Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/143/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118319352
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118319352.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov

senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o.,
so sídlom Závodská cesta 24/3911, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpená ADVOKÁTI Müller § Dikoš,
s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava - Staré Mesto, IČO:
00 585 441, zastúpenej advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A,
Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 188,10 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14C/50/2018-75 zo dňa 28.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
188,10 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 15.07.2018 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi
trovy konania v plnom rozsahu.
Mal preukázané, že 15.03.2018 došlo v Rajeckých Tepliciach k dopravnej nehode, pri ktorej bola

spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. BMW 525xD, EČV: ZA562FK, ktorého držiteľom v čase
dopravnej nehody bola poškodená spoločnosť Scheidt & Bachmann Slovensko, s.r.o., so sídlom
Priemyselná 14, Žilina, pričom k vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla
Volkswagen Bora, EČ: ZA708FP, v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poškodený
nechal vykonať opravu motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy
o nájme dopravného prostriedku č. 48/2018 zo 04.04.2018, na základe ktorej žalobca prenajal
poškodenému náhradné motorové vozidlo zn. BMW 2AT, EČV: ZA141HM. Po ukončení doby trvania

nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2018052 z 09.04.2018, splatnú
16.04.2019 na sumu 485,00 Eur bez DPH za obdobie 04.04.2018 do 09.04.2018, t.j. 6 dní, pričom výška
denného nájomného predstavovala 76,67 Eur bez DPH a v sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok
za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 25,00 Eur bez DPH. Poškodený
09.04.2018 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie z
titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla spolu s jej
príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej

pohľadávkyužalovanéholistomz13.04.2018,pričomzoznámeniaopoistnomplnenízodňa02.07.2018
zaslaného žalobcovi vyplýva, že 29.06.2018 došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu
poistnej udalosti a 03.07.2018 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného
motorového vozidla vo výške 296,90 Eur bez DPH. Krátenie poistného plnenia bolo odôvodnenévlastným určením výšky denného nájomného v sume 58,00 Eur bez DPH, zníženého o poplatok
za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla, ako aj o odpočet tzv. prevádzkových nákladov vozidla a
zmeny technickej hodnoty. Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, mal za to, že aktívna

legitimácia žalobcu je daná. Je nesporné, že žalobca prenajal poškodenému vozidlo počas trvania
opravy vozidla poškodeného poistencom žalovaného na základe zmluvy o nájme, ktorý poškodenému
vyúčtoval faktúrou. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že škoda môže vzniknúť až vtedy, keď
poškodenýuhradíopravučinájom,keďžetátovznikneužsamotnýmpoškodením,atozníženímhodnoty
vozidla, prípadne hodnotou nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na opravu vozidla, teda aj v čase,

keď takéto nároky neuhradil. Nesporne škodou poškodeného je aj vznik pohľadávky opravovne voči
poškodenému za opravu vozidla. Opačným výkladom by súd dospel do extrému, že ak by poškodený
nebol schopný uhradiť opravu, tak škoda by mu nikdy nevznikla. Obdobne je to aj s nájmom vozidla
počas opravy. Škoda predstavuje zníženie majetkovej hodnoty, a tou je aj vznik záväzku, ktorý musí
poškodený uhradiť. Záväzok nájomcu - poškodeného vznikol užívaním vozidla, nie vyúčtovaním a je
nezávislý od vôle škodcu či poisťovne, ktorá likviduje po škodcovi poistnú udalosť. Preto, ak poškodený

zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku voči žalovanému ako poisťovni titulom náhrady
škody poškodením vozidla, ktorá mu vznikla tým, že počas nemožnosti užívania poškodeného vozidla
si musel zapožičať náhradné vozidlo za odplatu zodpovedajúcu výške nájmu, previedol svoje nároky
voči poisťovni na žalobcu ako prenajímateľa a nárok na odplatu započítal so záväzkom za nájom
vozidla. Teda sám sa zbavil dlhu a nárok prenechal na vymáhanie žalobcovi, ktorý mu vozidlo prenajal.

