Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/168/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118367946
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6118367946.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka a

členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: SetCar
sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného právnym
zástupcom: JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom N. X, XXX XX W., proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, zastúpenému právnym zástupcom: JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom
X. I. X/F., XXX XX Z. - M. W., v konaní o zaplatenie 1.190,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/2/2019-127 zo dňa 11. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/2/2019-127 zo dňa 11. apríla 2019 v napadnutom výroku
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.058,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.058,- Eur od 25.03.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
1.058,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.058,- Eur od 25.03.2018 do

zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 78 %. V odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu, ktorou žiadal žalobca
žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 1.190,- Eur spolu s úrokmi z omeškania. Nárok odôvodnil
tým, že v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej vozidlom poisteným u žalovaného, bol poškodený
nútený zapožičať si náhradné vozidlo u žalobcu. Žalovaný neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu.
Poškodený pohľadávku postúpil na žalobcu.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podanom odpore, kde uviedol, že žalobca nepreukázal dôvodnosť
uplatneného nároku, nakoľko zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého
motorového vozidla a tento údaj je len ručne dopísaný na faktúre. Namietal aj aktívnu legitimáciu s tým,
že žalobca nemal v predmete svojej činnosti zapísaný faktoring, forfaiting, či nadobúdanie pohľadávok,
ani obdobnú činnosť, a teda sa jedná o neoprávnené podnikanie. Žalovaný tiež považoval zmluvu
o postúpení za neplatnú. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 350,- Eur a akékoľvek ďalšie nároky sú
neoprávnené, nedôvodné a nepreukázané.

3. Okresný súd konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 04.11.2017 došlo k poistnej
udalosti - dopravnej nehode, pri ktorej bolo motorovým vozidlom poistenca žalovaného poškodené
motorové vozidlo spoločnosti NAC systems, spol. s r.o. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútenývyužívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, ktoré bolo zapožičané u žalobcu na základe
Zmluvy o nájme č. 542 zo dňa 30.11.2017. Po vystavení faktúry poškodený postúpil pohľadávku voči
žalovanému žalobcovi. Podľa okresného súdu bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

12.01.2018 daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej
pohľadávky, ktorej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to
odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Zmluvné strany v čl. 4 Zmluvy dohodli
odplatu postúpenia vo výške 1.540,- Eur, ktorá zodpovedá vystavenej faktúre č. 1800190, a zároveň
v čl. 5 dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie a na úhradu nájomného) sa

podpisom zmluvy započítavajú. Žalovaný poskytol plnenie žalobcovi a nie poškodenému, čím nepriamo
potvrdil vedomosť o postúpení. K námietke, že žalobca nemá v predmete podnikania postúpenie
pohľadávok, okresný súd uviedol, že žalobca ohľadom postupovania pohľadávok nepodniká, ale mal
pohľadávku voči poškodenému, ktorý mu postúpil pohľadávku odplatne, v dôsledku čoho došlo k
započítaniu a takýto postup nemožno považovať za podnikanie.

4. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že vo faktúre bola účtovaná cena denného nájmu 35,- Eur
bez DPH, t.j. 42,- Eur s DPH, avšak v zmluve bola uvedená aj cena zmluvného nájomného vo výške
38,40 Eur s DPH. Keďže zo zmluvy vyplýva dohodnutá cena 38,40 Eur namiesto bežnej ceny podľa
cenníka, posúdil okresný súd, že cena denného nájomného vo faktúre bola účtovaná nesprávne a
neopodstatnene, nakoľko správne mala byť účtovaná cena 38,40 Eur, t.j. 32,- Eur bez DPH ako zmluvné

nájomné. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný likvidoval predmetnú udalosť
pri ustálení výšky poistného plnenia v sume 350,- Eur za používanie vozidla v cene 30,- Eur s DPH
denne za 14 dní. V oznámení žalovaný poukázal na nepreukázaný prestoj od prvej reklamácie obhliadky
z 28.11.2017 do druhej reklamácie z 19.12.2017. Žalovaný tak uznával dobu zapožičania iba 14 dní
s primeraným denným nájomným 30,- Eur s DPH. Žalovaný však ničím nepreukázal opodstatnenosť

