Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2019

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 6T/42/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211010498
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:7211010498.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Lokšu, prísediacich Kataríny

Prazňákovej a Alžbety Kabátovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.9.2019 v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
I. C., nar. X.X.XXXX v J.,
bytom J., ul. D.. I. č. XX,
toho času ÚVV a ÚVTOS Košice, Floriánska 18, Košice
invalidný dôchodca;

j e v i n n ý, ž e

- od 20.3.2009 do 6.4.2009 v Košiciach, pred OC CASSOVIA pod zámienkou dovozu dvoch motorových
vozidiel zn.: J. X3 zo zahraničia, vylákal od poškodeného E. J. 8.190,- € ako zálohu na kúpu týchto
vozidiel, pričom motorové vozidlá mu v lehote do 30.4.2009 nedodal, peniaze nevrátil a tieto použil pre
svoju potrebu;

- dňa 16.7.2009 v Košiciach, na parkovisku pred predajňou HONDA v Košiciach, pod zámienkou dovozu
motorových vozidiel PEUGEOT 308, AUDI A4 a dvoch štvorkoliek vylákal od C. Y. 18.850,- € s tým, že
motorové vozidlá mu dodá do 2.8.2009 čo však neurobil, peniaze poškodenému nevrátil a tieto použil
pre svoju potrebu;
t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu;

t ý m s p á c h a l
opakovaný prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 148 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 35 ods. 2 Trestného zákona (účinného do 31.12.2005)
na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a) Trestného zákona (účinného do 31.12.2005) pre účely výkonu trestu súd
zaraďuje obžalovaného do I. nápravnovýchovnej skupiny (do ústavu s minimálnym stupňom stráženia).
Podľa § 35 ods. 3 Trestného zákona (účinného do 31.12.2005) súd zrušuje výroky o treste uloženého
obžalovanému
- rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 1T/121/2006 zo dňa 23.9.2009 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Prešov, sp. zn. 2To/87/2009 zo dňa 25.11.2010, ktorým mu bol uložený podľa § 148 ods.
4 Trestného zákona (účinného do 31.12.2005) trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov so zaradením

do I. nápravnovýchovnej skupiny;- rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn.: 3T/56/2009 zo dňa 1.12.2010, ktorým mu bol uložený
podľa §221 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov so zaradením do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia;

výroky o treste, ktorými obžalovanému bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom k
rozsudku Okresného súdu Humenné, sp. zn. 1T 121/2006 zo dňa 23.9.2009 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Prešov, sp. zn. 2To 87/2009 zo dňa 25.11.2010, a to:
- rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn.: 4T/113/2010 zo dňa 9.3.2011,
- rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn.: 1T/157/2010 zo dňa 28.9.2011;

- trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn.: 7T/95/2013 zo dňa 11.6.2013,
ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ na zmenu, ku ktorej zrušením
došlo, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovaného nahradiť poškodenému E. J.,
nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, E. okres T. - M.kodu vo výške 3.000,- Eur a poškodenému C. Y., nar.

X.X.XXXX, bytom D. č. XXX okres G. škodu vo výške 11.000,- Eur, vzhľadom na to, že časť škody
obžalovaný poškodeným uhradil.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal v trestnej veci obžalovaného I. C. obžaloby pre prečin
podvodupodľa§221ods.1,ods.2 Trestnéhozákona,ktorýmalobžalovanýspáchaťtak,akojeuvedené

vo výroku.
Z obsahu spisu je zrejmé, že okresný súd v prejednávanej veci už raz rozhodol rozsudkom dňa
16.6.2015, proti ktorému sa obžalovaný odvolal. Na podklade podaného odvolania Krajský súd v
Košiciach uznesením sp. zn. 8To/88/2015 zo dňa 9.11.2015 zrušil napadnutý odsudzujúci rozsudok a
vec vrátil okresnému súdu na nové konanie pre procesné chyby spočívajúce v porušení ustanovenia §

