Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1173/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112229889
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6112229889.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcov:
1/ L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q. Q., G. č. XXXX/X, 2/ L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q. Q.,
G. č. XXXX/X, 3/ R. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q. Q., G. č. XXXX/X, 4/ F. N., rod. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v Q. Q., 9. mája č. XXX/XX a 5/ L. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q. Bystrici,
9. mája č. XXX/XX (ako právnych nástupcov po pôvodnej žalobkyni T. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom v P. A., M. P. č. XX/XXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX), proti žalovaným: 1/ T -
IN s.r.o. v konkurze (do 21.09.2015 s obchodným menom TENZONA INVEST s.r.o.), IČO: 35896981,

so sídlom v Bratislave, Bojnická č. 3, a 2/ R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v P. A., U. č. XXX/XX,
zastúpenému T.. U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo F., F. č. XXX/XXX, ako splnomocneným zástupcom,
o zaplatenie 43.623,- € s príslušenstvom, o odvolaniach pôvodnej žalobkyne a žalovaného 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7C/388/2012-166 zo dňa 21.07.2014, ako súdu prvej
inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovanému 2/ zaplatiť pôvodnej žalobkyni
T. U. sumu 43.623,- € (prvý výrok) m e n í tak, že žalobu žalobcov 1/ až 5/ proti žalovanému 2/ z

a m i e t a.

Žalobcovia 1/ až 5/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému 2/ trovy konania
v plnom rozsahu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov
konania žalovaného 2/.

Konanie o odvolaní proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby pôvodnej žalobkyne
Júlie U. proti žalovanému 1/ (druhý výrok) z a s t a v u j e.

Žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/ až 5/ n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť pôvodnej
žalobkyni Júlii U. sumu 43.623,- € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a žalobu

žalobkyne voči žalovanému 1/ zamietol (druhý výrok) s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté
samostatným rozhodnutím (tretí výrok).1.2 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným
dokazovaním, podľa ktorého dňa 07.12.2010 uzavrel žalovaní 1/ ako predávajúci a žalovaný 2/ ako
kupujúci dve kúpne zmluvy, predmetom ktorých bol prevod vlastníckeho práva k bytom č. XX a č. XX

v bytovom dome v P. A. zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. P. A. zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ v
celosti; vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2/ bol do katastra nehnuteľností povolený dňa
24.02.2011; dňa 10.12.2010 uhradila pôvodná žalobkyňa dohodnutú kúpnu cenu vkladom hotovosti na
účet žalovaného 1/ v banke (v sume 23.667,- € za byt č. XX a v sume 19.956,- € za byt č. 59); žalobkyňa
chcela uhradiť kúpnu cenu zo svojich finančných prostriedkov a chcela, aby vklad vlastníckeho práva

bol povolený v prospech žalovaného 2/ (syn pôvodnej žalobkyne); žalovaný 2/ mal vedomosť o vôli
pôvodnej žalobkyne, aby boli predmetné byty v jeho vlastníctve.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie medzi pôvodnou žalobkyňou a
žalovaným 1/ nevznikol právny vzťah z bezdôvodného obohatenia, pretože pôvodná žalobkyňa uhradila
kúpnu cenu za byty za žalovaného 2/ a žalovaný 1/ si splnil svoju povinnosť z kúpnych zmlúv a odovzdal

byty kupujúcemu (žalovanému 2/), pričom úhrada kúpnej ceny s tým, že vlastníkom bytov bude žalovaný
2/bolavôľoupôvodnejžalobkyne;pretosúdprvejinštanciežalobupôvodnejžalobkyneprotižalovanému
1/ zamietol; na druhej strane dospel súd prvej inštancie k záveru, že právny vzťah z bezdôvodného
obohatenia vznikol medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovaným 2/, za ktorého pôvodná žalobkyňa plnila
(zaplatenie kúpnej ceny), čo podľa práva mal plniť sám (povinnosť zaplatiť kúpnu cenu podľa uzavretých

kúpnych zmlúv); súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovaným
2/ nešlo o darovanie finančných prostriedkov a preto uložil žalovanému 2/ povinnosť bezdôvodné
obohatenie pôvodnej žalobkyni vydať.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 451, § 454, § 456 a § 628 Občianskeho

zákonníka; rozhodnutie o trovách konania ponechal súd prvej inštancie na samostatné rozhodnutie
po právoplatnom skončení konania podľa § 151 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.06.2016.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.

