Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. január 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/75/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118012756
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2118012756.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovaným P. J., nar. XX.XX.XXXX v
T., trvale bytom V. XXXX/X, T. a X. T., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom J. XXX, pre zločin krádeže
podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e)
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaniach obžalovaných proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15.04.2019, č. k. 15T/40/2018-880, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 28.01.2020 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obom obžalovaným.

II. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný P. J., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T., V. XXXX/X
o d s u d z u j e :

podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 01.08.2019, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods.
4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

III. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný X. T., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom J. XXX

o d s u d z u j e :

podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 01.08.2019, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods.
4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 15.04.2019, č. k. 15T/40/2018-880 boli obžalovaní P. J. a
X. T. uznaní za vinných z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212
ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

po predchádzajúcej vzájomnej dohode v čase asi o 08:48 hod. dňa 03.05.2018 prišli spoločne na
osobnom motorovom vozidle zn. Volkswagen Polo, EČ: KE360KL na ulicu Rybníkovú v Trnave na
parkovisko pred reštauráciou Relax, po čom obvinený P. J. z uvedeného vozidla vystúpil a následne
opakovane pristúpil k tam zaparkovanému nákladnému vozidlu zn. Mercedes Sprinter, EČ: BL718RA,
bielej farby, z ktorého odcudzil čiernu pánsku koženú tašku zn. Tommy Hilfiger obsahujúcu finančnú
hotovosť vo výške 80,- Eur vloženú v spone striebornej farby, kľúče od osobného motorového vozidla
zv. Volkswagen Golf, tri zväzky kľúčov, puzdro na doklady a v ňom sa nachádzajúci občiansky preukaz,
vodičský preukaz, bankomatovú kartu E., zdravotnú kartičku K. a Tesco kartičku - všetko na meno C. T.
a taktiež čiernu koženkovú peňaženku obsahujúcu finančnú hotovosť vo výške 420,96,- Eur a stravné
lístky rôznych značiek v celkovej hodnote 494,66- Eur, zatiaľ čo obvinený X. T. dával po celý čas pozor,
a po odcudzení týchto vecí obvinení z miesta činu spoločne odišli, čím uvedeným konaním spôsobili C.
T., bytom R. X, XXX XX J. odcudzením pánskej koženej tašky s obsahom škodu vo výške 390,- Eur a
spoločnosti LUNYS, s.r.o., so sídlom Vodárenská 2011/38, 058 01 Poprad - Veľká spôsobili odcudzením
čiernej koženkovej peňaženky s obsahom škodu vo výške 915,62,- Eur,
pričom obvinený P. J. sa uvedeného skutku dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného
súdu Košice II. zo dňa 23.02.2017, sp. zn. 2T/62/2008, v spojení s uznesením Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 12.12.2017, sp. zn. 6To/80/2017, právoplatným dňa 12.12.2017, za trestný čin krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005
a za trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej
platobnej karty formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 249c od. 1 Trestného zákona účinného do
31.12.2005 odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, s podmienečným odkladom
výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov a
obvinený X. T. sa uvedeného skutku dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Pardubice
zo dňa 21.06.2016, sp. zn. 20T 27/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.10.2016 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Hradci Králové, sp. zn. 13To/293/2016 zo dňa 18.10.2016, odsúdený za
zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 173 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky č. 40/2009
Sb. na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov.

Za to obžalovanému P. J. okresný súd uložil podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38
ods. 2, ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov. Podľa § 48 ods.
2 písm. b) Trestného zákona súd I. stupňa obžalovaného P. J. na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovanému X. T. okresný súd uložil podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38 ods.
2, ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 48 ods.
2 písm. b) Trestného zákona súd I stupňa obžalovaného X. T. na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 83 ods. 1 písm. g) Trestného zákona okresný súd uložil obžalovaným zhabanie nasledovných
vecí: pár sivých rukavíc, pár čiernych rukavíc, čierna kukla, čierno-červený nákrčník, čierna LED baterka,
čierny batoh zn. Mamut, modrý skrutkovač zn. Tona v tvare písmena „T", čierne vrecko s obsahom
vytrhávača zámkov, nástavec na bity, pevnostné skrutky 2 ks 11 ks šperháky na otváranie zámkov,
2 ks skrutkovač s čiernou rukoväťou s obrúsenou kovovou časťou, 4 ks lámač autozámkov, 2 ks
lámač autozámkov, čierne páčidlo, malé červené kombinačky. Podľa § 83 ods. 2 Trestného zákona sa
vlastníkom zhabaných vecí stál štát.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.02.2019
obaja obžalovaní po porade s obhajcom po poučení podľa § 257 Trestného poriadku uviedli, že nechcú
urobiť žiadne vyhlásenie.

