Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. jún 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9C/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115233107
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:1115233107.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu Š. X., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom Š. XX, F., právne zastúpený JUDr. František Svatuška, advokát so sídlom Námestie
slobody25,Humenné,protižalovanémuSlovenskárepublika,vmenektorejkonáGenerálnaprokuratúra
Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 581,57 eur v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou o náhradu škody podanou na súde dňa 31.12.2015 domáhal zaplatenia 581,57

eur a trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ v F. zo dňa 30.07.2012, Č.: K.- XXX/HE-
F.-XXXX bolo začaté voči žalobcovi trestné stíhanie a bolo mu vznesené obvinenie pre prečin krádeže
podľa§212ods.2písm.e)Trestnéhozákona.Protitomutouzneseniupodalžalobcasťažnosť,ktorábola
zamietnutá uznesením prokurátora zo dňa 23.08.2012, sp. zn. XPv XXX/XX-X ako nedôvodná. Okresný
prokurátorvF.podaldňa11.10.2012naOkresnomsúdeF.nažalobcuobžalobupreprečinkrádežepodľa

§ 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona. Okresný súd F. rozsudkom zo dňa 20.03.2013, sp. zn. XT XXX/
XXXX žalobcu ako obžalovaného spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že skutok nespáchal. Proti tomuto
rozsudku podal odvolanie prokurátor, ktoré Krajský súd v R. uznesením zo dňa 24.07.2013 zamietol.
Žalobca uhradil dňa 24.10.2012 zálohu za právne služby vo výške 30,00 Eur a následne dňa 25.07.2013
zvyšok odmeny advokáta za právne služby vo výške 551,57 Eur. Celkovo uhradil žalobca advokátovi H..
A. Y., ako obhajcovi v tomto trestnom konaní sumu 581,57 Eur. V zmysle § 18 ods. 1 zák. č. 514/2003
Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli

v tomto konaní, pričom súčasťou trov konania sú v zmysle § 18 ods. 3 zák. č. 513/2004 Z. z. aj trovy
právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie.
Vzhľadom na to, že poverený príslušník policajného zboru začal trestné stíhanie a vzniesol obvinenie
proti žalobcovi, pričom prokurátor nevyhovel sťažnosti žalobcu a túto zamietol ako nedôvodnú, takéto
rozhodnutia ako aj postup považuje žalobca ako nezákonné rozhodnutia orgánov štátu z dôvodu, že
bol následne rozhodnutím súdu spod obžaloby oslobodený. Na základe týchto nezákonných rozhodnutí
vzniklo žalobcovi právo na náhradu škody voči štátu, ktorú si uplatnil vo výške 581,57 Eur, ktorá mu

vznikla v dôsledku úhrady trov obhajoby vo vyššie uvedenom trestnom konaní. V zmysle § 15 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z. z. si žalobca dňa 18.07.2014 podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím v mene Slovenskej republiky na
príslušnom orgáne verejnej moci, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zmysle § 4 ods.1 písm. b) bod 1 zák. č. 514/2003 Z. z. Ministerstvo vnútra SR žiadosť odstúpilo Generálnej prokuratúre
SR, táto žiadosť odstúpila Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré žiadosť opätovne odstúpilo Generálnej
prokuratúre SR.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.03.2017 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a navrhol
ju zamietnuť. Podľa ustálenej judikatúry, ak dôjde k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby, za
nezákonné rozhodnutie sa považuje uznesenie o vznesení obvinenia. Vychádzajúc analogicky z nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 163/2013 zo dňa 13.11.2013, za nezákonné

však nie je možné automaticky považovať každé uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré neviedlo k
právoplatnémuodsúdeniuobžalovaného.Vtejtoveciabsentujesplneniehneďprvejzpodmienokapreto
neexistuje právny titul (právny základ) pre uplatnený nárok - pretože uznesenie o vznesení obvinenia
Č.:K.-XXX/HE-F.-XXXX zo dňa 30.7.2012 nie je nezákonným rozhodnutím. Pre vznesenie obvinenia
je postačujúci odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba a toto bolo v danej trestnej
veci splnené. Trestné stíhanie v trestnej veci žalobcu bolo začaté a obvinenie mu bolo vznesené na

základe trestného oznámenia T. distribučnej, a.s., X.. Pracovníci tejto spoločnosti zistili, že v období od
9.2.2012 do 13.6.2012 došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie na odbernom mieste v F. na
Š. ul. XXXX/XX, a to tým spôsobom, že vývod z hlavného ističa, ktorý mal byť napojený na elektromer
bol odpojený a namiesto neho bol napojený vodič, ktorý išiel mimo elektromera priamo na vývodovú
svorkovnicu napájania do bytu žalobcu. Tým dochádzalo k odberu elektrickej energie mimo elektromer.

