Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/175/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614206142
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614206142.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o. so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha
1, ČR, IČO: 264 29 705 v konaní právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi V. F., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX/XX, V., štátny občan SR,
zast. Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, P.O. Box 125, 810 00 Bratislava, IČO:
30 798 841 so sídlom kancelárie Rimavská Sobota, sídlo Čerenčianska 20, 979 01 Rimavská Sobota, v
menektoréhokonáJUDr.ElenaMatulová,Železničná7,Poltározaplateniezmenkovejsumy468,57Eur

s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/61/2014-118
zo dňa 21. novembra 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

RozhodnutieOkresnéhosúduLučenecč.k.7C/61/2014-118zodňa21.novembra2014 potvrdzuje.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zaviazal okresný súd odporcu, aby navrhovateľovi zaplatil zmenkovú sumu
vo výške 468,57 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1.224,- Eur od
22.07.2009 až do zaplatenia, pričom súd výšku zmenkového úroku za každý mesiac vyčíslil pevnou

sumou, 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 1.224,- Eur od 25.11.2009 do zaplatenia, ktorý okresný
súd rovnako vyčíslil pevnou sumou za každý mesiac tak, ako si navrhovateľ uplatnil a zmenkovú odmenu
vo výške 4,08 Eur. Odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania za trovy
právneho zastúpenia vo výške 98,98 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa a 28,- Eur súdny
poplatok.

Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom všetkých

práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 27.02.2009 na zmenkovú sumu 1.224,- Eur, pričom sa
zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 22.07.2009. Okresný súd považoval
zmenku predloženú navrhovateľom, z ktorej vyplýva jednoznačne doba splatnosti za zmenku splatnú
na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods.1 Zákona zmenkového a šekového (ZZŠ). Odporca ako dlžník
nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a ani nepodal
žiadne námietky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu k navrhovateľovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu,
ku ktorému sa zmenka viazala.

Z tohto dôvodu potom neposudzoval základný vzťah vzniknutý medzi odporcom a pôvodným majiteľom
zmenky spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. napriek tomu, že naň odporca poukazoval vo svojich
vyjadreniach a s prihliadnutím na vyslovený právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.43CoZm/10/2013 uviedol, že posudzovanie tohto vzťahu by malo význam až vtedy, keby odporca ako
spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal
relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však musel v

konaní aj preukázať. V čase uzatvorenia úverovej zmluvy a podpísania zmenky odporcom platila právna
úprava zák.č. 285/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá síce obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou,
avšak skutočnosť, že zmenková suma vyplnená spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. do zmenky presahovala
maximálnu zmenkovú sumu uvedenú v § 4 ods.6 cit. zák., v dôsledku čoho mala byť vyplnená v
rozpore so zákonom, mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, nemohla však spôsobiť

absolútnu neplatnosť zmenky. Okresný súd poukázal na ust. § 17 ZZŠ a zdôraznil, že dlžník nemôže
namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s Pohotovosťou s.r.o.
práve z dôvodu, že došlo k indosácii zmenky. Odporca v konaní na svoje tvrdenia nepredložil žiadne
dôkazy o tom, že by bolo možné v prejednávanej veci aplikovať § 17 ZZŠ, z ktorého vyplýva jednoznačne
prekážka prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ,
ak v konaní nepreukázal, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil odporca a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní
zdôraznil, že podal podľa čl. 5 ods.2 a 3 Nariadenia na tlačive „C“ vyjadrenie, v ktorom neakceptoval
pohľadávku a žiadal nariadiť pojednávanie, aby sa mohol brániť proti nároku navrhovateľa, čo považuje
za námietku proti povinnosti zaplatiť zmenku. Opakovane poukázal, že záväzok odporcu zo zmenky

vznikol v súvislosti so zmluvou o úvere, ktorý získal od spoločnosti Pohotovosť s.r.o., pričom táto
nespĺňa základné kritériá požadované zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase
uzatvorenia zmluvy. Zotrval na svojom tvrdení, že bod 17 obsiahnutý vo všeobecných obchodných
podmienkachobsahujúcidohoduovyplnenízmenkyjedojednaním,ktorémácharakternekalejzmluvnej
podmienky a je v neprospech spotrebiteľa, čím odporuje dobrým mravom a § 52 a nasl. OZ. Takáto

