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky a
zároveň obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa§51ods.3písm.b)Tr.zákonaukladáobžalovanémuobmedzeniespočívajúcevzákazepožívania

alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zákona ukladá obžalovanému povinnosť nepriblížiť sa úmyselne k
poškodenej Z. J. , nar. X.X.XXXX, bytom H. N. C., D. XXX/XX, na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov,
nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia a v miestach, kde sa poškodená zdržuje alebo ktoré navštevuje.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd z r u š u j e výrok o treste zo skoršieho trestného rozkazu
Okresného súdu Trebišov zo dňa 3.10.2017 sp.zn. 5T/102/2017, ktorým bol obžalovanému pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere
20 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky ako aj zákaz
požívať alkoholické nápoje a zákaz vstupu na akékoľvek miesta, kde sa predávajú a požívajú alkoholické

nápoje.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného P. B. bola na tunajší súd podaná obžaloba pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b)
Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku, s tým, že obžalovaný sa mal
konania kladeného mu za vinu dopúšťať od presne nezisteného dňa v roku 2012 a vo zvýšenej miere
od roku 2015 až do dňa 14.7.2017.

Po zrušení predchádzajúceho odsudzujúceho rozsudku (uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa
15.11.2018 sp.zn. 7To/101/2018), ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, súd opätovne vypočul obžalovaného P.
B. a doplnil dokazovanie podľa pokynov odvolacieho súdu o výsluch znalkyne PhDr. Danice Korpovej a

znalca JUDr. MUDr. Jána Uhrína, a po opätovnom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo
a aj v ich vzájomnom súhrne, dospel k záveru o vine obžalovaného. Skutkový stav a právna kvalifikácia
jeho konania v zmysle výroku rozsudku boli ustálené na základe nasledovných zistení:

Znalkyňa z odboru psychológia PhDr. Danica Korpová v rámci opätovného výsluchu na súde zotrvala

na svojich záveroch, že konanie obžalovaného spôsobovalo poškodenej fyzické a hlavne psychické
utrpenie, čo poškodená pociťovala ako ťažké príkorie, pričom tento stav trval najmä posledné dva
roky. Predpokladá, že poškodená viedla tento spôsob života s druhom aj preto, že je tiež závislá
na alkohole, ale bez porúch správania. Pokiaľ znalec z odvetvia psychiatria u poškodenej nezistil
posttraumatickú stresovú poruchu, tak ona z psychického hľadiska pri vyšetrení videla osobu, ktorá je

úzkostná, poškodená uvádzala bezmocnosť, užívanie liekov na ukľudnenie, ale bez návštev psychiatra,
zistené boli stavy nekľudu, znížené sebavedomie, izolácia od okolia. Náznaky toho, že poškodená trpí
spolužitím s obžalovaným, u poškodenej podľa názoru znalkyne dané boli. Znalkyňa taktiež uviedla,
že v záveroch svojho znaleckého posudku, teda v zistení ťažkého príkoria u poškodenej, a v záveroch
znalca z odvetvia psychiatrie, ktorý u poškodenej nezistil posttraumatickú stresovú poruchu, rozpor

nevidí. Psychológovia sa vyjadrujú k zisteným symptómom, ktoré popisuje osoba, a ktoré sa zistia pri
psychologickom vyšetrení. t.j. symptómy strachu, obavy a podobne, pričom otázka posttraumatickej
stresovej poruchy patrí do oblasti psychiatrie. Z výpovede znalkyne taktiež vyplynulo, že aj v prípade,
že by mala k dispozícii výpovede všetkých svedkov, ktorí boli vypočutí v trestnom konaní (v čase
vypracovania znaleckého posudku k dispozícii výpovede všetkých svedkov nemala), by záver v posudku

ohľadom zistenia ťažkého príkoria u poškodenej v tomto smere nemenila, nakoľko napr. ak by nejakísvedkovia vypovedali, že poškodenú videli opitú alebo že ju videli ako vrieska v bytovke na chodbe, tak
má za to, že sa jedná taktiež o prípady bezmocnosti zo situácie, v ktorej táto osoba žije.

Znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria JUDr. MUDr. Ján Uhrín na hlavnom pojednávaní
uviedol, že z jeho pohľadu žiadne podstatné rozpory medzi posudkom znalkyne z odboru psychológie
a svojím posudkom nevidí (znalec u poškodenej nezistil posttraumatickú stresovú poruchu), nakoľko
posttraumatická stresová porucha patrí k extrémnemu dôsledku týrania a aj v prípade týrania vôbec
prítomná byť nemusí. Aj keď prítomnosť posttramatickej stresovej poruchy u poškodenej nezistil, má za

to, že sa to nijako nevylučuje, a nijako nerozporuje so závermi psychologického posudku. Čo sa týka
presného vyjadrenia k intelektovým schopnostiam poškodenej, či sú v pásme populačného priemeru
alebo sú mierne podpriemerné, ako aj či sa u poškodenej jedná o škodlivé užívanie alkoholu alebo plne
rozvinutý syndróm závislosti na alkohole, má za to, že to nie sú kľúčové otázky a odpovede na tieto
otázky sú podstatnou mierou zaťažené spoluprácou poškodenej pri psychiatrickom a psychologickom
vyšetrení, ako aj nedostatkom objektívnych informácii o frekvencii a množstve konzumovaného alkoholu

a chýbania akýchkoľvek lekárskych správ od psychiatra z doby prešetrovaného skutku. Poškodená pri
vyšetrení uviedla, že nikdy u psychiatria nebola, teda žiaden takýto podklad pri vypracovaní posudku
nemal. Principiálny rozdiel medzi psychologickým a psychiatrickým vyšetrením je podľa znalca ten,
že psychiater zisťuje prejavy závažných duševných chorôb a závažných duševných stavov, ako sú
psychózy, ťažké depresie, demencie. Psychiatrické vyšetrenie duševne zdravého človeka, ktorý týmito

závažnými poruchami netrpí, je limitované a má aj menšie prínosné účely pre účely trestného konania.
Psychologické vyšetrenie detekuje menej výrazné psychické zmeny a je široko aplikované aj u duševne
zdravých osôb. Z výpovede znalca taktiež vyplynulo, že podľa definičných kritérií je spúšťačom
posttramatickej stresovej poruchy tak extrémny podnet, ktorý by spustil takúto reakciu takmer u každej
osoby. Za takéto podnety sa považujú účasť vo vojnových konfliktoch, otroctvo, dlhodobé využitie obete

ako sexuálneho otroka, videnie na vlastné oči napríklad vraždy blízkeho človeka. Takéto extrémne
podnety sa uvádzajú definične. Spustiť prejavy posttraumatickej stresovej poruchy by mohlo aj dlhodobé
domáce násilie, týranie. K zisteniu ťažkého príkoria u poškodenej sa znalec vyjadriť nevedel, pričom
ťažké príkorie vo forénznej psychiatrickej praxi nie je zadefinovaný pojem.

Obžalovaný P. B. v závere dokazovania na hlavnom pojednávaní v rámci svojej výpovede uviedol, že
je naozaj pravdou a priznáva sa, že po tom, čo mu zomrel brat, teda od konca mesiaca jún roku 2015
do 14.7.2017, okrem mesiacov, keď vykonával protialkoholické liečenie na OLUP Predná Hora, naozaj
týral svoju družku Z. J., a to konaním, ktoré je popísané v obžalobe. Stávalo sa to vtedy, keď bol pod
vplyvom alkoholických nápojov, ktoré požíval vo zvýšenej miere najmä v období, keď boli sociálky, resp.

výplaty, a to z dôvodu, že mu zomrel brat. Čo sa stalo, veľmi ľutuje a veľmi ho to mrzí.

Z dôkazov vykonaných na predchádzajúcich pojednávaniach vyplynuli nasledovné skutočnosti:

Obžalovaný P. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a ďalej nevypovedal. Z prečítanej

zápisnice z jeho výpovede v prípravnom konaní vyplynulo, že s poškodenou Z. J. sa zoznámil v roku
2011, avšak spolu žili len posledné štyri roky, odkedy im Mesto H. N. C. pridelilo spoločný 3 - izbový
byt. To, čo sa mu kladie za vinu, sa nezakladá celkom na pravde, pretože on poškodenú netýral, keďže
si myslí, že ju až tak neohrozoval. Pripustil, že sa spolu často hádali, a že pod vplyvom alkoholu sa
mohlo stať, že ju aj udrel. Aj poškodená však požívala alkoholické nápoje a často ho k takým veciam

vyprovokovala, a preto sa stával agresívnym. Keď bol agresívny, bol k nej vulgárny, nadával jej, pričom
ona mu nadávky opätovala, čiže nadávanie bolo vzájomné. V návale zlosti jej zvykol hovoriť aj to, že
ju zabije, avšak nemyslel to vážne. Zopárkrát poškodenú aj schytil svojimi rukami tak, že ona spadla
na zem. Takto ju napádal len vtedy, keď bol opitý, aj ona zvykla byť vtedy opitá a nadávali si rôznymi
vulgarizmami. Poškodená mu však nikdy nepovedala, že má z neho strach, to sa dozvedel až z jej

výsluchu. Obžalovaný ďalej uviedol, že sa vie rýchlo zmanipulovať inými ľuďmi a keď ho ponúknu, tak
si vypije, ale nie stále. To, čo spôsoboval poškodenej pod vplyvom alkoholu, je mu veľmi ľúto. Chcel
by prestať piť, pričom aj v minulosti viackrát prestal piť a podrobil sa aj protialkoholickému liečeniu na
Prednej Hore.