a hodnovernosť jeho výpočtu a nepreukázal porovnateľné podmienky autopožičovne, keď žiadne
nepredložil. Správnosť a hodnovernosť postupu žalovaného z ničoho nevyplýva ani ohľadom posúdenia
rozsahu vykonaných prác a kalkulácie nákladov na opravu. Ak žalovaný poukazoval na nepreukázanie
prestojov a reklamácií, tak žiadne reklamácie zo žiadnych listín nevyplývajú. Žalovaný tak žiadne
svoje tvrdenie nepreukázal. K námietke ohľadom neuvedenia počtu najazdených kilometrov okresný

súd uviedol, že náhradné vozidlo bolo poskytnuté na určitú dobu bez ohľadu na počet najazdených
kilometrov. Zo Zákazkového listu č. CK01302 vyplýva, že vozidlo bolo prijaté do servisu dňa 27.11.2017
a predbežný dátum ukončenia opravy bol uvedený na 08.12.2017. Z faktúry vystavenej servisom vyplýva
dátum jej vystavenia 12.01.2018. Okresný súd tak skonštatoval, že vozidlo bolo v oprave od 30.11.2017
do 12.01.2018, pričom z iných listín vyplýva, že vozidlo bolo poškodené dlhšie než bolo v oprave, a to

od 04.11.2017, keď došlo k poškodeniu. Poškodený si však vozidlo prenajal až od 30.11.2017, a teda
poškodený nekonal účelovo, špekulatívne a nehospodárne, keďže vozidlo si prenajal oveľa neskôr ako
bolo poškodené. Vozidlo bolo zo servisu vydané dňa 12.01.2018 a v ten deň poškodený ukončil zmluvu
o nájme. Okresný súd preto posúdil, že dĺžka nájmu v trvaní 44 dní je opodstatnená a preukázaná a ak
žalovaný priznal dĺžku iba 14 dní, tak konal svojvoľne a neopodstatnene. K cene nájomného okresný

súd vychádzal z uzatvorenej zmluvy o nájme, podľa ktorej mal žalobca nárok na zaplatenie nájomného
za 44 dní x 32,- Eur bez DPH, t.j. 1.408,- Eur bez DPH, a preto fakturovaná suma 1.540,- Eur bez DPH
je nesprávna. K žalovaným namietanej výške nájomného s tým, že žalovaný uznal iba 30,-
Eur s DPH za deň, uviedol okresný súd, že žalovaný žiadnu takúto ponuku nepreukázal, čím neuniesol
dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej obrany. Žalovaný nepreukázal ceny

nájomného iných autopožičovní a nebolo vecou poškodeného, aby zisťoval ponuky najnižšej ceny
nájomného v rôznych požičovniach, nakoľko poškodený bol obmedzený vo vlastníckom práve a bolo
jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo na nevyhnutnú dobu. V zmysle ustálenej súdnej praxe je škodca
povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov a skutočnou škodou je aj
škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má

nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou.

5. Okresný súd potom pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia plnenia žalovaným v sume 350,-
Eur konštatoval dôvodnosť pohľadávky žalobcu vo výške 1.058,- Eur a zároveň žalobcovi nepriznal
sumu vo výške 132,- Eur a v tejto časti žalobu zamietol, a to s prihliadnutím na výšku zmluvne

dojednaného nájomného. Žalobca nesprávne fakturoval 35,- Eur bez DPH x 44 dní, t.j. 1.540,- Eur, hoci
mal správne fakturovať 32,- Eur bez DPH x 44 dní. Okresný súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť
poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške. Výška nájomného je podľa okresného
súdu primeraná s poukazom na súdnu prax. Žalovaný inú cenu nájmu nepreukázal a nepreukázal anidôvodnosť trvania doby opravy iba 14 dní, keď nepreukázal ním tvrdené reklamácie a prestoje medzi
reklamáciami.

