Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/946/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7593899677
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7593899677.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členov

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v právnej veci žalobcu: Miestne združenie
vlastníkov lesa a pasienkov - Pozemkové spoločenstvo Trebejov, so sídlom v Trebejove, reg. č. PS-
PR 1/1996, zastúpeného JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti
žalovaným: 1/ Lesy Slovenskej republiky š.p., so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP č. 8, IČO:
XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Irenou Sopkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Hlavná č. 25
a 2/ Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo pôdohospodárstva SR, so sídlom v Bratislave,
Dobrovičova12,81266,onáhraduzapredčasnúlikvidáciuporastovovýške31.251,60eura(941.486,27

Sk) s príslušenstvom , o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 26.
februára 2010 č.k. 11C/318/1993-337 v spojení s opravným uznesením zo dňa 7. októbra 2014 č.k.
1Co/946/2014 - 373 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie 31.251,60 eura (941.486,27
Sk) s príslušenstvom.

V odôvodnení uviedol, že žalobca uplatnenie peňažného nároku odvodzoval z dohody o vydaní

nehnuteľností, uzavretej dňa 27.6.1992 so žalovaným v 1. rade podľa ust. § 9 zákona č. 229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ktorou sa žalovaný
v 1. rade zaviazal odovzdať mu lesné pozemky, súčasťou ktorých bol aj kameňolom v katastri obce
J. o výmere 161.864 hektárov, ako aj poskytnúť náhradu za predčasnú likvidáciu časti porastov na
predmetnej nehnuteľnosti s tým, že v súlade s ust. § 24 ods. 4 zák. č. 229/1991 Zb. výška tejto náhrady
mala byť vyčíslená v znaleckom posudku.

Po zrušení jeho predchádzajúceho rozsudku zo dňa 18. apríla 2005 č.k. 11C/318/93-158, uznesením
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. januára 2007 č.k. 4Co/299/2005-178 a vrátení veci na ďalšie
konanie, súd prvého stupňa pri opätovnom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobca, ktorý bol
registrovaný rozhodnutím Ministerstva vnútra SR v Bratislave dňa 26.2.1992 pod číslom K.-XXX/XX-
XXXX za účinnosti zákona č. 83/1990 Zb. a následne zaregistrovaný dňa 4.3.1996 na Obvodnom
úrade Č. ako pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou, uzavrel dňa 26.7.1992 dohodu o
odovzdaní obhospodarovania lesného majetku a o zrušení nájomného vzťahu s právnym predchodcom

žalovaného v 1. rade Východoslovenské lesy š.p. Košice, Odštepný závod Košice. V tejto dohode sa
právny predchodca žalovaného v 1. rade "v záujme Východoslovenských kameňolomov Spišská Nová
Ves, ktoré na parcelách mpč. 264/260/a/1, 164/160/b ťažia kameň a došlo k úplnému odlesneniu v
celkovej rozlohe 161.864 hektárov", zaviazal do 14 dní odo dňa uzavretia dohody zaplatiť náhradu zazlikvidovaný porast na ploche 161.864 hektárov na základe vlastných výpočtov, ako aj na základe
posudku Lesoprojekt Zvolen. Ďalej vychádzal zo zistenia z výpisu z pozemkových kníh, že nedošlo k
odňatiu vlastníckych práv jednotlivým spoluvlastníkom k nehnuteľnostiam, na ktorých bol odstránený

porast, keďže došlo len k odňatiu ich užívacích práv, pričom spoluvlastníkom zostali ich spoluvlastnícke
podiely zachované.