Poškodená Z. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že to, čo je uvedené v obžalobe, je pravdou.
Obžalovaného spoznala niekedy v roku 2011, začali sa spolu priateliť, obžalovaný bol spočiatku milý. Od
roku 2012 ju začal navštevovať, bývala vtedy v H. N. C. na N. W. XXX/XX na rovnakej adrese, na akej
bývalajjehootec.Obžalovanýjudotohtobytuchodilibanavštevovaťaprespávaťchodilksvojmuotcovi.12.6.2012 k nej obžalovaný prišiel do bytu a dal jej takú facku, že jej rozbil sánku, mala rozštiepenú kosť,
ale na lekárske ošetrenie vtedy nešla a nechala to tak. Obžalovaný vtedy taktiež rozbíjal a rozhadzoval
zariadenie bytu, napríklad popolník hodil na kachličky, bol veľmi opitý a nazlostený. V roku 2012

obžalovaný často chodil k nej domov v podnapitom stave a bil ju, vždy si niečo našiel, ona pri tom
obžalovanému nikdy nedávala dôvod na to, aby ju bil. Obžalovanému ale verila, nakoľko jej v ťažkých
časoch veľmi pomohol. Potom v roku 2013 žiadala primátorku H. N. C., aby jej bol pridelený sociálny byt,
nakoľko podnájom, v ktorom dovtedy bývala, musela opustiť. Keďže na to, aby mohla dostať 3-izbový
byt, musela mať nejakého partnera, tak týmto partnerom bol obžalovaný, s ktorým potom od 26.11.2013

začali spoločne bývať v sociálnom byte na novej adrese, a to D. XXX/XX, kde spočiatku všetko klapalo
a ich spolužitie bolo bezproblémové. Obžalovaný bol normálny asi pol roka a potom začal zasa piť a
správať sa aj agresívne. Čo sa celkovo týka ich spolužitia v spoločnom byte, tak obžalovaný sa opíjal
do nemoty, zvykol chodiť v podvečer domov a mať v taške dezertné víno a pálenku. Keď sa opíjal do
nemoty, potom zvykol na ňu kričať „Z., buď taká dobrá, daj mi obklad“ a triasol sa ako osika. Ona mu tri
dni dávala obklady, potom obžalovaný z domu odišiel, vrátil sa po troch dňoch opäť podgurážený a zase

sa všetko opakovalo, krik, nadávky, bitka. Obžalovaný jej často zvykol vulgárne nadávať, provokovať ju,
bil ju hlava nehlava, najmä v kuchyni, z ničoho nič, bil ju päsťami do rôznych častí tela, kde mu prišlo,
niekedy ju obžalovaný aj zvalil na zem a nohou jej stúpil na hrudník. Pri jednom incidente na chvíľu
upadla aj do bezvedomia.

Z výpovede poškodenej taktiež vyplynulo, že obžalovaný sa výrazne zmenil najmä odvtedy, čo mu
zomrel brat. Kým obžalovanému brat žil, tak spolu doma pili a opíjali sa, avšak aj v tomto období sa
striedavo správal agresívne, raz bol dobrý, raz bol zlý, ale potom, keď mu zomrel brat, tak sa to všetko
zhoršilo, obžalovaný začal piť ešte viac, začal prespávať mimo domu a ich spolužitie už nebolo také ako
predtým, iba nasilu bývali v spoločnom byte.

Poškodenáďalejvypovedala,žekeďsaobžalovanývroku2015vrátilzliečenianaW.S.,kdebolcelkovo
3 mesiace v mesiacoch október, november a december, tak bol slušný a nepil asi pol roka, bol vtedy
veľmi dobrý, keď nepožíval alkoholické nápoje. Čiže asi tak pol roka žili v normálnom vzťahu, ale potom
obžalovaný začal zase piť a všetko sa vrátilo do starých koľají. Nadávky a vyhrážky potom pokračovali aj

v roku 2016 a 2017, pričom 14.7.2017 obžalovaný po troch dňoch prišiel do ich spoločného bytu od otca
a znova ju napadol, keď pila na balkóne kávu. Obžalovaný vtedy otvoril balkón a odzadu ju chytil pod krk
a začal ju škrtiť. Jej sa podarilo nejako sa vytočiť a utiecť z bytu dole pred blok a odtiaľ zavolať na políciu.
Čo sa týka vyhrážok a nadávok, tak obžalovaný sa často vyhrážal v opitosti, že ju zabije, nadával jej,
že je špinavá kurva, že sa nevie starať o domácnosť. Obžalovaný zvykol chodiť do chladničky a s rukou

brať jedlo z hrncov, pričom takto zašpinil celú kuchyňu a ona potom musela všetko po ňom upratovať.
Obžalovaný jej zvykol brať aj peniaze z peňaženky, v dôsledku čoho musela schovávať peňaženku, a
to tak, že ju musela dávať pod vankúš, na ktorom spala. Na živobytie jej dával 30 Eur, z ktorých jej
zvykol brať na alkohol. Takto šiel jej život dookola. Z toho všetkého je chorá, berie lieky na cievy, aj na
srdce, je psychicky zničená, a to je všetko dôsledkom správania obžalovaného. V dôsledku správania

obžalovaného začala požívať aj alkoholické nápoje, nakoľko bola zúfalá. Obžalovaný jej veľmi ublížil a je
na tom psychicky veľmi zle. K takémuto správaniu obžalovaného dochádzalo dvakrát do mesiaca, keď
ju fyzicky napádal, psychicky ju deptal a vyhrážal sa jej. Opakovalo sa to teda asi tak každé dva týždne,
čiže obžalovaný bol zhruba dva týždne normálny, lebo nepil, a potom, keď začal piť, tak sa správal tak,
ako to popísala vo svojej výpovedi. Toto všetko trvalo až do roku 2017, keď bol vzatý do väzby. O tom,

ako sa k nej obžalovaný správal, sa zmienila pani B., niekedy bol pri tom prítomný aj jej druh Q. N.. Keď
jej obžalovaný veľmi ubližoval, tak volala aj políciu a riešilo sa to niekoľkokrát priestupkovým konaním.
Políciu mohla volať celkovo asi 6 až 7 krát.

Svedkyňa V. B. uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by sa obžalovaný mal nejako hrubo správať k

poškodenej Z. J.. Pamätá si však, že raz jej poškodená ukazovala modrinu na svojom chrbte s tým,
že ju zbil obžalovaný. Taktiež si pamätá, že poškodená mala napríklad modrinu a vtedy jej povedala,
že spadla, asi zo stoličky. Obžalovaného spočiatku vnímala ako slušného človeka, dobrého, začal však
viac piť, keď mu zomrel brat. Aj poškodená Z. J. si často rada vypila. Pamätá si tiež na jednu hádku
medzi obžalovaným a poškodenou, vtedy poškodená kričala na obžalovaného, aby išiel z bytu preč, on

tam vtedy iba ticho stál a nerobil nič. Vie aj o tom, že Z. J. má nejakú dobu nového priateľa, V. T., a
preto si myslí, že kvôli tomu, že má poškodená nového priateľa, tak chce možno obžalovaného dostať
zo spoločného bytu. Obžalovaného nechce chrániť, ale myslí si, že naozaj nebol až taký zlý, vníma
ho ako slušného človeka, tichého, často sa spolu stretávali, aj sa porozprávali. Vníma ho taktiež akostarostlivého človeka, často kupoval napríklad nábytok do bytu a staral sa, aby v byte mali všetko, čo
treba.

Z jej výpovede ďalej vyplynulo, že poškodená Z. J. sa jej viackrát sťažovala, že obžalovaný často chodí
za svojim otcom, ktorý je chorý, a že s ňou preto trávi málo času. Hovorila jej aj to, že obžalovaný ju chcel
zaškrtiť, ale vtedy na jej krku nevidela žiadne známky po škrtení alebo po nejakom násilí. Poškodená jej
ukazovala aj modriny na chrbte a nohách, s tým, že tieto pochádzajú z toho, že ju obžalovaný hodil na
zem. Tiež sa jej sťažovala, že ju obžalovaný týra, bije, a to hlavne vtedy, keď je opitý. Všetko toto jej v

podstate verila aj neverila, a pokiaľ jej neverila, tak to bolo z toho dôvodu, že bola zlá, k obžalovanému
aj dosť drzá, často ho posielala preč so slovami „choď von“, takto chcela, aby išiel napríklad do inej izby.
Obžalovaného videla v predmetnom období opitého viackrát a vie tiež o tom, že v ich byte boli viackrát
aj policajti, ktorých zavolala poškodená.

