Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/265/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112215885
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6112215885.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov

Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcov 1/ Q.. W. R., nar. XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom O. O., V. XXX, 2/ Q.. X. R., D.., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom O. O., V.
XXX, 3/ A. V., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom O. O., V. XXX, 4/ H.. X. V., nar. XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom V. XXX, O. O., všetci právne zastúpení URBÁNI & Partners s.r.o., Skuteckého 17,
Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému U. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom B. XX,
O. O., právne zastúpenému Advokátska kancelária MESSINGER & Partners, s.r.o., so sídlom Banská
Bystrica, Skuteckého 13, IČO: 36 860 000, o určenie vecného bremena, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/158/2012- 225 z 16. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobcom 1/, 2/, 3/ a 4/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej
inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“), rozsudkom zo dňa 16. 11. 2017 rozhodol, že žalobcovia 1/, 2/ ako
vlastníci nehnuteľnosti - stavby rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku KN C č. XXXX/
X, pre kat. úz. Y., evidovaného na LV č. XXXX a žalobcovia 3/, 4 ako vlastníci nehnuteľnosti - stavby

rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku KN C č. XXXX/X, pre kat. úz. Y., evidovaného
na LV č. XXXX, majú právo vecného bremena spočívajúce vo vedení kanalizačnej prípojky za účelom
odvádzania odpadových vôd k pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovaného parcely č. KN C č. XXXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, pre kat. úz. Y., evidovaného na LV č. XXXX, v
rozsahu vyznačenom bodmi č. 4, 5, 6, 1, 2 a 11 v pripojenom geometrickom pláne č. 11929430-15/2012
vypracovanom geodetom Štefanom Mojžišom, overenom Správou katastra Banská Bystrica dňa 28. 05.
2012 pod č. 401/2012, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia (I. výrok). O trovách prvoinštančného

konania rozhodol tak, že žalobcovia 1/, 2/, 3/ a 4/ majú nárok na náhradu trov konania od žalovaného,
o výške ktorej rozhodne prvostupňový súd samostatným uznesením (II. výrok).

2. V úvode svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobou sa žalobcovia domáhali určenia
vecného bremena spočívajúceho v povinnosti žalovaného strpieť výkon práva uloženia, vedenia a
užívania kanalizačnej prípojky pre odvádzanie odpadových vôd žalobcov cez jeho pozemok.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 129, § 134 ods. 1, § 151n ods. 1,
§ 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“). Mal za preukázané, že žalobcovia 1/ a
2/ sú vlastníci pozemkov KN č. XXXX/X a č. XXXX/X, žalobcovia 3/ a 4/ pozemkov č. KN č.
XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X, pričom na uvedených pozemkoch sú postavené rodinné domyžalobcov 1/ až 4/, ktoré sú odkanalizované tým spôsobom, že cez nehnuteľnosť vlastnícky patriacu
žalovanému KN č.XXXX/X vedie kanalizačná prípojka, ktorá ústi k verejnej kanalizácii. Žalobcovia
svoju dobrú vieru vykonávať právo vecného bremena pre seba odvodzovali od skutočnosti, že právna

predchodkyňa žalovaného, resp. jej právna predchodkyňa U. W. udelila súhlas s prechodom kanalizácie
od rodinných domov žalobcov cez pozemok jej vlastnícky patriaci, vtedy označený ako parcela č. XXX/
X a zaústením tejto kanalizácie do verejnej kanalizačnej siete na Q. XXX. Na základe uvedeného bol
potom spracovaný Protokol o vytýčení hraníc pozemkov s vytyčovacím nákresom zo dňa 17. 08. 1983,
z ktorých takýto prechod kanalizácie vyplýva. Na základe tejto skutočnosti potom žalobcovia požiadali

o vydanie stavebných povolení na stavbu rodinných domov na pozemkoch ich vlastnícky patriacim a po
vybudovaní rodinných domov boli vydané kolaudačné rozhodnutia, ktoré umožnili tieto stavby užívať.
Rozsah odvodu odpadových vôd prostredníctvom kanalizačnej prípojky cez nehnuteľnosť vlastnícky
patriacej žalovanému bol daný geometrickým plánom Ing. Štefana Mojžiša zo dňa 28. 05. 2012. V konaní
nebolo nijakým spôsobom preukázané a spochybnené, že by dobromyseľnosť žalobcov bola v priebehu
vydržacej doby narušená a to až do zaslania listu od právnej predchodkyne žalovaného žalobcom zo