Po právnom posúdení veci podľa § 31 ods. 1 a prechodných a záverečných ustanovení zák. č. 181/1995
Z.z. o pozemkových spoločenstvách, § 15, § 24 ods. 4, § 33 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb. a § 91

ods. 1 a 2 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, pretože žalobca na jej podanie nemá
aktívnu vecnú legitimáciu. Konštatoval, že v danom prípade žalobca pri uzavretí ním označenej dohody
nebol oprávnenou osobou na poskytnutie finančnej náhrady za zlikvidovaný porast, nakoľko takéto
nároky prislúchali iba spoluvlastníkom vydávaných nehnuteľností, na ktorých bol porast zlikvidovaný,
ktorými sú fyzické osoby, t.j. vlastníci, resp. podieloví spoluvlastníci vydávaných pozemkov, pričom
medzi spoluvlastníkmi nejde o nerozlučné spoločenstvo, ale každý zo spoluvlastníkov dotknutých

nehnuteľností musí konať sám za seba. Doplnil, že označená dohoda zo dňa 26.7.1992 bola podpísaná
zástupcami žalobcu O. X.F. W. O. J., ktorých 31,3% spoluvlastníkov splnomocnilo len na zastupovanie
žalobcu (spoločenstva), avšak nie na zastupovanie jeho jednotlivých členov. Na základe uvedeného
potom uzavrel, že dohoda o vydaní nehnuteľností z 27.6.1992 je absolútne neplatná, pretože ju
žalovaný v 1. rade (jeho právny predchodca) uzavrel s osobou (žalobcom), ktorá na takýto úkon

nebola oprávnená, o čom svedčí aj rozhodnutie Pozemkového úradu Košice - okolie zo dňa 8.12.2005
č.k. 19/503/00528-Kr vydané v konaní, v ktorom žalobca uplatnil navrátenie vlastníctva k pozemku
zapísaného v pzkv. č. XXparc. č. XXX/XXX/a/X, v pzkv. č. XX parc. č. XXX/XXX/b a pzkv. Č.. XX parc.
č. XXX/XXX/a/X, kat. úz. J., ku ktorým nebolo navrátené vlastnícke právo z dôvodu, že žalobca nebol
oprávnenou osobou, ktorou mohla byť len fyzická osoba.

Na záver uviedol, že o trovách konania rozhodne v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, vzhľadom na vysokú hodnotu sporu, od ktorej sa odvíja náhrada trov
právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.
d) a f) O.s.p.. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. V dôvodoch
odvolanianamietolprávnyzáversúduprvéhostupňa,ženeboloprávnenouosobounauplatnenienároku
podľa zák. č. 229/1991 Zb., ale oprávnenými boli spoluvlastníci dotknutej nehnuteľnosti. Poukázal
pritom na zák. č. 330/1991 Zb., podľa ktorého môžu majitelia spoluvlastníckych podielov za účelom

zaobstarávania spoločných záležitostí založiť pozemkové spoločenstvo, pričom aké činnosti môže
spoločenstvo vykonávať je v tomto zákone stanovené len demonštratívne. Za nesprávny označil i záver
prvostupňového súdu, že náhrada za likvidáciu porastov sa mala uplatniť na pozemkovom úrade. V
tejto súvislosti uviedol, že zák. č. 229/1991 Zb. takýto postup nevyžadoval v prípade, že došlo k inej
dohode, ku ktorej nepochybne došlo medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ktorý uznal oprávnenosť

jeho nároku na náhradu za stratu porastov v zmysle § 24 ods. 4 zák. č. 229/1991 Zb..

Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Odvolacísúdnazákladepodanéhoodvolaniapodľaust.§214ods.2O.s.p.vecprejednalbeznariadenia

pojednávania, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo, za dodržania podmienok ust. § 156 ods. 3 O.s.p., keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred
jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci samej je nedôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu uzavrel, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú
naplnené. Odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku a privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozsudku.

