Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoE/49/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310204148
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2310204148.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v exekučnej veci v prospech oprávnenej: Slovenská
konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, proti povinnému: S. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák, so sídlom
Exekútorského úradu Hlohovec, Nám. Sv. Michala 5/A, pod sp. zn. EX 402/2010, pre vymoženie
66,38 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k.
5Er/177/2010-36 zo dňa 13.03.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie oprávnenej o d m i e t a.

II. Účastníkom a súdnemu exekútorovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. oprávnenému
uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 63,34 eura, a to do 3 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 57 ods. 1 písm. h), § 58
ods. 1, 5, § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 1, 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“ a „EP“), § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení do 31.08.2008, § 14 ods. 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995
Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“).

3. Vecne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom bolo vykonateľné
rozhodnutie Obvodného oddelenia PZ v Trnave, č.k. AA 1979493 zo dňa 30.03.2008 a tiež tým, že
súdu prvej inštancie bol dňa 21.02.2017 doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že vykonaným šetrením majetkových
pomerov povinného bolo zistené, že tento nevlastní žiadny majetok vhodný na exekúciu. Na základe
elektronických súčinností súdny exekútor zistil, že povinný nemá vedený žiadny účet v peňažnom ústave
a nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na území SR. Povinný vlastní motorové vozidlo, zn. Škoda, r.v. 2003,
ktoré je blokované exekútorským úradom so skorším poradím. Nie je v žiadnom pracovnom pomere,
nepoberá žiadny dôchodok ani dávky, z ktorých by bolo možné vykonávať zrážky. Žiadny iný majetok
nebol zistený. Z uvedeného je zrejmé, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok,
ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie trov
exekúcie. Preto súd exekúciu z úradnej moci v zmysle horeuvedeného zákonného ustanovenia v celosti
zastavil. Zároveň sa nestotožnil s názorom oprávneného, že exekúcia sa mala zastaviť na základe §
57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, keď exekučný titul bolo možné vykonať len v trojročnej lehote

podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. Rozhodnutie
o náhrade trov exekúcie odôvodnil odkazom na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

4. Včas podaným odvolaním sa oprávnená domáha zmeny tohto uznesenia tak, že súd exekúciu zastaví
z dôvodu preklúzie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviaže
povinného. Zotrvala na svojom názore, že prekluzívna lehota na vymoženie povinnosti z exekučného
titulu uplynula dňa 15.04.2011 a súd prvej inštancie mal exekúciu zastaviť z tohto dôvodu. V dôsledku
toho oprávnená ani nezavinila zastavenie exekúcie, takže nemala byť zaviazaná na ich náhradu.

5. Povinný sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadril.

6. K odvolaniu oprávnenej sa vyjadril súdny exekútor. Súdny exekútor navrhol napadnuté uznesenie
potvrdiť ako vecne správne, nakoľko odvolanie smeruje len proti dôvodom exekúcie a len proti výroku
o trovách exekúcie. Vo veci preklúzie sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, pričom na podporu
citoval aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/4/2008 z 31.03.2009.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu
preskúmaniu veci na základe podaného odvolania, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok
pre jeho podanie, medzi nimi prednostne otázkou, či ide o rozhodnutie, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je nevyhnutné odmietnuť (§ 386
písm. c) CSP).

8. Zo spisu odvolací súd zistil, že dňa 19.02.2010 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh pôvodného
oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor podal na súd prvej inštancie žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe čoho ho súd prvej inštancie poveril dňa
16.03.2010 vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie - Blok na pokutu
nezaplatenú na mieste, vydané Odvodným oddelením PZ Trnava č. AA 1979493 zo dňa 30.03.2008.
Uvedeným rozhodnutím bola povinnému uložená pokuta vo výške 2.000,-Sk (66,38 Eur) z dôvodu
porušenia povinnosti vodiča podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na
pozemných komunikáciách a § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 30.03.2008 a vykonateľnosť dňa 15.04.2008.