2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala pôvodná žalobkyňa (prostredníctvom vtedajšieho
právneho zástupcu) včas odvolanie zo dňa 05.08.2014 (č.l. 222-224 spisu). Rozsudok súdu prvej
inštancie napadla v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému 1/ (druhý výrok); vyjadrila

názor, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku bezdôvodného obohatenia žalovaného
1/ na jej úkor, pretože mu zaplatila kúpnu cenu za byty a žalovaný 1/ jej za to neposkytol žiadne plnenie;
domáhala sa zmeny rozsudku v napadnutom rozsahu v zmysle vyhovenia žalobe aj voči žalovanému 1/.

2.2 Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 26.08.2014 (č.l. 237-238 spisu) k odvolaniu pôvodnej žalobkyne

uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje vo vzťahu k nemu za vecne správny,
preto navrhol potvrdenie rozsudku v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby voči nemu.

2.3 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal aj žalovaný 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 29.07.2014 (č.l. 178-185 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v

rozsahu výroku o vyhovení žalobe (prvý výrok); vyjadril názor, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci; argumentoval, že zaplatenie kúpnej ceny za nadobudnutie bytov do jeho
vlastníctva bolo vôľou pôvodnej žalobkyne ako to vyplynulo z dokazovania, preto na jeho strane
nedošlo k bezdôvodnému obohateniu; vyjadril názor, že pre rozhodnutie je podstatné posúdenie vôle

pôvodnej žalobkyne v čase vykonania právnych úkonov; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil v zmysle zamietnutia žaloby pôvodnej
žalobkyne v plnom rozsahu aj voči nemu.

2.4 Pôvodná žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného 2/ nevyjadrila.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2.1 Z obsahu spisu vyplýva, že konanie v prejednávanom spore začalo dňa 03.12.2012 doručením
žaloby na súd a ide o majetkový spor (zaplatenie dlžnej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia);
pôvodná žalobkyňa zomrela dňa 29.11.2015 so zanechaním závetu a listiny o vydedení, t.j. skôr ako
sa konanie právoplatne skončilo; konanie o dedičstve po pôvodnej žalobkyni je vedené na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 25D/662/2012 a nie je doposiaľ právoplatne skončené; v osobitnom

sporovom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 12C/122/2016 bola
právoplatne vyriešená otázka, že právnymi nástupcami po pôvodnej žalobkyni sú žalobcovia ako jej
závetní dedičia každý z nich v jednej pätine (spor prebiehal medzi závetnými dedičmi a zákonnými
dedičmi); preto odvolací súd uznesením č.k. 17Co/1173/2014-431 zo dňa 06.11.2018 rozhodol o
pokračovaní v konaní so žalobcami 1/ až 5/ ako dedičmi pôvodnej žalobkyne podľa § 63 ods. 2 C.s.p.

v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.; pri rozhodovaní o pokračovaní v konaní bolo bez právneho významu,
že konanie o dedičstve po pôvodnej žalobkyni nebolo právoplatne skončené; podľa § 65 ods. 1 C.s.p.
žalobcovia 1/ až 5/ ako právny nástupcovia pôvodnej žalobkyne prijali stav konania ku dňu zániku
procesnej subjektivity svojho predchodcu.