V posudzovanom prípade postupu súdu prvého stupňa a ani jeho rozsudku nemožno vytknúť, že by pri

rozhodnutí bral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené,
neprihliadal na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov, ani že by
jeho skutkové zistenia boli založené na logických rozporoch pri hodnotení dôkazov, resp. že by použil
nesprávnuprávnunormu,čizpodradeniaskutkovéhostavupodprávnunormuvyvodilnesprávneprávnezávery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Žalobca v odvolaní v podstate argumentuje
skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktoré boli predmetom dokazovania
a s ktorými sa súd prvého stupňa aj správne a vyčerpávajúco vysporiadal pri rozhodovaní vo veci. Ani v

odvolacom konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia.

V danej veci ide o nárok žalobcu na vyplatenie finančnej náhrady za predčasne zlikvidované lesné
porasty, na základe z dohody o vydaní nehnuteľností, uzavretej dňa 27.6.1992 so žalovaným v 1. rade

(jeho právnym predchodcom) podľa ust. § 9 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a
inému poľnohospodárskemu majetku, v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o pôde") s tým, že
v súlade s ust. § 24 ods. 4 zákona o pôde výška tejto náhrady mala byť vyčíslená v znaleckom posudku.

Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že dôvodom, prečo súd prvého stupňa žalobu zamietol, je
jeho právny názor, že žalobca na jej podanie nemá aktívnu vecnú legitimáciu, pretože pri uzavretí

ním označenej dohody nebol oprávnenou osobou na poskytnutie finančnej náhrady za zlikvidovaný
porast, nakoľko takéto nároky prislúchali podľa zákona o pôde iba vlastníkom, resp. spoluvlastníkom
vydávaných nehnuteľností, na ktorých bol porast zlikvidovaný, ktorými sú len fyzické osoby.

Žalobca správnosť tohto záveru prvostupňového súdu namieta neopodstatnene.

Prvostupňový súd v danom prípade správne postupoval, ak v súlade s právnym názorom odvolacieho
súdu vysloveným v jeho uznesení zo dňa 30. januára 2007 č.k. 4Co/299/2005-178 posudzoval platnosť
dohody zo dňa 27.6.1992 uzatvorenej podľa ust. § 9 Zákona o pôde a správne v prvom rade riešil otázku,
či žalobca je aktívne legitimovaným subjektom, t.j. či je nositeľom uplatneného práva. Preskúmavanie

vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaných) je totiž imanentnou súčasťou každého súdneho
konania, ktorú súd je povinný skúmať vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov
konania nenamieta (por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

Vecná legitimácia vo vzťahu k predmetu konania vyjadruje totiž stav vyplývajúci z hmotného práva,
podľa ktorého účastník je subjektom práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia,
nositeľom tohto oprávnenia nie je. V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou žalobcu
preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený

nárok. To znamenalo dokázať, že je oprávnenou osobou v zmysle zákona o pôde.

Pokiaľ následne súd prvého stupňa neuznal žalobcovi postavenie osoby oprávnenej podľa zákona o
pôde a žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, rozhodol
vecne správne. V tomto smere sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu

prvého stupňa a na ne poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Len na zdôraznenie správnosti dôvodov preskúmavaného rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu
odvolací súd považuje za potrebné dodať:

Pretože predmetom konania je nárok žalobcu na peňažné plnenie odvodzovaný z dohody uzavretej
so žalovaným v 1. rade (jeho právnym predchodcom) podľa zák. č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, v znení neskorších predpisov,
v zhode s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným vo vyššie uvedenom rozhodnutí, súd
prvého stupňa správne na danú vec aplikoval Zákon o pôde. Účelom tohto zákona je najmä zmierniť

následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v období rokov 1948 až 1989 voči vlastníkom
poľnohospodárskeho a lesného majetku, teda v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne
vymedzenému okruhu osôb. Oprávnenou osobou je tak podľa § 4 ods. 1 tohto zákona štátny občan
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy
a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby

v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1. Ak osoba, ktorej
nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej
právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, alebo
ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymiobčanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v
určenom poradí (§ 4 ods. 2 zákona o pôde). Podľa § 4 ods. 3 Zákona o pôde v prípadoch uvedených
v § 6 ods. 1 písm. j) sú oprávnenými osobami osoby tam uvedené; ustanovenia odseku 2 písm. c) až

e) platia obdobne.