Svedok Q. N. potvrdil, že poškodená Z. J. k nim v štyroch prípadoch došla domov a sťažovala sa, že

ju obžalovaný bije, že ju dusil, a že jej nadával, že je „najväčšia kurva v H.“, raz im vtedy ukazovala aj
modriny a krvné podliatiny na chrbte a na drieku, ktoré jej mali byť spôsobené bitkou obžalovaného. Z
jeho výpovede vyplynulo aj to, že poškodená Z. J. často požíva alkoholické nápoje, a to tak, že vypije
všetko, čo má po ruke a keď si vypije, tak sa vyjadruje veľmi vulgárne a provokuje. V minulosti bol
raz aj prítomný v byte obžalovaného a poškodenej, keď sa medzi sebou hádali, poškodená mala dosť

veľa vypité, bola vulgárna a arogantná. K fyzickému násiliu vtedy medzi nimi nedošlo a pri hádke vtedy
poškodená nevyzerala, že by mala z obžalovaného strach alebo že by sa ho nejako bála. Alkoholické
nápoje požíva aj obžalovaný, ktorý začal piť najmä po tom, čo mu zomrel brat. Obžalovaný, keď si
vypije, tak sa úplne zmení, je podráždený, nervózny, vulgárny, avšak pokiaľ je triezvy, tak je úplne iný,
priateľskej, kamarátskej povahy. Čo sa týka požívania alkoholických nápojov obžalovaným pred smrťou

jeho brata, tak nakoľko sa do bytovky nasťahoval až v roku 2014, tak si myslí, že v roku 2014 až do smrti
svojho brata alkoholické nápoje obžalovaný nepožíval a začal piť až potom.

Svedkyňa S. V. uviedla, že s obžalovaným a poškodenou sú susedia, bývajú oproti sebe na jednej
chodbe, pričom viackrát videla, že do ich bytu prišla policajná hliadka. Ona ale z ich bytu nikdy žiadnu

hádku nepočula a ani na poškodenej si nikdy nevšimla žiadne zranenia. Poškodenú viackrát videla pod
vplyvom alkoholických nápojov, a to najmä v zime na chodbe bytovky. Aj keď sa vtedy nerozprávali,
nakoľko poškodená rozpráva slovensky a ona najmä maďarsky, pamätá si dobre, že z nej cítila alkohol.
Čo sa týka obžalovaného, tak tohto stretla iba raz, keď bol zjavne pod vplyvom alkoholu, avšak správal
sa vtedy slušne. Do ich bytu chodili predtým aj iné osoby, a to muži aj ženy, ale viac muži. V poslednom

období k nim do bytu chodí len jeden človek, asi ide o pána T., ktorý tam chodí každý deň.

Z výpovede svedka X. K. vyplynulo, že pracuje ako mestský policajt v H. N. C. a z minulosti si pamätá
na niekoľko prípadov, v rámci ktorých bol obžalovaný ako aj jeho nebohý brat riešený za priestupky
proti občianskemu spolunažívaniu, obidvaja vtedy bývali v byte u svojho otca v H. N. C.. Taktiež si

pamätá, že po tom, čo obžalovaný s poškodenou spolu dostali byt od mestského úradu na ulici D., tak
už obžalovaného neriešili, nakoľko nemali od poškodenej J. žiadne telefonáty na mestskú políciu, ale
má vedomosť o tom, že poškodená J. viackrát kontaktovala štátnu políciu, a to vtedy, keď sa obžalovaný
často aj s ďalšími osobami, ktoré holdovali požívaniu alkoholických nápojov, opil. Alkoholické nápoje
často požívala aj poškodená, ktorú viackrát videl v meste očividne pod vplyvom alkoholu. V súčasnej

dobe ju síce v meste už nestretáva, avšak z počutia vie o tom, že do bytu, v ktorom poškodená žije, chodí
často mužská spoločnosť a požívajú sa tam alkoholické nápoje. O tom, že by v byte, v ktorom spolu žili
obžalovaný a poškodená, dochádzalo zo strany obžalovaného k násilnému správaniu voči poškodenej,
vedomosť nemá, raz však počul od kolegov zo štátnej polície, mohlo to byť asi pred dvoma rokmi, že
obžalovaný bol vykázaný zo spoločného obydlia na základe policajného zákona, a to z dôvodu, že sa

mal poškodenej vyhrážať smrťou, zabitím alebo niečo podobné. O tom, že by dochádzalo aj k nejakému
fyzickému násiliu, nepočul.

Svedok M. J., syn poškodenej, vypovedal, že s obžalovaným B. sa spoznal asi tak v roku 2010, vtedy
bol obžalovaný abstinent. Spolu sa kamarátili a zoznámil ho aj so svojou matkou. Obžalovaný potom

začal s jeho matkou nažívať, začali si pomáhať finančne a pomáhali si aj s vecami. Vtedy žil obžalovaný
ešte u svojho otca a jeho mama bývala na starom byte. V tomto období boli normálnym párom, konflikty
medzi nimi neboli. V rodine obžalovaného postupne začali vznikať nezhody a napätie, a to z dôvodu,
že obžalovaný sa staral o svojho otca a jeho teraz už nebohý brat sa v tej dobe vrátil z výkonu trestu.Jeho brat často požíval alkoholické nápoje a aj otec obžalovaného sa v tej dobe sťažoval, že brat
obžalovaného ho v tom čase často napádal, a keď ho niekedy obžalovaný bránil, tak od brata zvykol
dostať aj on. Možno z týchto dôvodov to obžalovaný prestal zvládať a začal znovu piť. Po tom, čo

obžalovaný bol vo vzťahu s jeho matkou už nejakú dobu, tak si pamätá, že mu matka viackrát volala,
keď sa nachádzal mimo H. N. C., a sťažovala sa mu, že ju obžalovaný napáda, a to fyzicky, pričom
mu rozprávala aj to, že obžalovaný rozbíja nejaké veci v byte, napríklad zaváraniny a podobne, či to
však bola pravda, posúdiť nevie. Matka mu takto volala veľmi veľakrát, s tým, že obžalovaný sa jej mal
vyhrážať, inokedy volala, že ju mal napadnúť, či to však bola naozaj pravda, sa vyjadriť nevie. Pri týchto

telefonátoch bola niekedy triezva, niekedy triezva nebola, vie to bezpečne rozoznať podľa jej hlasu.
Spomína si aj na to, že keď mu raz matka volala, tak sa z diaľky ozýval hlas obžalovaného, ktorý vtedy
kričal, že „čo si vymýšľa“. Pri týchto telefonátoch z jej hlasu necítil nejaké emócie, nejakú ustráchanosť
alebo podobne. Ďalej si pamätá, že asi tak dva roky dozadu, asi niekedy v priebehu roka 2016, došli on a
jeho vtedajšia priateľka na návštevu do H. N. C. aj s deťmi, a vtedy došlo k situácii, že obžalovaný doma
pod vplyvom alkoholu vyskočil na jeho priateľku a on ho vtedy musel spacifikovať. Obžalovaný bol vtedy

pod silným vplyvom alkoholu, mal z neho pocit, že vôbec o sebe nevie. Všetkým vtedy nadával, jeho
matke nadával napríklad do šľapiek a kuriev. Inak si myslí, že obžalovaný je dobrý človek. Osobne nebol
nikdy svedkom nejakého násilného správania obžalovaného voči jeho matke a okrem spomínaných
viacerých telefonátov počul ešte niekoľkokrát od susedov, že v byte, kde žila jeho matka s obžalovaným,
často dochádza k hádkam, a že jeho matka s obžalovaným sa tam spolu napádali. Pokiaľ bol prítomný

v byte spolu s nimi, tak zo strany obžalovaného nedochádzalo nikdy k verbálnym útokom, obžalovaný
sa s jeho matkou iba podpichovali a naťahovali ako bežní manželia, a nikdy nepočul, aby sa obžalovaný
nejako vyhrážal. Naposledy bol v ich byte asi v roku 2016 alebo 2017, obaja sa vtedy k sebe správali
normálne, hrali karty, srandovali spolu, nebol tam vtedy medzi nimi žiaden problém ani konflikt.