4.2.2 Dňa 05.12.2018 doručila žalobkyňa 4/ odvolaciemu súdu písomné podanie zo dňa 04.12.2018
(č.l. 448 spisu), v ktorom uviedla, že netrvá na odvolaní pôvodnej žalobkyne proti výroku napadnutého
rozsudku o zamietnutí žaloby proti žalovanému 1/ a podané odvolanie berie späť; dňa 05.12.2018
doručila žalobkyňa 5/ odvolaciemu súdu písomné podanie zo dňa 05.12.2018 (č.l. 449 spisu), v ktorom
uviedla, že netrvá na odvolaní pôvodnej žalobkyne proti výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí

žaloby proti žalovanému 1/ a podané odvolanie berie späť; dňa 12.04.2019 doručili žalobcovia 1/, 2/ a 3/
odvolaciemu súdu písomné podanie zo dňa 08.04.2019 (č.l. 483 spisu), v ktorom uviedli, že odvolanie
pôvodnej žalobkyne proti výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby proti žalovanému 1/ berú
späť; podľa § 369 ods. 1 C.s.p., dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzalodvolaniespäť,nemôžehopodaťznova;podľa§369ods.3C.s.p.,aksaodvolanie,oktoromnebolo

rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví; vzhľadom na to, že skôr ako o odvolaní
proti výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby pôvodnej žalobkyne proti
žalovanému1/bolorozhodnuté,vzaližalobcovia1/až5/odvolaniespäť,odvolacísúdkonanieoodvolaní
proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby pôvodnej žalobkyne proti žalovanému 1/
(druhý výrok) zastavil; odvolací súd konštatuje, že prerušenie konania proti žalovanému 1/ zo zákona

podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov v dôsledku konkurzu vyhláseného na jeho majetok s účinnosťou
ku dňu 14.11.2015 nepredstavuje procesnú prekážku pre zastavenie konania o odvolaní z dôvodu jeho
späťvzatia.

4.2.3 O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; nakoľko

žalobcovia späťvzatím odvolania procesne zavinili zastavenie odvolacieho konania, vznikol žalovanému
1/ proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania; napriek vyhláseniu konkurzu na majetok
žalovaného1/pozačatíkonania,bololennarozhodnutížalobcov,čivezmúpodanéodvolaniespäťalebo
nie, preto procesné zavinenie na zastavení odvolacieho konania ustálil odvolací súd na strane žalobcov;nakoľko však žalovaný 1/ žiadne trovy odvolacieho konania nežiadal nahradiť (na výzvu odvolacieho
súdu v stanovenej lehote nereagoval), odvolací súd mu ich náhradu proti žalobcom nepriznal. Pre
úplnosť odvolací súd dodáva, že po rozhodnutí o zastavení odvolacieho konania doručil správca majetku

žalovaného 1/ písomné podanie zo dňa 26.04.2019 (č.l. 493 spisu), v ktorom oznámil, že žalovaný 1/
si neuplatňuje žiadne trovy odvolacieho konania.

4.3 Krajský súd,funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného 2/ podľa § 34 C.s.p., preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania

podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku o uložení povinnosti žalovanému 2/ zaplatiť pôvodnej žalobkyniX.X
U. sumu 43.623,- € (prvý výrok) podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie ani na jeho zrušenie.

4.4 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4.5 Odvolanie žalovaného 2/ je dôvodné. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že právne
posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne povinnosti žalovaného 2/ vydať pôvodnej
žalobkyni bezdôvodné obohatenie nie je správne. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom

odvolaní žalovaného 2/ bol postačujúci skutkový stav veci ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého
pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd (§ 383 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom
odvolaní žalovaného 2/ tak nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.). Z
vykonaného dokazovania vyplynul záver, že pôvodná žalobkyňa si bola vedomá skutočnosti, že dňa
10.12.2010 vložením sumy 23.667,- € a sumy 19.956,- € na účet žalovaného 1/ v banke uhrádza