Na základe uvedeného trestného oznámenia bol zmysle § 206 ods. 1 Tr. por. dostatočne odôvodnený
záver, že žalobca spáchal prečin, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie a bolo mu vznesené obvinenie.
Z trestného oznámenia a z dôkazov zabezpečených pred začatím trestného stíhania (výsluch žalobcu v
procesnom postavení podozrivého, výsluch jeho manželky a pracovníka T., a.s. T. X., fotodokumentácie
a záznamu z kontroly), vychádzala aj Okresná prokuratúra F. pri zamietnutí sťažnosti žalobcu proti

uzneseniu o vznesení obvinenia podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnej. Ak sú splnené
podmienky podľa § 206 ods. 1 Tr. por. na vznesenie obvinenia konkrétnej osobe, t. j. ak je dostatočne
odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt je povinný vzniesť obvinenie tejto
osobe. Poukázal napr. aj na právnu vetu, ktorá bola uverejnená v Zbierke stanovísk NS a súdov SR
č. 2/2016 pod č. 19 z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2To 13/2015 zo dňa 26.3.2015

(rozhodnutie č. 19 zo Zbierky stanovísk NS a súdov SR č. 2/2016). V čase vydania uznesenia o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia žalobcovi (a napokon aj v súdnom konaní) bol preukázaný
nezákonný zásah do elektromera a tiež bolo preukázané, že odber elektrickej energie mimo elektromera
sa týkal bytu žalobcu. Na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi tak boli v čase jeho vydania
splnené všetky zákonom určené podmienky podľa § 206 ods. 1 Tr. por. a z tohto dôvodu uznesenie o

vznesení obvinenia nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti nemu. Ani ďalšími procesnými úkonmi
v prípravnom konaní nebolo nepochybne preukázané, že skutok nespáchal žalobca. Pri existencii dvoch
skupín dôkazov (v prospech, aj v neprospech žalobcu), nemohol prokurátor zastaviť trestné stíhanie
žalobcupodľa§215ods.1písm.c/Tr.por.ajedinýmmožnýmspôsobomskončeniaprípravnéhokonania
bolo podanie obžaloby na žalobcu. S poukazom na uvedené, Okresná prokuratúra F. sa zamietnutím

sťažnosti a podaním obžaloby na žalobcu na súd, nedopustila ani nesprávneho úradného postupu.
Trestné stíhanie proti žalobcovi, vedené v mene štátu orgánmi činnými v trestnom konaní, bolo legitímne
a štátu nie je možné uprieť legitímny záujem na vedení trestného konania proti konkrétnej osobe, ak
bolo podozrenie zo spáchania trestného činu. O tom, či sa obžalovaný uznáva za vinného alebo či
sa spod obžaloby oslobodzuje, je oprávnený rozhodnúť iba súd - § 2 ods. 4 a § 284 ods. 1 Tr. por.

Súdy v trestnom konaní oslobodili žalobcu spod obžaloby aplikujúc zásadu in dubio pro reo. Aj v konaní
pred súdom v danej trestnej veci existovali dve skupiny dôkazov. Dôkazné požiadavky v konaní pred
súdom, ktoré musia byť splnené na to, aby mohla byť osoba uznaná vinnou (obvykle označované ako
dôkaz nad rozumnú pochybnosť), sa odlišujú od dôkazných požiadaviek, ktoré musia byť splnené pre
to, aby mohla byť osoba trestne stíhaná (pre trestné stíhanie postačuje dôvodné podozrenie, že osoba

spáchala trestný čin). Zásada in dubio pro reo bola v trestnej veci žalobcu aplikovaná iba preto, že súdy
vykonané dokazovanie vyhodnotili inak ako prokurátor a nemali nad všetky pochybnosti preukázané, že
skutok spáchal žalobca. Súdy uverili obhajobe žalobcu, že skutok nespáchal. Za nezákonné rozhodnutie
možno považovať iba také rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré už v čase jeho vydania nemalo
zákonný podklad. Uznesenie o vznesení obvinenia Č.T.:K.-XXX/HE-F.-XXXX zo dňa 30.7.2012 atribúty