Z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že poškodená zvykla byť pod vplyvom alkoholu vtedy, keď dostala
dôchodok, a tiež vtedy, keď obžalovaný zohnal nejaké peniaze. Taktiež sa zvyklo u nich doma piť aj
vtedy, keď k ním prišla nejaká návšteva a doniesla fľašku. Do ich bytu často chodili napríklad pán T. a pán
B.. Menovaní zvykli na byte popíjať aj do tretej rána, obžalovanému to už vadilo a chcel, aby išli domov,
pričom vtedy do neho poškodená začala vyskakovať značne pod vplyvom alkoholu a z tohto potom

vznikali rôzne konflikty. Čo sa týka jeho pochybností ohľadom vecí, ktoré mu poškodená rozprávala do
telefónu, že sa jej mal obžalovaný vyhrážať alebo že ju mal napádať, k tomuto uviedol, že poškodená
si niekedy zvykla vymýšľať, napríklad v minulosti mu hovorila, že obžalovaný ju chcel znásilniť a on vie,
že obžalovaný sa v tej dobe nachádzal na liečení, takže to nemohol urobiť. Poškodená taktiež často
rada zveličuje viaceré veci tak, aby jej pasovali. Myslí si, že aj v tomto prípade mohol byť problém v

tom, že obžalovaný sa jej nevenoval, nakoľko veľa času trávil so svojím chorým otcom a kamarátmi, jej
to začalo vadiť, a preto mohla niektoré veci začať zveličovať. Obžalovaný je podľa neho dobrý človek,
ktorý zvykne každému pomáhať. S poškodenou sa k sebe správali priateľsky, pomáhali jeden druhému
a normálne si spolu nažívali. Problémy vznikali väčšinou vtedy, keď medzi nich vstúpila nejaká ďalšia,
tretia osoba, a to konkrétne pán T. alebo pán B., ktorí ich medzi sebou provokovali.

Z výpovede svedka V. T. súd zistil, že k hádkam medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo
pomerne často, a to hlavne vtedy, keď bol pod vplyvom alkoholu obžalovaný alebo bola pod vplyvom
alkoholu poškodená, väčšinou bol pod vplyvom alkoholu obžalovaný. Nikdy však nebol svedkom toho,
že by obžalovaný poškodenú napadol. Pamätá si na jeden incident, keď obžalovaný chcel napadnúť

poškodenú zo žiarlivosti, a to na pána B., vtedy tam došlo k žiarlivostnej scéne, pri ktorej on už potom
ďalej prítomný nebol a z počutia sa dozvedel, že po tejto scéne obžalovaný napadol poškodenú, avšak
napadol ju vtedy iba slovne. Z jeho strany teda nikdy žiadne fyzické násilie voči poškodenej nevidel a
nebol svedkom ani žiadnych verbálnych útokov ani vyhrážok. Poškodená mu ale v minulosti viackrát
hovorila, že obžalovaný ju mláti, toto mu mohla povedať asi 5x alebo 6x. Následky fyzického napadnutia

na nej ale nevidel. V minulosti chodil do ich bytu asi 2x alebo 3x do týždňa, niekedy aj menej, a to za
tým účelom, aby sa spolu zabavili a niečo aj vypili. Poškodenú J. videl opitú viackrát a obžalovaného
každý deň, to sa týka obdobia asi tak rok a pol dozadu. Pri hádkach zvykla byť poškodená nervózna,
zvykla odísť do druhej izby alebo do kuchyne, zvykla aj nadávať, a to na obžalovaného. Všimol si aj to,
že pri týchto hádkach sa poškodená obžalovaného bála.

Svedok H. W. uviedol, že s obžalovaným a poškodenou sú susedia, bývajú vedľa seba na jednom
poschodí, a že z ich bytu bolo v minulosti niekoľkokrát do mesiaca počuť hádky. Počas týchto hádok
bolo počuť viac hlas poškodenej J. ako hlas obžalovaného, ktorého považuje za dobrého človeka. Podvplyvomalkoholuvídavalobčasoboch,atoasitakdvakrátdomesiaca,najmävtedy,keďdostalisociálne
dávky. Nikdy si ale nevšimol ani nepočul žiaden buchot, ani žiadne rozbíjanie nejakých predmetov z
bytu, ani nič podobné. Na poškodenej si nikdy nevšimol žiadne známky po fyzickom napadnutí.

Svedok W. A. vypovedal, že je susedom obžalovaného a poškodenej, ich byty sa nachádzajú na tej istej
chodbe vedľa seba. Potvrdil, že v minulosti sa často z ich bytu ozýval krik, najmä keď sa tam pilo. Pamätá
si, že pokiaľ sa z bytu ozýval krik, tak počul stále hlas poškodenej J., ktorá zvykla byť opitá, niekoľkokrát
jej aj povedal, že nech je ticho, lebo zavolá policajtov. Raz sa aj stalo, že zavolal policajtov, ktorí vtedy

zobrali obžalovaného. Potom možno asi týždeň bolo v bytovke ticho, obžalovaného vtedy dlhšie nevidel
a spomína si, že po tom, čo ho opäť začal stretávať po nejakej dobe, tak začal opäť aj cirkus v bytovke.
Ďalej si spomína, že asi po dvoch týždňoch zasahovali policajti v bytovke opäť, pričom vtedy zaklopali aj
na jeho dvere a on im vtedy povedal, že nemali zobrať obžalovaného, ale radšej mali zobrať poškodenú
J., nakoľko ona stále začínala a aj robila bordel a krik. Z počutia ešte vie, že raz sa stalo, že jej syn
zbil obžalovaného a vtedy po obžalovaného prišla aj sanitka. Ako obžalovaný tak aj poškodená požívali

alkoholické nápoje a pomerne často k nim chodili mužské návštevy, a to niekoľkokrát do týždňa. Tieto
návštevy chodili za poškodenou a chodia tam v podstate dodnes, vždy nosili nejakú pijatiku a potom
sa na byte pilo. Na poškodenej si nikdy nevšimol žiadne zranenia a poškodená sa mu ani nikdy nijako
nesťažovala, že by ju poškodený nejako zbil, napadol alebo sa jej nejako vyhrážal.

Znalkyňa z odboru psychológia PhDr. Danica Korpová sa na hlavnom pojednávaní vo svojej prvotnej
výpovedi v celom rozsahu odvolala na závery svojho znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že
poškodená Z. Ivaninová je na nižšej mentálnej úrovni, aj jej psychický vývin v kognitívnej oblasti dosiahol
úroveň podpriemeru, je menej zrelá, submisívna, ľahko ovplyvniteľná s nízkym sebahodnotením a
sebavedomím, so sklonom k asociálnemu spôsobu života, čo nezodpovedá jej veku a populačnej

norme. V. má sklony ku konfabulácii a skresľovaniu výpovede, ma tendencie ku skresľovaniu
skutočnosti, zvýšenej sugestibilite a snahe javiť sa v lepšom svetle. Znalkyňa u nej konštatuje čiastočne
zníženú všeobecnú vierohodnosť a subjektivistické (teda nie objektívne) vnímanie vzniknutých javov
a vonkajších podnetov. Z hľadiska obsahu jej výpovedí vo vzťahu k popisovaným podmienkam
a primeraného emočného doprovodu pri opise traumatických udalostí však znalkyňa hodnotí jej

špecifickú vierohodnosť ako vierohodnú, a tým zodpovedajúcu opisovaným skutočnostiam. Ďalej
znalkyňa konštatuje, že konanie obvineného spôsobovalo poškodenej fyzické, ale hlavne psychické
utrpenie. Fyzické utrpenie bolo spôsobované bitkami, a to údermi päsťou a škrtením. Psychické utrpenie
bolo spôsobované nadávkami a ponižovaním jej osoby, jej ženskosti, neúctou k starostlivosti, ktorú
prejavovala obžalovanému, a to poškodzovaním a znehodnocovaním jedla, robením neporiadku v byte

s úmyslom, aby to ona upratala. To všetko poškodená pociťovala ako ťažké príkorie, ktoré trvalo
najmä posledné dva roky. U poškodenej bola zistená vysoká miera úzkosti a strachu o svoj život v
dôsledku príkoria, ktoré prežívala. Terajší stav je podľa znalkyne ťažko porovnateľný so stavom pred
týmto obdobím a možno len s vysokou mierou predpokladať, že poškodená tieto stavy predtým nemala
a život si riadila viac menej podľa vlastných predstáv. Aktuálne má výrazne znížené sebavedomie,

sebahodnotenie,zároveňmápocitviny,leboobžalovanéhomástálerada.Jezmätená,máambivalentné
pocity. Znalkyňa predpokladá, že poškodená viedla spôsob života s obžalovaným aj preto, že je tiež
závislá na alkohole, ale bez porúch správania, avšak s prítomnou degradáciou jej osobnosti.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná aj výpoveď znalkyne z prípravného konania, v rámci ktorej