Súd I. stupňa vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného P. J., výsluchom obžalovaného X. T.,
výsluchom svedka - poškodeného C. T., čítaním zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného C. T.,
čítaním znaleckých posudkov, oboznámením listinných dôkazov, predložením vecných dôkazov stranám
a prehratím zvukovo-obrazových záznamov.

Vinu obžalovaných mal okresný súd za preukázanú nielen výpoveďami obžalovaných, ale aj kamerovými
záznamami, zápisnicou o vykonaní prehliadky osobného motorového vozidla zn. VW Polo a pripojenou
fotodokumentáciou a výpoveďou svedka - poškodeného a ďalšími vykonanými dôkazmi. Bez
akýchkoľvek pochybností je podľa názoru okresného súdu pritom zrejmé, že obžalovaní vo vozidle zn.
VW Polo s ev. číslom KE360KL prišli na parkovisko na ul. Rybníkovej pri reštaurácii Relax, pričom z
tohto vozidla vystúpil obžalovaný P. J., ktorý k dodávke poškodeného pešo prišiel celkom 2x.

Z kamerového záznamu okresný súd zistil, že obžalovaný P. J. na parkovisku ide cielene za dodávku
poškodeného, druhá osoba vo vozidle VW Polo ho sleduje a pomalým tempom sa presúva k dodávke
na iné parkovacie miesto, takže podľa názoru okresného súdu neobstojí verzia obžalovaného P. J., že
po vymočení sa nevedel, kde obžalovaný X. T. zaparkoval, pretože sa po celý čas ako kráčal k dodávke
po parkovisku ohliadal a musel vidieť, že obžalovaný X. T. sa s vozidlom VW Polo presúva za ním k
dodávke poškodeného, z čoho je potom zrejmé, že zámer vykradnúť dodávku pojali obaja obžalovaní
už vopred a ich konanie bolo spoločné a koordinované.

Okresný súd konštatoval, že pokiaľ ide o preukázanie viny, obžalovaných usvedčuje ich aj výpoveď
poškodeného, ktorý opísal veci, ktoré mu spolu s hotovosťou mali byť z dodávky ukradnuté, pričom
tieto veci (ich podstatná časť) sa našli pri prehliadke vozidla VW Polo (taštička zn. Tommy Hilfiger,
peňaženka, spona na peniaze, prívesok na kľúče), ktoré poškodený na hlavnom pojednávaní opoznal.
Aj hotovosť zaistená pri osobnej prehliadke obžalovaného P. J. korešponduje s výpoveďou poškodeného
o inkasovaní hotovosti od odberateľov spoločnosti LUNYS s.r.o. v uvedený deň a dodacími listami
spoločnosti LUNYS s.r.o., z ktorých vyplynulo, že poškodený pred krádežou od odberateľov spoločnosti
LUNYS s.r.o. inkasoval v hotovosti cca 420,- Eur. Zaistené tiež boli stravné lístky, ktorých hodnota
tiež spolu so zaistenou hotovosťou u obžalovaného P. J. korešponduje s celkovou sumou, ktorú mal
poškodený C. T. v deň spáchania skutku od odberateľov poškodeného LUNYS s.r.o. inkasovať.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že sa obžalovaný P. J. pred jeho druhým priblížením
sa k dodávke poškodeného k vozidlu VW Polo, v ktorom bol obžalovaný X. T. nevrátil (napr. po nejaké
náradie, ktorým by sa do vozidla poškodeného vlámal), čo je zrejmé z kamerových záznamov. Teda buď
náradie na vlámanie do vozidla poškodeného mal so sebou už pri vystúpení z vozidla VW Polo, alebo
ho jednoducho nepotreboval.