Z uvedeného je zrejmé, že zákon o pôde stanovuje okruh oprávnených osôb, medzi ktoré radí len fyzické
osoby, ktorých nehnuteľnosti prešli na štát alebo iné právnické osoby (za podmienok, s ktorými zákon
spája vydanie veci), ale i na ich právnych nástupcov.

Správne preto súd prvého stupňa uzavrel, že aktívne legitimovaným na podanie žaloby (i na uzavretie
dohody podľa § 9 zákona o pôde) mohli byť len fyzické osoby, a to vlastníci (spoluvlastníci) pozemkov,
na ktorých sa mali nachádzať porasty, za ktoré je náhrada uplatnená. V danej veci žalobca nepochybne
fyzickou osobou nie je.

Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané, aby oprávnené
osoby, t.j. vlastníci (spoluvlastníci) pozemkov, na ktorých sa mali nachádzať porasty, za ktoré je náhrada
uplatnená a uzavreli dohodu podľa § 9 Zákona o pôde. Na tomto závere nemení nič ani poukaz
žalobcu na zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,

pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách a jeho argumentácia,
že podľa tohto zákona môžu majitelia spoluvlastníckych podielov za účelom obstarávania spoločných
záležitostí založiť pozemkové spoločenstvo, pričom aké činnosti môže spoločenstvo vykonávať je v
tomto zákone stanovené len demonštratívne. V tomto smere nie je ani táto odvolacia námietka žalobcu
dôvodná. Nemožno si totiž zamieňať obstarávanie spoločných záležitostí pozemkovým spoločenstvom

s uplatnením nároku oprávnenej osoby podľa špeciálnych reštitučných predpisov. Nepochybne zákon
č. 330/1991 Zb. zakotvil, že na obstarávanie spoločných vecí bolo možné založiť lesné a pasienkové
spoločenstvo a v ust. § 37 ods. 2 ustanovil, že na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a
nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva pri pozemkových úpravách môžu určiť oprávnené osoby
(spoluvlastníci) spoločného zástupcu (spoločných zástupcov), na to je však potrebný súhlas majiteľov

väčšiny podielov. Zároveň poverenie muselo byť zrozumiteľné, jednoznačné a formulované tak, aby bolo
bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, kto je povereným spoločným zástupcom, ktoré osoby poverenie
udelili a na aký konkrétny právny úkon bolo udelené (por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 1 Sžo-KS 168/2004). Ani takéto poverenie spoločného zástupcu totiž nemení nič na postavení
oprávnených osôb a títo by tak v dohode o vydaní nehnuteľností uzavretej podľa § 9 Zákona o pôde,

ako aj v žalobe o náhradu za predčasnú likvidáciu porastov museli vystupovať ako účastníci zmluvy
resp. konania a pozemkové spoločenstvo iba ako zástupca. Postavenie zástupcu nemožno stotožňovať
s postavením účastníka, ktorého má zastupovať.

Keďže žalobca, na podnet ktorého začalo konanie, nepreukázal, že je nositeľom hmotno-právnych

oprávnení v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, nebolo už potrebné
zaoberať sa otázkou platnosti alebo neplatnosti označenej dohody a ani tým, či oprávnené osoby podľa
zákona o pôde si svoje nároky podľa tohto zákona uplatnili na príslušnom pozemkovom úrade, a ani
či tak učinili včas.

Z týchto dôvodov dospel odvolací súd k záveru o neopodstatnenosti námietky, že rozhodnutie
odvolaciehosúdujezaloženénanesprávnomprávnomzávereonedostatkuaktívnejlegitimáciežalobcu.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd preto odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.

Pretože rozhodnutím vo veci samej nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151
ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. v znení

neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.