171 ods. 2 Tr. por., § 172 ods. 1 Tr. por. a § 277 ods. 5 Tr. por.. Krajský súd okresnému súdu vytýkal,
že vyhlásený rozsudok nebol v doslovnom znení uvedený v zápisnici o hlavnom pojednávaní a najmä
že nevykonal celé hlavné pojednávanie v senáte, ale uspokojil sa s vyjadrením obžalovaného, že po
pribratí senátu netrvá na opakovaní úkonov, ktoré boli vykonané pred samosudcom.
Pochybenie vytýkané krajským súdom okresný súd odstránil tým, že vykonal odznova hlavné

pojednávanie v senáte a dôsledne dbal na to, aby vyhlásený rozsudok bol v súlade s jeho písomným
vyhotovením.
Na hlavnom pojednávaní bolo po zrušení predchádzajúceho rozsudku vykonané dokazovanie
výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodených, svedkov, prečítaním listinných dôkazov a správ v
rozsahu uvedenom v obžalobnom návrhu prokurátora s tým, že boli prečítané aktuálne dôkazy týkajúce

sa osoby obžalovaného a trestné rozhodnutia, ktoré mali súvislosť s výrokom o treste.
Obžalovaný I. C. v prípravnom konaní spáchanie trestných činov priznal. Na hlavnom pojednávaní
vyhlásil, že je nevinný. Do vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku spáchanie trestného činu popieral.
Po vykonaní hlavného pojednávania po zrušení predchádzajúceho rozsudku v novom zložení senátu
vypovedal, že si svoju vinu priznáva. Potvrdil, že od poškodených E. J. a C. Y. vylákal peniaze pod

zámienkou dovozu motorových vozidiel, ktoré im nezabezpečil. Uviedol, že si už nepamätá, koľko z
vylákaných peňazí poškodeným vrátil. Zdôraznil, že rozhodnutie Okresného súdu Bardejov týkajúce sa
jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, bolo po jeho odvolaní zrušené. V súčasnosti vykonáva
trest odňatia slobody v ÚVTOS Košice. Dodal, že má ešte 6 neskončených trestných stíhaní.
Poškodený E. J. v inkriminovanom čase bol vedúcim predajne K. v OC Cassovia. Obžalovaného spoznal

ako zákazníka, ktorý v ich predajni nakupoval pravidelne, pričom jeho nákupy elektrospotrebičov boli v
hodnote niekoľko miliónov korún. Pri tom sa mu obžalovaný ponúkol, že vie zohnať lacnejšie motorové
vozidlá ako predseda bežeckého klubu. Tvrdil, že autá dostal ako sponzorský príspevok a že vie ich
predať lacnejšie. Dohodli sa na tom, že mu zoženie 2 nové motorové vozidlá zn. BMW X 3 s tým, že
mu vyplatí zálohu vo výške 8.190,- Eur. K tejto skutočnosti došlo, priniesol mu zmluvu, na ktorej mal

podpis overený u notára. Obžalovaný sa zaviazal zabezpečiť motorové vozidlá do 30.4.2009. Keďže
obžalovaný svoj záväzok nesplnil, žiadal ho o vrátenie peňazí. Obžalovaný mu spočiatku peniaze vracal
v menších čiastkach po 100,- až 200,- Eur. Neskôr si zmenil telefónne číslo a nebol s ním v kontakte. Z
uvedených dôvodov na neho podal trestné oznámenie. V súčasnosti mu dlhuje ešte 3.000,- Eur, keďže
v priebehu predchádzajúceho hlavného pojednávania mu určitú časť dlhu doplatil.Poškodený C. Y. popísal spôsob spáchania skutku podobne. Vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že
jeho dôveru si obžalovaný získal tým, že mu najprv predal lyžiarsku výstroj aj televízor asi za 40% ich
hodnoty. Neskôr mu sľúbil, že mu zoženie motorové vozidlá zn. Peugeot 308, Audi A4 a dve terénne

štvorkolky. Za týmto účelom obžalovanému pri predajni KTM v Košiciach odovzdal 18.850,- Eur, kde
neskôr od obžalovaného prevzal jednu štvorkolku. Keďže na nej došlo k poruche, štvorkolku doniesol
do predajne za účelom vykonania opravy. V predajni mu ju však odmietli vrátiť späť s tým, že za tento
tovar bola zaplatená iba záloha, nebola vyplatená celá kúpna cena.
Po uplynutí času, do ktorého mu mal obžalovaný dodať motorové vozidlá, sa poškodený snažil

obžalovaného kontaktovať. Kontakt s ním bol sťažený v tom, že si obžalovaný neustále menil telefónne
čísla. Pri náhodnom stretnutí v Prešove mu obžalovaný sľúbil, že vozidlá dodá, alebo mu vráti peniaze.
7.850,- Eur poškodenému obžalovaný vrátil, avšak stále mu dlhuje 11.000,- Eur.
K trestnej činnosti mali vzťah aj vykonané listinné dôkazy, najmä potvrdenia o prevzatí peňazí
obžalovaným s uvedením doby splnenia jeho záväzku.
Zo znaleckého posudku o vyšetrení duševného stavu obžalovaného je zrejmé, že obžalovaný trpí

na nešpecifickú organickú poruchu osobnosti a správania zapríčinenú disfunkciou mozgu, ktorá sa
prejavuje znížením intelektu, pamäti, poruchami afektivity a správania. Nejedná sa však o duševnú
chorobu v zmysle psychózy.
V čase spáchania skutkov obžalovaný bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a svoje
protiprávne konanie ovládať.