dohoda umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sankciu, a to zmenkový úrok 0,25%
denne, preto nemôže požívať žiadnu ochranu a je potrebné ho považovať za neplatné dojednanie.
Odporca vzniesol námietku proti vyplneniu zmenky aj s poukazom na § 4 ods.6 a 7 cit. zák., pokiaľ
ide o prekročenie maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keďže výška úveru bola
700,- Eur, príslušenstvom v rámci zmenkovej sumy mohla byť maximálne suma vo výške 210,- Eur,

a teda celkom 910,- Eur. V prejednávanom prípade zmenková suma v čase doplnenia zmenky bola
1.224,- Eur, čo zákonom stanovenú maximálnu výšku sumy vyplnenej do zmenky presahuje, preto
bola vyplnená v rozpore so zákonom. Podľa názoru odporcu má v prejednávanej veci posudzovanie
základného vzťahu význam, pretože odporca ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi zmenky námietky,
žekindosáciidošlonajehoškoduapodaltiežrelevantnékauzálnenámietkytýkajúcesaúverovejzmluvy

a zmenky. Nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo, čím dochádza k prelomeniu prekážky uvedenej v
§ 17 ZZŠ. Navyše úverová zmluva neobsahuje údaj o RPMN, preto ju treba považovať za bezúročnú a
bez poplatkov, pričom je povinnosťou súdu z úradnej moci prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu. Veriteľ nepochybne vyplnil zmenku v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch, následne
ju indosoval, čím znemožnil účinnú obranu odporcu ako spotrebiteľa voči zmenkovej sume a zmenke

ako takej. Poukázal na judikatúru okresných a krajských súdov, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 08.06.2011 sp.zn. 10Sžr/13/2011 v časti o obchádzaní zákona, ktoré spočíva aj vo vylúčení
záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré samé o sebe nie sú zákonom zakázané
a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Vyslovil
pochybnosť, či sa jedná o konanie s nízkou hodnotou sporu, pretože navrhovateľ ho vyzval listom v

čase začatého konania na zaplatenie sumy 4.098,45 Eur, pričom hodnota sporu v takomto konaní nemá
presahovať sumu 2.000,- Eur. Namietal aj tú skutočnosť, že zmenka nebola vyplnená v súlade s § 33
ods.1 ZZŠ, pretože pri splatnosti zmenky boli uvedené dva údaje o splatnosti, ktoré ju robili neurčitou a
teda neplatnou. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov, len
ak ide o zabezpečovaciu zmenku, pričom majiteľ zmenky vystavil túto na vyššiu sumu, než bol podľa

§ 4 ods.6 zák.č. 258/2001 oprávnený. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zrušiť a priznať mu
právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 41,59 Eur.

Okresný súd odôvodnil rozhodnutie, ktorým návrhu vyhovel tým, že odporca namietal len okolnosti
týkajúcesazáväzkovéhovzťahuzaloženéhozmluvouoúvere,čovšaknebolopredmetomtohtokonania.

Predmetom tohto konania bol nárok uplatnený zo zmenky, ktorú navrhovateľ nadobudol indosamentom,
a nie právne posúdenie spotrebiteľského vzťahu. Odporca voči forme a obsahu zmenky nevzniesol
žiadne relevantné námietky podľa ustanovení Zákona č. 191/1950 Zb., dohodu o vyplnení zmenky
namietal len ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, čiže len ako spotrebiteľský vzťah podľa Zákona č.258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a podľa Občianskeho zákonníka. Odporca voči terajšiemu
majiteľovi zmenky neuplatnil námietky v zmysle § 17 Zákona č. 191/1950 Zb., súd preto