znalkyňa zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku, a z ktorej je ďalej zrejmé aj to, že poškodenej
týmto konaním a správaním obžalovaného bola spôsobená okrem fyzického a psychického utrpenia aj
morálnaujmavtom,žepredsvojímokolímbola zavrhovanáakoosoba,ktorásinevieusporiadať
svoj život a klesá hodnota a úroveň jej osobnosti v očiach ostatných ľudí. Znalkyňa s poškodenou urobila
viacero testov a na základe toho dospela k záverom, ktoré uviedla v znaleckom posudku. Pri klinickom

rozhovore s poškodenou zistila ťažké príkorie, nakoľko pri poškodenou udávaných faktoch tieto boli
sprevádzané adekvátnym emočným doprovodom. Čo sa týka presného obdobia, odkedy poškodená
pociťuje správanie obžalovaného voči jej osobe ako ťažké príkorie, to možno určiť zhruba na dva roky
dozadu. Znalkyňa vo svojej výpovedi vysvetlila aj rozdiel medzi ťažkým príkorím a klasickým zlým
psychickýmstavom,stým,žezlýpsychickýstavjereakcia,ktorátrvákratšiudobuamôžesaajrýchlejšie

napraviť. Čo sa týka ťažkého príkoria, je spôsobené dlhodobým chronickým stresom, ubližovaním danej
osobe, nesie aj dlhodobé následky v psychike a poznačuje hlbšie osobnosť. Fyzické utrpenie bolo
zistené na základe jej opisu fyzických útokov obžalovaného, pri ktorých sa bála o svoj život. Čo sa týka
psychického utrpenia, jednalo sa hlavne o emočné prejavy, nápadnú stratu sebavedomia, ako aj hanbu,prejavovanú úzkosť a strach z popisovaných udalostí, ale aj strach a obavy, že sa to bude opakovať.
Z výpovede poškodenej taktiež vyrozumela, že aj ona požíva alkohol. Počas abstinencie obžalovaného
údajne nedochádzalo k jej fyzickému a ani k psychickému týraniu, ale psychické ťažkosti a problémy sa

len zmiernili na krátky čas, pričom obavy a strach z možnej náhlej recidívy správania sa obžalovaného
tam boli stále prítomné.

Na hlavnom pojednávaní znalkyňa na doplňujúce otázky uviedla, že poškodená J. mala v rámci
psychologickéhovyšetreniatendenciujaviťsavlepšomsvetleazamlčovaťskutočnosti,abysanevytvoril

zlý obraz o jej osobnosti alebo o spôsobe jej života. Znalkyňa v teoretickej rovine pripustila, že
poškodená mohla mať stratené sebavedomie, úzkosť a pocity hanby aj z predchádzajúcich vzťahov,
keďže bola dvakrát rozvedená a spomínala aj jeden rozvod kvôli alkoholu na strane partnera. Pokiaľ
vo svojom znaleckom posudku uviedla, že poškodená pociťovala konanie obžalovaného ako ťažké
príkorie najmä posledné dva roky, teda v období rokov 2015-2017, tak v období predchádzajúcom roku
2015 sa nejednalo o ťažké príkorie, išlo skôr o „ľahšie formy domáceho násilia“, ktoré súviselo zrejme

so spôsobom života poškodenej a obžalovaného a s požívaním alkoholických nápojov. Aj samotná
poškodená sa v rámci vyšetrenia vyjadrovala v tom smere, že spolužitie s obžalovaným bolo spočiatku
dobré a postupne sa zhoršovalo. Zlomom podľa znalkyne mohlo byť zvýšené požívanie alkoholických
nápojov zo strany obžalovaného, ktoré potom zvyšovalo jeho agresivitu.

Znalec z odboru psychiatria JUDr. MUDr. Ján Uhrin v záveroch svojho znaleckého posudku konštatuje,
že obžalovaný netrpí duševnou chorobou ani poruchou, ani v čase spáchania skutku netrpel takouto
chorobu, či poruchou, teda nie je duševne chorý. V čase spáchania skutku mohol rozpoznať
nebezpečenstvo svojho konania a svoje konanie mohol ovládať, rozpoznávacie a ovládacie schopnosti
boli u neho znížené len pod vplyvom užitého alkoholu, nejednalo sa však o forenzne podstatné

zníženie, pričom obžalovaný z predošlých skúseností poznal účinok alkoholu na svoju psychiku a
svoje správanie. Znalec u neho zistil príznaky závislosti na alkoholických nápojoch, v klasifikácii podľa
Jellineka sa jedná o 3. štádium alkoholizmu zo štyroch klasifikačných stupňov. Závislosť od iných
psychoaktívnych látok okrem alkoholu znalcom zistená nebola. Vzhľadom na alkoholovú závislosť a
opakované intoxikácie alkoholom sa u obžalovaného mohli vyskytnúť palimpsesty, takzvané „alkoholové

okienka“, čoho dôsledkom sa obžalovaný môže z časti na okolnosti protiprávneho konania nepamätať.
Je však možné, že sa jedná aj o účelové tvrdenia. Vzhľadom na závislosť od alkoholu je podľa znalca
potrebné obžalovanému nariadiť absolvovanie ochrannej protialkoholickej liečby ústavným spôsobom.

Znalec vypracoval znalecký posudok aj na poškodenú Z. J., zo záveroch ktorého vyplýva, že

poškodená bola v čase skutku schopná správne vnímať prežité skutočnosti a súčasne ich je schopná
správne reprodukovať. Duševnú chorobu ani poruchu u nej nezistil. Poškodená ma priemerné
rozumové schopnosti, dobre rozvinutú praktickú zložku inteligencie, nenarušené pamäťové schopnosti a
nenarušenúschopnosťvytvoreniasisprávnehoúsudku.Posttraumatickústresovúporuchuunejnezistil.

Obžalovaný P. B. sa v prípravnom konaní podrobil aj vyšetreniu znalkyňou z odboru psychológia
PhDr. Vierou Truskovou, PhD., ktorá vo svojom znaleckom posudku uviedla, že jeho intelektové a
celkové rozumové schopnosti sú v pásme priemeru, všetky zložky kognitívneho procesu sú znížené
na úroveň konkrétnych operácii, čo v praxi znamená, že vie vyhodnotiť situáciu, ako aj jej následky.
Celkový psychologický vývoj je vo vzťahu k populačnému priemeru v norme. Vývoj jeho osobnosti

zodpovedá doterajšiemu spôsobu socializácie, minulým zážitkom a rozvinutej závislosti na alkohole.
Intelekt, pozornosť a psychomotorické tempo, ako aj pamäť je v pásme priemeru a dáva vysoký
predpoklad použiteľnosti jeho výpovede pre účely trestného konania. Má nenarušený proces vnímania,
ako aj pamäťových operácii a funkcií pamäti, ktoré sú vo fáze priemeru, fáza vybavenia a interpretácie je
na úrovni simplexnej, ale použiteľnej v praxi pre účely trestného konania, v kontexte okolností a udalostí,

ktoré prežil. Nemá sklony ku skresľovaniu vo všeobecnosti, čo potvrdzuje aj výsledok osobnostného
dotazníka.Zaštandardnýchpodmienoknemásklonsprávaťsaagresívne,čiútočne.Podmienkyspojené
s jeho útokom či agresiou sú do vysokej miery spojené s dlhodobým a nahromadeným tlakom a stresom,
ako aj s požitím istého množstva alkoholu.

Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 26.11.2013 uzavretej medzi Mestom H. N. C. ako prenajímateľom a Z.
J. a P. B. ako nájomcami, je zrejmé, že nájomné právo k trojizbovému bytu v bytovom dome súpisné
číslo 194 na ulici D. v H. N. C. vzniklo nájomcom 1. decembra 2013.Z úmrtného listu Matričného úradu H. N. C., súd zistil, že brat obžalovaného, T. B., zomrel 26. júna 2015.

Z prepúšťacej správy Odborného liečebného ústavu psychiatrického n.o. W. S. vyplýva, že obžalovaný

v tomto zariadení vykonával dobrovoľnú ústavnú protialkoholickú liečbu od 22.9.2015 do 10.12.2015.