Ďalšie dôkazy vykonávané na návrh obhajoby pred zrušením predchádzajúceho rozsudku súd
nepovažoval za potrebné opakovať aj v konaní pred senátom. S prihliadnutím na vyjadrenie
obžalovaného, ktorý nežiadal vykonať ďalšie skôr navrhované dôkazy, preto bolo dokazovanie v rozsahu
potrebnom na rozhodnutie vykonané a dokazovanie bolo vyhlásené za skončené.
Intervenujúca prokurátorka v záverečnej reči navrhla, aby po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd

obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia a rozhodnúť aj o uplatnených nárokoch poškodených na náhradu
škody v tom význame, aby súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenému E.ovi J. sumu 3.000,-
Eur a poškodenému C.ovi Y.ovi sumu 11.000,- Eur.
Obhajoba obžalovaného I. C. navrhla, aby ho súd spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry

Košice II oslobodil z dôvodov uvedených v § 285 písm. b) Tr. poriadku. Podľa názoru obhajoby
obžalovanému nebol preukázaný úmysel od počiatku svoje záväzky voči poškodeným nesplniť, čo
je základným znakom zločinu podvodu. Tiež poukázala na závery znaleckých posudkov týkajúcich
sa vyšetrenia duševného stavu obžalovaného, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný trpel organickou
poruchou mozgu, jeho inteligencia je na podpriemernej úrovni a podľa názoru obhajoby by nedokázal

zosnovať takúto trestnú činnosť. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že obžalovaný svoju totožnosť
nezatajoval, prevzatie peňazí písomne poškodeným potvrdil, čím je možné preukázať, že nemal úmysel
vo svojom konaní ich uviesť do omylu. Vráteniu peňazí však obžalovanému zabránila skutočnosť, že bol
vzatý do väzby, a preto objektívne svoje dlhy voči poškodeným uhradiť nemohol.
Obžalovaný I. C. v záverečnej reči ohľadom spáchanej trestnej činnosti vyjadril svoju ľútosť. Zdôraznil,

že pre iných "klientov" takto zohnal 55 áut.
Na podklade vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že skutok sa stal a že ho spáchal
obžalovaný, ktorý svojím konaním naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, po stránke objektívnej aj subjektívnej. Objektívna stránka je
daná tým, že obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu

a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Subjektívna stránka je preukázaná vo forme priameho
úmyslu.
Zo spáchania trestného činu je obžalovaný usvedčený výpoveďou svedkov C. Y. a E. J.. Títo potvrdili,
že pod zámienkou zabezpečenia motorových vozidiel vo výhodných cenách odovzdali obžalovanému
finančné zálohy, pričom obžalovaný svoj záväzok nesplnil a peniaze im nevrátil. Tieto začal poškodeným

splácať až po začatí trestného stíhania.
Usvedčujúce výpovede poškodených obžalovaný nespochybňuje. Jeho obhajoba, že tak konal preto,
lebo bol oklamaný však preukázaná nebola. Podstatou podvodného konania obžalovaného bolo, že
poškodeným najprv výhodne ponúkol lacnejší tovar, čím si získal ich dôveru a keď prevzal vyššie sumy
peňazí, od splnenia svojho záväzku pod rôznymi zámienkami ustúpil. Obžalovaný si trestnou činnosťou

zabezpečoval prostriedky pre svoju osobnú potrebu, o čom svedčia odsudzujúce rozhodnutia, ktoré boli
na hlavnom pojednávaní oboznámené. Ak mal snahu spôsobenú škodu uhradiť, tak iba z prostriedkov,
ktoré mohol získavať páchaním ďalšej trestnej činnosti.Osobu obžalovaného súd hodnotil na základe vyžiadaných správ, hodnotení, odpisu jeho registra trestov
a predchádzajúcich trestných rozhodnutí. Obžalovaný je hodnotený z miesta bydliska všeobecne. Do
spáchania skutkov uvedených vo výroku bol 4 krát odsúdený.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadol na osobu páchateľa, spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj na možnosti
nápravy obžalovaného.
Tiežbolopotrebnézohľadniťajdobuvyhláseniarozsudku,ktorýbolodsúdenémuvyhlásenýpospáchaní
prejednávaných trestných činov v iných trestných veciach a dobu účinnosti Trestného zákona, ktorý sa