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol rozhodnutie okresného súdu ako správne
potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že predmetom konania je výlučne zmenka, a nie iný záväzkovo-

právny vzťah. Navrhovateľ predložil prvostupňovému súdu originál zmenky. Zmenka je listinný cenný
papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k navrhovateľovi ako
indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť.
Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou dokázal jasne, úplne
a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva voči forme a obsahu
zmenky zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky. Zmenka je samostatným abstraktným

záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na
zmenke uvedené. Pokiaľ právny zástupca odporcu uviedol svoj názor, že dohoda o vyplňovacom práve
blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných
úverov, zdôraznil, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len

výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto mohla byť
aj v prostredí spotrebiteľských úverov používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého druhu
zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a podobne. Z uvedeného vyplýva, že prípustné
sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v
dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť

neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,
pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Navrhovateľ v ďalšom odkázal
naprávnuargumentáciuuvedenúvuzneseníKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.43CoZm/10/2013
zo dňa 21. 11. 2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci navrhovateľa. Zároveň si
uplatnil nárok na náhradu trov konania za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 59,49 Eur bez DPH.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len OSP), postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 O.s.p.. V zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. bolo verejné
vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že odporca vystavil dňa 27. 02. 2009 blankozmenku, ktorú
ako vystaviteľ riadne podpísal. Identifikoval sa pritom ako fyzická osoba, nie ako podnikateľ. Na zmenke
je uvedené číslo zmluvy a záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ,s.r.o.zmenkovúsumu.Zmenkovásumaadátumzačiatkuúročeniazmenkovéhoúroku

pri vystavení zmenky vyplnené neboli. Doplnil ich pôvodný majiteľ zmenky. Zmenka bola vystavená ako
zmenka na videnie (pri predložení) splatná v sídle pôvodného majiteľa zmenky s tým, že na zmenke bolo
určené „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená „bez protestu“. Na
rubovej strane zmenky bol uvedený indosament, ktorým bola zmenka prevedená z pôvodného vlastníka
zmenky na navrhovateľa v konaní.

Prvostupňový súd zaslal v zmysle nariadenia odporcovi tlačivo „C“ - tlačivo na odpoveď, ktoré odporca
vyplnil a spolu s vyjadrením doručil konajúcemu súdu s tým, že pohľadávku navrhovateľa neakceptuje
a navrhol nariadiť vo veci pojednávanie

Navrhovateľ vo vyjadrení k podaniu odporcu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. 10. 2008, podľa ktorého z povahy zmenky ako abstraktného
a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne k
vymáhaniupreukazovať,žemuodporcazmenkovúsumuajskutočnedlhuje.Ďalejpoukázalnarozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22. 08. 2002, podľa ktorého zmenka

je v právnej teórii definovaná ako dlžnícky dokonalý cenný papier, ktorým za predpokladu splnenia
prísnych formálnych náležitostí vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok určitej
osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú čiastku. V okolnostiach
námietok odporcu je potrebné poukázať predovšetkým na nespornosť jeho záväzku za zmenku zaplatiť.Navrhovateľ disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná odporcom a nemá k dispozícii iné
primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť
alebo predložiť. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Navrhovateľ

predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne
a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb., dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne
svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany
odporcu neboli vznesené žiadne námietky. Navrhovateľ je majiteľom zmenky na základe indosamentu
a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným

záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú
na zmenke uvedené. Navrhovateľ poukázal na čl. I. § 17 zákona č.191/1950 Sb. s tým, že z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky.

K návrhu sa vyjadril odporca zastúpený Centrom právnej pomoci, pričom poukázal na tú skutočnosť,

že na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi odporcom a spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. bol vydaný
rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal exekučným titulom, avšak exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú
a bola zastavená, čo potvrdil aj odvolací súd. Zo zmenky vyplýva, že bola vystavená na sumu 1.224,-
Eur ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru, a
teda základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom má spotrebiteľskú povahu.