6. K uplatnenému nároku na úroky z omeškania žalobcom odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty
na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 25.03.2018, keďže poistné šetrenie bolo ukončené 08.03.2018,
okresný súd uviedol, že tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Okresný súd zohľadnil
skutočnosť vzniku pohľadávky vo vzťahu medzi žalovaným a poškodeným, ktorý vystupoval v postavení
právnickej osoby a v rámci podnikania mu vznikli náklady spôsobené škodcom. Je preto nevyhnutné

aplikovať Obchodný zákonník aj na úroky z omeškania. S ohľadom na ukončenie šetrenia žalovaným
dňa 08.03.2018 a lehotu 15 dní po skončení vyšetrovania uplynula lehota na plnenie 23.03.2018, avšak
žalobca úroky uplatnil až od 25.03.2018. Žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu bez relevantných
dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia, a preto nemožno posúdiť začiatok omeškania
neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. Okresný
súd tak priznal aj úroky z omeškania od 25.03.2018 z priznanej sumy 1.058,- Eur a vo zvyšnej časti

žalobu zamietol.

7. Vo vzťahu k náhrade trov konania konštatoval okresný súd úspech žalobcu vo veci v rozsahu 89 %
a jeho neúspech v rozsahu 11 %, čo predstavuje čistý úspech 78 %. Okresný súd tak žalobcovi priznal
právo na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu a neúspechu.

8. Proti tomuto rozsudku okresného súdu, a to proti výroku I. a III., podal v zákonnej lehote žalovaný
cestou právneho zástupcu odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Žalovaný
namietal, že rozsudok považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny. Podľa žalovaného sa okresný
súd nevysporiadal so skutočnosťami nevyhnutými pre právne posúdenie veci a naviac svoje rozhodnutie

nedostatočne odôvodnil. Žalovaný mal za to, že závery rozhodnutia okresného súdu sú nesprávne
a nezákonné z dôvodu, že okresný súd sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s
námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom spore. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že
dňa 4.11.2017 došlo ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému NAC systems, spol. s r.o., ktorá
mala byť spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku

tejto škodovej udalosti bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb,
a tak došlo k zapožičaniu náhradného motorového vozidla u žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č. 542
zo dňa 30.11.2017. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 180019. Poškodený
so žalobcom dňa 12.01.2018 uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá vznikla z titulu účelne
vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla. Podľa žalovaného zo skutkového stavu

zisteného okresným súdom vyplynulo, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v
neuhradenej faktúre. Z tohto vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu.
Žalovaný poukázal na ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že uzavretím zmluvy o postúpení
nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko túto pohľadávku žalobcu
pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a preto mu ako pohľadávka nevznikla, ale v danom

prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve
pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo bolo v rozpore s ust. § 524
Občianskeho zákonníka. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplynulo, že
prejav vôle účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne

vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči
žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a následne žalobcovi
nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne
žalobca mienil použiť na započítanie. Z týchto záverov podľa žalovaného žalobca nemôže byť aktívne
vecne legitimovaným subjektom. Žalovaný poukázal v odvolaní na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008. Žalovaný považoval zmluvu o postúpení pohľadávky za
právny úkon absolútne neplatný podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka a navrhol v napadnutých
výrokoch rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného cestou právneho zástupcu uviedol, že tvrdenia

žalovaného v podanom odvolaní považuje za neopodstatnené. Okresný súd mal aktívnu vecnú
legitimáciužalobcuzapreukázanúzpredloženejzmluvyopostúpenípohľadávky,nazákladektorejdošlo
k postúpeniu pohľadávky z poškodeného na žalobcu. Žalovaný postúpenie pohľadávky akceptoval, čo
je zrejmé z toho, že čiastočné plnenie poukázal na účet žalobcu ako postupníka. Uvedené potvrdzuje ajoznámenie o poistnom plnení, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo svojom konaní potvrdil aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu už v rámci likvidácie poistnej udalosti. Keďže žalovaným bolo poskytnuté čiastočné
plnenie, nemôže byť sporné, že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených

nákladov za nájom náhradného vozidla. K namietanej arbitrárnosti odôvodnenia žalobca uviedol, že
z rozhodnutí, na ktoré poukázal žalovaný v odvolaní, vyplýva, že povinnosť odôvodniť rozhodnutie
nemožno chápať tak, aby sa vyžadovalo, aby sa na každý argument dala podrobná odpoveď. To, že sa
žalovaný nestotožňuje s názorom okresného súdu riadne odôvodneným v napadnutom rozsudku, ešte
neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