Okresný súd dospel k záveru, že vlámanie sa do vozidla pritom (obžaloba skutok posudzovala ako
vlámanie) v konaní ale nebolo preukázané a je možné na neho usudzovať len z „arzenálu" náradia
zaisteného pri prehliadke osobného motorového vozidla VW Polo alebo z výpovede poškodeného
C. T., ktorý tvrdí, že vozidlo pred odchodom do reštaurácie Relax uzamkol diaľkovým ovládaním.
Lenže sám poškodený uzamknutie vozidla nevie s istotou potvrdiť, na kamerovom zázname nie je
identifikovateľné žiadne bliknutie vozidla poškodeného po jeho uzamknutí (viď výpoveď poškodeného
na hlavnom pojednávaní o bliknutí vozidla po jeho uzamknutí diaľkovým ovládaním) a navyše znalecké
dokazovanie s vlámaním sa do predmetného vozidla nespojilo žiadnu zo zaistených vecí, z ktorých
nepochybne aj niekoľko z nich na tento účel mohlo slúžiť. Dôkazom o vlámaní pritom nie je ani mierne
ohnutý vstup zámku na dverách vodiča predmetnej dodávky, pretože sám poškodený sa k času vzniku
tohto poškodenia vyjadriť nevedel.

Z uvedených dôvodov preto nie je možné vyvrátiť obhajobu obžalovaného P. J., že sa do dodávky
poškodeného nevlámal, ale sa do nej druhýkrát vrátil potom, ako si v prvom prípade všimol, že jej dvere
nie sú uzamknuté. Usudzovať na vlámanie sa do vozidla poškodeného nie je možné len z toho, že
obžalovaní boli na takúto činnosť vybavení.

V prejednávanom prípade vykonané dokazovanie nepreukázalo, že by dodávka obžalovaného bola
skutočne uzamknutá, t.j. že ju poškodený pred odchodom do reštaurácie Relax skutočne uzamkol a ani
to, že by obžalovaný P. J. do dodávky poškodeného vnikol takým spôsobom, že nedovolene prekonal
jej uzamknutie alebo inú zabezpečovaciu prekážku použitím sily alebo ľsti.

Podľa názoru okresného súdu obaja obžalovaní svojím konaním naplnili uvedenú skutkovú podstatu,
kedy si prisvojili spoločným konaním veci patriace poškodenému C. T. a poškodenej spoločnosti LUNYS
s.r.o., spôsobili tak malú škodu a obaja boli v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký

čin odsúdení, čo vyplynulo z ich odpisov registra trestov. Tu súd I. stupňa doplnil, že trestný čin - zločin
lúpeže podľa § 173 ods. 1 Trestního zákoníku č. 40/2009 Sb. spácha ten, kto proti inému použije násilie
alebo vyhrážanie sa bezprostredným násilím v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Podobne ako v prípade
zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona je v tomto prípade objektom tohto trestného činu
osobná sloboda jednotlivca a majetok.

Ak teda obžalovaný X. T. spáchal zločin lúpeže podľa § 173 ods. 1 Trestního zákoníku č. 40/2009 Sb.
platného na území Českej republiky, je nutné spáchanie tohto zločinu posudzovať aj podľa ods. 3 písm.
b) § 212 Trestného zákona v tom zmysle, že bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch odsúdený.

Vo vzťahu k úprave skutkovej vety okresný súd uviedol, že túto vykonal tak, že z nej vypustil časti,
ktoré opisovali vlámanie sa do vozidla poškodeného, upravil výšku škody, ktorá bola trestným činom
spôsobená, a to v preukázanej výške, t.j. pri poškodenom C. T. vo výške 390,- Eur, ktorá suma je súčtom
hodnoty odcudzených vecí podľa odborných vyjadrení (spolu 310,- Eur) a hodnoty odcudzenej hotovosti
(80,- Eur) a pri poškodenej spoločnosti LUNYS s.r.o. vo výške 915,62 Eur, ktorá je súčtom preukázateľne
odcudzenej hotovosti, ktorá bola zaistená pri osobnej prehliadke obžalovaného P. J. (420,96 Eur) a
hodnoty stravných lístkov zaistených pri prehliadne osobného motorového vozidla zn. VW Polo (494,66
Eur) a napokon k odcudzenej hotovosti 80,- Eur doplnil, že túto mal poškodený C. T. vloženú v spone
striebornej farby.