Z rozhodnutí Okresného úradu C., odbor všeobecnej vnútornej správy, súd zistil, že v období rokov
2015 až 2017 bol obžalovaný priestupkovo postihnutý za viacero priestupkov proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorých sa dopustil voči poškodenej Z. J.. Konkrétne rozhodnutím Okresného úradu

Trebišov, odbor všeobecnej vnútornej správy, zo dňa 18.9.2015 č.k. OÚ-TV-Y.-XXXX/XXXXXX bol
obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa §
49 ods. 1 písm. d/ Priestupkového zákona, ktorého sa dopustil dňa 12.7.2015 fyzickým napadnutím
poškodenej. Rozhodnutím Okresného úradu Trebišov, odbor všeobecnej vnútornej správy, zo dňa
29.6.2016 č.k. OÚ-TV-Y.-XXXX/XXXXXX bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e/ Priestupkového zákona, ktorého sa

dopustil dňa 24.5.2016 vulgárnymi nadávkami a vyhrážaním sa ujmou na zdraví poškodenej (za
rovnaký priestupok spáchaný taktiež dňa 24.5.2016 obdobným konaním, ako aj fyzickým napadnutím
poškodenej, bol obžalovaný uznaný vinným aj rozhodnutím zo dňa 3.8.2016 č.k. OÚ-TV-Y.-XXXX/
XXXXXX). Rovnako aj rozhodnutím Okresného úradu Trebišov, odbor všeobecnej vnútornej správy, zo
dňa zo dňa 5.10.2016 č.k. OÚ-TV-Y.-XXXX/XXXXXX bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e/ Priestupkového zákona, ktorého
sa dopustil dňa 22.7.2016 vulgárnymi nadávkami a vyhrážaním sa ujmou na zdraví poškodenej ako aj
jej fyzickým napadnutím. Za uvedené priestupky boli obžalovanému uložené pokuty vo výške 25 Eur,
resp. 50 Eur (2x) a 65 Eur.

Na základe takto vykonaného dokazovania bol zistený a spoľahlivo preukázaný skutkový stav v zmysle
výrokovej časti rozsudku. Súd pri ustálení viny obžalovaného vychádzal predovšetkým z jeho priznania,
že poškodenú Z. J. v období od konca mesiaca jún roku 2015 do 14.7.2017, okrem mesiacov, keď
vykonával protialkoholické liečenie na OLUP W. S., naozaj týral konaním, ktoré mu kládla za vinu
obžaloba, ako aj z výpovede poškodenej Z. J., ktorej tvrdenia o fyzických a psychických útokoch

obžalovaného boli dostatočne podporené výpoveďami svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní,
a to najmä výpoveďou svedkyne V. B. (z nej vyplýva, že poškodená jej raz ukazovala modrinu na
svojom chrbte s tým, že ju zbil obžalovaný, hovorila jej, že obžalovaný ju chcel zaškrtiť a ukazovala
jej aj modriny na chrbte a nohách, ktoré mala z toho, že ju obžalovaný hodil na zem a taktiež sa
jej sťažovala, že ju obžalovaný týra a bije, a to hlavne vtedy, keď je opitý), svedka Q. N. (z nej je

zrejmé, že poškodená k nemu a k jeho družke V. Szadovszkej v štyroch prípadoch došla domov a
sťažovala sa, že ju obžalovaný bije, že ju dusil, a že jej nadával, že je „najväčšia kurva v H.“, pričom
raz im ukazovala aj modriny a krvné podliatiny na chrbte a na drieku, ktoré jej mali byť spôsobené
bitkou obžalovaného), svedka M. J. (poškodená mu viackrát volala a sťažovala sa, že ju obžalovaný
fyzicky napáda, a že rozbíja v byte veci) a svedka V. T. (ten potvrdil, že poškodená mu v minulosti

viackrát hovorila, že obžalovaný ju mláti). Do uvedených svedeckých výpovedí zapadajú aj závery
znaleckého posudku a vyjadrenia znalkyne z odboru psychológia PhDr. Danice Korpovej, ktorá zotrvala
na záveroch svojho posudku aj po jej opätovnom vypočutí na základe pokynu odvolacieho súdu.
Znalkyňa vyšetrením poškodenej Z. J. zistila jej fyzické a psychické týranie zo strany obžalovaného,
kde podľa nej u poškodenej nejde len o zlý psychický stav, ktorý trvá iba krátku dobu, ale o ťažké

príkoriemajúcehlbšízákladvkonaníobžalovaného,ktorétrvalodlhšiudobu.Poškodenápodľaznalkyne
konanie obžalovaného pociťovala ako ťažké príkorie najmä posledné dva roky, teda v období rokov
2015-2017, pričom v období predchádzajúcom roku 2015 sa z jej pohľadu nejednalo o ťažké príkorie,
ale išlo skôr o „ľahšie formy domáceho násilia“, ktoré súviselo zrejme so spôsobom života poškodenej
a obžalovaného a s požívaním alkoholických nápojov. Zároveň možno dodať, že znalkyňa by závery

svojho posudku ohľadom zistenia ťažkého príkoria u poškodenej nemenila ani v prípade, keby v čase
vypracovania znaleckého posudku mala k dispozícii výpovede všetkých svedkov vypočutých v rámci
trestného konania. Znalkyňa taktiež uviedla, že v záveroch svojho znaleckého posudku, teda v zistení
ťažkého príkoria u poškodenej, a v záveroch znalca z odvetvia psychiatrie, ktorý u poškodenej nezistil
posttraumatickú stresovú poruchu, rozpor nevidí.

Na záveroch svojho znaleckého posudku zotrval na hlavnom pojednávaní aj znalec z odvetvia
psychiatria JUDr. MUDr. Ján Uhrín, ktorý bol na hlavnom pojednávaní rovnako vypočutý na základe
pokynu odvolacieho súdu. Rovanko aj z jeho výpovede vyplynulo, z žiadne podstatné rozpory medziposudkom znalkyne z odboru psychológie a svojím posudkom nevidí, nakoľko posttraumatická stresová
porucha patrí k extrémnemu dôsledku týrania a aj v prípade týrania vôbec prítomná byť nemusí. Aj keď
prítomnosť posttramatickej stresovej poruchy u poškodenej nezistil, má za to, že jeho závery sa nijako

nevylučujú a nie sú v žiadnom rozpore so závermi psychologického posudku.

S poukazom na skutočnosti zistené výsluchom oboch znalcov ako aj na zistenia, ktoré vyplynuli z vyššie
uvedených dôkazov, ktoré obžalovaného dostatočne usvedčujú zo spáchania trestnej činnosti, mal súd
za to, že eventuálne pribratie nového znalca z odboru psychológia, prípadne znaleckého ústavu do

konania, nie je potrebné.

Aj keď posttraumatická stresová porucha u poškodenej zistená nebola a závery psychologického
znaleckého posudku u nej konštatujú sklony ku konfabulácii a skresľovaniu výpovede a skutočnosti,
snahu javiť sa v lepšom svetle, ako aj čiastočne zníženú všeobecnú vierohodnosť a subjektivistické
vnímanie vzniknutých javov a vonkajších podnetov, je v tomto smere potrebné poukázať aj na to,

že z hľadiska obsahu jej výpovedí vo vzťahu k popisovaným podmienkam a primeraného emočného
doprovodu pri opise traumatických udalostí znalkyňa zároveň hodnotí jej špecifickú vierohodnosť ako
vierohodnú a zodpovedajúcu opisovaným skutočnostiam, pričom u poškodenej bola znalkyňou zistená
vysoká miera úzkosti a strachu o svoj život v dôsledku príkoria, ktoré prežívala.

Priznanie sa obžalovaného, podporené výpoveďou poškodenej spolu s vyššie uvedenými usvedčujúcimi
svedeckými výpoveďami a závermi znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia PhDr. Danice
Korpovej tak podľa názoru súdu dostatočne preukazujú, že sa skutok kladený obžalovanému za vinu
stal tak, ako bol ustálený prvostupňovým súdom, a že ho spáchal obžalovaný.

Oproti podanej obžalobe však súd upravil dĺžku obdobia, v ktorom dochádzalo k fyzickému a
psychickému týraniu poškodenej, tak, ako to zodpovedá vykonaným dôkazom, a to na obdobie od
konca mesiaca jún roku 2015 až do dňa 14.7.2017 (s výnimkou obdobia od 22.9.2015 do 10.12.2015,
kedy obžalovaný vykonával protialkoholické liečenie v OLÚP W. S. a s výnimkou dní 12.7.2015,
24.5.2016 a 22.7.2016, keď sa obžalovaný dopustil obdobného konania, za ktoré bol postihnutý

vyššie špecifikovanými rozhodnutiami Okresného úradu Trebišov, odbor všeobecnej vnútornej správy).
Dôvodom tejto úpravy žalovaného skutku sú predovšetkým závery znaleckého posudku a vyjadrenia
znalkyne PhDr. Danice Korpovej na hlavnom pojednávaní, z ktorých vyplynulo, že poškodená pociťovala
konanie obžalovaného ako ťažké príkorie najmä posledné dva roky, teda v období rokov 2015-2017,
pričom v období predchádzajúcom roku 2015 sa nejednalo o ťažké príkorie (podľa znalkyne išlo o „ľahšie

formy domáceho násilia“, súvisiaceho zrejme so spôsobom života poškodenej a jej druha a s požívaním
alkoholických nápojov). Zároveň aj z výpovedí obžalovaného a poškodenej je zrejmé, že k násilnému
správaniu obžalovaného dochádzalo vtedy, keď bol obžalovaný pod vplyvom alkoholických nápojov,
a že obžalovaný sa výrazne zmenil najmä odvtedy, čo mu zomrel brat, keď začal piť ešte viac a ich
spolužitiesazhoršiloaneboloužtakéakopredtým.Vtejtosúvislostimožnoopäťpoukázaťajnavýpoveď

znalkyne PhDr. Danice Korpovej na hlavnom pojednávaní, podľa ktorej mohlo byť zlomom v spolužití
obžalovaného a poškodenej zvýšené požívanie alkoholických nápojov zo strany obžalovaného, ktoré
potom zvyšovalo jeho agresivitu. Skutočnosť, že obžalovaný začal požívať alkoholické nápoje vo vyššej
miere po tom, čo mu zomrel brat, potvrdili aj svedkovia V. B. a Jozef N.. Taktiež je evidentné, že aj väčšiny
priestupkových deliktov, spočívajúcich v násilnom správaní voči poškodenej, sa obžalovaný dopustil v

období po smrti jeho brata a pod vplyvom alkoholických nápojov.