nezákonného rozhodnutia nespĺňa, aj keď bol žalobca spod obžaloby oslobodený. Žalobca v žalobe
nepreukázal, že by v trestnom konaní, ktoré bolo proti nemu vedené, postupoval niektorý z orgánov
činných v trestnom konaní v rozpore so základnými zásadami trestného konania, vyjadrenými v § 2
Tr. por. Postup povereného príslušníka PZ, aj postup prokuratúry, bol štandardný, v medziach zákonaa uznesenie o vznesení obvinenia, ani uznesenie o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení
obvinenia, neboli zrušené podľa § 363 a nasl. Tr. por. Základným predpokladom pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je preukázanie toho, že škoda bola spôsobená

v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia alebo v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Keďže
v tejto veci neexistuje nezákonné rozhodnutie (a ani nesprávny úradný postup), uplatnený nárok na
náhradu škody z titulu uznesenia o vznesení obvinenia Č.:K.- XXX/HE-F.-XXXX zo dňa 30.7.2012 je
nedôvodný. Skutočnosť, že žalobca uhradil H.. A. Y. trovy obhajoby v trestnom konaní v sume 581,57
eur, t. j. v súvislosti s trestným konaním mal výdavky v uvedenej výške, nezakladá automaticky nárok na

náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Tieto výdavky žalobcovi totižto, v nadväznosti na to, čo
je už vyššie uvedené, nevznikli v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia (§ 5 ods. 1, ods. 3 zákona
č. 514/2003 Z. z.). Právny poriadok Slovenskej republiky neobsahuje mechanizmus, ktorým by bolo
možné v prípade oslobodenia spod obžaloby obvinenému (obžalovanému) uhradiť trovy vynaložené na
jeho obhajobu. Obhajoba žalobcu v trestnom konaní nebola povinnou obhajobou podľa § 37 Tr. por.
Neopodstatnene extenzívnym výkladom zákona č. 514/2003 Z. z. nie je možné obchádzať expressis

verbis znenie iného zákona (ust. § 553 ods. 1 Tr. por., časť vety za bodkočiarkou).

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom
spise a z nich najmä: vyčíslením trov obhajoby zo dňa 25.7.2013, príjmovým pokladničným dokladom
zo dňa 24.10.2012 a zo dňa 25.7.2013, žiadosťou na predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody zo dňa 18.7.2014 adresovanou Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, odstúpením žiadosti
zo dňa 24.7.2014 Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, postúpením žiadosti zo dňa 4.8.2014
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, postúpením žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody zo dňa 19.8.2014 Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky a s obsahom súdneho
spisu tunajšieho súdu sp. zn. XT/XXX/XXXX a zistil tento skutkový stav.

5. Uznesením Obvodného oddelenia PZ v F. Č.: K.-XXX/HE-F.-XXXX zo dňa 30.7.2012 bolo žalobcovi
vznesené obvinenie pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona na podklade tých
skutočností, že v dobe od 9.2.2012 do 13.6.2012 neoprávnene odoberal elektrickú energiu na odbernom
mieste v F. na ul. Š. č. XXXX/XX tým spôsobom, že vývod z hlavného ističa, ktorým mal byť napojený

elektromer, odpojil a namiesto neho napojil vodič, ktorý išiel mimo elektromera priamo na vývodovú
svorkovnicu napájania do bytu odberateľa Š. X., čím takto dochádzalo k odberu elektrickej energie mimo
elektromer, v množstve 8625 kWh a pre T. distribučnú a.s. so sídlom na J. ulici č. XX v X. spôsobil škodu
vo výške 455,59 eur.

6. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry F. zo dňa 23.8.2012 XPv XXX/XX-X podľa § 193 ods.
1 písm. c) Trestného poriadku bola sťažnosť žalobcu zamietnutá ako nedôvodná.

7. Dňa 11.10.2012 bola na Okresnom súde F. podaná obžaloba Okresnej prokuratúry F. na žalobcu pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona.

8. Rozsudkom Okresného súdu F. č.k. XT/XXX/XXXX-XX zo dňa 20.3.2013 súd oslobodil žalobcu spod
obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku z dôvodu, že skutku sa nedopustil.