dňa 30. 03. 2012. Žalobcovia boli držiteľmi výkonu práva vedenia kanalizačnej prípojky cez pozemok
žalovaného. Právo vykonávali po dobu viac ako 10 rokov a nadobudli ho výkonom práva, t. j. vydržaním
v zmysle § 134 OZ. Došlo k splneniu všetkých zákonných podmienok pre vydržanie práva vecného
bremena spočívajúceho v povinnosti žalovaného strpieť prechod kanalizačnej prípojky od rodinných
domov žalobcov k verejnej kanalizačnej sieti cez jeho pozemok.

4.Onárokunanáhradutrovkonaniaprvoinštančnýsúdrozhodolpodľa§255ods.1Civilnéhosporového
poriadku (ďalej aj „CSP“) aplikujúc zásadu úspechu, podľa ktorej žalobcom priznal náhradu trov konania
voči žalovanému.

5.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalžalovanývzákonnejlehoteodvolanieanavrhol,abyodvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, eventuálne napadnutý rozsudok zruší
a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V odvolaní namietal, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej

obrany [§ 365 ods. 1 písm. c) CSP], ktoré neboli v priebehu konania uplatnené z dôvodu jeho
nepriaznivého zdravotného stavu. K predmetnej veci sa nevyjadril, pretože v tom čase mu to jeho zlý
zdravotný stav neumožňoval. Poukázal na skutočnosť, že na každé pojednávanie sa riadne ospravedlnil
s priložením správy od lekára, pričom predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené deň pred
pojednávaním dňa 14. 6. 2016, kedy prevzal predvolanie dňa 13. 6. 2016, na ktoré sa ospravedlnil a

žiadal o odročenie pojednávania. Predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 20. 10. 2016
prevzal v odbernej lehote až dňa 21. 10. 2016, teda deň po konaní pojednávania. Napriek uvedenému
mu súd doručil uznesenie zo dňa 24. 02. 2017, ktorým súd rozhodol o tom, že na ďalšie jeho návrhy
na odročenie pojednávania nebude prihliadať, čo považoval za neštandartné zvlášť po tom, že bolo
vydanépo2odročeniachspôsobenýchchybousúdunezachovanímlehotynaprípravupojednávaniav1.

prípade a v 2. prípade doručením predvolania po jeho konaní. Uvedeným konaním mu bolo znemožnené
vykonávať svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
Ďalej namietal, že mu nebola doručená žaloba a dôkazy v súvislosti s rozhodnutím súdu o vstupe
jeho osoby ako novej strany sporu na strane žalovaného, o ktoré doklady žiadal. Bez jeho vypočutia
a písomného vyjadrenia prvoinštančný súd vo veci rozhodol a to napriek jeho ospravedlneniu pre

trvajúce zdravotné problémy. Po preskúmaní všetkých dôkazov predložených žalobcami zistil, že sa
nezakladali na pravde a to najmä Protokol o vytýčení hranice pozemkov zo dňa 17. 08. 1983 (ďalej
len ,,Protokol“) spolu s vytyčovacím nákresom, pretože jeho právna predchodkyňa nikdy nesúhlasila s
prechodom kanalizácie cez svoju parcelu. Po obdržaní originálu predmetného Protokolu zo Štátneho
archívu v Banskej Bystrici zistil, že neobsahuje súhlas jeho právnej predchodkyne U. W. s prechodom

kanalizácie cez pozemok tak, ako to bolo uvedené na kópii Protokolu predloženého žalobcami. Voľným
okom bol viditeľný rozdiel v tom, že poznámka obsahujúca súhlas U. W. s prechodom kanalizácie
bola dopísaná dodatočne iným strojom a je pravdepodobné, že aj do vytyčovacieho nákresu bola
dodatočne zakreslená kanalizácia, pretože originálny dokument tento nákres neobsahoval. Žalobcami
predložený dôkaz je nepravdivý a nezodpovedá originálnemu dokumentu. Vyčítal prvoinštančnému