k tomuto rozsudku vzťahoval a to vo forme uloženia súhrnného trestu.
Podľa § 35 ods. 2 Trestného zákona (účinného do 31.12.2005) ak súd odsudzuje páchateľa za trestný
čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný
čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. (Ak súd odsudzuje páchateľa
za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa
vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný).

Podľa § 35 ods. 3 Trestného zákona (účinného do 31.12.2005) spolu s uložením súhrnného trestu súd
zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrokobsahovonadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnný
trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.
Súhrnný trest má dodatočne odstrániť ujmu páchateľa v prípade, ak sa dopustí v súbehu viac trestných

činov a je právoplatne odsúdený len za niektorý z nich a tým bol zbavený práva, aby pri ukladaní trestu
za všetky jeho trestné činy sa použil inštitút úhrnného trestu.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu preto súd prihliadol na rozsudok Okresného súdu Humenné, sp.
zn. 1T 121/2006 zo dňa 23.9.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 2To 87/2009
zo dňa 25.11.2010, ktorým mu bol uložený za trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods.

4 Trestného zákona (účinného do 31.12.2005) trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov so zaradením
do I. nápravnovýchovnej skupiny a rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn.: 3T/56/2009 zo dňa
1.12.2010, ktorýmbolobžalovanémuuloženýpodľa§221ods.1Trestnéhozákonauloženýtrestodňatia
slobody vo výmere 9 mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Na výrok o treste uložený obžalovanému vo veci Okresného súdu Humenné, sp. zn. 1T 121/2006 však

obsahovo nadväzovali aj výroky, o treste, ktorými obžalovanému bolo upustené od uloženia súhrnného
trestu a to rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn.: 4T/113/2010 zo dňa 9.3.2011, rozsudkom
Okresného súdu Humenné sp. zn.: 1T/157/2010 zo dňa 28.9.2011 a trestným rozkazom Okresného
súdu Kežmarok, sp. zn.: 7T/95/2013 zo dňa 11.6.2013.
Za vyššie uvedenú trestnú činnosť bolo potrebné uložiť súhrnný trest za trestný čin najprísnejšie trestný,

čo je v prejednávanom prípade trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 4 Trestného
zákona (účinného do 31.12.2005).
Obžalovanému súd preto uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov. Keďže pred spáchaním
trestných činov uvedených vo výroku nebol vo výkone trestu odňatia slobody, podľa § 39 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona (účinného do 31.12.2005) pre účely výkonu trestu súd zaradil obžalovaného do

I. nápravnovýchovnej skupiny (t.č. ústavu s minimálnym stupňom stráženia).
Podľa § 35 ods. 3 Tr. zákona (účinného do 31.12.2005) súd zároveň zrušil výrok o treste a spôsobe
jeho výkonu uloženého obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn.: 3T/56/2009 zo
dňa 1.12.2010, rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 1T 121/2006 zo dňa 23.9.2009 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 2To 87/2009 zo dňa 25.11.2010 ako aj všetky rozhodnutia

na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ na zmenu, ku ktorej zrušením došlo stratili podklad.
Prísnejší trest obžalovanému nebolo možné uložiť vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora proti
predchádzajúcemu rozsudku v prejednávanej veci.
Ďalšiu trestnú činnosť obžalovaného je možné posudzovať ako recidívu, ktorá nemá vplyv na
rozhodnutie o treste v prejednávanej veci.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak
bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy
povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku
uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu

morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda
nebola dosiaľ uhradená.
Obaja poškodení si v adhéznom konaní riade uplatnili nárok na náhradu škody, pričom jeho výšku
nakoniec upravili vzhľadom na to, že časť škody im v priebehu trestného stíhania obžalovaný uhradil.Preto súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenému E.ovi J. škodu vo výške 3.000,- Eur a
poškodenému C.ovi Y.ovi vo výške 11.000,- Eur.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom
súdeKošiceII.Oznámenímrozsudkujejehovyhlásenievprítomnostitoho,komutrebarozsudokdoručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.