kúpnu cenu podľa kúpnych zmlúv zo dňa 07.12.2010, na základe ktorých sa výlučným vlastníkom
bytov č. XX a č. XX zapísaných na LV č. XXXX vedenom pre k.ú. P. A. v celosti stane žalovaný 2/;
túto skutočnosť potvrdzuje najmä výpoveď svedkyne T.. L. F., ktorej vierohodnosť nebola v konaní ani
odvolaní spochybnená; uvedená svedkyňa bola prítomná pri všetkých jednaniach pôvodnej žalobkyne,
žalovaného 1/ a žalovaného 2/ ohľadne podmienok uzavretia kúpnych zmlúv zo dňa 07.12.2010 a

jednoznačne vypovedala, že bolo vôľou pôvodnej žalobkyne zaplatiť za prevod vlastníckeho práva
k bytom č. XX a č. XX dojednanú kúpnu cenu ako aj to, že výlučným vlastníkom bytov sa stane
žalovaný 2/, ktorého osobné údaje oznámila svedkyni práve pôvodná žalobkyňa; v zmysle zásady
pacta sunt servanda neskoršia zmena názoru pôvodnej žalobkyne nemôže mať vplyv na skôr prejavenú
vôľu, ktorá bola v súlade so zákonom; z uvedeného je zrejmé, že vôľou pôvodnej žalobkyne bolo

ku dňu 10.12.2010 bezodplatné prenechanie finančných prostriedkov v prospech žalovaného 2/, ktorý
bol s tým uzrozumený a súhlasil s tým (súhlasil, že výlučným vlastníkom obidvoch bytov sa stane
on); súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade uvedených finančných prostriedkov nemožno
dospieť k záveru o darovaní, nakoľko pôvodná žalobkyňa ako aj žalovaný 2/ sa v priebehu konania
vyjadrili, že nebolo ich úmyslom uzavrieť zmluvu o darovaní finančných prostriedkov; odvolací súd

považuje tento záver súdu prvej inštancie za nesprávne právne posúdenie veci; nakoľko zo skutkových
zistení v prejednávanom spore vyplýva záver, že pôvodná žalobkyňa chcela bezodplatne prenechať
žalovanému 2/ finančné prostriedky za účelom nadobudnutia vlastníckeho práva k bytom, tieto finančné
prostriedky mu aj reálne prenechala a žalovaný 2/ s nadobudnutím vlastníckeho práva a zaplatením
kúpnej ceny zo strany pôvodnej žalobkyne súhlasil, z hľadiska právneho posúdenia veci je zrejmé, že

pôvodná žalobkyňa a žalovaný 2/ konkludentne uzavreli darovaciu zmluvu (§ 628 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), ktorou pôvodná žalobkyňa darovala žalovanému 2/ finančné prostriedky v sume 43.623,- €;
pri výklade predmetného právneho úkonu súd prvej inštancie nedostatočne postupoval v zmysle § 35
ods. 3 Občianskeho zákonníka; nakoľko predmetom darovania boli finančné prostriedky, k odovzdaniu
a prevzatiu ktorých došlo pri darovaní, na platnosť darovacej zmluvy zákon nevyžadoval písomnú formu

(§ 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka); vloženie finančných prostriedkov na účet žalovaného 1/ ako
tretej osoby zo strany pôvodnej žalobkyne možno považovať za prevzatie a odovzdanie daru zo strany
žalovaného 2/ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/5837/2017 zo dňa
12.12.2018); navyše aj keby nebola dodržaná forma darovacej zmluvy (čo nie je prípad prejednávaného
sporu), poskytnuté finančné prostriedky by nebolo možné považovať za bezdôvodné obohatenie, ktorým

nie je prijatie dlhu neplatného len pre nedostatok formy (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka); na
základeuvedenéhojezrejmé,žefinančnéprostriedkyvsume43.623,-€obdržalžalovaný2/odpôvodnej
žalobkyne z titulu darovania, nešlo o bezdôvodné obohatenie žalovaného 2/ na úkor pôvodnej žalobkyne
z titulu plnenia za iného, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka), pretože plneniekúpnejcenyžalovanému1/predstavovalosúčasnedarpôvodnejžalobkynežalovanému2/;odvolacísúd
preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku (prvý výrok) zmenil tak, že žalobu žalobcov
1/ až 5/, ktorí po smrti pôvodnej žalobkyne vstúpili do jej postavenia a odvolací súd s nimi pokračoval

v konaní, voči žalovanému 2/ ako nedôvodnú zamietol.