S poukazom na § 4 ods.6 a 7 zák.č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch bolo zakázané splniť sľub
zmenkou alebo šekom, pokiaľ bol poskytovaný úver spotrebiteľovi. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku
alebo šek, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva - 30% istiny z poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Keďže výška úveru činila 700,- Eur, príslušenstvom v rámci zmenkovej sumy

mohla byť maximálne suma 210,-Eur, a teda spolu 910,- Eur. Zmenka v čase jej vyplnenia bola vo výške
1.224,- Eur, v dôsledku čoho je zrejmé, že presahovala maximálnu zmenkovú sumu, preto bola vyplnená
v rozpore so zákonom.

Odporca namietal aj dohodu o vyplnení zmenky, ktorá je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach

úveru, pretože ju považoval za nekalú podmienku hlavného záväzkového vzťahu, keďže umožňovala
požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku, a
to zmenkový úrok 0,25% denne. Takáto výška úroku bola vopred pripravená veriteľom, preto spotrebiteľ
ju nemal ako ovplyvniť. Neprijateľnou podmienkou je aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,
pretože takéto dojednanie je v neprospech spotrebiteľa a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa

ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho je takáto dohoda absolútne neplatná.

Podľa čl. 7. bod 1. „Nariadenia“, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách, ust. v čl. 5 ods. 3, alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok, alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti,

týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s čl. 9, alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania

Podľa čl. 7. bod 3. „Nariadenia“, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote

ust. v čl. 5 ods. 3, alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti pohľadávke.

Podľa čl. 5. bod 1. „Nariadenia“, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti

prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 19. „Nariadenia“, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I § 75 zák. č. 190/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového (ďalej len ZZŠ) vlastná zmenka
obsahuje:1.) označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2.) bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3.) údaj zročnosti;
4.) údaj miesta kde sa má platiť;
5.) meno toho, komu, alebo na rad koho sa má platiť;
6.) dátum a miesto vystavenia zmenky;
7.) podpis vystaviteľa

Podľa čl. I § 5 ods. 1 ZZŠ v zmenke zročnej na videnie, alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 5 ods. 2 ZZŠ úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa čl. I § 5 ods. 3 ZZŠ úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený iný deň.

Podľa čl. I § 10 ZZŠ ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo dojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol

zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie
do 1 roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti
môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmenne zákona o obchodnej inšpekcii,
v znení účinnom ku dňu vystavenia zmenky (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške

aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa§4ods.7Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,veriteľzodpovedázaškoduvzniknutúspotrebiteľovi
porušením odseku 6 veriteľom.

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého

stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov vec správne právne
posúdil.

Prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí písomne odôvodnil, že odporca voči terajšiemu majiteľovi
zmenky neuplatnil v konaní námietky v zmysle zákona č. 191/1950 Sb., preto dospel k záveru, že

vzhľadom na obranu odporcu týkajúcu sa len spotrebiteľského vzťahu a nie nároku zo zmenky, ako aj
na konštantnú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho v právne
a skutkovo totožných veciach. Vo veci nariadil ústne pojednávanie, ktorého sa navrhovateľ nezúčastnil.

V prejednávanom prípade navrhovateľ uplatňuje nárok zo zmenky, ktorá je skriptúrnym aktom, ktorý

inkorporuje právo navrhovateľa samé o sebe. Zároveň v konaní na súde prvého stupňa odporca v
písomnom vyjadrení uviedol námietky voči predloženej zmenke, ktoré sa týkali najmä záväzkového
vzťahu založeného zmluvou o úvere, ktorý nebol predmetom tohto konania. Svoj podpis na zmenkenenamietal a námietka absolútnej neplatnosti zmenky z dôvodu jej vyplnenia inak, než v súlade s § 4
ods. 6 zák. o spotrebiteľských úveroch, nie je dôvodná.

Odporca v odvolaní namietol, že predložená zmenka je v rozpore s ust. § 4 ods. 6 Zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001, a preto je potrebné ex offo ju označiť za neplatnú. Namietol
tiež, že prvostupňový súd nielenže predmetnú zmenku neoznačil za neplatnú, ale podľa jeho názoru
ju ani len nepodrobil dostatočnému preskúmaniu s poukazom na odporcom uvedené skutočnosti.
Pri posúdení vznesenej námietky odvolací súd vychádzal zo zákona o spotrebiteľských úveroch č.