9. Podľa § 355 ods. 2 CSP, ktorý sa použije aj v exekučnom konaní (§ 9a ods. 1 EP), proti uzneseniu súdu
prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípustnosť odvolania proti uzneseniam
o zastavení exekúcie vyplýva z § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého by v zásade bolo
prípustné odvolanie proti uzneseniu o zastavení exekúcie tak podľa § 57 ods. 1 písm. b), ako aj písm.
h) Exekučného poriadku. Aj v exekučnom konaní však podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku platí
ustanovenie § 358 CSP, podľa ktorého odvolanie nie je prípustné len proti dôvodom rozhodnutia. V tomto
zmysle potom treba vykladať aj § 363 CSP, v zmysle ktorého možno za odvolacie dôvody považovať,
len také dôvody, kvôli ktorým sa považuje za nesprávny výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie.

10. Z obsahu odvolania oprávnenej je zrejmé, že táto považuje napadnuté uznesenie za nesprávne a
domáha sa jeho zmeny tak, že súd exekúciu zastaví. Napadnutým uznesením (výrokom I.) však exekúcia
bola zastavená a oprávnená sa tak v skutočnosti nedomáha žiadnej zmeny napadnutého uznesenia, ale
domáha sa len zmeny dôvodu, na ktorom bude založený úplne rovnaký výrok napadnutého uznesenia.
Oprávnená tak v skutočnosti výroku I. napadnutého uznesenia nevytýka žiadnu nesprávnosť, domáha
sa rovnakého výroku, ale nesúhlasí len s dôvodmi, ktoré súd prvej inštancie viedli k tomuto rozhodnutiu.
Takéto odvolanie, tak v skutočnosti smeruje proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, proti ktorému
však odvolanie podľa § 358 CSP nie je prípustné (podobne napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Obo
73/2007, 1 Obo 58/2010, 1 Sžr 21/2013).

11. Oprávnená sa odvolaním okrem toho domáha aj zmeny výroku o trovách exekúcie tak, že
na ich platenie súd zaviaže povinného. Obsahovo to nadväzuje na namietané dôvody zastavenia
exekúcie, keďže v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 písm. b) Exekučného poriadku by skutočne
neprichádzala do úvahy aplikácia § 203 ods. 2, ale ani ods. 1 Exekučného poriadku o zavinení
oprávnenej na zastavení konania. Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré
ustanovuje výnimku z aplikácie § 243b ods. 2 Exekučného poriadku, teda z aplikácie predpisov účinných
do 31.03.2013 na exekučné konania začaté do tohto dňa, sa o odvolaní proti výroku o trovách pri

zastavení exekúcie rozhodne podľa týchto predpisov len vtedy, ak bolo podané pred 01.11.2013; inak
sa naň použijú predpisy účinné od 01.11.2013. Novela Exekučného poriadku účinná od 01.11.2013
(zákon č. 299/2013 Z.z.) tak zrušila prípustnosť samostatného odvolania proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. V dôsledku zmeny vykonanej v § 58 ods. 6
Exekučného poriadku účinnej od 01.11.2013 tak žiadne ustanovenie Exekučného poriadku, ani iného
predpisu nepripúšťa, podať odvolanie len proti výroku o trovách exekúcie.

12. V prerokúvanej veci bolo napadnuté uznesenie vydané dňa 13.03.2019. Oprávnená síce formálne
napadla toto uznesenie ako celok, ale z vyššie uvedených dôvodov je toto odvolanie v časti smerujúcej
proti výroku I. o zastavení exekúcie neprípustné. V dôsledku toho treba toto odvolanie posudzovať tak,
ako keby smerovalo len proti výroku II. o náhrade trov exekúcie. Oprávnená bola pritom v napadnutom
uznesení aj správne poučená, že proti výroku o trovách exekúcie nie je odvolanie prípustné. Odvolanie
oprávnenej tak podľa už citovaných ustanovení nie je prípustné ani v tejto časti (§ 355 ods. 2 CSP a
contrario).

13. Vzhľadom na to odvolací súd neprípustné odvolanie oprávnenej podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté analogicky ako pri zastavení konania podľa
§ 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a contrario CSP, pretože výsledok odvolacieho konania obdobný
jeho zastaveniu podaním odvolania, proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, zavinila
oprávnená. Hoci oprávnená podaním odvolania zavinila, že sa konanie skončilo jeho odmietnutím,
povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne trovy exekúcie nevznikli, preto im odvolací súd nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 3. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.