Tým, že žalobca nadobudol pohľadávku, musel zaplatiť dohodnutú odplatu. Nakoľko si strany započítali
vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi)
a pohľadávka poškodeného - nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a nakoľko sa vzájomne
kryli, započítaním zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka poškodeného voči žalovanému.
Týmto spôsobom nemusel sám poškodený uplatňovať u žalovaného nárok na plnenie a toto následne

zaslať prenajímateľovi, ale prenajímateľ si nároky za nájom vozidla uplatňoval sám vo svojom mene.
Uvedeným mal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu. Ďalej mal za to, že ak sa poškodený rozhodne
pre nájom vozidla, nemusí si prenajímať vozidlo najlacnejšie v danom regióne, vykonávať šetrenie cien
a podobne, postačuje, ak si prenajme vozidlo za primeranú cenu, ktorá výrazne neprekračuje cenu
iných požičovní, pričom má právo požičať si vozidlo zodpovedajúce vozidlu poškodenému, pretože

nie je dôvodné, aby následkom poškodenia vozidla bol poškodený aj naďalej obmedzovaný. Do výšky
nájmu je potrebné zahrnúť aj iné prípadné súvisiace poplatky, vrátane poplatku za pristavenie, čistenie
prenajatého vozidla, teda je nevyhnutné posudzovať všetky nároky vo vzájomnej súvislosti a súhrnne.
Preto nie je možné nepriznať poplatok za pristavenie a čistenie vozidla vo výške 25,00 Eur bez DPH
len preto, že niektorá požičovňa ho neúčtuje a má túto službu zahrnutú v cene nájmu. Nezistil, že by

poplatok bol neprimeraný k celkovej výške nájomného a že by nezodpovedal poskytnutej protislužbe,
prípadne že by sa jednalo o umelo vytvorený nárok len z dôvodu vymámiť zvýšené nároky poisťovne.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku nezistil neprimeranosť odplaty za nájom vozidla, ktorú síce žalovaný
namietal, avšak účinne nepoprel. Žalobca navyše predložil cenník iných poisťovní, kde výška denného
nájomného poisťovne EASY je 103,2 Eur s DPH a u MD-Bavaria Žilina, s.r.o. 83,00 Eur bez DPH.

Nezistil ani nemal preukázané, že by denné nájomné za prenájom vozidla zodpovedajúceho kategórii
poškodeného vozidla, bolo v žalovaným priznanej výške 58,00 Eur bez DPH, alebo že by žalovaný
či ním určené osoby ponúkali primerané náhradné vozidlo za takúto sumu. Pokiaľ žalovaný žiadal
znížiť nárok o výšku odpočtu pevných prevádzkových nákladov vo výške 5,35 Eur a zmenu technickej
hodnoty vozidla vo výške 45,75 Eur, poukázal na skutočnosť, že v konaní tieto nároky neboli zo strany

žalovaného vznesené, teda nezapočítal ich, či nepoužil ako obranu alebo vzájomný návrh. Považoval
ich za nedôvodné, pretože pohonné hmoty musí poškodený tankovať aj do prenajatého vozidla a
aj s poukazom na žalobcom uvedenú judikatúru a obvykle poznatky súdu pri poškodení vozidla pri
nehode dochádza určite skôr k zníženiu hodnoty vozidla ako k jej zvýšeniu, o čom svedčia aj filtre
pri vyhľadávačoch v autobazároch „nikdy nebúrané“. Teda, ak sa nejedná o extrém, napr. výmenu

zhrdzavenej karosérie za novú, ani použitím nových náhradných dielov, nedochádza k zvýšeniu ceny
vozidla. Rovnako považoval za nepodstatné, že prejazdením určitého jazdného výkonu došlo k šetreniu
stavu vozidla, „teda, že sa vozidlo menej opotrebovalo“, pretože, ak sa nejedná o značný rozsah
začínajúci v tisíckach kilometrov, je takéto opotrebenie úplne zanedbateľné, pričom mu nebolo ani
zrejmé,nazákladeakéhovýpočtudospelžalovanýktakémutourčeniu.Vzhľadomnauvedenémalnárok