Pokiaľ ide o úmysel obžalovaných, tento okresný súd na základe vykonaného dokazovania zhodnotil
ako úmysel priamy podľa § 15 písm. a) Trestného zákona.

Okresný súd neaplikoval ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona a dôvodil, že v prípade oboch
obžalovaných ide o recidivistov páchajúcich aj majetkovú trestnú činnosť a vykonaná prehliadka ich
osobného motorového vozidla - zaistené veci určené na trestnú činnosť indikuje, že v Trnave neboli za
účelom kúpy ojazdeného vozidla, ale s cieľom vykrádať autá.

V prípade oboch obžalovaných okresný súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, pričom poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona súd I. stupňa neaplikoval, pretože obžalovaný P. J. sa
svojou výpoveďou snažil vyviniť obžalovaného X. T. tým, že tento na skutku nemal žiadnu účasť a len
pasívne prijal oznámenie obžalovaného P. J. o jeho zámere sa do dodávky vrátiť a ukradnúť z nej veci
a v podstate v rovnakom duchu vypovedal aj X. T., ktorý svoju účasť na skutku popieral, keď tvrdil, že
o zámere vykradnúť dodávku poškodeného bol len informovaný zo strany obžalovaného P. J., s ktorým
sa o veci odcudzené z dodávky nedelil.

Súd neaplikoval ani ustanovenie § 36 písm. k) Trestného zákona. K tomu okresný súd uviedol,
že aplikáciu tejto poľahčujúcej okolnosti vie páchateľ pozitívne ovplyvniť tým, že sám dobrovoľne
spôsobenú škodu nahradí. Pre naplnenie tejto poľahčujúcej okolnosti preto musí byť škoda uhradená
v plnej výške (teda vo výške, v akej bola spôsobená) a súčasne musí byť uhradená dobrovoľne.
Obžalovaní sa snažili uhradiť škodu prostredníctvom ich obhajcu. V danom prípade však poškodenému
C. T. vznikla škoda v celkovej výške 390,- Eur, ktorá zahŕňa aj odcudzenú hotovosť vo výške 80,- Eur,
preto akékoľvek „vyjednávanie" obhajcu o výške náhrady škody nebolo namieste. Samotné vyjadrenie
poškodeného, ktorý súhlasí s nižšou náhradou škody len preto, že si uvedomuje možnú dôkaznú tieseň
neumožnilo okresnému súdu aplikáciu § 36 písm. k) Trestného zákona.

Zohľadniac skutočnosť že obaja obžalovaní už boli za trestný čin odsúdení, súd I. stupňa v prípade
oboch obžalovaných zohľadnil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona a v súlade
s ustanovením § 38 ods. 4 upravil trestnú sadzbu - jej dolnú hranicu, ktorú zvýšil zo 6 (šesť) na 16
(šestnásť) mesiacov a obžalovaným tak ukladal trest odňatia slobody od 16 do 36 mesiacov.

Vychádzajúc z účelu trestu, a to tak individuálnej ako aj generálnej prevencie bol okresný súd toho
názoru, že v prípade obžalovaného P. J. je spravodlivým trestom trest odňatia slobody vo výmere 30
(tridsať) mesiacov a v prípade obžalovaného X. T. trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsať) štyri
mesiacov, pričom súd I. stupňa obžalovanému P. J. uložil trest vyšší o 6 (šesť) mesiacov oproti trestu
uloženému X. T. z dôvodu, že obžalovaný P. J. bol doposiaľ súdne trestaný vo viacerých prípadoch
ako obžalovaný X. T., hoci miera konania každého z nich k spáchaniu trestného činu prispela rovnako,

keď obžalovaný X. T. obžalovanému P. J. takpovediac „kryl chrbát" pri páchaní krádeže, čo je zrejmé z
kamerových záznamov reštaurácie Relax.