4.6 Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že samostatným dôvodom pre zamietnutie
žaloby žalobcov 1/ až 5/ voči žalovanému 2/ bola aj skutočnosť, že žaloba v znení ako zostala
po smrti pôvodnej žalobkyne nemôže obstáť; pôvodná žalobkyňa sa proti žalovanému 2/ domáhala

zaplatenia žalovanej sumy; po smrti pôvodnej žalobkyne sa žalobou uplatnený nárok (pohľadávka) stáva
predmetomdedenia;konanieodedičstvepopôvodnejžalobkyniniejeprávoplatneskončené;žalobcovia
1/ až 5/ ako právni nástupcovia pôvodnej žalobkyne síce vstupujú do jej procesného postavenia,
nemôžu sa však pred skončením konania o dedičstve domáhať plnenia od žalovaného priamo, ale
len určenia, že pohľadávka (vo výške žalovanej sumy) patrí do dedičstva po ich právnej predchodkyni
(pôvodnej žalobkyni); v prejednávanom spore nemožno obísť kogentný postup upravený zákonom v

rámci dedičského konania; bez zmeny žaloby naznačeným smerom (určenie do dedičstva) nemožno
žalobe žalobcov 1/ až 5/ na plnenie v prejednávanom spore vyhovieť, nakoľko súd je aj po smrti pôvodnej
žalobkyne viazaný pôvodnou žalobou (§ 216 ods. 1 C.s.p.), ku zmene ktorej nedochádza samotným
pokračovaním v konaní so žalobcami 1/ až 5/ ako dedičmi pôvodnej žalobkyne.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie

ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaný 2/ podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Odvolací súd
sa stotožnil s názorom žalovaného 2/ ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany súdu
prvej inštancie vo vzťahu k existencii právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia medzi žalovaným

2/ a pôvodnou žalobkyňou a v tomto smere vyhodnotil odvolanie žalovaného 2/ ako dôvodné (bod 4.5
odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu
žalobcov 1/ až 5/ voči žalovanému 2/ v plnom rozsahu zamietol.

8. Odvolací súd v dôsledku zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o vyhovení
žalobe (prvý výrok) rozhodol o trovách konania medzi žalobcami a žalovaným 2/ podľa § 396 ods. 2
C.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania
na súde prvej inštancie; nakoľko odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol

povinný rozhodnúť aj o trovách konania (o trovách konania pred súdom prvej inštancie ako aj o trovách
odvolacieho konania); v dôsledku zamietnutia žaloby žalobcov 1/ až 5/ vo vzťahu k žalovanému 2/ v
celom rozsahu bol žalovaný v spore v plnom rozsahu úspešný a vznikol mu proti žalobcom nárok na plnú
náhradu trov konania; podľa výsledku konania tak odvolací súd o trovách konania vo vzťahu žalobcovia
1/ až 5/ a žalovaný 2/ rozhodol tak, že žalobcom 1/ až 5/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne

nahradiť žalovanému 2/ trovy konania v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách
konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania do povinnosti ich náhrady
(porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa
23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.
zn.7Cdo/123/2016zodňa04.04.2017).Osamotnejvýškenáhradytrovkonaniažalovaného2/rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).9. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že vo vzťahu k žalovanému 1/ rozhodol odvolací súd len o trovách
odvolacieho konania (bod 4.2.3 odôvodnenia). V dôsledku späťvzatia odvolania nemohol odvolací súd
rozhodovať o trovách konania žalovaného 1/ pred súdom prvej inštancie, ktorú súd v napadnutom

rozsudku vyčlenil na samostatné rozhodnutie. O trovách konania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu
žalobcovia 1/ až 5/ a žalovaný 1/ bude preto povinný rozhodnúť súd prvej inštancie.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).