9. Krajský súd v R. uznesením sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 24.7.2013 podľa § 319 Trestného poriadku

zamietol odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu F. sp. zn. XT/XXX/XXXX zo
dňa 20.3.2013.

10. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 24.10.2012 súd zistil, že žalobca zložil zálohu trov
právneho zastúpenia vo výške 30,- eur a z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 25.7.2013, že

zaplatil odmenu za právne služby vo veci XT/XXX/XXXX vo výške 551,57 eur H.. A. Y., advokátovi.

11. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 18.7.2014 žalobca žiadal
nahradiť škodu, ktorá je predmetom tohto konania od žalovaného. Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky dňa 24.7.2014 odstúpilo žiadosť Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky dňa 4.8.2014 postúpila žiadosť Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej
republiky. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky postúpilo žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody dňa 19.8.2014 Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky listom zo dňa 3.9.2014 žalobcovi oznámila, že nie je orgánom verejnejmoci, ktorý by bol príslušný na prerokovanie podanej žiadosti z dôvodu, že Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky podanou žiadosťou disponuje, nie je dôvod na jej opätovné postúpenie.

12. Uznesením zo dňa 1.3.2017 Okresný súd U. Z. rozhodol tak, že na strane žalovaného bude ďalej
pokračovať v konaní so Slovenskou republikou, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky.

13. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

14. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(ďalej len ,,zákon č. 514/2003 Z.z.“), tento zákon upravuje a)
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b)

zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú
orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c)predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody a právo na regresnú náhradu.

15. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za

podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a)nezákonným rozhodnutím, .......................................................................................
b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom. ..............................................................................
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

16. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1,koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní alebo správnom konaní.

17. Podľa § 5 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom
konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

18. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,

ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa.

19. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

20. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán

písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému ajúrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

21. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

22. Podľa § 18 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne

vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a
inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie
zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s

nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú
účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena
advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
pred príslušným orgánom.

23. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

24. Predmetom uplatneného nároku je náhrada škody z titulu zodpovednosti štátu za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla s právnym zastúpením v trestnom konaní celkom vo výške 581,57 eur, ktorej výška

škody nebola v konaní sporná.

25. Zmyslom a účelom Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je
ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 ústavy podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých
bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr
posúdené ako nezákonné.

26. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti s nezákonným rozhodnutím vydaným v

trestnom konaní z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu F. č. k. XT/XXX/XXXX-XX zo dňa 20.03.2013
bol spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodený z dôvodu, že súd dospel k
záveru, že skutku sa žalobca nedopustil. Krajský súd v R. uznesením sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa
24.07.2013 podľa § 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu F. sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 20.03.2013. Rozsudok o oslobodení spod obžaloby

nadobudol právoplatnosť dňa 24.07.2013.

27. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť
kumulatívne splnené tieto podmienky: 1. existencia nezákonného rozhodnutia, 2.vznik škody a
3.príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

28. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 194/2010 zo dňa 30.03.2011 uviedol:
29. ,,V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením)
trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto
zásada bola vyjadrená už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody

spôsobenej štátnym orgánom v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“).
Rozhodovaniesúdovpodľatohtozákonasaustálilomedziinýmnanázore,žeten,protikomubolotrestné
stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969
Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (R 35/1991). Na to

nadviazal záver, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby
oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov, podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb.
zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj
vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom,vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby (viď bližšie R 70/1994). Na podstate týchto právnych záverov,
ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k prípadom škôd vzniknutých za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb.,
zotrváva súdna prax aj po prijatí zákona č. 514/2003 Z.z.

30. Zákon č. 514/3003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa
nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní
porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného
orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania.
31. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo

vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o
väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo
rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému
orgánu (§ 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.).
32. I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. je zrušenie alebo zmena

právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej
úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym
či nezákonným zásahom štátu bola odčinená (viď bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 uznesením občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 6. decembra 2010 navrhnuté na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a

rozhodnutí súdov Slovenskej republiky). Zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne neupravuje nárok na náhradu
škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra dospela k záveru, že ide o
špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri
ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za
škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia

o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo
oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné
stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na
(ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný
výsledok trestného stíhania.“

33. Zásadnou námietkou žalovaného bolo, že absentuje nezákonného rozhodnutie , ktorým uznesenie
o vznesení obvinenia nie je.