Práve obdobím, keď zomrel brat obžalovaného T. B., teda koncom júna roku 2015 (brat obžalovaného
zomrel 26. júna 2015), ohraničil súd začiatok časového úseku, v ktorom sa obžalovaný dopúšťal
protiprávneho konania (týrania poškodenej), pričom z neho vyňal obdobie od 22.9.2015 do 10.12.2015,

kedy bol obžalovaný preukázateľne na protialkoholickom liečení v OLÚP W. S.. Konanie obžalovaného
pred týmto obdobím nenapĺňa podľa názoru súdu znaky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 Tr. zákona (podľa obžaloby sa mal obžalovaný dopúšťať protiprávneho konania od
presne nezisteného dňa roku 2012). V tejto súvislosti súd poukazuje nielen na výpoveď znalkyne PhDr.
Danice Korpovej, ale aj na to, že obžalovaný a poškodená začali žiť v spoločnej domácnosti až od

1.12.2013, kde ich vzájomné spolužitie bolo spočiatku aj podľa samotnej poškodenej bezproblémové, čo
trvalo asi pol roka. V medziobdobí do smrti brata obžalovaného sa teda vo vzťahu medzi obžalovaným
a poškodenou jednalo podľa názoru súdu skôr o konfliktné spolužitie doprevádzané ľahšími formami
domáceho násilia a nie o týranie.Zároveň súd z obdobia, v ktorom obžalovaný týral poškodenú Z. J. vyňal aj dni 12.7.2015,
24.5.2016 a 22.7.2016, keď sa obžalovaný voči poškodenej dopustil obdobného konania, za ktoré

bol postihnutý rozhodnutiami Okresného úradu Trebišov, odbor všeobecnej vnútornej správy, keďže
uvedené priestupky tvoria evidentne súčasť skutkového deja prejednávaného trestného činu (jedná
sa o rozhodnutia zo dňa 18.9.2015 č.k. OÚ-TV-Y.-XXXX/XXXXXX, zo dňa 29.6.2016 č.k. OÚ-TV-
Y.-XXXX/XXXXXX a zo dňa 5.10.2016 č.k. OÚ-TV-Y.-XXXX/XXXXXX). Z uvedeného vyplýva, že
obžalovaný sa počas obdobia, v rámci ktorého sa dopúšťal prejednávanej trestnej činnosti, dopustil

voči rovnakej poškodenej (Z. J.) fyzického a verbálneho násilia, za ktoré bol priestupkovo postihnutý,
pričom spôsob spáchania priestupkových deliktov sa javí byť zhodný s priebehom skutku, ktorého
spáchanie sa mu kládlo obžalobou za vinu. Časovo sa prekrýva i doba spáchania oboch typov
deliktov (priestupkov a trestného činu). Je teda zrejmé, že obžalovaný sa počas obdobia, v ktorom
sa dopúšťal týrania poškodenej, dopustil voči nej aj viacerých priestupkových deliktov, za ktoré bol
uznaný za vinného, a ktoré z hľadiska spôsobu ich spáchania typovo korešpondujú s konaním, ktoré

je predmetom prejednávanej trestnej veci. Taktiež možno uviesť, že skutková podstata trestného
činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona, vrátane prejednávaného skutku, je
koncipovaná značne široko a v podstate je spôsobilá konzumovať aj priestupkové delikty, za ktoré
bol obžalovaný už predtým priestupkovo postihnutý. Konanie postihované priestupkovými sankciami
síce nie je podľa práva Slovenskej republiky výslovne označené za trestné, priestupkové normy,

ktorých skutkovú podstatu naplnil obžalovaný (priestupky proti občianskemu spolunažívaniu), sú však
adresované všeobecnému subjektu a účel sankcie (peňažná pokuta) je jednoznačne preventívno-
represívny, a nie reparačný. Za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu možno uložiť sankciu až
do 99 € (priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d/ priestupkového zákona), resp. 200 € (priestupok podľa
§ 49 ods.1 písm. e/ priestupkového zákona), čiže jedná sa o sankciu relatívne závažnú, najmä ak je

ukladaná opakovane, ako v prípade obžalovaného. S poukazom na uvedené možno potom aj konanie
obžalovaného postihnuté priestupkovými sankciami považovať za trestné, resp. trestný delikt, pričom
možno konštatovať, že obžalovaný bol za rovnaký čin (čo aj čiastočne) postihnutý (v zmysle Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd odsúdený). Taktiež možno uviesť, že aj keď sa v Tr.
poriadku zásada „ne bis in idem“ (zákaz dvojitého potrestania) v zmysle ustanovenia § 2 ods. 8 a

§ 9 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku aplikuje len v prípade trestného činu, je potrebné tieto ustanovenia
s poukazom na uvedené interpretovať v tom duchu, že sa zákaz dvojitého potrestania vzťahuje i na
priestupkové postihnutie. V súvislosti s tým je potrebné poukázať na ustanovenie článku 154c ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných
slobodách, ktorú Slovenská republika ratifikovala, a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom

pred 1. májom 2004, prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
Je nepochybné, že Dohovor, ktorý je potrebné interpretovať v spojení s judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva, poskytuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd ako Tr. poriadok, pretože sa vzťahuje
i na konkurenciu trestných a priestupkových postihnutí. Zároveň je potrebné v tomto smere zohľadniť i
judikatúruÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,ktorýsa vosvojichrozhodnutiachopakovanevyjadruje,

že podstatu a rozsah ľudských práv a základných slobôd je potrebné interpretovať v súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva. Aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pritom
vyplýva,žezásada„nebisinidem“niejeobmedzenálennatrestnékonanie,keďžezhľadiskauplatnenia
tejto zásady je rozhodujúcou totožnosť skutku, a nie totožnosť právnej kvalifikácie.

S poukazom na uvedenú úpravu skutku je súd toho názoru, že v prípade konania obžalovaného sa
jedná o zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, nejde
teda o spáchanie činu závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, čomu by zodpovedala právna
kvalifikácia konania obžalovaného aj podľa ods. 3 písm. d/ tohto ustanovenia tak, ako bola uvedená v
podanej obžalobe. Zároveň súd zvýrazňuje, že pri trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby

podľa § 208 Tr. zákona sa aj pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za základnú skutkovú podstatu
(ods. 1 uvedeného zákonného ustanovenia) vyžaduje opakovanie a dlhodobosť konania páchateľa.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že týraním sa rozumie zlé nakladanie s inou osobou, vyznačujúce sa
vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie.

Trvalosť konania páchateľa je pri tom potrebné posudzovať v závislosti od intenzity zlého nakladania. Tá
môže byť v jednotlivých prípadoch nahradená aj intenzitou útokov voči týranej osobe. Teda už samotný
pojem týrania predpokladá trvalosť konania páchateľa, ktorú je potrebné posudzovať v závislosti od
intenzity zlého nakladania. Pre posúdenie otázky, či páchateľ trestného činu týrania páchal takýto čin podlhší čas v zmysle ustanovenia § 138 písm. b/ Tr. zákona, je určujúca nielen celková doba týrania, ale je
potrebné prihliadnuť aj ku konkrétnemu spôsobu vykonania činu, intenzite týrania a podobne. Musí ísť
teda o taký dlhý čas, ktorý jednak prekračuje inak obvyklý čas páchania tohto trestného činu, a jednak

prekračuje tento obvyklý čas tak, že použitie základnej skutkovej podstaty by dostatočne nevystihovalo
závažnosť spôsobu konania obžalovaného.