Zohľadňujúc trestnú minulosť odsúdených ako i fakt, že obaja odsúdení skutok spáchali v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody uložených im v iných trestných
veciach a obžalovaný P. J. aj v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, okresný súd obžalovaným
nemohol výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložiť a nad rámec uvedeného zároveň
dodal, že z doterajšieho života obžalovaných nemožno mať dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a nápravu obžalovaných by výkon trestu odňatia slobody nebol nevyhnutný.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaných do ústavu na výkon trestu okresný súd aplikoval ustanovenie § 48
ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obaja obžalovaní
boli v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý im bol uložený za úmyselný trestný čin, a preto ich súd I. stupňa zaradil na výkon trestu do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, ktorá zo zaistených vecí patrí ktorému páchateľovi,
keďže obžalovaní sa k zaisteným veciam nevyjadrovali. Okresný súd preto trest prepadnutia veci
obžalovaným neukladal. Na strane druhej ale medzi vecami zaistenými pri prehliadke osobného
motorového vozidla VW Polo boli aj veci, ktoré sú zjavne určené na trestnú činnosť (vytrhávače zámkov,
lámače zámkov, zbrúsené skrutkovače, kukla atď.), pri ktorých si bezpečnosť majetku vyžaduje uloženie
ochranného opatrenia ich zhabania, aby nemohli byť na trestnú činnosť použité. Keďže veci označené
vo výroku napadnutého rozsudku boli zjavne predurčené na spáchanie trestného činu (vlámanie sa do
vozidiel), súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 83 ods. 1 písm. g), ods. 2 Trestného zákona rozhodol
o ich zhabaní a o tom, že vlastníkom týchto vecí sa stáva štát.

K nezákonnosti prípravného konania odvodzovanej obhajobou od zadržania obžalovaných okresný
súd uviedol, že obaja obžalovaní boli zadržaní postupom podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku
ako podozriví zo spáchania trestného činu, a to z väzobných dôvodov, pričom boli zadržaní pred
vznesením obvinenia (čo Trestný poriadok umožňuje) a ich zadržanie bez súhlasu prokurátora bolo
možné, pretože vec nezniesla odklad (zadržaní boli po zastavení ich vozidla, pričom ak by sa tak
nestalo, príslušníci PZ by nemali zákonný dôvod ich obmedzovať na osobnej slobode) a tento súhlas
nebolo možné dosiahnuť vopred (v tom čase nebolo známe, kto tvorí posádku vozidla, pretože z
kamerových záznamov bolo identifikované len tov. značka ich vozidla a jeho ev. číslo), a teda nebolo
objektívne možné žiadať o súhlas na zadržanie osoby, ktorej totožnosť v tom čase nebola známa.
Okresný súd na tomto mieste doplnil, že pokiaľ je zrejmé, že trestný čin mal byť neznámymi páchateľmi
spáchaný pomocou konkrétneho vozidla, potom sa osoby tvoriace posádku takéhoto vozidla po jeho
zastavení nevyhnutne stávajú podozrivými osobami. Súd I. stupňa zadržanie obvinených posúdil ako
zadržanie plne v súlade s Trestným poriadkom a akékoľvek ďalšie konštrukcie obhajoby postavené na
prezumovanom nezákonnom zadržaní obžalovaných vyhodnotil ako nedôvodné.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja obžalovaní v plnom rozsahu. Svoje
odvolania odôvodnili prostredníctvom obhajcu, v ktorom namietali, že počas prípravného konania
boli predložené rozhodnutia NSSR prehliadnuté a došlo tak k čiastočnému svojvoľnému prejavu zo
strany okresného súdu, keďže vyslovený právny názor v obdobných konaniach súdom vyššieho stupňa
je koniec koncov pre súd nižšieho stupňa záväzný. Ani jeden dozorový orgán sa nevysporiadal s
rozhodnutiami, ktoré boli predložené počas konania. Kamerový záznam z penziónu RELAX je v zlej
kvalite a súd subjektívne vyhodnocuje pohyb páchateľa. Výpoveď svedka T. je ku vine nepoužiteľná,
lebo svedok nevie uviesť k páchateľom žiadne skutočnosti. Znalecké posudky žiadnym spôsobom
obžalovaných nespájali so skutkom. Obžalovaných s predmetným skutkom spájali len predmety nájdené
pri osobnej prehliadke a prehliadke motorového vozidla, v ktorom boli zadržaní. Prehliadka motorového
vozidla a tomu predchádzajúce zadržanie a obmedzenie osobnej slobody boli v rozpore so zákonom.
Poukazovali na rozhodnutia NSSR 3Tdo 11/2013, R 47/2013, 4Tdo/67/2016. Chyba v písaní nie
je omylom, ako sa mylne domnieva súd. Zápisnicu vypĺňali skúsení vyšetrovatelia 3,5 hodiny po
skutočnom zadržaní, čiže to vylučuje, akékoľvek predpoklady chyby a dôvody zadržania Potvrdzuje
to aj samotný prokurátor, ktorý po troch týždňoch podal písomné vyjadrenie, kde uviedol rovnaký
dôvod. Prokurátor reálne nemohol a ani nedal súhlas so zadržaním. Podľa § 85 ods. 1 súd uvádza,
že zadržanie neznieslo odklad, ale zároveň uvádza, že v čase zastavenia nevedeli o aké osoby ide,