258/2001 Z.z., ktorý v § 4 ods. 6 v znení účinnom v čase poskytovania spotrebiteľského úveru
obsahoval ustanovenie, podľa ktorého veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ustanovoval tiež,
že zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a

je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Zákon o spotrebiteľských úveroch tak určoval
pravidláprevyplnenietzv.zabezpečovacíchzmenieksúvisiacichsospotrebiteľskýmiúvermi,ktorépodľa
vtedy platnej legislatívy boli prípustné. Porušenie tohto postupu však nemalo podľa cit. zákona za
následok sankciu neplatnosti zmenky, ktorá by bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6. Ako výslovne

ustanovoval § 4 ods. 7 cit. zákona veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením ods.
6. Pokiaľ teda pôvodný veriteľ tejto zmenky, na rad ktorého bola zmenka vystavená porušil povinnosti
určené zákonom o spotrebiteľských úveroch a následne zmenku postúpil indosamentom na ďalšieho
nadobúdateľa, za škodu, ktorá by týmto spôsobom vznikla, zodpovedá pôvodný majiteľ spotrebiteľovi,
ktorý má právo uplatniť si voči nemu náhradu škody. Vyplnenie zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 cit. zákona

však nespôsobovalo neplatnosť zmenky ako takej. Nie je preto možné vyvodiť, že porušením zákonom
stanovených pravidiel vyplňovacieho práva je zmenka právnym úkonom absolútne neplatným pre rozpor
so zákonom.

Prvostupňový súd správne zistil, že navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok z indosovanej zmenky, ktorá

bola v čase vystavenia blankozmenkou, do ktorej boli údaje o výške zmenkovej sumy a o začiatku
úročenia dohodnutou zmenkovou úrokovou sadzbou doplnené prvým majiteľom zmenky. V čl. I § 10
Zákona zmenkového a šekového je obsiahnutá právna úprava pre blankozmenku, vystaveniu ktorej
predchádza dohoda o vyplňovacom práve. Blankozmenka je v čase jej vystavenia zmenkou neúplnou
a zmenkou skutočnou sa stane až potom, keď ju neskôr doplní iná osoba než jej vystaviteľ, ktorý do nej

dopíše dlžnú sumu a splatnosť. Až po jej doplnení nastanú účinky zmenky ex tunc tak, ako keby bola
táto listina od začiatku uvedená do obehu ako dokonalá zmenka. Vyplňovacím vyhlásením sa udeľuje
právo k dotvoreniu zmenky práve na základe vyplňovacieho práva, pričom udeliť toto právo formálne či
neformálne môže len ten, kto uvádza takúto listinu do obehu. Vyplňovacie vyhlásenie smeruje preto na
prvého majiteľa zmenky, ktorá nie je ešte vyplnená.

V dohode o vyplňovacom práve musí byť uvedené kedy a ako má byť blankozmenka vyplnená,
musí z nej vyplývať zámer podpisujúcej osoby vystaviť zmenku. Hoci právo majiteľa zmenky musí
byť nespochybniteľné, a teda na jeho preukázanie stačí len predloženie zmenky, aj zmenkové právo
obsahujepoistkuprotijehozneužitiumajiteľomzmenkyvprípade,žetentonekonávočidlžníkovivdobrej

viere. Prvostupňový súd v tejto súvislosti správne odkázal na aplikáciu ustanovení čl. I § 10 Zákona
zmenkového a šekového a na povinnosť dlžníka splniť svoj bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú
sumu do rúk toho, kto predloží zmenku na platenie v čase jej splatnosti, pričom pri vystavení zmenky
dlžník nemôže vedieť, kto bude jej majiteľom v čase splatnosti a musí si byť toho vedomý.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak
o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a

preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením,
a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka
stále v dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by odporca na takétonámietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak,
ako je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky
v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady,