súdu,ževychádzalibaztvrdenížalobcovosúhlasejehoprávnejpredchodkynesprechodomkanalizácie
a okrem pochybného Protokolu nepredložili žiaden dôkaz. Preto v konaní došlo k vadám majúcim
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na svoj vážny zdravotný stav ohrozujúci život
nedokázal originál Protokolu bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Nepravdivosťpredloženého dôkazu žalobcami a jeho zásadný rozpor s originálom vyvoláva vážnu pochybnosť o
legálnosti a dobromyseľnosti žalobcov. Jeho právna predchodkyňa najvyššej počas života tvrdila, že
žiadnu finančnú náhradu od žalobcov neprijala a nesúhlasila s vedením kanalizácie cez stred pozemku.

Žalobcovia navyše nepredložili dôkaz o vyplatení finančnej náhrady vo výške 3.000,- Kčs právnej
predchodkyni, ktorá im viackrát navrhovala, aby viedli kanalizáciu popri plote, teda na hranici pozemku.
Zavádzajúce sú aj tvrdenia žalobcov, že kanalizačná prípojka bola vybudovaná v súlade so zákonom
a stavebným povolením, pretože v situácii, ktorá bola súčasťou stavebného konania, bola kanalizácia
naplánovaná opačným smerom ako je vybudovaná, ktorú situáciu však žalobcovia nepredložili a aj

v stavebnom povolení žalobcov 1/, 2/ je v situácii nakreslená kanalizačná prípojka priamo dole cez
pozemok p. G., ktorú situáciu však nemá k dispozícii, ale súd si ju v prípade potreby môže vyžiadať.
Žalobcovia pôvodne plánovali viesť kanalizáciu cez pozemok ich susedov, ktorý s tým nesúhlasili a
niekoľkokrát oslovili aj jeho starého otca, ktorý so zriadením kanalizácie cez pozemok nesúhlasil. Na
nelegálnosť stavby žalobcov poukazuje aj vyjadrenie pracovníkov, ktorí vykonávali napojenie novej
kanalizácie, pričom pre žalobcov ho odmietli s odôvodnením, že v ich projektoch takáto kanalizácia

nebola zakreslená a ani neexistuje. Kanalizačná prípojka vedená stredom pozemku vážne poškodzuje
jeho vlastnícke právo a obmedzuje ho v užívaní pozemku, pričom nemá problém udeliť žalobcom súhlas
s vybudovaním novej kanalizácie na hranici pozemku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a novoty v
konaní žalobcovia neboli vo veci vydržania vecného bremena spočívajúceho vo vedení kanalizačnej
prípojky dobromyseľní a právo vecného bremena vôbec nevykonávali v dobrej viere. S poukazom na

§ 366 CSP a rozdielom medzi dôkazom predloženým žalobcami - Protokolom obsahujúcim súhlas V.
W. a originálnym Protokolom, ktorý tento súhlasne neobsahuje, skutkový stav neobstojí. Vzhľadom na
nový prostriedok procesnej obrany bolo preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a vzhľadom na jeho vážny zdravotný stav nebol uplatnený v
konaní pred súdom prvej inštancie.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,
§ 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie
odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade

s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria
odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

11. Predmetom sporu je zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu v prospech žalobcov, ktoré
právo zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudli výkonom práva - vydržaním pri splnení zákonných
podmienok (§ 134 v spojení s § 129 OZ).

12. Jednou z odvolacích námietok žalovaného bolo porušenie jeho práva na spravodlivý proces tým,

že mu konaním prvoinštančného súdu bolo znemožnené vykonávať svoje procesné práva v súvislosti z
dvomi odročenými pojednávaniami, pri ktorých nebola v jednom prípade zachovaná lehota na prípravu
a v druhom prípade mu bolo doručené predvolanie až deň po jeho konaní, ako aj z dôvodu že žaloba a
listinné dôkazy mu neboli doručené v súvislosti s rozhodnutím prvoinštančného súdu o vstupe nového
účastníka do konania na strane žalovaného uznesením zo dňa 24. 03. 2015.

13. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto
práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť
fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konanípred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na
spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom

všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

14. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že
sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť
súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor). Tento pojem nemožno vykladať
extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“
možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce
opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

15. Nesprávny procesný postup znemožňuje strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a marí
možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).