34. V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením)

trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Z
hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania, vznesení
obvinenia má oslobodenie spod obžaloby, ak takému rozhodnutiu došlo pretože sa nenaplnil predpoklad
o spáchaní trestného činu obžalovaným, rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Takýto právny záver vyplýva aj z rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/15/2009 z 18.10.2010, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2014, ako aj z vyššie citovaného
rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 194/2010 zo dňa 30.03.2011.

35. V danom prípade žalobca bol spod obžaloby oslobodený právoplatne, a preto súd je toho názoru,

že aj takýto výsledok trestného konania je možné považovať za nezákonné rozhodnutie, lebo nebolo
preukázané, že skutok spáchal, a teda podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo. Ak
trestné stíhanie konkrétnej osoby skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod,
pre ktorý sa tak stalo, uznesenie, ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie je potrebné považovať
za takýchto okolností vždy za nezákonné a zasahujúce do základných práv jednotlivca. Ústavný súd

zhodne s judikatúrou súdov poukázal na to, že v materiálnom právnom štáte musí štát niesť objektívnu
zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ak nimi zasiahol do základných práv občana. Pre posúdenie
nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce ako
orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom
konaní potvrdilo (nález ÚS SR sp. zn. I ÚS 540/2016 zo dňa 13.12.2016).

36. Súd je toho názoru, že boli splnené podmienky vzniku nároku na náhradu škody žalobcu voči
štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a to existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná
súvislosť.37. Žalobca súdu predložil príjmové pokladničné doklady, z ktorých má súd za preukázané, že
žalobca zaplatil svojmu advokátovi odmenu za právne zastupovanie v trestnom konaní. Z príjmových
pokladničných dokladov, ktoré predložil súdu žalobca vyplýva, že dňa 24.10.2012 žalobca zložil zálohu

pre právneho zástupcu vo výške 30 eur a dňa 25.07.2013 zaplatil sumu 551,57 eur.

38. Podaním zo dňa 25.07.2013 si právny zástupca žalobcu vyčíslil trovy obhajoby vo výške 581,57
eur, titulom jeho obhajoby v trestnom konaní, celkovo za 7 úkonov právnej pomoci, túto sumu žalobca
právnemu zástupcovi aj v celom rozsahu uhradil. Zaplatením náhrady titulom trov obhajoby došlo k

zmenšeniu majetku žalobcu. Žalobcovi vznikla škoda predstavujúca vynaložené finančné prostriedky na
svoju obhajobu v trestnom konaní prostredníctvom splnomocneného advokáta. Podľa § 18 zákona č.
514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému
vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Súčasťou trov konania sú aj trovy
právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie,
ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta.

39.Súdztrestnéhospisupreskúmalvyúčtovanietrovprávnehozastúpeniažalobcuvtrestnomkonaníza
poskytovanie právnych služieb a zistil, že všetky tieto úkony právneho zastúpenia súhlasia s vyčíslením
trov obhajoby zo dňa 25.07.2013. Odmena za zastupovanie bola určená ako tarifná odmena advokáta
v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

40. Súd všetky úkony právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené a nevyhnutné. V konečnom
dôsledku to viedlo aj k oslobodeniu žalobcu spod obžaloby pre trestný čin, pre ktorý bol stíhaný.

41. Nepochybne je daná aj príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody,
pretože nebyť uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia žalobcovi a následne podania
obžaloby, trovy obhajoby v trestnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XT/XXX/XXXX by
žalobcovi neboli vznikli.

42. Predpoklady uplatneného nároku na náhradu škody žalobcu voči štátu boli v konaní preukázané v
súlade s ust. § 3, § 6 ods. 1, § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.

43. Súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú, preto v celom rozsahu vyhovel žalobe a zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi škodu titulom zaplatenia trov obhajoby vo výške 581,57 eur.

44. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

45. Vzhľadom na žiadosť žalovaného, súd uložil lehotu na plnenie 30 dní od právoplatnosti rozsudku,

ktorú odôvodnil v prípade neúspechu žiadosťou Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o
poskytnutie finančných prostriedkov z rezortu Ministerstva financií Slovenskej republiky a v takomto
prípade nemožnosťou zabezpečenia finančných prostriedkov v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov
konania proti neúspešnému žalovanému.

47. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262
CSP, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.