kedy majiteľ nechá na seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie ako má byť vyplnená, ale má za
cieľ zneužiť túto listinu tak, že ju vyplní nesprávne príp. že ju nadobudol len preto, aby zbavil odporcu
ako dlžníka možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, remitentovi kauzálne námietky. Odporcovi sa
napriek jeho námietkam nepodarilo v konaní preukázať zlomyseľné nadobudnutia zmenky indosatárom
vtomtokonaní.Samotnáskutočnosť,žeposlednýmajiteľzmenkynadobudolvrámciobchodnoprávneho

vzťahu množstvo zmeniek od subjektu, ktorý sa venuje poskytovaniu úverov ešte nepreukazuje
nadobúdateľovu zlomyseľnosť. Keďže indosant poskytuje aj úvery spotrebiteľského charakteru, v
indosovaných zmenkách museli byť nutne aj zmenky vystavené na základe vtedy účinných predpisoch
o poskytovaní spotrebiteľských úverov. Zlomyseľnosť nadobudnutia by sa musela posudzovať osobitne
vzhľadom na každého majiteľa zmenky zvlášť, pričom v predmetnom konaní odporca nepreukázal, že
by bol indosatár konal nad rámec svojich obchodných záujmov a vedome mal pritom snahu poškodiť

odporcu.

Nie je možné súhlasiť ani s tvrdením odporcu, že by mala byť zmenka neplatná pre nesprávne vyplnenú
splatnosť. V tejto súvislosti odkazuje súd na odôvodnenie rozhodnutia uvádzaného aj odporcom č.k.
43CoZm 10/2013, od ktorého nemá dôvod sa odchýliť a ktoré je aplikovateľné aj v prejednávanej veci

o tom, že práve pri zmenkách na videnie - vista zmenka a zmeniek splatných v určitej lehote po videní
- lehotná vista zmenka, ktoré nemajú pri ich vystavení splatnosť exaktne stanovenú, je údaj „zaplaťte
pri predložení“ takým údajom, z ktorého vyplýva jednoznačne doba splatnosti, preto takto vyplnená
zmenka je zmenkou platnou, splatnou na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods.1 Zákona zmenkového
a šekového. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa §

34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového v lehote 4 rokov od jej vystavenia, a teda až po jej predložení
v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Nejedná sa preto o žiadnu rozdielnu a ani postupnú splatnosť.
Odvolacísúdpovažujezvyššieuvedenýchdôvodovzmenkupredloženúnavrhovateľom,zktorejvyplýva
jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj „zaplaťte pri predložení“ za zmenku platnú, splatnú
na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods.1 Zákona zmenkového a šekového. Splatnosť zmenky nastáva

v momente jej predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a
šekového v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť.

V zmenke predloženej navrhovateľom je stanovená úroková miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie
úročenia je spravidla určené dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva,

resp. na zmenke môže byť určený aj iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší, než je
dátum vystavenia zmenky. Práve pri zmenkách na videnie - vista zmenka a zmeniek splatných v určitej
lehote po videní - lehotná vista zmenka, ktoré nemajú pri ich vystavení splatnosť exaktne stanovenú,
z dôvodu, že táto je závislá na majiteľovi zmenky, sa pripúšťa úročenie zmenky podľa § 5 ods.1 ZZŠ.
V zmenke predloženej navrhovateľom je stanovená úroková miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie

úročenia je spravidla určené dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva,
resp. na zmenke môže byť určený aj iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší, než je
dátum vystavenia zmenky. Zo Zákona zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by
stanovovalo, dokedy sa zmenková suma úročí. Nevyplýva to ani z čl. I § 48 ods.1 v nadväznosti na čl.
I § 77 ods.2 Zákona zmenkového a šekového.

Odporca vo vyjadrení k návrhu na uplatnenie pohľadávky v priebehu prvostupňového konania namietal,
že zmluva o úvere, ktorú uzavrel odporca s prvým majiteľom zmenky je vzťahom spotrebiteľským,
že dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi odporcom a prvým majiteľom zmenky je absolútne
neplatná a je potrebné považovať ju za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Námietky súvisiace so

zmluvou o spotrebiteľskom úvere sú námietkami, ktoré sa zakladajú na vlastných vzťahoch vystaviteľa
k predošlému majiteľovi zmenky, ktorým bol veriteľ z poskytnutého spotrebiteľského úveru. Z toho
dôvodu pôvodná úverová zmluva, na ktorú opakovane odkazuje odporca v odvolaní nebola predmetom
dokazovania v prvostupňovom konaní, preto ani účel, pre ktorý odporca uzatváral úverovú zmluvu s
pôvodným majiteľom zmenky nebol predmetom dokazovania.