a tým pádom nemohli žiadať súhlas. Zadržanie bez súhlasu myslí na situáciu, že existuje podozrivá
osoba, ktorá uniká alebo je pristihnutá pri trestnom čine a vtedy pre neodkladnosť vykoná zákrok.
Absentujú tu však dve podmienky. Podozrivé osoby neboli pristihnuté na úteku. Nebola zachovaná
bezprostrednosť. Obžalovaní boli zadržaní po 6 hodinách. Podozrenie mohlo byť iba na auto. Teória o
kamerových záznamoch je len hypotézou. Ďalej obžalovaní namietajú, že okresný súd neprijal priznanie
sa P. J.. Súd objektívne vyhodnotil kamerový záznam tak, že X. T. napriek tvrdeniu P. J. mal vedomosť
o pohnútke P. J. a napomáhal mu. Súd nepoužil pri ukladaní trestu ďalšiu poľahčujúcu okolnosť, a to
nahradenie škody. Poškodený si mal nárokovať, resp. mu mala patriť suma 390,- EUR a po rozhovore
s obhajcom (o 80 eurách, ktoré mal mať v ukradnutej peňaženke), pristúpil na náhradu v nižšej
čiastke cca 285 EUR. Obžalovaní zároveň poukázali na obžalobu, kde síce nie je uvedené z akých
čiastkových súm pozostávala suma 315,- EUR, ale táto suma bola prostredníctvom obhajcu zaplatená.
Poškodený mal v sume zarátané aj osobné veci, ktoré mu budú vrátené. Poškodený sa teda bezdôvodne
obohatil. Poškodenou stranou bola tiež spoločnosť LUNYS, s.r.o., ktorej sa uhradila škoda v celkovej
výške 960,14 EUR, a to napriek tomu, že spoločnosť si túto škodu neuplatnila riadne do skončenia
vyšetrovania. Táto spoločnosť sa obohatila tiež, ktorú si neuplatnila riadne a včas. Nepoužitie dvoch
poľahčujúcich okolností spôsobilo, že súd nesprávne určil trest, pričom dokonca použil ustanovenia
o postupe v prípade prevažujúcich priťažujúcich okolností. Neexistuje tu sila priamych a nepriamych
dôkazov, ktoré by v súhrne spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností poukazovali, že sa skutok stal,
preto žiadali, aby odvolací súd v súlade s § 285 Trestného poriadku obžalovaných spod obžaloby
oslobodil alternatívne rozsudok Okresného súdu Trnava zrušil a vrátil.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavila prokurátorka krajskej prokuratúry,
obhajca obžalovaných a poškodený C. T.. Verejné zasadnutie na odvolacom súde sa konalo v
neprítomnosti obžalovaných, ktorí súdu doručili súhlas, aby sa konalo v ich neprítomnosti a zároveň sa
nedostavila poškodená spoločnosť LUNYS spol. s.r.o. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom
zasadnutí navrhla odvolaciemu súdu odvolania obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť. Obhajoba sa
pridržala písomne zdôvodnených odvolaní a doplnila, že okresný súd nesprávne postupoval, keď do
škody zarátal aj hodnotu ukradnutých lístkov, preto žiadala odvolací súd, aby skutkovú vetu opravil a
škodu o túto hodnotu znížil.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená -
obžalovaní, a to v lehote ustanovenej v zákone.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový
stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom
konaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku
treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní
vykonaný. Následne súd prvého stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12
Trestného poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym
skutkovým záverom.

Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v
ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku veľmi podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal
za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaní spáchali skutok v rozsahu skutkových zistení
napadnutého prvostupňového rozsudku. Z tohto dôvodu si skutkové závery prvostupňového súdu
osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje. Pokiaľ
obžalovaní poukazujú na to, že ich so skutkom nič nespája, tak k tomu treba uviesť, že práve oni
nepopreli, že sa na mieste činu nachádzali a obžalovaný J. sa v podstate ku skutku priznal avšak s
výhradou, keď chcel obžalovaného T. vyviniť.

Krajský súd však dospel k záveru, že odvolania obžalovaných sú dôvodné vzhľadom na výšku uloženého
trestu okresným súdom.

Odvolací súd u obžalovaných nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ale zistil existenciu jednej
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda, že boli už obaja za trestný čin
odsúdení. V danom prípade existovalo 0 poľahčujúcich okolností a 1 priťažujúca okolnosť, teda keďže
podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona prevažoval pomer priťažujúcich okolností, zvýšila sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že
obžalovaným bol ukladaný trest v upravenej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody v rozsahu od 16
mesiacov až do 36 mesiacov.

U obžalovaného P. J. vyplynulo aplikovanie priťažujúcej okolnosti z jeho odpisu Registra trestov, z
ktorého je nepochybné, že sa už celkovo 18 krát dostal do rozporu so zákonom, pričom tunajší súd do
úvahy nebral odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Košice II. zo dňa 23.02.2017, sp. zn. 2T/62/2008,
v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.12.2017, sp. zn. 6To/80/2017, pretože
toto rozhodnutie je okolnosťou, ktorá je zákonným znakom trestného činu podľa § 212 ods. 3 písm. b)
Trestného zákona, preto ho nemožno zohľadniť aj ako priťažujúcu okolnosť.

U obžalovaného X. T. vyplynulo aplikovanie priťažujúcej okolnosti z jeho odpisu Registra trestov, z
ktorého je nepochybné, že sa dostal 3 krát do rozporu so zákonom, pričom odvolací súd nebral do
úvahy rozhodnutie Okresného súdu Pardubice zo dňa 21.06.2016, sp. zn. 20T 27/2016, pretože toto
rozhodnutie je okolnosťou, ktorá je zákonným znakom trestného činu podľa § 212 ods. 3 písm. b)
Trestného zákona, preto ho nemožno zohľadniť aj ako priťažujúcu okolnosť.

Odvolací súd pri ukladaní trestu prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovaný P. J. spáchal prejednávaný
skutok počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody so
skúšobnou dobou v trvaní 24 mesiacov (plynula od 13.12.2017 do 13.12.2019, skutku sa dopustil dňa
03.05.2018), preto možno dôvodne predpokladať, keďže neviedol riadny život, že dôjde k rozhodnutiu
o tom, že sa trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Košice II. zo dňa
23.02.2017, sp. zn. 2T/62/2008, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.12.2017,
sp. zn. 6To/80/2017 vo výmere 12 mesiacov vykoná. Z tohto dôvodu považoval odvolací súd trest odňatia
slobody uložený P. J. vo výmere 2 rokov za zákonný a spravodlivý. Obžalovanému X. T. uložil odvolací
súd trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, keď prihliadol, že tento má v odpise registra trestov
menej záznamov. Pri ukladaní trestu zároveň bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že aj obžalovaný X.
T. sa dopustil skutku v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Takto uložené tresty odvolací súd považoval za zodpovedajúce pravidlám individuálnej ako aj generálnej
prevencie.

K ďalším námietkam obhajoby odvolací súd uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď
na každú poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby
spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby
mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II. ÚS
193/06, III. ÚS 198/07). A okresný súd na podstatné a relevantné argumenty obhajoby obžalovaných
vyčerpávajúco reagoval.

V tomto prípade obhajoba nenavrhovala žiadne dôkazy, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal,
alebo by sa ku nim nevyjadril. To, že okresný súd v napadnutom rozhodnutí neuvádza presne každé
rozhodnutie ESĽP a NSSR, ktoré počas konania obhajoba spomenula ešte neznamená, že sa s
tvrdeniami obhajoby náležite nevysporiadal.

Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že z kamerových záznamov Mestskej polície Trnava (čl. 307) a
kamerových záznamov z reštaurácie Relax (čl. 309), z analýzy kamerových záznamov a k nim pripojenej
fotodokumentácie (čl. 338-339, čl. 340-344) mal za to, že kamerové záznamy sú v dostatočnej kvalite,
výpoveď svedka T. má význam pre uznanie viny obžalovaných v tom zmysle, že popísal odcudzené veci,
ktoré sa neskôr našli u obžalovaných a na znaleckých posudkoch vina obžalovaných založená nebola.

K námietke obhajoby o nezákonnom zadržaní obžalovaných odvolací súd uvádza, že sa k tomu
podrobne vyjadril už súd I. stupňa na strane 18-19 napadnutého rozsudku, pričom obhajoba v odvolaní
neuviedla žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal. Odvolací súd poukazuje
na to, že príslušníci PZ vykonávali operatívno-pátraciu činnosť na území mesta Trnava, pričom počas

ich služby obdržali informáciu, že dve osoby, ktoré boli podozrivé z vlámania sa do vozidla poškodeného,
odišli z miesta činu na motorovom vozidle zn. VW Polo bielej farby s ev. číslom KE360KL. Existovalo
teda dostatočné podozrenie na to, že vo vozidle sa nachádzajú podozrivé osoby, keďže bola známa aj
evidenčná značka vozidla, teda nehľadalo sa len hocijaké podobné auto, ale konkrétne auto, v ktorom
odišli podozriví z miesta činu. Preto príslušníci PZ postupovali správne, ak v čase okolo 14.30 hod.
spozorovali vozidlo zn. VW s ev. číslom KE360KL, následne ho zastavili a jeho posádku obmedzili na
osobnej slobode, pričom vyrozumeli službukonajúceho vyšetrovateľa OKP OR PZ Trnava.

V tomto prípade niet pochýb o tom, že boli splnené podmienky podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku
na zadržanie podozrivých aj bez súhlasu prokurátora. Z kamerových záznamov, ktoré na seba časovo
nadväzujú a preukazujú pohyb vozidla zn. VW Polo bielej farby s ev. číslom KE360KL po Trnave, až na
miesto činu je nepochybné, že polícia dostatočne stotožnila podozrivé auto.

Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že v zápisnici na č. l. 25 spisu sa najskôr uvádza, že bol
zadržaný podozrivý P. J. podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku, neskôr v texte na predtlačenom formulári
nebolo preškrtnuté ustanovenie § 85 ods. 2 Trestného poriadku, tak ako je to na zápisnici o zadržaní
podozrivého X. T. (č. l. 27). Z tohto dôvodu a obsahu zápisnice nie je pochýb, že sa postupovalo pri
zadržaní podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku. Teda rozhodne ide iba o chybu v písaní, ktorá sa môže
stať komukoľvek, teda aj skúseným príslušníkom PZ.

Správne okresný súd obžalovanému J. nepriznal poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona, pretože sa snažil vyviniť X. T., teda popisoval okolnosti nepravdivo a zavádzajúco.

Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti obhajobe, že súdy nie sú viazané obžalobou v tom smere,
aká výška škody bola poškodeným spôsobená. Škodu súd prvého stupňa vyčíslil podľa vykonaného
dokazovania a niet pochýb, že obžalovaní plnú sumu poškodeným dobrovoľne neuhradili.

Námietky týkajúce sa uhradenej škody spoločnosti LUNYS s.r.o. sú taktiež bezpredmetné, pretože v
napadnutom rozsudku nie je výrok o zaviazaní obžalovaných na uhradenie vzniknutej škody. Pokiaľ má
obhajoba pocit, že sa táto spoločnosť neoprávnene obohatila, má možnosť vyriešiť túto otázku v rámci
civilného konania. V súvislosti s tvrdením obhajoby o tom, že uhradením škody spoločnosti LUNYS
s.r.o. sa táto spoločnosť neoprávnene obohatila, možno vyvodiť, že ak obhajoba toto tvrdí, čiastočné
uhradenie škody (nie iba spoločnosti LUNYS s.r.o. ale aj poškodenému C. T.) bolo iba účelové, aby im
bola priznaná poľahčujúca okolnosť, teda časť škody uhradili pod tlakom trestného stíhania, a nie preto,
aby odstránili škodu, ktorú spôsobili.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku
krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 6. 12. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.