16. K uvedeným odvolacím argumentom žalovaného odvolací súd dodáva, že žalovanému v súvislosti
s rozhodnutím o vstupe do konania na strane žalovaného namiesto pôvodne žalovanej síce nebola
doručená žaloba s listinnými dôkazmi, tieto mu však prvoinštančný súd doručil dňa 02. 05. 2016 (č.
l. 159), pričom do uvedeného dňa sa neuskutočnilo žiadne pojednávanie, pretože i keď boli vytýčené
viaceré pojednávania, tieto boli zmarené a odročené práve konaním žalovaného, ktorý sa neustále

ospravedlňoval na vytýčené pojednávania a žiadal o ich odročenie zo zdravotných dôvodov. Pokiaľ ide
o pojednávanie vytýčené na deň 14. 06. 2016, je pravdou, že žalovaný predvolanie prevzal až dňa
13. 06. 2016, avšak zásielku mal na pošte uloženú už odo dňa 26. 05. 2016. Rovnako si oneskorenie
prevzal predvolanie aj na pojednávanie vytýčené na deň 20. 10. 2016 deň po pojednávaní dňa 21. 10.
2016 a to napriek tomu, že zásielka bola uložená na pošte už odo dňa 05. 10. 2016. Žalovaný sa mal

možnosť k veci vyjadriť, neustálením ospravedlňovaním sa na pojednávania, o ktorých odročenie žiadal,
spôsoboval predlžovanie sporu a prieťahy v konaní. Po vstupe žalovaného do konania bolo vytýčených
9 pojednávaní, z ktorých bolo 8 zmarených práve z dôvodov na strane žalovaného. V súvislosti s
namietaným nevyjadrením sa k žalobe odvolací súd poukazuje na vyjadrenie pôvodnej žalovanej zo dňa
24. 09. 2012 (na č. l. 37 spisu).

17. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

18. Žalovaný uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 366 CSP.

19. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že
v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie). Podľa § 373 ods.4

CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote
na vyjadrenie k odvolaniu. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové
skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný
prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len

vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv.
novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka
z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo

obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.20. Žalovaný k odvolaniu pripojil originál Protokolu získaný zo Štátneho archívu v Banskej Bystrici po
meritórnom rozhodnutí prvoinštančného súdu, pričom dôvodom, prečo tento dôkaz nepoužil v konaní
pred súdom prvej inštancie bez svojej viny bol žalovaným tvrdený nepriaznivý zdravotný stav.

21. Žalobca v odvolaní vymedzil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, preto právo na
uvedenie novôt bolo podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia skutočností a dôkazov. Bolo
preto povinnosťou žalovaného dokázať, že nový prostriedok procesnej obrany, ktorý uvádzal až v
odvolaní, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny.

22. Odvolací súd však dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že bez svojej viny nemohol uplatniť
pred súdom prvej inštancie nový dôkaz - Protokol, pretože bol počas konania pred súdom prvej
inštancie nečinný, neustále sa ospravedlňoval na pojednávania, žiadal o ich odročenie, pričom ani
prípadná neúčasť na pojednávaniach pre jeho nepriaznivý zdravotný stav mu nebránila v tom, aby
zadovážil a predložil súdu prvej inštancie listinné dôkazy slúžiace na jeho obranu, prípadne, aby navrhol

zabezpečenie tohto dôkazu súdom.

23. Z uvedeného dôvodu táto odvolacia argumentácia žalovaného v podobe nových skutočností a
dôkazov nie je prípustná a odvolací súd žalovaným predložený nový dôkaz nevyhodnocoval ani na naň
pri svojom rozhodnutí neprihliadal.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že podľa § 366 CSP na dôkazy predložené žalovaným v odvolaní,
nemôže prihliadať, nakoľko bolo jeho povinnosťou uplatniť všetky dôkazy v konaní pred súdom prvej
inštancie.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 CSP vrátane závislého výroku o trovách konania (II. výrok), pretože okresný
súd náležite aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.

26. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 CSP, v

spojenís§262ods.1CSP,zktoréhovyplýva:„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu
zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade boli
v odvolacom konaní plne úspešní žalobcovia 1/ až 4/, zásadne by teda mali nárok aj na náhradu trov
odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalobcom v odvolacom konaní

nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).