Pri zmenke ako abstraktnom cennom papieri vystaviteľ zmenky svojim podpisom na zmenke potvrdzuje
skutočnosť, že voči osobe, na rad ktorej zmenku vystavil je dlžníkom bez ohľadu na dôvody,
pre ktoré bola zmenka vystavená. Zároveň na seba berie riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľzmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov, dlžník zostáva
zaviazaný svojim pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky.
Kauzálne dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená, rovnako ako námietky, ktoré sa zakladajú na

vzťahu vystaviteľa k prvému majiteľovi zmenky, resp. niektorého z predchádzajúcich majiteľov zmenky,
strácajú pri indosamente svoju relevanciu. Len za predpokladu splnenia podmienok v čl. I § 17 Zákona
zmenkového a šekového je možné účinne vzniesť voči poslednému majiteľovi zmenky niektorú z
námietok, ktorú by mohol vystaviteľ uplatniť voči prvému majiteľovi zmenky. V zmysle čl. I § 17 Zákona
zmenkového a šekového pritom nestačí, aby vystaviteľ vyjadril domnienku, že majiteľ zmenky pri jej

nadobúdaní indosamentom konal vedome na škodu dlžníka. Takéto tvrdenie by vystaviteľ zmenky ako
zmenkový dlžník musel aj preukázať.

Za predpokladu, že by pôvodný majiteľ zmenky prijal plnenie od vystaviteľa zmenky a následne zmenku
indosoval, čím by vyvolal situáciu, na základe ktorej je vystaviteľ zmenky ako zmenkový dlžník povinný
plniť opakovane, zodpovedal by prvý majiteľ zmenky za náhradu škody vystaviteľovi. Znamená to, že

vystaviteľ zmenky ako dlžník je povinný zaplatiť zmenku poslednému majiteľovi zmenky pri jej predložení
a následne si môže uplatniť náhradu škody voči prvému majiteľovi zmenky, ktorý túto zmenku uplatňuje
v exekučnom konaní. Musel by však jednoznačne preukázať, koľko z dlžnej sumy poskytnutej mu na
základe úveru od spoločnosti Pohotovosť s.r.o. už splatil. Exekučné konanie týkajúce sa vymoženia
pohľadávky z navrhovateľovej zmenky od odporcu však nie je dôvodom na zastavenie konania o

predloženej zmenke. Ak by vystaviteľ uhradil čo i len časť zmenkovej sumy, mohol by dôvodne vzniesť
námietku zníženia uplatneného nároku zo zmenky. Ak by uhradil celú zmenkovú sumu, mal by trvať
na tom, aby mu zmenka bola vydaná a túto by mal následne zničiť tak, aby nemohlo dôjsť k jej
ďalšiemu postúpeniu. V opačnom prípade podstupuje riziko, že zmenka môže byť voči nemu opakovane
uplatňovaná na základe ďalších indosamentov.

Odporcavodvolanízotrvalnastanovisku,ževpredmetnejvecijeprioritnéhľadiskoochranyspotrebiteľa.
Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na charakter zmenkového záväzku, ktorý je prísne
abstraktný.Skutočnosť,ževzmenkovompráveniejemožnévyhodnocovaťzmenkuvzmyslecharakteru
pôvodného kauzálneho vzťahu potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/31/2010

zo dňa 24. 05. 2012 dostupné na www.supcourt.gov.sk , v ktorom NS
SR uviedol, že „zmenkový vzťah má osobitný charakter, ktorého právny základ spočíva v skriptúrnom
akte - zmenke a nie v zmluve. Pravdou je, že aj do zmenkových vzťahov vstupujú podnikatelia, ako aj
nepodnikatelia, avšak zo samotnej zmenky nie je možné určiť, aký charakter má právny vzťah pri vzniku
záväzkového vzťahu“. V tomto zmysle je teda možné konštatovať, že zo samotnej zmenky rovnako