žalobcu riadne preukázaný, a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi rozdiel v cene za nájom vozidla vo výške 188,10 Eur ako rozdiel medzi celkovou sumou nájmu
vo výške 485,00 Eur bez DPH za obdobie 04.04.2018 do 09.04.2018 a úhradou žalovaného zo dňa
03.07.2018 vo výške 296,90 Eur bez DPH. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania rozhodol podľa§ 517 ods. 2 OZ,§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., s poukazom na § 7, § 11 ods. 6 písm. a/, ods.
8 zákona č. 381/2001 Zb. uplynutím 15 dní od ukončenia šetrenia, ku ktorému došlo 29.06.2018, a
preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 188,10 Eur

od 15.07.2018 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP
a žalobcovi ako plne úspešnému vo veci ho priznal proti žalovanému v plnom rozsahu.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa ust.
365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP žalovaný a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že súd sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal
s namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Mal za to, že žalobca nebol v konaní aktívne
vecne legitimovaný. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok,
ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, z čoho vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol
dlžníkom žalobcu, čo preukazuje faktúra. Z ust. § 524 ods. 1 OZ pritom vyplýva, že veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Vychádzajúc z uvedeného

vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť
zmluvu o postúpení pohľadávky a jej uzatvorením nemohlo k postúpeniu pohľadávky z poškodeného
na žalobcu dôjsť, nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil,
a teda mu ako pohľadávka nevznikla. K úhrade faktúry nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného
zápočtu realizovaného v zmluve o postúpení, z ktorej jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov

najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok
poškodeného a žalobcu. Vzhľadom na uvedené je následne podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka
zmluva o postúpení pohľadávky neplatným právnym úkonom, keďže svojim obsahom odporuje zákonu.
Za nesprávny považoval záver, že nie je dôvodné od sumy za prenájom náhradného motorového vozidla
odrátať prevádzkové náklady, ktoré by poškodený inak bol vynaložil na prevádzku svojho motorového

vozidla, ak by poškodené nebolo.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť poukazujúc na to, že napĺňa limity riadneho odôvodnenia.

4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie vrátane nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho,
čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalovaný, krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo
veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné
dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia napĺňajúcimi atribúty ust. § 220

ods. 2 CSP, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani
odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd
nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery.
Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného krajský súd
dopĺňa, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že na strane poškodeného sa jedná o škodu fiktívnu, keďže
nebol predložený žiaden doklad o zaplatení vystavenej faktúry, keďže zo zmluvy o postúpení pohľadávky
vyplýva, že došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok jej strán (žalobcu a poškodeného), a to nároku

na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky poškodeného a nároku žalobcu na úhradu nájomného za
náhradné vozidlo, v dôsledku čoho sa poškodený dostal do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh zaplatil,
keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia.
Neobstojí ani tvrdenie žalovaného o neprimeranosti výšky poškodeným zaplateného nájomného, keďže
uvedené síce žalovaný tvrdil a nájomné priznal v nižšej výške, avšak tak ako konštatuje súd prvej

inštancie, nepredložil cenník vozidiel iných spoločností za nižšiu sumu ako účtovanú žalobcom, a preto
ani nepreukázal inú výšku nájmu ako žalobcom uvedenú, keď navyše bolo preukázané, že obdobné
vozidlá ako vozidlo poškodeného sa v danom regióne prenajímajú aj za vyššie ceny.7. Vychádzajúc z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými prednesmi žalovaného v
prvostupňovom,akoajodvolacomkonaní,rozhodnutiesúduprvejinštancieakosprávne,vrátanenároku
na náhradu trov konania, potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako plne úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).