V predmetnej trestnej veci súd ustálil, že obžalovaný páchal trestný čin týrania blízkej osoby od konca
mesiaca jún roku 2015 až do dňa 14.7.2017, s výnimkou obdobia od 22.9.2015 do 10.12.2015, kedy

vykonával protialkoholické liečenie v OLÚP W. S. ako aj s výnimkou dní 12.7.2015, 24.5.2016 a
22.7.2016, keď sa obžalovaný dopustil obdobného konania, za ktoré bol priestupkovo postihnutý. V
súvislosti s tým je potrebné uviesť, že potrebné uviesť, že podľa vyjadrení poškodenej bol obžalovaný
po návrate z protialkoholického liečenia slušný, nepil asi pol roka a bol vtedy veľmi dobrý, keď
nepožíval alkoholické nápoje. Z výpovede poškodenej taktiež vyplýva, že k negatívnemu správaniu
obžalovaného dochádzalo dvakrát do mesiaca, teda správanie obžalovaného, keď poškodenú fyzicky

napádal, psychicky ju deptal a vyhrážal sa jej, sa opakovalo asi tak každé dva týždne. Jeho útoky voči
poškodenej podľa názoru súdu preto nie je možné označiť za stav trvalý, pričom nebolo preukázané
ani to, aby sa tieto útoky vyznačovali zvláštnou hrubosťou. Navyše na základe záverov znaleckého
skúmania poškodenej a výpovedí svedkov možno predpokladať, že poškodená viedla takýto spôsob
života s obžalovaným aj preto, že je tiež závislá na alkohole, síce bez porúch správania, avšak s

prítomnou degradáciou jej osobnosti, a že na vzniku konfliktov s obžalovaným sa často spolupodieľala.

Možno teda uzavrieť, že konania napĺňajúceho znaky týrania sa obžalovaný nedopúšťal po dlhší čas,
preto súd z právneho hľadiska jeho konanie kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorého všetky pojmové znaky naplnil obžalovaný spôsobom

popísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku. Subjektívna stránka trestného činu je daná vo forme
nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/ Tr. zákona, keďže obžalovaný musel byť minimálne uzrozumený
s tým, že poškodenej môže svojim negatívnym správaním, ku ktorému dochádzalo v podstate výlučne
v dobe, keď bol pod vplyvom alkoholu, spôsobovať fyzické a psychické utrpenie.

Z miesta bydliska nie je obžalovaný bližšie charakterizovaný. Pred vzatím do väzby bol bez pracovného
pomeru. Doposiaľ bol 4x súdne trestaný, pri jeho troch starších odsúdeniach z rokov 1987, 2003 a 2006
už nastala fikcia neodsúdenia. Naposledy mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa
3.10.2017 sp.zn. 5T/102/2017 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu

na skúšobnú dobu 3 roky. Uložené mu bolo aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou ako
aj zákaz požívať alkoholické nápoje a zákaz vstupu na miesta, kde sa predávajú a požívajú alkoholické
nápoje. Obžalovaný bol v tejto veci vo väzbe, ku skutku došlo 14.7.2017 a poškodenou bola jeho družka
Z. J.. V registri priestupkov má obžalovaný evidovaných celkovo 13 priestupkov rôzneho charakteru z
rokov 2011 až 2016, viacero z nich sa týka vulgárneho alebo násilného správania voči jeho družke Z.

J. (prevažná väčšina z nich bola spáchaná v rokoch 2015 až 2017). Aj tieto skutočnosti nasvedčujú
náchylnosti obžalovaného k násilnému a vulgárnemu správaniu voči poškodenej, pričom je zároveň
zrejmé, že väčšina týchto priestupkov bola spáchaná v období, ktoré ustálil súd ako obdobie, keď sa
obžalovaný dopúšťal týrania poškodenej.

Prirozhodovaníodruhuavýmereukladanéhotrestuprihliadalsúdnajmänaspôsobspáchaniatrestného
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného zistil
jednu priťažujúcu okolnosť, ktorou je spáchanie viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona) z
dôvodu ukladania trestu za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, pričom za viac trestných činov je v zmysle

zaužívanej súdnej praxe potrebné považovať dva a viac trestných činov. Ako poľahčujúcu okolnosť (v
zmysle § 36 písm. l/ Tr. zákona) súd u obžalovaného vyhodnotil jeho priznanie a úprimné oľutovanie
trestného činu. K uvedenej poľahčujúcej okolnosti súd uvádza, že aj keď sa obžalovaný nakoniec priznal
iba k časti trestnej činnosti, ktorej spáchanie sa mu kládlo obžalobou za vinu, jeho nepriznanie sa k
zvyšnej časti trestnej činnosti nie je v tomto smere podstatné, keďže obžalovaným priznaná časť skutku

pokrýva celé časové obdobie, ktoré bolo súdom ustálené ako obdobie páchania trestnej činnosti. Navyše
aj z prvotnej výpovede obžalovaného v prípravnom konaní je zrejmé, že obžalovaný už v tejto výpovedi
nepopieral, že poškodenú Z. J. pod vplyvom alkoholu fyzicky napádal, vyhrážal sa jej a vulgárne jej
nadával, a že medzi nimi dochádzalo k hádkam, počas ktorých sa stával agresívnym. Aj keď takétosvoje konanie voči poškodenej nepovažoval za týranie, už v prípravnom konaní sa vyjadril, že to, čo
spôsoboval poškodenej pod vplyvom alkoholu, je mu veľmi ľúto.

S poukazom na uvedené, zohľadniac taktiež okolnosti prejednávaného prípadu ako aj skutočnosť, že
konfliktné spolužitie s obžalovaným do značnej miery zavinila aj poškodená Z. J., dospel súd k záveru,
že pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona bude u obžalovaného postačujúce a
primerané uloženie trestu odňatia slobody na dolnej zákonom stanovenej hranici. Výkon uloženého
trestu bol zároveň podmienečne odložený na dlhšiu skúšobnú dobu, majúcu preventívny charakter,

pričom zohľadnená bola aj dĺžka doposiaľ vykonanej väzby obžalovaným (ten je vo väzbe od 8.11.2017,
navyše vo väzbe bol aj v jeho predchádzajúcej trestnej veci). Je zrejmé, že účel trestu sa za použitia
podmienečného odkladu jeho výkonu, vrátane uložených obmedzení a povinností, dosiahne lepšie v
spojení s ochranným protialkoholickým liečením v ústavnej forme, uloženým v právnom režime podľa
§ 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, než jeho okamžitým výkonom, keďže alkoholizmus obžalovaného a z
nehoplynúcestavyopitostibolinepochybnezhľadiskapríčinkonaniaobžalovanéhodominantné,pričom

bez pôsobenia tohto faktoru by k násilnému správaniu obžalovaného voči poškodenej pravdepodobne
vôbec nedochádzalo. Uväznenie obžalovaného sa ani na základe iných zákonných kritérií, rozhodných
z hľadiska účelu trestu v zmysle 34 ods. 1 Tr. zákona a možnosti podmienečného odkladu výkonu
uloženého trestu v zmysle § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, vrátane závažnosti spôsobeného následku,
nejaví podľa názoru súdu ako nevyhnutné.

Trest odňatia slobody bol obžalovanému ukladaný ako trest súhrnný za zbiehajúcu sa trestnú činnosť,
za časť ktorej už bol právoplatne odsúdený vo vyššie konkretizovanom konaní vedenom na Okresnom
súde Trebišov pod sp.zn. 5T/102/2017, a to za použitia tzv. asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Tr. zákona)
z dôvodu ukladania trestu za súbeh zločinu a (úmyselného) prečinu. Súd zároveň spolu s uložením

súhrnného trestu obligatórne zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému dotknutým skorším trestným
rozkazom.

Nakoľko uložený trest odňatia slobody presahuje dva roky, uložil súd obžalovanému povinne aj probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorého obligatórnou súčasťou je aj uložené obmedzenie

spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ako aj povinnosť
nepriblížiťsaúmyselnekpoškodenejZ.J.navzdialenosťmenšiuako5metrov,nezdržiavaťsavblízkosti
jej obydlia a v miestach, kde sa poškodená zdržuje alebo ktoré navštevuje, ktorých porušenie zo strany
obžalovaného je dôvodom pre rozhodnutie o výkone podmienečne odloženého trestu.

Ako už bolo uvedené, vzhľadom na závery znaleckého posudku znalca z odboru psychiatria ako aj z
dôvodu, že obžalovaný sa dopúšťal páchania trestnej činnosti prakticky výlučne pod vplyvom alkoholu,
pričom práve nadmerné požívanie alkoholu obžalovaným bolo nepochybne aj hlavným spúšťačom jeho
protiprávneho konania, uložil súd obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie, a to v ústavnej
forme.

Takto uložený trest podľa názoru súdu plne zodpovedá zásade primeranosti trestných sankcií ako aj
zásade individualizácie trestu, mal by byť postačujúci z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie a
spolu s uloženými obmedzeniami a povinnosťami v rámci probačného dohľadu a ochranným liečením
v ústavnej forme byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obdobného charakteru

obžalovaným v budúcnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,

okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jehovyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.