10. K námietke absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že skutočnosť,
že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry,
nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“), či neexistenciu nároku na
náhradu škody. V zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu
pohľadávky, čím zostáva zachovaný zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za

prenájom náhradného vozidla a zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej
pohľadávky. Poškodený má nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla od
žalovanéhoanieodžalobcuakoprenajímateľavozidla.Dlžníkomjetakprávežalovanýaniepoškodený.
V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj ku vzniku škody.
Zmluvou došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na

zaplatenie odplaty za postúpenie a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle
zmluvy postúpený. Tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až
následne k započítaniu vzájomných pohľadávok, považuje žalobca za nepodložené a účelové. V zmysle
zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za
nájom a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo

k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Žalobca v tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove vo veci sp. zn. 3Cob/2/2018 a na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn.
3Cob/220/2017. Žalobca tak žiadal rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny.

11. Na doručené vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu žalovaný písomne nereagoval.

12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 379 v
spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským
súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu CSP v napadnutom
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.058,- Eur spolu s úrokom z omeškania a vo

výroku o náhrade trov prvoinštančného konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. §
387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

13. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/168/2019-184 zo

dňa14.11.2019stým,žepodľaust.§219ods.1,3CSPbolomiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku
oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní
pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

14. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný
krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní vymedzil žalovaný, keď
namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K
tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak odvolateľ v podanom odvolaní namietalskutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia
vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy

hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci
(§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí
z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý

dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi
názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu

v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní
prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné
vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov
konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje

prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania
sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového
stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý
by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu

saopieralootvrdeniaarelevantnédôkazyprodukovanéstranamivprvoinštančnomkonaníavychádzalo
zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový
stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci
okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej
právnej veci nenastala.

18. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to z dôvodu neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným. Krajský súd vo vzťahu k
tejto námietke považuje za potrebné poukázať na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 12.01.2018
(č.l. 13 spisu) uzatvorenú medzi postupcom NAC systems, spol. s r.o. a žalobcom ako postupníkom,

ktorej predmetom je postúpenie pohľadávky postupcu v prospech žalobcu ako postupníka voči
žalovanému ako dlžníkovi v celkovej výške 1.540,- Eur vrátane príslušenstva a všetkých práv s ňou
spojených. Pohľadávka je ďalej definovaná ako pohľadávka, ktorá vznikla z titulu nároku voči poisťovni
podľa§4zák.č.381/2001Z.z.nanáhraduúčelnevynaloženýchnákladovzanutnéužívanienáhradného
vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 4.11.2017. Z obsahu tejto zmluvy o postúpení pohľadávky

medzi žalobcom a poškodeným tak plynie, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči
poisťovni, súčasťou ktorého nároku na poistné plnenie bola náhrada nákladov za prenájom vozidla, a
práve tento nárok bol predmetnou zmluvou postúpený žalobcovi. Poškodený subjekt mal ako veriteľ
pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, zodpovedajúcu náhrade nákladov za prenájom
vozidla, a túto pohľadávku žalobcovi postúpil. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného, že

by predmetná zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná, resp. že by mala odporovať ust. §
524 a nasl. Občianskeho zákonníka z dôvodu, že by jej predmetom mal byť dlh poškodeného voči
žalobcovi z titulu nájmu náhradného vozidla. Dôvodnosť odvolacej námietky žalovaného spochybňuje
aj jeho správanie a konanie, keď žalovaný Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 09.03.2018 (č.l. 15)
adresoval žalobcovi, ktorého týmto oznámením informoval o ukončení šetrenia poistnej udalosti a o

výške plnenia. Samotný žalovaný tak svojim postupom, kedy poskytoval čiastočné plnenie žalobcovi na
základe predmetnej poistnej udalosti, akceptoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Čiastočné plnenie
poskytnuté žalovaným predstavovalo čiastočné plnenie nároku postúpeného predmetnou zmluvou o
postúpení pohľadávky žalobcovi poškodeným, a to práve z titulu nákladov súvisiacich s prenájmomnáhradného vozidla, a preto námietka žalovaného smerujúca k popretiu aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu nemohla byť krajským súdom ako súdom odvolacím vyhodnotená ako dôvodná.