nie je možné určiť, či záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi subjektmi zmenky súvisí, resp. nesúvisí so
spotrebiteľským vzťahom. Zo samotnej zmenky nie je možné určiť ani to, aký charakter, či spotrebiteľský,
podnikateľský, občiansky a podobne má právny vzťah pri vzniku záväzkového vzťahu. Preto nie je
možné stotožniť sa s tvrdením odporcu v odvolaní, že zákon o ochrane spotrebiteľa má postavenie
lex specialis ku zákonu zmenkovému a šekovému, a preto sa majú ponechať neaplikované všetky

ustanovenia zmenkového zákona, ktoré sú v rozpore so zákonom na ochranu spotrebiteľa, resp. že by
zákon o ochrane spotrebiteľa mal mať v predmetnom prípade prednosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že
odporca vystavil zmenku, ktorá je platná a z ktorej mu vznikla povinnosť uhradiť majiteľovi zmenky ním

požadovanú zmenkovú sumu. Navrhovateľ zmenku riadne predložil, avšak odporca nepreukázal, že
by zmenkovú sumu navrhovateľovi zaplatil, preto je povinný navrhovateľovi zmenkovú sumu uhradiť
aj s príslušenstvom tak, ako sa k tomu zaviazal pri vystavení zmenky. Z týchto dôvodov odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý je vo výroku vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa čl. 16 Nariadenia v nadväznosti na
čl. 19 Nariadenia a ust. § 224 ods. 1 a § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ bol
v odvolacom konaní úspešný a vo vyjadrení k odvolaniu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 59,49 Eur bez DPH. Pri vyhodnotení, či trovy právneho zastúpenia boli v odvolacom konaní
navrhovateľom vynaložené účelne, vychádzal odvolací súd z aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu

SR, ktorý v odôvodnení svojich rozhodnutí 6Mcdo/5/2013 zo dňa 19.03.2014 a 6Mcdo/9/2013 zo dňa
20.06.2014 uviedol, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach,
kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch
v SR, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde.Akoodvolacísúdzistil,podanianavrhovateľavprejednávanejvecimajúcharakterformulárovýchpodaní,
ktoré sa v jednotlivých konaniach vedených na súdoch v Slovenskej republike riešia individualizáciou

odporcu a výšky uplatňovanej pohľadávky, avšak čo do obsahu vyjadrení ostávajú totožné. Úkony
právneho zástupcu tak neobsahujú špecifický individuálny vklad poskytovateľa právnej služby a ostávajú
vo forme čisto administratívnej záležitosti. Ako je uvedené aj v cit. rozhodnutiach Najvyššieho súdu
SR, v konaniach v ktorých účastník podáva všeobecne formulované (formulárové) vyjadrenia sú súdy
povinné konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie

účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo, čím nie je účastníkovi odňatá možnosť zvoliť si v
konaní právneho zástupcu. Rozhodnutie o neúčelnosti trov konania sa týka posúdenia skutočnosti, či
účelom vykonaných úkonov právnej služby bolo nadobudnutie práva na zaplatenie právneho zastúpenia
alebo účelom bolo primárne poskytnutie právnej služby zastúpenému účastníkovi, ktorý by bez využitia
týchto služieb v konaní nebol úspešný. V prípade tzv. hromadných vecí (konaní v skutkovo a právne
totožných právnych sporoch) sa účelným javí poskytnutie právnej služby v tých prípadoch, kedy je

vyjadrenie vypracované právnym zástupcom účastníka individualizované, osobitne reaguje na špecifiká
prebiehajúceho konania a obsahuje nové skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci
samej. V prejednávanej veci malo podanie právneho zástupcu navrhovateľa v odvolacom konaní
charakter všeobecných formulárových vyjadrení, preto ho nie je možné označiť ho za individualizované.
Z týchto dôvodov odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.