19. Žalovaný v podanom odvolaní vo vzťahu k ním napadnutému výroku I. rozsudku okresného súdu, a
to konkrétne vo vzťahu k priznanej istine pohľadávky a k priznanému úroku z omeškania, žiadne bližšie
odvolacie dôvody nezadefinoval. Krajský súd viazaný vymedzenými odvolacími dôvodmi žalovaného
tak mohol posudzovať rozsudok okresného súdu len v rozsahu a v medziach týchto odvolacích dôvodov
žalovaného, obsiahnutých v ním podanom odvolaní. Ak dôvody odvolania žalovaného nesmerovali

k priznanej istine pohľadávky, k dobe omeškania a priznanej výške úroku z omeškania, tak potom
krajský súd ako súd odvolací nemal priestor k posudzovaniu záverov rozhodnutia okresného súdu,
ktoré sa viazali k tejto časti žalobcom uplatneného nároku. Vo všeobecnosti platí, že odvolací súd
môže posudzovať rozhodnutie okresného súdu len v rozsahu a v rámci tých odvolacích dôvodov, ktoré
odvolateľ vyjadrí. Krajský súd preto nezistil vecnú nesprávnosť rozsudku okresného súdu ani v časti
okresným súdom priznaného nároku na zaplatenie úroku z omeškania a paušálnej náhrady nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky.

20. Krajský súd zároveň nevyhodnotil ako dôvodnú ani odvolaciu námietku žalovaného ohľadom
nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Krajský súd k tejto námietke
vo všeobecnosti uvádza, že odôvodnenie rozsudku je tou časťou rozsudku, ktorá je relevantná a

významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia.
Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 119/03 je potrebné ust. § 157
ods. 2 OSP (aktuálne ust. § 220 ods. CSP) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného
súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Krajský súd je názoru, že
okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol podstatné okolnosti týkajúce sa výkladu

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, vyporiadal sa so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup okresného súdu je z odôvodnenia napadnutého
rozsudku dostatočne zrejmý. Okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti mal z vykonaného dokazovania za
preukázané, uviedol príslušné právny normy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval, a to s poukazom
na všetky skutočnosti, ktoré boli zistené vykonaným dokazovaním, a tiež s poukazom na právne závery,

ktoré okresný súd prijal.

21. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nepochybne patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Zároveň však judikatúra
tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký argument, ktorý pre rozhodnutie

vo veci samej nie je podstatný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd SR
opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany
sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia

odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia zrozumiteľným a dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.
Okresný súd vo vzťahu ku svojim záverom uviedol relevantné skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z
vykonaného dokazovania, a rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné či
zjavne neodôvodnené, keď sa okresný súd zaoberal nosnou argumentáciou sporových strán a túto

argumentáciu aj pokiaľ išlo o obranu žalovaného (intervenienta) riadne vyhodnotil. Okresný súd sa
pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich
účel a význam v kontexte relevantných zistení o skutkovom stave veci. Z judikatúry ÚS SR vyplýva,
že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže
viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo o arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06).

Okrem toho krajský súd považuje za potrebné poukázať, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá
tzv. inú vadu konania len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (Stanovisko občiansko-právneho kolégia NS
SR č. 2 zo dňa 03. decembra 2015, Zbierka Stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016). V danom prípade
napadnutý rozsudok okresného súd i čo do odôvodnenia spĺňal kritériá vecne správneho rozhodnutia

za dostatočného rešpektovania ust. § 220 ods. 2 CSP.

22. Na základe uvedeného nevyhodnotil krajský súd odvolacie dôvody žalovaného ako relevantné.
Krajským súdom bolo preto pristúpené k potvrdeniu rozsudku okresného súdu ako vecne správnehorozhodnutia podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 1.058,- Eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj vo výroku o náhrade trov
prvoinštančného konania. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol odvolaním

žalovaného osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci bol preto pri potvrdení
rozsudku okresného súdu rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému tak

bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.